Daniel škvrnitý (Dama dama)

Cervidae (jeleňovité)

Daniel škvrnitý

Dama dama — stredne veľký jeleňovec s lopatovitými (palmovitými) parohmi danielcov a typickým premenlivým škvrnitým sfarbením — obľúbená farmová a oborná zver chovaná za plotom pre kvalitnú zverinu (danielinu), parožie a do obôr; nenáročnejší a pokojnejší než jeleň lesný, ruja na jeseň (chrčanie), gravidita ~8 mesiacov, životnosť ~12–16 rokov

IUCN: LC (Least Concern, 2008) | Daniel škvrnitý (Dama dama) je v Červenom zozname IUCN hodnotený ako najmenej ohrozený — Least Concern (LC) (hodnotenie Masseti & Mertzanidou, 2008). Druh je hojný a rozšírený: hoci pôvodne pochádza z Anatólie a východného Stredomoria a v pôvodnom areáli bol kedysi vzácny, vďaka tisícročiam chovu a introdukcie človekom je dnes bežný v celej Európe a chová sa aj na ďalších kontinentoch — žije voľne, najmä však v oborách a na zverofarmách. Početnosť populácií je vysoká a stabilná až rastúca, druh nepodlieha CITES. Pozn.: blízky príbuzný daniel perzský (Dama mesopotamica) z Blízkeho východu je naopak ohrozený. Na Slovensku sa danok chová najmä farmovo a v oborách a miestami žije voľne v poľovných revíroch.
Veľkosťvýška v pleci ~80–110 cm, telo ~130–165 cm
Hmotnosť50–90 kg danielec, 30–50 kg danica
Životnosť~12–16 rokov
PôvodAnatólia / východné Stredomorie; dnes hojný v Európe (obory, farmy)

Výživa

  • Paša (tráva, byliny, ďatelinoviny) — základ vegetácie
  • Lístie, výhonky, púčiky a okus drevín (na lúke/v obore)
  • Seno a objemové krmivo (v zime / pri zlej paši)
  • Jadrové krmivo (obilniny, kŕmne zmesi) vo farme — doplnok
  • Minerálny / soľný líz a voda (nevyhnutný doplnok)

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná paša ad libitum — tráva, lúčne byliny a ďatelinoviny (ďatelina, lucerna); daniel je výborný spásač a na pastvinách obory či farmy trávi väčšinu času
  • Lístie, púčiky, výhonky a okus drevín a krov — daniel je spásač s podielom okusu, prirodzene spestruje pašu o drevinovú zložku
  • Lúčne / trávne a ďatelinové seno v zime a pri nedostatku zelene — objemové krmivo s vlákninou pre správnu funkciu bachora
  • Žalude, gaštany, bukvice, jablká a lesné plody na jeseň — sezónny zdroj energie pred zimou a rujou (vo farme/obore vítaný doplnok)
  • Jadrové krmivo (ovos, jačmeň, kukurica, kŕmne zmesi) vo farme ako DOPLNOK — najmä v zime, pre rastúce mláďatá a chovné danielice
  • Kŕmna repa, mrkva a okopaniny striedmo — sukulentné krmivo ako spestrenie zimnej dávky, nie základ
  • Minerálny a soľný líz stále dostupný — pokrýva potrebu minerálov a stopových prvkov, dôležitý aj pre rast parožia
  • Čerstvá čistá voda stále dostupná — najmä v lete a u kojacich danielíc; v obore/farme zabezpečiť napájadlo alebo prístup k vode
  • Postupný prechod z ustajnenia/sena na jarnú pašu — privykať niekoľko dní, inak hrozí nadúvanie z mladej šťavnatej zelene
  • Pozvoľné zmeny krmiva — bachorová mikroflóra prežúvavca sa prispôsobuje pomaly, náhle zmeny spôsobujú tráviace poruchy

Zakázané potraviny

  • Náhly prechod na mladú šťavnatú ďatelinu, lucernu alebo rosnú pašu bez privykania — riziko nadúvania (tympánie), môže rýchlo usmrtiť
  • Príliš veľa jadra / obilnín naraz — preťaženie bachora, acidóza a nadúvanie; jadro je vo farme len doplnok, nie základ
  • Plesnivé, zaprené alebo zmrznuté seno a krmivo — tráviace problémy, mykotoxíny, riziko otravy
  • Pečivo, sladkosti, kuchynský a záhradný odpad — narúšajú činnosť bachora prežúvavca
  • Jedovaté rastliny na pastve a v okolí — tis, oleander, rododendron, naprstník, bolehlav, tuje a i. (kontrolovať pastvinu a oplotenie)
  • Kvasiaca pokosená tráva nahromadená na kope — fermentuje a spôsobuje nebezpečné nadúvanie; podávať len čerstvo pokosenú
  • Mäso a živočíšne bielkoviny, krmivo pre psy/mačky — daniel je striktný bylinožravec, nepatria do jeho stravy
  • Trvalý nedostatok objemového krmiva a vlákniny — bachor prežúvavca musí pracovať nepretržite, hladovanie vedie k tráviacim poruchám
  • Kŕmenie z ruky a privykanie danielcov v ruji na človeka — môže viesť k strate plachosti a nebezpečnému útoku parohmi
  • Prudké zmeny zimnej a letnej dávky — vždy postupne, aby sa bachorová mikroflóra stihla prispôsobiť
Tip od odborníka Daniel škvrnitý (Dama dama) je prežúvavý bylinožravec so štvorkomorovým žalúdkom (bachor, čepiec, kniha, slez) — prijatú pašu najprv rýchlo spáse, neskôr ju vyvrhuje a prežúva, čím ju jemne rozomelie a sprístupní bachorovým mikroorganizmom, ktoré rozkladajú vlákninu. Je to prevažne spásač s podielom okusu: základom stravy je paša (tráva, lúčne byliny a ďatelinoviny) od jari do jesene, doplnená o lístie, púčiky, výhonky a okus drevín a na jeseň o energeticky bohaté žalude, gaštany, bukvice, jablká a plody. V oborách a na zverofarmách sa cez zimu a pri nedostatku zelene prikrmuje kvalitným senom (objemové krmivo s vlákninou), jadrom (ovos, jačmeň, kukurica, kŕmne zmesi — len ako doplnok) a sukulentným krmivom (repa, mrkva striedmo). Nevyhnutný je minerálny a soľný líz (podporuje aj rast parožia) a stály prístup k čistej vode. Najväčším rizikom kŕmenia je nadúvanie (tympánia) z náhleho prechodu na mladú šťavnatú ďatelinu, lucernu či rosnú pašu, prípadne z nadbytku jadra — preto treba všetky zmeny krmiva robiť postupne a hladné zvieratá nepúšťať na bujnú zeleň. Vo farmovom chove je výhodou, že daniel je nenáročný a pašu zužitkuje veľmi efektívne, takže náklady na krmivo sú v porovnaní s jeleňom lesným nižšie.

