Rhea americana — najväčší vták Ameriky a farmový bežec — nelietavý vták juhoamerických pámp a saván s troma prstami, ktorý beží až ~50–60 km/h a krídla používa na balansovanie; polygamný, kde SÁM samec inkubuje spoločné hniezdo (~6 týždňov) a vodí mláďatá; chová sa pre mäso, kožu, perie, vajcia a olej; IUCN NT a CITES App. II, životnosť ~10–15 rokov (v chove viac)
IUCN: NT (Near Threatened, None) | Nandu pampový (Rhea americana) je podľa Červeného zoznamu IUCN hodnotený ako <strong>NT — takmer ohrozený (Near Threatened)</strong>: hoci má rozsiahly areál v juhoamerických pampách a savanách, jeho populácia <strong>klesá tempom blížiacim sa k zraniteľnosti</strong>, najmä pre <strong>úbytok a fragmentáciu biotopu (premena na poľnohospodársku pôdu) a lov</strong>. <strong>Druh je zaradený do CITES App. II</strong> — to znamená, že nie je bezprostredne ohrozený vyhynutím, ale <strong>medzinárodný obchod (vrátane živých vtákov a produktov) sa reguluje a môže vyžadovať povolenia/doklady</strong> (podľa predpisov CITES a EÚ). Stavy vo voľnej prírode čiastočne vyvažuje <strong>farmový chov</strong> (mäso, koža, perie, vajcia, olej), ktorý funguje v Južnej Amerike, Európe aj v USA a Kanade. Z uniknutých farmových vtákov vznikla aj <strong>introdukovaná voľná populácia v Nemecku</strong> (Meklenbursko–Predné Pomoransko). Príbuzný menší druh, nandu Darwinov (Rhea pennata), má ochranársky status podľa populácie (niektoré poddruhy/populácie sú prísnejšie chránené).
Veľkosťvýška ~1,3–1,7 m (najväčší vták Ameriky)
Hmotnosť~20–40 kg (samec o niečo väčší)
Životnosť~10–15 r (v chove 15+ až ~20 r)
Pôvodjuhoamerické pampy a savany; farmovo aj v Európe/USA
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5
Výživa
Zelené rastliny — tráva, byliny, ďatelinoviny a lístie (základ pastvy)55%
Semená, plody a poľnohospodárske plodiny / kŕmne granule (vo farme zmes pre bežce)30%
Hmyz a drobné stavovce (príležitostne — všežravosť, najmä mláďatá)7%
Gastrolity (kamienky) a minerály / grit — na drvenie potravy a tráviace zdravie5%
Voda a sukulentné krmivá3%
Odporúčané potraviny
Zelená pastva (tráva, byliny, ďatelinoviny, lístie) — prirodzený základ stravy pasúceho sa nandu; vo voľnej prírode tvoria rastliny a semená asi 99 % potravy
Semená, plody a poľnohospodárske plodiny (strukoviny, obilniny) — energetická zložka, ktorú nandu aktívne vyzobáva; vo voľnej prírode obľubuje aj širokolisté byliny a kvety
Kompletné kŕmne granule pre bežce / pštrosy na farme — vyvážená výživa podľa veku (štartér pre kuriatka, rastová a chovná zmes), s primeraným podielom bielkovín pre rastúce vtáky
Kvalitné seno a lucerna (čerstvá i sušená) — objemové krmivo a vláknina, najmä mimo pastvy a v zime; lucerna je obľúbená energeticko-bielkovinová zložka vo farmovom kŕmení
Hmyz, larvy a príležitostne drobné stavovce (chrobáky, koníky, drobné jaštery, hady, žaby) — nandu je všežravec a živočíšnu zložku (asi 1 %) prijíma oportúnne, najmä mláďatá s vyššou potrebou bielkovín
Gastrolity (kamienky) a hrubý grit stále dostupné — nandu bez zubov prehĺta kamienky do svalnatého žalúdka, kde mechanicky drvia tvrdú potravu; bez nich trávenie viazne
Minerály a vápnik (najmä nesúce samice) — minerálny doplnok a vápnik na tvorbu škrupiny vajec a pevnej kostry rýchlo rastúcich mláďat
Čerstvá zelenina a sukulentné krmivá ako spestrenie — mrkva, šalát, tekvica a podobne striedmo popri základe
Čistá čerstvá voda stále dostupná — nandu pije pravidelne, hoci časť vody získava z rastlinnej potravy
Postupné zmeny krmiva — tráviaci systém a črevná mikroflóra sa prispôsobujú pomaly, prechody treba robiť pozvoľne
Zakázané potraviny
Plesnivé, zaprené alebo skazené krmivo a seno — mykotoxíny a tráviace poruchy; bežce sú citlivé na kvalitu krmiva
Nadbytok jadra/obilnín a tučné, energeticky bohaté krmivo bez pohybu — obezita a problémy s nohami a kĺbmi rýchlo rastúcich mláďat
Drobné cudzie predmety na výbehu (klince, drôty, plasty, vrecká, sklo) — nandu zo zvedavosti zhltne čokoľvek lesklé; cudzie telesá upchajú alebo porania tráviaci trakt
Toxické a okrasné rastliny na výbehu (oleander, tis, ľaľník, niektoré okrasné kry) — otravy; výbeh treba kontrolovať
Kuchynský odpad, slané, sladké a spracované ľudské jedlá — narúšajú trávenie a minerálnu rovnováhu
Náhle veľké zmeny krmiva — tráviaci systém a mikroflóra sa prispôsobujú pomaly, prechody treba robiť postupne
Krmivo a doplnky určené pre iné druhy bez znalosti zloženia — nesprávny pomer bielkovín/minerálov škodí (najmä nadbytok bielkovín u mláďat = deformácie nôh)
Hladovanie a dlhé prestávky bez objemu a gritu — bez vlákniny a gastrolitov trávenie viazne
Skrmovanie plesnivej alebo fermentovanej trávy z kosačky — kvasenie a tráviace problémy
Tip od odborníka
Nandu pampový (Rhea americana) je bylinožravec až všežravec — vo voľnej prírode tvoria rastliny a semená asi 99 % jeho stravy (tráva, širokolisté byliny, ďatelinoviny, plody, kvety a poľnohospodárske plodiny), zvyšok dopĺňa oportúnne hmyz a drobné stavovce (chrobáky, koníky, drobné jaštery, hady, žaby), najmä u mláďat s vyššou potrebou bielkovín. Keďže je to vták BEZ zubov, potravu prehĺta vcelku a rozomieľa ju vo svalnatom žalúdku pomocou prehltnutých kamienkov — gastrolitov, preto musí mať na výbehu stály prístup ku gritu/kamienkom. Vo farmovom chove je základom pastva doplnená o kompletné granule pre bežce/pštrosy prispôsobené veku (štartér pre kuriatka, rastová a chovná zmes) a o kvalitné seno a lucernu ako zdroj vlákniny. Najdôležitejšie zásady: (1) vyvážená bielkovina — nadbytok bielkovín a energie u rýchlo rastúcich mláďat vedie k deformáciám nôh a kĺbov, preto sa zmesi dávkujú podľa veku; (2) kontrola výbehu — nandu zvedavo zhltne aj cudzie predmety (klince, drôt, plasty, sklo), ktoré porania alebo upchajú tráviaci trakt; (3) postupné zmeny krmiva a kvalitné, neplesnivé krmivo; (4) minerály a vápnik pre nesúce samice a rastúce vtáky. Voda musí byť stále dostupná.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Nandu pampový je stredne hlasný vták — väčšinu času je pomerne tichý, no samec v období toku vydáva nápadné hlboké dunivé volanie, ktoré sa prepisuje ako mohutné „nan-du“ (podľa neho dostal vták aj meno) a nesie sa do diaľky ako teritoriálny a námluvný signál. Bežne počuť aj syčanie a frkanie pri vyrušení alebo obrane a u mláďat (kuriatok) jemné pískanie, ktorým udržiavajú kontakt so samcom. Inak je nandu prevažne tichý — výraznejšie zvuky vydáva najmä v toku a pri strese. Pre vidiecke a farmové prostredie ide o bežnú a znesiteľnú zvukovú kulisu (nie je rušivo hlučný ako hydina či papagáje).
