Anatidae (kačicovité)
Kačica pižmová patrí medzi najtichšiu vodnú hydinu vôbec — jej najnápadnejšou hlasovou zvláštnosťou je, že NEKVÁKA. Namiesto hlasitého kačacieho „kvák“ vydáva kačer tiché syčanie a hrdelné, mierne dýchavičné „púšťanie“ či vrčanie, ktorým reaguje na podnety a pri námluvách. Kačica sa ozýva jemným pípaním, hrkútaním a trilkovaním, najmä keď komunikuje s káčatami alebo pri kŕmení. Veľkú časť komunikácie zastáva reč tela: charakteristické trasenie a vrtenie chvosta a hlavy (typický „wag“), vztyčovanie chocholu na temene a postoj tela pri dvorení či hrozbe. Hlasnejšie syčanie nasadia pri vyrušení, obrane hniezda alebo mláďat a v konfliktoch s inými vtákmi. Najviac „rušné“ sú káčatá, ktoré tenko pípajú. Vďaka tichu sa pižmovka odporúča do obytných oblastí a všade tam, kde by hlučné kačice prekážali susedom — počuť skôr šum a tlieskanie ťažkých krídel než hlasový prejav.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Celý deň (výbeh / pastva) | Zelená paša (tráva, byliny, ďatelina) + spasený hmyz, slimáky a larvy | ad libitum na výbehu; časť potravy si nájde sama | nepretržite cez deň pri pohybe po pozemku |
| Ráno | Kŕmna zmes pre vodnú hydinu / obilniny (kukurica, pšenica, jačmeň) | podľa veku a kondície; striedmo (prevencia obezity) | denne |
| Večer | Obilniny / zmes + zelenina a okopaniny ako doplnok | podľa potreby; v zime výdatnejšie (energia) | denne |
| Káčatá (prvé týždne) | Štartérová zmes s vyšším podielom bielkovín pre VODNÚ hydinu (bez kokcidiostatík pre kurčatá) | ad libitum pre rastúce káčatá | viackrát denne, vždy s prístupom k plytkej vode |
| Stále dostupné | Grit (trávenie) a mušľová drvina/vápnik (nosnice) + čistá pitná voda | voľne k dispozícii; voda dosť hlboká na ponorenie zobáka | trvalo — vodu denne čistiť a dopĺňať, v mraze nezamrznutá |
Kačica pižmová pohlavne dospieva približne v 6–7 mesiacoch (~28 týždňov). Párenie a tvorba párov prebieha hlavne na jar; pri dobrých podmienkach a teplom roku môže byť 2× za sezónu (jar a leto). Kačer namlúva výrazným trasením a vrtením chvosta a hlavy, vztyčovaním chocholu na temene, tichým syčaním a vrčaním a naháňaním kačice. V chove sa drží spravidla jeden dominantný kačer na skupinu kačíc (na 1 kačera niekoľko kačíc), prebytočné kačery oddelene alebo na výkrm, aby sa znížili konflikty. Pozor: pripustenie kačera pižmovky ku kačici druhu Anas (alebo naopak) vedie ku vzniku sterilného mularda — ak je cieľom čistá reprodukcia pižmoviek, druhy treba držať oddelene. Ťažké, obézne kačery majú zníženú plodnosť, preto sa dbá na kondíciu a pohyb.
Kačica pižmová je vták — samica kladie vajcia do hniezda. Do jednej znášky znesie spravidla ~8–16 (niekedy až ~20) vajec, zvyčajne jedno za deň, a kým neúplné znáša, vajcia necháva väčšinou bez stáleho sedenia. Keď má nakladenú celú znášku (okolo 8 a viac vajec), prestane znášať a začne na nich sedieť (zahniezdi sa). Vajcia sú pomerne veľké, s pevnou škrupinou. Pre dobrú znášku a kvalitnú škrupinu potrebuje kačica dostatok bielkovín, vápnik (mušľová drvina) a grit. Ak chovateľ vajcia priebežne zbiera, kačica znáša ďalej a zahniezdenie sa odďaľuje; ak ich nechá, kačica čoskoro zasadne. Hniezdo si robí na pokojnom, krytom a suchom mieste.
