Struthionidae (pštrosovité)
Pštros dvojprstý komunikuje predovšetkým nehlasovými a nízkofrekvenčnými zvukmi. Najnápadnejší je hlboké dunivé „búkanie“ (boom) samca v období toku — vzniká nafúknutím krku/hrdla a pripomína vzdialené hučanie, rev leva či tlmené bubnovanie a nesie sa na veľkú vzdialenosť ako teritoriálny a námluvný signál. Pri vyrušení, hrozbe alebo obrane pštros hlasno syčí a frká (často pri otvorenom zobáku a naježenom perí), čím varuje votrelca. Počuť aj klepanie/cvakanie zobákom a u rozčúlených vtákov chrčanie. Mláďatá (kuriatka) sa ozývajú jemným pípaním a pískaním, ktorým udržiavajú kontakt s rodičmi a skupinou. Mimo obdobia toku je pštros väčšinou tichý — vážnejšie zvuky vydáva pri stresu, obrane alebo v ruji, takže pre farmové prostredie nejde o rušivý druh.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Celý deň (pastva) | Zelená pastva (tráva, byliny, lístie) + kŕmne granule pre pštrosy/bežce podľa veku | podľa veku a kondície; granule dávkovať (mláďatá štartér, dospelé chovná zmes) | počas dňa, pravidelne (vták sa pasie a vyzobáva priebežne) |
| Ráno / večer (doplnkové kŕmenie) | Kvalitné seno a lucerna (vláknina), prípadne zelenina ako spestrenie | podľa potreby; v zime a mimo pastvy základ objemu | denne (najmä v zime a u chovných/nesúcich vtákov) |
| Stále dostupné | Grit / kamienky (gastrolity) + minerály a vápnik (najmä nesúce samice) | voľne k dispozícii (vták ich prijíma podľa potreby, až ~1 kg v žalúdku) | trvalo (kontrolovať a dopĺňať) |
| Voda | Čistá čerstvá voda v napájadle | stále dostupná (sucho znáša dobre, no piť musí pravidelne) | denne čistiť a dopĺňať, v mraze nezamrznutá |
Pštros je polygamný vták — jeden samec sa pári s viacerými samicami a obsadzuje teritórium. Pohlavnú dospelosť dosahuje okolo 2–3 rokov (samice spravidla skôr než samce). V období toku (teplá časť roka, na farme spravidla jar–leto) samec tmavne, hlboko duní/„búka“ a predvádza nápadný tokový tanec — kľaká, rytmicky máva roztiahnutými krídlami a kýve krkom, čím dvorí samiciam a odháňa súperov. Dominantná („hlavná“) samica sa s ním pária prednostne; ďalšie samice prikladajú vajcia do toho istého hniezda. Vo farmovom chove sa zostavujú chovné skupiny (samec + niekoľko samíc) a samce sa pre agresivitu manipulujú opatrne. Samec si na zemi vyhrabe plytké hniezdo (jamku).
Ako VTÁK pštros KLADIE VAJCIA (nerodí živé mláďatá) — a znáša najväčšie vajcia zo všetkých žijúcich vtákov: vážia okolo 1,4–1,5 kg (asi ako 24 slepačích vajec), sú ~15–18 cm dlhé a majú hrubú pevnú škrupinu (niekoľko mm), ktorá unesie aj váhu dospelého človeka. Samice prikladajú vajcia do jedného spoločného hniezda na zemi — môže ich tam byť aj cez 20 (jedna samica znesie za sezónu orientačne 40–80, vo farmovom chove pri zbere vajec aj viac). Krémové, hrudkovité vajcia sa farbou hodia k piesku a suchej zemi. Vo farmovom chove sa vajcia spravidla denne zbierajú a liahnu v umelej liahni, čo zvyšuje liahnivosť a produkciu mláďat.
Inkubácia trvá približne 42 dní (uvádza sa 42–46). Na vajciach sa striedajú dominantná samica a samec — samica sedí cez deň (jej sivohnedé perie ju maskuje na pozadí zeme), samec sedí v noci (jeho čierne perie splýva s tmou) a zároveň hniezdo bráni. Toto striedanie chráni vajcia pred prehriatím cez deň, chladom v noci aj pred predátormi. Vo farmovom chove sa namiesto prirodzeného sedenia častejšie využíva umelá liaheň s riadenou teplotou a vlhkosťou (a obracaním vajec), čo dáva vyrovnanejšiu a vyššiu liahnivosť. Pred liahnutím kuriatko vajce prepichne (naklve) a po niekoľkých hodinách až dňoch sa preliahne.
