Anser anser f. domestica — domestikovaná vodná hydina a jedno z najstarších hospodárskych zvierat — bylinožravá spásavá hus z radu vrubozobce; vajcorodá (inkubácia ~28–35 dní), prekociálne húsatá, často monogamná so silným imprintingom, hlasný „strážca“ dvora; mäso (svätomartinská hus), tuk, pečeň a perie, životnosť 15–20+ rokov
Veľkosťtelo ~75–90 cm, rozpätie krídel ~150–180 cm
Zelené krmivo a okopaniny (kapusta, repa, mrkva) v zime8%
Grit (drobné kamienky) a minerály/vápnik (škrupiny) — nevyhnutné3%
Voda na pitie a kúpanie (živočíšne bielkoviny len pre húsatá)2%
Odporúčané potraviny
Kvalitná paša ad libitum — tráva, lúčne byliny a ďatelinoviny; hus je PRAVÁ SPÁSAVÁ HYDINA a takmer celý deň spása (zúbkatý zobák a jazyk odštipuje špičky čerstvej trávy)
Obilie a zrno (jačmeň, pšenica, kukurica, ovos) — energetický doplnok, najmä ráno a večer, v zime a vo výkrme (husacina, svätomartinská hus)
Zelené krmivo a šťavnaté okopaniny v zime (kapusta, kŕmna repa, mrkva, varené zemiaky) — keď nie je pastva
Grit / drobné kamienky stále dostupné — hus nemá zuby a potravu rozomieľa vo svalnatom žalúdku (gizzard) pomocou gritu; bez neho trávi zle
Vápnik a minerály (drvené ustricové škrupiny, vápenec) — najmä pre nosnice v znáške na pevnú škrupinu vajec
Stály prístup k čistej vode na pitie — hus si vodou prepláchne zobák a nozdry a pije pri kŕmení; pri suchom zrne je voda nevyhnutná
Voda na kúpanie (jazierko, vaňa, nádrž) — nemusí byť veľká, ale hus sa rada kúpe, čistí si perie a pári sa vo vode
Húsacia štartovacia zmes pre malé húsatá — s vyšším podielom bielkovín v prvých týždňoch (POZOR: bez kokcidiostatík určených pre kurčatá)
Letnička, ďatelina a lucerna pre nosnice a rastúce húsatá — vyšší obsah bielkovín a vitamínov v období znášky a rastu
Postupné zmeny krmiva a privykanie na novú pašu — tráviaci trakt sa prispôsobuje pomaly
Zakázané potraviny
Plesnivé, zaprené alebo splesnivené zrno a krmivo — mykotoxíny (najmä aflatoxíny a fuzariózne plesne sú pre vodnú hydinu nebezpečné)
Príliš veľa zrna / obilia na úkor paše — obézna hus zle nesie, má problémy s pečeňou a nohami; zrno je doplnok, nie základ
Slaná, korenená a tepelne upravená ľudská strava, pečivo a sladkosti — narúšajú trávenie a zaťažujú obličky
Avokádo (persín je toxický pre vtáky), čokoláda, cibuľa a cesnak vo väčšom množstve — pre hydinu jedovaté
Spárené / kvasiace zvyšky a tráva z kosačky na hromade — kvasenie spôsobuje tráviace problémy a botulizmus (pôda a hnijúca hmota)
Suché zrno bez dostatku vody — hus pri kŕmení zrnom musí mať vodu, inak hrozí udusenie/zapchatie hrvoľa
Jedovaté rastliny na výbehu — tis, oleander, rododendron, naprstník, durman, bolehlav a i. (kontrolovať pastvinu)
Medikované krmivo pre kurčatá s kokcidiostatikami (napr. niektoré ionofóry) — môže byť pre vodnú hydinu/husi toxické
Chlieb a pečivo ako základ kŕmenia (časté pri kŕmení husí na rybníku) — nadúva, je chudobné na živiny a vedie k „angel wing“ u húsat
Náhle zmeny stravy a prudký prechod na novú pašu — vždy postupne, aby sa tráviaci trakt prispôsobil
Tip od odborníka
Hus domáca je bylinožravá spásavá vodná hydina — na rozdiel od kuriat a väčšiny hydiny takmer celý deň spása trávu a pašu, ktorú zúbkatým zobákom a jazykom odštipuje. Základom správnej výživy je preto kvalitná pastva (tráva, lúčne byliny, ďatelinoviny) od jari do jesene; v zime ju nahrádza zelené krmivo, okopaniny a seno. Hus nemá zuby — potravu prehĺta do hrvoľa a rozomieľa ju vo svalnatom žalúdku (gizzard), do ktorého nevyhnutne potrebuje grit (drobné kamienky); bez gritu trávi zle. Obilie a zrno (jačmeň, pšenica, kukurica, ovos) je len energetický doplnok — podáva sa ráno a večer, viac v zime a vo výkrme (husacina, svätomartinská hus, husacia pečienka a masť); nadbytok zrna na úkor paše vedie k obezite, problémom s pečeňou a nohami a k zhoršenej znáške. Nosnice v znáške potrebujú navyše vápnik (drvené ustricové škrupiny, vápenec) na pevnú škrupinu, malé húsatá štartovaciu zmes s vyšším podielom bielkovín (bez kokcidiostatík určených pre kurčatá!). Voda je kľúčová: hus musí mať stály prístup k čistej pitnej vode (pri suchom zrne nevyhnutné, inak hrozí zapchatie hrvoľa) a rada sa kúpe — vodná plocha nemusí byť veľká, ale umožní jej čistiť si perie. Vyhýbajte sa plesnivému krmivu (mykotoxíny, botulizmus), kŕmeniu chlebom a pečivom a všetky zmeny stravy robte postupne.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Hus domáca je výrazne hlasné hospodárske zviera — jej typickým prejavom je hlboké, prenikavé gagotanie (gegotanie, „ga-ga-ga“) a pri ohrození hlasné syčanie s natiahnutým krkom. Husi sú výborní „strážcovia“: na akýkoľvek pohyb, cudzieho človeka alebo zviera reagujú hlasným poplachom, čím od pradávna slúžili ako živé „strážne psy“ (povestné husi na Kapitole v starom Ríme). Najhlučnejšie sú pri vyrušení, kŕmení, návrate do koterca, pri stretnutí s inými zvieratami a gunár (samec) pri obrane hniezda a partnerky. V zastavanej oblasti treba s ich hlasitosťou rátať — môže rušiť susedov; pre vidiecke a poľnohospodárske prostredie je však bežná. Čínske a africké plemená sú spravidla hlasnejšie než ťažká emdenská a toulouská hus.
Priľnavosť
Hus domáca môže byť k svojmu chovateľovi mimoriadne prítulná a oddaná — najmä húsa odchované od vyliahnutia od ruky, ktoré si chovateľa vtlačí (imprinting) ako rodiča a doslova ho nasleduje na každom kroku. Takéto husi vyhľadávajú spoločnosť, dajú sa pohladkať a sú dôverčivé. Husi sú zároveň silne sociálne a často monogamné — k svojmu páru aj k stádu majú pevné puto. Voči cudzím ľuďom a zvieratám sú však ostražité a teritoriálne; gunár (samec) v období hniezdenia môže byť agresívny — syčí, naháňa, hryzie zobákom a udiera krídlami (silný náraz dokáže pomliaždiť, deti môže prevaliť). Husi nemajú rady náhle pohyby, hluk ani osamotenie — pohoda je v stáde alebo aspoň v páre. Pri pokojnom, pravidelnom kontakte a kŕmení z ruky si na chovateľa zvyknú a niektoré jedince sú vyslovene spoločenské a „psovité“, no rešpektovať treba ich ostražitosť a ochranársky pud.
