Lama (Lama glama)

Camelidae (ťavovité)

Lama

Lama glama — domestikovaný juhoamerický ťavovec a najväčší z domácich andských ťavovcov — pseudoprežúvavec s TROJKOMOROVÝM žalúdkom (nie štvorkomorovým ako ovca), domestikovaný z guanaca v Andách; nosné/ťažné a najmä strážne zviera (livestock guardian), odlišný od menšej alpaky; živorodý (gravidita ~11,5 mesiaca), životnosť 15–25 rokov

Veľkosťvýška s hlavou ~1,7–1,8 m (v pleci ~1,1–1,2 m)
Hmotnosť130–200 kg (väčšia než alpaka ~50–80 kg)
Životnosť15–25 rokov (výnimočne viac)
PôvodAndy (Peru/Bolívia) — domestikovaná z guanaca
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
3/5
⚡
Aktivita
2/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
2/5

Výživa

62% 26% STRAVA zloženie
Paša (tráva, byliny) — základ vegetácie 62%
Seno a objemové krmivo (v zime / pri zlej paši) 26%
Minerálny doplnok a soľ (líz / lizy pre ťavovité) 5%
Granule / jadro — len striedmo (kondícia, gravidita, laktácia) 4%
Voda a sukulentné krmivá (zelenina, okopaniny striedmo) 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná paša ad libitum — tráva a lúčne byliny sú prirodzeným základom; lama je nenáročný a efektívny spásač, ktorý udrží aj svahovité a horské pasienky
  • Trávne / lúčne seno v zime a pri nedostatku paše — objemové krmivo s vlákninou pre správnu funkciu predžalúdka (lama dobre využíva aj hrubšie krmivo)
  • Postupný prechod z ustajnenia na jarnú pašu — niekoľko dní privykať, aby sa mikroflóra predžalúdka prispôsobila a nevznikli tráviace ťažkosti
  • Minerálny líz a soľ stále dostupné — ideálne lizy/doplnky určené pre ťavovité (lamy/alpaky); v deficitných oblastiach doplniť stopové prvky podľa veterinára
  • Čistá čerstvá voda stále dostupná — dospelá lama vypije niekoľko litrov denne, gravidná a dojčiaca samica výrazne viac
  • Granule alebo jadro len STRIEDMO — ako doplnok pri zlej kondícii, v gravidite, laktácii alebo pri ťažkej práci; lama ľahko priberá, preto obilniny dávkovať opatrne
  • Vetvičky, listy a hrubšia vegetácia ako spestrenie — lama okusuje aj kry a vie zužitkovať aj menej kvalitnú pašu lepšie než kone či ovce
  • Zelenina a okopaniny striedmo (mrkva, kŕmna repa) — sukulentné krmivo ako pochúťka, nie základ stravy
  • Selén, jód, meď a ďalšie stopové prvky podľa lokality — v deficitných oblastiach doplniť podľa veterinára (ťavovité majú vlastné nároky odlišné od oviec)
  • Pozvoľné zmeny krmiva — mikroflóra predžalúdka sa prispôsobuje pomaly, náhle zmeny spôsobujú tráviace poruchy

Zakázané potraviny

  • Príliš veľa jadra / obilnín a granúl naraz — lama ľahko priberá a hrozí preťaženie tráviaceho traktu, obezita a tráviace poruchy; jadro je len doplnok, nie základ
  • Plesnivé, zaprené alebo zmrznuté seno a krmivo — tráviace problémy a otravy mykotoxínmi
  • Záhradný a kuchynský odpad, pečivo, sladkosti a zvyšky jedál — narúšajú činnosť predžalúdka
  • Niektoré jedovaté rastliny na pastve a v záhrade — tis, oleander, rododendron, naprstník, bolehlav, ľalia a i. (kontrolovať pastvinu a okolie)
  • Trasy / tráva z kosačky nahromadená a kvasiaca — fermentuje a spôsobuje tráviace ťažkosti; podávať len čerstvo pokosenú a striedmo
  • Náhly neobmedzený prístup k bujnej mladej paši po zime — vždy privykať postupne, inak hrozia tráviace poruchy
  • Krmivo pre psy/mačky a živočíšne bielkoviny — lama je striktný bylinožravec, mäso a živočíšne krmivá nepatria do jej stravy
  • Trvalé prekrmovanie a nedostatok pohybu — vedie k obezite, ktorá zhoršuje plodnosť, kĺby a zdravie nôh
  • Slané pochúťky a doplnky pre iné druhy bez konzultácie — radšej používať lizy a doplnky určené ťavovitým
  • Dlhé hladovanie bez objemového krmiva — predžalúdok musí pracovať priebežne, inak hrozia tráviace poruchy
Tip od odborníka Lama (Lama glama) je nenáročný bylinožravec a pseudoprežúvavec s TROJKOMOROVÝM žalúdkom — to ju zásadne odlišuje od ovce a dobytka, ktoré sú pravé prežúvavce so štvorkomorovým žalúdkom. Lama prijatú pašu rovnako vyvrhuje a prežúva a vďaka mikroorganizmom v predžalúdku veľmi efektívne trávi vlákninu — dokáže prospievať aj na pomerne chudobnej paši, na ktorej by kôň či ovca strácali kondíciu. Základom stravy je preto objemové krmivo: paša (tráva a byliny) od jari do jesene a kvalitné trávne/lúčne seno v zime a pri nedostatku zelene. Lama je výborný spásač, ktorý udrží svahovité a horské pasienky, a vďaka mäkkým labkám s vankúšikom (nie kopytám) je k pastvine veľmi šetrná. Jadro, granule a obilniny sú len doplnok — v gravidite, laktácii, pri zlej kondícii či ťažkej práci; lama totiž ľahko priberá, a preto je nadbytok jadra a obezita jednou z najčastejších chýb v chove. Nevyhnutný je minerálny líz/soľ (ideálne určené ťavovitým — lamám a alpakám) a v deficitných lokalitách doplnenie stopových prvkov (selén, jód, meď) podľa veterinára. Voda musí byť stále dostupná. Všetky zmeny krmiva robte pozvoľne — mikroflóra predžalúdka sa prispôsobuje pomaly a náhle prechody (napr. zo suchého krmiva na bujnú jarnú pašu) spôsobujú tráviace poruchy.

