Polyboroides — Accipitridae (jastrabovité)
Diagnostické znaky: (1) žltá holá lícna koža (môže červenať pri stresu); (2) sivé telo s čiernymi koncami krídel; (3) dlhé nohy s dvojkĺbovou flexibilitou; (4) chochlatí čierno-biele pruhy na chvoste; (5) dĺžka tela 60–66 cm.
Dospelý:
Juvenil:
Jastrabovitá africká má unikátne dvojkĺbové nohy (intertarsal joints) — môže ohnúť nohy „dozadu" o 70°. Konvergentná evolúcia s 2 ďalšími rodmi.
Jastrabovitá africká je relatívne tichý dravec. Najčastejšie volanie „síí-síí" (frekvencia 1–3 kHz). Pri love tichý.
Pár vykonáva letové akrobacie. Pár doživotne monogamný.
Vajcia bielo-modré s hnedými škvrnami. Hniezdo v stromoch (acaácia, baobab) do 25 m.
Sedia striedavo obaja rodičia.
Mláďatá altriciálne.
Rodičia prinášajú korisť z dutín. Vyletajú v 6.–8. týždni.
Juvenily samostatne lovia, postupne sa učia hangovaciu techniku. Pohlavná zrelosť 3 roky.
| Jastrabovitá africká | Jastrabovitá žeriavová | Tajomník hadí | Orol skalný | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 60–66 cm | 38–54 cm | 110–150 cm | 75–90 cm |
| Váha | 0,6–1,0 kg | 0,3–0,5 kg | 3,7–4,3 kg | 3,0–6,5 kg |
| Dožitie | ~15 r | ~12 r | 10–15 r | 15–25 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 5/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN EN | IUCN LC, SR chránený 7 000 € |
| Povaha | Dvojkĺbové nohy, lov v dutinách, 25 % palmové plody | Crane Hawk, dvojkĺbové nohy, netopiere | Jediný terrestriálny dravec, lov hadov | Ikona Tatier |
| Dostupnosť v SR | Subsaharská Afrika | Latinská Amerika | Subsaharská Afrika | Holarktická oblasť |
Príznaky: Pokles populácie koristi
V Z Afrike ťažba dreva.
Príznaky: Sekundárna intoxikácia
V poľnohospodárskych oblastiach.
Príznaky: Sekundárna otrava
Lokálne v J Afrike.
Unikátne dvojkĺbové nohy (intertarsal joints) — jastrabovitá africká môže ohnúť nohy „dozadu" o 70°, čo žiadny iný raptor nedokáže. Toto jej umožňuje siahnuť do úzkych dutín stromov a hniezd (barbety, woodhoopoes, tkáče) pre vajcia a mláďatá. Pri love visí dolu hlavou na vetve, jednou nohou chytí konár, druhú zasunie do dutiny.
Konvergentná evolúcia s tromi líniami — dvojkĺbové nohy sa vyvinuli nezávisle v 3 rodoch: (1) Polyboroides typus (Afrika, sister Polyboroides radiatus z Madagaskaru), (2) Geranospiza caerulescens (Crane Hawk, Amerika), (3) Pengana robertbolesi (vyhynutá, Austrália miocén). Žiadny iný raptor sveta nemá takúto adaptáciu.
Konzumuje 25 % diéty plody olejnej palmy (Elaeis guineensis) — bežná v Z Afrike. Žiadny iný dravec sveta nekonzumuje toľko ovocia. Olejné palmové plantáže v Nigérii, Ghane, Pobreží slonoviny sú top lokality pre jastrabovitú africkú. Jastrabovitá lieta na koruny paliem a otáča sa hlavou dolu pre ovocie.
Loví v dutinách barbetov a woodhoopoes — barbety (Lybiidae) a woodhoopoes (Phoeniculidae) si hniezdia v dutinách stromov. Jastrabovitá pozoruje hniezdo (úroveň „agresie" mobbingu prezrádza polohu), potom siahne dovnútra dvojkĺbnou nohou. Niektoré druhy tkáčov vyvinuli obranné mechanizmy — dlhé vstupné tunely (Ploceus), ktoré znemožňujú jastrabovi vidieť do hniezda.
„Mobbing agresivity" — vyhľadávacia stratégia — jastrabovitá využíva úroveň agresie spevavcov pri lete cez les. Keď spevavce intenzívne mobbujú, jastrabovitá vie že je blízko hniezda. Otáča sa a hľadá v tej oblasti. Touto stratégiou efektívne lokalizuje hniezda woodhoopoes, barbetov, tkáčov.