Aktivita
Hus domáca je čulá, celodenne sa pasúca a aktívna vodná hydina — väčšinu dňa strávi spásaním trávy, prechádzaním výbehu a kúpaním vo vode. Najaktívnejšia je cez deň, najmä ráno a podvečer; cez horúčavu vyhľadáva tieň a vodu, v noci odpočíva v koterci. Pohybuje sa stádovito a v rade — husi sa navzájom nasledujú. Potrebuje predovšetkým priestor na pastvu a pohyb a prístup k vode na kúpanie; pri trvalom uzavretí v tesnom koterci bez výbehu trpí (problémy s nohami, otupenosť, agresivita). Dospelé husi ťažkých mäsových plemien (emdenská, toulouská) lietajú slabo alebo vôbec, ľahšie plemená (najmä čínska hus) sú pohyblivejšie a môžu prelietať nízke prekážky. Húsatá sú veľmi čulé a hravé, hneď po vyliahnutí behajú, pasú sa a brodia sa vo vode. Pre pohodu kŕdľa je kľúčový dostatok pastvy, voda a bezpečné oplotenie proti predátorom (líška, pes, kuna).
Reč
Hus nenapodobňuje ľudskú reč — nemá na to predpoklady. Komunikuje hlasným gagotaním (gegotaním) rôznej výšky a intenzity, syčaním pri obrane a rečou tela (natiahnutý krk, naježené perie, rozprestreté krídla, dupanie). Husi sú však inteligentné a majú výbornú pamäť — rozpoznajú svojho chovateľa, členov vlastného kŕdľa aj partnera, zapamätajú si ľudí a miesta a silno sa vtláčajú (imprinting) na rodičovskú postavu v prvých hodinách života (preslávené pokusy Konrada Lorenza s húsatami). Žiadne slová však husi nereprodukujú.
Hlasový prejav a reč
Hus domáca patrí medzi najhlasnejšiu hospodársku hydinu — jej charakteristickým zvukom je prenikavé, hlboké gagotanie (gegotanie, „ga-ga-ga“), ktorým udržiava kontakt v kŕdli, víta chovateľa pri kŕmení a hlavne hlasno varuje pred votrelcom. Práve preto sa husi od pradávna chovali ako živé „strážne psy“ (povestné husi, ktoré vraj zachránili rímsky Kapitol). Pri ohrození, obrane hniezda alebo húsat hus syčí s natiahnutým krkom a naježeným perím a útočí zobákom a krídlami; gunár (samec) je v období hniezdenia obzvlášť hlučný a agresívny. Najhlasnejšie je stádo pri vyrušení, návrate do koterca, kŕmení, stretnutí s cudzími zvieratami a v párovacom období. Ozve sa aj tiché brblanie a „rozhovor“ medzi spokojnými husami pri spoločnom pasení a jemné pískanie húsat, ktoré sa hlasom dorozumievajú s rodičmi. Čínske a africké plemená sú spravidla hlasnejšie než ťažké európske husi. Pre suseda v hustej zástavbe môže byť hlučnosť husí rušivá, na vidieku ide o bežnú zvukovú kulisu.
Dokáže hovoriť?
Hus nereprodukuje ľudskú reč. Dorozumieva sa hlasným gagotaním (gegotaním) rôznej výšky a syčaním pri obrane, ďalej rečou tela (natiahnutý krk, naježené perie, údery krídlami). Rozpozná chovateľa, partnera aj členov kŕdľa a silno sa vtláča (imprinting) na rodičovskú postavu, no žiadne slová nenapodobňuje.
Typické zvuky
Gagotanie / gegotanie („ga-ga-ga“) — základný hlasný kontaktný a poplašný zvuk; mení výšku a intenzitu (kŕmenie, návrat do koterca, varovanie pred votrelcom)
Syčanie s natiahnutým krkom a naježeným perím — hrozba a obrana hniezda, húsat alebo teritória (najmä gunár v období hniezdenia)
Tiché brblanie / „rozhovor“ medzi spokojnými husami — pri spoločnom pasení a oddychu udržiavajú kontakt jemnými zvukmi
Jemné pískanie a pípanie húsat — mláďatá sa hlasom dorozumievajú s rodičmi a kŕdľom (kontaktný a stresový zvuk pri stratení)
Trúbenie a hlasné volanie pri vzrušení alebo lietaní — výrazné u ľahších a ázijských plemien (čínska hus), pri poplachu a stretnutí kŕdľov
Sezónny kalendár
Aktívna celoročne — pasie sa od jari do jesene, v zime prikrmovanie zrnom a zeleným krmivom; nehibernuje, chlad znáša výborne (perie a páperie)
Tvorba párov a párenie na predjarie/jar — hus je často monogamná s dlhým párnym zväzkom; gunár (samec) si bráni hniezdo a partnerku
Znáška vajec sezónne na jar (február–jún) — hus je VAJCORODÁ, znáša vajcia (NErodí živé mláďatá); podľa plemena ~20–50 vajec za sezónu
Sedenie a inkubácia — hus (alebo umelá liaheň) sedí na vajciach ~28–35 dní (typ Anser anser zvyčajne 28–31 dní)
Liahnutie húsat (jar–leto) — húsatá sú prekociálne nidifugné: po vyliahnutí vidiace, ochmýrené, hneď chodia a pasú sa pod ochranou rodičov
Pelichanie (výmena peria) — najmä v lete; v tom čase husi dočasne strácajú schopnosť dobre lietať a sú zraniteľnejšie
Vhodný pre teba?
SkúsenosťHospodárske (úžitkové) zviera — jedno z najstarších domestikovaných hospodárskych zvierat, chované pre mäso (husacina, svätomartinská hus, husacia pečienka), tuk (husacia masť), pečeň (foie gras), perie a páperie (duvet), vajcia a stráženie. Na Slovensku má dlhú tradíciu (dvorové chovy, husacie hody, svätomartinská hus), pôvodné plemená sú napr. česká/slovenská biela hus. Domáce husi nepodliehajú CITES; chov hydiny sa eviduje.
PriestorHus je pastevná vodná hydina — potrebuje predovšetkým výbeh s pastvou a prístup k vode, nie tesný koterec. Orientačne sa počíta s niekoľkými m² výbehu na hus a dostatkom pastvy (presná hustota závisí od kvality porastu a systému spásania — husi pašu rýchlo spásu „do hola“, vhodné je oplôtkové/striedavé spásanie). Nevyhnutné je kvalitné a bezpečné oplotenie (pevné pletivo dostatočnej výšky) — chráni kŕdeľ pred predátormi (líška, pes, kuna) a bráni úniku (ľahšie plemená môžu prelietať nízke ploty). Husi musia mať suchý prístrešok / koterec proti dažďu, vetru, snehu a páľave, so suchou podstielkou (slama), s hniezdami pre nosnice; nepotrebujú vykurovanie (chlad znášajú výborne vďaka periu a páperiu), ale potrebujú suché státie bez prievanu a vlhka. Dôležitá je voda na kúpanie (jazierko, vaňa, nádrž — nemusí byť veľká, ale husi sa rady kúpu a čistia si perie) a stály prístup k pitnej vode. Husi chlad a mráz znášajú výborne, horšie znášajú horúčavu a vlhko bez tieňa. Chov osamote sa neodporúča — minimum sú 2–3 zvieratá, hus je vysoko sociálna a často monogamná.