Správanie a komunikácia

1 Hlučnosť 3 Priľnavosť 2 Aktivita 1 Reč 2 Zriedkavosť 1.8
1/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Lama je pomerne tiché hospodárske zviera — väčšinu dňa sa potichu pasie a komunikuje skôr rečou tela a tlmenými zvukmi. Jej najtypickejším prejavom je hučanie (humming) — mäkké, nízke „mmm“, ktorým udržiava kontakt v stáde, vyjadruje zvedavosť, nepohodu alebo upokojuje mláďa. Pri vyrušení alebo blížiacom sa predátorovi vydáva charakteristický poplašný/varovný zvuk (alarm call) — prenikavé, kvíľavé až „hýkavé“ trúbenie, ktorým upozorní celé stádo (práve táto ostražitosť robí z lamy dobrého strážcu). Hlasnejšia býva pri kŕmení, oddelení od stáda alebo v ruji (samec pri párení vydáva vrčivé „orgling“). Pre vidiecke a poľnohospodárske prostredie je lama akusticky nenáročná a nerušivá; v noci prevažne odpočíva a prežúva.
3/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Lama je k človeku spravidla pokojná a zvedavá, no rešpektuje si svoj osobný priestor — nie je to maznavé zviera ako pes. Pri ranom a pravidelnom kontakte (kŕmenie z ruky, pokojné zaobchádzanie, výcvik na ohlávku) si na chovateľa zvykne, dá sa hladkať po krku a hrudi a stáva sa dôverčivou a spoľahlivou na trekking. Lama nemá rada náhle pohyby, hluk ani osamotenie a väčšina jedincov neznáša hladkanie po hlave a chytanie za uši či dvíhanie. Známym (no zveličovaným) prejavom je pľuvanie — lamy pľujú najmä na seba navzájom pri riešení dominancie a o krmivo; na človeka pľujú zriedka, spravidla len pri vyprovokovaní alebo strachu. Pozor na od ruky odchované samce (tzv. „berserk llama syndrome“) — môžu si zameniť človeka za príslušníka stáda a byť dotieravé až agresívne, preto sa samce nesmú prehnane „maznať“ a včas sa kastrujú. Lama si dobre pamätá tváre a hlasy a spojí si chovateľa s kŕmením a bezpečím.
2/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Lama je pokojné, vyrovnané a celodenne sa pasúce zviera s miernou aktivitou — na pastve strieda spásanie, prežúvanie, pozorovanie okolia a odpočinok (odpočíva typicky vleže s podloženými nohami, tzv. „kush“). Najaktívnejšia je cez deň, najmä ráno a podvečer. Pohybuje sa stádovito a má prirodzenú ostražitosť — neustále pozoruje okolie, čo z nej robí výborného strážcu stáda. Potrebuje predovšetkým dostatok pastvy, priestoru na pohyb a spoločnosť; pri trvalom ustajnení bez výbehu trpí. Lama je vytrvalá a sebaistá na nerovnom teréne (andský pôvod) — vďaka mäkkým labkám zvláda svahy a kamenistý terén, preto sa využíva na trekking a ako nosné zviera (unesie 25–55 kg na desiatky kilometrov). Nie je to skákavé ani „šplhavé“ zviera ako koza. Mláďatá (cria) sú naopak čulé a hravé, behajú a poskakujú. Pre pohodu stáda je kľúčový pokoj, bezpečné oplotenie a spoločnosť ďalších lám.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Lama nenapodobňuje ľudskú reč — nemá na to anatomické ani kognitívne predpoklady. Komunikuje hučaním (humming) rôznej výšky, poplašným trúbením (alarm call), samec pri párení vrčivým „orgling“, ďalej rečou tela (postoj uší a krku, sklonenie tela, výhražné dvíhanie hlavy a pľuvanie) a pachom. Lama je inteligentné a učenlivé zviera — dá sa naučiť chodiť na ohlávke, nosiť náklad, používať určené miesto na trus a spoľahlivo strážiť stádo, a dobre si pamätá ľudí, trasy a situácie — no žiadne slová nereprodukuje.

Hlasový prejav a reč

1/5 hlasitosť

Lama komunikuje predovšetkým hučaním (humming) — mäkkým, nízkym, nosovým „mmm“, ktoré má prekvapivo veľa odtieňov a slúži ako kontaktný a citový zvuk: vyjadruje zvedavosť, opatrnosť, nepohodu, hľadanie stáda alebo upokojovanie. Samica hučí na svoje novonarodené mláďa (cria) a obe sa podľa hlasu a pachu navzájom spoznávajú. Najcharakteristickejší je poplašný/varovný zvuk (alarm call) — prenikavé, kvíľavé až „hýkavé“ trúbenie, ktorým lama pri spozorovaní predátora alebo nezvyčajného pohybu upozorní celé stádo; práve táto ostražitosť ju robí cenným strážcom oviec, kôz a alpák. Samec v ruji vydáva pri párení charakteristické gýčavé vrčanie „orgling“. Pri konflikte o krmivo či dominanciu počuť frkanie, dvíhanie hlavy a pľuvanie (lamy pľujú hlavne na seba navzájom). V bežnom dni je lama tichá — väčšinu času sa potichu pasie a prežúva; hlasnejšia je len pri vyrušení, oddelení od stáda alebo v ruji. Pre vidiecke prostredie ide o úplne nenáročnú a nerušivú zvukovú kulisu.

Dokáže hovoriť? Lama nereprodukuje ľudskú reč. Dorozumieva sa hučaním (humming) na kontakt a medzi matkou a mláďaťom, poplašným trúbením (alarm call) pri nebezpečenstve, samec vrčivým „orgling“ pri párení, a rečou tela (postoj uší/krku, frkanie, pľuvanie). Je učenlivá a pamätlivá, ale žiadne slová nenapodobňuje.

Typické zvuky

  • Hučanie / „humming“ (mäkké nosové „mmm“) — základný kontaktný a citový zvuk; mení výšku podľa situácie (zvedavosť, opatrnosť, nepohoda, hľadanie stáda)
  • Volanie samice na mláďa (cria) a odpoveď mláďaťa — matka a cria sa spoznávajú podľa individuálneho hlasu a pachu (samica jemne hučí na novorodenca)
  • Poplašné / varovné trúbenie (alarm call) — prenikavé kvíľavé „hýkanie“, ktorým lama upozorní stádo na predátora alebo nezvyčajný pohyb (základ jej strážnej funkcie)
  • „Orgling“ samca v ruji — charakteristické gýčavé vrčanie/grganie, ktoré samec vydáva počas párenia
  • Frkanie, dvíhanie hlavy a pľuvanie — výhražná a dominančná komunikácia, najmä medzi lamami pri konflikte o krmivo či postavenie v stáde

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Aktívna celoročne — pasie sa od jari do jesene, v zime prístrešok a kŕmenie senom; nehibernuje, chlad znáša výborne (andský pôvod)
Pripúšťanie možné takmer celoročne — lama je tzv. indukovaný ovulátor (samica ovuluje až po párení), v miernom pásme sa termíny plánujú tak, aby cria padla na teplé obdobie
Gravidita ~11,5 mesiaca (~350 dní) — samica nosí mláďa v maternici (živorodá), NEZNÁŠA vajcia; spravidla 1 mláďa (cria)
Pôrod (cria) najčastejšie plánovaný na teplé mesiace; rodí sa CEZ DEŇ, prekociálne — vstáva a saje do 1–2 hodín
Strihanie vlny u vlnatých typov spravidla 1× ročne na jar / začiatkom leta; úprava nechtov na labkách niekoľkokrát ročne

