Sciuridae (vevericovité)
Veverička stromová je tichší druh než sivá veverička. Hlavné zvuky: (1) "čak-čak-čak" — varovné klikanie pri pozemnom predátorovi (kuna, líška, mačka), tichšie a kratšie série; (2) "cvíí" — vysokofrekvenčné pisknutie pri vzdušnom predátorovi (jastrab lesný, myšiak hôrny); (3) zuby drkotanie — varovanie pre iné veveričky; (4) tiché mrmlanie — komunikácia matky s mláďatami v hrúzdle. Preferuje útek pred hlasovým varovaním — pri priblížení hrozby rýchlo vyšplhá po opačnej strane kmeňa.
Veverička stromová má 1–2 reprodukčné sezóny ročne. Hlavná sezóna január–marec, druhá (len skúsené samice) máj–júl. Páreniu predchádza "mating chase" — 2–5 samcov naháňa receptívnu samicu po korunách stromov aj niekoľko hodín. Dominantný samec sa pári ako prvý, ale samica môže kopulovať s viacerými samcami. Samce detekujú receptívnu samicu čuchom — pachové látky v moči signalizujú estrus. Pohlavná zrelosť nastáva vo veku 9–12 mesiacov, ale prvá reprodukcia typicky až vo veku 1–2 rokov (závisí od dostupnosti potravy).
Gravidita trvá 38 dní (rozsah 36–42 dní). Samica pripravuje hniezdo — vystieľa ho mäkkým materiálom (mach, tráva, srsť, páperie). Vrh 2–5 mláďat (typicky 3–4), hmotnosť pri narodení 10–15 g, dĺžka 5–6 cm. Mláďatá sa rodia holé, slepé a hluché — úplne závislé na matke. V posledných dňoch gravidity samica agresívne bráni hniezdo.
Mláďatá sa rodia holé a slepé. Prvá srsť sa objavuje po 3 týždňoch, oči sa otvárajú po 4 týždňoch. Prvé výlety z hniezda po 7 týždňoch. Odstavenie od mlieka po 8–10 týždňoch. Mláďatá zostávajú v blízkosti matky do 10–16 týždňov — učia sa vyhľadávanie, lúskanie orechov a zakladanie zásob. Samec sa na výchove nepodieľa — starostlivosť je výlučne na matke. Pri ohrození matka prenáša mláďatá v ústach do záložného hniezda.
Juvenilné jedince sa dispersujú z matkiného okrsku vo veku 3–4 mesiacov. Disperzná vzdialenosť: samce 1–3 km, samice bližšie (0,5–1 km). Prvé mesiace sú najzraniteľnejšie — mortalita juvenilov prvý rok dosahuje 70–85 %. Hlavné príčiny: predácia (kuna lesná, jastrab lesný, myšiak hôrny, sova obyčajná), nedostatočné zásoby na prvú zimu, dopravné nehody. Jedince, ktoré prežijú prvý rok, majú šancu dožiť sa 3–7 rokov.
Životnosť v prírode 3–7 rokov, maximum dokumentovaných 10 rokov. Priemerná životnosť 3–4 roky (vysoká juvenilná mortalita znižuje priemer). Hlavné príčiny mortality dospelých: kuna lesná (Martes martes) — hlavný predátor, loví aj v hniezde; jastrab lesný (Accipiter gentilis); myšiak hôrny (Buteo buteo); sova obyčajná (Strix aluco); v mestách mačky a dopravné nehody. Reprodukčne aktívna samica má 1–2 vrhy ročne po 3–4 mláďatách.
Veverička stromová je zákonom chránený druh na Slovensku (vyhláška 170/2021 Z. z. k zákonu 543/2002 Z. z.). Odchyt, držanie, chov, predaj a usmrcovanie sú zakázané bez výnimky udelenej ŠOP SR. Výnimky sa udeľujú len záchranným staniciam pre poranené alebo osirelé jedince. Habituované mestské jedince nie sú krotké — utekajú pri priblížení na 3–5 m. Najlepšia forma "interakcie" je pozorovanie v prírode z bezpečnej vzdialenosti.
