Burunduk východoamerický (Tamias striatus)

Sciuridae (vevericovité)

Burunduk východoamerický

Tamias striatus — východoamerický burunduk - 5 pruhov, lícne vaky, životnosť 5 r

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | USA východné lesy
Dĺžka13-19 cm + chvost 8-10 cm
Hmotnosť66-150 g
Životnosť3-5 r
AreálVýchod USA + JV Kanada
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
1/5

Výživa

40% 20% 15% 15% 10% STRAVA zloženie
Semená, orechy a žalude — 40 % 40%
Ovocie a bobule — 20 % 20%
Huby a hríby (podzemné a povrchové) — 15 % 15%
Hmyz a bezstavovce (larvy, chrobáky, slimáky) — 15 % 15%
Zelené časti rastlín, výhonky, cibuľky — 10 % 10%

Odporúčané potraviny

  • Semená listnatých stromov — žalude (dub), bukvice (buk), lieskové orechy (lieska) — hlavný zdroj, hromadí zásoby na zimu
  • Orechy — vlašské, pekanové, hickory — transportuje v lícnych vakoch do nory
  • Ovocie a bobule — čerešne, maliny, ostružiny, čučoriedky, jahody, hrozno
  • Huby a podzemné hríby (trúfle) — dôležitý zdroj, šíri spóry mycorrhíznych húb v lese
  • Hmyz a bezstavovce — chrobáky, húsenice, cikády, slimáky, mravce — proteínový doplnok
  • Vtáčie vajcia a malé mláďatá — príležitostne, pri nedostatku inej potravy
  • Cibuľky a hľuzy — tulipány, narcisy, krokus (škodca v záhradách)
  • Zelené časti rastlín — výhonky, púčiky, mladé listy
  • Semená slnečnice, kukurice, pšenice — pri kŕmidlách a poliach

Zakázané potraviny

  • Spracované ľudské jedlo — sladkosti, chipsy, chlieb so soľou
  • Čokoláda, kakao — teobromín toxický
  • Jedovaté rastliny a huby — v prírode sa im vyhýba inštinktívne
  • Mliečne výrobky — laktózová intolerancia
Tip od odborníka Burunduk východoamerický je všežravec s prevahou rastlinnej stravy. V prírode konzumuje primárne semená, orechy a žalude (40 %), doplnené o ovocie, bobule, huby, hmyz a príležitostne vtáčie vajcia. Lícne vaky (cheek pouches) sú diagnostickým znakom — do nich napcháva semená a orechy a transportuje ich do podzemnej nory, kde si buduje zimnú zásobáreň (až 5–8 kg semien na jedinca). Každú jeseň intenzívne zbiera a nosí potravu — „hoarder" typ správania. Ekologický význam: scatter-hoarding semien a konzumácia podzemných húb (trúfle) — šíri spóry mycorrhíznych húb v lese, čím podporuje rast stromov. V záhradách považovaný za škodcu — vyhrabáva cibuľky tulipánov a narcisov.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 1 Zriedkavosť 2.2
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Burunduk východoamerický je pomerne hlučný malý hlodavec — produkuje tri hlavné typy vokalizácií, všetky v ľudskom počuteľnom spektre: (1) „chip" (čipping) — opakované krátke vysokofrekvenčné „čip-čip-čip" (80–120 opakovaní/min), varovný signál pri pozemnom predátorovi (mačka, líška), (2) „chuck" (čuking) — hlboké „čak-čak" pri vzdušnom predátorovi (jastrob, sova), (3) „trill" — dlhý chvejivý tón pri úniku. Všetky zvuky počuteľné na 30–50 m. V záhradách a parkoch „čipping" je charakteristický zvuk východoamerických lesov.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Burunduk východoamerický je divoký druh, nie domáci miláčik. V prírode toleruje blízkosť ľudí v parkoch a záhradách (habituácia), ale neznáša manipuláciu — pri chytení kúše silne. V niektorých štátoch USA sa osirotené mláďatá odchovávajú v rehabilitačných centrách — habituované jedince môžu tolerovať kŕmenie z ruky, ale nie sú domestikované. V mnohých štátoch USA a v celej EÚ je zakázané držať burunduka ako domáce zviera.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Diurnálny (denný) druh — burunduk východoamerický je aktívny cez deň s dvoma vrcholmi aktivity: ráno (07:00–11:00) a poobede (14:00–17:00). Cez poludnie odpočíva v nore. Extrémne rýchly a obratný — beží rýchlosťou 6–7 km/h, šplhá po stromoch aj vertikálnych povrchoch, skáče 1–2 m. Väčšinu času trávi na zemi (terícola, nie arboricola ako veverička). Jesennná aktivita extrémne intenzívna — nepretržitý zber a transport semien do nory (príprava na zimu). Plytká hibernácia: november–marec, ale nie pravá (torpor) — periodicky sa prebúdza každé 3–7 dní a žerie zo zásoby semien v nore.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Burunduk východoamerický nedokáže napodobiť ľudskú reč — je to divoký hlodavec z čeľade vevericovitých. Komunikuje bohatou škálou vokalizácií: „chip" (alarm pozemný predátor), „chuck" (alarm vzdušný predátor), „trill" (únikový signál). Tieto zvuky sú inštinktívne a druhovo špecifické.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Burunduk východoamerický je jeden z najhlasnejších malých hlodavcov — jeho varovné volania „chip" sú počuteľné na 30–50 m. Tri hlavné vokalizácie: (1) „chip" — opakované krátke „čip-čip-čip" (80–120/min, 5–10 minút nepretržite) pri pozemnom predátorovi, 40–50 dB, (2) „chuck" — hlbšie „čak-čak" pri vzdušnom predátorovi, 30–40 dB, (3) „trill" — dlhý chvejivý tón (1–2 sek) pri úniku, 35–45 dB. Výskum preukázal, že rôzne typy varovania kódujú typ predátora — ostatné burunduk reagujú odlišne na „chip" (rozhliadnutie sa) a „chuck" (útik do nory).

