Zákernica bielobodková (Platymeris biguttatus)

Reduviidae (zákernicovité — assassin bugs)

Zákernica bielobodková

Platymeris biguttatus — lesklá čierna africká zákernica s dvoma bielymi škvrnami — dravec, ktorý prebodne korisť rostrom, vstrekne enzýmy a vysaje ju; vie bolestivo uhryznúť a vystreknúť jed do očí (~30 cm), preto NIE na manipuláciu; družná, dá sa chovať komunálne

Veľkosť~3–4 cm (uvádza sa 10–40 mm)
Teplota~26–28 °C (rozmedzie ~22–30 °C)
VlhkosťMierna ~65–85 % (orosenie 1 strany) + vetranie
Životnosťdospelec ~1–2 roky
PôvodTropická západná a stredná Afrika
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
2/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

55% 25% 15% STRAVA zloženie
Cvrčky a šváby (živá hmyzia korisť primeranej veľkosti) — 55 % 55%
Múčiare, zofóbasy a larvy potemníkov — 25 % 25%
Ostatný hmyz (mole, kobylky, muchy a iná dostupná korisť) — 15 % 15%
Voda na orosenie a pitie (vlhkosť prostredia) — 5 % 5%

Odporúčané potraviny

  • Cvrčky (cvrček domový, cvrček stepný) primeranej veľkosti — základná a najbežnejšia živá korisť dospelcov aj väčších nymf
  • Šváby (napr. šváb argentínsky Blaptica dubia, šváb madagaskarský) — výživná korisť, ktorú zákernica ochotne loví a vysáva
  • Múčiare (larvy potemníka múčneho) — vďačné krmivo, najmä pre mladšie nymfy a ako doplnok
  • Zofóbasy (larvy Zophobas morio) — väčšia tučnejšia korisť pre dospelce, podávať s mierou kvôli tuku
  • Larvy a dospelce potemníkov a iných chovných chrobákov — striedanie koristi zlepšuje pestrosť stravy
  • Mole (larvy/dospelce voskovca, „wax worms“) — energetický doplnok, len občas pre svoju tučnosť
  • Kobylky a koníky (saranče) vhodnej veľkosti — pohyblivá korisť, ktorá stimuluje lovecké správanie
  • Muchy a iný letný hmyz primeranej veľkosti — vítané spestrenie jedálnička z bezpečného zdroja
  • Čistá voda na orosenie a pitie — zákernica prijíma vlhkosť z orosených stien a úkrytov

Zakázané potraviny

  • Stavovce a „krmné“ myši/rybky — zákernica je hmyzožravý dravec, nie je stavaná loviť ani tráviť stavovce
  • Príliš veľká alebo tvrdá korisť (veľké chrobáky s pancierom, raky) — riziko zranenia rostra a neúspešného lovu
  • Divo odchytený hmyz z prírody bez kontroly — riziko pesticídov, parazitov a chorôb; loviť len z bezpečného chovu
  • Hmyz vystavený insekticídom alebo z postrekaných záhrad — rezíduá sú pre zákernicu smrteľné
  • Rastlinná strava, ovocie a zelenina — zákernica je obligátny dravec a rastliny neprijíma (na rozdiel od detritivorných švábov)
  • Ľudské jedlo, mäso z kuchyne, mliečne výrobky a spracované potraviny — nestráviteľné a kazia terárium
  • Mŕtvy, dlho ležiaci alebo skazený hmyz — riziko baktérií a plesní; korisť podávať čerstvú a živú
  • Korisť výrazne väčšia než samotná zákernica — neúmerne veľká korisť ju môže poraniť alebo ostane nevyužitá
Tip od odborníka Zákernica bielobodková (Platymeris biguttatus) je obligátny dravec — na rozdiel od detritivorných švábov či mnohonôžok neprijíma rastlinnú stravu a živí sa výhradne živým hmyzom. Korisť uloví prednými chápadlovitými nohami, prebodne ju ostrým cucavým rostrom (sosákom), vstrekne do nej sliny s tráviacimi enzýmami, ktoré jej telo zvnútra skvapalnia, a potom skvapalnený obsah vysaje (mimotelové trávenie) — po nakŕmení ostane po koristi len prázdna schránka. V chove je nenáročná na kŕmenie: základom sú cvrčky a šváby (napr. Blaptica dubia), ktoré sa dopĺňajú múčiarmi, zofóbasmi a občas molmi pre pestrosť. Veľkosť koristi prispôsob veľkosti zákernice — malé nymfy berú múčiare a malé cvrčky, dospelce zvládnu aj väčšieho švába. Kŕm 2–3× týždenne (mladé nymfy častejšie), nezjedené živé cvrčky po čase odstráň, aby zákernicu nerušili počas zvliekania. Vyhýbaj sa divo odchytenému hmyzu z postrekaných záhrad (pesticídy), príliš veľkej či tvrdej koristi a skazenému hmyzu. Stálym zdrojom vlhkosti je orosenie, z ktorého zákernica pije.

