Hrdlička stepná (Streptopelia orientalis) — najväčšia hrdlička Eurázie (foto: Wikimedia Commons)

Streptopelia — Columbidae (holuby a hrdličky)

Hrdlička stepná

Streptopelia orientalis (Latham, 1790) — najväčšia hrdlička Eurázie; šesť uznávaných poddruhov

IUCN: LC (Least Concern) — globálna populácia desiatky miliónov | Areál: Stredná Ázia po Japonsko
Dĺžka30–35 cm
Váha160–280 g
Rozpätie53–60 cm
Lesy, parky a ryžové paddyfieldy Ázie ukrývajú najväčšiu hrdličku Eurázie — hrdličku stepnú. Diagnostické znaky: tmavé sfarbenie s šachovnicovou kresbou krídel, čierno-biela striekaná kresba na bočnej strane krku, štvornotové „her-her-oo-oo" volanie. Areál od Z Sibíri po Japonsko a J Indiu. Severné populácie migranti, južné rezidenti. V Japonsku najpočetnejšia hrdlička — „Kiji-bato". V SR vzácny zatúlanec. Šesť uznávaných poddruhov. IUCN Least Concern.

 Hlas a video — štvornotové volanie

Charakteristické štvornotové „her-her-oo-oo" alebo „goo-goo-goo-goo" — počuteľné z 150–250 m. Diagnostický znak druhu — odlišuje od vrkavého „tur-tur" hrdličky poľnej.

Oriental Turtle-Dove song

Sattal, Uttarakhand, India — kúpanie, kŕmenie, spev.

Oriental Turtle Dove — Tokyo

Centrálne Tokio, Japonsko — „Kiji-bato".

Oriental Turtle Doves

Park v Tokiu — par v urbánnom prostredí.

Výživa

  • Semená — konope, slnečnica, pšenica, proso
  • Obilniny a ryža — z paddyfieldov a strnísk
  • Plody a bambusové výhonky
  • Borovicové semená a žaludy
  • Mladé výhonky a byliny
  • Slimáky a hmyz — zriedka
Tip od odborníka Hrdlička stepná (Streptopelia orientalis) je granivor s flexibilnou stravou — 45 % semená, 25 % obilniny a ryža, 12 % plody a bambusové výhonky. Najväčšia hrdlička spomedzi spomínaných druhov — väčšia než hrdlička poľná aj záhradná. V Ázii bežná v lesoch, parkoch a poľnohospodárskej krajine. Napadá ryžové paddyfieldy. Mláďatá kŕmené crop milk oboma rodičmi prvých 7–10 dní.

Hlasový prejav

Charakteristické štvornotové „her-her-oo-oo" alebo „goo-goo-goo-goo" volanie samca — počuteľné z 150–250 m. Frekvencia 0,3–0,5 kHz. Diagnostický znak druhu — odlišuje od vrkavého „tur-tur" hrdličky poľnej. V populáciách Sibíri, Mongolska, Japonska, Kórey a Indie existujú regionálne dialekty. Vokalizácia najintenzívnejšia apríl–júl.

Typické zvuky

  • Teritoriálne kŕkanie — štvornotové „her-her-oo-oo" (0,3–0,5 kHz)
  • Bow display — poklona so vztýčením chvosta
  • Display flight — vzlet s krídelnými claps a klzavé zostúpenie
  • Alarm volanie — krátke ostré „rrrr" pri vyrušení
  • Žobravé volanie mláďat — vysoké „šii" v hniezde
  • Kontaktné volanie páru — tiché „kúp" pri kŕmení

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — štvornotové „her-her-oo-oo" volanie (apríl–júl)
Hniezdenie — hniezdo v korunách stromov v stredne vysokej úrovni, 2 vajcia
Inkubácia 15–17 dní, mláďatá v hniezde 15–17 dní
Jesenná migrácia — severné populácie do J a JV Ázie
Zimovisko — India, Sri Lanka, JV Ázia
Jarná migrácia — návrat do Sibíri a Japonska