Hlasový prejav

Daniel škvrnitý je väčšinu roka pomerne tichý, no počas jesennej ruje sa stáva nápadne hlasným. Najtypickejším prejavom je rujné chrčanie/grcanie danielca (groaning) — hlboký, prerývaný, opakovaný rytmický zvuk pripomínajúci grganie či chrochtanie, ktorým samec v období ruje (vrchol október) značí teritórium (rujovisko) a láka danice; ozýva sa najmä za súmraku a v noci a nesie sa krajinou. Mimo ruje počuť krátke štekavé varovanie („bouf“), ktoré danica alebo danielec vydá pri vyrušení a ktoré upozorní celé stádo, a tichšie kontaktné pískanie/bľakanie medzi danicou a mláďaťom — matka a danielča sa spoznávajú podľa hlasu a pachu, takže v období kladenia mláďat (máj–jún) počuť volanie a odpovedanie. Pri súbojoch danielcov sa pridáva tresk a vŕzganie parohov a dupot. Hlasový prejav danica je celkovo striedmy — najhlučnejšia je jeseň, zvyšok roka je stádo na pastve väčšinou ticho.

Typické zvuky

  • Rujné chrčanie / grcanie danielca (groaning) — hlboký, prerývaný, opakovaný rytmický zvuk v ruji (vrchol október), ktorým samec láka samice a značí teritórium (rujovisko)
  • Štekavé varovanie („bouf“) — krátky ostrý poplašný zvuk pri vyrušení, ktorý upozorní celé stádo na nebezpečenstvo
  • Kontaktné pískanie / bľakanie medzi danicou a mláďaťom — matka a danielča sa spoznávajú podľa individuálneho hlasu a pachu (najmä v období kladenia mláďat)
  • Tresk, vŕzganie a klepot parohov pri súbojoch danielcov v ruji — zvuk dvoch samcov pretláčajúcich sa parohami o samice
  • Dupanie nohou a frkanie — varovný a vyhrážavý prejav pri ostražitosti alebo blížiacom sa nebezpečenstve

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Aktívny celoročne — pasie sa od jari do jesene, v zime prikrmovanie senom a jadrom; nehibernuje. Najaktívnejší za súmraku a úsvitu (krepuskulárny)
Ruja (rujenie) na jeseň, vrchol v OKTÓBRI — danielce chrčia/grcajú (groan), ryjú zem, značkujú teritórium (rujovisko) a bojujú parohami o samice
Gravidita ~8 mesiacov (~230 dní) — danielica nosí mláďa v maternici (živorodá), NEZNÁŠA vajcia
Kladenie mláďat na jar/začiatkom leta (máj–jún), spravidla 1 danielča so škvrnitým sfarbením; prvé dni sa krčí v úkryte
Parohový cyklus: danielec zhadzuje parohy na jar (apríl–máj), nové dorastajú v lyku cez leto a do jesene vytĺka — do ruje má vyzreté lopaty

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Farmová a oborná zver (chov za plotom) — daniel škvrnitý sa chová najmä na zverofarmách a jeleních farmách (pre kvalitnú zverinu — danielinu — a parožie), v oborách (poľovná a chovná zver, predaj do iných obôr) a miestami žije aj voľne v poľovných revíroch. Patrí medzi nenáročné a vďačné druhy na začiatok zverochovu — je menší, pokojnejší a lepšie znáša chov za plotom než jeleň lesný. Na Slovensku má farmový a oborný chov danielov rastúci trend. Druh nepodlieha CITES; chov, oplotenie a evidencia sa riadia veterinárnymi a poľovníckymi predpismi.
Priestor Daniel je pastevné stádové zviera, ktoré potrebuje predovšetkým rozľahlý oplotený priestor — pastvinu s členitým terénom, nie tesný výbeh. Vo farmovom a obornom chove sa orientačne počíta s niekoľkými kusmi na hektár kvalitnej pastviny (presná hustota závisí od úživnosti porastu, prikrmovania a systému spásania; vhodné je oplôtkové/rotačné spásanie, ktoré šetrí porast a znižuje parazitárny tlak). Nevyhnutné je vysoké, pevné a bezpečné oplotenie — daniel je výborný skokan, preto sa pre jeleňovitú zver buduje plot spravidla okolo 2 m vysoký (chráni zver pred únikom aj predátormi a zabraňuje stretu s voľne žijúcou zverou). Zver musí mať úkryt a tieň (remízky, kroviny, prístrešok) proti páľave, dažďu a vetru, kŕmne a napájacie miesta a v zime prístup k prikrmovaniu (jasle, kŕmne plochy). Súčasťou dobrej farmy/obory sú aj zachytávacie zariadenia, koridory a manipulačné ohrady na bezpečný presun, triedenie a veterinárne ošetrenie zveri bez nadmerného stresu. Daniel chlad a slovenskú zimu znáša dobre, horšie znáša horúčavu a vlhko. Chovať osamote sa neodporúča — daniel je stádové zviera a potrebuje spoločnosť ďalších kusov.
Verdikt odborníka Daniel škvrnitý (Dama dama) je stredne veľký jeleňovec (rad párnokopytníky, čeľaď jeleňovité), ktorý sa stal jedným z najobľúbenejších druhov farmovej a obornej zveri. Jeho najznámejším poznávacím znakom sú lopatovité (palmovité) parohy danielcov — pri báze oblé a vetvené, na vrchu rozšírené do plochej lopaty s výbežkami, čím sa jasne odlišujú od konárovito vetvených parohov jeleňa lesného. Druhým typickým znakom je premenlivé škvrnité sfarbenie: od klasickej hrdzavo-hnedej s bielymi škvrnami v pozdĺžnych radoch (najmä v lete), cez svetlú formu „menil“ a tmavú (melanistickú) až po takmer bielu — táto pestrosť robí druh nezameniteľným a v oborách aj okrasne atraktívnym. Pôvodom pochádza z Anatólie a východného Stredomoria; do Európy ho rozšíril človek už v staroveku (Rimania) a v stredoveku do panských obôr, takže dnešné európske populácie sú výsledkom dávnej introdukcie a chovu. Z hospodárskeho hľadiska sa danok chová predovšetkým za plotom — na zverofarmách (jeleních farmách) pre kvalitnú a chudú zverinu (danielinu), parožie a ako chovný a poľovný materiál, a v oborách pre poľovníctvo a predaj. Oproti jeleňovi lesnému je menší, pokojnejší, nenáročnejší a lepšie znáša chov za plotom, preto sa odporúča ako vhodný druh na začiatok zverochovu; pašu zužitkuje efektívne a náklady na krmivo sú nižšie. Je to prežúvavec so štvorkomorovým žalúdkom a prevažne spásač s podielom okusu — základom stravy je paša a seno, vo farme doplnené o jadro, sukulentné krmivo a minerálny líz. Daniel je stádové a plachá zver — nie je to maznáčik, manipulácia patrí skúsenému chovateľovi a robí sa cez zachytávacie zariadenia, nie ručne; mimoriadny pozor treba na danielce v ruji, ktoré môžu byť agresívne. Ruja prebieha na jeseň (vrchol október) — danielce chrčia/grcajú, ryjú zem, značkujú rujovisko a bojujú o samice; gravidita trvá približne 8 mesiacov (~230 dní) a danica spravidla rodí na jar jedno danielča so škvrnitým sfarbením, ktoré sa prvé dni krčí v úkryte. Parohy danielec každoročne zhadzuje na jar a obnovuje cez leto v lyku. Pri dobrej starostlivosti sa daniel dožíva približne 12–16 rokov. Chov nie je bezúdržbový — vyžaduje vysoké pevné oplotenie, dostatok pastvy a úkrytu, prikrmovanie v zime, zachytávacie zariadenia, kontrolu parazitov a veterinárny dohľad — no daniel je odolný, plodný a vďačný a patrí medzi najvhodnejšie jeleňovité na farmový a oborný chov v našich podmienkach.

