Sup hrdzavohnedý (Gyps africanus / White-backed Vulture) — dospelý jedinec s tmavohnedým perim a charakteristickým bielym pruhom na chrbte (foto: Africa, Wikimedia Commons)

Gyps — Accipitridae (jastrabovité)

Sup hrdzavohnedý

Gyps africanus (Salvadori, 1865) — najbežnejší sup Afriky, IUCN CR (pokles 86 % za 30 r); kľúčový mršinožravec sub-saharskej Afriky

IUCN: CR (Critically Endangered, 2015+) | Pokles 86 % za 30 rokov | Sub-saharský endemit
Rozpätie196–225 cm
Hmotnosť4,2–7,2 kg
Globálne~30 000
Africké savany a Sahel sú domovom najbežnejšieho supa Afriky — supa hrdzavohnedého. Druh popísal Salvadori v roku 1865. Globálna populácia klesla o 86 % za 30 rokov — z 270 000 dospelých v 1992 na ~30 000 v 2024 (BirdLife 2021, Murn 2014). IUCN Critically Endangered (CR, 2015+). Rozpätie krídel 196–225 cm, hmotnosť 4,2–7,2 kg. Hniezdi v korunách stromov (akácia, baobab) v kolóniách 10–80 párov. Hlavná hrozba: otrávené sloňie mršiny pytliakmi — pri 1 mršine slona hynie 30–500+ supov. Hromadné úhyny: Bwabwata (NA) 2013 — 600+, Hluhluwe (SA) 2017 — 150+, Selous (TZ) 2018 — 600+. The Peregrine Fund + EWT JAR + VulPro koordinujú Africa Pan-African Vulture Action Plan 2017+.
NAJBEŽNEJŠÍ SUP AFRIKY — POKLES 86 % — Sup hrdzavohnedý je najrozšírenejší sup sub-saharskej Afriky, ale klesol o 86 % za 30 rokov — z 270 000 dospelých v 1992 na ~30 000 v 2024. Hlavná hrozba — otrávené sloňie mršiny pytliakmi (karbofuran, antikoagulanty). Pri 1 mršine slona hynie 30–500+ supov.

 Identifikácia — diagnostika v lete a sediaceho

Pre detailnú identifikáciu pozrite enrichment dáta vyššie — sekcia $enr_tags a $enr_facts obsahuje diagnostické znaky druhu, rozmery, sfarbenie a vekové rozdiely (dospelý vs juvenil).

 Africa Pan-African Vulture Action Plan

The Peregrine Fund + Endangered Wildlife Trust (EWT JAR) + VulPro + BirdLife Africa + IUCN Vulture Specialist Group koordinujú Africa Pan-African Vulture Action Plan (2017–2027). Cieľ: zabrániť vyhynutiu 6 kriticky ohrozených afrických supov.

  • Bwabwata (Namíbia) 2013: 600+ supov otrávených pri 1 mršine slona
  • Hluhluwe-iMfolozi (JAR) 2017: 150+ supov otrávených
  • Selous (Tanzánia) 2018: 600+ supov otrávených
  • Kruger NP (JAR): 50+ úhynov 2019, kľúčové hniezdne miesto
  • Serengeti-Mara (TZ-KE): najsilnejšia V Afrika populácia
  • The Peregrine Fund + WCS: antidot tím, satelitná telemetria
  • VulPro JAR: rehabilitácia + captive breeding, sentinel supy
  • EWT JAR + Eskom: Bird-friendly elektrické vedenia
  • Muthi obchod: 1 500–4 000 supov ročne pre tradičnú medicínu
ZDROJ: The Peregrine Fund, EWT JAR, VulPro, Ogada et al. 2016 Conservation Letters

