Anatidae (kačicovité)
Hus domáca patrí medzi najhlasnejšiu hospodársku hydinu — jej charakteristickým zvukom je prenikavé, hlboké gagotanie (gegotanie, „ga-ga-ga“), ktorým udržiava kontakt v kŕdli, víta chovateľa pri kŕmení a hlavne hlasno varuje pred votrelcom. Práve preto sa husi od pradávna chovali ako živé „strážne psy“ (povestné husi, ktoré vraj zachránili rímsky Kapitol). Pri ohrození, obrane hniezda alebo húsat hus syčí s natiahnutým krkom a naježeným perím a útočí zobákom a krídlami; gunár (samec) je v období hniezdenia obzvlášť hlučný a agresívny. Najhlasnejšie je stádo pri vyrušení, návrate do koterca, kŕmení, stretnutí s cudzími zvieratami a v párovacom období. Ozve sa aj tiché brblanie a „rozhovor“ medzi spokojnými husami pri spoločnom pasení a jemné pískanie húsat, ktoré sa hlasom dorozumievajú s rodičmi. Čínske a africké plemená sú spravidla hlasnejšie než ťažké európske husi. Pre suseda v hustej zástavbe môže byť hlučnosť husí rušivá, na vidieku ide o bežnú zvukovú kulisu.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Celý deň (pastva) | Paša (tráva, lúčne byliny, ďatelinoviny) — základ pre spásavú hydinu; v zime zelené krmivo a okopaniny | ad libitum na výbehu; hus spása takmer celý deň | nepretržite cez deň na pastve |
| Ráno a večer (zrno) | Obilie / zrno (jačmeň, kukurica, pšenica, ovos) ako energetický doplnok | doplnok — viac v zime a vo výkrme, menej pri dobrej pastve (pozor na obezitu) | 1–2× denne (ráno/večer), najmä mimo vegetačného obdobia |
| Stále dostupné | Grit (drobné kamienky) na trávenie + vápnik (drvené škrupiny/vápenec) pre nosnice | voľne k dispozícii | trvalo (kontrolovať a dopĺňať) |
| Voda (pitie) | Čistá čerstvá pitná voda v napájadle | stále dostupná (nevyhnutná pri kŕmení suchým zrnom — prevencia zapchatia hrvoľa) | denne čistiť a dopĺňať, v mraze nezamrznutá |
| Voda (kúpanie) | Voda na kúpanie (jazierko, vaňa, nádrž) — na čistenie peria a párenie | nemusí byť veľká plocha, ale stály prístup | priebežne meniť/čistiť (husi vodu rýchlo znečistia) |
Hus je vysoko sociálny vták, ktorý je často monogamný — gunár (samec) a hus vytvárajú pevný párny zväzok, ktorý môže trvať aj viac sezón (u divej husi až celoživotne). Tvorba párov a párenie prebieha na predjarie a jar; gunár si bráni partnerku a hniezdne teritórium a v tomto období býva ostražitý až agresívny. Pohlavná dospelosť nastáva spravidla v prvom až druhom roku — ľahké plemená (čínska hus) skôr, ťažké mäsové plemená (emdenská, toulouská) často až v druhom roku. V chove sa zostavujú chovné kŕdle s vhodným pomerom (orientačne jeden gunár na niekoľko husí, líši sa podľa plemena), pričom sa zohľadňuje, že husi si vyberajú a viažu na konkrétneho partnera. Párenie prebieha najlepšie vo vode (kúpacia plocha zvyšuje oplodnenosť vajec). Vek a kvalita chovných zvierat ovplyvňujú znášku aj liahnivosť.
Hus domáca je vajcorodý vták — neznáša mláďatá živé, ale kladie vajcia. Znáška je sezónna, prebieha na jar (zvyčajne február až jún) a spúšťa sa predlžovaním dňa. Počet vajec závisí od plemena: ťažké mäsové plemená (emdenská, toulouská) znesú spravidla ~20–40 vajec za sezónu, dobré nosnice ako čínska hus aj 40–65 a viac (divá hus pre porovnanie len ~5–12). Husacie vajce je veľké, s bielou škrupinou. Hus si robí hniezdo v pokojnom zatemnenom kúte koterca a postupne znáša vajcia, ktoré potom (ak je „kvočkou“) zasadne vysedieť; v intenzívnom chove sa vajcia liahnu v umelej liahni. Pre dobrú znášku a pevnú škrupinu potrebuje nosnica dostatok vápnika, bielkovín a pokoj. Husacie vajcia sa využívajú aj na konzum a na násadu.
