Sciuridae (vevericovité)
Burunduk východoamerický je jeden z najhlasnejších malých hlodavcov — jeho varovné volania „chip" sú počuteľné na 30–50 m. Tri hlavné vokalizácie: (1) „chip" — opakované krátke „čip-čip-čip" (80–120/min, 5–10 minút nepretržite) pri pozemnom predátorovi, 40–50 dB, (2) „chuck" — hlbšie „čak-čak" pri vzdušnom predátorovi, 30–40 dB, (3) „trill" — dlhý chvejivý tón (1–2 sek) pri úniku, 35–45 dB. Výskum preukázal, že rôzne typy varovania kódujú typ predátora — ostatné burunduk reagujú odlišne na „chip" (rozhliadnutie sa) a „chuck" (útik do nory).
Burunduk východoamerický sa páre 1–2× ročne (jar: február–apríl, niekedy druhý vrh v lete: jún–júl). Samica v estrus 1 deň — vokalizuje hlasné „čip" volanie z vchodu nory, čo priláka viacerých samcov (polygamné párenie). Samce sa nahánajú a bojujú o prístup k samici. Kopulácia v nore. Pohlavná zrelosť: 3–4 mesiace (ale typicky sa nepária do jari nasledujúceho roka). Samice sa pária od prvej jari po narodení.
Gravidita burunduka trvá 31 dní (rozsah 30–33 dní). Samica počas gravidity ostáva v nore viac, zbiera extra potravu. Na konci gravidity viditeľne pribudne na váhe (z typických 90 g na 120–150 g).
Pôrod v podzemnej nore v komore vystlanej suchým lístím. Vrh 2–8 mláďat (priemer 4–5). Mláďatá sa rodia holé, slepé, hluché (altricial), hmotnosť 3–4 g, dĺžka 5 cm. Samica sa stará sama (samec neparticipuje). Laktácia 5–7 týždňov.
Mláďatá burunduka sa vyvíjajú pomaly (v porovnaní so škrečkom): 2. týždeň: prvá srsť, pruhy viditeľné, hmotnosť 8–12 g. 4.–5. týždeň: otvárajú oči (30–33 dní), hmotnosť 20–30 g, začínajú jesť tuhú stravu. 6.–7. týždeň: prvý výstup z nory (40–45 dní) — kľúčový moment, mláďatá objavujú svet pod dohľadom matky. 8. týždeň: odstavenie, hmotnosť 40–60 g, začiatok samostatného zberu a hromadenia potravy. 10.–12. týždeň: disperzia — mláďatá opúšťajú matkin domovský okruh a zakladajú vlastné teritóriá (50–200 m). Mortalita mláďat v prvom roku: 50–70 % (predátory: jastrob, sova, had, mačka, líška, lasica).
Burunduk východoamerický dosahuje pohlavnú zrelosť v 3–4 mesiacoch, ale typicky sa nepári do jari nasledujúceho roka (8–10 mesiacov). Životnosť v prírode: 3–5 rokov (priemer 3 r), maximum dokumentovaných 8 rokov v prírode, 11 rokov v zajatí. Hlavné príčiny úmrtia: predátory (jastrob, sova, had, mačka domáca, líška, lasica), dopravné nehody, hladovanie (zlá zimná zásobáreň). Mortalita 50–70 % v prvom roku, 40–50 % ročne u dospelých.
Burunduk východoamerický je divoký druh, nie domáci miláčik. V EÚ od roku 2016 na zozname inváznych nepôvodných druhov (nariadenie 1143/2014) — zakázané dovážať, chovať, predávať a rozmnožovať. V USA v niektorých štátoch povolený s licenciou (rehabilitačné centrá). Osirotené mláďatá odchované ľuďmi môžu byť čiastočne habituované, ale nikdy plne domestikované — dospelé jedince sú rýchle, plachý a pri manipulácii kúšu. V záhradách východného USA a Kanady je burunduk bežný — možno ho pozorovať z okna, ale nekŕmiť z ruky (habituácia škodlivá).