Priľnavosť
Nandu NIE je maznáčik — ide o plachý, ostražitý a pomerne veľký vták, ktorý sa nehodí na mazlenie ani na bežný blízky kontakt. Vo voľnej prírode je plachý a pri vyrušení utečie (spolieha sa na rýchly beh kľukatým únikom). Od mlada odchované vtáky síce na človeka zvyknú a sú zvedavé (priblížia sa, ďobnú do lesklých predmetov), no nejde o prejav náklonnosti. Pozor na samce v období toku — keď strážia hniezdo a vodia mláďatá, môžu byť teritoriálne, podráždené a útočné (nábeh, kopanec, klovanie); hoci nandu nie je taký nebezpečný ako pštros či kazuár, jeho silné nohy a beh treba rešpektovať. Manipulácia patrí skúsenému chovateľovi s pokojným prístupom a vhodnou technikou; k vtákom sa nepristupuje bezhlavo a na dosah nôh. Nandu patrí do priestranného výbehu, nie do náručia.
Aktivita
Nandu pampový je denný, pohybovo aktívny vták otvorených pámp a saván — väčšinu dňa chodí, pasie sa a vyzobáva potravu a prejde značné vzdialenosti. Je to vynikajúci bežec: pri úteku pred predátorom dosahuje okolo 50–60 km/h a behá kľukato, pričom roztiahnuté krídla používa na rovnováhu a prudké zmeny smeru ako kormidlo (lietať nedokáže). Preto potrebuje priestranný výbeh — na malej ploche trpí, priberá a má problémy s nohami. Najaktívnejší je cez deň, počas najväčšej páľavy odpočíva v tieni. Mimo obdobia hniezdenia je spoločenský a tvorí kŕdle (aj desiatky kusov), často v spoločnosti pasúcich sa kopytníkov. Mláďatá sú čulé a rýchlo rastúce, behajú a potrebujú pohyb pre správny vývin kostry. Energiu prejavuje aj tokovým správaním samca (naparovanie, dunivé volanie, rituálny beh okolo samíc).
Reč
Nandu nenapodobňuje ľudskú reč — nemá na to anatomické ani kognitívne predpoklady. Dorozumieva sa hlbokým dunivým volaním samca v toku (pripomínajúcim „nan-du“), syčaním a frkaním pri obrane či vyrušení, pískaním mláďat a rečou tela (postoj krku a krídel, naparovanie, beh, kopanie). Je to vták s pomerne malým mozgom vzhľadom na veľkosť tela, no v rámci hospodárskeho chovu sa naučí spojiť si chovateľa a kŕmne miesto s potravou. Žiadne slová ani melódie nereprodukuje.
Hlasový prejav a reč
Nandu pampový komunikuje predovšetkým nehlasovými a nízkofrekvenčnými zvukmi. Najnápadnejší je hlboké dunivé „booming“ volanie samca v období toku — mohutné, hrdelné dunenie prepisované ako „nan-du“ (podľa tohto zvuku dostal vták meno), ktoré vzniká nafúknutím krku/hrdla a nesie sa na veľkú vzdialenosť ako teritoriálny a námluvný signál. Je o to nápadnejšie, že u väčšiny bežcov sa hlasovo prejavuje najmä samec, ktorý sa stará o hniezdo. Pri vyrušení, hrozbe alebo obrane nandu hlasno syčí a frká (často s otvoreným zobákom a naježeným perím), čím varuje votrelca. Počuť aj chrčanie a klepanie zobákom u rozčúlených vtákov. Mláďatá (kuriatka) sa ozývajú jemným pískaním a pípaním, ktorým udržiavajú kontakt so samcom, ktorý ich vodí. Mimo obdobia toku je nandu väčšinou tichý — výraznejšie zvuky vydáva pri strese, obrane alebo v ruji, takže pre farmové prostredie nejde o rušivý druh.
Dokáže hovoriť?
Nandu nereprodukuje ľudskú reč ani melódie. Dorozumieva sa hlbokým dunivým „booming“ volaním samca v toku (pripomínajúcim „nan-du“), syčaním a frkaním pri obrane, chrčaním a pískaním mláďat, plus rečou tela (naparovanie, postoj krku a krídel, kopanie). Naučí sa spojiť chovateľa s kŕmením, ale žiadne slová nenapodobňuje.
Typické zvuky
Hlboké dunivé „booming“ volanie samca v toku — mohutné hrdelné dunenie prepisované ako „nan-du“ (podľa neho dostal vták meno); nesie sa do diaľky ako teritoriálny a námluvný signál
Syčanie a frkanie pri obrane a vyrušení — varovný zvuk často s otvoreným zobákom a naježeným perím, kým sa vták chystá utiecť alebo brániť hniezdo a mláďatá
Pískanie a pípanie mláďat (kuriatok) — kontaktné zvuky, ktorými si mladé udržiavajú spojenie so samcom, ktorý ich vodí a chráni
Chrčanie a klepanie / cvakanie zobákom — prejav podráždenia, hrozby alebo vzrušenia u rozčúleného vtáka
Dupanie a hlasný náraz nôh pri behu — neverbálny, no výrazný zvukový prejav rýchleho a silného bežca
Sezónny kalendár
Aktívny celoročne — denný vták otvorených pámp a saván; nehibernuje, na farme sa pasie a kŕmi po celý rok
Tok a párenie v teplej časti roka (v pôvodnom areáli južná jar–leto, na farme na severnej pologuli spravidla jar–leto); samec hlboko duní, je polygamný a buduje hniezdo
Znáška do SPOLOČNÉHO hniezda na zemi — viacero samíc znáša vajcia jednému samcovi (jedno hniezdo aj 20–50 vajec); ako VTÁK NErodí živé mláďatá, KLADIE vajcia
Inkubácia ~36–40 dní (cca 6 týždňov) — vajcia sedí a zahrieva SÁM SAMEC; na farme sa vajcia spravidla zbierajú a liahnu v umelej liahni
Liahnutie prekociálnych mláďat — kuriatka sú osrstené páperím, vidiace a do pár hodín chodia; vodí a chráni ich SÁM SAMEC (nie samice)
Vhodný pre teba?
SkúsenosťHospodárske (farmové) zviera — pôvodne divý juhoamerický vták (najväčší vták Ameriky), dnes chovaný na farmách bežcov (ratite farming) podobne ako pštros a emu pre chudé mäso, kožu/useň, perie, vajcia a olej (kozmetika, mydlá). Farmy fungujú v Južnej Amerike (Argentína, Uruguaj, Paraguaj, Brazília, Čile, Peru), v Európe aj v USA a Kanade; v Nemecku z uniknutých farmových jedincov vznikla introdukovaná voľná populácia. Chov je špecializovaný a vyžaduje priestor a pevné oplotenie. POZOR: Rhea americana je IUCN Near Threatened (takmer ohrozený) a je zaradený do CITES App. II — chov, dovoz a obchod (najmä s pôvodom z voľnej prírody a s produktmi) môže podliehať dokladovaniu/povoleniam podľa predpisov CITES a EÚ.