Po znesení znášky hus (ako kvočka) zasadne na hniezdo a sedí na vajciach, ktoré zahrieva, otáča a v záverečnej fáze zvlhčuje (vodná hydina prináša do hniezda vlhkosť z peria po kúpaní — dôležité pre správny vývin embrya a liahnutie). Inkubácia trvá približne 28–35 dní, u typu Anser anser zvyčajne 28–31 dní (presná dĺžka závisí od plemena a teploty). Sediacu hus treba nechať v pokoji a zabezpečiť jej v dosahu vodu a krmivo. V intenzívnom chove sa vajcia vkladajú do umelej liahne (riadená teplota, vlhkosť a otáčanie) — husacie vajcia vyžadujú vyššiu vlhkosť než kuracie a v poslednej fáze sa orosujú. Liahnivosť ovplyvňuje vek a kondícia rodičov, oplodnenosť (párenie vo vode) a správne skladovanie násadových vajec.
Húsatá sú prekociálne nidifugné — na rozdiel od bezbranných mláďat (napr. holúbat) sa liahnu vidiace, husto ochmýrené (žlté páperie) a pohyblivé a do niekoľkých hodín po vyliahnutí a oschnutí chodia, brodia sa a začínajú spásať trávu pod ochranou rodičov. Práve v prvých hodinách života dochádza k silnému imprintingu (vtláčaniu) — húsa sa naviaže na prvý pohybujúci sa objekt (zvyčajne matku, ale aj chovateľa), ktorý nasleduje ako rodiča (preslávené pokusy Konrada Lorenza). Húsatá sú v prvých týždňoch citlivé na chlad a premočenie — potrebujú teplé, suché a bezprievanové zázemie (vyhrievanie pod lampou alebo kvočkou), čistú vodu na pitie aj plytké brodenie a možnosť osušiť sa, aby nepodchladli. Kŕmia sa štartovacou zmesou s vyšším podielom bielkovín (bez kokcidiostatík pre kurčatá) a čerstvou nasekanou zeleňou; rýchlo rastú. Od ruky odchované húsatá bývajú najkrotkejšie.
Húsatá rýchlo rastú a postupne menia páperie za perie; v priebehu niekoľkých týždňov sa operia a osamostatnia, no naďalej zostávajú v kŕdli. Pri výkrme na mäso sa husi kŕmia pašou a doplnkovým zrnom a porážajú podľa plemena a účelu (mladé husi na svätomartinskú hus, vykŕmené na pečienku a masť, špecializované plemená ako landeská hus na pečeň/foie gras). Plemenné jedince sa nechávajú na obnovu a rozšírenie chovného kŕdľa. Pohlavnú dospelosť dosahujú husi spravidla v prvom až druhom roku (ťažké plemená neskôr). Hus je dlhoveká — pri dobrej starostlivosti sa dožíva 15–20 a viac rokov (emdenská a čínska hus aj cez 20 rokov), patrí teda medzi najdlhovekejšie hospodárske vtáky. Hlavné príčiny strát v chove: predácia (líška, kuna, pes — najmä v noci a u húsat), podchladenie a premočenie húsat, botulizmus (hnijúca hmota pri vode), vtáčia chrípka a infekcie, vnútorné a vonkajšie parazity a úrazy. Bezpečné nočné ustajnenie, suchá podstielka, čistá voda a veterinárny dohľad sú základom dlhého a produktívneho života.
Bez CITES (domáce husi nepodliehajú CITES). Cena samotného zvieraťa je relatívne nízka — húsa orientačne 10–30 €, odrastená a plemenná hus viac; vykŕmené husi na mäso sa predávajú na váhu a sezónne (svätomartinská hus, husacie hody). Plemenné a registrované zvieratá (kvalitné chovné páry, vzácne plemená) sú drahšie. Hlavné náklady sú v chove: oplotenie a údržba výbehu, suchý koterec a podstielka, obilie a zelené krmivo na zimu, grit a vápnik, zabezpečenie proti predátorom (najväčšie riziko strát!), veterinárna starostlivosť a spotrebný materiál. Treba počítať aj s evidenciou chovu hydiny a opatreniami pri vtáčej chrípke (sezónne zákazy voľného výbehu). Hus je dlhoveká (15–20+ rokov) a celoročný záväzok so sezónnou prácou (znáška, liahnutie, odchov húsat) — nekupujte impulzívne ani jediné zviera (hus je sociálna). Vhodný je nákup od overeného chovateľa so zdravým kŕdľom.