Pižmovka je vynikajúca prirodzená kvočka — kačica sedí na vajciach približne 35 dní, čo je výrazne dlhšie než u ostatných kačíc (tie sedia okolo 28 dní). Počas sedenia je mimoriadne vytrvalá a spoľahlivá: vajcia pravidelne obracia, schádza z hniezda len nakrátko najesť sa, napiť a osviežiť perie, a hniezdo si obranne stráži (syčí na votrelcov). Práve táto vlastnosť robí z pižmovky obľúbenú „pestúnku“ — často sa pod ňu podkladajú aj vajcia inej hydiny (kačacie, husacie, slepačie), pretože ich spoľahlivo vysedí a vyvedie. Pre úspešné liahnutie potrebuje pokoj, suché kryté hniezdo, ochranu pred predátormi a primeranú vlhkosť prostredia. Pri umelej inkubácii v liahni sa rovnako počíta ~35 dní (s reguláciou teploty, vlhkosti a obracaním vajec).
Po ~35 dňoch sa liahnu prekociálne (nidifugné) káčatá — na rozdiel od bezmocných mláďat sa po obschnutí operia páperím, vidia, chodia a hneď nasledujú matku a samy zobú a pijú. Kačica je výborná, starostlivá matka — káčatá vodí, zahrieva a bráni niekoľko týždňov (typicky ~10–12 týždňov ostávajú nablízku). V prvých týždňoch sú káčatá citlivé na chlad a vlhko — potrebujú teplo (kvočka alebo umelé teplo), suché zázemie a plytkú vodu (aby sa neutopili a nepremočili) a štartérovú zmes s vyšším podielom bielkovín pre vodnú hydinu (BEZ kokcidiostatík pre kurčatá). Rastú rýchlo; do desiatich týždňov dosiahnu značnú časť dospelej hmotnosti, pričom pohlavný dimorfizmus (väčší kačer) je viditeľný už počas odchovu. Najčastejšie straty spôsobuje podchladenie, premočenie a predátori.
Káčatá dospievajú a osamostatňujú sa v priebehu prvých mesiacov; pohlavnú dospelosť dosahujú približne v 6–7 mesiacoch. Kačica pižmová sa pri dobrej starostlivosti dožíva 8–12 rokov a patrí medzi najdlhšie žijúce kačice (výnimočne, v ideálnych podmienkach, až 20 rokov). V úžitkovom chove sa plemenné kačice využívajú niekoľko rokov (kým dobre znášajú a vodia), prebytočné a vykŕmené kačery a káčatá idú na mäso (chudé, nízkotučné, červené). Hlavné príčiny strát a skráteného života: predátori, podchladenie a premočenie káčat, parazity (vnútorné aj vonkajšie), infekcie (salmonela, vtáčia chrípka), botulizmus z pokazenej vody/krmiva, obezita a problémy s nohami u ťažkých kačerov a omrzliny karunkúl/nôh v silných mrazoch. Základom dlhého a produktívneho života sú suchý prístrešok, čistá voda, vyvážené krmivo, pohyb, ochrana pred predátormi a hygiena.
Kačica pižmová je nenáročná, otužilá a sebestačná hydina — preto „2/5“. Samotný chov je jednoduchý: stačí jej trávnatý výbeh, suchý prístrešok a pitná voda, veľkú časť potravy si nájde sama spásaním trávy a zháňaním hmyzu a slimákov, je tichá (nekváka) a kačica je výborná samostatná kvočka, ktorá si káčatá vyvedie a odchová bez liahne. Skrotenie nie je problém — pri pokojnom zaobchádzaní a kŕmení z ruky od mladého veku si na chovateľa zvykne a chodí za ním, hoci maznať sa väčšinou nedá (je nezávislá). Na čo si treba dať pozor: (1) silné pazúry — pri chytaní môže škrabať, držať treba isto a opatrne; (2) ťažký kačer v období párenia môže byť teritoriálny (syčí, naháňa, robí výpady), rovnako sediaca/vodiaca kačica bráni mláďatá; (3) ľahšie jedince a divá forma dobre lietajú — pri voľnom chove môže byť potrebný vyšší plot alebo zástrih letiek; (4) v silných mrazoch chrániť karunkuly a nohy (suchý zateplený prístrešok bez prievanu); (5) nekrížiť s domácimi kačicami (Anas), ak chcete čistú reprodukciu — vzniká sterilný mulard. Pred zaobstaraním si ujasnite účel chovu (mäso/vajcia/kvočka/hobby a kontrola škodcov), priestor a výbeh a ochranu pred predátormi. Pri dobrej starostlivosti je pižmovka vďačná, tichá a užitočná hydina vhodná aj pre začiatočníkov.
