Sciuridae (vevericovité)
Svišť stepný je hlasný druh so zložitým systémom výstražných signálov. Hlavné zvuky: (1) Výstražný piskot — ostrý "piiiít" 0,5–1 sek, počuteľný 500–1000 m, rôzna frekvencia podľa typu predátora (vzdušný vs. pozemný); (2) Vrčanie pri obrane teritória; (3) Jemné kvílenie — kontaktné volanie medzi matkou a mláďatami; (4) Škrípanie zubov pri agresii.
Svišť stepný sa pári krátko po prebudení z hibernácie (apríl–máj). Samce sa budia o 1–2 týždne skôr ako samice a pripravujú nory. Polygýnny systém — dominantný samec sa pári s viacerými samicami v kolónii. Samce bojujú o prístup k samiciam — agresívne stretnutia so zápasením a hryzaním. Samica je fertilná len 2–3 dni v roku.
Gravidita trvá 30–35 dní. Samica rodí 3–8 mláďat (priemerne 5) v hlbokej hniezdnej nore. Mláďatá sa rodia holé, slepé, hmotnosť 30–40 g. 1 vrh ročne — energeticky náročná reprodukcia v krátkej aktívnej sezóne.
Mláďatá otvárajú oči po 23–25 dňoch a vychádzajú z nory po 40 dňoch (jún–júl). Laktácia trvá 40–50 dní. Po opustení nory sa mláďatá intenzívne pasú a budujú tukové zásoby pre prvú hibernáciu. Pohlavná dospelosť po 3 rokoch — mláďatá zostávajú v rodinnej skupine 2–3 sezóny.
Svišť stepný sa dožíva 10–15 rokov v divočine (maximum 18 rokov v zajatí). Vysoká mortalita mláďat v prvej zime (30–50 % neprežije prvú hibernáciu). Hlavní predátori: orol kráľovský, orol stepný, líška korzak, vlk stepný, tchor stepný.
Svišť stepný je divoký, nedomestikovaný druh — NIE je vhodný na domáci chov. Veľký hlodavec (5–9 kg) so silnými zubami a kopaním nôr. V zoologických záhradách toleruje chovateľov, ale nie je krotký. V niektorých krajinách (Rusko, Kazachstan) sa občas chová na farmách pre kožušinu — nie ako pet.
Svišť stepný NIE je domáci miláčik — je to divoký druh
V zoologických záhradách: výbeh min. 20 m² s hĺbkou zeminy 2+ m pre hĺbenie nôr
Skupinový chov (min. 4–6 jedincov) — sociálny druh
Strava: čerstvá tráva, seno, zelenina, obilniny
Zimná hibernácia nutná — výbeh s izolovanou norou, teplota okolo 5 °C
| Svišť stepný (M. bobak) | Svišť vrchovský (M. marmota) | Syseľ pasienkový (S. citellus) | Veverička stromová (S. vulgaris) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 50–60 cm + chvost 12–15 cm | 42–54 cm + chvost 13–16 cm | 18–23 cm | 20–25 cm + chvost 15–20 cm |
| Váha | 5–9 kg | 3–7 kg | 240–340 g | 250–350 g |
| Dožitie | 10–15 r | 15–18 r | 3–6 r | 6–10 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 5/5 | 5/5 | 5/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN EN | IUCN LC |
| Povaha | Najväčší svišť Eurázie, stepný druh, kolónie 10–50 jedincov | Alpský druh, Tatry a Alpy, hibernácia 6 mesiacov | Malý stepný hlodavec, SR chránený, kolónie na pasienkoch | Európska lesná veverička, ryšavá, SR chránená |
| Areál | Východná Európa, Rusko, Kazachstan, Stredná Ázia | Alpy, Tatry, Karpaty, Pyreneje | Stredná Európa (SR, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko) | Eurázia — lesy od Írska po Japonsko |
Príznaky: Zdurené lymfatické uzliny, horúčka, apatia, rýchla smrť
Svište stepné sú prirodzeným rezervoárom moru (Yersinia pestis) v stredoázijských stepiach. Epidémie moru v kolóniách spôsobujú hromadné úhyny. Prenos cez blchy (Ceratophyllus). Epidemiologicky významný — historicky aj zdroj ľudského bubonického moru v Strednej Ázii.