PriestorNandu je veľký, rýchly vták otvorených pámp a saván — potrebuje predovšetkým priestranný výbeh, nie tesné ustajnenie. Na farme sa počíta s rozľahlými oplotenými výbehmi (orientačne stovky m² až celé pasienky na chovnú skupinu — presná plocha závisí od počtu, veku a systému chovu), aby sa vtáky mohli prebehnúť a pásť. Nevyhnutné je pevné a dostatočne vysoké oplotenie (orientačne ~1,5–1,8 m) bez ostrých rohov a nebezpečných predmetov — nandu pri panike beží naslepo kľukato a môže si rozbehom privodiť zranenia o plot. Potrebuje prístrešok proti dažďu, vetru a páľave, suché čisté státie a v chladnejšom podnebí (ako na Slovensku) uteplený zimný prístrešok, najmä pre mláďatá a v mraze (pochádza z teplejšej Južnej Ameriky). Dôležitý je tieň, stály prístup k vode a ku gritu a suchý podklad (vlhko a blato škodia nohám). Mláďatá sa odchovávajú v teplom, suchom a čistom priestore. Mimo hniezdenia je nandu spoločenský a chová sa v skupinách (kŕdľoch); samce v období toku a pri hniezde sú však teritoriálne a treba ich držať pod dohľadom alebo oddelene.
Deti v domácnostiNandu NIE je vhodné zviera do blízkeho kontaktu s deťmi. Hoci nie je taký nebezpečný ako pštros či kazuár, ide o pomerne veľkého a silného vtáka so silnými nohami, ktorý pri vyrušení panikári, behá naslepo a samec pri hniezde a mláďatách môže byť teritoriálny a útočný (nábeh, kopanec, klovanie). Pravidlá: (1) deti sa nesmú pohybovať vo výbehu s dospelými nandu bez dozoru skúseného chovateľa, najmä v období toku a hniezdenia; (2) nepribližovať sa na dosah nôh ani k samcovi strážiacemu mláďatá, kŕmenie a manipuláciu robí dospelý; (3) pozorovanie nandu (napr. na agrofarme s návštevami) je pre deti poučné a bezpečné len cez pevnú bariéru/plot a z odstupu; (4) po kontakte so zvieratami a prostredím umyť ruky (hygiena, zoonózy — napr. salmonela). Nandu môže byť pre deti fascinujúce výchovné zviera na pozorovanie (najväčší vták Ameriky, samec sám sedí na vajciach a vodí mláďatá, rýchly beh), ale rozhodne nie maznáčik ani zviera na priamy kontakt.
HlučnosťPre farmové a vidiecke prostredie je nandu akusticky nenáročný. Väčšinu roka je pomerne tichý — hlasnejšie sa prejavuje najmä samec v období toku hlbokým dunivým „booming“ volaním (pripomínajúcim „nan-du“), ktoré sa nesie do diaľky, a celé vtáky syčia a frkajú pri vyrušení alebo obrane. Mláďatá tichučko pískajú. Nie je to druh, ktorý by rušil ranným a celodenným krikom ako hydina alebo papagáje, a v noci je prevažne pokojný. V hustej obytnej zóne by mohlo byť tokové dunenie samcov v sezóne nezvyklé, no pre poľnohospodárske a farmové prostredie ide o úplne bežnú a znesiteľnú zvukovú kulisu.
Verdikt odborníka
Nandu pampový (Rhea americana), nazývaný aj ñandu, je najväčší vták Ameriky a juhoamerický náprotivok afrického pštrosa: dorastá do výšky ~1,3–1,7 m a hmotnosti ~20–40 kg, je nelietavý (patrí medzi tzv. bežce — ratites, s plochou hrudnou kosťou bez kýlu) a na nohe má tri prsty (na rozdiel od dvojprstého pštrosa). Hoci nelieta, má nezvyčajne dlhé krídla, ktoré pri rýchlom behu (až ~50–60 km/h) používa na rovnováhu a prudké zmeny smeru ako kormidlo. Pôvodne obýva pampy, savany a otvorené trávnaté pláne Južnej Ameriky (Brazília, Paraguaj, Uruguaj, Argentína, Bolívia) a je bylinožravec až všežravec — rastliny tvoria asi 99 % stravy, zvyšok hmyz a drobné stavovce; keďže nemá zuby, prehĺta kamienky (gastrolity) na rozdrvenie potravy. Najpozoruhodnejšia je jeho reprodukcia: ako VTÁK KLADIE VAJCIA (nerodí živé mláďatá) a má obrátený systém rodičovskej starostlivosti — je polygamný, jeden samec si vytvorí harém viacerých samíc, ktoré znášajú vajcia do jedného spoločného hniezda na zemi (môže ich tam byť aj 20–50 od viacerých samíc), a potom SÁM SAMEC vajcia inkubuje približne 6 týždňov (~36–40 dní) a po vyliahnutí sám vodí a chráni mláďatá (samice medzitým pária a kladú u ďalších samcov). Dnes je nandu predovšetkým FARMOVÉ HOSPODÁRSKE ZVIERA: chová sa na farmách bežcov podobne ako pštros a emu pre chudé mäso, kožu/useň, perie, vajcia a olej (kozmetika a mydlá), a to v Južnej Amerike, Európe aj v USA a Kanade; v Nemecku (Meklenbursko–Predné Pomoransko) navyše žije introdukovaná voľná populácia, ktorá sa rozšírila z vtákov uniknutých z farmy pri Lübecku koncom 90. rokov a prekvapivo sa dobre adaptovala. Chov nie je pre začiatočníkov — nandu potrebuje priestranný výbeh, pevné oplotenie, prístrešok a v našom podnebí zimné zázemie, a hoci nie je taký nebezpečný ako pštros, samec v toku a pri hniezde je teritoriálny. Pri dobrej starostlivosti sa nandu dožíva ~10–15 rokov vo voľnej prírode a v chove aj viac (15+ až ~20 rokov). Z hľadiska ochrany ho IUCN hodnotí ako Near Threatened (takmer ohrozený) pre úbytok a fragmentáciu biotopu a lov a je zaradený do CITES App. II — pri chove, dovoze a obchode preto treba rátať s prípadnými dokladmi a povoleniami podľa predpisov CITES a EÚ.
Prostredie a požiadavky
Biotop a chovné prostredie
Juhoamerické pampy, savany, trávnaté pláne a riedke kroviny; vo farmovom chove priestranné oplotené výbehy s prístreškom
Nandu pampový je vták otvorenej krajiny — vo voľnej prírode obýva pampy, savany (cerrado), otvorené trávnaté pláne a riedke kroviny Južnej Ameriky s rozhľadom, kde môže svojou rýchlosťou unikať predátorom; vyhľadáva aj blízkosť vody a poľnohospodársku krajinu. Vyhýba sa hustým lesom. Vo farmovom chove sa mu napodobňuje toto prostredie priestranným oploteným výbehom s pevným, suchým podkladom, s prístreškom proti počasiu a (v chladnom podnebí) so zatepleným zimoviskom. Vďaka chovu sa nandu drží na farmách bežcov v Južnej Amerike, Európe aj v USA a Kanade; v Nemecku z uniknutých farmových vtákov vznikla introdukovaná voľná populácia.
Pôvodný areál a chov
Pôvodne pampy a savany Južnej Ameriky (Brazília, Paraguaj, Uruguaj, Argentína, Bolívia); farmovo chovaný aj v Európe a USA, introdukovaný v Nemecku
Pôvodný areál nandu pampového zahŕňa pampy a savany východnej a strednej Južnej Ameriky — od severovýchodnej a strednej Brazílie cez Paraguaj, Uruguaj a Bolíviu až po argentínske pampy. Vo voľnej prírode jeho stavy ubúdajú (úbytok a fragmentácia biotopu, lov) — IUCN ho hodnotí ako Near Threatened (takmer ohrozený) a je v CITES App. II. Mimo pôvodného areálu sa chová farmovo (ratite farming) v Európe, USA a Kanade; ojedinele vznikli voľné introdukované populácie z uniknutých chovancov — najznámejšia je v Nemecku (Meklenbursko–Predné Pomoransko), ktorá sa rozšírila z niekoľkých párov uniknutých z farmy pri Lübecku koncom 90. rokov a prekvapivo dobre sa adaptovala na stredoeurópske podmienky.