Účel a skupina: ujasnite si cieľ (mäso/vajcia/prirodzená kvočka/hobby a kontrola škodcov) a chovajte SKUPINU — na jedného kačera niekoľko kačíc (pižmovka je spoločenská, nie osamote)
Výbeh a plot: trávnatý výbeh na pastvu a pohyb + bezpečné oplotenie proti úniku a predátorom; ľahšie pižmovky dobre lietajú — počítajte s vyšším plotom alebo zástrihom letiek
Prístrešok a hrady: suchý vetraný prístrešok/kačáreň so suchou podstielkou, ochrana pred predátormi (líška, kuna, dravce); ponúknite nízke hrady/vyvýšené miesta (hradová kačica)
Voda: čistá pitná voda v nádobe dosť hlbokej na ponorenie celého zobáka (čistenie nozdier a očí); rybník nie je nutný — pižmovka je menej viazaná na vodu; vodu udržiavať čistú a nezamrznutú
Kŕmenie: zelená paša + obilniny/zmes pre vodnú hydinu + zelenina; káčatám štartér s vyšším podielom bielkovín pre vodnú hydinu (NIKDY krmivo pre kurčatá s kokcidiostatikami); grit a vápnik pre nosnice; pozor na obezitu
Krotenie a manipulácia: pokojné zaobchádzanie a kŕmenie z ruky od mladého veku; pri chytaní pozor na silné pazúry (škrabance) — držať isto a opatrne; pozor na teritoriálneho kačera a obrannú sediacu kačicu
Rozmnožovanie: nechajte kačicu zahniezdiť na pokojnom krytom mieste (sedenie ~35 dní) alebo zbierajte vajcia; pižmovka je výborná kvočka aj pre vajcia inej hydiny; nekrížte s kačicami Anas (sterilný mulard), ak chcete čistú reprodukciu
Zima a zdravie: v silných mrazoch zateplený suchý prístrešok bez prievanu (ochrana karunkúl a nôh pred omrzlinami); čistá voda a krmivo (prevencia botulizmu), pravidelné odčervovanie, hygiena a veterinárny dohľad; karanténa nových vtákov
Bez CITES (domáce pižmovky nepodliehajú CITES; divá forma je IUCN málo dotknutá – LC). Cena samotného zvieraťa je nízka — káčatá orientačne ~3–8 € za kus (podľa veku, sezóny a farebného rázu), odrastené a chovné vtáky a kvalitné/zriedkavejšie farebné rázy sú drahšie. Hlavné náklady sú v chove: trávnatý výbeh a oplotenie, prístrešok/kačáreň a podstielka, krmivo (obilniny a zmes pre vodnú hydinu, štartér pre káčatá), grit a vápnik, ochrana pred predátormi a veterinárna starostlivosť. Treba počítať aj s registráciou chovu hydiny a evidenčnými povinnosťami. Pižmovka je lacná a sebestačná (časť potravy si nájde sama, kačica si káčatá vyvedie bez liahne), no je to dlhodobý záväzok (životnosť až 8–12, výnimočne 20 rokov) — nekupujte jediné zviera (je spoločenská) a vyberajte zdravé vtáky od overeného chovateľa.