Mláďatá pštrosa sú prekociálne — z vajca sa liahnu osrstené hustým páperím, vidiace a pohyblivé a už do niekoľkých hodín stoja a chodia, takže krátko po vyliahnutí dokážu nasledovať rodičov a samy zobať. Sú približne veľké ako sliepka a majú maskovacie hnedo-bodkované páperie. Rastú mimoriadne rýchlo — v prvých mesiacoch aj okolo 30 cm za mesiac — a sú pritom citlivé na chlad, vlhko a stres, preto sa vo farmovom chove odchovávajú v teplom, suchom a čistom priestore s kvalitným štartérovým krmivom (vyvážená, nie prebielkovinovaná zmes, aby sa správne vyvíjali nohy). Najvyššie straty bývajú práve v prvých týždňoch života (podchladenie, infekcie, problémy s nohami, prehltnutie cudzích predmetov).
Pštros dospieva pohlavne okolo 2–3 rokov a do tej doby dorastie do plnej veľkosti. Dožíva sa 30–40 rokov vo voľnej prírode a vo farmovom chove aj 50 a viac rokov (zaznamenané sú jedince nad 60 rokov), takže chovné vtáky sú dlhodobou investíciou s mnohoročnou produkciou vajec. Na mäso sa farmové pštrosy spracúvajú ako mladé vtáky (orientačne okolo ~10–14 mesiacov veku), keď dosiahnu jatočnú hmotnosť pri zachovaní krehkého mäsa. Hlavné príčiny strát v chove: (1) úhyny mláďat v prvých týždňoch (podchladenie, infekcie, deformácie nôh, cudzie telesá); (2) zranenia z paniky (náraz do plota, zlomeniny nôh); (3) prehltnuté cudzie predmety; (4) zranenia personálu/zvierat pri nesprávnej manipulácii s agresívnym samcom. Základom dlhého a produktívneho života je priestor, suché čisté prostredie, kvalitné krmivo, grit a pokojná, skúsená manipulácia.
Pštros dvojprstý je špecializované a náročné hospodárske zviera, ktoré NIE je pre začiatočníkov — preto „4/5“. Nejde o domáceho miláčika: je to veľký, silný a potenciálne nebezpečný vták, ktorého hlavnou zbraňou je mohutný kopanec dopredu s ostrým pazúrom (môže vážne zraniť aj usmrtiť), a dospelý samec v toku býva agresívny. Samotné „skrotenie“ v zmysle maznania nie je cieľom ani možné — od mlada odchované vtáky si na človeka zvyknú a sú zvedavé, no s vekom (najmä samce) sa stávajú nebezpečnejšími a manipulácia vyžaduje skúsenosť a techniku (zakapotovanie hlavy, vodiace tyče, ochranné pomôcky, nikdy nie sám). Náročné je aj zázemie: pštros potrebuje priestranný výbeh, pevné a vysoké oplotenie bez ostrých rohov, prístrešok a v našom podnebí zateplené zimovisko, grit a vyvážené krmivo a u mláďat teplý suchý odchov s nízkymi stratami len pri dobrej starostlivosti. K tomu patrí veterinárna a welfare starostlivosť, evidencia a často aj spracovanie produkcie (mäso, koža, perie, vajcia) či agroturistika. Pred chovom si treba ujasniť účel (mäso/koža/perie/vajcia/atrakcia), priestor a oplotenie, zabezpečenie liahne a odchovu a najmä bezpečnosť manipulácie. Pri správnom hospodárení je pštros otužilý, rýchlo rastúci a všestranne úžitkový, no jeho chov je zodpovedná a riziková práca.