Správanie a komunikácia

1 Hlučnosť 1 Priľnavosť 2 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 1.6
1/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Zákernica bielobodková nevydáva žiadne hlasové zvuky — hmyz nemá hlasivky. Jediný zvuk, ktorý vydá, je tiché škrípavé vŕzganie (stridulácia), keď trie rostrum o ryhu na hrudi, a to len pri vyrušení ako obranný prejav. V interiéri je prakticky nepočuteľná.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Zákernica bielobodková sa NESMIE brať do ruky a nie je maznavý ani „handling“ druh. Ide o jedovatého dravca s dvoma obrannými zbraňami, ktoré z nej robia tvora určeného výhradne na pozorovanie, nie na manipuláciu. Po prvé, dokáže bolestivo uhryznúť rostrom — uhryznutie sa opisuje ako bolestivejšie než žihnutie včely, sprevádza ho pichľavá bolesť a opuch, lebo do rany vstrekne tráviace sliny. Po druhé, a ešte nebezpečnejšie, vie defenzívne a cielene vystreknúť slinu/jed na vzdialenosť až ~30 cm, pričom mieri na oči; zásah do oka spôsobuje silné pálenie, dráždenie a dočasné oslepnutie a vyžaduje okamžité vypláchnutie veľkým množstvom vody a lekárske ošetrenie. Pravidlá bezpečnosti: NIKDY ju neber do dlane ani „na ukážku“, pri údržbe terária chráň oči (okuliare/štít) a pohybuj sa pokojne, na presun používaj pohárik alebo jemný štetec, nie prsty, a po každom kontakte s terráriom si umy ruky. Toto NIE je druh pre deti na chytanie ani pre začiatočníka, ktorý chce zviera „pohladkať“ — jej čaro je výlučne v sledovaní dravého lovu a komunálneho života za sklom.
2/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Zákernica bielobodková je číhajúci, skôr nočný až súmračný dravec — väčšinu času trávi nehybne v úkryte alebo pri kôre, kde číha na korisť. Cez deň sa rada skrýva v škárach, pod kôrou a v listovom opade, aktívnejšia býva za šera a v noci. Lovecká aktivita je nárazová a fascinujúca: keď sa korisť priblíži, zákernica ju bleskovo uchopí prednými chápadlovitými nohami a prebodne rostrom. Pohybuje sa po dne aj po kôre a stenách terária, beháva pomerne mrštne, no nepotrebuje veľký priestor na pohyb ani „výbeh“ — kľúčové sú teplo, úkryty a pravidelná korisť. Dospelce majú krídla, no v praxi sú slabí letci a v dobre uzavretom teráriu skôr lezú. Pri nižšej teplote a počas zvliekania (ekdýzy) sa aktivita prirodzene zníži — vtedy zákernicu nerušíme a nekŕmime, kým nestvrdne nový krunier.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Hmyz nemá hlasový aparát ani sluch v ľudskom zmysle — zákernica bielobodková nedokáže vydávať ani napodobňovať reč. Jediný zvuk, ktorý vie vydať, je mechanická stridulácia: tiché škrípanie pri trení rostra o ryhu na hrudi, ktoré slúži ako obranný prejav, nie ako komunikácia rečou.

Hlasový prejav a reč

1/5 hlasitosť

Zákernica bielobodková je z hľadiska ľudského sluchu prakticky nemý živočích — ako hmyz nemá hlasivky ani iný hlasový orgán a nevydáva nijakú vokalizáciu v zmysle stavovcov. Jediným skutočným „zvukovým“ prejavom je stridulácia: zákernica má na špičke rostra (labia) drobné tvrdé hrbolčeky (plectrum), ktorými trie o priečne ryhovanú brázdu na spodnej strane hrude (stridulitrum), a tým vydáva tiché škrípavé až vŕzgavé cvrlikanie. Tento zvuk je obranný — zákernica ho vydáva pri vyrušení či uchopení, aby odplašila votrelca, a stridulačný aparát majú vyvinutý samce, samice aj nymfy (už od prvého instaru po vyliahnutí). Okrem stridulácie počuť nanajvýš jemné šuchotanie a cupkanie, ako zákernica behá po dne, kôre a skle terária. Žiadny z týchto zvukov nie je hlasovým prejavom a všetky sú veľmi tiché. V domácnosti je preto zákernica bielobodková tichý chovanec, vhodný aj do obývačky či pracovne.

Dokáže hovoriť? Zákernica bielobodková nedokáže napodobniť ľudskú reč ani vydať hlasový prejav — chýba jej akýkoľvek hlasový orgán aj sluchový aparát v ľudskom zmysle. Orientuje sa a komunikuje najmä chemorecepciou (tykadlami), hmatom a vibráciami, nie zvukom; jej jediný „hlas“ je obranné stridulačné škrípanie rostrom o ryhu na hrudi.

Typické zvuky

  • Žiadna vokalizácia — hmyz nemá hlasový orgán, v ľudskom zmysle je zákernica nemá
  • Tiché škrípavé/vŕzgavé stridulačné cvrlikanie pri vyrušení alebo uchopení — vzniká trením tvrdých hrbolčekov na špičke rostra o ryhovanú brázdu na hrudi (stridulitrum) a slúži ako obranná reakcia, nie ako komunikácia
  • Stridulačný aparát majú samce, samice aj nymfy — už prvý červený instar po vyliahnutí dokáže vydať obranný škrípavý zvuk
  • Jemné šuchotanie, cupkanie a šuchot pri behu po dne, kôre a skle terária — mechanický zvuk pohybu, nie hlas

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
V teplom teráriu (~26–28 °C) je zákernica bielobodková aktívna celoročne — nemá výraznú sezónnosť. Je skôr súmračná až nočná, cez deň sa rada ukrýva pri kôre a v úkrytoch a na korisť číha zo zálohy.
Pri stabilnom teple a dostatku potravy sa pári a kladie vajíčka celoročne. Samica kladie jednotlivé súdkovité vajíčka do substrátu; z nich sa po ~2–4 týždňoch liahnu jasne červené nymfy, ktoré po sérii zvlekov dospievajú.