| Hus domáca (Anser anser f. domestica) | Kačica domáca (Anas platyrhynchos f. domestica) | Hus divá / sivá (Anser anser) | Čínska / labutia hus (Anser cygnoides, dom. plemeno) | Labuť veľká (Cygnus olor) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | Telo ~75–90 cm, rozpätie krídel ~150–180 cm | Telo ~50–65 cm, rozpätie krídel ~80–95 cm | Telo ~75–90 cm, rozpätie krídel ~150–180 cm | Štíhle telo, dlhý krk; menšia než európske husi | Telo ~125–160 cm, rozpätie krídel 200–240 cm |
| Váha | 4–7 kg hus, emdenský gunár až cez 12 kg | 1–4 kg (plemeno; pižmovka výrazne ťažšia) | 2,5–4,5 kg | 3,5–5,5 kg (ľahšie plemeno) | 10–12 kg (samce aj viac) |
| Dožitie | 15–20+ r (emdenská a čínska aj cez 20) | 8–12 r | 8–20 r (voľne, výnimočne viac) | 15–20+ r (aj cez 20) | 10–20+ r |
| Ochrana / poznámka | domáce (predok hus divá/sivá) | domáce (predok kačica divá) | IUCN LC (najmenej ohrozená) | domáce (predok hus labutia, IUCN VU) | IUCN LC; chránená (nie hospodárske zviera) |
| Charakteristika | VTÁK — vodná spásavá hydina; bylinožravá, vajcorodá, sociálna a často monogamná, hlasná (gagotanie/syčanie), výborný strážca; mäso/tuk/pečeň/perie | VTÁK — vodná hydina; všežravec (tráva, hmyz, slimáky, zrno — NIE čistý bylinožravec ako hus), menšia a tichšia, znáša viac vajec; mäso/vajcia/perie | Divý predok európskych domácich husí; sivohnedá, sťahovavá, žije pri vode; bylinožravá, monogamná, znáša len ~5–12 vajec; voľne žijúca | Ázijské domáce plemeno z husi labutej; typický HRBOĽ na zobáku, dlhý krk, štíhle telo; najlepšia NOSNICA (40–65+ vajec), veľmi hlasná, ostražitá | Príbuzný vták z čeľade kačicovité (podčeľaď Anserinae); väčšia než hus, dlhý ohnutý krk, oranžový zobák s čiernym hrboľom; bylinožravá, monogamná, voľne žijúca/okrasná, NIE úžitková hydina |
| Areál | Domáce celosvetovo; predok hus divá/sivá (Anser anser), Eurázia | Domáce celosvetovo; predok kačica divá (Anas platyrhynchos) | Eurázia (hniezdi na severe, zimuje na juhu); SR migrácia/zimovisko | Domáce (Ázia a celosvetovo); predok hus labutia (východná Ázia) | Eurázia (pri vode); SR hniezdič a celoročne pri vodných plochách |
Príznaky: Ochabnutá („limp neck“) krk a krídla, neschopnosť stáť a chodiť, postupné ochrnutie, ťažké dýchanie, hnačka; bez liečby úhyn
Život ohrozujúca otrava toxínom baktérie Clostridium botulinum, ktorý sa tvorí v hnijúcej organickej hmote, uhynutých zvieratách a kale na dne stojatej vody za teplého počasia. Vodná hydina je obzvlášť ohrozená. Spôsobuje postupné ochabnutie a ochrnutie (typický „limp neck“ — ochabnutý krk). Prevencia: čistá voda a výbeh, odstraňovanie hnijúcej hmoty, uhynutých zvierat a starého krmiva, prevencia hromadenia kalu v jazierku, striedavé spásanie a nepodávanie spárených zvyškov. Pri podozrení ihneď veterinár a presun na čistú vodu; postihnuté zvieratá izolovať.