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Hospodárske a hobby zviera — domestikovaný juhoamerický ťavovec, v Andách tradične nosné/ťažné, vlnové a mäsové zviera, v Európe a USA najmä strážca stáda (livestock guardian) chrániaci ovce, kozy a alpaky pred predátormi, a obľúbený spoločník na agroturistiku a trekking. Na Slovensku je menej bežný, no postupne sa rozširuje na malých farmách a v kontaktných zooparkoch. Domáce lamy nepodliehajú CITES; chov sa eviduje (registrácia chovu a zvierat).
Priestor Lama je pastevné stádové zviera — potrebuje predovšetkým pastvu a priestor na pohyb, nie tesné ustajnenie. Orientačne sa počíta s niekoľkými lamami na ~0,4–0,5 ha kvalitného trávneho porastu (presná hustota závisí od kvality pastviny a systému spásania — vhodné je oplôtkové/rotačné spásanie). Nevyhnutné je bezpečné oplotenie (pevné pletivo, výška ~1,2–1,5 m) — chráni stádo a bráni úniku; lamy oplotenie spravidla nepreskakujú. Potrebujú prístrešok alebo trojstranný prístrešok proti dažďu, vetru a letnej páľave a v zime suché státie so suchou podstielkou (lama mráz znáša výborne, no vlhko a prievan jej škodia). Dôležitý je tieň, stály prístup k čistej vode a k minerálnemu lízu; lamy si zvyknú spoločné miesto na trus („communal dung pile“), čo uľahčuje čistenie a znižuje parazitárny tlak. Lama znáša chlad veľmi dobre (hrubá vlna, andský pôvod), horšie znáša horúčavu a vlhko — v lete potrebuje tieň, vodu a u vlnatých typov strihanie. Chov osamote sa neodporúča — minimum sú 2–3 zvieratá, lama je stádová a samotná silno trpí (výnimkou je strážna lama zámerne začlenená do stáda oviec/kôz, ktoré jej nahrádza spoločnosť).
Deti v domácnosti Lama je pri rešpektovaní pravidiel a pod dohľadom dospelého pre deti vhodné a obľúbené zviera — pokojné, zvedavé a vhodné na agroturistiku a trekking. Krotké, na ohlávku vycvičené lamy deti milujú (vodenie, kŕmenie z ruky), pričom kontakt so zvieratami má veľký výchovný prínos. Pravidlá bezpečnosti: (1) vždy pod dohľadom dospelého, najmä pri malých deťoch a pri samcoch; (2) pohybovať sa pokojne a potichu — lama sa ľaká náhlych pohybov a hluku; (3) nehladkať po hlave a nechytať za uši — väčšina lám to neznáša; (4) pozor na pľuvanie — pri vyprovokovaní (najmä medzi lamami pri krmive) môže dieťa „odniesť“ slinu; (5) pozor na od ruky odchované samce („berserk llama syndrome“) — môžu byť dotieravé až nebezpečné; pre kontakt s deťmi sú vhodnejšie samice a kastrované samce; (6) lama môže pri obrane vykopnúť zadnou nohou — k zadku sa nepribližovať zozadu; (7) umyť ruky po kontakte (hygiena, zoonózy). Starostlivosť (kŕmenie, strihanie, úprava nechtov, odčervenie, veterinár) musí zabezpečiť dospelý — chov lám je dlhodobý záväzok, nie len zábava pre deti.
Hlučnosť Pre vidiecke aj prímestské prostredie je lama akusticky veľmi nenáročná. Väčšinu dňa sa potichu pasie a prežúva a komunikuje skôr rečou tela a tlmeným hučaním (humming). Najhlasnejším prejavom je poplašné trúbenie (alarm call) pri spozorovaní predátora alebo nezvyčajného pohybu — to je však zriedkavé a krátke (a zároveň užitočné, lebo varuje stádo). Hlasnejšia býva pri kŕmení, oddelení od stáda alebo v ruji (samec vydáva vrčivé „orgling“). V noci lama prevažne odpočíva a prežúva, pokiaľ ju nevyruší predátor. Na rozdiel od oviec či kôz nie je lama hlučná a jej zvukový prejav nebýva rušivý ani pre blízkych susedov.
Verdikt odborníka Lama (Lama glama) je najväčší z domácich juhoamerických ťavovcov a jedno z najstarších hospodárskych zvierat Nového sveta — domestikovaná bola z divej lamy guanaco v Andách (Peru, Bolívia) približne pred 6 000–7 000 rokmi, najprv ako nosné a ťažné zviera, neskôr aj pre vlákno, mäso a kožu. Patrí do čeľade ťavovité (Camelidae), podradu mozoľnatce (Tylopoda), radu párnokopytníky a je dôležité chápať, že NIE je pravým prežúvavcom: má trojkomorový žalúdok (na rozdiel od štvorkomorového u ovce, kozy a dobytka) a je tzv. pseudoprežúvavec — pašu rovnako prežúva a vďaka mikróbom v predžalúdku mimoriadne efektívne trávi vlákninu, takže prospieva aj na chudobnej paši. Lama je stádové, pokojné a inteligentné zviera — osamotenie ju silno stresuje, preto sa chová najmenej v malej skupine (výnimkou je strážna lama začlenená do stáda oviec či kôz). Mäkké labky s vankúšikom a dvoma prstami s nechtami (NIE kopytá) z nej robia istochodca na nerovnom teréne a zároveň zviera veľmi šetrné k pastvine. Lamu treba odlíšiť od menšej alpaky (Vicugna pacos, domestikovaná z vikune): lama je výrazne väčšia (výška s hlavou ~1,7–1,8 m, hmotnosť ~130–200 kg oproti ~50–80 kg u alpaky), má dlhšiu hlavu a banánovité uši a chová sa najmä ako nosné/ťažné a strážne zviera, kým alpaka sa chová pre jemné vlákno; divými príbuznými sú guanaco a vikuňa. Vo svete (a v Európe) je dnes lama najobľúbenejšia ako strážca stáda (livestock guardian) — vďaka ostražitosti, poplašnému trúbeniu a schopnosti zahnať či vykopnúť útočníka spoľahlivo chráni ovce, kozy a alpaky pred líškami, túlavými psami a kojotmi — a ako hobby/pet zviera na agroturistiku a trekking s lamami. Samica je gravidná ~11,5 mesiaca (~350 dní) a rodí spravidla jedno prekociálne mláďa (cria) cez deň; cria vstáva a saje do 1–2 hodín. Pri dobrej starostlivosti sa lama dožíva 15–25 rokov (výnimočne viac). Chov nie je bezúdržbový: vyžaduje pašu a oplotenie, spoločnosť ďalších lám, prístrešok, strihanie vlny u vlnatých typov, pravidelnú úpravu nechtov na labkách, odčervovanie a pozornosť na obezitu (lama ľahko priberá) a na správnu socializáciu samcov (riziko „berserk llama syndrome“). Lama je teda otužilé, dlhoveké, učenlivé a všestranne užitočné zviera — výborný strážca a spoločník — no jej chov je zodpovedná dlhodobá práca vyžadujúca pastvu, spoločnosť a pravidelnú zoohygienickú a veterinárnu starostlivosť.