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci terarijný dravý hmyz pre pozorovanie — chovateľsky NENÁROČNÝ (teplo, úkryty, živá korisť, ľahko sa rozmnožuje), no z hľadiska BEZPEČNOSTI vyžaduje rešpekt a opatrnosť. Zákernica bielobodková je jedovatý dravec, ktorý dokáže bolestivo uhryznúť a cielene vystreknúť slinu/jed až ~30 cm do očí (riziko dočasného oslepnutia) — NIE je preto na manipuláciu a NIE je vhodná do rúk detí. Pri jednoduchej, no opatrnej údržbe (chrániť oči, presúvať pohárikom, nie prstami) je to vďačný a fascinujúci „oddball“ druh, ktorý sa dá chovať aj komunálne. NIE je v CITES ani na Červenom zozname IUCN.
Priestor Pre skupinku (komunálny chov) postačí terárium od ~30 × 20 × 20 cm, väčšia skupina potrebuje viac priestoru a úkrytov; dôležitejšia než plocha je výška menej, dno a vertikálne plochy viac (je to skôr pozemný číhajúci dravec, ktorý však šplhá). Veko musí byť dobre vetrané, ale tesné (dospelce majú krídla a malé nymfy ujdú aj drobnou škárou). Na dno daj vrstvu mierne vlhkého kokosového alebo drevného substrátu (~5–8 cm), ktorý udrží vlhkosť a do ktorého samica kladie vajíčka. Pridaj kusy kôry, ploché kamene, korienky a listový opad ako úkryty a miesta na číhanie — zákernica sa rada skrýva v škárach pri kôre. Teplota ~26–28 °C (v rozmedzí ~22–30 °C), mierna vlhkosť ~65–85 % udržiavaná čiastočným orosením jednej strany pri dobrom vetraní, aby druhá strana ostala suchá a nevznikali plesne. UV osvetlenie netreba, vyhovuje izbové svetlo a prirodzený striedanie dňa a noci. Pri komunálnom chove zabezpeč dostatok úkrytov a hojnosť potravy — pri sýtosti je riziko kanibalizmu nízke.
Deti v domácnosti Zákernica bielobodková je fascinujúci dravý hmyz, ale NIE je vhodná na manipuláciu deťmi ani ako zviera „na pohladkanie“. Ide o jedovatého dravca, ktorý má dve obranné zbrane: dokáže bolestivo uhryznúť rostrom (uhryznutie býva bolestivejšie než žihnutie včely) a — čo je obzvlášť nebezpečné pre deti — vie cielene VYSTREKNÚŤ slinu/jed na vzdialenosť až ~30 cm, pričom mieri na OČI, kde môže spôsobiť silné pálenie a dočasné oslepnutie. Preto platí: zákernica je výhradne na POZOROVANIE za sklom, nikdy nie do detských rúk. Pravidlá pre rodiny: (1) terárium drž bezpečne zatvorené a mimo dosahu malých detí; (2) otváranie a údržbu rob iba dospelý a pri tom si chráni oči (okuliare) a pohybuje sa pokojne; (3) zákernicu nikdy neber prstami — na presun použi pohárik alebo jemný štetec; (4) staršie deti môžu zákernicu obdivovať a sledovať jej lov len z bezpečnej vzdialenosti pod dozorom. Pre deti je to skvelá lekcia o dravom hmyze a mimotelovom trávení, no vždy len pri pozorovaní, nie pri kontakte.
Hlučnosť Prakticky tichý živočích — vhodný aj do bytu či pracovne; jediný možný zvuk je veľmi tiché stridulačné vŕzganie pri vyrušení a jemné šuchotanie pri pohybe po teráriu.
Verdikt odborníka Zákernica bielobodková (Platymeris biguttatus, anglicky white-spot či two-spotted assassin bug) je nápadná dravá bzdocha z čeľade zákernicovitých (Reduviidae), radu polokrídlovcov (Hemiptera), pochádzajúca z tropickej západnej a strednej Afriky, kde žije vo vlhkých lesoch pri dutých pňoch a v trúchnivejúcom dreve. Dorastá ~3–4 cm (uvádza sa 10–40 mm), má lesklé čierne telo s dvoma nápadnými bielo-krémovými škvrnami na predných krídlach (hemelytrách), podľa ktorých dostala svoje meno, a dlhé chápadlovité predné nohy na chytanie koristi. Je to obligátny dravec: korisť (cvrčky, šváby, múčiare a iný hmyz) uchopí, prebodne ostrým cucavým rostrom, vstrekne do nej sliny s tráviacimi enzýmami, ktoré ju zvnútra skvapalnia, a potom obsah vysaje (mimotelové trávenie). Z hľadiska bezpečnosti je kľúčové vedieť, že má dve obranné zbrane: dokáže bolestivo uhryznúť (uhryznutie býva bolestivejšie než žihnutie včely) a — čo je nebezpečnejšie — vie cielene vystreknúť slinu/jed na vzdialenosť až ~30 cm a mieri pritom na oči, kde môže spôsobiť pálenie a dočasné oslepnutie. Preto NIE je druhom na manipuláciu (handling) ani do detských rúk a pri údržbe terária si treba chrániť oči a presúvať ju pohárikom, nie prstami. Napriek tomu je to vďačný a obľúbený „oddball“ chovný hmyz: je chovateľsky nenáročná (teplo ~26–28 °C, mierna vlhkosť ~65–85 %, úkryty z kôry, pravidelná živá korisť) a navyše družná — patrí medzi mála terarijných dravcov, ktoré sa dajú chovať komunálne (skupinovo), pričom pri dostatku úkrytov a potravy je riziko kanibalizmu nízke a mladé nymfy si dokonca delia spoločnú korisť. Prechádza nedokonalou premenou (hemimetabólia) bez štádia kukly: vajíčko → nymfa (5 instarov) → dospelec, pričom prvý instar je jasne červený a postupne tmavne do čiernej. Samica kladie jednotlivé súdkovité vajíčka do vlhkého substrátu, z ktorých sa o ~14–26 dní liahnu nymfy; v zajatí sa druh množí ľahko a ochotne a dospelec sa dožíva približne 1–2 roky — na hmyz pomerne dlho. Striduluje — trením rostra o ryhu na hrudi vydáva tichý obranný škrípavý zvuk, ktorý majú samce, samice aj nymfy. Druh nie je v CITES ani na Červenom zozname IUCN. Pre chovateľa, ktorý hľadá fascinujúci dravý hmyz na pozorovanie (dramatický lov, komunálny život, červené nymfy) a rešpektuje bezpečnostné zásady, je zákernica bielobodková ideálnou voľbou — len treba pamätať, že jej čaro je výlučne za sklom, nie v dlani.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop
Tropická západná a stredná (i východná) Afrika — vlhké tropické lesy a savany, pri dutých pňoch, padnutých kmeňoch a v trúchnivejúcom dreve, kde číha na hmyziu korisť
Zákernica bielobodková (Platymeris biguttatus) je pôvodný druh tropickej Afriky s ťažiskom rozšírenia v západnej a strednej Afrike (uvádzajú sa krajiny ako Senegal, Gambia, Guinea, Mali, Pobrežie Slonoviny, Togo, Benin, Nigéria, Čad, ďalej Sudán, Etiópia, Konžská demokratická republika, Uganda, Keňa, Tanzánia až po Zambiu, Zimbabwe a Mozambik). Obýva vlhké tropické lesy, ale aj otvorenejšie biotopy, kde sa zdržiava najmä pri dutých pňoch, padnutých kmeňoch a v trúchnivejúcom dreve — práve tam číha na hmyziu korisť a nachádza úkryt aj vlhkosť. Je to pozemný, číhajúci, prevažne nočný dravec, ktorý cez deň odpočíva ukrytý v škárach a pod kôrou. Z tohto prirodzeného prostredia vychádza aj terarijný chov: teplo, vlhkosť, úkryty z kôry a dreva.
Terárium
Od ~30 × 20 × 20 cm pre skupinku; mierne vlhký substrát ~5–8 cm + kôra, kamene a listový opad na úkryty; vetrané, no tesné veko; teplota ~26–28 °C
Pre skupinku (komunálny chov) stačí terárium od ~30 × 20 × 20 cm, väčšia skupina potrebuje viac priestoru a úkrytov. Na dno daj mierne vlhký substrát (~5–8 cm) z kokosu alebo drevnej drte (slúži aj na kladenie vajíčok) a dolož kusy kôry, ploché kamene, korienky a listový opad ako úkryty a miesta na číhanie. Veko musí byť dobre vetrané, no tesné — dospelce majú krídla a malé nymfy ujdú aj drobnou škárou. Teplota ~26–28 °C (v rozmedzí ~22–30 °C), najlepšie tepelnou podložkou na bočnej stene. UV osvetlenie netreba; vyhovuje izbové svetlo a prirodzené striedanie dňa a noci. Zabezpeč dostatok úkrytov, aby sa zvliekajúce a sýte jedince mohli stiahnuť do bezpečia.
Vlhkosť a teplota
Mierna vlhkosť ~65–85 % (orosenie jednej strany) pri dobrom vetraní; teplota ~26–28 °C (rozmedzie ~22–30 °C), tropický druh bez zimného pokoja
Zákernica bielobodková je tropický druh — potrebuje stále teplo ~26–28 °C (v rozmedzí ~22–30 °C) bez zimného pokoja a miernu vlhkosť ~65–85 %. Vlhkosť udržuj orosením len jednej strany terária vlažnou vodou tak, aby druhá strana ostala suchá — zákernica si tak môže vybrať vyhovujúce miesto a zároveň sa predchádza plesniam. Kľúčové je dobré vetranie: cieľom je vlhké, nie premočené a zatuchnuté prostredie. Stabilná vlhkosť je dôležitá najmä počas zvliekania (pri suchu zákernica uviazne v starej pokožke). Z orosených plôch zákernica zároveň pije. Trvalé prievany, chlad ani prudké výkyvy teploty nie sú vhodné.
Výzdoba a výbava
Kôra, ploché kamene, korienky a listový opad na úkryty a číhanie; mierne vlhký substrát na kladenie vajíčok; tepelná podložka; rosič
Do terária patria predovšetkým úkryty a štruktúry na číhanie: kusy kôry, ploché kamene, korienky a listový opad, pod ktorými sa zákernica cez deň skrýva a odkiaľ loví. Mierne vlhký substrát (kokos/drevná drť) slúži ako podklad aj ako miesto, kam samica kladie jednotlivé súdkovité vajíčka. Na udržanie tepla použi tepelnú podložku na bočnej stene (nie na celé dno, aby vznikol teplotný gradient) a na vlhkosť jednoduchý rosič. Vyhni sa ostrým predmetom a chemicky ošetreným materiálom. Plytká miska s vodou nie je nutná — zákernici stačí piť z orosených plôch; ak ju použiješ, daj do nej kamienky proti utopeniu drobnej koristi a nymf.
Komunálny (skupinový) chov
Družný druh — dá sa chovať skupinovo s nízkym rizikom kanibalizmu pri dostatku úkrytov a potravy; mladé nymfy zdieľajú korisť
Zákernica bielobodková je družná a patrí medzi mála terarijných dravcov, ktoré sa dajú chovať komunálne (skupinovo). Pri dostatku úkrytov a hojnosti potravy je riziko vzájomného kanibalizmu nízke a jedince spolu pokojne koexistujú; mladé nymfy si dokonca delia spoločnú korisť a pri dostatočnom kŕmení sa v skupine vyvíjajú rýchlejšie. Práve komunálny život pri sklíčku je súčasťou popularity tohto druhu. Pozor však na obdobie hladu alebo nedostatok úkrytov — vtedy riziko kanibalizmu rastie, najmä voči práve zvliekajúcim sa, mäkkým jedincom. Preto skupinu drž dobre nasýtenú, so štruktúrovaným prostredím a bez výrazného nedostatku potravy.