Prístrešok a ustajnenie
Prístrešok proti dažďu, vetru a páľave; v chladnom podnebí zateplené suché zimovisko, mláďatá v teplom suchom odchovni
Keďže nandu pochádza z teplejšej Južnej Ameriky, vo farmovom chove (najmä v strednej Európe) potrebuje prístrešok ako úkryt pred dažďom, vetrom, snehom a letnou páľavou a v zime zateplené, suché a bezprievanové zimovisko. Hoci sa nemecká voľná populácia prekvapivo prispôsobila aj chladnejším zimám, v chove je istejšie poskytnúť kvalitné zimné zázemie. Mláďatá (kuriatka) sú na chlad a vlhko veľmi citlivé — odchovávajú sa v teplom, suchom a čistom priestore s vyhrievaním, lebo podchladenie a vlhko spôsobujú vysoké straty. Podstielka a podklad musia byť suché a čisté (vlhko a blato škodia nohám), priestor dobre vetraný a bez ostrých predmetov a rohov, o ktoré by sa splašený vták poranil.
Teplota a počasie
Dospelé vtáky znesú teplo aj mierny chlad; mláďatá citlivé na chlad a vlhko; v zime potrebné teplé suché zázemie
Nandu pochádza z teplých až miernych pámp a saván, znáša teplo, sucho aj priame slnko (potrebuje len tieň a vodu). Dospelé vtáky znesú aj chladnejšie počasie, ak majú suché, bezprievanové zázemie — dokazuje to aj prosperujúca voľná populácia v severnom Nemecku. Citlivé sú mláďatá — chlad, vlhko a prievan v prvých týždňoch spôsobujú podchladenie a úhyny, preto sa odchovávajú vo vyhrievanom suchom priestore. Rizikové je dlhodobé vlhko, blato a prievan (problémy s nohami a respiračné ochorenia). V zime a počas dažďov treba mať pripravený suchý teplý prístrešok; v stredoeurópskom podnebí sa odporúča zateplené zimovisko najmä pre mraziace dni.
Voda a pastva
Stály prístup k čistej vode; kvalitná pastva a priestor na pohyb, suchý podklad
Nandu má stály prístup k čistej čerstvej vode a pravidelne pije, hoci časť potreby pokryje z rastlinnej potravy; vo voľnej prírode vyhľadáva aj blízkosť vodných tokov a mokradí. Na výbehu potrebuje kvalitnú pastvu (tráva, byliny) doplnenú o krmivo a dostatok priestoru na pohyb a beh, ktorý je pre jeho zdravie a kondíciu nevyhnutný. Podklad má byť suchý — premokrené, blatisté výbehy zhoršujú stav nôh a zvyšujú riziko infekcií. Súčasťou prostredia musí byť grit/kamienky (gastrolity) na drvenie potravy a minerálny doplnok pre nesúce samice a rastúce mláďatá.
Skupina a spoločnosť
Spoločenský vták — mimo hniezdenia tvorí kŕdle; chová sa v skupinách, samec v toku a pri hniezde teritoriálny
Nandu je spoločenský vták — mimo obdobia hniezdenia žije v kŕdľoch (aj desiatky kusov, mladé a nehniezdiace vtáky), často v spoločnosti pasúcich sa kopytníkov a (v pôvodnom areáli) jeleňovitých či dobytka, pričom svojím zrakom a výškou slúži ako „strážca“. V období rozmnožovania sa kŕdle rozpadnú a uplatní sa polygamia s harémom — jeden samec a niekoľko samíc; samice znášajú vajcia do spoločného hniezda a samec hniezdo bráni, inkubuje vajcia a vodí mláďatá. Vo farmovom chove sa preto držia v chovných skupinách (spravidla samec a viac samíc) alebo vo vekovo vyrovnaných skupinách mláďat. Samce v toku a pri hniezde sú teritoriálne a podráždené, preto sa držia pod dohľadom alebo oddelene a manipulácia s nimi patrí len skúseným chovateľom.
Areál výskytu
Prirodzený areál
Nandu pampový (Rhea americana) je pôvodom z juhoamerických pámp, saván a otvorených trávnatých plání — od severovýchodnej a strednej Brazílie cez Paraguaj, Uruguaj a Bolíviu až po argentínske pampy. Vo voľnej prírode jeho stavy ubúdajú (úbytok a fragmentácia biotopu, lov) — IUCN ho hodnotí ako Near Threatened (takmer ohrozený) a je zaradený do CITES App. II. Dnes sa chová aj FARMOVO (ratite farming) v Európe, USA a Kanade; z uniknutých farmových vtákov vznikla introdukovaná voľná populácia v Nemecku (Meklenbursko–Predné Pomoransko).
Rozvrh kŕmenia
Čas
Krmivo
Množstvo
Frekvencia
Celý deň (pastva)
Zelená pastva (tráva, byliny, lístie) + kŕmne granule pre bežce/pštrosy podľa veku
podľa veku a kondície; granule dávkovať (mláďatá štartér, dospelé chovná zmes)
počas dňa, pravidelne (vták sa pasie a vyzobáva priebežne)
Ráno / večer (doplnkové kŕmenie)
Kvalitné seno a lucerna (vláknina), prípadne zelenina ako spestrenie
podľa potreby; v zime a mimo pastvy základ objemu
denne (najmä v zime a u chovných/nesúcich vtákov)
Stále dostupné
Grit / kamienky (gastrolity) + minerály a vápnik (najmä nesúce samice)
voľne k dispozícii (vták ich prijíma podľa potreby)
trvalo (kontrolovať a dopĺňať)
Voda
Čistá čerstvá voda v napájadle
stále dostupná (časť vody získa z rastlinnej potravy, no piť musí pravidelne)
denne čistiť a dopĺňať, v mraze nezamrznutá
Rozmnožovací cyklus
Tok a párenie (polygamný — harém samíc)
Sezónne (teplá časť roka); pohlavná dospelosť ~2 roky (samice ~18–24 mes.), tok s dunivým volaním a naparovaním samca
Nandu pampový je polygamný vták s obráteným systémom rodičovstva — jeden samec si vytvorí harém viacerých samíc a obsadzuje teritórium. Pohlavnú dospelosť dosahuje okolo 2 rokov (samice začínajú znášať spravidla v 18–24 mesiacoch). V období toku (teplá časť roka — v pôvodnom areáli južná jar a leto, na farme na severnej pologuli spravidla jar–leto) samec hlboko duní („booming“ volanie pripomínajúce nan-du), naparuje sa s roztiahnutými krídlami a krkom a predvádza rituálny beh a dvorenie, čím získava samice a odháňa súperov. Systém je vlastne kombinácia harémovej polygynie a sekvenčnej polyandrie — samec sa pári s viacerými samicami, a tie sa zároveň počas sezóny presúvajú a kladú vajcia u viacerých samcov. Samec si na zemi vyhrabe a vystelie plytké hniezdo (jamku), kam mu samice znášajú vajcia.