NIE JE DOMÁCI MILÁČIK — v EÚ zakázané držať (invázny nepôvodný druh, nariadenie 1143/2014)
V prírode: pozorovanie v lesoch a parkoch východného USA a Kanady — aktívny ráno a poobede
Stopy činnosti: malé otvory v zemi (5 cm priemer, žiadna hromada zeminy), lícne vaky plné semien
Charakteristické zvuky: „chip-chip-chip" (varovanie), „chuck-chuck" (vzdušný predátor), „trill" (únik)
Fotografovanie: teleobjektív 200+ mm, trpezlivosť pri vstupe nory
V ZOO: pozorovanie v prírodných expozíciách (Praha Zoo, Liberec Zoo)
Nikdy nekŕmiť divokého burunduka — habituácia na ľudskú potravu škodlivá
Ak nájdete osirotené mláďa — kontaktujte rehabilitačné centrum, neodchovávajte doma
| Burunduk východoamerický (T. striatus) | Burunduk sibírsky (E. sibiricus) | Veverička červená (S. vulgaris) | Veverička sivá (S. carolinensis) | Pieskomil mongolský (M. unguiculatus) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 13–19 cm + chvost 8–10 cm | 12–17 cm + chvost 8–11 cm | 19–23 cm + chvost 15–20 cm | 23–30 cm + chvost 19–25 cm | 10–12 cm + chvost 8–10 cm |
| Váha | 66–150 g | 50–120 g | 200–350 g | 400–600 g | 50–80 g |
| Dožitie | 3–5 r | 3–5 r | 5–10 r | 6–12 r | 3–5 r |
| Hlučnosť | — | — | — | — | 2/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | 5 pruhov na chrbte, lícne vaky, pozemný, plytká hibernácia, denný | 5 pruhov, menší, Ázia — jediný eurázijský burunduk, tiež invázny v EÚ | Arboricola, červenohnedá, chocholky na ušiach, pôvodná v SR | Väčšia, sivá, invázna v Európe, arboricola, bez pruhov | Sociálny, čiastočne denný, piesočnatá srsť, populárny pet |
| Areál | Východ USA + JV Kanada | Sibír, Mongolsko, Kórea, Japonsko; invázny v EÚ | Európa + Ázia; v SR bežná | Východ USA; invázna UK, Taliansko | Mongolsko, Čína; celosvetovo v zajatí |
Príznaky: U burunduka: často asymptomatický nosič. U ľudí: erythema migrans, artritída, neurologické komplikácie
Burunduk východoamerický je významný rezervoár lymskej boreliózy (Borrelia burgdorferi) vo východnej Severnej Amerike — spolu s bielonožkou (Peromyscus leucopus) je hlavným hostiteľom pre larvy a nymfy kliešťa jelenia (Ixodes scapularis). Burunduk je kompetentný rezervoár — infikuje 25–50 % kliešťov, ktoré sa na ňom napásajú. Pre ľudí: lymská borelióza je najčastejšia vektorová choroba v USA (30 000+ prípadov/rok). Prevencia: kontrola kliešťov v záhradách, ochranný odev v lese.
Príznaky: Zmeny správania, strata plachosti, agresivita, paralýza, smrť
Burunduk je vnímavý na besnotu, aj keď prípady sú menej časté než u netopierov, líšok a skunkov. V USA je ročne hlásených niekoľko prípadov besnoty u vevericovitých (vrátane burundukov). Podozrivý je každý burunduk, ktorý sa správa nezvyčajne: strata plachosti, agresivita voči ľuďom, dezorientácia. Nikdy nemanipulujte s podozrivým zvieraťom — kontaktujte wildlife control.