Deti v domácnostiHus je pre deti vhodná najmä ako hospodárske zviera na dvore — pri rešpektovaní pravidiel a pod dohľadom dospelého. Krotké, od ruky odchované husi deti často milujú a húsatá sú roztomilé, no hus je zároveň veľká, silná a ostražitá vodná hydina s ochranárskym pudom. Pravidlá bezpečnosti: (1) vždy pod dohľadom dospelého, najmä pri malých deťoch; (2) pozor na gunára (samca) v období hniezdenia — môže byť agresívny, syčí, naháňa, hryzie zobákom a tlčie krídlami (silný úder krídlom či zovretie zobákom môže dieťa zraniť, prevaliť alebo poštípať do modra); (3) pohybovať sa pokojne — husi sa ľakajú náhlych pohybov a hluku a pri vyrušení útočia; (4) nechytať húsatá ani dospelé husi za krk a krídla; (5) umyť ruky po kontakte (hygiena, zoonózy — salmonelóza, vtáčia chrípka, kampylobakter); (6) deti nesmú dráždiť husi pri hniezde ani sa k rozzúrenému gunárovi otáčať chrbtom. Starostlivosť (kŕmenie, voda, koterec, veterinár) musí zabezpečiť dospelý. Pri rozumnom prístupe je kontakt s husami pre deti veľmi obohacujúci a husi z fľaše/od ruky odchované bývajú prítulné.
HlučnosťHus je hlučná vodná hydina — pre vidiek bežná, v hustej zástavbe môže rušiť. Hlavným zvukom je hlasné gagotanie (gegotanie) a syčanie pri poplachu, kŕmení, návrate do koterca a pri obrane hniezda. Husi reagujú hlasným poplachom na akýkoľvek pohyb a votrelca — práve preto sú vynikajúci „strážcovia“, no zároveň upozornia na seba aj susedov. Najhlučnejšie obdobie je hniezdenie a párenie (jar) a chvíle vyrušenia. Husi sú hlučnejšie aj v noci než iná hydina — pri pohybe predátora alebo vyrušení spustia poplach kedykoľvek. V poľnohospodárskom prostredí ide o bežnú kulisu, no pred chovom v obytnej zóne treba zvážiť vzdialenosť od susedov a počet zvierat (ázijské plemená sú hlasnejšie než ťažké európske husi).
Verdikt odborníka
Hus domáca (Anser anser f. domestica, ázijské plemená Anser cygnoides f. domestica) je jedno z najstarších domestikovaných hospodárskych zvierat — chovala sa už pred niekoľkými tisícročiami v Egypte a Mezopotámii. Na rozdiel od cicavcov ako ovca či koza je hus vták: patrí do radu vrubozobce (Anseriformes) a čeľade kačicovité (Anatidae). Európske domáce husi pochádzajú z husi divej (sivej, Anser anser), ázijské plemená (čínska a labutia hus s hrboľom na zobáku) z husi labutej (Anser cygnoides). Hus je bylinožravá, pravá spásavá hydina — takmer celý deň spása trávu a pašu (zúbkatým zobákom odštipuje špičky tráv), čím udržiava trávniky a sady; obilie je len doplnok. Nemá zuby a potravu rozomieľa vo svalnatom žalúdku (gizzard) pomocou gritu; potrebuje stály prístup k pitnej vode a možnosť kúpania. Hus je vajcorodá — neznáša mláďatá živé, ale znáša vajcia sezónne na jar (~20–50 za sezónu podľa plemena); inkubácia trvá ~28–35 dní (typ Anser anser zvyčajne 28–31 dní). Húsatá sú prekociálne nidifugné — po vyliahnutí vidiace, ochmýrené, hneď chodia a pasú sa. Husi sú vysoko sociálne, často monogamné s dlhotrvajúcim párnym zväzkom a silným imprintingom (vtláčanie — preslávené pokusy Konrada Lorenza); od ruky odchované husi nasledujú chovateľa a bývajú prítulné. Sú hlasné (gagotanie, syčanie) a vynikajúci „strážcovia“ — hlukom varujú pred votrelcom, gunár (samec) bráni hniezdo a partnerku, v období hniezdenia môže byť agresívny. Úžitkovosť je všestranná: mäso (husacina, tradičná svätomartinská hus), tuk (husacia masť), pečeň (foie gras — landeská hus), perie a páperie (duvet) a stráženie. Plemená sa líšia účelom: ťažká emdenská a toulouská (mäso, pečeň), landeská (pečeň), pomeranská, česká/slovenská biela hus a ľahšia, hlučnejšia čínska hus (najlepšia nosnica). Chov nie je bezúdržbový: vyžaduje pastvu, bezpečné oplotenie proti predátorom, suchý koterec, vodu, ochranu húsat pred podchladením a pozornosť na choroby (botulizmus, vtáčia chrípka, vnútorné a vonkajšie parazity). Pri dobrej starostlivosti sa hus dožíva 15–20 a viac rokov (jedno z najdlhovekejších hospodárskych vtákov). Hus je teda otužilé, dlhoveké a všestranne úžitkové zviera s hlbokou kultúrnou stopou na Slovensku (husacie hody, svätomartinská hus), no jej chov je zodpovedná práca a treba rátať s jej hlasitosťou a ochranárskou povahou.
Prostredie a požiadavky
Biotop a chovné prostredie
Trávnaté výbehy, lúky a pastviny pri vode; suchý koterec na noc a zimu. Divý predok hus divá (sivá) — močiare, jazerá, nivy a vlhké lúky
Hus domáca je pastevná vodná hydina trávnatých biotopov pri vode — v chove obýva výbehy, lúky a pastviny, ktoré vynikajúco spása, a vodnú plochu na kúpanie (jazierko, nádrž). Cez deň sa pasie vonku, na noc a v zime sa ukrýva do suchého koterca so slamenou podstielkou. Divý predok — hus divá (sivá, Anser anser) — obýva močiare, jazerá, rybníky, riečne nivy a vlhké lúky Eurázie, ázijské plemená pochádzajú z husi labutej (Anser cygnoides) z východnej Ázie. Vďaka domestikácii a otužilosti sa hus chová prakticky na celom svete v najrôznejších podmienkach. Na Slovensku je typický dvorový a malofarmový chov na trávnatých výbehoch s prístupom k vode.
Nadmorská výška (chov)
Od nížin po podhorské oblasti; chová sa všade, kde je pastva a voda — tradične v teplejších nížinných poľnohospodárskych oblastiach
Hus sa chová od nížin po podhorské oblasti — rozhodujúca nie je nadmorská výška, ale dostatok pastvy, prístup k vode a bezpečný výbeh. Tradične sa husi chovali najmä v nížinných poľnohospodárskych oblastiach s lúkami a rybníkmi (juh Slovenska, Podunajsko, Záhorie), no vďaka otužilosti zvládajú aj chladnejšie podhorie. Husi sú výborne prispôsobené chladu (perie a páperie), takže im neprekáža drsnejšie počasie; horšie znášajú horúčavu a vlhko bez tieňa a vody. Kŕmenie a manažment sa prispôsobuje skôr ročnému obdobiu a kvalite pastvy než nadmorskej výške.