Účel a plán chovu: ujasnite si cieľ (mäso/koža/perie/vajcia/agroturistika), počet a vekovú štruktúru vtákov, zabezpečenie liahne a odchovu mláďat; pštros je dlhodobá investícia (žije desaťročia)
Priestor a oplotenie: priestranný výbeh s pevným suchým podkladom a PEVNÉ vysoké oplotenie (orientačne ~1,8–2 m) bez ostrých rohov a predmetov, o ktoré by sa splašený vták poranil
Prístrešok a zimovisko: prístrešok proti dažďu, vetru a páľave a v stredoeurópskom podnebí zateplené suché bezprievanové zimovisko; mláďatá v teplom vyhrievanom odchovni
Kŕmenie a grit: pastva + kompletné granule pre pštrosy/bežce podľa veku + seno/lucerna; STÁLY prístup ku gritu/kamienkom (gastrolity) a k minerálom; pozor na nadbytok bielkovín u mláďat (deformácie nôh)
Kontrola výbehu: dôsledne odstraňovať cudzie predmety (klince, drôt, plasty, sklo) a toxické rastliny — pštros zhltne čokoľvek lesklé a cudzie telesá sú častou príčinou úhynov
Bezpečná manipulácia: NIKDY nepristupovať na dosah nôh bezhlavo; používať techniku (zakapotovanie hlavy, vodiace tyče, ochranné pomôcky), pracovať vo dvojici a s rešpektom — kopanec môže vážne zraniť
Skupina a samce: chovať v skupinách (samec + samice / vekovo vyrovnané mláďatá); dospelé samce v období toku držať oddelene alebo pod prísnym dohľadom (agresivita)
Zdravie a prevencia: suché čisté prostredie a nohy, veterinárny dohľad, prevencia parazitov a infekcií, opatrnosť na zoonózy (salmonela) a hygiena; evidencia a welfare podľa predpisov
Liahnutie a odchov: na farme zber vajec a umelá liaheň (~42 dní, riadená teplota/vlhkosť, obracanie); kuriatka v teple a suchu, vyvážené štartérové krmivo a minimalizácia stresu (najvyššie straty sú v prvých týždňoch)
Bez CITES (bežný farmový chov pštrosa CITES nepodlieha). Samotná cena vtáka kolíše podľa veku a účelu: kuriatka a mladé vtáky bývajú lacnejšie (orientačne desiatky až nižšie stovky eur), dospelé chovné a kvalitné plemenné jedince sú podstatne drahšie (stovky eur a viac). Hlavné náklady sú však v zázemí a chove: priestranný výbeh a pevné vysoké oplotenie, prístrešok a (v našom podnebí) zateplené zimovisko, liaheň a vyhrievaný odchov mláďat, kvalitné krmivo a grit, veterinárna a welfare starostlivosť a bezpečné vybavenie na manipuláciu. Treba počítať aj s evidenciou hospodárskeho zvieraťa a veterinárnymi predpismi (vrátane prípadného spracovania a predaja mäsa/produktov). Pštros je dlhodobý záväzok (žije desaťročia) a špecializovaný, rizikový chov — neodporúča sa kúpa bez prípravy a skúseností. Vhodný je nákup od overenej pštrosej farmy so zdravými vtákmi a poradenstvom.
| Pštros dvojprstý (Struthio camelus) | Emu hnedý (Dromaius novaehollandiae) | Nandu pampový / ñandu (Rhea americana) | Kazuár prilbový (Casuarius casuarius) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | Samec ~2,1–2,8 m výška (najväčší vták) | Výška ~1,5–1,9 m (druhý najväčší vták) | Výška ~1,3–1,7 m | Výška ~1,3–1,9 m |
| Váha | 100–150 kg (samec), samica o niečo menšia | ~30–55 kg (samica ťažšia) | ~20–27 kg (najmenší z týchto) | ~30–70 kg (až cez 70 kg samica) |
| Dožitie | 30–40 r (vo farme až 50+) | 10–20 r | 10–15 r (až ~20+ v chove) | ~20–40 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 3/5 | 5/5 (mimoriadne nebezpečný) |
| Stav IUCN | IUCN LC (+ masívny farmový chov) | IUCN LC | IUCN NT (takmer ohrozený) | IUCN LC |
| Povaha | Najväčší žijúci vták, nelietavý bežec; JEDINÝ vták s 2 prstami; najrýchlejší pozemný vták (~70 km/h); najväčšie vajcia; silný kopanec s pazúrom | Austrálsky nelietavý bežec; má 3 prsty; pomalší než pštros (~48 km/h); znáša tmavozelené vajcia, na ktorých sedí SAMEC; tiež farmovo chovaný (mäso, olej) | Juhoamerický nelietavý bežec; má 3 prsty; beh ~50 km/h; samec stavia hniezdo, sedí a vodí mláďatá od viacerých samíc; menší než pštros aj emu | Tropický nelietavý bežec s kostenou prilbou; má 3 prsty s DÝKOVITÝM pazúrom (najnebezpečnejší vták); plachý lesný samotár; samec sedí a vodí mláďatá |
| Areál | Africké savany a polopúšte; farmovo po celom svete (centrum JAR – Oudtshoorn) | Austrália (otvorené krajiny); farmovo aj inde | Juhoamerické pampy a savany; farmovo (mäso, perie, koža) | Dažďové lesy Novej Guiney a SV Austrálie |
Príznaky: Strata apetítu a hmotnosti, apatia, zväčšené/tvrdé brucho, zmenený trus alebo zastavenie trávenia; pri impakcii postupné chradnutie a úhyn
Častý a vážny problém vo farmovom chove. Pštros zvedavo zhltne takmer čokoľvek lesklé — klince, drôt, skrutky, plasty, sklo, kamene a odpad — a cudzie telesá porania alebo upchajú žalúdok a črevá (impakcia). Riziková je aj impakcia pieskom/substrátom u mláďat a nedostatok vhodného gritu (gastrolitov) na drvenie potravy. Prevencia: dôsledne kontrolovať výbeh a odchov a odstraňovať cudzie predmety, zabezpečiť vhodný grit a kvalitné krmivo, predchádzať nude (vtáky zo zvedavosti zobú odpad). Liečba býva náročná (často chirurgická) — kľúčová je prevencia.