Dokáže hovoriť? Burunduk východoamerický nedokáže napodobiť ľudskú reč — komunikuje inštinktívnymi druhovo špecifickými vokalizáciami (chip, chuck, trill) a pachovými značkami.

Typické zvuky

  • „Chip" (čipping) — opakované krátke „čip-čip-čip" pri pozemnom predátorovi, 80–120/min, 5–10 min
  • „Chuck" (čuking) — hlbšie „čak-čak" pri vzdušnom predátorovi (jastrob, sova)
  • „Trill" — dlhý chvejivý tón 1–2 sek pri úniku do nory
  • Tiché „tsik" — kontaktný zvuk medzi matkou a mláďatami
  • Škrípanie zubov — varovný signál pri blízkom ohrození
  • „Squeal" — piskľavý výkrik pri schytení predátorom alebo súboji

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Denná aktivita (diurnálny) — dva vrcholy: ráno 07:00–11:00 a poobede 14:00–17:00, cez poludnie odpočíva v nore
Jarné párenie február–apríl — samice vokalizujú „chip" pre prilákanie samcov, polygamné
Vrh 2–8 mláďat (priemer 4–5) po 31-dňovej gravidite — apríl–jún
Mláďatá opúšťajú noru po 40–45 dňoch — holé a slepé pri narodení, otvárajú oči po 30–33 dňoch
Plytká hibernácia november–marec — nie pravá, periodicky sa prebúdza a žerie zo zásoby semien v nore