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Stabilné hniezdo z prútov vo výške 3–10 m v stredne vysokej úrovni koruny
Hniezdo robustnejšie než u iných hrdličiek — samec zbieranou stavebné materiály, samica ich umiestňuje. Vajcia ~33 × 24 mm, biele.
Nadmorská výška
0–4 000 m n. m. — od nížiny po horské oblasti Himalájí
V Himalájach (poddruh meena) do 4 000 m. V J Sibíri a Japonsku v nížinách. V Indii sezónna migrácia podľa nadmorskej výšky.
Biotop
Listnaté a zmiešané lesy, parky, poľnohospodárska krajina, paddyfieldy
V Japonsku adaptovaná aj na mestské parky. V Indii a JV Ázii napadá ryžové paddyfieldy.
Teplota
Mierne pásmo Ázie, −30 až +40 °C
Severné populácie (Sibír) migrujú v zime. Južné populácie rezidenti v Indii a JV Ázii.
Voda
Pri potokoch, riekach, ryžových paddyfieldoch
Pije charakteristickým „nasávaním". V poľnohospodárskej krajine vodu nachádza v paddyfieldoch.
Spoločnosť
Monogamný pár v hniezdnej sezóne, malé kŕdle 10–50 v migrácii
V Japonsku sa zdržuje v malých skupinkách v parkoch. Pri migrácii väčšie kŕdle.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Apríl–júl

Samec spieva štvornotové „her-her-oo-oo" z vrcholu stromu. Display flight s krídelnými claps.

Znáška
2 vajcia, 1–2 znášky

Vajcia biele, ~33 × 24 mm. Hniezdo robustnejšie než u iných hrdličiek — samec zbieranou stavebné materiály, samica ich umiestňuje 2 dni.

Inkubácia
15–17 dní

Sedia oba rodičia striedavo — samec cez deň, samica cez noc.

Liahnutie
Máj–september

Mláďatá (squabs) holé. Prvých 7–10 dní kŕmené výhradne crop milk z vola oboch rodičov.

Mláďatá
15–17 dní v hniezde

Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~2,5 týždňoch. Pohlavná zrelosť v 1. roku.

Samostatnosť
5–6 týždňov po vyliahnutí

Juvenily severných populácií migrujú do J Ázie spolu s dospelými.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Hrdlička stepná 30–35 cm Hrdlička poľná 25–28 cm Hrdlička záhradná 28–33 cm Hrdlička hnedá 25–27 cm
Hrdlička stepná Hrdlička poľná Hrdlička záhradná Hrdlička hnedá
Dĺžka30–35 cm25–28 cm28–33 cm25–27 cm
Váha160–280 g85–170 g125–240 g70–124 g
Dožitie~6 r~5 r~6 r~6 r
OchranaIUCN LCIUCN VUIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaŠtvornotové „her-her-oo-oo", väčšiaVrkavé „tur-tur", migrant do SaheluTrojnotové „goo-GOO-goo", čierny golierSmiech-podobný spev, mediteránna
AreálStredná Ázia po JaponskoLesostepi EÚ — ohrozenýZáhrady SR, EÚStredomorie, S Afrika, Z Ázia

Zaujímavosti

1

Najväčšia hrdlička spomedzi spomínaných druhov — väčšia než hrdlička poľná aj záhradná. Dĺžka 30–35 cm, hmotnosť 160–280 g, rozpätie krídel 53–60 cm. Niekedy ju mätu s hrdličkou poľnou (Streptopelia turtur), ale je výrazne robustnejšia.

2

Šesť uznávaných poddruhov — východný S. o. orientalis (Sibír, Japonsko), západný meena (Stredná Ázia, Himaláje), agricola (India, Indočína), erythrocephala (India, Sri Lanka), orii (Riukju), stimpsoni (Indočína).

3

Štvornotové „her-her-oo-oo" volanie je diagnostický znak druhu — odlišuje od vrkavého „tur-tur" hrdličky poľnej. V populáciách Sibíri, Mongolska, Japonska, Kórey a Indie existujú regionálne dialekty.

4

V Japonsku najpočetnejšia hrdlička — nazýva sa „Kiji-bato" (キジバト). Adaptovaná na mestské parky (Shinjuku Gyoen, Yoyogi park v Tokiu). Populácia v Japonsku stabilná.

5

Severné populácie migrujú — z Z Sibíri, S Japonska a Kórey do J Ázie (India, Sri Lanka, Vietnam). Cesta tam a späť 2 000–4 000 km. Južné populácie (India) rezidenti.

6

Robustnejšie hniezdo než u iných hrdličiek — samec zbieranou stavebné materiály 2 dni, samica ich umiestňuje na mid-canopy. Toto unikátne správanie je typické iba pre S. orientalis.

