Sciuridae (vevericovité)
Veverička fox je vokálne stredne aktívna — produkuje varovné volania, ale menej intenzívne a menej často ako červená veverička (Tamiasciurus). Počuteľné zvuky: (1) „bark" (štekanie) — ostrý „kuk-kuk-kuk" pri vnímanom nebezpečenstve, séria 5–15 opakovaní, 20–35 dB; (2) „quaa" — dlhší, nižší tón pri predlženom varovaní (napr. mačka v záhrade); (3) „muk-muk" — tichý kontaktný zvuk medzi jedincami; (4) hryzkanie orechov a kôry — mechanické zvuky 10–20 dB; (5) dupanie chvostom o konár — vizuálno-akustický varovný signál.
Veverička fox sa rozmnožuje dvakrát ročne — zimná sezóna december–február (hlavná) a letná sezóna máj–jún (nie vždy, závisí od dostupnosti potravy). Pohlavná zrelosť: samice 10–12 mesiacov, samce 11–12 mesiacov. Zásnubný rituál: samce naháňajú samicu po stromoch — typicky 3–6 samcov, samica si vyberá dominantného. Kopulácia trvá 1–2 minúty, samica sa párí s viacerými samcami.
Gravidita trvá 44–45 dní — dlhšia ako u škrečkov (16 dní) a porovnateľná s európskou vevericou (38–39 dní). Gravidná samica pripravuje hniezdo v dutine stromu alebo buduje nový drey. Zvýšený príjem potravy, agresívnejšia voči narušiteľom. V zajatí: zabezpečiť hniezdiacu búdku s dostatkom materiálu, zvýšiť proteín a orechy v strave.
Vrh 2–4 mláďatá (typicky 2–3, maximum 6). Mláďatá sa rodia holé, slepé a hluché (altricial), hmotnosť 13–18 g — väčšie ako u menších veveríc. Samica opatruje mláďatá sama. Žiadna manipulácia s hniezdom prvé 3 týždne — samica prenáša mláďatá do náhradného hniezda ak je vyrušená.
Prvý–druhý týždeň: holé, slepé, hluché, 13–25 g. Tretí týždeň: prvá srsť, sfarbenie začína byť viditeľné. Štvrtý–piaty týždeň: otváranie očí (28–35 dní), otváranie uší (21 dní), prvé pohyby v hniezde. Šiesty–ôsmy týždeň: aktívne šplhanie, prvé výlety z hniezda, začínajú jesť pevnú stravu. Deviaty–desiaty týždeň: odstav, aktívne hľadanie potravy.
Mláďatá zostávajú v okolí matčinho revíru 12–16 týždňov, učia sa hľadať a zakopávať orechy. Disperzia (rozptyl) nastáva vo veku 4–6 mesiacov — mláďatá hľadajú vlastný domáci okrsok, typicky 0,5–2 km od rodičovského. V zajatí mláďatá oddeliť od matky po 12 týždňoch do individuálnych voliér.
Životnosť v zajatí 8–12 rokov (rekord 18 rokov), v prírode priemer 6–8 rokov (predátory: jastrab červenchvostý, orol bielohlavý, rys červený, kuna, kojot, domáce mačky). Pohlavná zrelosť 10–12 mesiacov. Hlavné príčiny úmrtia v prírode: (1) predácia, (2) MBD (metabolic bone disease) u mláďat odchovaných ľuďmi bez vápnika, (3) parazity (Cuterebra botfly larvy). V zajatí: (1) zubné problémy, (2) obezita, (3) MBD z nedostatku vápnika a vitamínu D3.