Koterec a ustajnenie
Suchý koterec / prístrešok proti dažďu, vetru, snehu a páľave; slamená podstielka, hniezda pre nosnice; nepotrebuje vykurovanie
Aj keď je hus otužilá a chlad znáša výborne (perie a páperie), potrebuje suchý koterec alebo prístrešok ako úkryt pred dažďom, vetrom, snehom a letnou páľavou a najmä ako bezpečné nočné ustajnenie pred predátormi (líška, kuna, pes — najväčšie riziko strát je v noci!). Koterec má byť suchý, dobre vetraný (bez prievanu), s hrubou slamenou podstielkou; nepotrebuje vykurovanie (dospelé husi nemráznu). Pre nosnice sa zriaďujú pokojné zatemnené hniezda v koterci. Húsatá sú naopak na chlad a vlhko citlivé — v prvých týždňoch potrebujú teplé, suché a bezprievanové zázemie (vyhrievanie pod lampou alebo kvočkou) a možnosť osušiť sa po brodení. Vlhká podstielka a hromadiaci sa amoniak vedú k respiračným problémom a chorobám nôh.
Teplota a počasie
Veľmi otužilá — chlad a mráz znáša výborne (perie a páperie), horšie znáša horúčavu, vlhko bez tieňa a prudké slnko; húsatá citlivé na chlad
Hus je vták s vynikajúcou izoláciou perím a páperím, preto chlad a mráz znáša výborne a celú zimu môže byť pri suchom prístrešku vonku (potrebuje len nezamrznutú vodu a viac energie v krmive). Horšie znáša horúčavu a prudké slnko — v lete potrebuje tieň, vodu na kúpanie a dostatok pitnej vody (prehriatie jej škodí viac než mráz). Rizikové je trvalé vlhko a prievan v koterci (respiračné ochorenia, choroby nôh, zaparenie). Húsatá sú v prvých týždňoch citlivé na chlad a premočenie — podchladenie je častou príčinou strát, preto potrebujú teplé suché zázemie, vyhrievanie a možnosť osušiť sa po brodení vo vode. Pelichanie prebieha najmä v lete; v tom období sú husi zraniteľnejšie a dočasne horšie lietajú.
Voda a pastva
Stály prístup k čistej pitnej vode + voda na kúpanie (jazierko/vaňa); kvalitná pastva a striedavé spásanie výbehu
Voda je pre hus kľúčová — ako vodná hydina potrebuje stály prístup k čistej pitnej vode (pri kŕmení suchým zrnom nevyhnutné, inak hrozí zapchatie hrvoľa) a vodu na kúpanie (jazierko, nádrž, vaňa). Vodná plocha nemusí byť veľká, ale husi sa rady kúpu, čistia si perie, prepláchnu si zobák a nozdry a vo vode sa aj pária; bez možnosti kúpania trpí kvalita peria a pohoda zvierat. Napájadlá a kúpaciu vodu treba udržiavať čisté (husi vodu rýchlo znečistia) a v mraze nezamrznuté. Na pastve sa odporúča striedavé/oplôtkové spásanie — husi pašu rýchlo spásu „do hola“, striedanie výbehov dáva porastu čas na regeneráciu a znižuje zamorenie parazitmi a riziko botulizmu z hnijúcej hmoty pri vode.
Kŕdeľ a spoločnosť
Vysoko sociálna, často monogamná — chovať najmenej v skupine (2–3 a viac); osamotená hus trpí; gunár si bráni partnerku a hniezdo
Hus je vysoko sociálna vodná hydina — žije v kŕdli a je často monogamná s dlhotrvajúcim párnym zväzkom (gunár a hus držia spolu aj viac sezón). Osamotená hus trpí stresom, preto sa nikdy nechová samotná — minimum sú 2–3 zvieratá, prirodzenejšie je väčšie stádo. V kŕdli funguje hierarchia a silné puto medzi partnermi aj medzi rodičmi a húsatami. Gunár (samec) si v období hniezdenia bráni hniezdo, partnerku a húsatá — môže byť teritoriálny a agresívny voči ľuďom aj zvieratám. Husi dobre fungujú v zmiešanom dvore (s kačicami a sliepkami pri dostatku priestoru a oddelenom kŕmení), no v období hniezdenia treba rátať s ich ostražitosťou. Vďaka ostražitosti a hlasitosti slúžia husi aj ako „strážcovia“ ostatnej hydiny.
Areál výskytu
Prirodzený areál
Divý predok európskych domácich husí — hus divá/sivá (Anser anser) — je rozšírená v Eurázii (hniezdi v miernom a severnom pásme, zimuje južnejšie) a práve z nej pochádzajú európske domáce plemená. Ázijské domáce plemená (čínska a labutia hus s hrboľom na zobáku) pochádzajú z husi labutej (Anser cygnoides) z východnej Ázie. Domestikácia husí prebehla nezávisle v Európe (Anser anser) aj v Ázii (Anser cygnoides) už pred niekoľkými tisícročiami a dnes sa domáce husi chovajú prakticky na celom svete, vrátane Slovenska s tradíciou dvorových chovov, husacích hodov a svätomartinskej husi.
Rozvrh kŕmenia
Čas
Krmivo
Množstvo
Frekvencia
Celý deň (pastva)
Paša (tráva, lúčne byliny, ďatelinoviny) — základ pre spásavú hydinu; v zime zelené krmivo a okopaniny
ad libitum na výbehu; hus spása takmer celý deň
nepretržite cez deň na pastve
Ráno a večer (zrno)
Obilie / zrno (jačmeň, kukurica, pšenica, ovos) ako energetický doplnok
doplnok — viac v zime a vo výkrme, menej pri dobrej pastve (pozor na obezitu)
1–2× denne (ráno/večer), najmä mimo vegetačného obdobia
Stále dostupné
Grit (drobné kamienky) na trávenie + vápnik (drvené škrupiny/vápenec) pre nosnice
voľne k dispozícii
trvalo (kontrolovať a dopĺňať)
Voda (pitie)
Čistá čerstvá pitná voda v napájadle
stále dostupná (nevyhnutná pri kŕmení suchým zrnom — prevencia zapchatia hrvoľa)
denne čistiť a dopĺňať, v mraze nezamrznutá
Voda (kúpanie)
Voda na kúpanie (jazierko, vaňa, nádrž) — na čistenie peria a párenie
nemusí byť veľká plocha, ale stály prístup
priebežne meniť/čistiť (husi vodu rýchlo znečistia)
Rozmnožovací cyklus
Tvorba párov a párenie (často monogamné)
Tvorba párov a párenie na predjarie/jar; pohlavná dospelosť spravidla v 1.–2. roku (ťažké plemená nesú neskôr)
Hus je vysoko sociálny vták, ktorý je často monogamný — gunár (samec) a hus vytvárajú pevný párny zväzok, ktorý môže trvať aj viac sezón (u divej husi až celoživotne). Tvorba párov a párenie prebieha na predjarie a jar; gunár si bráni partnerku a hniezdne teritórium a v tomto období býva ostražitý až agresívny. Pohlavná dospelosť nastáva spravidla v prvom až druhom roku — ľahké plemená (čínska hus) skôr, ťažké mäsové plemená (emdenská, toulouská) často až v druhom roku. V chove sa zostavujú chovné kŕdle s vhodným pomerom (orientačne jeden gunár na niekoľko husí, líši sa podľa plemena), pričom sa zohľadňuje, že husi si vyberajú a viažu na konkrétneho partnera. Párenie prebieha najlepšie vo vode (kúpacia plocha zvyšuje oplodnenosť vajec). Vek a kvalita chovných zvierat ovplyvňujú znášku aj liahnivosť.