Znáška do spoločného hniezda (kladie vajcia — NErodí mláďatá)
Viacero samíc znáša jednému samcovi do JEDNÉHO hniezda — spolu aj 20–50 vajec (priem. ~26 od ~7 samíc); každá samica ~5–10 vajec
Ako VTÁK nandu KLADIE VAJCIA (nerodí živé mláďatá) a má jedinečný spoločný systém znášky: viacero samíc z harému znáša vajcia do jedného spoločného hniezda, ktoré pripravil a stráži samec. V jednom hniezde tak môže byť spolu aj 20–50 vajec (uvádza sa priemer okolo 26 vajec od asi 7 samíc, jedna samica znesie zhruba 5–10 vajec). Vajcia sú veľké (orientačne ~13 cm, ~600 g), spočiatku žltkasté až zelenkasté, neskôr blednú do krémova. Samice po znáške odchádzajú za ďalšími samcami a o znášku ani mláďatá sa už nestarajú — celú starostlivosť preberá samec. Vo farmovom chove sa vajcia spravidla zbierajú a liahnu v umelej liahni, čo zvyšuje liahnivosť a produkciu mláďat a chráni samca pred vyčerpaním z dlhej inkubácie.
Inkubácia SAMCOM (~6 týždňov)
~36–40 dní (cca 6 týždňov); vajcia inkubuje a hniezdo bráni SÁM SAMEC (na farme liaheň)
Inkubácia trvá približne 36–40 dní — teda asi šesť týždňov — a celú ju zabezpečuje SÁM SAMEC (uniparentálna samčia starostlivosť), čo je medzi vtákmi pomerne nezvyčajné. Samec na vajciach vytrvalo sedí, otáča ich, zahrieva a hniezdo bráni, pričom počas sedenia výrazne obmedzuje príjem potravy a chudne; voči votrelcom (vrátane človeka a iných nandu) býva v tomto čase agresívny. Vo farmovom chove sa namiesto prirodzeného sedenia častejšie využíva umelá liaheň s riadenou teplotou a vlhkosťou (a obracaním vajec), čo dáva vyrovnanejšiu a vyššiu liahnivosť a šetrí chovného samca. Vyliahnutie prebehne v priebehu krátkeho času, lebo vajcia sa liahnu pomerne synchronizovane.
Liahnutie a vodenie mláďat SAMCOM
Kuriatka prekociálne — vidiace, osrstené páperím, do pár hodín chodia; vodí a chráni ich SÁM SAMEC niekoľko mesiacov
Mláďatá nandu sú prekociálne — z vajca sa liahnu osrstené hustým páperím, vidiace a pohyblivé a už do niekoľkých hodín stoja a chodia, takže krátko po vyliahnutí dokážu nasledovať vodcu a samy zobať. Majú maskovacie šedo-pruhované páperie. Mláďatá vodí, zahrieva a chráni SÁM SAMEC (nie samice) — vodí ich v skupinke niekoľko mesiacov, varuje ich pred nebezpečenstvom a dôrazne bráni; práve preto je samec s mláďatami teritoriálny a útočný. Mláďatá rastú rýchlo a sú pritom citlivé na chlad, vlhko a stres, preto sa vo farmovom chove odchovávajú v teplom, suchom a čistom priestore s kvalitným štartérovým krmivom (vyvážená, nie prebielkovinovaná zmes, aby sa správne vyvíjali nohy). Najvyššie straty bývajú práve v prvých týždňoch života (podchladenie, infekcie, problémy s nohami, prehltnutie cudzích predmetov).
Dospievanie, životnosť a chovná dĺžka
Pohlavná dospelosť ~2 roky; životnosť ~10–15 r (v chove 15+ až ~20 r); chovné využitie mnoho rokov
Nandu dospieva pohlavne okolo 2 rokov (samice začínajú znášať v ~18–24 mesiacoch) a do tej doby dorastie do plnej veľkosti. Dožíva sa približne 10–15 rokov vo voľnej prírode a vo farmovom chove spravidla viac (15+ až okolo 20 rokov) pri dobrej starostlivosti, takže chovné vtáky sú dlhodobou investíciou s mnohoročnou produkciou vajec. Na mäso sa farmové nandu spracúvajú ako mladé vtáky, keď dosiahnu jatočnú hmotnosť pri zachovaní krehkého mäsa. Hlavné príčiny strát v chove: (1) úhyny mláďat v prvých týždňoch (podchladenie, infekcie, deformácie nôh, cudzie telesá); (2) zranenia z paniky (náraz do plota, zlomeniny nôh); (3) prehltnuté cudzie predmety; (4) parazity a infekcie; (5) v pôvodnom areáli aj lov a predácia. Základom dlhého a produktívneho života je priestor, suché čisté prostredie, kvalitné krmivo, grit a pokojná, skúsená manipulácia.
Ochočenie a kontakt
4Trvanie: Životnosť ~10–15 rokov (v chove 15+ až ~20 rokov); chovné využitie mnoho rokov — dlhodobý záväzok a špecializovaná práca
Nandu pampový je špecializované a náročnejšie hospodárske zviera, ktoré NIE je pre začiatočníkov — preto „4/5“. Nejde o domáceho miláčika: je to pomerne veľký, plachý a rýchly vták, ktorý pri vyrušení panikári a beží naslepo, a samec v období toku a pri hniezde býva teritoriálny a útočný (nábeh, kopanec, klovanie) — hoci nie je taký nebezpečný ako pštros či kazuár, jeho silné nohy a beh treba rešpektovať. Samotné „skrotenie“ v zmysle maznania nie je cieľom ani možné — od mlada odchované vtáky si na človeka zvyknú a sú zvedavé, no s vekom a v sezóne (najmä samce) sú nedôverčivejšie a manipulácia vyžaduje skúsenosť a pokoj (nikdy nie bezhlavo a sám). Náročné je aj zázemie: nandu potrebuje priestranný výbeh, pevné a dostatočne vysoké oplotenie bez ostrých rohov, prístrešok a v našom podnebí zateplené zimovisko (pochádza z teplejšej Južnej Ameriky), grit a vyvážené krmivo a u mláďat teplý suchý odchov s nízkymi stratami len pri dobrej starostlivosti. K tomu patrí veterinárna a welfare starostlivosť, evidencia a často aj spracovanie produkcie (mäso, koža, perie, vajcia, olej) či agroturistika. POZOR na CITES App. II a status NT — pri nadobudnutí, dovoze a obchode treba rátať s prípadnými dokladmi a povoleniami. Pred chovom si treba ujasniť účel, priestor a oplotenie, zabezpečenie liahne a odchovu a bezpečnosť manipulácie. Pri správnom hospodárení je nandu otužilý, zaujímavý a všestranne úžitkový, no jeho chov je zodpovedná a špecializovaná práca.
