Streptopelia — Columbidae (holuby a hrdličky)
Charakteristické štvornotové „her-her-oo-oo" alebo „goo-goo-goo-goo" — počuteľné z 150–250 m. Diagnostický znak druhu — odlišuje od vrkavého „tur-tur" hrdličky poľnej.
Sattal, Uttarakhand, India — kúpanie, kŕmenie, spev.
Centrálne Tokio, Japonsko — „Kiji-bato".
Park v Tokiu — par v urbánnom prostredí.
Charakteristické štvornotové „her-her-oo-oo" alebo „goo-goo-goo-goo" volanie samca — počuteľné z 150–250 m. Frekvencia 0,3–0,5 kHz. Diagnostický znak druhu — odlišuje od vrkavého „tur-tur" hrdličky poľnej. V populáciách Sibíri, Mongolska, Japonska, Kórey a Indie existujú regionálne dialekty. Vokalizácia najintenzívnejšia apríl–júl.
Samec spieva štvornotové „her-her-oo-oo" z vrcholu stromu. Display flight s krídelnými claps.
Vajcia biele, ~33 × 24 mm. Hniezdo robustnejšie než u iných hrdličiek — samec zbieranou stavebné materiály, samica ich umiestňuje 2 dni.
Sedia oba rodičia striedavo — samec cez deň, samica cez noc.
Mláďatá (squabs) holé. Prvých 7–10 dní kŕmené výhradne crop milk z vola oboch rodičov.
Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~2,5 týždňoch. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
Juvenily severných populácií migrujú do J Ázie spolu s dospelými.
| Hrdlička divá (orientálna) | Hrdlička poľná | Hrdlička záhradná | Hrdlička hnedá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 30–35 cm | 25–28 cm | 28–33 cm | 25–27 cm |
| Váha | 160–280 g | 85–170 g | 125–240 g | 70–124 g |
| Dožitie | ~6 r | ~5 r | ~6 r | ~6 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 4/5 | 1/5 | 2/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN VU | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Štvornotové „her-her-oo-oo", väčšia | Vrkavé „tur-tur", migrant do Sahelu | Trojnotové „goo-GOO-goo", čierny golier | Smiech-podobný spev, mediteránna |
| Dostupnosť v SR | Stredná Ázia po Japonsko | Lesostepi EÚ — ohrozený | Záhrady SR, EÚ | Stredomorie, S Afrika, Z Ázia |
Príznaky: Žltkasté povlaky v hltane
V Ázii hrdličky zdieľajú vodné zdroje v poľnohospodárskej krajine — vysoké riziko prenosu cez Trichomonas gallinae.
Príznaky: Neurologické príznaky — pichanie hlavy, paralýza krídel
V Ázii pravidelné epidémie u divých holubov v paddyfieldoch.
Príznaky: Hromadný úhyn vtákov pri epidémii
V J Ázii (India, Vietnam, Čína) druh v kontakte s ohniskami H5N1. Riziko prenosu na hydinové farmy.
Príznaky: Vykradnuté hniezda a lov dospelých
Domáce mačky v japonských mestách sú hlavný predátor.
Príznaky: Vyrubovanie lesov v JV Ázii
V Indočíne (Vietnam, Laos, Kambodža) intenzívne vyrubovanie ohrozuje lesné populácie.
Najväčšia hrdlička spomedzi spomínaných druhov — väčšia než hrdlička poľná aj záhradná. Dĺžka 30–35 cm, hmotnosť 160–280 g, rozpätie krídel 53–60 cm. Niekedy ju mätu s hrdličkou poľnou (Streptopelia turtur), ale je výrazne robustnejšia.
Šesť uznávaných poddruhov — východný S. o. orientalis (Sibír, Japonsko), západný meena (Stredná Ázia, Himaláje), agricola (India, Indočína), erythrocephala (India, Sri Lanka), orii (Riukju), stimpsoni (Indočína).
Štvornotové „her-her-oo-oo" volanie je diagnostický znak druhu — odlišuje od vrkavého „tur-tur" hrdličky poľnej. V populáciách Sibíri, Mongolska, Japonska, Kórey a Indie existujú regionálne dialekty.
V Japonsku najpočetnejšia hrdlička — nazýva sa „Kiji-bato" (キジバト). Adaptovaná na mestské parky (Shinjuku Gyoen, Yoyogi park v Tokiu). Populácia v Japonsku stabilná.
Severné populácie migrujú — z Z Sibíri, S Japonska a Kórey do J Ázie (India, Sri Lanka, Vietnam). Cesta tam a späť 2 000–4 000 km. Južné populácie (India) rezidenti.
Robustnejšie hniezdo než u iných hrdličiek — samec zbieranou stavebné materiály 2 dni, samica ich umiestňuje na mid-canopy. Toto unikátne správanie je typické iba pre S. orientalis.
„Crop milk" (holubie mlieko) — unikátny sekrét sliznice vola, ktorým oba rodičia kŕmia mláďatá prvých ~10 dní. Obsahuje ~60 % bielkovín a ~30 % tukov.
Granivor s flexibilnou stravou — 45 % semená, 25 % obilniny a ryža. Napadá ryžové paddyfieldy v J a JV Ázii — poľnohospodársky škodca podobne ako hrivnák v EÚ.
V SR vzácny zatúlanec — niekoľko historických záznamov východných poddruhov pri intenzívnej zime alebo migrácii. Druh sa pravidelne nevyskytuje. Najbližší areál v Z Sibíri (~2 000 km od SR). Občasne sa zaznamenajú jednotlivé zatúlanci v Európe.
Divá (orientálna) je výrazne väčšia (30–35 cm vs 25–28 cm), tmavšia, má štvornotové „her-her-oo-oo" volanie (vs vrkavé „tur-tur") a žije v Ázii. Poľná je menšia, svetlejšia, má vrkavé „tur-tur" a hniezdi v EÚ — je IUCN VU.
V korunách stromov vo výške 3–10 m v stredne vysokej úrovni. Hniezdo robustnejšie než u iných hrdličiek — samec zbieranou stavebné materiály, samica ich umiestňuje 2 dni. Vajcia ~33 × 24 mm, biele. 1–2 znášky ročne v miernom pásme.
Severné populácie áno — z Z Sibíri, S Japonska a Kórey do J Ázie (India, Sri Lanka, Vietnam). Cesta tam a späť 2 000–4 000 km. Južné populácie (India, JV Ázia) sú rezidenti — nemigrujú.
V Japonsku sa nazýva „Kiji-bato" (キジバト). Je najpočetnejšia hrdlička v Japonsku, bežná v mestských parkoch (Shinjuku Gyoen, Yoyogi park v Tokiu). Adaptovaná na ľudské prostredie.
Granivor s flexibilnou stravou — 45 % semená (konope, slnečnica, pšenica), 25 % obilniny a ryža (z paddyfieldov), 12 % plody a bambusové výhonky, 8 % borovicové semená. Napadá ryžové paddyfieldy v J a JV Ázii.
Areál: obrovský areál od Z Sibíri cez Strednú Áziu, Himaláje, Indiu, Indočínu po Čínu, Kóreu a Japonsko. Severné populácie migrujú do J Ázie.