Prostredie a požiadavky

Biotop a chovné prostredie
Pastviny, lúky a svahy; v zime prístrešok so suchým státím. Divý predok guanaco — andské stepi, polopúšte a vysokohorské pláne Južnej Ameriky
Lama je pastevné zviera trávnatých a horských biotopov — v chove obýva lúky, pasienky a svahy, ktoré výborne spása a vďaka mäkkým labkám šetrí. Cez vegetačné obdobie sa pasie vonku, v zime jej stačí prístrešok a suché státie. Jej divý predok guanaco obýva andské stepi, polopúšte (puna), kríkovité formácie a vysokohorské pláne Južnej Ameriky až do veľkých nadmorských výšok, často v drsných a suchých podmienkach s veľkými teplotnými rozdielmi. Vďaka domestikácii a otužilosti sa lama dnes chová prakticky na celom svete — v Andách stále ako pracovné a úžitkové zviera, v Európe, Severnej Amerike a Austrálii najmä ako strážca stáda, hobby a trekkingové zviera. Na Slovensku sa chová na malých farmách a v kontaktných zooparkoch.
Nadmorská výška (pôvod / chov)
Andský pôvod vo veľkých výškach (často 2 500–4 000+ m n. m.); v chove sa darí od nížin po horské pastviny
Lama pochádza z vysokých polôh Ánd, kde sa tradične chová a pracuje vo výškach často 2 500–4 000 m n. m. a viac — je preto výborne prispôsobená riedkemu vzduchu, chladu a drsnému horskému počasiu (má zvláštne, mimoriadne efektívne červené krvinky pre život vo výškach). V chove mimo Ánd sa lame darí od nížin po horské pastviny v najrôznejšom klimaticky miernom prostredí. Rozhodujúca je kvalita pastviny, dostatok vody, tieň v lete a ochrana pred vlhkom a prievanom, nie samotná nadmorská výška.
Prístrešok a ustajnenie
Trojstranný prístrešok proti dažďu, vetru a páľave; suché státie so suchou podstielkou na zimu a pôrody
Aj keď je lama mimoriadne otužilá a chlad a mráz znáša výborne (chráni ju hrubá vlna a andské prispôsobenie), potrebuje prístrešok alebo trojstranný prístrešok ako úkryt pred dažďom, vetrom, snehom a letnou páľavou (premočená vlna a vlhko znižujú izoláciu, horúčava jej škodí viac než mráz). Na zimu a pôrody slúži suché čisté státie so suchou podstielkou a dostatkom miesta. Lamy si zvyknú spoločné miesto na trus mimo ležoviska, čo udržiava prístrešok čistý. Ustajnenie/prístrešok musí byť suché, dobre vetrané (bez prievanu) a čisté — vlhko a amoniak z trusu vedú k respiračným problémom a chorobám nôh. Novonarodené cria je citlivé na chlad a vlhko — potrebuje suché zázemie a včasné mledzivo.
Teplota a počasie
Veľmi otužilá — chlad a mráz znáša výborne (vlna, andský pôvod), horšie znáša horúčavu, vlhko a prievan; v lete tieň, voda a u vlnatých typov strihanie
Lama je mimoriadne otužilý cicavec s výbornou termoreguláciou a izoláciou vlnou, prispôsobený drsnej andskej klíme, preto chlad a mráz znáša veľmi dobre a pri vhodnom prístrešku môže byť celú zimu vonku. Horšie znáša horúčavu, vysokú vlhkosť a priame slnko — v lete hrozí prehriatie (najmä u vlnatých a neostrihaných jedincov, tzv. „heat stress“), preto potrebuje tieň, dostatok vody a u vlnatých typov strihanie. Rizikové je trvalé vlhko a prievan (respiračné ochorenia, problémy nôh). Novonarodené cria je citlivé na chlad a vlhko — potrebuje suché teplé zázemie a včasné mledzivo (podchladenie je častou príčinou strát mláďat).
Voda a pastva
Stály prístup k čistej vode; kvalitná pastva a oplôtkové (rotačné) spásanie, ktoré šetrí porast a znižuje parazitárny tlak
Lama potrebuje stály prístup k čistej čerstvej vode — dospelé zviera vypije niekoľko litrov denne, gravidná a dojčiaca samica výrazne viac. Napájadlá udržujte čisté a v mraze nezamrznuté. Na pastve sa odporúča oplôtkové (rotačné) spásanie — striedanie oplôtkov dáva trávnemu porastu čas na regeneráciu a hlavne prerušuje vývinový cyklus vnútorných parazitov. Výhodou je, že lamy si zriaďujú spoločné miesto na trus, čím sa parazity koncentrujú na malú plochu a pastvina zostáva čistejšia. Lama je nenáročný a efektívny spásač, ktorý zužitkuje aj hrubšiu a menej kvalitnú pašu, a vďaka mäkkým labkám pastvinu nerozdupáva.
Stádo a spoločnosť
Stádové zviera — chovať najmenej 2–3 kusy; výnimkou je strážna lama začlenená do stáda oviec/kôz, ktoré jej nahrádza spoločnosť
Lama je sociálne, stádové zviera — osamotená lama silno trpí stresom (búši, hučí, chradne), preto sa nikdy nechová sama: minimum sú dve až tri zvieratá, prirodzenejšie je väčšie stádo. V stáde funguje hierarchia, ktorú lamy riešia rečou tela, frkaním a pľuvaním (hlavne na seba navzájom). Mimoriadne silné je puto samice a jej mláďaťa (cria). Samce sa mimo párenia držia oddelene alebo v skupine samcov; od ruky odchované samce sa nesmú prehnane socializovať s ľuďmi (riziko „berserk llama syndrome“) a včas sa kastrujú. Výnimkou z pravidla o spoločnosti je strážna lama — jediná lama zámerne začlenená do stáda oviec, kôz alebo alpák, ktoré jej nahrádza spoločnosť stáda; takáto lama stádo prijme za svoje a chráni ho pred predátormi. Lama dobre vychádza aj s koňmi, somármi a pastierskymi/strážnymi psami.

Rozvrh kŕmenia

Čas Krmivo Množstvo Frekvencia
Celý deň (pastva / ad libitum seno) Paša (tráva, lúčne byliny); v zime kvalitné trávne/lúčne seno podľa hmotnosti a kondície; ad libitum objemové krmivo (pozor na obezitu) nepretržite cez deň (pseudoprežúvavec musí žrať a prežúvať)
Stále dostupné Minerálny líz a soľ (ideálne určené ťavovitým — lamám/alpakám) voľne k dispozícii trvalo (kontrolovať a dopĺňať)
Voda Čistá čerstvá voda v napájadle stále dostupná (gravidná/dojčiaca samica výrazne viac) denne čistiť a dopĺňať, v mraze nezamrznutá; v lete dostatok
Striedmo (kondícia / gravidita / laktácia / práca) Granule alebo jadro (ovos/jačmeň/zmes pre ťavovité) ako doplnok len malá dávka podľa kondície — lama ľahko priberá, nepreháňať len keď je potrebné (zlá kondícia, gravidita, laktácia, ťažká práca)
Príležitostne Zelenina a okopaniny striedmo (mrkva), vetvičky a listy ako spestrenie malé množstvo ako pochúťka, nie základ občas, postupné zmeny

Rozmnožovací cyklus

Pripúšťanie (indukovaná ovulácia)
Pohlavná dospelosť samica ~12–24 mes., samec ~24–36 mes.; pripúšťanie možné takmer celoročne

Lama je indukovaný ovulátor — samica nemá pravidelný ruják, ale ovuluje až v reakcii na párenie (~24–36 hodín po ňom), preto sa môže pripúšťať takmer celoročne. Pohlavná dospelosť nastáva u samíc okolo 12 mesiacov (na prvé pripúšťanie sa však zaraďujú spravidla až okolo 18–24 mesiacov po dosiahnutí dostatočnej hmotnosti), u samcov anatomicky až okolo 2–3 rokov. Párenie prebieha v ľahu (samica si „kushne“) a trvá nezvyčajne dlho — desiatky minút; samec pri ňom vydáva charakteristické vrčanie „orgling“. V chove sa pripúšťanie plánuje tak, aby cria padla na teplé obdobie (pôrod cez deň). Jeden plemenný samec pripustí viacero samíc; prebytočné a od ruky odchované samce sa kastrujú (pokojnejšia povaha, prevencia „berserk“ správania).

Gravidita (živorodá — NEZNÁŠA vajcia)
~11,5 mesiaca (~350 dní); samica nosí mláďa v maternici a vyživuje ho placentou

Lama je živorodý cicavec — samica nekladie vajcia, ale nosí vyvíjajúce sa mláďa v maternici a vyživuje ho cez placentu. Gravidita trvá približne 11,5 mesiaca, teda okolo 350 dní (zhruba rok), čo je výrazne dlhšie než u oviec či kôz. Spravidla nosí jediné mláďa (cria) — dvojčatá sú u lám veľmi vzácne a rizikové. V poslednej tretine gravidity rastie plod najrýchlejšie — vtedy je dôležitá kvalitná výživa a sledovanie kondície (pozor na obezitu aj podvýživu). Gravidnú samicu treba chrániť pred stresom, prehriatím a naháňaním. Pre dlhú graviditu lama nemá veľa mláďat za život — chov je preto pomalší a každé mláďa cenné.

Pôrod a novonarodené mláďa (cria)
Spravidla 1 mláďa (cria), pôrod CEZ DEŇ; cria vstáva a saje do ~1–2 hodín

Samica rodí spravidla jedno mláďa — cria — a pôrod prebieha takmer vždy cez deň (ráno až popoludní), čo je prispôsobenie chladným andským nociam: mláďa tak má čas oschnúť a posilniť sa, kým prídu mrazy. Pôrod býva spravidla rýchly a samica pri ňom väčšinou stojí. Cria sa rodí prekociálne — osrstené, vidiace a pohyblivé — a do ~1–2 hodín po pôrode vstáva a začína sať; pri narodení váži približne 8–16 kg. Kľúčové je včasné prijatie mledziva (kolostra) v prvých hodinách (protilátky a energia — bez neho cria ľahko podľahne infekcii a podchladeniu). Samica a cria sa spoznávajú podľa hlasu (hučanie) a pachu. Lama-matka sa o mláďa stará starostlivo, no neolizuje ho (ťavovité nemajú tento zvyk) — preto je dôležité suché teplé zázemie. Slabé mláďatá sa dokrmujú; pozor však na prílišnú socializáciu s človekom, ktorá u samcov vedie k „berserk llama syndrome“.

Odchov, odstav a dospievanie
Cicanie ~4–6 mesiacov; odstav okolo 5.–6. mesiaca, pohlavná dospelosť samica ~12 mes.