1
Účel a plán chovu: ujasnite si cieľ (mäso/koža/perie/vajcia/olej/agroturistika), počet a vekovú štruktúru vtákov a zabezpečenie liahne a odchovu mláďat; nandu je dlhodobá investícia (žije aj 15–20 rokov)
2
Právne predpisy: nandu je IUCN Near Threatened a CITES App. II — pred nadobudnutím, dovozom a obchodom si overte potrebné DOKLADY A POVOLENIA (CITES/EÚ) a evidenciu hospodárskeho zvieraťa
3
Priestor a oplotenie: priestranný výbeh s pevným suchým podkladom a PEVNÉ dostatočne vysoké oplotenie (orientačne ~1,5–1,8 m) bez ostrých rohov a predmetov, o ktoré by sa splašený vták poranil
4
Prístrešok a zimovisko: prístrešok proti dažďu, vetru a páľave a v stredoeurópskom podnebí zateplené suché bezprievanové zimovisko (nandu je z teplejšej Južnej Ameriky); mláďatá v teplom vyhrievanom odchovni
5
Kŕmenie a grit: pastva + kompletné granule pre bežce/pštrosy podľa veku + seno/lucerna; STÁLY prístup ku gritu/kamienkom (gastrolity) a k minerálom; pozor na nadbytok bielkovín u mláďat (deformácie nôh)
6
Kontrola výbehu: dôsledne odstraňovať cudzie predmety (klince, drôt, plasty, sklo) a toxické rastliny — nandu zo zvedavosti zhltne čokoľvek lesklé a cudzie telesá sú častou príčinou úhynov
7
Skupina a samce: chovať v skupinách (samec + samice / vekovo vyrovnané mláďatá); samce v období toku a pri hniezde držať pod dohľadom alebo oddelene (teritoriálni, útočia a bránia mláďatá)
8
Bezpečná manipulácia: nepristupovať na dosah nôh bezhlavo, pracovať pokojne a s rešpektom (silné nohy a kopanec); nikdy nerušiť samca sediaceho na hniezde alebo vodiaceho mláďatá
9
Liahnutie a odchov: na farme zber vajec zo spoločného hniezda a umelá liaheň (~36–40 dní, riadená teplota/vlhkosť, obracanie) — šetrí chovného samca; kuriatka v teple a suchu, vyvážené štartérové krmivo, minimalizácia stresu (najvyššie straty sú v prvých týždňoch)
Cena a kde kúpiť
Cena závisí od veku a účelu: kuriatka/mladé vtáky orientačne desiatky až nižšie stovky eur, dospelé chovné a plemenné vtáky výrazne drahšie (stovky eur). K tomu CITES/evidenčné formality. Hlavné náklady sú však výbeh a oplotenie, prístrešok/zimovisko, liaheň a odchov mláďat, krmivo a veterinár
POZOR: nandu pampový je CITES App. II a IUCN Near Threatened — pri nadobudnutí, dovoze a obchode (najmä cez hranice a s produktmi) treba rátať s prípadnými dokladmi a povoleniami podľa predpisov CITES a EÚ a s evidenciou hospodárskeho zvieraťa. Samotná cena vtáka kolíše podľa veku a účelu: kuriatka a mladé vtáky bývajú lacnejšie (orientačne desiatky až nižšie stovky eur), dospelé chovné a kvalitné plemenné jedince sú podstatne drahšie (stovky eur). Hlavné náklady sú však v zázemí a chove: priestranný výbeh a pevné oplotenie, prístrešok a (v našom podnebí) zateplené zimovisko, liaheň a vyhrievaný odchov mláďat, kvalitné krmivo a grit, veterinárna a welfare starostlivosť a vybavenie na bezpečnú manipuláciu. Nandu je dlhodobý záväzok (žije aj 15–20 rokov) a špecializovaný chov — neodporúča sa kúpa bez prípravy a skúseností. Vhodný je nákup od overenej farmy bežcov so zdravými vtákmi, riadnym pôvodom (vrátane prípadných CITES dokladov) a poradenstvom.
Overená farma bežcov / skúsený chovateľ — zdravé vtáky, informácie o veku, pôvode, kŕmení a zdravotnom stave, doklad o pôvode a prípadné CITES povolenia (App. II), poradenstvo k zázemiu, oploteniu a manipulácii
Jasný účel a vek vtáka — kuriatka/mladé na odchov a výkrm, alebo dospelé chovné vtáky (chovná skupina samec + samice) na produkciu vajec a mláďat; vyberajte podľa cieľa chovu
Pred kúpou pripravené zázemie a doklady — priestranný výbeh, pevné oplotenie, prístrešok/zimovisko, krmivo a grit, plán liahnutia/odchovu a vybavené CITES/evidenčné formality
Na čo si dať pozor
Pri kúpe nandu skontrolujte zdravotný stav a kondíciu: vták má byť čulý, pozorný, v dobrej kondícii (nie vychudnutý ani prekŕmený), s čistými jasnými očami bez výtoku, čistými nozdrami a bez sťaženého dýchania, rovnými zdravými nohami a prstami bez opuchov a deformácií (nohy sú u bežcov kritické), čistou kloakou bez hnačky a neporušeným perím primeraným veku. Pozorujte pohyb a chôdzu (krívanie a deformácie nôh sú vážny problém) a celkové správanie. Vyžiadajte si informácie o veku, pôvode, kŕmení a zdravotnom stave, a keďže ide o CITES App. II druh, aj doklad o pôvode a prípadné CITES/evidenčné povolenia; vyhnite sa vtákom z chovov s neznámym pôvodom alebo bez dokladov. Pred nákupom majte pripravené zázemie — priestranný výbeh, pevné oplotenie bez ostrých rohov, prístrešok a v zime zateplené zimovisko, krmivo a grit, prípadne liaheň a vyhrievaný odchov pre mláďatá. Rátajte s tým, že ide o plachého a v sezóne teritoriálneho vtáka so silnými nohami — zaobstarajte si poradenstvo a bezpečné postupy manipulácie a chov nepodceňte.
Najväčší vták Ameriky; nelietavý bežec s 3 prstami; beh ~50–60 km/h, krídla na balansovanie; SÁM samec inkubuje spoločné hniezdo a vodí mláďatá; farmovo (mäso, koža, perie, vajcia, olej)
Menší a tmavší príbuzný nandu pampového; nelietavý bežec s 3 prstami; stepi a polopúšte vysokých Ánd a Patagónie; samec tiež inkubuje a vodí mláďatá
Najväčší žijúci vták, nelietavý bežec; JEDINÝ vták s 2 prstami; najrýchlejší pozemný vták (~70 km/h); najväčšie vajcia; samec a dominantná samica sa striedajú v sedení; silný kopanec s pazúrom
Austrálsky nelietavý bežec; má 3 prsty; pomalší než pštros (~48 km/h); znáša tmavozelené vajcia, na ktorých sedí SAMEC; tiež farmovo chovaný (mäso, olej, koža)
Areál
Juhoamerické pampy a savany (Brazília–Argentína); farmovo aj v Európe/USA, voľne v Nemecku
Africké savany a polopúšte; farmovo po celom svete (centrum JAR – Oudtshoorn)
Austrália (otvorené krajiny); farmovo aj inde
Choroby a prevencia
Prehltnuté cudzie telesá (impakcia žalúdka) a tráviace poruchy
vysoká
Príznaky: Strata apetítu a hmotnosti, apatia, zväčšené/tvrdé brucho, zmenený trus alebo zastavenie trávenia; pri impakcii postupné chradnutie a úhyn
Častý a vážny problém vo farmovom chove bežcov. Nandu zvedavo zhltne takmer čokoľvek lesklé — klince, drôt, skrutky, plasty, sklo, kamene a odpad — a cudzie telesá porania alebo upchajú žalúdok a črevá (impakcia). Riziková je aj impakcia pieskom/substrátom u mláďat a nedostatok vhodného gritu (gastrolitov) na drvenie potravy. Prevencia: dôsledne kontrolovať výbeh a odchov a odstraňovať cudzie predmety, zabezpečiť vhodný grit a kvalitné krmivo, predchádzať nude (vtáky zo zvedavosti zobú odpad). Liečba býva náročná (často chirurgická) — kľúčová je prevencia.
Deformácie a zranenia nôh (najmä rýchlo rastúce mláďatá)
vysoká
Príznaky: Krivé alebo vytočené nohy/prsty, krívanie, neochota chodiť, opuchy kĺbov, u mláďat „rozkročené nohy“; pri zlomeninách neschopnosť stáť
Nohy sú u bežcov vrátane nandu kritické a zraniteľné. U rýchlo rastúcich mláďat vznikajú deformácie nôh a kĺbov najčastejšie z nevyváženého kŕmenia (nadbytok bielkovín a energie), nedostatku pohybu, klzkého podkladu a genetiky. U dospelých hrozia zlomeniny a vykĺbenia pri panike (náraz do plota, šmyk). Prevencia: vyvážené krmivo podľa veku (nie prebielkovinované), dostatok priestoru a pohybu, nešmykľavý suchý podklad, oplotenie bez ostrých rohov a pokojná manipulácia bez splašenia. Deformované a zlomené nohy sa u takého veľkého vtáka ošetrujú ťažko.