Znáška vajec (VAJCORODÁ — neznáša živé mláďatá)
Sezónne na jar (február–jún); podľa plemena ~20–50 vajec za sezónu (čínska hus aj viac), škrupina biela
Hus domáca je vajcorodý vták — neznáša mláďatá živé, ale kladie vajcia. Znáška je sezónna, prebieha na jar (zvyčajne február až jún) a spúšťa sa predlžovaním dňa. Počet vajec závisí od plemena: ťažké mäsové plemená (emdenská, toulouská) znesú spravidla ~20–40 vajec za sezónu, dobré nosnice ako čínska hus aj 40–65 a viac (divá hus pre porovnanie len ~5–12). Husacie vajce je veľké, s bielou škrupinou. Hus si robí hniezdo v pokojnom zatemnenom kúte koterca a postupne znáša vajcia, ktoré potom (ak je „kvočkou“) zasadne vysedieť; v intenzívnom chove sa vajcia liahnu v umelej liahni. Pre dobrú znášku a pevnú škrupinu potrebuje nosnica dostatok vápnika, bielkovín a pokoj. Husacie vajcia sa využívajú aj na konzum a na násadu.
Sedenie a inkubácia vajec
Inkubácia ~28–35 dní (typ Anser anser zvyčajne 28–31 dní); hus sedí, alebo umelá liaheň
Po znesení znášky hus (ako kvočka) zasadne na hniezdo a sedí na vajciach, ktoré zahrieva, otáča a v záverečnej fáze zvlhčuje (vodná hydina prináša do hniezda vlhkosť z peria po kúpaní — dôležité pre správny vývin embrya a liahnutie). Inkubácia trvá približne 28–35 dní, u typu Anser anser zvyčajne 28–31 dní (presná dĺžka závisí od plemena a teploty). Sediacu hus treba nechať v pokoji a zabezpečiť jej v dosahu vodu a krmivo. V intenzívnom chove sa vajcia vkladajú do umelej liahne (riadená teplota, vlhkosť a otáčanie) — husacie vajcia vyžadujú vyššiu vlhkosť než kuracie a v poslednej fáze sa orosujú. Liahnivosť ovplyvňuje vek a kondícia rodičov, oplodnenosť (párenie vo vode) a správne skladovanie násadových vajec.
Liahnutie húsat (prekociálne nidifugné)
Húsa sa liahne ochmýrené a vidiace; do niekoľkých hodín chodí a pasie sa pod ochranou rodičov
Húsatá sú prekociálne nidifugné — na rozdiel od bezbranných mláďat (napr. holúbat) sa liahnu vidiace, husto ochmýrené (žlté páperie) a pohyblivé a do niekoľkých hodín po vyliahnutí a oschnutí chodia, brodia sa a začínajú spásať trávu pod ochranou rodičov. Práve v prvých hodinách života dochádza k silnému imprintingu (vtláčaniu) — húsa sa naviaže na prvý pohybujúci sa objekt (zvyčajne matku, ale aj chovateľa), ktorý nasleduje ako rodiča (preslávené pokusy Konrada Lorenza). Húsatá sú v prvých týždňoch citlivé na chlad a premočenie — potrebujú teplé, suché a bezprievanové zázemie (vyhrievanie pod lampou alebo kvočkou), čistú vodu na pitie aj plytké brodenie a možnosť osušiť sa, aby nepodchladli. Kŕmia sa štartovacou zmesou s vyšším podielom bielkovín (bez kokcidiostatík pre kurčatá) a čerstvou nasekanou zeleňou; rýchlo rastú. Od ruky odchované húsatá bývajú najkrotkejšie.
Odchov, dospievanie a životnosť
Operenie a osamostatnenie v priebehu týždňov; výkrm na mäso podľa plemena; životnosť 15–20+ rokov
Húsatá rýchlo rastú a postupne menia páperie za perie; v priebehu niekoľkých týždňov sa operia a osamostatnia, no naďalej zostávajú v kŕdli. Pri výkrme na mäso sa husi kŕmia pašou a doplnkovým zrnom a porážajú podľa plemena a účelu (mladé husi na svätomartinskú hus, vykŕmené na pečienku a masť, špecializované plemená ako landeská hus na pečeň/foie gras). Plemenné jedince sa nechávajú na obnovu a rozšírenie chovného kŕdľa. Pohlavnú dospelosť dosahujú husi spravidla v prvom až druhom roku (ťažké plemená neskôr). Hus je dlhoveká — pri dobrej starostlivosti sa dožíva 15–20 a viac rokov (emdenská a čínska hus aj cez 20 rokov), patrí teda medzi najdlhovekejšie hospodárske vtáky. Hlavné príčiny strát v chove: predácia (líška, kuna, pes — najmä v noci a u húsat), podchladenie a premočenie húsat, botulizmus (hnijúca hmota pri vode), vtáčia chrípka a infekcie, vnútorné a vonkajšie parazity a úrazy. Bezpečné nočné ustajnenie, suchá podstielka, čistá voda a veterinárny dohľad sú základom dlhého a produktívneho života.
Ochočenie a kontakt
3Trvanie: 15–20+ rokov života (emdenská a čínska hus aj cez 20 rokov) — dlhodobý záväzok a celoročná práca; výkrmové husi podľa účelu
Hus domáca je otužilé a vďačné, no chovateľsky špecifické zviera — preto „3/5“. Skrotenie samo o sebe nie je problém: húsatá odchované od vyliahnutia od ruky sa na chovateľa silno vtlačia (imprinting), nasledujú ho, sú dôverčivé a prítulné a niektoré sú vyslovene „psovité“. Náročnejšia je komplexná starostlivosť a manažment: hus potrebuje výbeh s pastvou (je to spásavá hydina), vodu na pitie a kúpanie, suchý koterec s bezpečným nočným ustajnením proti predátorom (líška, kuna), najmenej 2–3 zvieratá (je vysoko sociálna a často monogamná) a grit na trávenie. Treba rátať s jej hlasitosťou (gagotanie, syčanie — výborný „strážca“, no môže rušiť susedov) a s ochranárskou povahou gunára v období hniezdenia (môže byť agresívny — syčí, hryzie, tlčie krídlami). K tomu pristupuje sezónna práca (jarná znáška, sedenie/liaheň, odchov a ochrana citlivých húsat pred podchladením, prípadne výkrm a porážka) a administratíva (evidencia chovu hydiny, veterinárny dohľad, opatrenia proti vtáčej chrípke). Pred zaobstaraním husí si treba ujasniť účel chovu (mäso / pečeň / perie / vajcia / stráženie / hobby), kde sa budú pásť a kúpať a ako sa kŕdeľ ochráni pred predátormi a zvládne v zime. Pri dobrom hospodárení je hus otužilá, dlhoveká a všestranne úžitková a odmení sa mäsom, perím, vajcami aj spoľahlivým stráženim dvora.