Prostredie a požiadavky

Biotop
Listnaté a zmiešané lesy východnej Severnej Ameriky — okraje lesov, záhrady, parky, kamenné múriky
Burunduk východoamerický obýva listnaté a zmiešané lesy východnej Severnej Ameriky — od juhovýchodnej Kanady (Ontario, Quebec, Nova Scotia) po juhovýchod USA (Georgia, Virginia, Tennessee). Preferuje okraje lesov, kamenné múriky, záhrady, parky, prímestské oblasti — všade, kde sú listnaté stromy produkujúce semená (dub, buk, lieska, hickory). Pozemný druh — trávi 90 % času na zemi alebo v nore, na stromy šplhá zriedkavejšie než veverička. V urbanizovaných oblastiach sa vyskytuje pri domoch, plotoch, múrikoch a kŕmidlách pre vtáky (kradne semená).
Nadmorská výška
0–1500 m n. m. — od pobrežia po Apalačské hory
Burunduk východoamerický sa vyskytuje od hladiny mora (pobrežné oblasti Atlantiku) po 1500 m n. m. v Apalačských horách (Great Smoky Mountains). Maximum početnosti v nížinných a mierne zvlnených lesoch 100–600 m n. m. s bohatou produkciou žaludí a bukvíc.
Podzemná nora
Komplexná nora 3–10 m s viacerými komorami (spálňa, zásobáreň, latrína) a 2–5 vchodmi
Burunduk si hĺbi komplexnú podzemnú noru: hlavný tunel priemeru 5–7 cm, dĺžka 3–10 m, hĺbka 30–100 cm pod povrchom. Komory: spálňa (15×15 cm, vystlaná suchým lístím a trávou), zásobáreň semien (najdôležitejšia — až 5–8 kg semien, orechov a žaludí na jedinca, základ zimnej stravy), latrína (oddelená komora — čistotný druh). 2–5 vchodov skrytých pod koreňmi stromov, kamennými múrikmi, základmi domov. Vstup typicky 5 cm priemer, žiadna hromada zeminy (odnáša v lícnych vakoch) — na rozdiel od krtka, noru burunduka je ťažko nájsť.
Teplota (divočina)
Znáša –30 °C (hibernácia v nore) až +35 °C (odpočíva v nore cez poludnie)
Burunduk východoamerický žije v mierne až chladnom podnebí s výraznými ročnými obdobiami. Zima: plytká hibernácia v nore pri teplotách pod 5 °C — prebúdza sa každé 3–7 dní a žerie zo zásobárne (nie pravá torpor ako u svišťa). Leto: aktívny pri 15–30 °C, pri >30 °C odpočíva v chladnej nore cez poludnie. Podzemná nora udržiava teplotu 5–15 °C celoročne (termoregulačná funkcia).
Sociálna štruktúra
Striktne samotársky — individuálne teritórium 0,2–0,5 ha, agresívny k iným burundukom
Burunduk východoamerický je striktne samotársky (solitárny) druh — každý jedinec má vlastné teritórium 0,2–0,5 ha (priemer 0,3 ha) centrované okolo nory. Agresívny k ostatným burundukom — naháňanie, kúsanie, varovné vokalizácie pri narušení teritória. Jedinou výnimkou je párenie (samec navštívi samicu na 1–2 dni) a matka s mláďatami (6–8 týždňov v nore). Mláďatá sa po odstavení rozptyľujú a zakladajú vlastné teritóriá (disperzia 50–200 m). Populačná hustota v optimálnom biotope: 10–25 jedincov/ha.

Rozmnožovací cyklus

Párenie (jarné — február–apríl)
Sezónne — samica fertilná 1 deň, polygamné (viacero samcov)

Burunduk východoamerický sa páre 1–2× ročne (jar: február–apríl, niekedy druhý vrh v lete: jún–júl). Samica v estrus 1 deň — vokalizuje hlasné „čip" volanie z vchodu nory, čo priláka viacerých samcov (polygamné párenie). Samce sa nahánajú a bojujú o prístup k samici. Kopulácia v nore. Pohlavná zrelosť: 3–4 mesiace (ale typicky sa nepária do jari nasledujúceho roka). Samice sa pária od prvej jari po narodení.

Gravidita
31 dní (rozsah 30–33 dní)

Gravidita burunduka trvá 31 dní (rozsah 30–33 dní). Samica počas gravidity ostáva v nore viac, zbiera extra potravu. Na konci gravidity viditeľne pribudne na váhe (z typických 90 g na 120–150 g).

Pôrod
Vrh 2–8 mláďat (priemer 4–5) — pôrod v nore

Pôrod v podzemnej nore v komore vystlanej suchým lístím. Vrh 2–8 mláďat (priemer 4–5). Mláďatá sa rodia holé, slepé, hluché (altricial), hmotnosť 3–4 g, dĺžka 5 cm. Samica sa stará sama (samec neparticipuje). Laktácia 5–7 týždňov.