Rozvrh kŕmenia

Čas Krmivo Množstvo Frekvencia
Dospelec / väčšie nymfy Živé cvrčky a šváby (napr. Blaptica dubia) primeranej veľkosti 1–2 ks koristi na jedinca 2–3× týždenne; nezjedené živé cvrčky po čase odstrániť
Mladé nymfy Menšia korisť — múčiare a malé cvrčky (v skupine si korisť delia) drobná korisť podľa veľkosti nymfy častejšie než dospelce — približne každé 2–3 dni
Doplnok (občas) Zofóbasy alebo mole (tučná korisť) pre pestrosť 1 ks ako spestrenie občas, nie ako základ (kvôli tuku)
Voda / vlhkosť Orosenie jednej strany terária vlažnou vodou (zákernica z neho pije) podľa potreby tak, aby ostala mierna vlhkosť a druhá strana suchá

Rozmnožovací cyklus

Párenie a nedokonalá premena
Pri stálom teple celoročne; celý cyklus (vajíčko → dospelec) trvá rádovo niekoľko mesiacov

Zákernica bielobodková prechádza nedokonalou premenou (hemimetabólia) typickou pre polokrídlovce — má len tri štádiá: vajíčko → nymfa → dospelec a úplne jej chýba štádium kukly. Z vajíčka sa liahnu nymfy, ktoré sa už od začiatku postupne na dospelca podobajú a s každým zvlekom sú väčšie a vyvinutejšie. Pri stálom teple (~26–28 °C) a dostatku potravy sa zákernica pári a množí celoročne, bez výraznej sezónnosti. V zajatí sa rozmnožuje ľahko a ochotne — stačí dobre živená skupina v teplom teráriu s vlhkým substrátom, čo z nej robí vďačný druh aj pre menej skúseného chovateľa (pri rešpektovaní bezpečnostných zásad).