Príznaky: Náhle úhyny, apatia, nechutenstvo, opuchy hlavy a okolia očí, výtok z nozdier a očí, dýchacie ťažkosti, hnačka, pokles znášky; vysoko patogénne kmene rýchly hromadný úhyn
Vysoko nákazlivé vírusové ochorenie vtákov s povinnosťou hlásenia. Vodná hydina (husi, kačice) môže byť rezervoárom a zdrojom nákazy; prenášajú ju aj voľne žijúce vodné vtáky. Vysoko patogénne kmene spôsobujú rýchly hromadný úhyn. Prevencia: biosekurita — zabrániť kontaktu domácej hydiny s voľne žijúcimi vtákmi (zakrytie krmiva a vody, v rizikových obdobiach zákaz/obmedzenie voľného výbehu podľa nariadení), karanténa nových zvierat, dezinfekcia, obmedzenie návštev. Pri podozrení (náhle úhyny) okamžite hlásiť veterinárnej správe — ide o povinne hlásiteľnú nákazu.
Príznaky: Chudnutie napriek žraniu, hnačka, slabosť, anémia, zaostávanie húsat v raste, matné perie; pri silnom napadnutí úhyn (najmä húsatá)
Husi na pastve a pri vode prijímajú vnútorné parazity — hlísty (oblé červy), pásomnice (medzihostiteľmi sú bezstavovce vo vode) a u húsat kokcídie. Spôsobujú chudnutie, hnačku, anémiu a zaostávanie v raste, najcitlivejšie sú húsatá a mladé zvieratá. Prevencia a liečba: striedavé spásanie, čisté suché státie a čistá voda, vyšetrenie trusu a odčervovanie podľa veterinára, kontrola medzihostiteľov pri vode. Premokrené a kalné výbehy zvyšujú parazitárny tlak.
Príznaky: Svrbenie, škrabanie a oškubávanie peria, plešiny, nepokoj, matné a poškodené perie, podráždená koža; pri silnom napadnutí anémia (najmä húsatá)
Z vonkajších parazitov sú u husí časté perovce (žujúce vši), vši a roztoče, ktoré poškodzujú perie a dráždia kožu — spôsobujú svrbenie, nepokoj, oškubávanie a u húsat až anémiu. Možnosť kúpania je dôležitá — husi si vo vode čistia a udržujú perie v dobrom stave (popolové kúpele ako pri kuratách nestačia). Prevencia a liečba: čistá suchá podstielka, prístup k vode na kúpanie, kontrola peria a kože, antiparazitárne ošetrenie na odporúčanie veterinára a karanténa nových zvierat. NIKDY nepoužívať svojvoľne prípravky pre iné druhy.
Príznaky: Krívanie, opuch a začervenanie chodidla, chrasta/absces na spodine nohy (bumblefoot), neochota chodiť; u húsat odstávajúce „anjelské“ krídlo (angel wing)
Ťažké mäsové plemená a husi na tvrdom, vlhkom či špinavom podklade sú náchylné na problémy s nohami. Bumblefoot (pododermatitída) je infekcia chodidla z poranenia a vlhkého špinavého podkladu — opuch, absces, krívanie. Angel wing je deformácia krídla u rastúcich húsat, ktorú spôsobuje nadbytok bielkovín/energie a málo pohybu — krídlo odstáva a húsa nesprávne rastie. Prevencia: suchá čistá mäkká podstielka, dostatok pohybu a pastvy, vyvážená výživa (nie nadmerné kŕmenie zrnom u húsat), prístup k vode. Bumblefoot a vykĺbenia rieši veterinár; angel wing sa dá u mladých húsat upraviť včasnou korekciou výživy a niekedy fixáciou krídla.
Príznaky: Tvrdý zväčšený hrvoľ, nechutenstvo, apatia, znížené trávenie, vytekanie obsahu zo zobáka, chudnutie; bez riešenia ťažkosti a úhyn
Hus prehĺta potravu do hrvoľa a rozomieľa ju vo svalnatom žalúdku (gizzard) pomocou gritu (drobné kamienky). Pri chýbajúcom grite trávi zle a pri kŕmení suchým zrnom bez dostatku vody sa môže hrvoľ zapchať (tvrdý, zväčšený) a nasleduje nechutenstvo a tráviace ťažkosti. Prevencia: stály prístup ku gritu, čistá pitná voda vždy dostupná (najmä pri suchom zrne), kvalitné neplesnivé krmivo a postupné zmeny stravy. Pri zapchatí hrvoľa a tráviacich ťažkostiach veterinár. Mykotoxíny z plesnivého krmiva spôsobujú samostatné a vážne otravy — plesnivé krmivo nikdy nepodávať.