| Kačica pižmová (Cairina moschata) | Kačica domáca / pekinská (Anas platyrhynchos domesticus) | Kačica divá (Anas platyrhynchos) | Hus domáca (Anser anser dom. / Anser cygnoides) | Mulard (kríženec pižmovka × Anas) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | Telo ~65–85 cm; kačer výrazne väčší než kačica | Telo ~50–65 cm; menší pohlavný rozdiel | Telo ~50–65 cm, rozpätie ~80–100 cm | Telo ~75–90 cm, mohutnejšia než kačica | Telo veľké, medzi rodičmi; mohutný |
| Váha | Kačer ~3–6 kg, kačica ~1,5–3 kg (silný dimorfizmus) | ~2,5–4 kg (pekinská), oba pohlavia podobné | ~0,7–1,5 kg | ~5–9 kg (plemeno), ťažšia než pižmovka | ~4–7 kg pri jatočnej zrelosti |
| Dožitie | 8–12 r (výnimočne až 20) | 8–12 r | 5–10 r (voľne), viac v chove | 15–20 r (až viac) | krátka (jatočné využitie, mesiace) |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | — | 3/5 | — |
| Stav IUCN | domáce (divá forma IUCN LC); bez CITES | domáce (predok kačica divá); bez CITES | voľne žijúca, IUCN LC | domáce; bez CITES | kríženec — STERILNÝ; bez CITES |
| Povaha | Vták, samostatný druh z Ameriky (NIE z Anas); červené karunkuly, NEKVÁKA (syčí), hradová s pazúrmi, menej viazaná na vodu, všežravec, výborná kvočka (~35 dní), chudé mäso | Vták, odvodená od kačice divej (Anas platyrhynchos); KVÁKA (najmä kačica hlasno), silno viazaná na vodu, slabšie kvočky (často sa liahnu umelo), tučnejšie mäso, rýchly rast | Voľne žijúci predok väčšiny domácich kačíc; kačica hlasno KVÁKA, výrazný lesklý zelený kačer, dobre lieta a pláva, silno viazaná na vodu; všežravec | Vták, väčšia vodná hydina; hlasná (gáganie), silný strážny pud, výborný spásač trávy, dlhovekejšia; mäso a perie/páperie; viazaná na vodu menej než kačica, viac na pastvu | Medzirodový hybrid kačera pižmovky × domácej kačice (Anas) — STERILNÝ, nerozmnožuje sa; chovaný na chudšie mäso (magret) a kontroverzne na pečeň (foie gras, gavage); tichší než Anas |
| Areál | Trópy Ameriky (Mexiko–Argentína); domáce celosvetovo | Domáce celosvetovo; predok kačica divá (Eurázia/Sev. Amerika) | Eurázia a Severná Amerika; introdukovaná inde | Domáce celosvetovo; predkovia hus divá a hus labutia (Eurázia) | Chovný kríženec — produkcia najmä v Európe a Ázii |
Príznaky: Hnačka (často vodnatá/zelenkavá), nažúrenosť, apatia, schudnutie, znížená znáška, úhyny najmä u káčat; u nosníc znečistené vajcia
Bakteriálne črevné infekcie (najmä Salmonella, ale aj E. coli a iné) sa šíria znečistenou vodou, krmivom, trusom a od prenášačov (hlodavce, divé vtáky). Postihujú najmä káčatá a oslabené vtáky, vedú k hnačke, chradnutiu a úhynom. Salmonelóza je navyše zoonóza (prenosná na človeka — preto hygiena a umývanie rúk po manipulácii s hydinou a vajcami). Prevencia: čistá nezávadná voda a krmivo, suchá podstielka, čistenie napájadiel a kŕmidiel, deratizácia (hlodavce), karanténa nových vtákov a zabránenie kontaktu s divými vtákmi a stojatou znečistenou vodou. Liečbu (vrátane antibiotík) vedie veterinár.
Príznaky: Náhle úhyny, apatia, opuch hlavy, výtok z očí a nozdier, sťažené dýchanie, pokles znášky, nervové príznaky; pri vysokopatogénnej forme rýchly hromadný úhyn
Vodná hydina (vrátane kačíc) je vnímavá na vtáčiu chrípku a môže byť aj tichým prenášačom. Vírus zavlečú najčastejšie divé vodné vtáky a kontaminovaná voda. Pri vysokopatogénnej forme hrozí rýchly hromadný úhyn; ide o nákazu podliehajúcu hláseniu (pri podozrení kontaktovať veterinárnu správu). Prevencia je predovšetkým biologická bezpečnosť: zabrániť kontaktu domácej hydiny s divými vtákmi a ich trusom a so stojatou vodou, krmivo a vodu chrániť pred kontamináciou, dodržiavať karanténu nových vtákov a v období zvýšeného rizika rešpektovať mimoriadne veterinárne opatrenia. Pri ďalších vírusoch (napr. kačací mor – pestivírus/herpesvírus) sa v ohrozených oblastiach očkuje podľa veterinára.