Príznaky: Hnačka, chudnutie, apatia, nafúknuté brucho
V divočine svište trpia črevnými parazitmi — škrkavky (Ascaris, Citellinema), pásomnice, kokcidie. Intenzita napadnutia stúpa v hustých kolóniách s degradovaným prostredím. V zoologických záhradách pravidelná deparazitácia.
Príznaky: Škrabanie, vypadávanie srsti, prenos chorôb
Svište hostia špecifické druhy bĺch (Ceratophyllus, Oropsylla) a kliešťov (Ixodes). Blchy sú vektorom moru a tularémie. V zoologických záhradách prevencia cez hygienu výbehu.
Najväčší svišť Eurázie — svišť stepný je najťažší druh rodu Marmota v Eurázii — dospelé jedince dosahujú 5–9 kg (pred hibernáciou až 10 kg), dĺžka tela 50–60 cm.
Hibernácia 6–8 mesiacov — svišť stepný hibernuje dlhšie ako väčšina cicavcov (september–apríl). Telesná teplota klesá z 37 °C na 4–6 °C, srdcová frekvencia z 200 na 5 úderov/min. Periodicky sa prebúdzajú každé 2–3 týždne na krátke ohriatia.
Výstražný piskot na 1 km — ostrý výstražný piskot svišťa stepného je počuteľný na vzdialenosť 500–1000 m. Rôzne frekvencie signalizujú rôzne typy predátorov — kolónia rozlišuje vzdušných (orly) a pozemných (líšky) predátorov.
Tukové zásoby zdvojnásobí hmotnosť — pred hibernáciou svišť zdvojnásobí svoju hmotnosť budovaním tukových zásob. Z jarných 3–4 kg narastie na jesenných 7–9 kg. Tukové zásoby sú jediný zdroj energie počas 6–8 mesiacov spánku.
Pohlavná dospelosť až po 3 rokoch — mláďatá svišťa stepného dosahujú pohlavnú dospelosť až vo veku 3 rokov — pomerne neskoro pre hlodavca. Mladé jedince zostávajú v rodinnej skupine 2–3 sezóny.
Rezervoár moru — svište stepné sú prirodzeným rezervoárom bubonického moru (Yersinia pestis) v Strednej Ázii. Historicky epidémie moru v svištích kolóniách predchádzali ľudským pandémiám.
Bobakový olej v tradičnej medicíne — tuk svišťa stepného ("bobakový olej") sa v Rusku a Kazachstane tradične používa ako ľudový liek na respiračné choroby. Moderná medicína tieto účinky nepotvrdila.
Strážne postavenie na zadných nohách — svište stepné sa vyznačujú typickým "strážnym" správaním — stoja vzpriamene na zadných nohách ako stĺpiky a sledujú okolie. Toto správanie je ikonické pre stepnú faunu.
NIE — svišť stepný je divoký, nedomestikovaný druh. Váži 5–9 kg, hĺbi hlboké nory, žije v kolóniách a vyžaduje hibernáciu 6–8 mesiacov. Pre domáci chov je úplne nevhodný. Pozorovanie v zoologických záhradách alebo v divočine na organizovaných ekoturistických výletoch.
Svišť stepný obýva otvorené trávnaté stepi od východného Poľska (historicky) cez Ukrajinu, južné Rusko, Kazachstan po Strednú Áziu. Preferuje rovinaté terény s nízkou vegetáciou v nížinách a pahorkatinách (100–600 m n. m.). V SR sa nevyskytuje.
Svišť stepný (M. bobak) je väčší a ťažší (5–9 kg vs. 3–7 kg), žije v stepiach nížin (100–600 m n. m.), kým svišť vrchovský (M. marmota) obýva alpské lúky vysoko v horách (1000–3000 m n. m., Alpy, Tatry, Karpaty). Stepný vytvára väčšie kolónie (10–50 jedincov vs. 2–15). Oba druhy hibernujú 6–8 mesiacov.
IUCN hodnotí svišťa stepného ako LC (Least Concern) — celková populácia je stabilná. Lokálne je však ohrozený stratou stepného biotopu — rozorávanie stepí na poľnohospodársku pôdu, urbanizácia. Na Ukrajine populácie poklesli kvôli poľnohospodárskej intenzifikácii. V Kazachstane a Rusku stále bežný.