CHRÁNENÝ DRUH — na Slovensku zákonom chránená (vyhláška 170/2021 Z. z.), chov zakázaný
Nájdené poranené alebo osirelé jedince odniesť do záchrannej stanice (nie domov!)
Záchranné stanice SR: SEVER (Žiar nad Hronom), AVES (Banská Bystrica), Záchranná stanica pre zranené zvieratá Bratislava
Pozorovanie v prírode: ticho, vzdialene 5–10 m, nehybne sedieť pod stromom, ranné hodiny
Fotografovanie z bezpečnej vzdialenosti — teleobjektív 200+ mm
Podpora habitatu: ponechanie starých stromov s dutinami v lesoch a záhradách
| Veverička stromová (S. vulgaris) | Veverička sivá (S. carolinensis) | Syseľ pasienkový (S. citellus) | Plch lesný (Dryomys nitedula) | Burunduk pruhovaný (T. sibiricus) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 19–23 cm + chvost 15–20 cm | 23–30 cm + chvost 19–25 cm | 18–23 cm | 8–13 cm + chvost 6–10 cm | 12–17 cm + chvost 8–11 cm |
| Váha | 240–400 g | 400–600 g | 200–430 g | 18–34 g | 50–120 g |
| Dožitie | 3–7 r (max 10) | 6–12 r | 3–5 r | 3–5 r | 3–5 r |
| Hlučnosť | — | 5/5 | — | — | — |
| Stav IUCN | IUCN LC, SR chránená | IUCN LC, EU invázny | IUCN VU, SR chránený | IUCN LC, SR chránený | IUCN LC |
| Povaha | Ryšavá, štetičky na ušiach, štíhla, scatter hoarding | Sivá, bez štetičiek, robustná, invázna v Európe | Pozemný, žltohnedý, kolónie, hibernuje 6 mesiacov | Nočný, čierna maska cez oči, stromový, hibernuje | 5 tmavých pruhov na chrbte, lícne vaky, hibernuje |
| Areál | Eurázia: UK po Japonsko; pôvodná v SR | Pôvod: vých. Sev. Amerika; invázia: UK, Írsko, Taliansko | Stredná a juhovýchodná Európa; v SR ohrozený | Stredná a východná Európa; v SR v lesoch | Severná Ázia; introdukovaný v Európe |
Príznaky: Kožné lézie, vredy na ňufáku a labkách, opuchy, edémy, strata hmotnosti, smrť do 15 dní
Najvážnejšia hrozba pre populácie S. vulgaris v oblastiach s inváznou S. carolinensis. Parapoxvírus (SQPV) prenášaný sivou veveričkou, pre ktorú je neškodný — ale pre červenú veveričku smrteľný s mortalitou ~80 %. Príznaky: kožné lézie a vredy na ňufáku, labkách a ušiach, opuchy, strata hmotnosti, dezorientácia, smrť do 15 dní. V UK je hlavnou príčinou kolapsu populácie S. vulgaris (z 3,5 mil. na 140 000 za 80 rokov). Na Slovensku sa nevyskytuje — sivá veverička tu nežije. Ale pri potenciálnej budúcej introdukcii S. carolinensis by bol katastrofálny.
Príznaky: Hnačka, strata hmotnosti, dehydratácia, letargia, hlavne u juvenilov
Parazitárne ochorenie črevného traktu spôsobené prvokom Eimeria sciurorum. Postihuje najmä juvenilné jedince a oslabených dospelých. Šírenie fekálno-orálnou cestou. Prevalencia v populáciách 20–50 %. V zdravých populáciách s dostatkom potravy má mierny priebeh.
Príznaky: Opuchy na ušiach, ňufáku a labkách, kožné lézie, strata srsti, úbytok hmotnosti
"Veveričia lepra" spôsobená Mycobacterium lepraemurium — príbuzná baktéria s ľudskou leprou, ale pre človeka neškodná. Zistená v UK (Škótsko, ostrov Brownsea) a Írsku od 2016. Príznaky: opuchy a granulómy na ušiach, ňufáku a labkách, strata srsti, úbytok hmotnosti. Neliečiteľná v prírode. Na Slovensku zatiaľ nepotvrdená, ale monitorovaná.