Stres, panika a zranenia z behu (náraz do oplotenia)
vysoká
Príznaky: Splašený beh naslepo, nárazy do plota, zlomeniny nôh/krku, krvácanie, šok; pokles príjmu krmiva a znášky pri chronickom strese
Nandu je plachý a pri vyrušení panikári — splašené vtáky bežia naslepo kľukato a môžu si privodiť vážne zranenia o oplotenie alebo navzájom (zlomeniny, šok). Chronický stres (hluk, predátory, psy, zlá manipulácia, malý priestor) znižuje príjem krmiva, rast a znášku a u sediaceho samca môže viesť k opusteniu hniezda. Prevencia: pokojné prostredie a manipulácia, oplotenie bez ostrých rohov a s viditeľnou bariérou, dostatok priestoru, ochrana pred predátormi a psami, vyhýbanie sa náhlym hlukom a stresu. Zranené vtáky treba ošetriť, no manipulácia s veľkým splašeným nandu je sama o sebe riziková.
Vnútorné a vonkajšie parazity
stredná
Príznaky: Chudnutie napriek žraniu, hnačka, slabosť a anémia (vnútorné parazity); svrbenie, poškodené perie a nepokoj (vonkajšie parazity)
Nandu môže byť napadnutý vnútornými parazitmi (rôzne hlísty a prvoky tráviaceho traktu) — spôsobujú chudnutie, hnačku a u mláďat zaostávanie v raste — a vonkajšími parazitmi (roztoče, vši, kliešte), ktoré dráždia kožu a perie. Riziko stúpa pri vlhkom, znečistenom a preplnenom prostredí. Prevencia a liečba: čisté suché výbehy a ustajnenie, kontrola trusu a stavu vtákov, odčervovanie a antiparazitárne ošetrenie podľa veterinára, striedanie/oddych pastvy a karanténa nových zvierat. Prípravky a dávkovanie vždy podľa veterinára (bežce sú citlivé na nesprávne liečivá).
Infekčné a respiračné ochorenia (vrátane zoonóz)
vysoká
Príznaky: Apatia, nechutenstvo, hnačka, výtok z očí/nozdier, sťažené dýchanie, horúčka, náhle úhyny mláďat; pri salmonele tráviace ťažkosti
Najmä mláďatá sú citlivé na bakteriálne a vírusové infekcie (vrátane respiračných a tráviacich), ktoré sa v zlej hygiene rýchlo šíria a spôsobujú vysoké straty v prvých týždňoch. Pozor na zoonózy — najmä salmonelu (môže prejsť na človeka), preto je dôležitá hygiena a umývanie rúk po kontakte so zvieratami, vajcami a prostredím. Prevencia: prísna hygiena odchovu a ustajnenia, teplé suché čisté prostredie pre kuriatka, karanténa nových vtákov, kvalitné krmivo a voda, ochrana pred prievanom a vlhkom a veterinárny dohľad (vrátane prípadného očkovania podľa oblasti a predpisov).
Prevencia
Nandu je otužilejší, no špecializovaný farmový vták a jeho chov má niekoľko rizík, ktorým treba systematicky predchádzať. Kľúčové opatrenia: (1) Cudzie telesá — nandu zhltne čokoľvek lesklé, preto dôsledne kontrolovať výbeh a odchov (klince, drôt, plasty, sklo) a zabezpečiť vhodný grit/kamienky na drvenie potravy; prehltnuté predmety sú častou príčinou úhynov; (2) Nohy sú kritické — u mláďat predchádzať deformáciám vyváženým (nie prebielkovinovaným) krmivom, dostatkom pohybu a nešmykľavým suchým podkladom; u dospelých predchádzať zlomeninám z paniky; (3) Stres a panika — pokojné prostredie a manipulácia, oplotenie bez ostrých rohov, ochrana pred predátormi a psami (a nerušiť sediaceho samca); (4) Mláďatá — najvyššie straty sú v prvých týždňoch (podchladenie, vlhko, infekcie), preto teplý suchý čistý odchov a prísna hygiena; (5) Parazity — čisté výbehy, kontrola a odčervovanie/ošetrenie podľa veterinára; (6) Zoonózy — pozor na salmonelu, umývať ruky po kontakte so zvieratami, vajcami a prostredím; (7) Krmivo a voda — kvalitné, neplesnivé, postupné zmeny, minerály a vápnik pre nesúce samice; (8) Zimné zázemie — v stredoeurópskom podnebí suchý teplý prístrešok (nandu je z teplejšej Južnej Ameriky); (9) Veterinárny dohľad a evidencia/welfare podľa predpisov. Bežce sú citlivé na nesprávne liečivá — lieky a dávkovanie vždy konzultujte s veterinárom.
Zaujímavosti
1
Najväčší vták Ameriky — nandu pampový dorastá do výšky ~1,3–1,7 m a hmotnosti ~20–40 kg; je nelietavý a patrí medzi tzv. bežce (ratites) s plochou hrudnou kosťou bez kýlu, no v rámci nich je menší než africký pštros aj austrálsky emu.
2
Tri prsty a krídla ako kormidlo — na rozdiel od dvojprstého pštrosa má nandu na nohe tri prsty; lietať nedokáže, no má nezvyčajne dlhé krídla, ktoré pri rýchlom behu (až ~50–60 km/h) používa na rovnováhu a prudké kľukaté zmeny smeru ako kormidlo.
3
Samec sám vysedí spoločné hniezdo — nandu je polygamný: viacero samíc znáša vajcia do jedného spoločného hniezda (spolu aj 20–50 vajec), ktoré pripraví samec, a SÁM SAMEC ich potom inkubuje približne 6 týždňov (~36–40 dní) — medzi vtákmi nezvyčajná samčia starostlivosť.
4
Samce vodia a chránia mláďatá — po vyliahnutí sa o prekociálne kuriatka (vidiace, osrstené, do pár hodín chodia) stará SÁM SAMEC, vodí ich a dôrazne bráni, kým samice odchádzajú párať sa s ďalšími samcami (kombinácia harémovej polygynie a sekvenčnej polyandrie).
5
Bylinožravec, ktorý drví potravu kamienkami — rastliny a semená tvoria asi 99 % stravy nandu (tráva, byliny, plodiny), zvyšok hmyz a drobné stavovce; keďže je to vták bez zubov, prehĺta kamienky (gastrolity) do svalnatého žalúdka, kde rozomieľajú tvrdú potravu.
6
FARMOVÉ zviera ako pštros a emu — nandu sa chová na farmách bežcov pre chudé mäso, kožu/useň, perie, vajcia a olej (na kozmetiku a mydlá); farmy fungujú v Južnej Amerike, Európe aj v USA a Kanade.
7
Voľná populácia v Nemecku — z niekoľkých nandu, ktoré koncom 90. rokov unikli z farmy exotického mäsa pri Lübecku, vznikla v severonemeckom Meklenbursku–Prednom Pomoransku introdukovaná voľná populácia, ktorá sa prekvapivo dobre prispôsobila stredoeurópskym podmienkam.
8
Spoločenský bežec saván — mimo hniezdenia tvorí nandu kŕdle (aj desiatky kusov) a často sa pasie spolu s kopytníkmi a dobytkom, ktorým vďaka výške a zraku slúži ako „strážca“ varujúci pred predátormi.