Prostredie a požiadavky

Biotop a chovné prostredie
Listnaté a zmiešané lesy striedané lúkami, parky, obory a zverofarmy; uprednosť dáva mozaike lesa a otvorenej pastviny
Daniel škvrnitý je zver polootvorenej krajiny — najlepšie sa mu darí v mozaike listnatých a zmiešaných lesov, remízok a otvorených lúk/pastvín, ktorú využíva na pašu aj na úkryt. V Európe je typickým obyvateľom parkov a obôr a vo farmovom chove žije na oplotených pastvinách s remízkami a prístreškom. V chove za plotom (obora, zverofarma) potrebuje kombináciu kŕmnych plôch a krytu (kroviny, lesík), kde sa cíti bezpečne. Pôvodným domovom druhu je teplejšia oblasť Anatólie a východného Stredomoria; v strednej Európe (vrátane Slovenska) ide o druh introdukovaný a chovaný človekom, ktorý si však výborne zvykol na naše podmienky.
Nadmorská výška (chov)
Najmä nížiny a pahorkatiny do podhoria; obory a farmy bývajú v teplejších, menej snežných oblastiach (cca do 600–800 m n. m.)
Daniel preferuje nížiny, pahorkatiny a teplejšie polohy s miernejšou zimou a menšou snehovou pokrývkou — pôvodom je to zver teplejšieho Stredomoria. Na Slovensku sa obory a zverofarmy s danielmi nachádzajú najmä v nížinných a podhorských oblastiach (historicky napr. Malé Karpaty, Čebovská Bukovina, Strážovské a Zemplínske vrchy). Vyslovene vysokohorské a snehom bohaté lokality mu vyhovujú menej než jeleňovi lesnému, lebo hlboký a dlhotrvajúci sneh mu sťažuje hrabanie paše a zvyšuje potrebu prikrmovania. Rozhodujúca je úživnosť pastviny, kryt a primerané prikrmovanie, nie samotná nadmorská výška.
Úkryt, kryt a prístrešok
Remízky, kroviny a lesík ako prirodzený kryt; v obore/farme prístrešok proti páľave, dažďu a vetru, kľudová zóna pre danice s mláďatami
Ako plachá zver daniel potrebuje kryt na ukrytie a odpočinok — remízky, kroviny, vysokú trávu a lesík, kde sa cez deň ukrýva a prežúva. V obore či na zverofarme je dôležité ponechať alebo vytvoriť kľudové (úkrytové) zóny oddelené od kŕmnych plôch a prevádzky a prístrešok alebo prirodzený zástin proti letnej páľave, dažďu a vetru. Mimoriadne dôležitý je pokojný úkryt pre danice v období kladenia mláďat (máj–jún) — danielča sa prvé dni krčí ukryté vo vysokej tráve či kroví a matka sa k nemu vracia kojiť; vyrušovanie a kosenie kŕmnych plôch v tomto čase treba obmedziť. Vyrušovaná zver bez dostatku krytu je vystresovaná, zle priberá a častejšie sa zraní o oplotenie.
Teplota a počasie
Otužilý — slovenskú zimu a mráz znáša dobre (hustá zimná srsť), horšie znáša dlhotrvajúci hlboký sneh, horúčavu a vlhko; v lete potrebuje tieň a vodu
Daniel je cicavec s vlastnou termoreguláciou, ktorý si na zimu vytvára hustejšiu a tmavšiu zimnú srsť, preto mráz a slovenskú zimu znáša dobre a celoročne žije vonku v oplotenom prostredí. Náročnejší je dlhotrvajúci hlboký sneh (sťažuje prístup k paši — vtedy je nevyhnutné prikrmovanie senom a jadrom) a letná horúčava, pri ktorej potrebuje tieň a dostatok vody. Rizikové je trvalé vlhko a blato (kožné a paznechtové problémy, vyšší parazitárny tlak). Citlivé na chlad, dážď a vlhko sú aj novonarodené mláďatá v prvých dňoch — potrebujú suchý kryt a včasné kojenie. Po prudkej zmene počasia treba zveri dopriať pokoj a dostatok krmiva.
Voda a pastva
Stály prístup k čistej vode; kvalitná pastva a oplôtkové (rotačné) spásanie, ktoré šetrí porast a znižuje parazitárny tlak
Daniel potrebuje stály prístup k čistej čerstvej vode — najmä v lete, počas horúčav a u kojacich danica. V obore či na farme treba zabezpečiť napájadlo, potok alebo vodnú plochu a v zime dbať, aby voda nezamrzla. Na pastve sa odporúča oplôtkové (rotačné) spásanie — striedanie oplôtkov dáva trávnemu porastu čas na regeneráciu, zvyšuje úživnosť paše a hlavne prerušuje vývinový cyklus vnútorných parazitov (gastrointestinálne červy a motolica sú aj u jeleňovitej zveri častým problémom). Premokrené a podmáčané pastviny sú rizikové (motolica pečeňová s medzihostiteľom — vodným slimákom, paznechtové problémy), preto sa im pri pasení treba pokiaľ možno vyhýbať.
Stádo a spoločnosť
Stádové zviera — chovať vždy v skupine; mimo ruje sa danice s mláďatami a danielce držia oddelene, v ruji vznikajú rujoviská
Daniel je sociálne, stádové zviera — v prírode aj v chove žije v skupinách a osamote trpí stresom, preto sa nikdy nechová jednotlivo. Typické je sezónne oddelenie pohlaví: mimo ruje žijú danice s mláďatami a jednoročkami v samostatných stádach, kým danielce sa združujú v skupinách samcov. V období ruje (jeseň) sa danielce presúvajú k saminým stádam, vytvárajú rujoviská (leky/teritóriá), chrčia, ryjú zem, značkujú a bojujú o samice. V chove za plotom treba rešpektovať túto štruktúru — počas ruje oddeliť alebo strážiť agresívne danielce, zabezpečiť dostatok priestoru, aby sa zver navzájom nezraňovala, a v období kladenia mláďat dopriať daniciam pokoj. Daniel sa znáša aj s inou jeleňovitou a pastevnou zverou, vždy však s ohľadom na hustotu a parazitárny tlak.

