
Geranospiza — Accipitridae (jastrabovité)
Diagnostické znaky: (1) dlhé štíhle nohy — proporcionálne najdlhšie medzi americkými raptormi; (2) malá hlava ako žeriav; (3) tmavošedé telo s bielymi pruhmi na chvoste a krídlach; (4) červené oči; (5) dĺžka tela 38–54 cm.
Dospelý:
Juvenil:
Jastrabovitá žeriavová je jediný americký dravec s dvojkĺbovými nohami — konvergentne s africkou jastrabovitou.
Jastrabovitá žeriavová je tichá. Volanie „keew-keew" (frekvencia 1–3 kHz). Pri love tichá.
Pár vykonáva letové akrobacie.
Vajcia bielo-modré. Hniezdo v orchideových klastroch v korunách stromov (10–25 m).
Sedia striedavo obaja rodičia.
Mláďatá altriciálne.
Rodičia prinášajú netopiere, hady, jaštery z dutín.
Juvenily samostatne lovia. Pohlavná zrelosť 2 roky.
| Jastrabovitá žeriavová | Jastrabovitá africká | Luniak slimák | Tajomník hadí | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 38–54 cm | 60–66 cm | 36–48 cm | 110–150 cm |
| Váha | 0,3–0,5 kg | 0,6–1,0 kg | 300–570 g | 3,7–4,3 kg |
| Dožitie | ~12 r | ~15 r | ~15 r | 10–15 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 5/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC, Mexiko TH | IUCN LC | IUCN LC, USA Fed EN | IUCN EN |
| Povaha | Crane Hawk, dvojkĺbové nohy, netopiere | Dvojkĺbové nohy, lov v dutinách | Špecialista na jablkové slimáky | Jediný terrestriálny dravec |
| Dostupnosť v SR | 19 krajín Lat. Ameriky | Subsaharská Afrika | Florida + Lat. Amerika | Subsaharská Afrika |
Príznaky: Pokles populácie
V Mexiku a Strednej Amerike ťažba dreva.
Príznaky: Sekundárna intoxikácia
V Brazílii agroexpanzia.
Príznaky: Strata teritórií
Endangered v Salvádore, threatened v Mexiku.
Crane Hawk — vyzerá ako žeriav — názov „Crane Hawk" odráža dlhé štíhle nohy a malú hlavu. Latinský názov „Geranospiza" pochádza z gréckeho „geranos" = žeriav. Sfarbenie tmavošedé s bielymi pruhmi, červené oči, žlté dlhé nohy.
Dvojkĺbové nohy — konvergentne s africkou jastrabovitou — Geranospiza caerulescens má rovnaké dvojkĺbové nohy (intertarsal joints) ako Polyboroides typus (Afrika). 3 nezávislé línie s touto adaptáciou: Polyboroides (Afrika), Geranospiza (Amerika), vyhynutá Pengana (Austrália miocén). Genetická divergencia ~30 mil. rokov.
Špecializácia na netopiere (~25 % diéty) — jediný americký dravec ktorý sa špecializuje na netopiere. Loví ich z dutín stromov dvojkĺbnou nohou. V niektorých lokalitách Pantanal a Amazónia tvoria netopiere až 40 % diéty.
6 poddruhov v Latinskej Amerike — G. c. livens (SZ Mexiko), G. c. nigra (Mexiko po Panama), G. c. balzarensis (V Panama po SZ Peru), G. c. caerulescens (Kolumbia po V Brazília — nominálny), G. c. gracilis (SV Brazília), G. c. flexipes (J Brazília, Paraguaj, Argentína). Variabilné sfarbenie medzi poddruhmi.
19 krajín areálu — od Mexika po Severnú Argentínu. Tropické nížinné lesy spojené s vodou. Top lokality: Pantanal (Brazília), Llanos (Venezuela), Amazónia, Tikal (Guatemala), Manú NP (Peru).