Výživa

  • Mršiny veľkých afrických kopytníkov — zebry, gnu, antilopy, byvoly
  • Vnútornosti a mäkké tkanivá — pľúca, pečeň, srdce
  • Mršiny dobytka a kôz — pri obecných zónach v Sahele a Sahel
  • Sloňie mršiny — pytliaci a prirodzené úmrtia
  • Voda — pije po kŕmení mršinami
Tip od odborníka Sup hrdzavohnedý (Gyps africanus) je najbežnejší sup Afriky a kľúčový mršinožravec sub-saharskej Afriky. Druh popísal Salvadori v roku 1865. Globálna populácia klesla o 86 % za 30 rokov — z odhadovaných 270 000 dospelých jedincov v 1992 na ~30 000 v 2024 (BirdLife 2021, Murn 2014 Bird Conservation International). IUCN Critically Endangered (CR, 2015+). Hlavná hrozba: otrávené mršiny — pytliaci slonov otrávia mršinu karbofuranom alebo antikoagulantmi, aby kruhujúce supy neupozornili ranger patrolov na pytliactvo. Pri 1 otrávenej mršine slona hynie 30–500+ supov v priebehu 24–48 hodín. Dokumentované hromadné úhyny: Bwabwata (Namibia) 2013 — 600+ supov, Hluhluwe (JAR) 2017 — 150+ supov, Selous (TZ) 2018 — 600+ supov (Ogada et al. 2016 Conservation Letters). Sub-saharský endemit — od Mauretánie po V Africu a JAR. Druh hniezdi v korunách stromov (najčastejšie akácia, baobab) v hustých kolóniách 10–80 párov.

Hlasový prejav

Sup hrdzavohnedý je najhlasnejší afrického sup pri mršine — hrdelné „kva-kva-kva", syčanie „ssss" pri agresívnej konfrontácii o pozíciu (0,5–2,5 kHz). Pri kolektívnom kŕmení s 30–100+ jedincami je hluk slyšiteľný 1–2 km ďaleko a priťahuje ďalšie supy. Mimo kŕmenia tichý.

Typické zvuky

  • Hrdelné „kva-kva-kva" — kŕmne volanie pri mršine (0,5–2 kHz)
  • Syčanie „ssss" — agresívna konfrontácia o pozíciu pri mršine
  • Krákanie „krak-krak" — prelet nad kolóniou, sociálny kontakt
  • Žobravé volanie mláďat „chip-chip" — pri kŕmení rodičmi
  • Varovné volanie pri ohrození hniezda — krátke „kjak"

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — paralelné krúženie (apríl–jún, V Afrika)
Znáška — 1 vajce v korunách stromov (máj–júl)
Inkubácia 56 dní + odchov 120 dní (jún–december)
Mláďatá samostatné, juvenily disperzujú (december–apríl)
Pelichanie — postupná výmena letiek po hniezdnej sezóne
Rezident — sedentárny druh, kočuje 50–100 km/deň

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Koruna veľkého stromu — akácia (Acacia), baobab (Adansonia), 6–25 m výška
Hniezdo z konárov, vystlané vlnou, kožou a perím. Rozmery 0,8–1,5 m priemer. Kolónie 10–80 párov tesne pri sebe. Niekedy aj na eucalyptus, marula (Sclerocarya birrea). V Kruger NP (JAR) hniezdne stromy obsadené 30+ rokov.
Nadmorská výška
0–3 000 m n. m. — africké savany, Sahel, Sahel
Najčastejšie 200–1 500 m n. m. V Etiópii a Kenyi do 3 000 m. V Sahele a JAR 0–1 000 m. Vyhýba sa hustému tropickému lesu (nevidí mršiny).
Biotop
Africké savany, sucho-pásmové krajiny, krovinaté oblasti s veľkými kopytníkmi
Vyžaduje otvorené savany s veľkými kopytníkmi (zebra, gnu, antilopa, byvol). Charakteristické lokality: Kruger NP (JAR), Serengeti-Mara (TZ-KE), Etosha (NA), Chobe (BW), Selous (TZ), Niassa (MZ), Pendjari (BJ), Waza (CM).
Teplota
Tropické a subtropické pásmo, +10 až +45 °C
Tolerantný druh — od V Afriky (+45 °C v Sahele) po horské Etiópske vrchoviny (+10 °C v noci). Hniezdne stromy poskytujú tieň cez deň.
Voda
Pravidelne pije z potokov, jazier — kritické v suchom období
Pravidelne pije po kŕmení mršinami. V Sahele počas suchej sezóny obtiažny prístup k vode. Kúpe sa v plytkých kalužiach pri rieke.
Spoločnosť
Vysoko sociálny — kolónie 10–80 párov, kolektívne kŕmenie 30–100+ jedincov
Pár chráni iba hniezdny okrsok. Kolektívny lov — pri náleze mršiny pristane 30–100+ jedincov spoločne z okolia 100–200 km, sledujúc termiky a iné supy. Sociálne učenie juvenilov. Veľké mršiny (slon, žirafa) skonzumované za 30–60 min.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Apríl–jún (V Afrika)

Pár vykonáva paralelné krúženie nad hniezdnym stromom. Doživotne monogamný. Hniezdne stromy obsadené 10–30 rokov.