Rozvrh kŕmenia

Čas Krmivo Množstvo Frekvencia
Celý deň (pastva / ad libitum) Paša (tráva, lúčne byliny, ďatelinoviny), lístie a okus drevín; v zime ad libitum kvalitné seno podľa kondície a úživnosti pastviny; objemové krmivo s vlákninou základ nepretržite cez deň (prežúvavec musí žrať a prežúvať), najaktívnejší za súmraku a úsvitu
Zima / predjarie (prikrmovanie) Seno + dávka jadra (ovos/jačmeň/kukurica/kŕmna zmes) podľa potreby, najmä pri snehu a u kotných danica jadro len doplnok — dávkovať podľa stavu (zima, gravidita, rast mláďat) denne v zimnom období a pri nedostatku zelene
Jeseň (pred zimou a rujou) Žalude, gaštany, bukvice, jablká a lesné plody; sukulentné krmivo (repa, mrkva striedmo) sezónny energetický doplnok, podľa dostupnosti v jesennom období (príprava na zimu a rujenie)
Stále dostupné Minerálny a soľný líz (podporuje aj rast parožia) voľne k dispozícii trvalo (kontrolovať a dopĺňať)
Voda Čistá čerstvá voda (napájadlo, potok, vodná plocha) stále dostupná (najmä v lete a u kojacich danica) denne kontrolovať, v mraze nezamrznutá

Rozmnožovací cyklus

Ruja a párenie (sezónne, jeseň)
Ruja na jeseň, vrchol v OKTÓBRI; pohlavná dospelosť ~16–18 mes., danielce sa v chove zapájajú do ruje neskôr (silnejšie a staršie)

Daniel je sezónne sa páriaca zver — ruja (rujenie) prebieha na jeseň s vrcholom v októbri, spúšťa ju skracovanie dňa, takže mláďatá sa rodia na jar pri dostatku paše. Pohlavná dospelosť nastáva približne v 16–18 mesiacoch (prvá jeseň druhého roku), no v stáde sa do rozmnožovania presadia hlavne silnejšie a staršie danielce. Počas ruje si danielce vytvárajú teritóriá/rujoviská (leky), intenzívne chrčia/grcajú (groaning), ryjú a rozhrabávajú zem, značkujú pachom, máčajú sa v bahniskách a bojujú parohami o priazeň danica; úspešný samec pripustí viac samíc. Ruja u danica trvá krátko a v prípade neoplodnenia sa cyklus opakuje. Vo farmovom a obornom chove sa výber chovných danielcov a zloženie stáda plánuje (kvalita parožia, pôvod, vyhýbanie sa príbuzenskej plemenitbe), pričom rujné samce treba bezpečne oddeliť alebo strážiť kvôli agresivite.

Gravidita (živorodá — NEZNÁŠA vajcia)
~8 mesiacov (~230 dní); danica nosí mláďa v maternici a vyživuje ho placentou

Daniel škvrnitý je živorodý cicavec — danica (samica) nekladie vajcia, ale nosí vyvíjajúce sa mláďa v maternici a vyživuje ho cez placentu. Gravidita trvá približne 8 mesiacov (~230 dní), takže po jesennej ruji rodí danica na jar/začiatkom leta (máj–jún). V poslednej tretine gravidity rastie plod najrýchlejšie — vtedy je dôležitá kvalitná výživa a dostatok energie a bielkovín (v zime a na predjarí prikrmovanie senom, jadrom a sukulentným krmivom, minerálny líz). Kotná danica potrebuje pokoj a dostatok krytu a treba ju chrániť pred zbytočným stresom, naháňaním a tlačenicou. Spravidla nosí jedno mláďa (dvojčatá sú zriedkavé).

Kladenie mláďat a danielča
Spravidla 1 mláďa (danielča) na jar (máj–jún); prvé dni sa krčí ukryté, kojenie ~niekoľko mesiacov

Danica rodí spravidla jedno mláďa — danielča (dvojčatá sú zriedkavé), zvyčajne v máji až júni. Danielča sa rodí osrstené, vidiace a so škvrnitým maskovacím sfarbením, ktoré ho v tráve a kroví výborne ukrýva. Na rozdiel od jahňaťa ovce nesleduje matku hneď — prvé dni až týždeň praktizuje „kŕčenie“ (hiding/lying-out): nehybne sa krčí ukryté v úkryte (vysoká tráva, kroviny) a matka sa k nemu vracia kojiť niekoľkokrát denne, aby ho neprezradila predátorom. Preto sa nájdené mláďa nikdy nedvíha ani neodnáša — nie je opustené, matka je nablízku. Kľúčové je včasné prijatie mledziva (kolostra). Postupne danielča začína ujedať pašu a sprevádzať matku v stáde. V chove treba v období kladenia mláďat (máj–jún) obmedziť vyrušovanie a kosenie kŕmnych plôch a dopriať daniciam pokoj.

Odchov, odstav a dospievanie
Kojenie a odchov niekoľko mesiacov, odstav cez zimu; pohlavná dospelosť ~16–18 mes.