Cria začína ujedať pašu a seno už v prvých týždňoch a postupne prechádza z mlieka na rastlinnú stravu (mikroflóra predžalúdka sa u neho postupne vyvíja). Odstav sa robí spravidla okolo 5.–6. mesiaca, keď je mláďa schopné samostatne prospievať na paši a sene. Po odstave je dôležitá kvalitná pastva/seno, odčervenie a sledovanie kondície. Pohlavnú dospelosť dosahujú samice okolo 12 mesiacov (na chov sa zaraďujú až po dosiahnutí dostatočnej hmotnosti, ~18–24 mes.), samce neskôr (~2–3 roky). Mladé samce sa oddelia od samíc, aby sa zabránilo nežiaducemu pripúšťaniu, a prebytočné sa kastrujú. Mláďatá treba socializovať vyvážene — naučiť na ohlávku a manipuláciu, no nie ich „pomaznať“ ako domáce miláčiky (najmä samce).

Životnosť a chovná dĺžka
Životnosť 15–25 rokov (výnimočne viac); chovné a pracovné využitie samice typicky do ~12–15 rokov

Lama je dlhoveké zviera a pri dobrej starostlivosti sa dožíva 15–25 rokov, výnimočne aj viac (jednotlivé kusy 25–30 rokov). V chove sa plemenné samice využívajú spravidla do ~12–15 rokov, nosné/pracovné a strážne lamy môžu slúžiť mnoho rokov. Vďaka dlhej gravidite (~350 dní) a spravidla jednému mláďaťu má lama málo potomstva za život, čo robí chov pomalším. Hlavné príčiny skráteného života a strát v chove: (1) obezita z prekrmovania jadrom (zhoršuje kĺby, plodnosť a zdravie); (2) vnútorné a vonkajšie parazity; (3) problémy nôh a nechtov pri zanedbanej úprave; (4) prehriatie (heat stress) v lete; (5) podchladenie a straty mláďat (cria); (6) predácia a stres pri zlom oplotení. Pravidelná úprava nechtov, strihanie vlny (vlnaté typy), odčervovanie, kontrola kondície, tieň a voda v lete a vyvážená socializácia samcov sú základom dlhého a zdravého života.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: 15–25 rokov života (výnimočne viac) — veľmi dlhodobý záväzok a celoročná práca

Lama je pokojné, učenlivé a vďačné, no chovateľsky špecifické zviera — preto „3/5“. Samotné skrotenie a výcvik nie sú zložité: lama je inteligentná, dá sa naučiť chodiť na ohlávke, nosiť náklad a používať určené miesto na trus, a pri pokojnom zaobchádzaní a kŕmení z ruky sa stáva dôverčivou a spoľahlivou na trekking. Náročnejšia je komplexná starostlivosť a niekoľko špecifík ťavovcov: lama potrebuje pašu a bezpečné oplotenie, spoločnosť ďalších lám (najmenej 2–3 kusy — je stádová; výnimkou je strážna lama v stáde oviec/kôz), prístrešok a v lete tieň a vodu (horúčavu znáša horšie než mráz), pravidelnú úpravu nechtov na labkách, u vlnatých typov strihanie vlny a odčervovanie. Pozor na obezitu (lama ľahko priberá — jadro len striedmo) a na správnu socializáciu samcov (od ruky prehnane „pomaznané“ samce môžu vyvinúť nebezpečný „berserk llama syndrome“ — preto sa kastrujú a nesocializujú ako domáci miláčik). K tomu pristupuje dlhý reprodukčný cyklus (gravidita ~350 dní, spravidla 1 mláďa) a administratíva (registrácia chovu a zvierat, veterinárny dohľad). Pred zaobstaraním lám si treba ujasniť účel chovu (strážca stáda / trekking / hobby / vlákno), kde sa budú pásť a kto zabezpečí veterinára a starostlivosť počas dovoleniek. Pri dobrom hospodárení je lama otužilý, dlhoveký a spoľahlivý spoločník a strážca.

1

Účel a počet: ujasnite si cieľ (strážca stáda / trekking / hobby / vlákno) a podľa toho vyberte zvieratá — pre spoločnosť vždy aspoň 2–3 lamy; pre strážnu funkciu spravidla jedna kastrovaná samica/samec začlenená do stáda oviec/kôz

2

Pastva a oplotenie: kvalitná pastvina s rotačným (oplôtkovým) spásaním a bezpečné oplotenie (pevné pletivo, výška ~1,2–1,5 m) proti úniku aj predátorom

3

Prístrešok a voda: trojstranný prístrešok proti počasiu, suché státie so suchou podstielkou na zimu a pôrody, stály prístup k čistej vode a k minerálnemu lízu (ideálne pre ťavovité); v lete TIEŇ

4

Kŕmenie: základ paša a seno, granule/jadro len STRIEDMO (lama ľahko priberá — pozor na obezitu); všetky zmeny krmiva POSTUPNE (mikroflóra predžalúdka)

5

Nechty a labky: pravidelná úprava (strihanie) nechtov na labkách niekoľkokrát ročne (lama má mäkké labky s vankúšikom a dvoma prstami s nechtami, NIE kopytá) a suché čisté státie

6

Vlna: u vlnatých typov strihanie spravidla 1× ročne (prevencia prehriatia v lete); klasické nosné/strážne typy s krátkou srsťou strihanie nepotrebujú

7

Zdravie a prevencia: pravidelné odčervovanie a kontrola na parazity, kontrola kondície (obezita!), očkovanie podľa oblasti a veterinárny dohľad

8

Výcvik a manipulácia: pokojné zaobchádzanie, výcvik na ohlávku, kŕmenie z ruky; lama je učenlivá — naučí sa nosiť náklad a chodiť na trekking

9

Socializácia samcov: samce NEsocializovať prehnane ako domáceho miláčika a včas kastrovať — prevencia nebezpečného „berserk llama syndrome“; pre kontakt s deťmi voliť samice a kastráty

Cena a kde kúpiť

Bežná lama z chovu orientačne 600–1 500 €; kastrovaná strážna lama lacnejšie, kvalitné plemenné a vlnaté zvieratá výrazne drahšie (aj niekoľko tisíc €). Hlavné náklady sú na pastvu, oplotenie, prístrešok, krmivo, úpravu nechtov a veterinára

Bez CITES (domáce lamy nepodliehajú CITES; divé guanaco a vikuňa sú chránené). Cena samotného zvieraťa je citeľne vyššia než u oviec či kôz — bežná lama orientačne 600–1 500 €, kastrovaná strážna lama býva lacnejšia, kým kvalitné plemenné, vlnaté alebo vycvičené trekkingové zvieratá stoja výrazne viac (aj niekoľko tisíc eur). Hlavné náklady sú však v chove: oplotenie a údržba pastviny, prístrešok a podstielka, seno a doplnky na zimu, minerálny líz, úprava nechtov (niekoľkokrát ročne), u vlnatých typov strihanie, odčervovanie, veterinárna starostlivosť a spotrebný materiál. Treba počítať aj s registráciou chovu a zvierat a evidenčnými povinnosťami. Lama je veľmi dlhodobý záväzok (dožíva sa 15–25 rokov) — nekupujte impulzívne ani jediné zviera (lama je stádová, výnimkou je strážna lama v stáde oviec/kôz). Vhodný je nákup od overeného chovateľa s dobrým zdravotným stavom a so správne socializovanými zvieratami (najmä pri samcoch — vyhnúť sa „berserk“ jedincom).