1
Účel a plemeno: ujasnite si cieľ (mäso/pečeň/perie/vajcia/stráženie/hobby) a vyberte vhodné plemeno — ťažká emdenská a toulouská (mäso/pečeň), landeská (pečeň), pomeranská, česká/slovenská biela hus, alebo ľahšia hlučná čínska hus (najlepšia nosnica); vždy aspoň 2–3 zvieratá (hus je sociálna)
2
Výbeh a pastva: trávnatý výbeh s dostatkom pastvy a striedavé (oplôtkové) spásanie — hus je spásavá hydina a pašu rýchlo spásu „do hola“
3
Oplotenie a ochrana pred predátormi: PEVNÉ bezpečné oplotenie dostatočnej výšky proti úniku aj predátorom (líška, pes, kuna) a najmä bezpečné NOČNÉ ustajnenie (najväčšie straty bývajú v noci)
4
Voda: stály prístup k čistej pitnej vode (pri suchom zrne nevyhnutné!) a voda na kúpanie (jazierko/vaňa/nádrž — nemusí byť veľká); udržiavať čisté a v mraze nezamrznuté
5
Koterec a podstielka: suchý prístrešok bez prievanu so slamenou podstielkou, hniezda pre nosnice; vykurovanie netreba (dospelé husi nemráznu), húsatám však zabezpečte teplé suché zázemie
6
Kŕmenie: základ paša a zelené krmivo, obilie len ako doplnok (ráno/večer, viac v zime a vo výkrme); stály grit na trávenie a vápnik pre nosnice; NEkŕmiť plesnivým krmivom ani chlebom
7
Znáška a liahnutie: pripravte sa na jarnú znášku (pokojné hniezda) a buď nechajte hus vysedieť (~28–35 dní), alebo použite umelú liaheň s vyššou vlhkosťou; chráňte húsatá pred podchladením a premočením
8
Krotenie a manipulácia: pokojné zaobchádzanie a kŕmenie z ruky (od ruky odchované húsatá sú najkrotkejšie vďaka imprintingu); pozor na gunára v období hniezdenia (môže byť agresívny — nepristupovať k hniezdu bezhlavo)
9
Zdravie a prevencia: čistá suchá podstielka a voda (prevencia botulizmu a infekcií), kontrola na vnútorné a vonkajšie parazity, opatrenia a hlásna povinnosť pri vtáčej chrípke, veterinárny dohľad; zvážte susedov kvôli hlučnosti
Cena a kde kúpiť
Húsa / mladá hus z chovu orientačne 10–30 € (húsa) a viac za odrastenú a plemennú hus; vykŕmené husi na mäso sa predávajú na váhu (sezónne, svätomartinská hus). Plemenné a registrované zvieratá drahšie. Hlavné náklady sú na výbeh, oplotenie, koterec, krmivo a ochranu pred predátormi
Bez CITES (domáce husi nepodliehajú CITES). Cena samotného zvieraťa je relatívne nízka — húsa orientačne 10–30 €, odrastená a plemenná hus viac; vykŕmené husi na mäso sa predávajú na váhu a sezónne (svätomartinská hus, husacie hody). Plemenné a registrované zvieratá (kvalitné chovné páry, vzácne plemená) sú drahšie. Hlavné náklady sú v chove: oplotenie a údržba výbehu, suchý koterec a podstielka, obilie a zelené krmivo na zimu, grit a vápnik, zabezpečenie proti predátorom (najväčšie riziko strát!), veterinárna starostlivosť a spotrebný materiál. Treba počítať aj s evidenciou chovu hydiny a opatreniami pri vtáčej chrípke (sezónne zákazy voľného výbehu). Hus je dlhoveká (15–20+ rokov) a celoročný záväzok so sezónnou prácou (znáška, liahnutie, odchov húsat) — nekupujte impulzívne ani jediné zviera (hus je sociálna). Vhodný je nákup od overeného chovateľa so zdravým kŕdľom.
Overený chovateľ / člen chovateľského zväzu — zdravý kŕdeľ, informácie o veku, plemene, znáške a zdravotnom stave; možnosť vidieť rodičov a podmienky chovu (čistá voda, suchý koterec, výbeh)
Plemenný chov so záznamom o pôvode — ak je cieľom konkrétne plemeno (emdenská, toulouská, landeská, pomeranská, česká/slovenská biela hus, čínska hus) alebo chovný pár/gunár na obnovu kŕdľa
Vždy kupovať skupinu (min. 2–3 zvieratá) — hus je vysoko sociálna a samotná trpí; ideálne mladé zdravé húsatá alebo odrastené husi na založenie kŕdľa, prípadne zostavený chovný pár
Na čo si dať pozor
Pri kúpe husi skontrolujte zdravotný stav a vek: zviera má byť čulé, v dobrej kondícii (nie vychudnuté ani prekŕmené), s čistými jasnými očami bez výtoku, čistým zobákom a nozdrami bez výtoku a chrčania, hladkým čistým perím bez plešín a parazitov, čistým zadkom bez hnačky, zdravými nohami a chodidlami bez opuchov, rán a krívania (bumblefoot) a s pravidelným pokojným dýchaním. Skontrolujte pohyb a postoj (problémy s nohami sú u ťažkých plemien časté) a u húsat správne vyvinuté krídla (pozor na „angel wing“ z nesprávnej výživy). Vyžiadajte si informácie o plemene, veku, pôvode, znáške a zdravotnom stave kŕdľa a vyhnite sa zvieratám z chovov s neznámym zdravím alebo z prostredia s podozrením na vtáčiu chrípku. Nekupujte jediné zviera — hus je sociálna, zaobstarajte aspoň dve až tri. Pred nákupom majte pripravené výbeh s pastvou, vodu na pitie aj kúpanie, suchý koterec a zabezpečenie proti predátorom.
VTÁK — vodná spásavá hydina; bylinožravá, vajcorodá, sociálna a často monogamná, hlasná (gagotanie/syčanie), výborný strážca; mäso/tuk/pečeň/perie
VTÁK — vodná hydina; všežravec (tráva, hmyz, slimáky, zrno — NIE čistý bylinožravec ako hus), menšia a tichšia, znáša viac vajec; mäso/vajcia/perie
Divý predok európskych domácich husí; sivohnedá, sťahovavá, žije pri vode; bylinožravá, monogamná, znáša len ~5–12 vajec; voľne žijúca
Ázijské domáce plemeno z husi labutej; typický HRBOĽ na zobáku, dlhý krk, štíhle telo; najlepšia NOSNICA (40–65+ vajec), veľmi hlasná, ostražitá
Príbuzný vták z čeľade kačicovité (podčeľaď Anserinae); väčšia než hus, dlhý ohnutý krk, oranžový zobák s čiernym hrboľom; bylinožravá, monogamná, voľne žijúca/okrasná, NIE úžitková hydina
Eurázia (hniezdi na severe, zimuje na juhu); SR migrácia/zimovisko
Domáce (Ázia a celosvetovo); predok hus labutia (východná Ázia)
Eurázia (pri vode); SR hniezdič a celoročne pri vodných plochách
Choroby a prevencia
Botulizmus (otrava toxínom z hnijúcej hmoty pri vode)
vysoká
Príznaky: Ochabnutá („limp neck“) krk a krídla, neschopnosť stáť a chodiť, postupné ochrnutie, ťažké dýchanie, hnačka; bez liečby úhyn
Život ohrozujúca otrava toxínom baktérie Clostridium botulinum, ktorý sa tvorí v hnijúcej organickej hmote, uhynutých zvieratách a kale na dne stojatej vody za teplého počasia. Vodná hydina je obzvlášť ohrozená. Spôsobuje postupné ochabnutie a ochrnutie (typický „limp neck“ — ochabnutý krk). Prevencia: čistá voda a výbeh, odstraňovanie hnijúcej hmoty, uhynutých zvierat a starého krmiva, prevencia hromadenia kalu v jazierku, striedavé spásanie a nepodávanie spárených zvyškov. Pri podozrení ihneď veterinár a presun na čistú vodu; postihnuté zvieratá izolovať.
Vtáčia chrípka (aviárna influenza)
vysoká
Príznaky: Náhle úhyny, apatia, nechutenstvo, opuchy hlavy a okolia očí, výtok z nozdier a očí, dýchacie ťažkosti, hnačka, pokles znášky; vysoko patogénne kmene rýchly hromadný úhyn
Vysoko nákazlivé vírusové ochorenie vtákov s povinnosťou hlásenia. Vodná hydina (husi, kačice) môže byť rezervoárom a zdrojom nákazy; prenášajú ju aj voľne žijúce vodné vtáky. Vysoko patogénne kmene spôsobujú rýchly hromadný úhyn. Prevencia: biosekurita — zabrániť kontaktu domácej hydiny s voľne žijúcimi vtákmi (zakrytie krmiva a vody, v rizikových obdobiach zákaz/obmedzenie voľného výbehu podľa nariadení), karanténa nových zvierat, dezinfekcia, obmedzenie návštev. Pri podozrení (náhle úhyny) okamžite hlásiť veterinárnej správe — ide o povinne hlásiteľnú nákazu.