Znáška
1 vajce

Vajce bielo-krémové, rozmery ~88 × 65 mm, hmotnosť ~220 g. Znáška máj–júl. V V Afrike koniec mája až jún, v JAR júl–august.

Inkubácia
~56 dní

Sedia obaja rodičia — samica viac (60 %). Liahnutie júl–september.

Liahnutie
Júl–september

Mláďatá semialtriciálne — slepé, s krátkym bielym páperím. Hmotnosť pri vyliahnutí ~150 g. Otvárajú oči po 7. dni.

Mláďatá
~120 dní v hniezdnom strome

Mláďatá rastú v koruná stromu. Perá vyrastajú od 5. týždňa. Vyletajú v decembri–januári.

Samostatnosť
6–7 mesiacov po vyliahnutí

V januári–marci juvenily samostatne hľadajú mršiny v rámci kolektívnych skupín. Pohlavná zrelosť 5–7 rokov, prvé hniezdenie 6–8 rokov. Životnosť ~20 rokov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sup hrdzavohnedý 78–98 cm Sup Rüppellov 85–103 cm Sup tigrový 62–72 cm Sup bielohlavý 93–122 cm Sup indický 80–103 cm
Sup hrdzavohnedý Sup Rüppellov Sup tigrový Sup bielohlavý Sup indický
Dĺžka78–98 cm85–103 cm62–72 cm93–122 cm80–103 cm
Váha4,2–7,2 kg6,4–9 kg1,5–2,6 kg6,2–11 kg5,5–6,3 kg
Dožitie~20 r30–50 r~21 r15–25 r15–25 r
OchranaIUCN CR (2015+), CITES IIIUCN CRIUCN CRIUCN LCIUCN CR
CharakteristikaNajbežnejší sup Afriky, pokles 86 % za 30 rNajvyšší letec — 11 300 mNajmenší africký sup, „garbage collector"Najbežnejší sup EurópyDiclofenac crisis 97 %
AreálSub-Sahara — ~30 000 z 270 000 (1992)Sahel, V Afrika — ~10 000Sub-Sahara — ~197 000 (pokles 83 %)EÚ 30 000+ párovIN, PK, NP — 5 000–15 000

Zaujímavosti

1

Najbežnejší sup Afriky — sub-saharský endemit — sup hrdzavohnedý je najbežnejší a najrozšírenejší sup celého afrického kontinentu. Areál: od Mauretánie a Senegalu cez Mali, Burkina Faso, Niger, Čad, Sudán, Etiópia, Kenya, Tanzánia, Uganda, Zambia, Botswana, Namibia, Zimbabwe, Mozambique, JAR. Pred krízou populácia v miliónoch jedincov.

2

IUCN: CR — pokles 86 % za 30 rokov — populácia klesla z 270 000 dospelých v 1992 na ~30 000 v 2024 (Murn 2014 Bird Conservation International, BirdLife 2021). Pokles 86 % za 30 rokov. IUCN v 2015 prešla z VU na Critically Endangered (CR). Hlavné príčiny: otrava sloňou kostnou dreňou, diclofenac, muthi obchod, elektrické vedenia.

3

Otrávené sloňie mršiny — hromadné úhyny — africkí pytliaci slonov používajú karbofuran (Furadan) alebo antikoagulanty na otrávenie kostnej drene v mršine slona — cieľ je likvidovať kruhujúce supy, ktoré by upozornili ranger patrolov na pytliactvo. Pri 1 otrávenej mršine slona hynie 30–500+ supov v priebehu 24–48 hodín. Najtragickejšie hromadné úhyny: Bwabwata (Namibia) 2013 — 600+ supov, Hluhluwe-iMfolozi (JAR) 2017 — 150+, Selous (Tanzánia) 2018 — 600+, Kruger NP 2019 — 50+, Niassa (Mozambik) opakovane.