Príznaky: Svrbenie, škrabanie, vypadávanie srsti, anémia pri masívnej infestácii
Burunduk je hostiteľom kliešťov (Ixodes scapularis — kliešť jelení), bĺch (Orchopeas leucopus), roztočov a botflies (Cuterebra). Ektoparazity sú bežné v divokých populáciách a zriedkavo spôsobujú vážne problémy samotnému burundukovi, ale sú epidemiologicky významné ako prenášači lymskej boreliózy, anaplazmózy a babeziózy na ľudí a ostatné zvieratá.
Lícne vaky — 4 žalude naraz — burunduk východoamerický má extrémne veľké lícne vaky (cheek pouches) — do každej líce sa zmestia 4 žalude alebo ekvivalent 50–70 slnečnicových semien. Nafúknuté líca zvyšujú šírku hlavy 3×. Semená transportuje do nory a ukladá v zásobárni.
Zásobáreň 5–8 kg semien na zimu — počas jesene burunduk intenzívne zbiera a hromadí potravu. V podzemnej zásobárni nahromadí 5–8 kg semien, orechov a žaludí na jedinca — zásoby na celú plytko hibernačnú zimu. Zásobáreň je organizovaná — rôzne typy potravy v oddelených vreckách.
Plytká hibernácia — nie je pravá — burunduk nehibernuje v pravom zmysle (nie je torpor ako u svišťa). Počas zimy (november–marec) trávi väčšinu času v nore, ale prebúdza sa každé 3–7 dní, žerie zo zásobárne a príležitostne vychádza na povrch aj pri –10 °C. Srdcová frekvencia klesá z 350 na 4 úderov/min počas spánkových fáz.
5 pruhov na chrbte — kamufláž v lese — diagnostický znak: 5 tmavohnedých až čiernych pruhov na chrbte striedajúcich sa s 2 béžovými a 2 šedými pruhmi. Pruhy rozbíjajú siluetu v lesnej podstielke (disruptívna kamufláž) — predátor nedokáže zamerať pohybujúci sa pruhovaný objekt na pozadí lístia.
3 rôzne varovné volania pre 3 typy predátorov — výskum (2007, Coss a kol.) preukázal, že burunduk používa 3 odlišné varovné vokalizácie: „chip" (pozemný predátor — mačka, líška, had), „chuck" (vzdušný predátor — jastrob, sova), „trill" (únik). Ostatné burunduk reagujú odlišne na každý typ: pri „chip" sa rozhliadnu, pri „chuck" utekajú do nory.
Šíriteľ mycorrhíznych húb — burunduk konzumuje podzemné hríby (trúfle) a šíri ich spóry v lese prostredníctvom výkalov. Mycorrhízne huby sú symbiotickí partneri stromov (pomáhajú absorbovať vodu a živiny) — burunduk teda nepriamo podporuje zdravie lesa.
Invázny v EÚ od 2016 — burunduk východoamerický bol v EÚ populárny pet v 1990–2010-tych rokoch. Utekanci z chovov založili divoké populácie vo Francúzsku, Belgicku, Taliansku a Nemecku. V roku 2016 zaradený na zoznam inváznych nepôvodných druhov EÚ (nariadenie 1143/2014) — konkuruje pôvodným hlodavcom, šíri parazity, poškodzuje záhrady.
Rekord 11 rokov v zajatí — v prírode životnosť 3–5 rokov (max. 8), ale v zajatí s kvalitnou starostlivosťou až 11 rokov. Hlavné príčiny úmrtia v prírode: predátory (jastrob, sova, had, mačka, lasica, líška), nedostatočné zimné zásoby, dopravné nehody.
Názov „chipmunk" z algonkínskeho jazyka — anglický názov „chipmunk" pochádza z algonkínskeho slova „jidmoonh" (červená veverička), skomolenéčez „chitmunk" na dnešný „chipmunk". Slovenský názov „burunduk" pochádza z tatárskeho/turkického názvu pre tieto zvieratá.