Príznaky: Chudnutie napriek žraniu, hnačka, matné rozstrapatené perie, anémia, svrbenie a šklbanie peria, nepokoj; pri silnom napadnutí zaostávanie a úhyny káčat
Hydina trpí na vnútorné parazity (črevné červy — háčikovce, pásomnice, prvoky vrátane kokcídií) aj vonkajšie parazity (perie/kožné roztoče, vši, červené roztoče v kurníku). Spôsobujú chudnutie, hnačku, anémiu, poškodenie peria a nepokoj, najcitlivejšie sú káčatá a mladé vtáky. Prevencia a liečba: suchá čistá podstielka a hygiena, čistá voda a krmivo, oplôtkové/striedavé spásanie, pravidelná kontrola peria a kože, popoláček (na vonkajšie parazity) a odčervovanie a antikokcidiálna prevencia podľa veterinára (pozor na prípravky vhodné pre vodnú hydinu). Premokrené, znečistené výbehy zvyšujú parazitárny tlak.
Príznaky: Sťažené, zrýchlené dýchanie, lapanie po vzduchu, apatia, schudnutie, slabosť; pri mykotoxínoch poškodenie pečene a znížená znáška
Aspergilóza je plesňové ochorenie dýchacích ciest spôsobené spórami Aspergillus z plesnivej podstielky, sena a krmiva — vedie k sťaženému dýchaniu a chradnutiu (najmä u káčat vo vlhkom prostredí). Plesnivé zrno a krmivo navyše obsahujú mykotoxíny (napr. aflatoxíny), ktoré poškodzujú pečeň a znižujú znášku a odolnosť. Prevencia: nikdy nekŕmiť plesnivé, zaprené ani vlhké krmivo, skladovať zrno v suchu, udržiavať suchú čistú podstielku a dobre vetraný (no nie prievanový) prístrešok. Liečba aspergilózy je obtiažna — kľúčová je prevencia (kvalita krmiva a suché prostredie).
Príznaky: Ochabnutosť svalov, neschopnosť dvíhať hlavu a krk („limberneck“), ochrnutie nôh a krídel, neschopnosť lietať/chodiť, v ťažkom prípade úhyn
Botulizmus spôsobuje toxín baktérie Clostridium botulinum, ktorý vzniká v rozkladajúcich sa organických látkach — v stojatej teplej znečistenej vode, hnijúcich zvyškoch krmiva a uhynutých živočíchoch. Vodná hydina sa otrávi pri napití znečistenej vody alebo pozretí kontaminovaného materiálu (typické v lete pri stojatých vodách). Prejavuje sa postupujúcim ochrnutím (ochabnutý krk, nohy, krídla). Prevencia: čistá čerstvá voda a pravidelné čistenie napájadiel, odstraňovanie zvyškov krmiva a uhynutých zvierat, zabránenie prístupu k stojatej zelenej vode. Pri prepuknutí presunúť vtáky k čistej vode a kontaktovať veterinára.
Príznaky: Krívanie, opuchy a vredy na chodidlách (pododermatitída), neochota chodiť, u kačerov ťažkopádnosť; omrznuté karunkuly a prsty v mraze; obezita
Pižmovka je ťažká hydina (kačer ~3–6 kg) a pri obezite a nevhodnom (tvrdom/špinavom) podklade trpia nohy a chodidlá — vznikajú opuchy, vredy a zápaly chodidiel (pododermatitída/„bumblefoot“) a krívanie. V silných mrazoch sú holé červené karunkuly a neoperené nohy citlivé na omrzliny. Prevencia: vyhnúť sa obezite (pohyb, výbeh, striedmosť pri jadre), suchá mäkká podstielka a čistý suchý podklad, v zime zateplený prístrešok bez prievanu a hrubá suchá podstielka (ochrana nôh), pravidelná kontrola chodidiel a včasné ošetrenie rán. Ťažkým kačerom prospieva dostatok pohybu a kontrola hmotnosti.