Príznaky: Krivé alebo vytočené nohy/prsty, krívanie, neochota chodiť, opuchy kĺbov, u mláďat „rozkročené nohy“; pri zlomeninách neschopnosť stáť
Nohy sú u pštrosa kritické a zraniteľné. U rýchlo rastúcich mláďat vznikajú deformácie nôh a kĺbov najčastejšie z nevyváženého kŕmenia (nadbytok bielkovín a energie), nedostatku pohybu, klzkého podkladu a genetiky. U dospelých hrozia zlomeniny a vykĺbenia pri panike (náraz do plota, šmyk). Prevencia: vyvážené krmivo podľa veku (nie prebielkovinované), dostatok priestoru a pohybu, nešmykľavý suchý podklad, oplotenie bez ostrých rohov a pokojná manipulácia bez splašenia. Deformované a zlomené nohy sa u takého veľkého vtáka ošetrujú ťažko.
Príznaky: Splašený beh naslepo, nárazy do plota, zlomeniny nôh/krku, krvácanie, šok; pokles príjmu krmiva a znášky pri chronickom strese
Pštros je plachý a pri vyrušení panikári — splašené vtáky bežia naslepo a môžu si privodiť vážne zranenia o oplotenie alebo navzájom (zlomeniny, šok). Chronický stres (hluk, predátory, zlá manipulácia, malý priestor) znižuje príjem krmiva, rast a znášku. Prevencia: pokojné prostredie a manipulácia, oplotenie bez ostrých rohov a s viditeľnou bariérou, dostatok priestoru, ochrana pred predátormi a psami, vyhýbanie sa náhlym hlukom a stresu. Zranené vtáky treba ošetriť, no manipulácia s veľkým splašeným pštrosom je sama o sebe riziková.
Príznaky: Chudnutie napriek žraniu, hnačka, slabosť a anémia (vnútorné parazity); svrbenie, poškodené perie a nepokoj (vonkajšie parazity)
Pštros môže byť napadnutý vnútornými parazitmi (rôzne hlísty a prvoky tráviaceho traktu) — spôsobujú chudnutie, hnačku a u mláďat zaostávanie v raste — a vonkajšími parazitmi (roztoče, vši, kliešte), ktoré dráždia kožu a perie. Riziko stúpa pri vlhkom, znečistenom a preplnenom prostredí. Prevencia a liečba: čisté suché výbehy a ustajnenie, kontrola trusu a stavu vtákov, odčervovanie a antiparazitárne ošetrenie podľa veterinára, striedanie/oddych pastvy a karanténa nových zvierat. Prípravky a dávkovanie vždy podľa veterinára (bežce sú citlivé na nesprávne liečivá).
Príznaky: Apatia, nechutenstvo, hnačka, výtok z očí/nozdier, sťažené dýchanie, horúčka, náhle úhyny mláďat; pri salmonele tráviace ťažkosti
Najmä mláďatá sú citlivé na bakteriálne a vírusové infekcie (vrátane respiračných a tráviacich), ktoré sa v zlej hygiene rýchlo šíria a spôsobujú vysoké straty v prvých týždňoch. Pozor na zoonózy — najmä salmonelu (môže prejsť na človeka), preto je dôležitá hygiena a umývanie rúk po kontakte so zvieratami, vajcami a prostredím. Prevencia: prísna hygiena odchovu a ustajnenia, teplé suché čisté prostredie pre kuriatka, karanténa nových vtákov, kvalitné krmivo a voda, ochrana pred prievanom a vlhkom a veterinárny dohľad (vrátane prípadného očkovania podľa oblasti a predpisov).