4

Sleduje predátorov — adaptácia na lokalizáciu mršín — sup hrdzavohnedý má unikátnu adaptáciu — kruhuje nad levmi, leopardmi a hyenami, čakajúc na ich úsilie a opustenú mršinu. Levy zabíjajú 30–50 % svojej koristi, ale supy konzumujú 75–80 % veľkých afrických mršín. Synergia: bez predátorov by supy nezískali toľko mršín, bez supov by mršiny zostávali rozkladajúce sa.

5

Hniezdi v korunách stromov — akácia, baobab — na rozdiel od väčšiny Gyps supov (ktoré hniezdia na skalách), sup hrdzavohnedý hniezdi v korunách veľkých stromov — najčastejšie akácia (Acacia spp.), baobab (Adansonia digitata), marula (Sclerocarya birrea). Kolónie 10–80 párov tesne pri sebe. Hniezdne stromy obsadené 10–30 rokov. Strata starých stromov kvôli ťažbe je hrozba.

6

The Peregrine Fund + EWT — Pan-African Vulture Action Plan — The Peregrine Fund (USA), Endangered Wildlife Trust (EWT, JAR), BirdLife Africa a IUCN Vulture Specialist Group koordinujú Africa Pan-African Vulture Action Plan (2017–2027). Cieľ: zabrániť vyhynutiu 6 kriticky ohrozených druhov afrických supov (G. africanus, G. rueppellii, T. tracheliotos, T. occipitalis, N. monachus, G. coprotheres) cez antidot tímy, vzdelávacie kampane a captive breeding.

7

Muthi obchod — 1 500–4 000 supov ročne — v JAR, Mozambiku, Nigérii a Tanzánii sa supy lovia pre tradičnú medicínu (muthi) — pierka a hlava pre veštectvo (sangoma), mozog pre „vízie". Endangered Wildlife Trust (EWT) odhaduje 1 500–4 000 supov ročne pre muthi (Mander 2007). Hlava supa stojí 30–100 USD na čiernom trhu. BirdLife + IUCN vzdelávacie kampane s sangomami a tradičnými liečiteľmi.

8

VulPro JAR — rehabilitácia + captive breeding — VulPro (JAR, založené 2007 Kerri Wolter) je africké rehabilitačné a breeding centrum supov. Drží 200+ jedincov 5 druhov (G. africanus, G. coprotheres, T. tracheliotos, T. occipitalis, N. monachus). Otrávené supy z divočiny sú rehabilitované a vrátené do prírody. Sentinel supy (s GPS) sa používajú pre detekciu otrávených mršín — kľúčový antidot nástroj.

9

Rozpätie 196–225 cm, hmotnosť 4,2–7,2 kg — sup hrdzavohnedý je stredne veľký Gyps. Rozpätie krídel 196–225 cm, hmotnosť 4,2–7,2 kg, dĺžka tela 78–98 cm. Menší než sup bielohlavý (G. fulvus, 230–280 cm) a sup Rüppellov (G. rueppellii, 226–260 cm). Diagnostické znaky: tmavohnedé telo s charakteristickým bielym pruhom na chrbte (po vyletení viditeľný odhora — preto „white-backed"), lysá hlava a krk so šedavým páperíčkom, tmavý zobák.

10

Sledovanie supov pre objavenie pytliactva — moderné anti-poaching tímy (WCS, African Parks, EWT) používajú supy ako „flying detectives". Sentinel supy s GPS trackermi kruhujú nad savanou — keď nájdu mršinu (najmä slona), tím okamžite vyšle ranger patrol. Pytliaci preto otrávia mršiny — zabíjajú supov, aby ich nebolo vidieť. Recipročný „arms race" ochranárov vs pytliakov.

Taxonomická klasifikácia

species Sup hrdzavohnedý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Accipitriformes (jastrabotvaré)
Čeľaď Accipitridae (jastrabovité)
Rod Gyps Savigny, 1809
Druh G. africanus (Salvadori, 1865)
Poddruh SR V SR neprítomný — africký endemit (sub-saharská Afrika)
Poddruhy Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy (Mundy 1992 „Vultures of Africa").