Danielča kojí matka niekoľko mesiacov a popri tom postupne prechádza na rastlinnú stravu — pašu, lístie a (vo farme) prikrmovanie. Bachor sa u neho postupne vyvíja a osídľuje mikroflórou. Odstav nastáva prirodzene cez zimu (mláďa zostáva v matkinom stáde do ďalšej sezóny). Pohlavnú dospelosť dosahuje daniel približne v 16–18 mesiacoch, no na chov sa zaraďuje neskôr (samice po dosiahnutí kondície, danielce keď zosilnejú a vytvoria kvalitné parožie). Mladé danielce začínajú nasadzovať prvé jednoduché parohy (paroháčiky/„prútiky“), ktoré sa každoročne menia na zložitejšie a napokon na typické lopaty (sila a tvar parožia rastie s vekom a kondíciou až do plnej zrelosti). V chove sa plemenné jedince ponechávajú na obnovu stáda, prebytočné kusy idú do iných obôr, na poľovnícke využitie alebo na zverinu.

Parohový cyklus, životnosť a chovná dĺžka
Životnosť ~12–16 rokov; parohy danielec zhadzuje a obnovuje každoročne (zhoz na jar, vytĺkanie do jesennej ruje)

Charakteristickým rysom danielcov je každoročný parohový cyklus: parohy zhadzuje na jar (apríl–máj), vzápätí začínajú dorastať nové a cez leto rastú pokryté lykom (kožou s cievami), ktoré danielec koncom leta vytĺka — do jesennej ruje má vyzreté, vyčistené lopatovité parohy. Sila a rozloha lopát rastie s vekom a kondíciou až do plnej zrelosti, potom v starobe slabne. Daniel sa dožíva približne 12–16 rokov (v chove pri dobrej starostlivosti aj viac, vo voľnej prírode menej). V chovných stádach sa danielce a danice využívajú niekoľko sezón, kým majú dobrú kondíciu, plodnosť a (u samcov) kvalitné parožie. Hlavné príčiny strát v chove: vnútorné parazity, zranenia o oplotenie a v súbojoch počas ruje, stres a zachytávacia myopatia pri nesprávnej manipulácii, choroby paznechtov pri vlhkom prostredí a straty mláďat. Základom dlhého a produktívneho života je dostatok pastvy a krytu, pokoj, oplôtkové spásanie, kontrola parazitov a šetrná manipulácia.

Cena a kde kúpiť

Chovné danielča / danielica orientačne v stovkách eur; kvalitné chovné danielce s dobrým parožím výrazne drahšie. Hlavné náklady sú na oplotenie, pastvu, prikrmovanie, zachytávacie zariadenia a veterinárnu starostlivosť

Bez CITES (Dama dama nepodlieha CITES). Cena chovného jedinca sa pohybuje rádovo v stovkách eur (mláďatá a danice lacnejšie, kvalitné chovné danielce s dobrým, silným parožím a doloženým pôvodom podstatne drahšie). Najväčšie náklady sú však v budovaní a prevádzke chovu: vysoké pevné oplotenie (pre jeleňovitú zver spravidla ~2 m, čo je investične najnáročnejšie), úprava a údržba pastviny, zachytávacie a manipulačné zariadenia, prikrmovanie (seno, jadro, sukulentné krmivo, minerálny líz) najmä v zime, veterinárna starostlivosť a kontrola parazitov, a administratíva (povolenia, registrácia, evidencia). Daniel je dlhodobý a celoročný záväzok so sezónnymi nárokmi (ruja, kladenie mláďat). Nakupujte z overeného chovu/obory so známym zdravotným stavom a pôvodom zveri; vždy zakladajte stádo (daniel je stádové zviera), nie jediný kus.

Porovnať s cenami ďalších druhov v cenníku →

Overený chovateľ / obora / zverofarma — zdravá zver so známym pôvodom a zdravotným stavom, informácie o veku, kvalite parožia (u danielcov), kondícii, odčervení a podmienkach chovu; možnosť vidieť stádo a zázemie
Chovný materiál podľa cieľa — danice a mladé kusy na založenie/obnovu stáda, kvalitné chovné danielce s dobrým parožím a doloženým pôvodom (pozor na príbuzenskú plemenitbu)
Vždy zakladať stádo (skupinu zveri) — daniel je stádové zviera a jediný kus trpí; ideálne zdravé mladé kusy na založenie chovu, prevoz a manipuláciu riešiť šetrne (prevencia stresu)
Na čo si dať pozor Pri kúpe danica vyberajte zver, ktorá je čulá, v dobrej kondícii (nie vychudnutá), s lesklou srsťou bez plešín a parazitov, jasnými očami bez výtoku, čistým nosom bez kašľa, zdravými paznechtami bez krívania a čistým zadkom bez hnačky (parazity). U chovných danielcov posúďte kvalitu, tvar a symetriu parožia (lopát), vek a celkovú stavbu tela; vyžiadajte si doklad o pôvode a pozor na príbuzenskú plemenitbu v malých chovoch. Zisťujte informácie o odčervení, zdravotnom stave stáda a podmienkach chovu a vyhnite sa zveri z chovov s neznámym pôvodom či zdravotnými problémami. Nekupujte jediný kus — daniel je stádové zviera, zakladajte rovno skupinu. Prevoz a manipuláciu riešte šetrne cez vhodné prepravné a zachytávacie zariadenia (prevencia stresu a zachytávacej myopatie). Pred nákupom majte hotové vysoké pevné oplotenie, pastvu s krytom, prikrmovanie, vodu, zachytávacie zariadenia a plán veterinárnej starostlivosti, ako aj potrebné povolenia a evidenciu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Daniel škvrnitý Telo ~130–165 cm, výška v pleci ~80–110 cm Jeleň lesný Telo ~160–250 cm, výška v pleci ~110–150 cm Srnec lesný Telo ~95–135 cm, výška v pleci ~65–75 cm Sob polárny Telo ~150–230 cm, výška v pleci ~85–150 cm
Daniel škvrnitý (Dama dama) Jeleň lesný (Cervus elaphus) Srnec lesný (Capreolus capreolus) Sob polárny (Rangifer tarandus)
DĺžkaTelo ~130–165 cm, výška v pleci ~80–110 cmTelo ~160–250 cm, výška v pleci ~110–150 cmTelo ~95–135 cm, výška v pleci ~65–75 cmTelo ~150–230 cm, výška v pleci ~85–150 cm
Váha50–90 kg danielec, 30–50 kg danica150–250 kg jeleň, 90–150 kg jelenica15–35 kg60–180 kg (poddruh/pohlavie)
Dožitie~12–16 r~12–18 r~10–12 r~12–15 r
OchranaIUCN LC (bez CITES)IUCN LC (bez CITES)IUCN LC (bez CITES)IUCN VU (zraniteľný)
CharakteristikaStredne veľký jeleňovec; danielec má LOPATOVITÉ (palmovité) parohy, typické škvrnité a premenlivé sfarbenie; farmová/oborná zver pre danielinu, pokojnejší než jeleňVeľký jeleňovec; jeleň má mohutné KONÁROVITO VETVENÉ parohy (bez lopaty), jednofarebný (nie škvrnitý dospelý), ruja v septembri — ručanie; náročnejší a menej pokojný v chove než danielMalý jeleňovec; srnec má drobné parôžky s pár výsadami (NIE lopata), ruja v lete (júl–august) s utajenou graviditou; plachý, prevažne voľne žijúciSeverský jeleňovec; parohy nosia OBE pohlavia (samice tiež), veľké rozvetvené; chovaný kočovne v Laponsku/na severe pre mäso, mlieko a ťah; viaže sa na tundru a chlad
AreálPôvod Anatólia/východné Stredomorie; dnes hojný v Európe (obory, farmy, voľne) — SREurázia, vrátane SR (voľne aj obory/farmy)Eurázia, bežný voľne v SRSeverná tundra a tajga Eurázie a Severnej Ameriky