Jedno z najstarších domestikovaných zvierat — hus sa chovala už pred niekoľkými tisícročiami (Egypt, Mezopotámia) a patrí medzi najstaršiu domestikovanú hydinu; európske husi pochádzajú z husi divej/sivej (Anser anser), ázijské z husi labutej (Anser cygnoides).
Pravá spásavá hydina — na rozdiel od kuriat sa hus živí hlavne trávou a pašou, ktorú zúbkatým zobákom odštipuje, a takmer celý deň spása; obilie je len doplnok. Vďaka tomu udržiava trávniky a sady ako živá „kosačka“.
Vajcorodá, nie živorodá — hus kladie vajcia (sezónne na jar, podľa plemena ~20–50 za sezónu, čínska hus aj viac); inkubácia trvá ~28–35 dní (typ Anser anser zvyčajne 28–31). Húsatá sú prekociálne — po vyliahnutí vidiace, ochmýrené a hneď chodia a pasú sa.
Imprinting a Konrad Lorenz — húsatá sa v prvých hodinách života vtlačia (imprinting) na prvý pohybujúci sa objekt a nasledujú ho ako rodiča; práve na husiach to preslávil etológ Konrad Lorenz, ktorého húsatá nasledovali namiesto matky.
Často monogamná s dlhým párnym zväzkom — gunár a hus držia spolu aj viac sezón (u divej husi až celoživotne); husi sú vysoko sociálne a k partnerovi aj kŕdľu majú pevné puto, osamote trpia.
Výborní „strážcovia“ — husi reagujú na votrelca hlasným gagotaním a syčaním a od pradávna slúžili ako živé „strážne psy“; povestné husi podľa povesti svojím krikom zachránili pred votrelcom rímsky Kapitol.
Veľmi dlhoveká hydina — pri dobrej starostlivosti sa hus dožíva 15–20 a viac rokov (emdenská a čínska hus aj cez 20), čím patrí medzi najdlhovekejšie hospodárske vtáky.
Žalúdok s gritom namiesto zubov — hus nemá zuby; potravu prehĺta do hrvoľa a rozomieľa ju vo svalnatom žalúdku (gizzard) pomocou gritu (drobné kamienky), ktorý jej preto musí byť stále dostupný.
Husacie pero, páperie a svätomartinská hus — z husi sa využíva mäso (tradičná svätomartinská hus a husacie hody), tuk (husacia masť), pečeň (foie gras — landeská hus) a vysoko cenené perie a páperie (duvet) do periien a paplónov.
Plemená pre rôzny účel — ťažká emdenská (najťažšia, gunár až cez 12 kg) a toulouská hus na mäso a pečeň, landeská na foie gras, pomeranská a česká/slovenská biela hus univerzálne, ľahká a hlasná čínska hus (s hrboľom na zobáku, predok Anser cygnoides) je najlepšia nosnica.
Hus je VTÁK, nie cicavec — patrí do radu vrubozobce (Anseriformes) a čeľade kačicovité (Anatidae), teda medzi vodnú hydinu. Európske domáce husi pochádzajú z husi divej/sivej (Anser anser), ázijské plemená (čínska a labutia hus s hrboľom na zobáku) z husi labutej (Anser cygnoides). Ako vták je hus vajcorodá — kladie vajcia, nerodí živé mláďatá. Znáša sezónne na jar (podľa plemena ~20–50 vajec za sezónu, čínska hus aj viac) a inkubácia trvá približne 28–35 dní (u typu Anser anser zvyčajne 28–31). Húsatá sú prekociálne nidifugné — po vyliahnutí sú vidiace, husto ochmýrené a do niekoľkých hodín chodia a pasú sa pod ochranou rodičov.