Samostatný druh, nie potomok kačice divej — väčšina domácich kačíc pochádza z kačice divej (Anas platyrhynchos), no kačica pižmová je samostatný druh (Cairina moschata) pôvodom z trópov Ameriky, ktorý bol domestikovaný úplne nezávisle.
Americký domestikát z predkolumbovskej doby — pižmovku domestikovali pôvodní obyvatelia Ameriky (oblasť dnešného Peru a Paraguaja) ešte pred príchodom Európanov, podobne ako morku, morča či lamu; do Európy sa dostala až po objavení Ameriky.
Kačica, ktorá NEKVÁKA — je to jedna z najtichších kačíc: kačer namiesto kvákania len ticho syčí a vrčí, kačica jemne pípa, a komunikujú výrazným trasením chvosta a hlavy — preto sa odporúča aj do obytných oblastí.
Červené karunkuly a obrovský rozdiel pohlaví — na tvári má nezameniteľné červené bradavičnaté výrastky (karunkuly) a má najvýraznejší pohlavný dimorfizmus spomedzi kačíc: kačer (~3–6 kg) je takmer dvojnásobne väčší než kačica (~1,5–3 kg).
Hradová kačica s pazúrmi — na rozdiel od typických kačíc má silné pazúry, je hradová (rada sadá na ploty, vetvy a stromy, vo voľnej prírode hniezdi v dutinách stromov) a je menej viazaná na vodu — nepotrebuje rybník.
Všežravec a prirodzený ničiteľ škodcov — okrem trávy a rastlín aktívne spása hmyz, slimáky, slizniaky, larvy a žížaly, čím v záhrade a sade funguje ako biologická ochrana proti škodcom (slimáky, kliešte, komáre).
Vynikajúca kvočka so sedením ~35 dní — kačica je spoľahlivá vytrvalá kvočka a sedí približne 35 dní, dlhšie než ostatné kačice (tie ~28 dní); často spoľahlivo vyvedie aj podložené vajcia inej hydiny.
Mulard — slávny sterilný kríženec — krížením kačera pižmovky s domácou kačicou (Anas) vzniká mulard, medzirodový STERILNÝ kríženec chovaný na mäso a (kontroverzne) na pečeň — tvorí väčšinu svetovej produkcie foie gras.
Chudé, nízkotučné „červené“ mäso — mäso pižmovky je oproti bežným kačiciam chudšie a menej tučné, tmavšie (červené) a cenené v gastronómii; preto sa chová najmä na mäso a vajcia.
Jedna z najdlhšie žijúcich kačíc — pri dobrej starostlivosti sa dožíva 8–12 rokov, výnimočne (v ideálnych podmienkach) až 20 rokov, čo je medzi kačicami nadpriemerná dĺžka života.
Áno, je to kačica — vták z radu vrubozobce (Anseriformes) a čeľade kačicovité (Anatidae). Je však výnimočná: na rozdiel od väčšiny domácich kačíc, ktoré pochádzajú z kačice divej (Anas platyrhynchos), je kačica pižmová samostatný druh (Cairina moschata) pôvodom z trópov Ameriky — od severného Mexika po severnú Argentínu. Domestikovaná bola NEZÁVISLE od starosvetskej hydiny pôvodnými obyvateľmi Ameriky (oblasť Peru a Paraguaja) ešte v predkolumbovskej dobe, podobne ako morka či morča. Do Európy sa dostala až po objavení Ameriky a dnes sa chová celosvetovo. Spoznáte ju podľa červených bradavičnatých výrastkov (karunkúl) na tvári, veľkého rozdielu medzi pohlaviami a toho, že nekváka.