? Často kladené otázky

Sup hrdzavohnedý (Gyps africanus) klesol o 86 % za 30 rokov — z 270 000 dospelých v 1992 na ~30 000 v 2024 (Murn 2014, BirdLife 2021). IUCN CR. Hlavné príčiny: (1) Otrávené sloňie mršiny — pytliaci slonov používajú karbofuran alebo antikoagulanty na otrávenie kostnej drene v mršine slona, aby kruhujúce supy neupozornili ranger patrolov na pytliactvo. Pri 1 mršine slona hynie 30–500+ supov. Hromadné úhyny: Bwabwata 2013 (600+), Hluhluwe 2017 (150+), Selous 2018 (600+). (2) Diclofenac sa rozšíril v Afrike od 2018+. (3) Muthi obchod — 1 500–4 000 supov ročne pre tradičnú medicínu. (4) Elektrické vedenia, strata habitatu.

Sup hrdzavohnedý je sub-saharský endemit — najrozšírenejší sup celého afrického kontinentu. Areál: od Mauretánie a Senegalu cez Mali, Burkina Faso, Niger, Čad, Sudán, Etiópia, Kenya, Tanzánia, Uganda, Zambia, Botswana, Namibia, Zimbabwe, Mozambik, JAR. Kľúčové lokality pre pozorovanie: Kruger NP (JAR), Serengeti-Mara (TZ-KE), Etosha (NA), Chobe (BW), Selous (TZ), Niassa (MZ), Pendjari (BJ). Hniezdi v korunách veľkých stromov (akácia, baobab) v kolóniách 10–80 párov. Sedentárny — kočuje 50–100 km/deň.

Hlavné rozdiely: (1) Sup hrdzavohnedý (G. africanus) — sub-saharský endemit, hniezdi v korunách stromov (akácia, baobab), rozpätie 196–225 cm, najbežnejší sup Afriky; (2) Sup Rüppellov (G. rueppellii) — Sahel + V Afrika, hniezdi na skalných stenách (Kwenia Kenya, Hell Tanzánia), rozpätie 226–260 cm, najvyšší letec planéty (11 300 m kolízia s lietadlom 1973). Obidva IUCN CR, obidva ohrozené otravou sloňou kostnou dreňou, oboje sub-saharské Gyps.

Muthi je tradičná africká medicína (najmä JAR, Mozambik, Zimbabwe, Nigéria), kde sa pierka a kosti supov používajú v rituáloch — sangomy (tradiční liečitelia) ich predávajú pre veštectvo a „vízie". Pierka sa pália pre dym (verí sa že prináša šťastie a vízie), mozog sa konzumuje. Endangered Wildlife Trust (EWT) odhaduje 1 500–4 000 supov ročne pre muthi v južnej Afrike (Mander 2007 EWT report). Hlava supa stojí 30–100 USD na čiernom trhu. BirdLife + EWT + IUCN vzdelávacie kampane s sangomami a tradičnými liečiteľmi — pokus o postupné nahradenie supov bezbolestnými symbolmi.

Sup hrdzavohnedý nedokáže detekovať jed v mršine — všetky supy sú citlivé na karbofuran, antikoagulanty a diclofenac. Ochranná stratégia musí byť ľudská: (1) Sentinel supy s GPS trackermi (VulPro, The Peregrine Fund) — keď supy nájdu mršinu, ranger patrol prichádza za 1–2 hod a likviduje otrávenú mršinu pred kŕmením; (2) Vzdelávacie programy s komunitami — antidot tímy WCS, EWT, BirdLife; (3) Bird-friendly elektrické vedenia (EWT + Eskom JAR); (4) VulPro rehabilitácia — otrávené supy z divočiny sú zachránené aktívne uhlie a pakkovaní pre obličky.

V divočine sa sup hrdzavohnedý dožíva ~20 rokov, v zoologických zariadeniach 30+. Pohlavná zrelosť 5–7 rokov, prvé hniezdenie 6–8 rokov, pár znáša 1 vajce ročne (50 % juvenilná mortalita). Extrémne pomalý reprodukčný rast — strata 1 dospelého = strata 10–15 mláďat počas zvyšku života. Mortalita 1. roku 30–50 %, dospelých 5–10 % ročne (s antropogénnymi hrozbami).