Hus je bylinožravá, pravá spásavá hydina — na rozdiel od kuriat sa živí najmä trávou a pašou (zúbkatým zobákom a jazykom odštipuje špičky tráv) a takmer celý deň spása. Obilie a zrno (jačmeň, kukurica, pšenica, ovos) je len energetický doplnok — viac v zime a vo výkrme. Hus nemá zuby, preto potravu prehĺta do hrvoľa a rozomieľa ju vo svalnatom žalúdku (gizzard) pomocou gritu (drobné kamienky), ktorý jej musí byť stále dostupný. Nosnice potrebujú navyše vápnik na pevnú škrupinu a húsatá štartovaciu zmes s vyšším podielom bielkovín. Nevyhnutná je čistá pitná voda (najmä pri suchom zrne) a možnosť kúpania. Vyhýbajte sa plesnivému krmivu a chlebu.
Hus je vodná hydina — potrebuje stály prístup k čistej pitnej vode a vodu na kúpanie (jazierko, nádrž, vaňa). Vodná plocha nemusí byť veľká (hus nemusí mať rybník), ale husi sa rady kúpu, čistia si perie a vo vode sa aj pária — bez možnosti kúpania trpí kvalita peria. Husi sú pastevné, preto potrebujú predovšetkým výbeh s trávou (pašu rýchlo spásu „do hola“ — vhodné je striedavé spásanie), pevné oplotenie proti úniku aj predátorom a suchý koterec na noc a zimu so slamenou podstielkou. Vykurovanie nepotrebujú (chlad znášajú výborne), no potrebujú suché státie bez prievanu. Chovať jedinú hus sa NEodporúča — hus je vysoko sociálna a často monogamná, minimum sú 2–3 zvieratá.
Áno — husi sú vynikajúci „strážcovia“. Na akýkoľvek pohyb, cudzieho človeka alebo zviera reagujú hlasným gagotaním a syčaním, čím spoľahlivo varujú (od pradávna slúžili ako živé „strážne psy“ — povestné husi na rímskom Kapitole). Gunár (samec) je v období hniezdenia teritoriálny a môže byť agresívny — syčí, naháňa, hryzie zobákom a tlčie krídlami (silný úder dokáže pomliaždiť a dieťa prevaliť). Voči svojmu chovateľovi, najmä ak ho húsa odchované od ruky pozná a vtlačilo si ho (imprinting), sú však husi dôverčivé a prítulné a nasledujú ho. Pri chove treba rešpektovať ich ostražitosť (najmä pri hniezde), nepristupovať k rozzúrenému gunárovi bezhlavo a počítať s hlasitosťou, ktorá môže rušiť susedov.
Hus má všestrannú úžitkovosť — mäso, tuk, pečeň, perie a vajcia, plus stráženie. Mäso (husacina) je základom tradičnej svätomartinskej husi a husacích hodov, z husi sa získava aj tuk (husacia masť), cenená pečeň (foie gras) u špecializovaných plemien a vysoko hodnotné perie a páperie (duvet) do periien a paplónov. Plemená sa líšia účelom: ťažká emdenská (najťažšia, gunár až cez 12 kg) a toulouská (mäso, pečeň), landeská (foie gras), univerzálna pomeranská a česká/slovenská biela hus, a ľahká, hlasná čínska hus (s hrboľom na zobáku, predok Anser cygnoides), ktorá je najlepšia nosnica. Voľba plemena závisí od cieľa chovu (mäso / pečeň / perie / vajcia / stráženie / hobby).
Áno — pri splnení podmienok môže byť hus aj vďačné hobby zviera. Húsatá odchované od ruky si chovateľa silno vtlačia (imprinting), nasledujú ho a bývajú dôverčivé a „psovité“; husi navyše udržiavajú trávniky a sady ako živá kosačka a spoľahlivo strážia dvor. Treba však počítať s tým, že nejde o bezúdržbové ani tiché zviera: hus potrebuje výbeh s pastvou, vodu na pitie aj kúpanie, spoločnosť (minimálne 2–3 kusy — je sociálna a často monogamná), suchý koterec a bezpečné nočné ustajnenie proti predátorom, grit na trávenie a pozornosť na choroby (botulizmus, vtáčia chrípka, parazity). Je hlučná (môže rušiť susedov) a gunár môže byť v období hniezdenia agresívny. Hus je veľmi dlhoveká — dožíva sa 15–20 a viac rokov — takže ide o naozaj dlhodobý záväzok. Ak máte výbeh s pastvou, vodu a čas, je hus otužilý, užitočný a vďačný spoločník.