Veverička fox je divoký druh — nie je domestikovaný domáci miláčik, ale medzi vevericami patrí k relatívne krotkejším. Hand-reared jedince (odchované z ruky od slepého mláďaťa) môžu byť pomerne krotké — prijímajú potravu z ruky, sedia na ramene, tolerujú hladkanie. Avšak aj krotké jedince si zachovávajú nepredvídateľné správanie — môžu náhle uhryznúť bez varovania (silné rezáky). Nie je pre začiatočníkov — vyžaduje skúsenosti s chovom divokých hlodavcov, priestrannú vonkajšiu voliéru. Pred kúpou zvážte: veľkosť (0,5–1,0 kg), dlhá životnosť (8–18 rokov zodpovednosť), priestorové nároky (voliéra 300+ cm), nemožnosť bytového chovu.
Vonkajšia voliéra min. 300×150×250 cm — najväčšia stromová veverica, vyžaduje rozsiahly priestor
Hrubé konáre (3–10 cm), kmene, plošiny na rôznych výškach a uhloch
Hniezdiace búdky 2–3 ks (25×25×35 cm, otvor 7–8 cm) na rôznych výškach, izolované v zime
Hlboká podstielka (10–20 cm) — druh zakopáva orechy (scatter-hoarding)
Strava: orechy v škrupine 5–8 ks/deň + žalude + ovocie + zelenina + huby
Chov individuálne — solitárny druh
Nezamŕzajúca voda v zime (vyhrievaná miska)
Orechy v škrupine denne — esenciálne pre obrusovanie rezákov
Manipulácia len u hand-reared jedincov — ostatné pozorovací druh
Veterinár pre exotické zvieratá — kontrola zubov, hmotnosti, MBD
| Veverička fox (S. niger) | Veverica sivá (S. carolinensis) | Veverička červená amer. (T. hudsonicus) | Veverica červená (S. vulgaris) | Burunduk sibírsky (E. sibiricus) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 45–70 cm (s chvostom) | 40–50 cm (s chvostom) | 28–35 cm (s chvostom) | 35–45 cm (s chvostom) | 22–28 cm (s chvostom) |
| Váha | 500–1000 g | 400–700 g | 200–250 g | 250–350 g | 50–150 g |
| Dožitie | 8–18 r | 6–12 r | 5–7 r | 5–10 r | 5–8 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 2/5 | 5/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC; EÚ invázny | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Najväčšia stromová veverica, variabilné sfarbenie, scatter-hoarding | Sivá, synantropná, v EÚ zakázaná | Hrdzavá, extrémne teritoriálna, chatter, middens | Ušné štetinky, hrdzavá/tmavá, európska pôvodná | 5 tmavých pruhov, lícne vaky, pozemná/arboreálna |
| Areál | Východná a centrálna Sev. Amerika | Východná Sev. Amerika; invázna v Európe | Sev. Amerika — ihličnaté lesy | Európa a severná Ázia; v SR pôvodná | Sibír, severná Ázia; invázny v Európe |
Príznaky: Slabé kosti, zlomeniny, kŕče, trasenie, paralýza zadných končatín
MBD je najčastejšia choroba veveríc chovaných ľuďmi — spôsobená nedostatkom vápnika a vitamínu D3 v strave (príliš veľa orechov, málo zeleniny a vápnika). Postihuje najmä mláďatá odchované z ruky (hand-reared) kŕmené len mliekom a orechmi. Symptómy: slabé a lámavé kosti, spontánne zlomeniny, kŕče, tremor (trasenie), paralýza zadných končatín, smrť. Liečba: veterinár — vápnikový gluktonát i.v., kalcitriol per os, korekcia stravy (pridanie vápnika, zeleniny, zníženie orechov). Prevencia: vyvážená strava (nielen orechy!), vápnikový prášok na potravu, prístup k slnečnému svetlu (vitamín D3 syntéza) alebo UVB lampa.