Vajíčka
Súdkovité vajíčka kladené jednotlivo do substrátu; liahnu sa o ~14–26 dní (priemerne ~20 dní)

Oplodnená samica kladie jednotlivé súdkovité (barel) vajíčka do mierne vlhkého substrátu — na rozdiel od niektorých iného hmyzu netvorí jednu veľkú ootéku, ale vajíčka rozmiestňuje. Vajíčka sú tmavohnedé s bielym viečkom (operculom), ktorým sa nymfa pri liahnutí prederie. Za vhodných podmienok (~25 °C) sa liahnu o približne 14 až 26 dní (priemerne okolo 20 dní). Mierne vlhký substrát je podmienkou úspešného vývinu — v presušenom prostredí sa vajíčka nevyvíjajú. Samica sa o vajíčka ďalej nestará.

Nymfa — 5 instarov (červené nymfy)
5 nymfálnych instarov; vývin do dospelosti rádovo niekoľko mesiacov

Z vajíčka sa vyliahne drobná nymfa, ktorá je v prvom instare jasne ČERVENÁ — toto výrazné sfarbenie postupne tmavne a s ďalšími zvlekmi prechádza do čierna dospelca. Nymfa prejde celkovo piatimi nymfálnymi instarmi (zvlekmi), kým sa po poslednom zvleku premení na okrídleného dospelca. Nymfy sú od začiatku dravé, lovia menšiu korisť (múčiare, malé cvrčky) a v skupine si korisť delia. Už prvý instar má vyvinutý stridulačný aparát a dokáže vydať obranný škrípavý zvuk. Počas každého zvliekania je nymfa mäkká a zraniteľná — vtedy ju netreba rušiť a treba zaistiť dosť úkrytov, aby ju neohrozili ostatné jedince.

Dospelec (okrídlený, ~1–2 roky)
Po poslednom zvleku okrídlený dospelec; dožíva sa približne 1–2 roky

Po poslednom (piatom) nymfálnom zvleku sa nymfa premení na okrídleného dospelca s plne vyvinutými krídlami a charakteristickými dvoma bielo-krémovými škvrnami na predných krídlach (hemelytrách). Dospelec je plodný dravec, ktorý sa pri stálom teple celoročne pári a rozmnožuje, a dožíva sa približne 1 až 2 roky — na hmyz pomerne dlho. Hoci má krídla, je skôr slabý letec a v teráriu väčšinou lezie a číha. Komunálny chov dospelcov je možný a pri dostatku potravy s nízkym rizikom kanibalizmu, takže v jednom teráriu môže žiť a množiť sa stabilná skupina naprieč generáciami.

Podmienky úspešného odchovu
Stále teplo ~26–28 °C, mierna vlhkosť, dostatok koristi a úkrytov

Pre úspešné rozmnoženie a odchov stačí dobre živená skupina v teplom teráriu. Kľúčové sú: stále teplo ~26–28 °C (pohlavná aktivita aj vývin vajíčok závisia od tepla), mierne vlhký substrát, do ktorého samica kladie vajíčka a v ktorom sa vyvíjajú, dostatok živej koristi (dobre nasýtená skupina sa nekanibalizuje) a hojnosť úkrytov (kôra, listový opad), kam sa stiahnu zvliekajúce a mladé jedince. Pri týchto podmienkach sa zákernica množí spoľahlivo a opakovane. Vajíčka ani nymfy spravidla netreba oddeľovať — komunálny chov funguje od liahnutia, len treba udržiavať hojnosť potravy, aby kanibalizmus ostal minimálny.

Ochočenie a kontakt

2 Trvanie: Aklimatizácia niekoľko dní; vajíčka sa liahnu o ~2–4 týždne (asi 14–26 dní), vývin cez 5 nymfálnych instarov do dospelosti trvá rádovo niekoľko mesiacov, dospelec sa potom dožíva približne 1–2 roky

Zákernica bielobodková sa „neochočuje“ a NESMIE sa brať do ruky — je to jedovatý dravec určený na pozorovanie. „Skrotenie“ tu znamená iba bezpečné a pokojné nastavenie chovu, pri ktorom sa zákernica cíti dobre a riziko pre chovateľa je minimálne. Hlavné zásady: (1) zabezpeč teplo ~26–28 °C, miernu vlhkosť a dostatok úkrytov (kôra, kamene, listový opad), aby mala kde číhať a skrývať sa; (2) kŕm pravidelne živým hmyzom (cvrčky, šváby, múčiare) primeranej veľkosti — dobre živená zákernica je pokojnejšia a pri komunálnom chove sa nekanibalizuje; (3) pri každej manipulácii s terráriom si chráň oči a pamätaj na schopnosť vystreknúť jed; (4) na presun zásadne používaj pohárik alebo jemný štetec, nikdy prsty; (5) zákernicu neruš počas zvliekania (visí nehybne a je mäkká a zraniteľná); (6) nové jedince nechaj po prevoze v pokoji aklimatizovať. Pri tomto pokojnom, opatrnom prístupe je chov jednoduchý a bezpečný — no vzťah ku zvieraťu ostáva výhradne v rovine pozorovateľa, nie „maznáčika“.

1

Priprav terárium od ~30 × 20 × 20 cm pre skupinku s VETRANÝM, no tesným vekom (dospelce majú krídla a malé nymfy ujdú drobnou škárou)

2

Na dno daj mierne vlhký substrát (~5–8 cm) z kokosu/drevnej drte a pridaj kusy kôry, ploché kamene, korienky a listový opad ako úkryty a miesta na číhanie

3

Drž teplotu ~26–28 °C (v rozmedzí ~22–30 °C) napr. tepelnou podložkou na bočnej stene; mierna vlhkosť ~65–85 % orosením jednej strany pri dobrom vetraní (druhá strana nech ostane suchá proti plesni); UV netreba

4

Kŕm živým hmyzom (cvrčky, šváby, múčiare, zofóbasy) primeranej veľkosti 2–3× týždenne; nymfy menšou koristou a častejšie; nezjedené živé cvrčky po čase odstráň