Sup hrdzavohnedý je kľúčový mršinožravec afrických savan — likviduje 75–80 % veľkých afrických mršín (zebra, gnu, antilopa, byvol, slon). Bez supov by sa mršiny rozkladali pomalšie, čo by viedlo k: (1) zvýšeniu populácie túlavých psov a šakalov — vektor besnoty; (2) bakteriálnej kontaminácii vody (antrax, brucelóza); (3) zvýšeniu hmyzu (muchy tsetse). Ekonomická hodnota: ekosystémová služba afrických supov odhadovaná na 1–5 mld. USD ročne (Ogada et al. 2012 Conservation Biology). Strata supov má kaskádové dôsledky pre ekosystémy a verejné zdravie.

 Taxonómia

Druh popísal Tommaso Salvadori v roku 1865. Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy (Mundy 1992 „Vultures of Africa\“). V minulosti zlučovaný s ázijským supom bielochrbtovým bielohlavým (G. bengalensis), oddelený v 1900s.

Poddruhy:

  • Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy
  • Skôr zlučovaný s G. bengalensis ako jeden „white-backed vulture\“

Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

 Areál a distribúcia

Sub-saharský endemit — od Mauretánie a Senegalu cez Sahel po V Africu a JAR. Globálna populácia ~30 000 jedincov (z 270 000 v 1992).

  • Kruger NP (JAR): kľúčové hniezdne miesto, 600+ párov
  • Serengeti-Mara (TZ-KE): najsilnejšia V Afrika populácia
  • Etosha (Namíbia): Bwabwata 2013 hromadný úhyn 600+
  • Chobe (Botswana): 300+ párov
  • Selous (Tanzánia): 2018 hromadný úhyn 600+
  • Niassa (Mozambik): opakované otravy
  • Sahel (Senegal, Mali, Niger): 1 000–2 000 jedincov
  • Pendjari (Benin), Waza (Cameroon): Z Afrika populácie

 Právny status a ochrana

IUCN: Critically Endangered (CR, 2015+) — pokles 86 % za 30 rokov. CITES Appendix II, Bonn Memorandum Raptors MoU 2008+.

  • IUCN 2015+: Critically Endangered (CR) — pokles 86 %
  • CITES Appendix II: regulovaný obchod
  • Bonn Memorandum (CMS): Raptors MoU 2008+
  • Africa Pan-African Vulture Action Plan 2017–2027
  • The Peregrine Fund + WCS: antidot tím globálne
  • EWT JAR + Eskom: Bird-friendly elektrické vedenia
  • VulPro JAR: rehabilitácia + captive breeding 200+ jed.
ZDROJ: BirdLife DataZone, Birds of the World (Cornell), IUCN Red List, VCF, The Peregrine Fund, Wikipedia, eBird, IOC v15.2, Salvadori 1865, Mundy 1992 „Vultures of Africa\“, Murn 2014 Bird Conservation International, Ogada et al. 2016 Conservation Letters, Buechley & Şekercioğlu 2016 Biological Conservation

 Areál — mapa

Sub-saharský endemit — od Mauretánie a Senegalu cez Sahel po V Africu a JAR. Globálna populácia ~30 000 jedincov (z 270 000 v 1992).

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC978231
Nahrávateľ: Ehren Eksteen, South Africa
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Sup hrdzavohnedý

Witruggier — white-backed vulture — Gyps africanus

Sup hrdzavohnedý v južnej Afrike — dokumentácia druhu v prirodzenom habitate.

 Cudzie názvy

Slovensky:   Sup hrdzavohnedý, Česky:   Sup africký, Anglicky:   White-backed Vulture, Nemecky:   Weißrückengeier, Francúzsky:   Vautour africain, Taliansky:   Grifone africano, Španielsky:   Buitre dorsiblanco africano, Holandsky:   Witruggier, Poľsky:   Sęp afrykański, Maďarsky:   Fehérhátú keselyű, Rusky:   Африканский сип, Swahili: Tai Mlima Mweupe