Vnútorné parazity (hlísty, pásomnice, kokcídie)
stredná
Príznaky: Chudnutie napriek žraniu, hnačka, slabosť, anémia, zaostávanie húsat v raste, matné perie; pri silnom napadnutí úhyn (najmä húsatá)
Husi na pastve a pri vode prijímajú vnútorné parazity — hlísty (oblé červy), pásomnice (medzihostiteľmi sú bezstavovce vo vode) a u húsat kokcídie. Spôsobujú chudnutie, hnačku, anémiu a zaostávanie v raste, najcitlivejšie sú húsatá a mladé zvieratá. Prevencia a liečba: striedavé spásanie, čisté suché státie a čistá voda, vyšetrenie trusu a odčervovanie podľa veterinára, kontrola medzihostiteľov pri vode. Premokrené a kalné výbehy zvyšujú parazitárny tlak.
Vonkajšie parazity (perovce, vši, roztoče) a problémy s perím
stredná
Príznaky: Svrbenie, škrabanie a oškubávanie peria, plešiny, nepokoj, matné a poškodené perie, podráždená koža; pri silnom napadnutí anémia (najmä húsatá)
Z vonkajších parazitov sú u husí časté perovce (žujúce vši), vši a roztoče, ktoré poškodzujú perie a dráždia kožu — spôsobujú svrbenie, nepokoj, oškubávanie a u húsat až anémiu. Možnosť kúpania je dôležitá — husi si vo vode čistia a udržujú perie v dobrom stave (popolové kúpele ako pri kuratách nestačia). Prevencia a liečba: čistá suchá podstielka, prístup k vode na kúpanie, kontrola peria a kože, antiparazitárne ošetrenie na odporúčanie veterinára a karanténa nových zvierat. NIKDY nepoužívať svojvoľne prípravky pre iné druhy.
Problémy s nohami a chodidlami (bumblefoot, vykĺbenia, angel wing)
stredná
Príznaky: Krívanie, opuch a začervenanie chodidla, chrasta/absces na spodine nohy (bumblefoot), neochota chodiť; u húsat odstávajúce „anjelské“ krídlo (angel wing)
Ťažké mäsové plemená a husi na tvrdom, vlhkom či špinavom podklade sú náchylné na problémy s nohami. Bumblefoot (pododermatitída) je infekcia chodidla z poranenia a vlhkého špinavého podkladu — opuch, absces, krívanie. Angel wing je deformácia krídla u rastúcich húsat, ktorú spôsobuje nadbytok bielkovín/energie a málo pohybu — krídlo odstáva a húsa nesprávne rastie. Prevencia: suchá čistá mäkká podstielka, dostatok pohybu a pastvy, vyvážená výživa (nie nadmerné kŕmenie zrnom u húsat), prístup k vode. Bumblefoot a vykĺbenia rieši veterinár; angel wing sa dá u mladých húsat upraviť včasnou korekciou výživy a niekedy fixáciou krídla.
Zapchatie hrvoľa a tráviace poruchy (chýbajúci grit / suché zrno bez vody)
stredná
Príznaky: Tvrdý zväčšený hrvoľ, nechutenstvo, apatia, znížené trávenie, vytekanie obsahu zo zobáka, chudnutie; bez riešenia ťažkosti a úhyn
Hus prehĺta potravu do hrvoľa a rozomieľa ju vo svalnatom žalúdku (gizzard) pomocou gritu (drobné kamienky). Pri chýbajúcom grite trávi zle a pri kŕmení suchým zrnom bez dostatku vody sa môže hrvoľ zapchať (tvrdý, zväčšený) a nasleduje nechutenstvo a tráviace ťažkosti. Prevencia: stály prístup ku gritu, čistá pitná voda vždy dostupná (najmä pri suchom zrne), kvalitné neplesnivé krmivo a postupné zmeny stravy. Pri zapchatí hrvoľa a tráviacich ťažkostiach veterinár. Mykotoxíny z plesnivého krmiva spôsobujú samostatné a vážne otravy — plesnivé krmivo nikdy nepodávať.
Prevencia
Hus domáca je otužilý a odolný vták, no jej chov má niekoľko špecifických zdravotných rizík spojených s vodou, pastvou a hydinovými nákazami. Kľúčové preventívne opatrenia: (1) Čistá voda a výbeh — pravidelne čistiť pitnú aj kúpaciu vodu, odstraňovať hnijúcu hmotu, kal a uhynuté zvieratá (prevencia botulizmu, ktorý vodnú hydinu vážne ohrozuje); (2) Biosekurita proti vtáčej chrípke — zabrániť kontaktu s voľne žijúcimi vodnými vtákmi, zakryť krmivo a vodu, v rizikových obdobiach dodržať obmedzenie voľného výbehu a pri náhlych úhynoch okamžite hlásiť veterinárnej správe (povinne hlásiteľná nákaza); (3) Grit a voda — stály prístup ku gritu (trávenie) a k čistej pitnej vode (najmä pri kŕmení suchým zrnom — prevencia zapchatia hrvoľa); (4) Vyvážená výživa — základ paša, obilie len doplnok (prevencia obezity, problémov s pečeňou a nohami); u húsat nepreháňať bielkoviny/energiu a zabezpečiť pohyb (prevencia „angel wing“); (5) Suchá čistá podstielka a státie — prevencia bumblefootu a chorôb nôh; (6) Parazity — striedavé spásanie, vyšetrenie trusu a odčervovanie (vnútorné parazity, húsatá najcitlivejšie), kontrola peria a kože na vonkajšie parazity, možnosť kúpania na údržbu peria; (7) Húsatá — teplé suché bezprievanové zázemie a možnosť osušiť sa (prevencia podchladenia a strát); (8) Ochrana pred predátormi — bezpečné nočné ustajnenie (líška, kuna, pes); (9) Karanténa nových zvierat a pravidelný veterinárny dohľad. Dbajte aj na zoonózy (salmonelóza, kampylobakter, vtáčia chrípka) — hygiena a umývanie rúk po kontakte.
Zaujímavosti
1
Jedno z najstarších domestikovaných zvierat — hus sa chovala už pred niekoľkými tisícročiami (Egypt, Mezopotámia) a patrí medzi najstaršiu domestikovanú hydinu; európske husi pochádzajú z husi divej/sivej (Anser anser), ázijské z husi labutej (Anser cygnoides).
2
Pravá spásavá hydina — na rozdiel od kuriat sa hus živí hlavne trávou a pašou, ktorú zúbkatým zobákom odštipuje, a takmer celý deň spása; obilie je len doplnok. Vďaka tomu udržiava trávniky a sady ako živá „kosačka“.
3
Vajcorodá, nie živorodá — hus kladie vajcia (sezónne na jar, podľa plemena ~20–50 za sezónu, čínska hus aj viac); inkubácia trvá ~28–35 dní (typ Anser anser zvyčajne 28–31). Húsatá sú prekociálne — po vyliahnutí vidiace, ochmýrené a hneď chodia a pasú sa.