Príznaky: Opuch pod kožou s dýchacím otvorom, hnis, bolesť, sekundárna infekcia
V prírode (Severná Amerika) sú veverice často infikované larvami ovadov rodu Cuterebra — larva sa vyvíja pod kožou (typicky na krku, hrudníku) a vytvára cysticku s dýchacím otvorom. V zajatí vo vonkajšej voliére v Európe riziko minimálne (Cuterebra sa v Európe nevyskytuje). Liečba: chirurgické vybraté larvy (veterinár), antibiotikum na sekundárnu infekciu.
Príznaky: Odmietanie potravy, salivacia, strata hmotnosti, viditeľná deformita rezákov
Veverice majú neustále rastúce rezáky — pri nedostatku tvrdej potravy v zajatí sa prerastajú a deformujú. Veverička fox ako veľký druh má silné rezáky schopné rozhrýzť hikóriový orech (jeden z najtvrdších orechov). V zajatí pri kŕmení len mäkkou potravou: prerástnutie za 4–6 týždňov. Liečba: veterinárne skrátenie pod anestézou. Prevencia: orechy v škrupine denne (hikória, vlašský, lieskový), drevené konáre na hryzkanie.
Príznaky: Zvýšená hmotnosť (>1,2 kg), znížená aktivita, tukové vankúše, apatia
V zajatí (nedostatok pohybu, nadmerné kŕmenie orechmi) sa u veveričky fox vyvíja obezita a sekundárna hepatická lipidóza (stučnenie pečene). Riešenie: zväčšenie voliéry, zníženie orechov a semienok (max. 5–8 ks/deň), zvýšenie zeleniny a ovocia, ukrytie potravy na rôznych miestach (scatter-hoarding enrícment). Prevencia: dostatočný priestor, vyvážená strava, denné obohatenie prostredia.
Príznaky: Svrbenie, škrabanie, plešiny, viditeľné parazity v srsti
Vo vonkajšej voliére riziko ektoparazitov z prostredia — roztoče, blchy, kliešte. Liečba: ivermektín (0,2 mg/kg, 2× po 14 dňoch), čistenie voliéry. Prevencia: pravidelná kontrola srsti, čistenie voliéry, konáre z prírody dezinfikovať pred vložením.
Najväčšia stromová veverica Severnej Ameriky — veverička fox dosahuje hmotnosť 0,5–1,0 kg a celkovú dĺžku 45–70 cm — takmer 3× väčšia ako červená veverička americká (200–250 g). Väčšie sú len pozemné veverice (svište, psíky prériové).
Extrémne variabilné sfarbenie — sfarbenie závisí od poddruhu a regiónu: hrdzavá a zlatá srsť (stredozápad USA), sivá s hrdzavým bruškom (severovýchod), úplne čierna (melanistická forma) (juhovýchod USA, najmä Karolíny a Georgia). Jedince v jednej populácii môžu mať rôzne sfarbenie.
Scatter-hoarding — pamäť na tisíce skrýš — veverička fox zakopáva orechy a žalude jednotlivo na tisíce miest (scatter-hoarding) a pamätá si polohu ~80 % skrýš. Zvyšných ~20 % vyklíči a prispieva k šíreniu dubov a hikórií — veverice sú jedny z najdôležitejších rozširovateľov semien v severoamerických lesoch.
10 poddruhov — jeden ohrozený — druh Sciurus niger má 10 uznávaných poddruhov. Poddruh S. n. cinereus (Delmarva fox squirrel) bol na Zozname ohrozených druhov USA od 1967 do 2015, kedy bol úspešne znovuvysadený — jeden z úspechov americkej ochrany prírody.
Trávi viac času na zemi ako iné stromové veverice — na rozdiel od sivej veverice a červenej veveričky, veverička fox trávi výrazne viac času na zemi — behá medzi stromami po povrchu, hľadá zakopané orechy a zbiera žalude. Preto preferuje otvorené lesy s riedkym podrastom.
Rezáky dokážu rozhrýzť hikóriový orech — hikóriové orechy (Carya) patria medzi najtvrdšie orechy sveta — veverička fox ich otvára silnými rezákmi za 2–5 minút. Rezáky rastú celý život rýchlosťou 0,5 mm/týždeň.