Overený chovateľ lám / ťavovitých — zdravé zvieratá, doklad o pôvode a zdraví, informácie o veku, pohlaví, odčervení a očkovaní, SPRÁVNA socializácia (najmä samce — vyhnúť sa od ruky prehnane pomaznaným „berserk“ jedincom); možnosť vidieť rodičov a podmienky chovu
Kastrovaná strážna lama na ochranu stáda oviec/kôz — pre túto úlohu sa volí spravidla jedna pokojná kastrovaná lama (samec/samica) staršia ako ~18 mesiacov, ktorá sa začlení do stáda; nedávať dve lamy spolu (držali by sa skôr pri sebe než pri stáde)
Vždy kupovať spoločnosť (min. 2–3 zvieratá) pre hobby/pastevný chov — lama je stádová a samotná trpí; pre trekking a hobby ideálne kastrované samce alebo samice
Na čo si dať pozor Pri kúpe lamy skontrolujte zdravotný stav, vek a najmä povahu a socializáciu: zviera má byť čulé, pokojné, v dobrej kondícii (nie vychudnuté ani obézne), s čistými jasnými očami bez výtoku, čistým nosom bez kašľa, zdravými labkami a upravenými nechtami bez krívania, čistým zadkom bez hnačky (parazity) a neporušenou čistou vlnou bez plešín a parazitov. Skontrolujte chrup a zhryz, pohyb a dýchanie. Mimoriadne dôležitá je povaha — vyhnite sa od ruky prehnane „pomaznaným“ samcom (riziko „berserk llama syndrome“ — dotieravosť až agresia); pre kontakt s deťmi a hobby voľte samice alebo kastrované samce. Vyžiadajte si informácie o odčervení, očkovaní a pôvode. Nekupujte jediné zviera na hobby chov — lama je stádová (výnimkou je strážna lama do stáda oviec/kôz). Pred nákupom majte pripravené oplotenie, pastvu, prístrešok a plán veterinárnej starostlivosti a počítajte s tým, že lama je záväzok na 15–25 rokov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Lama Výška s hlavou ~1,7–1,8 m, v pleci ~1,1–1,2 m Alpaka Výška v pleci ~0,8–1,0 m (menšia než lama) Guanaco Výška v pleci ~1,0–1,3 m Vikuňa Výška v pleci ~0,75–0,85 m (najmenší ťavovec) Ťava dvojhrbá Výška v pleci ~1,8–2,3 m (oveľa väčšia)
Lama (Lama glama) Alpaka (Vicugna pacos) Guanaco (Lama guanicoe) Vikuňa (Vicugna vicugna) Ťava dvojhrbá (Camelus bactrianus)
DĺžkaVýška s hlavou ~1,7–1,8 m, v pleci ~1,1–1,2 mVýška v pleci ~0,8–1,0 m (menšia než lama)Výška v pleci ~1,0–1,3 mVýška v pleci ~0,75–0,85 m (najmenší ťavovec)Výška v pleci ~1,8–2,3 m (oveľa väčšia)
Váha130–200 kg50–80 kg90–140 kg35–65 kg300–700 kg a viac
Dožitie15–25 r15–20 r15–20 r (voľne menej)15–20 r (voľne menej)20–40 r
Hlučnosť3/53/5———
Stav IUCNdomáce (predok guanaco)domáce (predok vikuňa)IUCN LC (málo dotknutý)IUCN LC (chránená, vlákno regulované)domáce (divá ťava C. ferus IUCN CR)
PovahaNajväčší domáci andský ťavovec; pseudoprežúvavec s trojkomorovým žalúdkom, mäkké labky (nie kopytá); nosné/ťažné a STRÁŽNE zviero, hrubšie vlákno; pľuje, hučí; živorodá (1 cria)Menší domáci ťavovec; kratšia tvár, husté jemné rúno; chovaná hlavne pre JEMNÉ VLÁKNO, nie na náklad ani stráženie; plachšia a viac stádová než lamaDIVÝ predok lamy; štíhle telo, hrdzavohnedá srsť so svetlým bruchom; voľne žijúci v stádach, rýchly bežec; nedomestikovanýDIVÝ predok alpaky; najmenšia a najgracilnejšia, NAJJEMNEJŠIE a najcennejšie vlákno na svete; voľne žijúca vo vysokých Andách; historicky takmer vyhubená, dnes chránenáŤava Starého sveta s dvoma hrbami (tukové zásoby); tiež ťavovec a pseudoprežúvavec s trojkomorovým žalúdkom, ale podstatne väčšia; nosné/ťažné zviera chladných ázijských stepí a púští
AreálAndy (Peru/Bolívia) — domestikovaná; chovaná celosvetovoAndy (Peru/Bolívia/Čile) — domestikovaná; chovaná celosvetovoAndy a juh Južnej Ameriky (Argentína, Čile, Peru, Bolívia)Vysoké Andy (Peru, Bolívia, Čile, Argentína)Stredná Ázia (Mongolsko, Čína) — domáca a divá forma

Choroby a prevencia

Vnútorné (gastrointestinálne) parazity
vysoká

Príznaky: Chudnutie napriek žraniu, hnačka a znečistený zadok, slabosť, anémia (bledé sliznice), zaostávanie mláďat v raste, zhoršená kondícia a vlna

Bežný zdravotný problém pasených ťavovcov. Lamy prijímajú spásaním larvy gastrointestinálnych červov, ktoré spôsobujú chudnutie, hnačku, anémiu a zaostávanie mláďat v raste. Výhodou je, že lamy si zriaďujú spoločné miesto na trus, čím sa parazity koncentrujú a pastvina zostáva čistejšia. Prevencia a liečba: pravidelné odčervovanie (podľa veterinára a vyšetrenia trusu — FEC), oplôtkové/rotačné spásanie, odstraňovanie trusu, vyhýbanie sa premokreným pastvinám a striedanie účinných látok (riziko rezistencie). Lamy chované spolu s ovcami/kozami sledovať osobitne — môžu zdieľať parazity. Najcitlivejšie sú mláďatá a mladé zvieratá.

Meningeálny červ (Parelaphostrongylus tenuis) — neurologický parazit
vysoká

Príznaky: Slabosť a krívanie zadných nôh, neistá chôdza, naklonená hlava, ochrnutie, postupne aj ležanie a neschopnosť vstať

Vážne neurologické ochorenie ťavovcov v oblastiach s výskytom jeleňovitej zveri (parazit cudzopasí u jeleňov bez príznakov, lama je „slepá ulička“). Lama sa nakazí prehltnutím malého slimáka/slizniaka s larvami pri spásaní; larvy migrujú do miechy a mozgu a spôsobujú progresívne neurologické príznaky (slabosť a ochrnutie zadných nôh, poruchy chôdze a rovnováhy). Prevencia: obmedziť kontakt so slimákmi a jeleňovitou zverou (oplotenie, údržba pastviny), v rizikových oblastiach preventívne odčervovanie podľa veterinára. Liečba je obtiažna a tým úspešnejšia, čím skôr sa začne — pri prvých príznakoch ihneď volať veterinára. (Riziko je hlavne v Severnej Amerike; v Európe závisí od miestneho výskytu medzihostiteľov a jeleňovitej zveri.)

Prehriatie (heat stress) — tepelný stres v lete
vysoká

Príznaky: Zrýchlené dýchanie a dychčanie, apatia, slabosť, slinenie, vysoká telesná teplota, opuch pohlavných orgánov u samcov; v ťažkom prípade kolaps

Lama je prispôsobená chladnej andskej klíme, preto mráz znáša výborne, ale horúčavu a vysokú vlhkosť ZNÁŠA ZLE — najmä vlnaté a neostrihané jedince, obézne a gravidné zvieratá. Pri prehriatí hrozí zlyhanie termoregulácie, u samcov aj poškodenie plodnosti (citlivé semenníky). Prevencia: v lete vždy tieň a dostatok čerstvej vody, u vlnatých typov strihanie pred letom, dobré vetranie, prípadne osprchovanie nôh a brucha v horúčavách, nepracovať a neprepravovať lamy cez najteplejšiu časť dňa. Pri príznakoch tepelného stresu okamžite ochladzovať a volať veterinára.