Najväčší žijúci vták na svete — samec pštrosa dorastá do výšky 2,5–2,8 m a hmotnosti 100–150 kg; je nelietavý a patrí medzi tzv. bežce (ratites) s plochou hrudnou kosťou bez kýlu.
Jediný vták s len dvoma prstami — pštros má na každej nohe iba 2 prsty (väčší nesie mohutný pazúr), čo je medzi vtákmi unikát a adaptácia na rýchly beh; ostatné vtáky majú prstov viac.
Najrýchlejší pozemný vták — krátkodobo dosahuje až ~70 km/h a rýchlosťou okolo 50 km/h dokáže bežať aj dlhšie, s krokom dlhým vyše 3 metre; krídla používa na rovnováhu a kormidlovanie.
Znáša najväčšie vajcia spomedzi vtákov — vajce váži okolo 1,4–1,5 kg (asi ako 24 slepačích) a má takú pevnú škrupinu, že unesie hmotnosť dospelého človeka; paradoxne je v pomere k telu matky pomerne malé.
Polygamia a striedavé sedenie — vtáky hniezdia na zemi, samice prikladajú vajcia do spoločného hniezda a v sedení sa striedajú dominantná samica cez deň (sivohnedá, maskovaná) a samec v noci (čierny, splýva s tmou); inkubácia trvá ~42 dní.
Bez zubov — drví potravu kamienkami — pštros nemá zuby, preto prehĺta kamienky (gastrolity) do svalnatého žalúdka, kde mechanicky rozomieľajú tvrdú rastlinnú potravu; dospelý vták ich nosí aj okolo jedného kilogramu.
Mýtus o hlave v piesku je nepravdivý — pštros si hlavu do piesku nestrká; pri nebezpečenstve buď uteká, alebo si ľahne k zemi a splynie s terénom, prípadne sa bráni silným kopancom dopredu s ostrým pazúrom (mýtus vznikol zámenou za otáčanie vajec v hniezde a malú hlavu na dlhom krku).
Farmové zviera so všestrannou úžitkovosťou — dnes sa pštros masívne chová na pštrosích farmách pre chudé červené mäso s nízkym cholesterolom, luxusnú kožu/useň, perie a vajcia; svetovým centrom je juhoafrický Oudtshoorn a farmy fungujú aj v Európe vrátane Slovenska a Česka.
Dlhovekosť — pštros sa dožíva 30–40 rokov vo voľnej prírode a vo farmovom chove aj 50 a viac rokov (zaznamenané jedince nad 60 rokov), takže chovné vtáky sú dlhodobou investíciou.
Najväčšie oko spomedzi suchozemských stavovcov — pštrosie oko má priemer okolo 5 cm (väčšie než jeho mozog) a spolu s výškou a postavením na otvorenej savane mu dáva vynikajúci ďalekohľadový zrak, vďaka ktorému ako prvý spozoruje predátora.
Áno — pštros dvojprstý (Struthio camelus) je VTÁK (trieda Aves, rad pštrosotvaré, čeľaď pštrosovité) a je najväčším žijúcim vtákom na svete (samec až 2,5–2,8 m a 100–150 kg). Patrí medzi tzv. bežce (ratites) — nelietavé vtáky, ktoré majú plochú hrudnú kosť bez kýlu, a teda im chýbajú silné letové svaly; krídla využíva na rovnováhu, kormidlovanie pri behu, tokový tanec a tienenie mláďat, nie na let. Namiesto lietania sa spolieha na beh — je to najrýchlejší pozemný vták (krátkodobo až ~70 km/h). Je tiež jediným vtákom s len dvoma prstami na nohe (väčší nesie mohutný pazúr), čo je adaptácia práve na rýchly beh.
Pštros je bylinožravec až všežravec. Vo voľnej prírode sa živí najmä zelenými rastlinami, semenami, kvetmi a plodmi, doplnkovo hmyzom a drobnými stavovcami. Vo farmovom chove je základom pastva doplnená o kompletné granule pre pštrosy/bežce podľa veku a o seno/lucernu. Keďže je to vták bez zubov, potravu nepoužuje — prehĺta ju vcelku a rozomieľa ju vo svalnatom žalúdku pomocou prehltnutých kamienkov (gastrolitov); dospelý vták ich nosí aj okolo kilogramu, preto musí mať na výbehu stály prístup ku gritu/kamienkom. Pozor: pštros zo zvedavosti zhltne aj cudzie predmety (klince, drôt, plasty), ktoré porania tráviaci trakt — výbeh treba kontrolovať.