5

Pri KAŽDEJ údržbe si CHRÁŇ OČI (zákernica vie vystreknúť jed až ~30 cm do očí) a pohybuj sa pokojne; na presun používaj pohárik alebo jemný štetec, NIKDY prsty

6

Pri komunálnom (skupinovom) chove zabezpeč dostatok úkrytov a hojnosť potravy — pri sýtosti je riziko kanibalizmu nízke

7

Na rozmnoženie stačí dobre živená skupina pri stálom teple — samica kladie jednotlivé súdkovité vajíčka do vlhkého substrátu; substrát udržuj mierne vlhký, aby sa vajíčka vyvíjali

8

Zákernicu NIKDY neber do ruky a neruš ju počas zvliekania (visí nehybne, je mäkká a zraniteľná); po prevoze nechaj nové jedince niekoľko dní v pokoji aklimatizovať

Cena a kde kúpiť

8–20 € / ks (nymfy lacnejšie)

Zákernica bielobodková patrí medzi cenovo dostupný a pomerne bežne ponúkaný „oddball“ chovný hmyz, keďže sa v zajatí ľahko a ochotne rozmnožuje. Jednotlivé jedince stoja orientačne 8–20 €, nymfy a mladé jedince bývajú lacnejšie a často sa predávajú vo výhodných skupinkách (vhodné pre komunálny chov). Cena kolíše podľa veľkosti, počtu kusov a predajcu. Náklady na chov sú nízke (malé terárium, substrát, kôra, tepelná podložka, živá korisť). Druh nie je v CITES ani na Červenom zozname IUCN, takže obchodovanie s odchovanými jedincami je bez zvláštnych obmedzení — napriek tomu kupuj z odchovu v zajatí od overeného chovateľa, nie z dovozu neznámeho pôvodu.

Špecializovaní chovatelia dravého hmyzu a teraristické e-shopy v SR/ČR — odchované nymfy aj dospelce, často v skupinkách
Teraristické a entomologické burzy a spolky — výmena a predaj odchovaných jedincov so známym pôvodom
Overení zahraniční chovatelia bezstavovcov (assassin bug breeders) s ponukou komunálnych skupiniek z odchovu
Na čo si dať pozor Zákernica bielobodková sa ľahko rozmnožuje, preto kupuj jedince z odchovu v zajatí od overeného chovateľa — sú prispôsobené terarijným podmienkam a bez parazitov z dovozu. Pre komunálny chov sa oplatí vziať rovno menšiu skupinku nymf (často sa predávajú v balíčkoch) — vyrastú spolu a riziko kanibalizmu je pri dostatku potravy nízke. Vyberaj aktívne jedince s neporušeným lesklým telom, úplnými tykadlami a všetkými nohami (najmä prednými chápadlovitými, ktorými lovia); vyhni sa apatickým, scvrknutým alebo poškodeným kusom. Over si veľkosť/instar a požiadaj o informáciu o veku (dospelec sa dožíva ~1–2 roky). Pri preberaní a doprave mysli na obranu vystreknutím jedu — manipuluj cez pohárik a chráň si oči. Po prevoze nechaj zákernicu v pokoji aklimatizovať vo vlhkom teplom teráriu a prvé dni ju neruš.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Zákernica bielobodková ~3–4 cm (uvádza sa 10–40 mm) Zákernica červenobodková ~3,8–4 cm Modlivka náboženská ~5–7,5 cm Šváb madagaskarský ~5–7,5 cm
Zákernica bielobodková (Platymeris biguttatus) Zákernica červenobodková (Platymeris rhadamanthus) Modlivka náboženská (Mantis religiosa) Šváb madagaskarský (Gromphadorhina portentosa)
Dĺžka~3–4 cm (uvádza sa 10–40 mm)~3,8–4 cm~5–7,5 cm~5–7,5 cm
Váha
Dožitiedospelec ~1–2 rokydospelec ~1–2 rokydospelec niekoľko mesiacov (do ~roka)~2–5 rokov
Hlučnosť2/52/52/51/5
Stav IUCNbez CITES; IUCN nehodnotená; bežne chovaná, ľahko sa množíbez CITES; IUCN nehodnotená; bežne chovanábez CITES; bežne chovanábez CITES; veľmi bežne chovaný, krotký
PovahaAktuálny druh — lesklá čierna zákernica (assassin bug) s dvoma bielymi škvrnami; dravec, ktorý prebodne korisť rostrom, vstrekne enzýmy a vysaje ju; vie uhryznúť a VYSTREKNÚŤ jed do očí (~30 cm), NIE na handling; družná, dá sa chovať komunálne; nedokonalá premena (5 nymfálnych instarov)Blízky príbuzný z rovnakého rodu (red-spot assassin bug) — líši sa ČERVENÝMI/oranžovými škvrnami na krídlach a červeným pásom na stehnách (femuroch) namiesto bielych škvŕn; rovnaký dravý spôsob lovu, rovnaká schopnosť uhryznúť a vystreknúť jed, takisto sa dá chovať komunálneIný dravý hmyz na porovnanie (rad modlivky) — korisť chytá raptoriálnymi prednými nohami a OBHRYZIE ju hryzadlami (nie vysáva ako zákernica); NEvystrekuje jed; samostatná, NIE komunálna (známa pohlavným kanibalizmom samíc); kladie peniaste ootéky; nedokonalá premenaKontrast dravec vs DETRITIVOR — neloví, živí sa tlejúcim rastlinným materiálom, ovocím a zvyškami; neškodný a KROTKÝ, vhodný do ruky (na rozdiel od zákernice); syčí vytláčaním vzduchu cez prieduchy (spiracle), nie strriduláciou rostra; nedokonalá premena
AreálTropická západná a stredná (i východná) Afrika — vlhké lesy, pri dutých pňoch a trúchnivejúcom dreveTropická (najmä východná a južná) Afrika — vlhké lesy a savanyEurópa, Afrika a Ázia (introdukovaná v Severnej Amerike) — slnečné lúky a krovinyMadagaskar — tlejúce listy a drevo na dne tropického lesa

Choroby a prevencia

Neúspešné zvliekanie (problémová ekdýza)
stredná

Príznaky: Zákernica uviazne v starej pokožke, deformované alebo nevyvinuté nohy/tykadlá, mäkké pokrčené telo po zvleku, niekedy úhyn počas zvliekania

Najčastejšou príčinou je príliš nízka vlhkosť počas zvliekania alebo vyrušenie nehybnej zvliekajúcej sa zákernice. Drž miernu, stabilnú vlhkosť (~65–85 %) a počas zvliekania jedinca NERUŠ ani neber do ruky — nový krunier je mäkký a zraniteľný. Pri komunálnom chove zabezpeč dosť úkrytov, aby sa zvliekajúce jedince stiahli do bezpečia.