Áno — kačica pižmová NEKVÁKA a patrí medzi najtichšiu vodnú hydinu. Namiesto hlasitého kačacieho „kvák“ vydáva kačer len tiché syčanie a hrdelné vrčanie/„púšťanie“, kačica jemné pípanie a trilkovanie. Veľkú časť komunikácie zastáva reč tela — výrazné trasenie a vrtenie chvosta a hlavy a vztyčovanie chocholu. Hlasnejšie (silnejšie syčanie) býva len pri vyrušení, námluvách alebo obrane hniezda a mláďat; najviac počuť pípanie káčat a šum ťažkých krídel. Práve pre svoju tichosť sa pižmovka často odporúča do obytných a tichších oblastí, kde by hlučné kvákajúce kačice rušili susedov.
Nie — pižmovka je menej viazaná na vodu než iné kačice a rybník nepotrebuje. Hoci je to vodná hydina, nevyžaduje hlbokú vodu na plávanie; je hradová (má pazúry, rada sadá na ploty a stromy) a veľa času trávi chôdzou po pozemku a pastvou. Nevyhnutná je však čistá pitná voda v nádobe dosť hlbokej, aby si vták mohol ponoriť celý zobák a prepláchnuť nozdry a oči. Kúpacia voda (vanička, plytké jazierko) je vítaná na čistenie peria, ale nie je podmienkou. Vodu treba udržiavať čistú a v mraze nezamrznutú (znečistená stojatá voda hrozí botulizmom a infekciami). Vďaka tomu sa pižmovka dá chovať aj tam, kde nie je rybník — stačí jej výbeh, prístrešok a napájadlo.
Áno — je to vták, takže kladie vajcia. Kačica znesie do hniezda spravidla ~8–16 (až ~20) vajec, zvyčajne jedno za deň, a keď má nakladenú znášku, začne na nich sedieť. Pižmovka je vynikajúca, vytrvalá kvočka a sedí približne 35 dní — dlhšie než ostatné kačice (tie okolo 28 dní). Po vyliahnutí sú káčatá prekociálne — operené páperím, vidia, chodia a hneď nasledujú matku, ktorá ich vodí a bráni niekoľko týždňov. Vďaka spoľahlivému sedeniu sa pod pižmovku často podkladajú aj vajcia inej hydiny. Pozor: ak skrížite kačera pižmovky s domácou kačicou (Anas), vznikne sterilný mulard — na čistú reprodukciu pižmoviek držte druhy oddelene.
Mulard je kríženec kačera kačice pižmovej (Cairina moschata) a domácej kačice druhu Anas (najčastejšie pekinskej, Anas platyrhynchos). Keďže ide o krížence dvoch rôznych rodov (medzirodový hybrid), mulardy sú STERILNÉ — nemôžu sa ďalej rozmnožovať (preto sa im hovorí aj „mulí kačice“). Chovajú sa cielene na mäso (spájajú chudšie, kvalitné mäso pižmovky s rýchlym rastom a veľkosťou kačice) a kontroverzne aj na pečeň (foie gras) núteným kŕmením (gavage) — mulardy tvoria väčšinu svetovej produkcie foie gras. Pre bežného chovateľa je dôležité vedieť, že mulard nemožno použiť na ďalší chov; ak chcete množiť čisté pižmovky, nesmiete kačera pižmovky kombinovať s kačicami Anas.
Áno — pižmovka je nenáročná, otužilá a sebestačná, preto je vhodná aj pre začiatočníkov. Jej hlavné výhody: je tichá (nekváka), takže neruší susedov; nepotrebuje rybník (stačí pitná voda a výbeh); je všežravec a spása škodcov (slimáky, hmyz, larvy) aj trávu, takže si časť potravy nájde sama a čistí pozemok; dáva chudé, nízkotučné mäso a vajcia; a kačica je výborná samostatná kvočka — vyvedie a odchová káčatá bez liahne. Treba počítať s tým, že vtáky majú silné pazúry (pozor pri chytaní), ťažký kačer môže byť v párení teritoriálny, ľahšie jedince dobre lietajú (vyšší plot/zástrih letiek) a v silných mrazoch sú karunkuly a nohy citlivé na omrzliny. Je to spoločenská hydina — chovajte skupinu, nie jedno zviera. Pri základnej starostlivosti (výbeh, prístrešok, čistá voda, ochrana pred predátormi) je to vďačná a užitočná hydina.