Choroby a prevencia

Vnútorné (gastrointestinálne) parazity a motolica pečeňová
vysoká

Príznaky: Chudnutie napriek prijímaniu krmiva, hnačka a znečistený zadok, slabosť, anémia (bledé sliznice), matná srsť, zaostávanie mláďat v raste; pri motolici poškodenie pečene

Najčastejší zdravotný problém jeleňovitej zveri v oplotených chovoch. Pri vyššej hustote zveri a opakovanom spásaní tých istých plôch sa pastvina zamoruje larvami gastrointestinálnych červov, ktoré daniel prijíma spásaním — spôsobujú chudnutie, hnačku, anémiu a zaostávanie mláďat. Na vlhkých a podmáčaných pastvinách hrozí motolica pečeňová (Fasciola hepatica) s vodným slimáčikom ako medzihostiteľom. Prevencia a liečba: oplôtkové/rotačné spásanie (prerušuje cyklus parazitov), primeraná hustota zveri, vyhýbanie sa premokreným plochám, pravidelná kontrola trusu (FEC) a odčervovanie podľa veterinára (vrátane striedania účinných látok kvôli rezistencii). Najcitlivejšie sú mladé kusy.

Nadúvanie / tympánia (bloat) — preplnenie bachora plynom
vysoká

Príznaky: Náhle vzdutie ľavého boku, nepokoj alebo apatia, ťažké dýchanie, slinenie, odmietanie krmiva; v ťažkom prípade kolaps a rýchla smrť

Život ohrozujúci stav u prežúvavcov — v bachore sa nahromadí plyn, ktorý nedokáže uniknúť, bachor sa nafúkne, tlačí na pľúca a srdce a zver sa môže do krátkeho času udusiť. Penová tympánia vzniká najčastejšie po nažraní sa mladej šťavnatej ďateliny, lucerny alebo rosnej/mladej paše alebo po nadbytku jadra. Prevencia: postupné privykanie na bujnú pašu (nepúšťať hladnú zver na mladú ďatelinu/lucernu), prikrmovanie senom, opatrnosť pri jadre a pri prudkých zmenách krmiva. Liečba je urgentná — pri rýchlom priebehu rozhodujú minúty, treba volať veterinára (protipenové prípravky, v krajnom prípade punkcia bachora).

Zachytávacia myopatia (capture myopathy) — stresové poškodenie svalov
vysoká

Príznaky: Po naháňaní/chytaní stuhnutosť, slabosť až ochrnutie zadných nôh, neschopnosť vstať, tmavý moč, kolaps; smrť môže nastať s odstupom hodín až dní

Špecifické a obávané riziko pri manipulácii s divou zverou. Nadmerný stres z naháňania, chytania a nesprávnej fixácie spôsobí prepätie a poškodenie svalov (uvoľnenie myoglobínu poškodzuje obličky) — zviera môže uhynúť aj po zdanlivo úspešnom odchyte, s odstupom hodín až dní. Daniel je ako plachá zver obzvlášť náchylný. Prevencia je jediná účinná ochrana: minimalizovať stres a naháňanie, používať zachytávacie zariadenia, koridory a manipulačné ohrady namiesto ručného chytania, pracovať ticho, rýchlo a skúsene, vyhnúť sa manipulácii za horúčav a u oslabených či kotných kusov. Manipuláciu zverí má robiť iba skúsený chovateľ, pri náročných zákrokoch s veterinárom.

Choroby paznechtov a krívanie (vlhké prostredie)
stredná

Príznaky: Krívanie, neochota chodiť, opuch, zápach a hniloba v oblasti paznechtov, zhoršený pohyb a chudnutie pri postihnutí

Vo vlhkom, zablatenom a znečistenom prostredí (premočené výbehy, blato pri kŕmidlách a napájadlách) hrozia aj u jeleňovitej zveri zápaly a hniloba paznechtov a krívanie, ktoré zhoršujú pohyb, kondíciu a úžitkovosť. Prevencia: suché čisté státie a kŕmne plochy, drenáž a striedanie pastvín, vyhýbanie sa trvalo podmáčaným plochám a pravidelná kontrola zveri (krívajúce kusy ošetriť, prípadne izolovať). Pri silnom alebo rozšírenom postihnutí konzultovať veterinára; dôležité je odstrániť príčinu (vlhko a blato).

Zranenia o oplotenie a v súbojoch (najmä počas ruje)
stredná

Príznaky: Tržné a bodné rany, zlomeniny, poranenia o plot a kŕmne zariadenia, u danielcov rany z parohových súbojov; krívanie, krvácanie, opuchy, abscesy

Plachá zver sa pri vyplašení a panike (psy, predátori, hluk, vyrušovanie) môže poraniť o oplotenie, kŕmidlá či zachytávacie zariadenia; počas jesennej ruje sa danielce zrážajú a zraňujú parohami v súbojoch o samice. Prevencia: pokojný režim a dostatok priestoru a krytu (vyplašená zver má kam ujsť), bezpečné, dobre viditeľné a udržiavané oplotenie bez ostrých prvkov, dostatok kŕmnych miest (zníženie konkurencie), počas ruje oddelenie alebo strážene agresívnych danielcov a obmedzenie vstupu cudzích osôb a psov. Vážnejšie rany a abscesy ošetriť s veterinárom (riziko infekcie).