Vývoj mláďat
Otvárajú oči po 30–33 dňoch, opúšťajú noru po 40–45 dňoch

Mláďatá burunduka sa vyvíjajú pomaly (v porovnaní so škrečkom): 2. týždeň: prvá srsť, pruhy viditeľné, hmotnosť 8–12 g. 4.–5. týždeň: otvárajú oči (30–33 dní), hmotnosť 20–30 g, začínajú jesť tuhú stravu. 6.–7. týždeň: prvý výstup z nory (40–45 dní) — kľúčový moment, mláďatá objavujú svet pod dohľadom matky. 8. týždeň: odstavenie, hmotnosť 40–60 g, začiatok samostatného zberu a hromadenia potravy. 10.–12. týždeň: disperzia — mláďatá opúšťajú matkin domovský okruh a zakladajú vlastné teritóriá (50–200 m). Mortalita mláďat v prvom roku: 50–70 % (predátory: jastrob, sova, had, mačka, líška, lasica).

Dospievanie a životnosť
Pohlavná zrelosť 3–4 mesiace, životnosť 3–5 rokov v prírode

Burunduk východoamerický dosahuje pohlavnú zrelosť v 3–4 mesiacoch, ale typicky sa nepári do jari nasledujúceho roka (8–10 mesiacov). Životnosť v prírode: 3–5 rokov (priemer 3 r), maximum dokumentovaných 8 rokov v prírode, 11 rokov v zajatí. Hlavné príčiny úmrtia: predátory (jastrob, sova, had, mačka domáca, líška, lasica), dopravné nehody, hladovanie (zlá zimná zásobáreň). Mortalita 50–70 % v prvom roku, 40–50 % ročne u dospelých.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Divoký druh — nedomestikovaný, v EÚ zakázané držať

Burunduk východoamerický je divoký druh, nie domáci miláčik. V EÚ od roku 2016 na zozname inváznych nepôvodných druhov (nariadenie 1143/2014) — zakázané dovážať, chovať, predávať a rozmnožovať. V USA v niektorých štátoch povolený s licenciou (rehabilitačné centrá). Osirotené mláďatá odchované ľuďmi môžu byť čiastočne habituované, ale nikdy plne domestikované — dospelé jedince sú rýchle, plachý a pri manipulácii kúšu. V záhradách východného USA a Kanady je burunduk bežný — možno ho pozorovať z okna, ale nekŕmiť z ruky (habituácia škodlivá).

1

NIE JE DOMÁCI MILÁČIK — v EÚ zakázané držať (invázny nepôvodný druh, nariadenie 1143/2014)

2

V prírode: pozorovanie v lesoch a parkoch východného USA a Kanady — aktívny ráno a poobede

3

Stopy činnosti: malé otvory v zemi (5 cm priemer, žiadna hromada zeminy), lícne vaky plné semien

4

Charakteristické zvuky: „chip-chip-chip" (varovanie), „chuck-chuck" (vzdušný predátor), „trill" (únik)

5

Fotografovanie: teleobjektív 200+ mm, trpezlivosť pri vstupe nory

6

V ZOO: pozorovanie v prírodných expozíciách (Praha Zoo, Liberec Zoo)

7

Nikdy nekŕmiť divokého burunduka — habituácia na ľudskú potravu škodlivá

8

Ak nájdete osirotené mláďa — kontaktujte rehabilitačné centrum, neodchovávajte doma