9
Status NT a CITES App. II — vo voľnej prírode nandu ubúda pre úbytok a fragmentáciu biotopu a lov, preto ho IUCN hodnotí ako Near Threatened (takmer ohrozený) a je zaradený do CITES App. II — chov, dovoz a obchod môže podliehať dokladovaniu a povoleniam.
10
Príbuzný nandu Darwinov — nandu pampový má menšieho a tmavšieho príbuzného, nandu Darwinovho (Rhea pennata), ktorý žije v patagónskych a andských stepiach; obidva treba odlišovať od afrického pštrosa (2 prsty) a austrálskeho emu.
Taxonomická klasifikácia
speciesNandu pampový
RíšaAnimalia
KmeňChordata
TriedaAves (vtáky)
RadRheiformes (nandotvaré / bežce)
ČeľaďRheidae (nanduovité)
RodRhea Brisson, 1760
DruhR. americana (Linnaeus, 1758)
PoddruhyNandu pampový (Rhea americana) je vták z radu nandotvaré (Rheiformes) a čeľade nanduovité (Rheidae) — patrí medzi tzv. bežce (ratites), nelietavé vtáky s plochou hrudnou kosťou bez kýlu, ku ktorým radíme aj pštrosa, emu a kazuáre. Je to najväčší vták Ameriky. Tradične sa rozlišuje niekoľko poddruhov podľa areálu, napr. R. a. americana (severovýchodná a stredná Brazília), R. a. intermedia (juhovýchodná Brazília, Uruguaj), R. a. nobilis (východný Paraguaj), R. a. araneipes (Paraguaj, Bolívia, Mato Grosso) a R. a. albescens (argentínske pampy). Druh je blízko príbuzný menšiemu nandu Darwinovmu (Rhea pennata, staršie Pterocnemia pennata), ktorý žije v patagónskych a andských stepiach a je menší a tmavší. Pozor na zámenu: nandu (Južná Amerika, 3 prsty) sa často mýli s podobnými bežcami — africkým pštrosom (väčší, len 2 prsty, Afrika) a austrálskym emu (Austrália, 3 prsty). Nandu sa chová farmovo (ratite farming) v Južnej Amerike, Európe aj USA a v Nemecku z neho vznikla introdukovaná voľná populácia.
Často kladené otázky
Áno — nandu pampový (Rhea americana) je VTÁK (trieda Aves, rad nandotvaré, čeľaď nanduovité) a je najväčším vtákom Ameriky (~1,3–1,7 m, ~20–40 kg). Patrí medzi tzv. bežce (ratites) — nelietavé vtáky, ktoré majú plochú hrudnú kosť bez kýlu, a teda im chýbajú silné letové svaly. Lietať nedokáže, no má nezvyčajne dlhé krídla, ktoré využíva pri rýchlom behu na rovnováhu a prudké zmeny smeru ako kormidlo (a pri toku na naparovanie) — nie na let. Namiesto lietania sa spolieha na rýchly kľukatý beh (až ~50–60 km/h). Na rozdiel od dvojprstého pštrosa má nandu na nohe tri prsty (rovnako ako austrálsky emu).
Nandu je bylinožravec až všežravec. Vo voľnej prírode tvoria rastliny a semená asi 99 % jeho stravy — tráva, širokolisté byliny, ďatelinoviny, plody, kvety a poľnohospodárske plodiny — a zvyšok dopĺňa oportúnne hmyzom a drobnými stavovcami (chrobáky, koníky, drobné jaštery, hady, žaby), najmä mláďatá. Vo farmovom chove je základom pastva doplnená o kompletné granule pre bežce/pštrosy podľa veku a o seno/lucernu. Keďže je to vták bez zubov, potravu nepoužuje — prehĺta ju vcelku a rozomieľa ju vo svalnatom žalúdku pomocou prehltnutých kamienkov (gastrolitov), preto musí mať na výbehu stály prístup ku gritu/kamienkom. Pozor: nandu zo zvedavosti zhltne aj cudzie predmety (klince, drôt, plasty), ktoré porania tráviaci trakt — výbeh treba kontrolovať.
Nandu je VTÁK, takže KLADIE VAJCIA (nerodí živé mláďatá), no má nezvyčajný systém rozmnožovania. Je polygamný — jeden samec si vytvorí harém viacerých samíc, ktoré znášajú vajcia do jedného spoločného hniezda na zemi (spolu aj 20–50 vajec od viacerých samíc). Potom SÁM SAMEC vajcia inkubuje približne 6 týždňov (~36–40 dní), hniezdo bráni a po vyliahnutí sám vodí a chráni mláďatá — kým samice medzitým odchádzajú párať sa s ďalšími samcami. Mláďatá sú prekociálne (vidiace, osrstené, do pár hodín chodia). Vo farmovom chove sa vajcia spravidla zbierajú a liahnu v umelej liahni pre vyššiu liahnivosť a aby sa chovný samec nevyčerpal dlhým sedením.
Všetky tri sú bežce (nelietavé vtáky), no líšia sa pôvodom aj stavbou. Nandu (Rhea americana) je juhoamerický (pampy a savany), má tri prsty, výšku ~1,3–1,7 m a je najmenší z týchto troch. Pštros (Struthio camelus) je africký, najväčší žijúci vták (samec až 2,5–2,8 m, 100–150 kg) a jediný vták s len 2 prstami. Emu (Dromaius novaehollandiae) je austrálsky, má tri prsty a výšku ~1,5–1,9 m. Spoločné majú to, že u nich o vajcia a mláďatá sa stará samec (u nandu a emu sedí výhradne samec, u pštrosa sa samec a dominantná samica striedajú). Menším príbuzným nandu pampového je nandu Darwinov (Rhea pennata) z patagónskych a andských stepí.
Nandu sa chová na farmách bežcov (ratite farming) podobne ako pštros a emu — pre chudé mäso, luxusnú kožu/useň, perie, vajcia a olej (využíva sa v kozmetike a na mydlá). Farmy fungujú v Južnej Amerike (Argentína, Uruguaj, Paraguaj, Brazília, Čile, Peru), ale aj v Európe a v USA a Kanade, kde sú často aj atrakciou agroturistiky. Zvláštnosťou je voľná populácia v Nemecku: koncom 90. rokov uniklo niekoľko nandu z farmy exotického mäsa pri Lübecku a v oblasti Meklenburska–Predného Pomoranska z nich vznikla introdukovaná voľná populácia, ktorá sa prekvapivo dobre adaptovala na stredoeurópske podmienky a dnes sa monitoruje a manažuje. Pri chove a obchode pamätajte, že nandu je CITES App. II a IUCN Near Threatened — môžu sa vyžadovať doklady a povolenia.
Nandu NIE je domáci miláčik. Hoci nie je taký nebezpečný ako pštros či kazuár, je to pomerne veľký, plachý a rýchly vták so silnými nohami, ktorý pri vyrušení panikári a beží naslepo, a samec v období toku a pri hniezde býva teritoriálny a útočný (nábeh, kopanec, klovanie), keď bráni hniezdo a mláďatá. Od mlada odchované vtáky síce na človeka zvyknú a sú zvedavé, no nejde o náklonnosť a manipulácia patrí skúsenému chovateľovi s pokojným prístupom (nikdy nie bezhlavo a sám, nepristupovať na dosah nôh). Deti sa k dospelým nandu nesmú približovať bez dozoru. Nandu patrí do priestranného výbehu s pevným oplotením a v našom podnebí potrebuje zimné zázemie — je to špecializované hospodárske zviera, nie spoločník na maznanie. Pri obstaraní rátajte aj s tým, že je CITES App. II (doklady/povolenia).