NIE — v celej EÚ (vrátane SR) je od roku 2016 zakázané držať, dovážať, chovať, predávať a rozmnožovať burunduka východoamerického (nariadenie EÚ 1143/2014 o inváznych nepôvodných druhoch). Porušenie je priestupok s pokutou. Jedince držané legálne pred zákazom (2016) smeli dožiť v držbe, ale bez rozmnožovania. Alternatívy: ak máte záujem o malého hlodavca ako pet, zvážte degu (denný, sociálny), morča (denné, sociálne, ideálne pre deti), pieskomil mongolský (aktívny čiastočne cez deň), škrečok (nočný, samotársky, nenáročný).
Burunduk je mierny záhradný škodca vo východnom USA a Kanade. Škody: (1) vyhrabáva cibuľky tulipánov, narcisov, krokusov; (2) žerie ovocie (jahody, maliny, čerešne); (3) kradne semená z kŕmidiel pre vtáky; (4) hĺbi nory pod základmi, terasami, chodníkmi (riziko sadania). Riešenie: ochranné siete na cibuľky (drôtený pletivo), repelenty (capsaicin), kŕmidlá pre vtáky s ochranou proti hlodavcom (cone baffle). Nikdy nepoužívať jed — sekundárna otrava predátorov (jastrob, sova).
Burunduk (Tamias) a veverička (Sciurus) patria do rovnakej čeľade Sciuridae, ale líšia sa: (1) veľkosť: burunduk 66–150 g, veverička červená 200–350 g, veverička sivá 400–600 g; (2) biotop: burunduk pozemný (90 % na zemi, nora), veverička arboricola (stromy, hniezdo v korune); (3) sfarbenie: burunduk 5 pruhov na chrbte, veverička jednofarebná alebo s pruhom; (4) lícne vaky: burunduk má veľké cheek pouches, veverička nemá; (5) hibernácia: burunduk hibernuje plytko, veverička nehibernuje (len znížená aktivita); (6) sociálnosť: oba samotárske; (7) chvost: burunduk kratší (8–10 cm), veverička dlhší huňatý (15–25 cm).
Burunduk východoamerický bol v EÚ populárny pet v 1990–2010-tych rokoch. Utekanci z chovov a úmyselne vypustené jedince založili divoké populácie vo Francúzsku (Forêt de Sénart pri Paríži — populácia >10 000 jedincov), Belgicku, Taliansku a Nemecku. Invázne dopady: (1) konkurencia s pôvodnými hlodavcami (veverička červená, plch), (2) šírenie parazitov (kliešte, lymská borelióza), (3) poškodzovanie záhrad a parkov. V roku 2016 bol zaradený na zoznam inváznych nepôvodných druhov (nariadenie EÚ 1143/2014) — zakázané dovážať, chovať, predávať, rozmnožovať.
V Severnej Amerike: burunduk východoamerický je bežný vo východných lesoch USA a juhovýchodnej Kanade. Najlepšie lokality: (1) národné a štátne parky — Great Smoky Mountains, Shenandoah NP, Algonquin Provincial Park (Kanada); (2) mestské parky — Central Park (NYC), Mount Royal (Montreal), High Park (Toronto); (3) prímestské záhrady — bežný pri kŕmidlách pre vtáky. Kedy: jar–jeseň, ráno (07:00–11:00) a poobede (14:00–17:00). Ako: tiché sedenie na lavičke, trpezlivosť — burunduk si po 5–10 minútach zvykne na nehybného pozorovateľa. Počúvajte „chip-chip-chip" — najpočuteľnejší signál prítomnosti. V Európe: divoké populácie vo Francúzsku (Sénart pri Paríži) a Belgicku, ale nežiaduce invázne populácie.
Chipmunk východoamerický — denný hlodavec lesov Severnej Ameriky, samotársky, hibernuje v podzemných norách, lícne vaky na transport semien.
Chipmunk východoamerický — typické zvuky (chipping, chucking, trill), aktívny ráno a poobede, špecialista na semená a hríby.