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Burunduk východoamerický 13–19 cm + chvost 8–10 cm Burunduk sibírsky 12–17 cm + chvost 8–11 cm Veverička červená 19–23 cm + chvost 15–20 cm Veverička sivá 23–30 cm + chvost 19–25 cm Pieskomil mongolský 10–12 cm + chvost 8–10 cm
Burunduk východoamerický (T. striatus) Burunduk sibírsky (E. sibiricus) Veverička červená (S. vulgaris) Veverička sivá (S. carolinensis) Pieskomil mongolský (M. unguiculatus)
Dĺžka13–19 cm + chvost 8–10 cm12–17 cm + chvost 8–11 cm19–23 cm + chvost 15–20 cm23–30 cm + chvost 19–25 cm10–12 cm + chvost 8–10 cm
Váha66–150 g50–120 g200–350 g400–600 g50–80 g
Dožitie3–5 r3–5 r5–10 r6–12 r3–5 r
Hlučnosť2/5
Stav IUCNIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
Povaha5 pruhov na chrbte, lícne vaky, pozemný, plytká hibernácia, denný5 pruhov, menší, Ázia — jediný eurázijský burunduk, tiež invázny v EÚArboricola, červenohnedá, chocholky na ušiach, pôvodná v SRVäčšia, sivá, invázna v Európe, arboricola, bez pruhovSociálny, čiastočne denný, piesočnatá srsť, populárny pet
AreálVýchod USA + JV KanadaSibír, Mongolsko, Kórea, Japonsko; invázny v EÚEurópa + Ázia; v SR bežnáVýchod USA; invázna UK, TalianskoMongolsko, Čína; celosvetovo v zajatí

Choroby a prevencia

Lymská borelióza (Borrelia burgdorferi) — rezervoár
vysoká

Príznaky: U burunduka: často asymptomatický nosič. U ľudí: erythema migrans, artritída, neurologické komplikácie

Burunduk východoamerický je významný rezervoár lymskej boreliózy (Borrelia burgdorferi) vo východnej Severnej Amerike — spolu s bielonožkou (Peromyscus leucopus) je hlavným hostiteľom pre larvy a nymfy kliešťa jelenia (Ixodes scapularis). Burunduk je kompetentný rezervoár — infikuje 25–50 % kliešťov, ktoré sa na ňom napásajú. Pre ľudí: lymská borelióza je najčastejšia vektorová choroba v USA (30 000+ prípadov/rok). Prevencia: kontrola kliešťov v záhradách, ochranný odev v lese.

Besnota (Rabies)
vysoká

Príznaky: Zmeny správania, strata plachosti, agresivita, paralýza, smrť

Burunduk je vnímavý na besnotu, aj keď prípady sú menej časté než u netopierov, líšok a skunkov. V USA je ročne hlásených niekoľko prípadov besnoty u vevericovitých (vrátane burundukov). Podozrivý je každý burunduk, ktorý sa správa nezvyčajne: strata plachosti, agresivita voči ľuďom, dezorientácia. Nikdy nemanipulujte s podozrivým zvieraťom — kontaktujte wildlife control.

Ektoparazity (kliešte, blchy, roztoče)
stredná

Príznaky: Svrbenie, škrabanie, vypadávanie srsti, anémia pri masívnej infestácii

Burunduk je hostiteľom kliešťov (Ixodes scapularis — kliešť jelení), bĺch (Orchopeas leucopus), roztočov a botflies (Cuterebra). Ektoparazity sú bežné v divokých populáciách a zriedkavo spôsobujú vážne problémy samotnému burundukovi, ale sú epidemiologicky významné ako prenášači lymskej boreliózy, anaplazmózy a babeziózy na ľudí a ostatné zvieratá.

Prevencia Burunduk východoamerický je divoký druh — zdravotné informácie sú relevantné pre záhradkárov, lesníkov a rehabilitačné centrá. Pre ľudí: burunduk je rezervoár lymskej boreliózy — v oblastiach s vysokou populáciou burundukov (východné USA) je zvýšené riziko uhryznutia infikovaným kliešťom. Prevencia: kontrola kliešťov v záhradách, ochranný odev, repelenty. V rehabilitačných centrách: najčastejšie problémy osirotených mláďat — podchlaDenie, dehydratácia, aspiračná pneumónia (z nesprávneho kŕmenia), metabolické ochorenie kostí (nedostatok vápnika). Dospelé burunduk: zranenia z dopravných nehôd, útokov mačiek, pádov.