4
Imprinting a Konrad Lorenz — húsatá sa v prvých hodinách života vtlačia (imprinting) na prvý pohybujúci sa objekt a nasledujú ho ako rodiča; práve na husiach to preslávil etológ Konrad Lorenz, ktorého húsatá nasledovali namiesto matky.
5
Často monogamná s dlhým párnym zväzkom — gunár a hus držia spolu aj viac sezón (u divej husi až celoživotne); husi sú vysoko sociálne a k partnerovi aj kŕdľu majú pevné puto, osamote trpia.
6
Výborní „strážcovia“ — husi reagujú na votrelca hlasným gagotaním a syčaním a od pradávna slúžili ako živé „strážne psy“; povestné husi podľa povesti svojím krikom zachránili pred votrelcom rímsky Kapitol.
7
Veľmi dlhoveká hydina — pri dobrej starostlivosti sa hus dožíva 15–20 a viac rokov (emdenská a čínska hus aj cez 20), čím patrí medzi najdlhovekejšie hospodárske vtáky.
8
Žalúdok s gritom namiesto zubov — hus nemá zuby; potravu prehĺta do hrvoľa a rozomieľa ju vo svalnatom žalúdku (gizzard) pomocou gritu (drobné kamienky), ktorý jej preto musí byť stále dostupný.
9
Husacie pero, páperie a svätomartinská hus — z husi sa využíva mäso (tradičná svätomartinská hus a husacie hody), tuk (husacia masť), pečeň (foie gras — landeská hus) a vysoko cenené perie a páperie (duvet) do periien a paplónov.
10
Plemená pre rôzny účel — ťažká emdenská (najťažšia, gunár až cez 12 kg) a toulouská hus na mäso a pečeň, landeská na foie gras, pomeranská a česká/slovenská biela hus univerzálne, ľahká a hlasná čínska hus (s hrboľom na zobáku, predok Anser cygnoides) je najlepšia nosnica.
Taxonomická klasifikácia
speciesHus domáca
RíšaAnimalia
KmeňChordata
TriedaAves (vtáky)
RadAnseriformes (vrubozobce)
ČeľaďAnatidae (kačicovité)
PodčeľaďAnserinae (husi a labute)
RodAnser Brisson, 1760
DruhAnser anser f. domestica (európske plemená); niektoré ázijské plemená Anser cygnoides f. domestica
Často kladené otázky
Hus je VTÁK, nie cicavec — patrí do radu vrubozobce (Anseriformes) a čeľade kačicovité (Anatidae), teda medzi vodnú hydinu. Európske domáce husi pochádzajú z husi divej/sivej (Anser anser), ázijské plemená (čínska a labutia hus s hrboľom na zobáku) z husi labutej (Anser cygnoides). Ako vták je hus vajcorodá — kladie vajcia, nerodí živé mláďatá. Znáša sezónne na jar (podľa plemena ~20–50 vajec za sezónu, čínska hus aj viac) a inkubácia trvá približne 28–35 dní (u typu Anser anser zvyčajne 28–31). Húsatá sú prekociálne nidifugné — po vyliahnutí sú vidiace, husto ochmýrené a do niekoľkých hodín chodia a pasú sa pod ochranou rodičov.
Hus je bylinožravá, pravá spásavá hydina — na rozdiel od kuriat sa živí najmä trávou a pašou (zúbkatým zobákom a jazykom odštipuje špičky tráv) a takmer celý deň spása. Obilie a zrno (jačmeň, kukurica, pšenica, ovos) je len energetický doplnok — viac v zime a vo výkrme. Hus nemá zuby, preto potravu prehĺta do hrvoľa a rozomieľa ju vo svalnatom žalúdku (gizzard) pomocou gritu (drobné kamienky), ktorý jej musí byť stále dostupný. Nosnice potrebujú navyše vápnik na pevnú škrupinu a húsatá štartovaciu zmes s vyšším podielom bielkovín. Nevyhnutná je čistá pitná voda (najmä pri suchom zrne) a možnosť kúpania. Vyhýbajte sa plesnivému krmivu a chlebu.
Hus je vodná hydina — potrebuje stály prístup k čistej pitnej vode a vodu na kúpanie (jazierko, nádrž, vaňa). Vodná plocha nemusí byť veľká (hus nemusí mať rybník), ale husi sa rady kúpu, čistia si perie a vo vode sa aj pária — bez možnosti kúpania trpí kvalita peria. Husi sú pastevné, preto potrebujú predovšetkým výbeh s trávou (pašu rýchlo spásu „do hola“ — vhodné je striedavé spásanie), pevné oplotenie proti úniku aj predátorom a suchý koterec na noc a zimu so slamenou podstielkou. Vykurovanie nepotrebujú (chlad znášajú výborne), no potrebujú suché státie bez prievanu. Chovať jedinú hus sa NEodporúča — hus je vysoko sociálna a často monogamná, minimum sú 2–3 zvieratá.
Áno — husi sú vynikajúci „strážcovia“. Na akýkoľvek pohyb, cudzieho človeka alebo zviera reagujú hlasným gagotaním a syčaním, čím spoľahlivo varujú (od pradávna slúžili ako živé „strážne psy“ — povestné husi na rímskom Kapitole). Gunár (samec) je v období hniezdenia teritoriálny a môže byť agresívny — syčí, naháňa, hryzie zobákom a tlčie krídlami (silný úder dokáže pomliaždiť a dieťa prevaliť). Voči svojmu chovateľovi, najmä ak ho húsa odchované od ruky pozná a vtlačilo si ho (imprinting), sú však husi dôverčivé a prítulné a nasledujú ho. Pri chove treba rešpektovať ich ostražitosť (najmä pri hniezde), nepristupovať k rozzúrenému gunárovi bezhlavo a počítať s hlasitosťou, ktorá môže rušiť susedov.
Hus má všestrannú úžitkovosť — mäso, tuk, pečeň, perie a vajcia, plus stráženie. Mäso (husacina) je základom tradičnej svätomartinskej husi a husacích hodov, z husi sa získava aj tuk (husacia masť), cenená pečeň (foie gras) u špecializovaných plemien a vysoko hodnotné perie a páperie (duvet) do periien a paplónov. Plemená sa líšia účelom: ťažká emdenská (najťažšia, gunár až cez 12 kg) a toulouská (mäso, pečeň), landeská (foie gras), univerzálna pomeranská a česká/slovenská biela hus, a ľahká, hlasná čínska hus (s hrboľom na zobáku, predok Anser cygnoides), ktorá je najlepšia nosnica. Voľba plemena závisí od cieľa chovu (mäso / pečeň / perie / vajcia / stráženie / hobby).
Áno — pri splnení podmienok môže byť hus aj vďačné hobby zviera. Húsatá odchované od ruky si chovateľa silno vtlačia (imprinting), nasledujú ho a bývajú dôverčivé a „psovité“; husi navyše udržiavajú trávniky a sady ako živá kosačka a spoľahlivo strážia dvor. Treba však počítať s tým, že nejde o bezúdržbové ani tiché zviera: hus potrebuje výbeh s pastvou, vodu na pitie aj kúpanie, spoločnosť (minimálne 2–3 kusy — je sociálna a často monogamná), suchý koterec a bezpečné nočné ustajnenie proti predátorom, grit na trávenie a pozornosť na choroby (botulizmus, vtáčia chrípka, parazity). Je hlučná (môže rušiť susedov) a gunár môže byť v období hniezdenia agresívny. Hus je veľmi dlhoveká — dožíva sa 15–20 a viac rokov — takže ide o naozaj dlhodobý záväzok. Ak máte výbeh s pastvou, vodu a čas, je hus otužilý, užitočný a vďačný spoločník.