Pštros je VTÁK, takže KLADIE VAJCIA (nerodí živé mláďatá). Znáša najväčšie vajcia spomedzi všetkých vtákov — vážia okolo 1,4–1,5 kg (asi ako 24 slepačích) a majú hrubú pevnú škrupinu. Je polygamný — jeden samec a niekoľko samíc, ktoré prikladajú vajcia do jedného spoločného hniezda (jamky na zemi). V sedení sa striedajú: dominantná samica cez deň (sivohnedá, maskovaná) a samec v noci (čierny, splýva s tmou). Inkubácia trvá ~42 dní a mláďatá sú prekociálne — liahnu sa osrstené páperím, vidiace a do pár hodín chodia. Vo farmovom chove sa vajcia spravidla zbierajú a liahnu v umelej liahni pre vyššiu liahnivosť.
Nie — je to rozšírený MÝTUS. Pštros si pri nebezpečenstve hlavu do piesku nestrká. V skutočnosti sa spolieha hlavne na útek (je najrýchlejší pozemný vták), a keď utiecť nemôže, ľahne si k zemi s natiahnutým krkom a svojím sfarbením splynie s terénom, takže z diaľky vyzerá, akoby „zmizol“. Ak ho predátor priženie, bráni sa mohutným kopancom dopredu a nadol s ostrým pazúrom, ktorý dokáže vážne zraniť. Mýtus zrejme vznikol tým, že pštros otáča vajcia v plytkom hniezde na zemi a strká k nim hlavu, a tým, že má malú hlavu na dlhom krku, ktorá pri zemi z diaľky „zmizne“.
Pštros je dnes predovšetkým farmové hospodárske zviera so všestrannou úžitkovosťou. Hlavné produkty sú: chudé červené mäso (chutí podobne ako hovädzie, je tmavé, no nízke na cholesterol a tuk a pomerne bohaté na železo), luxusná koža/useň (charakteristická „bodkovaná“ štruktúra, vysoko cenená v módnom priemysle), perie (ozdoby, prachovky) a vajcia (konzumné aj ako dekoračné artefakty z pevnej škrupiny). Pštros pritom rýchlo rastie a jatočné vtáky sa spracúvajú už ako mladé. Svetovým centrom produkcie je juhoafrický Oudtshoorn (Južná Afrika drží väčšinu globálneho trhu), no pštrosie farmy fungujú aj v Európe vrátane Slovenska a Česka, kde sú často aj atrakciou agroturistiky.
Pštros NIE je domáci miláčik a môže byť nebezpečný. Je to veľký a silný vták, ktorého hlavnou zbraňou je mohutný kopanec dopredu a nadol s ostrým pazúrom (10–15 cm), ktorý dokáže vážne zraniť až usmrtiť človeka; dospelý samec v období toku býva navyše agresívny a teritoriálny. Aj od mlada odchované vtáky síce na človeka zvyknú a sú zvedavé, no nejde o náklonnosť a s vekom (najmä samce) sú nebezpečnejšie. Manipuluje s ním len skúsený chovateľ s vhodnou technikou (zakapotovanie hlavy, vodiace tyče, ochranné pomôcky, nikdy nie sám) a deti sa k dospelým pštrosom nesmú pribížiť bez dozoru. Pštros patrí do priestranného výbehu s pevným oplotením, je to špecializované hospodárske zviera, nie spoločník na maznanie.
Pštros sa dožíva 30–40 rokov vo voľnej prírode a vo farmovom chove aj 50 a viac rokov, takže je to veľmi dlhodobý záväzok. Potrebuje predovšetkým priestranný výbeh na pohyb a beh, pevné a vysoké oplotenie (orientačne ~1,8–2 m) bez ostrých rohov a nebezpečných predmetov, prístrešok proti dažďu, vetru a páľave a v stredoeurópskom podnebí zateplené suché zimovisko. Dôležitý je suchý podklad (vlhko škodí nohám), stály prístup k vode, krmivu a gritu a u mláďat teplý suchý odchov (sú citlivé na chlad a vlhko). Chová sa v skupinách, dospelé samce v toku oddelene. Nevyhnutná je bezpečná manipulácia a veterinárna/welfare starostlivosť — chov pštrosa je špecializovaný a nie je pre začiatočníkov.