Zaujímavosti

1

Lícne vaky — 4 žalude naraz — burunduk východoamerický má extrémne veľké lícne vaky (cheek pouches) — do každej líce sa zmestia 4 žalude alebo ekvivalent 50–70 slnečnicových semien. Nafúknuté líca zvyšujú šírku hlavy . Semená transportuje do nory a ukladá v zásobárni.

2

Zásobáreň 5–8 kg semien na zimu — počas jesene burunduk intenzívne zbiera a hromadí potravu. V podzemnej zásobárni nahromadí 5–8 kg semien, orechov a žaludí na jedinca — zásoby na celú plytko hibernačnú zimu. Zásobáreň je organizovaná — rôzne typy potravy v oddelených vreckách.

3

Plytká hibernácia — nie je pravá — burunduk nehibernuje v pravom zmysle (nie je torpor ako u svišťa). Počas zimy (november–marec) trávi väčšinu času v nore, ale prebúdza sa každé 3–7 dní, žerie zo zásobárne a príležitostne vychádza na povrch aj pri –10 °C. Srdcová frekvencia klesá z 350 na 4 úderov/min počas spánkových fáz.

4

5 pruhov na chrbte — kamufláž v lese — diagnostický znak: 5 tmavohnedých až čiernych pruhov na chrbte striedajúcich sa s 2 béžovými a 2 šedými pruhmi. Pruhy rozbíjajú siluetu v lesnej podstielke (disruptívna kamufláž) — predátor nedokáže zamerať pohybujúci sa pruhovaný objekt na pozadí lístia.

5

3 rôzne varovné volania pre 3 typy predátorov — výskum (2007, Coss a kol.) preukázal, že burunduk používa 3 odlišné varovné vokalizácie: „chip" (pozemný predátor — mačka, líška, had), „chuck" (vzdušný predátor — jastrob, sova), „trill" (únik). Ostatné burunduk reagujú odlišne na každý typ: pri „chip" sa rozhliadnu, pri „chuck" utekajú do nory.

6

Šíriteľ mycorrhíznych húb — burunduk konzumuje podzemné hríby (trúfle) a šíri ich spóry v lese prostredníctvom výkalov. Mycorrhízne huby sú symbiotickí partneri stromov (pomáhajú absorbovať vodu a živiny) — burunduk teda nepriamo podporuje zdravie lesa.

7

Invázny v EÚ od 2016 — burunduk východoamerický bol v EÚ populárny pet v 1990–2010-tych rokoch. Utekanci z chovov založili divoké populácie vo Francúzsku, Belgicku, Taliansku a Nemecku. V roku 2016 zaradený na zoznam inváznych nepôvodných druhov EÚ (nariadenie 1143/2014) — konkuruje pôvodným hlodavcom, šíri parazity, poškodzuje záhrady.

8

Rekord 11 rokov v zajatí — v prírode životnosť 3–5 rokov (max. 8), ale v zajatí s kvalitnou starostlivosťou až 11 rokov. Hlavné príčiny úmrtia v prírode: predátory (jastrob, sova, had, mačka, lasica, líška), nedostatočné zimné zásoby, dopravné nehody.

9

Názov „chipmunk" z algonkínskeho jazyka — anglický názov „chipmunk" pochádza z algonkínskeho slova „jidmoonh" (červená veverička), skomolenéčez „chitmunk" na dnešný „chipmunk". Slovenský názov „burunduk" pochádza z tatárskeho/turkického názvu pre tieto zvieratá.

Taxonomická klasifikácia

species Burunduk východoamerický
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Mammalia (cicavce)
Rad Rodentia (hlodavce)
Čeľaď Sciuridae (vevericovité)
Rod Tamias Illiger, 1811
Druh T. striatus (Linnaeus, 1758)

? Často kladené otázky

NIE — v celej EÚ (vrátane SR) je od roku 2016 zakázané držať, dovážať, chovať, predávať a rozmnožovať burunduka východoamerického (nariadenie EÚ 1143/2014 o inváznych nepôvodných druhoch). Porušenie je priestupok s pokutou. Jedince držané legálne pred zákazom (2016) smeli dožiť v držbe, ale bez rozmnožovania. Alternatívy: ak máte záujem o malého hlodavca ako pet, zvážte degu (denný, sociálny), morča (denné, sociálne, ideálne pre deti), pieskomil mongolský (aktívny čiastočne cez deň), škrečok (nočný, samotársky, nenáročný).