Vonkajší parazit a kožné napadnutie (klieš, vši, roztoče)
stredná

Príznaky: Svrbenie, škrabanie a hryzenie srsti, plešiny a zhoršená srsť, nepokoj, anémia pri silnom napadnutí; kliešte ako prenášači ďalších nákaz

Z vonkajších parazitov sú u jeleňovitej zveri časté kliešte, vši a kožné roztoče — spôsobujú svrbenie, poškodenie srsti, nepokoj a pri silnom napadnutí anémiu a chudnutie; kliešte môžu prenášať ďalšie nákazy. Riziko je vyššie pri vyššej hustote zveri, vlhku a nedostatočnej hygiene prostredia. Prevencia: primeraná hustota zveri, suché čisté prostredie, kontrola kondície a srsti a podľa potreby a odporúčania veterinára cielené antiparazitárne ošetrenie. Nikdy nepoužívať svojvoľne prípravky pre iné druhy; karanténa nových kusov znižuje zavlečenie parazitov.

Prevencia Daniel škvrnitý je otužilá a odolná zver, no jeho chov za plotom má niekoľko špecifických rizík, ktorým treba systematicky predchádzať. Kľúčové preventívne opatrenia: (1) Parazity sú problém č. 1 v oplotených chovoch — praktizovať oplôtkové/rotačné spásanie, držať primeranú hustotu zveri, vyhýbať sa premokreným plochám (motolica) a podľa vyšetrenia trusu (FEC) a veterinára pravidelne odčervovať (striedať účinné látky — rezistencia); (2) Manipulácia — minimalizovať stres a naháňanie, používať zachytávacie zariadenia, koridory a manipulačné ohrady namiesto ručného chytania (prevencia zachytávacej myopatie aj zranení); (3) Kŕmenie — všetky zmeny postupne (prevencia nadúvania a acidózy), opatrnosť pri mladej ďateline/lucerne a jadre, kvalitné objemové krmivo a minerálny líz; (4) Prostredie — suché čisté kŕmne plochy a státie (prevencia chorôb paznechtov), bezpečné a udržiavané oplotenie bez ostrých prvkov a dostatok krytu (zníženie zranení o plot); (5) Ruja — počas jesennej ruje oddeliť alebo strážiť agresívne danielce a obmedziť vstup cudzích osôb a psov; (6) Kladenie mláďat — v máji–júni dopriať daniciam pokoj, neвyrušovať a nedvíhať nájdené danielčatá; (7) Vonkajší parazit — kontrola kliešťov, vší a roztočov a cielené ošetrenie podľa veterinára; (8) Karanténa nových kusov a pravidelný veterinárny dohľad. Dbajte aj na zoonózy a hygienu pri manipulácii a spracovaní zveriny.

Zaujímavosti

1

Lopatovité parohy — poznávací znak danielcov — na rozdiel od konárovito vetvených parohov jeleňa lesného má danielec parohy pri báze oblé a vetvené, ktoré sa na vrchole rozširujú do plochej lopaty (palmy) s výbežkami; ich sila a tvar rastie s vekom a kondíciou.

2

Štyri farebné formy a typické škvrny — daniel je nezameniteľne premenlivý vo sfarbení: klasická hrdzavo-hnedá s bielymi škvrnami v pozdĺžnych radoch (najmä v lete), svetlá „menil“ (škvrny aj v zime), tmavá melanistická až čierna a takmer biela forma (nie je to albín — má tmavé oči).

3

Pôvod z Anatólie, do Európy rozšírený človekom — pôvodným domovom druhu je Anatólia a východné Stredomorie; do strednej a západnej Európy ho introdukovali ľudia už v staroveku (Rimania) a v stredoveku do panských obôr, takže dnešné európske populácie sú výsledkom dávneho chovu.

4

Obľúbená farmová a oborná zver — daniel sa chová za plotom najmä pre kvalitnú, chudú zverinu (danielinu), parožie a do obôr; je menší, pokojnejší a nenáročnejší než jeleň lesný a dobre znáša chov za plotom, preto patrí medzi vhodné druhy na začiatok zverochovu.

5

Jesenná ruja a chrčanie — na jeseň (vrchol október) danielce hlboko chrčia/grcajú (groaning), ryjú a rozhrabávajú zem, značkujú pachom, vytvárajú rujoviská (leky) a bojujú parohami o samice; v tomto období sú samce hlasné a môžu byť agresívne.

6

Gravidita ~8 mesiacov a jedno mláďa — daniel je živorodý; po jesennej ruji nosí danica mláďa približne 8 mesiacov (~230 dní) a na jar (máj–jún) rodí spravidla jedno danielča so škvrnitým maskovacím sfarbením.

7

Mláďa sa prvé dni „kŕči“ ukryté — danielča prvé dni až týždeň nehybne leží ukryté v tráve či kroví a matka sa k nemu vracia kojiť, aby ho neprezradila predátorom — preto sa nájdené mláďa nikdy nedvíha (nie je opustené).

8

Parohy sa menia každý rok — danielec zhadzuje parohy na jar a obnovuje ich cez leto v lyku, ktoré koncom leta vytĺka, takže do jesennej ruje má vyzreté lopaty; je to jedna z mála skupín cicavcov s každoročne dorastajúcim kostným orgánom.

9

Charakteristický poskok „pronking“ — pri vyplašení či hre daniel dokáže vyskakovať s odrazom všetkými štyrmi nohami naraz (pronking/stotting) — nápadný a efektný spôsob pohybu, ktorý pôsobí aj ako signál predátorovi.

10

Nenáročný, otužilý a stádový — daniel efektívne zužitkuje pašu, znáša slovenskú zimu a žije v stádach (mimo ruje oddelene danice a danielce); dožíva sa približne 12–16 rokov, je hodnotený ako IUCN Least Concern a nepodlieha CITES.

Taxonomická klasifikácia

species Daniel škvrnitý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Mammalia (cicavce)
Rad Artiodactyla (párnokopytníky)
Podrad Ruminantia (prežúvavce)
Čeľaď Cervidae (jeleňovité)
Rod Dama Frisch, 1775
Druh D. dama (Linnaeus, 1758)
Poddruhy Daniel škvrnitý (Dama dama) je stredne veľký jeleňovec a jediný recentný zástupca rodu Dama v Európe (blízky príbuzný — daniel perzský, Dama mesopotamica, je niekedy uvádzaný ako poddruh D. d. mesopotamica, dnes však väčšinou ako samostatný ohrozený druh Blízkeho východu). Druh sa nečlení na biologické poddruhy, ale typická je výrazná farebná premenlivosť: rozlišujú sa štyri hlavné farebné formy — klasická („common“) hrdzavo-hnedá s bielymi škvrnami v lete, svetlá „menil“ (svetlejšia, škvrny zostávajú aj v zime), tmavá (melanistická) až čierna a biela (nie je to albín — má tmavé oči). Najnápadnejším znakom samcov sú lopatovité (palmovité) parohy: pri báze oblé a vetvené, na vrchu rozšírené do plochej lopaty s výbežkami — zásadne sa líšia od konárovito vetvených parohov jeleňa lesného (Cervus elaphus). Pôvodný domov druhu je Anatólia a východné Stredomorie; do strednej a západnej Európy bol rozšírený človekom už v staroveku (Rimania) a v stredoveku do panských obôr, takže dnešné európske populácie sú výsledkom dávnej introdukcie a chovu. Na Slovensku sa daniel objavil v 2. polovici 19. storočia, dnes sa chová najmä v oborách a na zverofarmách a miestami žije aj voľne v poľovných revíroch.