Problémy labiek a nechtov (krívanie, abscesy)
stredná

Príznaky: Krívanie, neochota chodiť, zarastené alebo deformované nechty, opuch a bolesť labky, zápach pri infekcii vankúšika

Lama má mäkké labky s vankúšikom a dvoma prstami s nechtami (NIE kopytá), preto pri zanedbanej úprave nechty prerastajú a deformujú postoj, čo vedie ku krívaniu a bolesti. Vo vlhkom a špinavom prostredí hrozia infekcie a abscesy vankúšika. Prevencia a liečba: pravidelná úprava (strihanie) nechtov niekoľkokrát ročne, suché čisté státie a pastva, kontrola labiek, izolácia a liečba krívajúcich zvierat a veterinárne ošetrenie abscesov. Na tvrdom suchom teréne sa nechty obrusujú prirodzene viac, na mäkkom je úprava potrebná častejšie.

Tráviace poruchy a obezita z nesprávneho kŕmenia
stredná

Príznaky: Nadúvanie, nechutenstvo, zmena trusu (hnačka/zápcha), bolesti brucha, pri obezite nadmerná hmotnosť, zhoršená plodnosť a kondícia

Lama má citlivý trojkomorový žalúdok (predžalúdok) s mikroflórou, ktorá sa prispôsobuje pomaly — náhle zmeny krmiva (napr. zo suchého na bujnú jarnú pašu alebo nadbytok jadra) spôsobujú tráviace poruchy. Keďže lama veľmi efektívne trávi a ľahko priberá, je obezita z prekrmovania jadrom/granulami jednou z najčastejších chýb v chove — zhoršuje plodnosť, kĺby a celkové zdravie. Prevencia: základ tvorí paša a seno, jadro len striedmo a podľa kondície; všetky zmeny krmiva postupne; sledovať telesnú kondíciu pohmatom (vlna skrýva skutočný stav) a upraviť dávku. Pri náhlych tráviacich ťažkostiach volať veterinára.

Vonkajšie parazity (roztoče, vši) a kožné problémy
stredná

Príznaky: Svrbenie, škrabanie, plešiny a šupinatá koža, zhoršená vlna, nepokoj; pri silnom napadnutí strata kondície

Z vonkajších parazitov sú u lám časté kožné roztoče (svrab), vši a klieštiky — spôsobujú svrbenie, vypadávanie vlny, šupinatú kožu a nepokoj, pri silnom napadnutí aj stratu kondície. Prevencia a liečba: pravidelná kontrola kože a vlny (najmä na nohách, bruchu a okolo hlavy), antiparazitárne ošetrenie a kúpele na odporúčanie veterinára (lieky a dávky pre ťavovité, NIE svojvoľne prípravky pre iné druhy), čisté suché ustajnenie a karanténa nových zvierat. U vlnatých typov pomáha aj strihanie a kontrola kože pri ňom.

Prevencia Lama je mimoriadne otužilé a dlhoveké zviera, no jej chov má niekoľko špecifík ťavovcov, ktorým treba systematicky predchádzať. Kľúčové preventívne opatrenia: (1) Pozor na HORÚČAVU — lama je prispôsobená chladu, ale teplo a vlhko znáša zle; v lete vždy tieň, voda a u vlnatých typov strihanie (prevencia tepelného stresu, ktorý ohrozuje aj plodnosť samcov); (2) Nechty a labky — niekoľkokrát ročne upravovať nechty (lama má mäkké labky s vankúšikom, nie kopytá) a držať suché čisté státie; (3) Kŕmenie a obezita — základ je paša a seno, jadro len striedmo (lama ľahko priberá); všetky zmeny krmiva postupne (citlivý predžalúdok); pravidelne kontrolovať kondíciu pohmatom (vlna skrýva skutočný stav); (4) Vnútorné parazity — pravidelne odčervovať (podľa veterinára a vyšetrenia trusu), oplôtkové spásanie a odstraňovanie trusu (lamy si zriaďujú spoločné miesto na trus); (5) Meningeálny červ v rizikových oblastiach s jeleňovitou zverou a slimákmi — preventívne odčervovanie a pozornosť na neurologické príznaky; (6) Vonkajšie parazity (roztoče, vši) — kontrola kože a vlny, ošetrenie podľa veterinára; (7) Mláďatá (cria) — suché teplé zázemie, mledzivo v prvých hodinách, kontrola sania (lama mláďa neolizuje); (8) Socializácia samcov — neprehnane „pomaznať“ a včas kastrovať (prevencia „berserk llama syndrome“); (9) Stopové prvky (selén, jód, meď) doplniť v deficitných lokalitách podľa veterinára; (10) Karanténa nových zvierat a pravidelný veterinárny dohľad. Pri všetkom používať lieky a dávky určené ťavovitým, NIE svojvoľne prípravky pre iné druhy.

Zaujímavosti

1

Ťavovec, nie pravý prežúvavec — lama patrí do čeľade ťavovité (Camelidae) a má trojkomorový žalúdok, nie štvorkomorový ako ovca, koza či dobytok; je tzv. pseudoprežúvavec, ktorý pašu rovnako prežúva a mimoriadne efektívne trávi vlákninu.

2

Domestikovaná v Andách pred ~6 000–7 000 rokmi — lama vznikla domestikáciou divej lamy guanaco (Lama guanicoe) v Andách (dnešné Peru a Bolívia) a je najväčším z domácich juhoamerických ťavovcov; vo voľnej prírode lama neexistuje.

3

Štyri andské ťavovce — dva domáce, dva divé — domáce sú lama (z guanaca, väčšia, nosné/strážne zviera) a alpaka (z vikune, menšia, pre jemné vlákno), divé sú guanaco a vikuňa; lama je z nich najväčšia, vikuňa najmenšia.

4

Mäkké labky namiesto kopýt — lama nemá kopytá, ale dva prsty s nechtami a mäkkým vankúšikom (podobne ako pes); preto je istochodcom na nerovnom teréne a zároveň veľmi šetrná k pastvine, ktorú nerozdupáva.

5

Spoľahlivý strážca stáda — vďaka ostražitosti, poplašnému trúbeniu a schopnosti zahnať či vykopnúť útočníka sa lama vo svete bežne používa ako livestock guardian chrániaci ovce, kozy a alpaky pred líškami, psami a kojotmi; na túto úlohu sa volí spravidla jedna lama začlenená do stáda.

6

Pľuvanie je hlavne medzi lamami — povestné pľuvanie je prejav dominancie a riešenia konfliktov v stáde (lamy pľujú najmä na seba navzájom o krmivo a postavenie); na človeka pľujú zriedka, spravidla len pri vyprovokovaní alebo strachu.

7

Gravidita takmer rok a pôrod cez deň — lama je gravidná ~11,5 mesiaca (~350 dní) a rodí spravidla jedno mláďa (cria), takmer vždy cez deň — prispôsobenie chladným andským nociam, aby mláďa stihlo oschnúť a posilniť sa pred mrazom.

8

Prispôsobená životu vo výškach — lama pochádza z Ánd často z výšok 2 500–4 000+ m n. m. a má mimoriadne efektívne červené krvinky na život v riedkom vzduchu; chlad a drsné horské počasie znáša výborne.

9

Nosné zviera Inkov — pred príchodom koní a kolesa do Ánd bola lama hlavným ťažným a nosným zvieraťom juhoamerických kultúr (vrátane Inkov); unesie ~25–55 kg a prejde s nákladom desiatky kilometrov náročným terénom.

10

Berserk llama syndrome — od ruky prehnane „pomaznaný“ samec si môže zameniť človeka za príslušníka stáda a stať sa dotieravým až nebezpečným; preto sa samce nesmú nadmerne socializovať ako domáci miláčik a včas sa kastrujú.