Lovná zver v mnohých štátoch USA — v stredozápadných a južných štátoch USA je veverička fox populárna lovná zver — lov je legálny s licenciou (typicky september–február). Ročne sa uloví milióny jedincov (populácia stabilná vďaka vysokej reprodukcii). Mäso sa konzumuje (Brunswick stew, fried squirrel — tradičná juhoamerická kuchyňa).
Životnosť až 18 rokov v zajatí — v prírode priemer 6–8 rokov, ale v zajatí zdokumentované jedince vo veku 18 rokov — jedna z najdlhšie žijúcich stromových veveríc.
NIE — nie je vhodná pre bytový chov. Veverička fox je najväčšia stromová veverica Severnej Ameriky (0,5–1,0 kg, 45–70 cm) — vyžaduje priestrannú vonkajšiu voliéru min. 300×150×250 cm. Dôvody nevhodnosti pre byt: (1) veľkosť — príliš veľká pre bytovú klietku; (2) aktivita — denný druh, potrebuje rozsiahly priestor na pohyb; (3) hryzkanie — silné rezáky ničia nábytok, káble, steny; (4) hlučnosť — varovné štekanie; (5) zápach moču — značkuje teritórium.
ÁNO — voľne obchodovateľná (okrem ohrozeného poddruhu S. n. cinereus). Veverička fox (Sciurus niger) nie je v prílohe CITES a nie je na zozname inváznych druhov EÚ. POZOR: nepomiešať s vevericou sivou (Sciurus carolinensis) — tá je v EÚ zakázaná ako invázny druh. Veverička fox (S. niger) je iný druh a nie je zakázaná.
Veverička fox (S. niger) a sivá veverica (S. carolinensis) sú rôzne druhy žijúce v prekrývajúcich sa areáloch v USA. Hlavné rozdiely: (1) Veľkosť: fox 0,5–1,0 kg, sivá 0,4–0,7 kg; (2) Biotop: fox preferuje otvorené riedke lesy, sivá hustý les; (3) Čas na zemi: fox viac na zemi, sivá viac na stromoch; (4) Sfarbenie: fox variabilné (hrdzavá, zlatá, čierna), sivá typicky sivá s bielym bruchom; (5) Urbanizácia: sivá bežne v mestách (synantropná), fox menej; (6) Legálnosť v EÚ: fox legálna, sivá ZAKÁZANÁ (invázny druh).
Životnosť 8–12 rokov v zajatí (rekord 18 rokov) — dlhodobá zodpovednosť. Náklady: jedinca 50–150 € od chovateľa; vonkajšia voliéra 800–2500 €; vybavenie (konáre, búdky, misky) 100–200 €; mesačné prevádzkové (orechy, ovocie, zelenina, hmyz) 30–50 €; ročne celkovo 400–700 € prevádzkové. Celkové náklady za životnosť (10 rokov): 5 000–10 000 € — nie je lacný chovanec.
NIE — nie je vhodná pre deti. Veverička fox je divoký druh so silnými rezákmi schopnými rozhrýzť hikóriový orech — uhryznutie spôsobuje hlboké bolestivé rany. Aj hand-reared jedince si zachovávajú nepredvídateľné správanie. Pre rodiny s deťmi sú vhodnejšie: morča (sociálne, tolerantné), veverička (menší, tolerantný po socializácii), králik (veľký, odolný).
Veverička fox / líštia — najväčšia stromová veverička Severnej Ameriky, hmotnosť 500–1000 g, dĺžka 25–35 cm + chvost 20–33 cm, sfarbenie hrdzavé až zlato-čierne.
Veverička fox — denná, žije v otvorených listnatých lesoch a parkoch (USA, Kanada, Mexico), životnosť 8–18 rokov v zajatí, niektoré poddruhy IUCN endangered (delmarva).