? Často kladené otázky

Hlavným rozdielom sú parohy a veľkosť. Danielec má typické LOPATOVITÉ (palmovité) parohy — pri báze oblé a vetvené, na vrchu rozšírené do plochej lopaty s výbežkami — kým jeleň lesný má konárovito vetvené parohy bez lopaty a srnec malé parôžky s niekoľkými výsadami. Daniel je stredne veľký (telo ~130–165 cm, výška v pleci ~80–110 cm, samce ~50–90 kg), teda menší než mohutný jeleň lesný a podstatne väčší než drobný srnec. Daniel má aj typické premenlivé škvrnité sfarbenie (klasické, svetlé „menil“, tmavé melanistické i biele) a oproti jeleňovi lesnému je pokojnejší a lepšie znáša chov za plotom, preto je obľúbený na farmách a v oborách.

Daniel sa chová za plotom (na zverofarmách/jeleních farmách a v oborách) predovšetkým pre kvalitnú, chudú a chutnú zverinu (danielinu), ďalej pre parožie a ako chovný a poľovný materiál (predaj kusov do iných obôr, oborné poľovníctvo). Je to nenáročná, otužilá a pokojná zver, ktorá dobre znáša chov za plotom, efektívne zužitkuje pašu a má nižšie nároky než jeleň lesný — preto sa odporúča na začiatok zverochovu. Na Slovensku má farmový a oborný chov danielov rastúci trend. Z hospodárskeho hľadiska je daniel atraktívny aj vďaka pestrému sfarbeniu (okrasná hodnota v oborách) a relatívne nenáročnému manažmentu, ktorý si však vyžaduje vysoké oplotenie a zachytávaciu infraštruktúru.

Nie — daniel je plachá divá zver chovaná za plotom, NIE maznáčik. Na chovateľa si síce zvykne natoľko, že ho pri prikrmovaní toleruje, no fyzický kontakt a hladkanie nevyhľadáva a chytanie ho silno stresuje. Cieľom v chove nie je „skrotenie na maznanie“, ale pokojné, na človeka zvyknuté stádo, ktoré sa dá bezpečne presúvať a ošetrovať cez zachytávacie zariadenia a koridory. Od ruky odchované (skrotnuté) danielce sú dokonca rizikové — strácajú prirodzenú plachosť a v ruji môžu na človeka nebezpečne zaútočiť parohmi. Manipulácia patrí výhradne do rúk skúsenému chovateľovi (riziko poranenia a zachytávacej myopatie). Daniel je teda zver na pozorovanie z odstupu, nie na maznanie.

Nie — daniel je cicavec a je živorodý. Ruja prebieha na jeseň s vrcholom v októbri: danielce si vytvárajú rujoviská (leky/teritóriá), hlboko chrčia/grcajú, ryjú zem, značkujú pachom a bojujú parohami o samice. Danica (samica) potom nosí mláďa v maternici a vyživuje ho cez placentu; gravidita trvá približne 8 mesiacov (~230 dní). Na jar/začiatkom leta (máj–jún) rodí spravidla jedno danielča (dvojčatá zriedkavo) so škvrnitým maskovacím sfarbením, ktoré sa prvé dni krčí ukryté a matka sa k nemu vracia kojiť. Mláďa nikdy nedvíhajte — nie je opustené. Pohlavnú dospelosť daniel dosahuje približne v 16–18 mesiacoch.

Daniel je plachá stádová zver a výborný skokan, preto potrebuje vysoké, pevné a bezpečné oplotenie — pre jeleňovitú zver sa buduje plot spravidla okolo 2 m vysoký, ktorý zabraňuje úniku, chráni pred predátormi a oddeľuje zver od voľne žijúcej populácie. Ďalej potrebuje rozľahlú pastvinu s krytom (remízky, kroviny, lesík), orientačne niekoľko kusov na hektár kvalitnej paše (podľa úživnosti a prikrmovania), tieň a vodu, v zime prikrmovanie a kľudové zóny pre danice s mláďatami. Súčasťou dobrého chovu sú aj zachytávacie zariadenia, koridory a manipulačné ohrady na bezpečný presun a ošetrenie zveri. Daniel je stádové zviera — chovajte vždy skupinu, nikdy jediný kus.

Najväčším problémom v oplotených chovoch sú vnútorné parazity (gastrointestinálne červy, na vlhkých pastvinách motolica pečeňová) — bránime im oplôtkovým spásaním, primeranou hustotou zveri, kontrolou trusu (FEC) a odčervovaním podľa veterinára. Špecifickým a obávaným rizikom je zachytávacia myopatia (smrteľné poškodenie svalov stresom) pri naháňaní a chytaní — preto sa manipulácia robí cez zachytávacie zariadenia, nie ručne. Život ohrozujúce je nadúvanie (tympánia) z náhleho prechodu na mladú ďatelinu/lucernu — pomáha postupné privykanie na pašu. Vo vlhkom prostredí hrozia choroby paznechtov, pri vyplašení a v ruji zranenia o oplotenie a v súbojoch, a z vonkajších parazitov kliešte, vši a roztoče. Základom je pokoj, suché čisté prostredie, dostatok krytu, karanténa nových kusov a veterinárny dohľad.

ZDROJ: Wikipédia (Daniel škvrnitý), Wikipedia (European fallow deer / Dama dama), Animal Diversity Web (Dama dama), IUCN Red List (Dama dama — Masseti & Mertzanidou 2008, Least Concern), Woodland Trust (Fall

 Video — Daniel škvrnitý

Daniel škvrnitý (Dama dama) — video o chove a starostlivosti

Daniel škvrnitý (Dama dama) — chov, ustajnenie a úžitkovosť

 Cudzie názvy

Česky:   Daněk evropský / Daněk skvrnitý, Anglicky:   Fallow deer (buck / doe / fawn), Nemecky:   Damhirsch / Damwild (Damhirsch / Damtier / Damkalb), Francúzsky:   Daim européen (daim / daine / faon), Poľsky:   Daniel zwyczajny, Maďarsky:   Dámvad / Dámszarvas, Rusky:   Европейская лань (Lань)