Burunduk je mierny záhradný škodca vo východnom USA a Kanade. Škody: (1) vyhrabáva cibuľky tulipánov, narcisov, krokusov; (2) žerie ovocie (jahody, maliny, čerešne); (3) kradne semená z kŕmidiel pre vtáky; (4) hĺbi nory pod základmi, terasami, chodníkmi (riziko sadania). Riešenie: ochranné siete na cibuľky (drôtený pletivo), repelenty (capsaicin), kŕmidlá pre vtáky s ochranou proti hlodavcom (cone baffle). Nikdy nepoužívať jed — sekundárna otrava predátorov (jastrob, sova).

Burunduk (Tamias) a veverička (Sciurus) patria do rovnakej čeľade Sciuridae, ale líšia sa: (1) veľkosť: burunduk 66–150 g, veverička červená 200–350 g, veverička sivá 400–600 g; (2) biotop: burunduk pozemný (90 % na zemi, nora), veverička arboricola (stromy, hniezdo v korune); (3) sfarbenie: burunduk 5 pruhov na chrbte, veverička jednofarebná alebo s pruhom; (4) lícne vaky: burunduk má veľké cheek pouches, veverička nemá; (5) hibernácia: burunduk hibernuje plytko, veverička nehibernuje (len znížená aktivita); (6) sociálnosť: oba samotárske; (7) chvost: burunduk kratší (8–10 cm), veverička dlhší huňatý (15–25 cm).

Burunduk východoamerický bol v EÚ populárny pet v 1990–2010-tych rokoch. Utekanci z chovov a úmyselne vypustené jedince založili divoké populácie vo Francúzsku (Forêt de Sénart pri Paríži — populácia >10 000 jedincov), Belgicku, Taliansku a Nemecku. Invázne dopady: (1) konkurencia s pôvodnými hlodavcami (veverička červená, plch), (2) šírenie parazitov (kliešte, lymská borelióza), (3) poškodzovanie záhrad a parkov. V roku 2016 bol zaradený na zoznam inváznych nepôvodných druhov (nariadenie EÚ 1143/2014) — zakázané dovážať, chovať, predávať, rozmnožovať.

V Severnej Amerike: burunduk východoamerický je bežný vo východných lesoch USA a juhovýchodnej Kanade. Najlepšie lokality: (1) národné a štátne parky — Great Smoky Mountains, Shenandoah NP, Algonquin Provincial Park (Kanada); (2) mestské parky — Central Park (NYC), Mount Royal (Montreal), High Park (Toronto); (3) prímestské záhrady — bežný pri kŕmidlách pre vtáky. Kedy: jar–jeseň, ráno (07:00–11:00) a poobede (14:00–17:00). Ako: tiché sedenie na lavičke, trpezlivosť — burunduk si po 5–10 minútach zvykne na nehybného pozorovateľa. Počúvajte „chip-chip-chip" — najpočuteľnejší signál prítomnosti. V Európe: divoké populácie vo Francúzsku (Sénart pri Paríži) a Belgicku, ale nežiaduce invázne populácie.

ZDROJ: IUCN Red List 2024, ReptileDatabase, MammalDiversity.org, Wikipedia (SK/CZ/EN), Atlas cicavcov Slovenska, BLatlas SOS, ŠOP SR pre SR druhy

 Video — Burunduk východoamerický

Chipmunk východoamerický (Tamias striatus) — pozorovanie v prírode

Chipmunk východoamerický — denný hlodavec lesov Severnej Ameriky, samotársky, hibernuje v podzemných norách, lícne vaky na transport semien.

Chipmunk východoamerický (Tamias striatus) — správanie pri norách

Chipmunk východoamerický — typické zvuky (chipping, chucking, trill), aktívny ráno a poobede, špecialista na semená a hríby.

 Cudzie názvy

Anglicky:   Eastern Chipmunk, Latinsky:   Tamias striatus