Taxonomická klasifikácia

species Lama (lama krotká)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Mammalia (cicavce)
Rad Artiodactyla (párnokopytníky)
Podrad Tylopoda (mozoľnatce — ťavovité)
Čeľaď Camelidae (ťavovité)
Rod Lama Frisch, 1775
Druh L. glama (Linnaeus, 1758)
Poddruhy Lama (Lama glama) je domestikovaná forma divej lamy guanaco (Lama guanicoe), z ktorej ju Indiáni v Andách vyšľachtili približne pred 6 000–7 000 rokmi (centrum domestikácie v dnešnom Peru a Bolívii). Druh sa nečlení na biologické poddruhy, líši sa skôr typom (klasická/nosná lama, vlnatá lama, „ccara“ s krátkou srsťou). Patrí do podradu mozoľnatce (Tylopoda), čo sú pseudoprežúvavce s trojkomorovým žalúdkom — NA ROZDIEL od pravých prežúvavcov (ovca, koza, dobytok) so štvorkomorovým žalúdkom. Najbližšími príbuznými sú ďalšie tri juhoamerické ťavovité (lamoidy): divé guanaco (Lama guanicoe) a vikuňa (Vicugna vicugna) a domáca alpaka (Vicugna pacos, domestikovaná z vikune). Lama je z domácich ťavovcov najväčšia a chová sa predovšetkým ako nosné/ťažné a strážne zviera, zatiaľ čo menšia alpaka sa chová pre jemné vlákno. Všetky štyri druhy sa navzájom krížia a sú v rámci čeľade ťavovité vzdialene príbuzné aj ťave dvojhrbej (Camelus bactrianus) a jednohrbej (C. dromedarius) zo Starého sveta, s ktorými tvoria tzv. ťavy Nového a Starého sveta.

? Často kladené otázky

Lama NIE je pravý prežúvavec. Patrí do čeľade ťavovité (Camelidae) a má trojkomorový žalúdok — na rozdiel od ovce, kozy a dobytka, ktoré sú pravé prežúvavce so štvorkomorovým žalúdkom. Lama je tzv. pseudoprežúvavec: pašu rovnako rýchlo spáse, neskôr ju vyvrhne a prežúva a mikroorganizmy v predžalúdku jej rozložia vlákninu — robí to dokonca veľmi efektívne, takže prospieva aj na pomerne chudobnej paši. Základom stravy je preto paša a kvalitné seno; granule a jadro len striedmo (lama ľahko priberá — pozor na obezitu). Nevyhnutný je minerálny líz (ideálne pre ťavovité) a stály prístup k vode. Všetky zmeny krmiva robte postupne — mikroflóra predžalúdka sa prispôsobuje pomaly.

Všetko sú to juhoamerické ťavovité (lamoidy), ale líšia sa. Lama (Lama glama) je najväčšia z domácich (výška s hlavou ~1,7–1,8 m, hmotnosť ~130–200 kg), má dlhšiu hlavu a banánovité uši a chová sa najmä ako nosné/ťažné a strážne zviera; bola domestikovaná z divého guanaca. Alpaka (Vicugna pacos) je menšia (~50–80 kg), s kratšou tvárou a hustou jemnou vlnou — chová sa hlavne pre jemné vlákno; bola domestikovaná z divej vikune. Guanaco (Lama guanicoe, ~90–140 kg) a vikuňa (Vicugna vicugna, ~35–65 kg, najmenšia a s najjemnejším vláknom) sú divé, voľne žijúce druhy. Jednoducho: lama = veľká, na náklad a stráženie; alpaka = menšia, na vlákno; guanaco a vikuňa = diví príbuzní.

V Andách bola lama tradične nosné a ťažné zviera (unesie ~25–55 kg) a dáva aj vlákno (hrubšiu vlnu), mäso a kožu. V Európe a USA je dnes najobľúbenejšia ako strážca stáda (livestock guardian) a ako hobby/pet zviera na agroturistiku a trekking s lamami. Strážcom je preto, že je prirodzene ostražitá — neustále pozoruje okolie, pri spozorovaní predátora vydá poplašné trúbenie, ktoré varuje a odplaší útočníka, a v prípade potreby dokáže predátora (líšku, túlavého psa, kojota) zahnať, kopnúť zadnými nohami alebo poň vyraziť. Na stráženie sa volí spravidla jedna lama začlenená do stáda oviec, kôz či alpák (dve lamy by sa držali skôr pri sebe než pri stáde). Lama je pritom šetrná k pastvine a nenáročná na krmivo.

Nie — lama je cicavec a je živorodá. Samica nosí mláďa v maternici a vyživuje ho cez placentu; gravidita trvá približne 11,5 mesiaca, teda okolo 350 dní (zhruba rok), čo je výrazne dlhšie než u oviec. Lama je indukovaný ovulátor — samica ovuluje až po párení, preto sa môže pripúšťať takmer celoročne. Rodí spravidla jedno mláďa (cria) a takmer vždy cez deň (prispôsobenie chladným andským nociam). Cria je prekociálne — rodí sa osrstené a vidiace a do 1–2 hodín po pôrode vstáva a saje; kľúčové je včasné prijatie mledziva (kolostra). Pre dlhú graviditu a spravidla jedno mláďa má lama málo potomstva za život, takže chov je pomalší a každé mláďa cenné.

Pľuvanie je u lám hlavne komunikácia medzi sebou navzájom, nie útok na človeka. Lamy pľujú, keď si v stáde riešia dominanciu a konflikty (najmä o krmivo) — na človeka pľujú zriedka, spravidla len pri vyprovokovaní, strachu alebo ak boli zle socializované. Bežná, správne odchovaná lama je pokojné a bezpečné zviera. Pozor však na od ruky prehnane „pomaznané“ samce, ktoré môžu vyvinúť „berserk llama syndrome“ — zamenia si človeka za príslušníka stáda a sú dotieravé až agresívne; preto sa samce nesmú nadmerne socializovať a včas sa kastrujú. Lama sa môže pri obrane aj vzpriamiť a kopnúť zadnou nohou, preto sa k zadku nepribližujeme zozadu. Pre kontakt s deťmi sú vhodnejšie samice a kastrované samce.

Áno — pri splnení podmienok je lama vďačné, pokojné a dlhoveké hobby zviera. Krotké, na ohlávku vycvičené lamy sú výborné na agroturistiku a trekking a zároveň užitočne udržiavajú pastviny (sú šetrné k porastu vďaka mäkkým labkám). Treba však počítať s tým, že nejde o bezúdržbové zviera: lama potrebuje pašu a bezpečné oplotenie, spoločnosť (minimálne 2–3 kusy — je stádová; výnimkou je strážna lama v stáde oviec/kôz), prístrešok a v lete tieň a vodu (horúčavu znáša horšie než mráz), pravidelnú úpravu nechtov, u vlnatých typov strihanie a odčervovanie. Pozor na obezitu (jadro len striedmo) a na socializáciu samcov (riziko „berserk llama syndrome“ — pre hobby a kontakt s deťmi voľte samice alebo kastráty). Lama sa dožíva 15–25 rokov, takže je to veľmi dlhodobý záväzok. Ak máte pozemok na pastvu a čas na starostlivosť, je lama otužilý, učenlivý a milý spoločník.

Príbuzné druhy

Alpaka
Alpaka
Vicugna pacos
 Ovca domáca
Ovca domáca
Ovis aries
 Koza domáca
Koza domáca
Capra hircus
 Kôň domáci
Kôň domáci
Equus caballus
ZDROJ: Wikipedia (Llama / Lama glama, Guanaco, Vicuña, Alpaca, Camelid), Encyclopaedia Britannica (llama, vicuna), Animal Diversity Web (Lama glama, Vicugna vicugna), San Diego Zoo (Guanaco / Llama), Denver

 Video — Lama

Lama (Lama glama) — video o chove a starostlivosti

Lama (Lama glama) — chov, ustajnenie a úžitkovosť

 Cudzie názvy

Česky:   Lama krotká (lama), Anglicky:   Llama (male / female / cria), Nemecky:   Lama (Hengst / Stute / Fohlen), Francúzsky:   Lama, Španielsky:   Llama, Poľsky:   Lama, Maďarsky:   Láma

Príbuzné druhy a alternatívy

Alpaka
Alpaka
Vicugna pacos
 Ovca domáca
Ovca domáca
Ovis aries
 Koza domáca
Koza domáca
Capra hircus
 Kôň domáci
Kôň domáci
Equus caballus