Lov: klamboje vetvami, siahne dvojkĺbnou nohou do dutiny — Geranospiza pri love klza pomaly cez korunu lesa, hľadá dutiny v stromoch. Pristane na vetve pri dutine, otáča sa hlavou dolu, siahne nohou dovnútra. Niekedy klamboje (flapping) medzi vetvami so silným použitím krídel.
Diéta variabilná — 25 % netopiere, 20 % hady, 18 % jaštery, 12 % žaby, 12 % vtáky, 8 % cicavce, 5 % hmyz. Žiadny iný americký dravec nemá takúto diétnu šírku. Špecializácia umožnená dvojkĺbovými nohami.
IUCN Least Concern globálne, ale lokálne ohrozený — v Mexiku threatened, v El Salvádore endangered. Hlavná hrozba: strata starých tropických lesov s dutými stromami. V Pantanal a Amazónii populácia stabilná.
Hniezdo v orchideových klastroch — netypické umiestnenie. Pár hniezdi v korunách stromov 10–25 m, často v klastroch epifytných orchidejí a brómélií. Hniezdo z konárov.
Klamboje a hangs upside down — pri love sa Geranospiza správa podobne ako Polyboroides v Afrike. „Clambering and flapping while using its double-jointed legs to grope around for prey in tree crevices" (Wikipedia). Žiadny iný americký dravec nemá toto správanie.
Anglický názov „Crane Hawk" odráža dlhé štíhle nohy a malú hlavu jastrabovitej žeriavovej (Geranospiza caerulescens) — vyzerá ako žeriav. Latinský názov „Geranospiza" pochádza z gréckeho „geranos" = žeriav. Sfarbenie: tmavošedé telo s bielymi pruhmi, červené oči, žlté dlhé nohy. Dĺžka tela 38–54 cm.
Obidva druhy majú konvergentné dvojkĺbové nohy, ale sú geneticky odlišné (divergencia ~30 mil. rokov). Geranospiza caerulescens (Crane Hawk, Latin Amerika): dĺžka 38–54 cm, tmavošedé telo, červené oči, špecialista na netopiere (25 %). Polyboroides typus (gymnogene, Afrika): dĺžka 60–66 cm (väčší), sivé telo, žltá holá líce, diéta 25 % palmové plody. Spolu s vyhynutou Pengana (Austrália miocén) tvoria 3 nezávislé línie s rovnakou adaptáciou.
V 19 krajinách Latinskej Ameriky — od Mexika po Severnú Argentínu. Tropické nížinné lesy spojené s vodou. Top lokality: Pantanal (Brazília), Llanos (Venezuela), Amazónia, Tikal (Guatemala), Manú NP (Peru), Caribe (Karibik). 6 poddruhov v rôznych regiónoch. V Európe ani SR sa nevyskytuje.
Diéta variabilná: 25 % netopiere (jediný americký dravec s touto špecializáciou — chytá z dutín stromov), 20 % hady, 18 % jaštery (Anolis, Iguana mláďatá), 12 % žaby, 12 % mladé vtáky a vajcia (z dutín — papagáje, ďatle), 8 % drobné cicavce, 5 % hmyz. Loví v dutinách stromov dvojkĺbnou nohou.
Globálne — IUCN Least Concern. Ale lokálne ohrozená: Mexiko (threatened), El Salvador (endangered). CITES Appendix II. V Pantanal a Amazónii populácia stabilná. Hlavné hrozby: strata starých tropických lesov s dutými stromami (ťažba), pesticídy.
Dĺžka tela 38–54 cm (variable podľa poddruhu). Tmavošedé telo s bielymi pruhmi na chvoste a krídlach, červené oči, žlté dlhé nohy. Pohlavný dimorfizmus minimálny. Pohlavná zrelosť 2 roky. Menší ako jastrabovitá africká (60–66 cm).
Druh popísal Louis Pierre Vieillot v roku 1817. Šesť uznávaných poddruhov.
Zdroj: IOC v15.2.
Areál: Latinská Amerika od Mexika po Severnú Argentínu. 19 krajín.
IUCN: Least Concern globálne, ale lokálne ohrozený. CITES Appendix II.