Vysušenie (dehydratácia)
stredná

Príznaky: Scvrknuté, ochabnuté telo, znížená aktivita, neochota loviť a prijímať korisť, problémy pri zvliekaní

Príčinou je príliš suché terárium a chýbajúce orosenie. Pravidelne orosuj jednu stranu terária vlažnou vodou (druhá nech ostane suchá), aby zákernica mala odkiaľ piť a udržala si vlhkosť. Zároveň zachovaj dobré vetranie — cieľom je vlhké, nie premočené prostredie.

Plesne, roztoče a octomily z nevyzobanej koristi a presýteného substrátu
stredná

Príznaky: Plesnivý povlak na zvyškoch koristi a substráte, drobné svetlé roztoče na zákernici či v substráte, oblak octomíl, zápach hniloby

Spôsobujú to zvyšky mŕtvej koristi (vysaté schránky) a trvalo mokrý nevetraný substrát. Vysaté zvyšky hmyzu a uhynuté cvrčky odstraňuj, zabezpeč krížové vetranie a nechaj časť terária preschnúť. Mierny počet pôdnych roztočov a chvostoskokov je v mierne vlhkom teráriu bežný, premnoženie však zákernicu oslabuje.

Otrava kontaminovanou korisťou (pesticídy)
vysoká

Príznaky: Náhle kŕče, trasenie, ochrnutie a rýchly úhyn po nakŕmení; postihnúť môže viac jedincov naraz

Najčastejšia a najzákernejšia príčina náhlych úhynov dravého hmyzu. Divo odchytený hmyz môže niesť rezíduá insekticídov, ktoré sú pre zákernicu smrteľné. Korisť získavaj výhradne z bezpečného chovu (chovné cvrčky, šváby, múčiare), nikdy nezbieraj hmyz z postrekaných záhrad či pri cestách.

Poranenie a stres pri nesprávnej manipulácii
stredná

Príznaky: Polámané nohy či tykadlá, poškodené rostrum, apatia alebo zvýšená obrana (vystrekovanie jedu, hryzenie), úhyn po páde

Zákernica je drobná a krehká a manipulácia prstami jej škodí a zároveň ohrozuje chovateľa (uhryznutie, vystreknutie jedu do očí). Na presun používaj VŽDY pohárik alebo jemný štetec, nikdy prsty, a pracuj nízko nad povrchom. Obmedz manipuláciu na minimum a pri každej údržbe si chráň oči.

Prevencia Zákernica bielobodková je chovateľsky odolný a nenáročný druh, jej zdravie však stojí na troch jednoduchých pilieroch: teple, správnej vlhkosti a bezpečnej koristi. (1) Teplo ~26–28 °C (v rozmedzí ~22–30 °C) je základ — pri ňom je zákernica aktívna, dobre trávi, rastie a rozmnožuje sa; chlad spomaľuje trávenie a oslabuje ju. (2) Vlhkosť ~65–85 % udržuj orosením jednej strany terária pri dobrom vetraní, aby druhá strana ostala suchá — vlhké, no nie premočené prostredie zaisťuje bezproblémové zvliekanie a bráni plesniam, roztočom a octomilám. Počas zvliekania jedinca nikdy neruš (mäkký nový krunier je zraniteľný). (3) Bezpečná korisť — kŕm výhradne hmyzom z chovu (cvrčky, šváby, múčiare), nikdy nie divo odchyteným hmyzom z postrekaných záhrad, ktorého pesticídové rezíduá sú smrteľné a sú najčastejšou príčinou náhlych úhynov. Vysaté zvyšky koristi pravidelne odstraňuj. Pri každej údržbe pamätaj na vlastnú bezpečnosť: zákernica vie bolestivo uhryznúť a vystreknúť jed až ~30 cm do očí — preto si chráň oči a presúvaj ju pohárikom, nie prstami.

Zaujímavosti

1

Lesklý čierny dravec s dvoma bielymi škvrnami — zákernica bielobodková má lesklé čierne telo s dvoma nápadnými bielo-krémovými škvrnami na predných krídlach (hemelytrách), podľa ktorých dostala meno; dorastá ~3–4 cm (uvádza sa 10–40 mm).

2

Loví rostrom a trávi korisť zvonku — je to obligátny dravec: korisť uchopí prednými chápadlovitými nohami, prebodne ostrým cucavým rostrom, vstrekne do nej sliny s enzýmami, ktoré ju zvnútra skvapalnia, a potom obsah vysaje (mimotelové trávenie); po koristi ostane len prázdna schránka.

3

Vie vystreknúť jed do očí na ~30 cm — pri ohrození dokáže cielene vystreknúť obrannú slinu/jed na vzdialenosť až ~30 cm, pričom mieri na oči; zásah spôsobuje silné pálenie a dočasné oslepnutie — preto pri údržbe vždy chrániť oči.

4

Bolestivé uhryznutie — okrem vystrekovania sa dokáže aj brániť uhryznutím rostra; uhryznutie sa opisuje ako bolestivejšie než žihnutie včely, lebo do rany vstrekne tráviace sliny. Druh preto NIE je na manipuláciu (handling).

5

Družná — dá sa chovať komunálne — na rozdiel od väčšiny dravcov je znášanlivá vo skupine: pri dostatku úkrytov a potravy je riziko kanibalizmu nízke a mladé nymfy si dokonca delia spoločnú korisť.

6

Nedokonalá premena bez kukly — prechádza hemimetabóliou: vajíčko → nymfa (5 instarov) → dospelec, bez štádia kukly. Prvý instar je jasne červený a postupne tmavne do čiernej farby dospelca.

7

Striduluje rostrom — obranný zvuk — vydáva tiché škrípavé cvrlikanie trením tvrdých hrbolčekov na špičke rostra o ryhovanú brázdu na hrudi (stridulitrum); je to obranný prejav, ktorý majú samce, samice aj nymfy už od prvého instaru.