Príznaky: Svrbenie, škrabanie, strata srsti, kožné zápaly, sekundárne infekcie
Bežné ektoparazity: kliešte (Ixodes ricinus) — riziko prenosu Lyme boreliózy medzi populáciami; blchy (Ceratophyllus sciurorum) — špecifická blcha veveričiek; roztoče — dermatitídy a strata srsti. Prevalencia kliešťov v slovenských populáciách 30–60 % v sezóne (apríl–október). Zdravé jedince s dostatkom potravy zvládajú parazitárnu záťaž.
Štetičky na ušiach — unikátny poznávací znak — veverička stromová má nápadné štetičky (chumáčiky srsti) na ušiach, dlhé až 3 cm v zime. Žiadna iná európska veverička tento znak nemá. Štetičky majú termoregulačnú funkciu (ochrana uší v mraze) a komunikačnú funkciu (vzpriamené pri vzrušení). V lete sú kratšie alebo chýbajú.
Suší huby na stromoch ako zásoby — veverička stromová napichuje huby na konáriky stromov, kde ich nechá vyschnúť na zimu. Tento spôsob konzervácie potravy je unikátny medzi európskymi hlodavcami. Konzumuje aj huby jedovaté pre človeka (Amanita muscaria — muchotrávka červená).
Otočné kotníky — dolu hlavou po kmeni — zadné labky veveričky majú otočné kotníky (180°), ktoré umožňujú šplhať dolu hlavou po kolmom kmeni. Drápy sú zahnuté a ostré — umožňujú úchop na kôre. Skáče až 3 m horizontálne medzi vetvami.
Ohryzaná šiška — identifikačná stopa — šišku spracovanú veveričkou možno rozlíšiť od šišky spracovanej ďatľom: veverička odhryzáva šupiny systematicky od základne po špičku, zostane holé "jadro" (os); ďateľ roztriepi šupiny a jadro je poškodené. Identifikácia podľa ohryzaných šišiek je základná metóda monitoringu populácie.
Na Slovensku od nížin po horskú hranicu lesa — veverička stromová sa na Slovensku vyskytuje od dunajských lužných lesov (100 m n. m.) po horskú hranicu lesa (1500–1800 m n. m.). Najvyššie hustoty v zmiešaných lesoch stredného Slovenska (Poľana, Veľká Fatra, Nízke Tatry).
Scatter hoarding s pamäťou na 74 % skrýš — na jeseň zakladá stovky až tisíce malých skrýš orechov a žaluďov v zemi. Výskumy ukázali, že si pamätá polohu cca 70–80 % skrýš pomocou priestorovej pamäte a čuchu. Zabudnuté orechy klíčia — veverička je tak kľúčovým šíriteľom lesných drevín.
Kuna lesná — hlavný predátor — kuna lesná (Martes martes) je najúčinnejší predátor veveričky stromovej — loví ju na stromoch aj v hniezde (hrúzdle) v noci. Ďalší predátori: jastrab lesný, myšiak hôrny, sova obyčajná, výr skalný. V mestách: mačky domáce a dopravné nehody.
Zimná vs. letná srsť — veverička stromová mení srsť dvakrát ročne. Zimná srsť (november–marec) je hustejšia, tmavšia (v horských populáciách takmer čierna) s výraznými štetičkami na ušiach. Letná srsť (apríl–október) je tenšia, svetlejšia (ryšavá až oranžová), štetičky sú krátke alebo chýbajú.
V Británii na pokraji vyhynutia — v UK populácia klesla z 3,5 milióna (1945) na ~140 000 (2024) kvôli invázii veveričky sivej. Posledné bašty S. vulgaris v UK: Škótsko, severné Anglicko, ostrov Anglesey, ostrov Brownsea. Program RSST (Red Squirrel Survival Trust) realizuje manažment lesov a kontrolu S. carolinensis.