Subsaharská Afrika — bežná v Z — najpočetnejšia v tropickej Z Afrike (Nigéria, Ghana, Pobrežie slonoviny — vďaka olejným palmám). Riedkejšia v V Afrike (Keňa, Tanzánia) a J Afrike (JAR, Namíbia). V Sudáne a Sahele zriedkavá.
Dva poddruhy — P. t. typus (subsaharská Afrika všeobecne) a P. t. pectoralis (S a SZ Afrika). Sister-species P. radiatus (Madagaskar) — endemická.
Žltá holá lícna koža — diagnostický znak — môže červenať pri stresu alebo agresii. Žlté nohy, žltý zobák s tmavým háčkom. Sivé telo s čiernymi koncami krídel. Dĺžka tela 60–66 cm. Pohlavná zrelosť 3 roky.
Vie liezť po stromoch — okrem visiacky dolu hlavou, jastrabovitá vie aj aktívne liezť po stromoch používajúc krídla aj nohy. Žiadny iný dravec nemá takúto schopnosť — adaptácia pre dosiahnutie hniezd v vysokých dutinách.
IUCN Least Concern — populácia stabilná. CITES Appendix II. Žiadne významné ohrozenie. V Z Afrike olejné palmové plantáže kompenzujú stratu prirodzeného habitatu.
Jastrabovitá africká má unikátne dvojkĺbové nohy (intertarsal joints) — môže ohnúť nohy „dozadu" o 70°, čo žiadny iný raptor nedokáže. Pri love visí dolu hlavou na vetve, jednou nohou chytí pažbe alebo konár, druhú zasunie do dutiny stromu alebo hniezda. Touto technikou loví vajcia a mláďatá z hniezd barbetov, woodhoopoes a tkáčov, ktoré sú nedosiahnuteľné pre iné raptory. Konvergentná evolúcia s Geranospiza caerulescens (Crane Hawk, Amerika) a vyhynutou Pengana z Austrálie.
V subsaharskej Afrike — najpočetnejšia v tropickej Z Afrike (Nigéria, Ghana, Pobrežie slonoviny — vďaka olejným palmám Elaeis guineensis). Riedkejšia v V Afrike (Keňa, Tanzánia, Uganda) a J Afrike (JAR, Namíbia, Zimbabwe). V Sudáne, Sahele a SZ Afrike zriedkavá. Vyhľadáva lesné okraje, savany s rozptýlenými stromami a olejné palmové plantáže. V Európe ani SR sa nevyskytuje.
Diéta: 35 % mladé vtáky a vajcia z hniezd v dutinách (barbety, woodhoopoes, tkáče), 25 % plody olejnej palmy (Elaeis guineensis — žiadny iný dravec sveta nekonzumuje toľko ovocia), 15 % drobné cicavce (myši, krty, mladé zajace, veverice), 12 % plazy (jaštery, geckony, mladé hady), 8 % hmyz (cikády, kobylky, šváby), 5 % iné (netopiere, žaby, ryby). Pri love hniezd využíva úroveň agresie mobbingu spevavcov — keď intenzívne mobbujú, vie že je blízko hniezda.
Dĺžka tela 60–66 cm (24–26 palcov). Sfarbenie: sivé telo, čierne konce krídel, žltá holá lícna koža (môže červenať pri stresu — diagnostický znak), žlté nohy, žltý zobák s tmavým háčkom. Pohlavný dimorfizmus minimálny — samec a samica približne rovnako veľkí. Pohlavná zrelosť 3 roky.
Obidva druhy majú konvergentné dvojkĺbové nohy, ale fyziologicky odlišné. Polyboroides typus (Afrika): dĺžka 60–66 cm, sivé telo, žltá holá líce, diéta 25 % palmové plody. Geranospiza caerulescens (Crane Hawk, Latin Amerika): dĺžka 38–54 cm (menší), tmavošedé telo, červené oči, špecialista na netopiere a hady z dutín. Genetická divergencia ~30 mil. rokov. Spolu s vyhynutou Pengana (Austrália miocén) tvoria 3 nezávislé línie s rovnakou adaptáciou.
Nie — IUCN Least Concern, populácia stabilná. CITES Appendix II — regulovaný obchod. V Z Afrike olejné palmové plantáže kompenzujú stratu prirodzeného lesa. Hlavné hrozby: strata starých lesov s dutými stromami (Z Afrika), pesticídy, karbofuran (lokálne), otrávené hlodavce (J Afrika).
Druh popísal Andrew Smith v roku 1829.
Zdroj: IOC v15.2.
Areál: subsaharská Afrika — najpočetnejšia v tropickej Z Afrike (olejné palmy).
IUCN: Least Concern, populácia stabilná. CITES Appendix II.
Jastrabovitá africká (gymnogene) volanie a let — Kruger NP, JAR (Stories Of The Kruger).