8

Tropický africký pôvod — pochádza z tropickej západnej a strednej (i východnej) Afriky, kde žije vo vlhkých lesoch pri dutých pňoch a trúchnivejúcom dreve; v chove preto potrebuje teplo ~26–28 °C a miernu vlhkosť.

9

Pomerne dlhoveký hmyz — dospelec sa dožíva približne 1–2 roky, čo je na hmyz dlho; vďaka tomu a ľahkému rozmnožovaniu je obľúbeným, dlhodobým „oddball“ chovancom.

10

Bez CITES a bez ohrozenia — druh nie je v CITES ani na Červenom zozname IUCN; v zajatí sa ľahko a ochotne rozmnožuje, takže chov nezaťažuje voľné populácie.

Taxonomická klasifikácia

species Zákernica bielobodková (Platymeris biguttatus)
Ríša Animalia
Kmeň Arthropoda (článkonožce)
Trieda Insecta (hmyz)
Rad Hemiptera (polokrídlovce/bzdochy)
Čeľaď Reduviidae (zákernicovité — assassin bugs)
Rod Platymeris
Druh Platymeris biguttatus (Linnaeus, 1767)

? Často kladené otázky

Zákernica bielobodková (Platymeris biguttatus, anglicky white-spot / two-spotted assassin bug) je dravá bzdocha (ploštica) z čeľade zákernicovitých (Reduviidae), radu polokrídlovcov (Hemiptera). Má lesklé čierne telo s dvoma nápadnými bielo-krémovými škvrnami na predných krídlach (hemelytrách) a dlhé chápadlovité predné nohy na chytanie koristi. Dorastá ~3–4 cm (uvádza sa 10–40 mm). Pochádza z tropickej západnej a strednej Afriky a v teraristike je obľúbeným „oddball“ dravým hmyzom určeným na pozorovanie.

Je to obligátny dravec — živí sa výhradne živým hmyzom (cvrčky, šváby, múčiare, zofóbasy a iný hmyz primeranej veľkosti) a rastlinnú stravu neprijíma. Korisť uchopí prednými chápadlovitými nohami, prebodne ju ostrým cucavým rostrom, vstrekne do nej sliny s tráviacimi enzýmami, ktoré ju zvnútra skvapalnia, a potom skvapalnený obsah vysaje (mimotelové trávenie). Po nakŕmení ostane po koristi len prázdna schránka. V chove kŕm 2–3× týždenne korisťou z bezpečného zdroja a veľkosť koristi prispôsob veľkosti zákernice.

Treba s ňou narábať s rešpektom — má dve obranné zbrane. Po prvé, dokáže bolestivo uhryznúť rostrom (uhryznutie sa opisuje ako bolestivejšie než žihnutie včely). Po druhé, a nebezpečnejšie, vie cielene vystreknúť slinu/jed na vzdialenosť až ~30 cm a mieri pritom na oči, kde môže spôsobiť silné pálenie a dočasné oslepnutie. Pre zdravého človeka nejde o život ohrozujúce, no je to veľmi nepríjemné. Pri zásahu oka treba okamžite vypláchnuť veľkým množstvom vody a vyhľadať lekára. Preto zákernicu nikdy neber do ruky a pri údržbe chráň oči.

Nie — NIE je to druh na manipuláciu (handling) ani do detských rúk. Pre svoju schopnosť uhryznúť a vystreknúť jed do očí je určená výhradne na pozorovanie za sklom. Terárium drž bezpečne zatvorené a mimo dosahu malých detí; otvárať a robiť údržbu má len dospelý, ktorý si pritom chráni oči a pohybuje sa pokojne. Na presun používaj pohárik alebo jemný štetec, nikdy prsty. Staršie deti môžu zákernicu obdivovať a sledovať jej lov z bezpečnej vzdialenosti pod dozorom — je to skvelá lekcia o dravom hmyze, no vždy len pozorovaním, nie kontaktom.

Je to tropický druh — potrebuje stále teplo ~26–28 °C (v rozmedzí ~22–30 °C) a miernu vlhkosť ~65–85 %. Pre skupinku stačí terárium od ~30 × 20 × 20 cm s vetraným, no tesným vekom (dospelce majú krídla, nymfy ujdú škárou). Na dno daj mierne vlhký substrát ~5–8 cm (kokos/drevná drť) a kusy kôry, kamene a listový opad ako úkryty a miesta na číhanie. Vlhkosť udržuj orosením len jednej strany pri dobrom vetraní (druhá nech ostane suchá proti plesni). UV osvetlenie netreba. Tepelnú podložku umiestni na bočnú stenu, aby vznikol teplotný gradient.

Áno — patrí medzi mála terarijných dravcov, ktoré sa dajú chovať komunálne (skupinovo). Pri dostatku úkrytov a hojnosti potravy je riziko kanibalizmu nízke a mladé nymfy si dokonca delia spoločnú korisť. Rozmnožuje sa ľahko a ochotne: pri stálom teple sa pári celoročne a samica kladie jednotlivé súdkovité vajíčka do vlhkého substrátu, z ktorých sa o ~2–4 týždne liahnu jasne červené nymfy. Tie prejdú piatimi instarmi, kým sa premenia na okrídleného dospelca (bez štádia kukly — ide o nedokonalú premenu). Dospelec sa dožíva približne 1–2 roky, takže v jednom teráriu môže žiť stabilná skupina naprieč generáciami.

ZDROJ: Wikipedia (EN — Platymeris biguttatus), iNaturalist (Platymeris biguttatus), Springer/Zoological Studies (Current and potential geographical distribution of Platymeris biguttatus with description of n

 Video — Zákernica bielobodková

Zákernica bielobodková (Platymeris biguttatus) — video o chove a starostlivosti

Zákernica bielobodková (Platymeris biguttatus) — terárium, kŕmenie a správanie

 Cudzie názvy

Anglicky:   White-spot assassin bug (two-spotted assassin bug), Latinsky:   Platymeris biguttatus (syn. Platymeris biguttata), Česky:   Zákeřnice (Platymeris biguttatus), Nemecky:   Weißfleck-Raubwanze