Areál od Atlantiku po Pacifik — veverička stromová má najväčší areál spomedzi európskych veveričiek — od Británie a Írska na západe cez celú Euráziu po Japonsko (poddruh S. v. orientis na ostrove Honšú). Na Slovensku poddruh S. v. fuscoater (stredoeurópsky poddruh).
ÁNO — zákonom chránený druh. Veverička stromová je na Slovensku chránená vyhláškou 170/2021 Z. z. k zákonu 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zakázané: odchyt, usmrcovanie, držanie, chov, predaj, rušenie na hniezdiskách. Výnimky udeľuje len ŠOP SR pre záchranné stanice (poranené a osirelé jedince). Na úrovni EU chránená Smernicou o biotopoch (92/43/EHS) — príloha IV (druhy s prísnou ochranou).
Kľúčový znak: štetičky na ušiach. Veverička stromová (S. vulgaris) má výrazné štetičky na ušiach (chumáčiky srsti dlhé až 3 cm v zime) — sivá veverička (S. carolinensis) ich nikdy nemá. Ďalšie rozdiely: stromová je menšia (240–400 g vs. 400–600 g), štíhlejšia s menšou hlavou, srsť variabilná (ryšavá, hnedá, tmavohnedá, niekedy čierna). Pozor: existujú melanistické (tmavé) jedince S. vulgaris, ktoré sa farbou podobajú na S. carolinensis — vtedy je kľúčová prítomnosť štetičiek a menšia veľkosť.
Kontaktujte záchranné stanicu, neodnášajte domov! Postup: (1) nechajte na mieste 1–2 hodiny — matka môže prenášať mláďatá medzi hniezdami a vrátiť sa; (2) ak je viditeľne poranené (krvácanie, zlomenina) alebo sa matka nevrátila: zabalte do mäkkej tkaniny (uterák, šatka), vložte do kartónovej krabice s otvormi, umiestnite na tiché teplé miesto; (3) nekŕmte mliekom (laktóza spôsobuje hnačku a smrť) — ak je dehydrované, kvapku vlažnej vody na pery; (4) kontaktujte záchranné stanicu: SEVER (Žiar nad Hronom, 045/672 52 67), AVES (Banská Bystrica), ZS Bratislava.
Veverička stromová sa na Slovensku vyskytuje v celej krajine v lesoch od nížin po hornú hranicu lesa. Najlepšie lokality pre pozorovanie: Bratislava — Horský park, Železná studienka, Koliba; Košice — mestský park; Banská Bystrica — mestský park; Vysoké Tatry — okolie Štrbského plesa, Tatranská Lomnica. Najlepší čas: ráno 1–2 hod po východe slnka (najaktívnejšia fáza), jar a jeseň (zbieranie zásob). Tipy: ticho sedieť pod stromom 15–20 min, počúvať zvuky šplhania a ohryzávania šišiek, hľadať ohryzané šišky a jadierka na zemi pod smrekmi.
Kŕmenie v záhrade je možné, ale s mierou a správnymi potravinami. Vhodné: lieskové orechy v škrupine (najlepšie — trénujú lúskanie a zásobovanie), vlašské orechy, neslané arašidy, semená slnečnice (nesolené), šišky smreka a borovice. Nevhodné: solené orechy, chlieb, pečivo, sladkosti, mlieko. Kŕmidlo: vyvýšená drevená krabička s uzavierateľným vekom (aby sa veverička musela naučiť otvárať — mentálna stimulácia). Upozornenie: pravidelné kŕmenie mení prirodzené správanie a zvyšuje závislosť na ľuďoch. Lepšia alternatíva: vysadiť v záhrade liesku, dub alebo buk — dlhodobá podpora habitatu.
Veverička stromová — našla najmä v ihličnatých a zmiešaných lesoch po celej Európe, hmotnosť 250–340 g, životnosť vo voľnej prírode 3–7 rokov.
Veverička stromová — denný druh, aktívna ráno a podvečer, stavia hniezda (hrúzdle) vo výške 6–15 m, zima prečkáva v spánku v dutine.