7

„Crop milk" (holubie mlieko) — unikátny sekrét sliznice vola, ktorým oba rodičia kŕmia mláďatá prvých ~10 dní. Obsahuje ~60 % bielkovín a ~30 % tukov.

8

Granivor s flexibilnou stravou — 45 % semená, 25 % obilniny a ryža. Napadá ryžové paddyfieldy v J a JV Ázii — poľnohospodársky škodca podobne ako hrivnák v EÚ.

Taxonomická klasifikácia

species Hrdlička stepná
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Columbiformes
Čeľaď Columbidae (holuby a hrdličky)
Rod Streptopelia Bonaparte, 1855
Druh S. orientalis (Latham, 1790)
Poddruh SR V SR vzácny zatúlanec — niekoľko historických záznamov východných poddruhov pri intenzívnej zime.
Poddruhy Šesť uznávaných poddruhov: východný S. o. orientalis (Sibír, Japonsko), západný S. o. meena (Stredná Ázia, Himaláje), S. o. agricola (India, Indočína), S. o. erythrocephala (India, Sri Lanka), S. o. orii (Riukju), S. o. stimpsoni (Indočína).

? Často kladené otázky

V SR vzácny zatúlanec — niekoľko historických záznamov východných poddruhov pri intenzívnej zime alebo migrácii. Druh sa pravidelne nevyskytuje. Najbližší areál v Z Sibíri (~2 000 km od SR). Občasne sa zaznamenajú jednotlivé zatúlanci v Európe.

Divá (orientálna) je výrazne väčšia (30–35 cm vs 25–28 cm), tmavšia, má štvornotové „her-her-oo-oo" volanie (vs vrkavé „tur-tur") a žije v Ázii. Poľná je menšia, svetlejšia, má vrkavé „tur-tur" a hniezdi v EÚ — je IUCN VU.

V korunách stromov vo výške 3–10 m v stredne vysokej úrovni. Hniezdo robustnejšie než u iných hrdličiek — samec zbieranou stavebné materiály, samica ich umiestňuje 2 dni. Vajcia ~33 × 24 mm, biele. 1–2 znášky ročne v miernom pásme.

Severné populácie áno — z Z Sibíri, S Japonska a Kórey do J Ázie (India, Sri Lanka, Vietnam). Cesta tam a späť 2 000–4 000 km. Južné populácie (India, JV Ázia) sú rezidenti — nemigrujú.

V Japonsku sa nazýva „Kiji-bato" (キジバト). Je najpočetnejšia hrdlička v Japonsku, bežná v mestských parkoch (Shinjuku Gyoen, Yoyogi park v Tokiu). Adaptovaná na ľudské prostredie.

Granivor s flexibilnou stravou — 45 % semená (konope, slnečnica, pšenica), 25 % obilniny a ryža (z paddyfieldov), 12 % plody a bambusové výhonky, 8 % borovicové semená. Napadá ryžové paddyfieldy v J a JV Ázii.

 Areál — Stredná Ázia po Japonsko

Areál: obrovský areál od Z Sibíri cez Strednú Áziu, Himaláje, Indiu, Indočínu po Čínu, Kóreu a Japonsko. Severné populácie migrujú do J Ázie.

  • Z Sibír (poddruh meena): hniezdny, migruje do Indie
  • Himaláje (meena): Kašmír, Nepal, do 4 000 m n. m.
  • India (agricola, erythrocephala): celoročne
  • JV Ázia (stimpsoni): Vietnam, Laos, Kambodža
  • Japonsko (orientalis): „Kiji-bato" — najpočetnejšia hrdlička
  • Riukju (orii): S Japonsko, Taiwan

 Areál — Eurázia

Areál: Z Sibír, Stredná Ázia, Himaláje, India, Indočína, Čína, Kórea, Japonsko. V SR vzácny zatúlanec.

 Hlasová ukážka — krkanie/vrukanie

Zdroj: xeno-canto.org XC720531
Nahrávateľ: Bo Shunqi
Licencia: CC BY-NC-SA 4.0

 Cudzie názvy

Slovensky:   Hrdlička stepná, Česky:   Hrdlička východní, Anglicky:   Oriental Turtle Dove, Nemecky:   Orientturteltaube, Francúzsky:   Tourterelle orientale, Taliansky:   Tortora orientale, Španielsky:   Tórtola oriental, Japonsky:   キジバト (Kiji-bato), Čínsky:   山斑鸠