Reduviidae (zákernicovité — assassin bugs)
Zákernica bielobodková je z hľadiska ľudského sluchu prakticky nemý živočích — ako hmyz nemá hlasivky ani iný hlasový orgán a nevydáva nijakú vokalizáciu v zmysle stavovcov. Jediným skutočným „zvukovým“ prejavom je stridulácia: zákernica má na špičke rostra (labia) drobné tvrdé hrbolčeky (plectrum), ktorými trie o priečne ryhovanú brázdu na spodnej strane hrude (stridulitrum), a tým vydáva tiché škrípavé až vŕzgavé cvrlikanie. Tento zvuk je obranný — zákernica ho vydáva pri vyrušení či uchopení, aby odplašila votrelca, a stridulačný aparát majú vyvinutý samce, samice aj nymfy (už od prvého instaru po vyliahnutí). Okrem stridulácie počuť nanajvýš jemné šuchotanie a cupkanie, ako zákernica behá po dne, kôre a skle terária. Žiadny z týchto zvukov nie je hlasovým prejavom a všetky sú veľmi tiché. V domácnosti je preto zákernica bielobodková tichý chovanec, vhodný aj do obývačky či pracovne.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Dospelec / väčšie nymfy | Živé cvrčky a šváby (napr. Blaptica dubia) primeranej veľkosti | 1–2 ks koristi na jedinca | 2–3× týždenne; nezjedené živé cvrčky po čase odstrániť |
| Mladé nymfy | Menšia korisť — múčiare a malé cvrčky (v skupine si korisť delia) | drobná korisť podľa veľkosti nymfy | častejšie než dospelce — približne každé 2–3 dni |
| Doplnok (občas) | Zofóbasy alebo mole (tučná korisť) pre pestrosť | 1 ks ako spestrenie | občas, nie ako základ (kvôli tuku) |
| Voda / vlhkosť | Orosenie jednej strany terária vlažnou vodou (zákernica z neho pije) | — | podľa potreby tak, aby ostala mierna vlhkosť a druhá strana suchá |
Zákernica bielobodková prechádza nedokonalou premenou (hemimetabólia) typickou pre polokrídlovce — má len tri štádiá: vajíčko → nymfa → dospelec a úplne jej chýba štádium kukly. Z vajíčka sa liahnu nymfy, ktoré sa už od začiatku postupne na dospelca podobajú a s každým zvlekom sú väčšie a vyvinutejšie. Pri stálom teple (~26–28 °C) a dostatku potravy sa zákernica pári a množí celoročne, bez výraznej sezónnosti. V zajatí sa rozmnožuje ľahko a ochotne — stačí dobre živená skupina v teplom teráriu s vlhkým substrátom, čo z nej robí vďačný druh aj pre menej skúseného chovateľa (pri rešpektovaní bezpečnostných zásad).
Oplodnená samica kladie jednotlivé súdkovité (barel) vajíčka do mierne vlhkého substrátu — na rozdiel od niektorých iného hmyzu netvorí jednu veľkú ootéku, ale vajíčka rozmiestňuje. Vajíčka sú tmavohnedé s bielym viečkom (operculom), ktorým sa nymfa pri liahnutí prederie. Za vhodných podmienok (~25 °C) sa liahnu o približne 14 až 26 dní (priemerne okolo 20 dní). Mierne vlhký substrát je podmienkou úspešného vývinu — v presušenom prostredí sa vajíčka nevyvíjajú. Samica sa o vajíčka ďalej nestará.
Z vajíčka sa vyliahne drobná nymfa, ktorá je v prvom instare jasne ČERVENÁ — toto výrazné sfarbenie postupne tmavne a s ďalšími zvlekmi prechádza do čierna dospelca. Nymfa prejde celkovo piatimi nymfálnymi instarmi (zvlekmi), kým sa po poslednom zvleku premení na okrídleného dospelca. Nymfy sú od začiatku dravé, lovia menšiu korisť (múčiare, malé cvrčky) a v skupine si korisť delia. Už prvý instar má vyvinutý stridulačný aparát a dokáže vydať obranný škrípavý zvuk. Počas každého zvliekania je nymfa mäkká a zraniteľná — vtedy ju netreba rušiť a treba zaistiť dosť úkrytov, aby ju neohrozili ostatné jedince.
Po poslednom (piatom) nymfálnom zvleku sa nymfa premení na okrídleného dospelca s plne vyvinutými krídlami a charakteristickými dvoma bielo-krémovými škvrnami na predných krídlach (hemelytrách). Dospelec je plodný dravec, ktorý sa pri stálom teple celoročne pári a rozmnožuje, a dožíva sa približne 1 až 2 roky — na hmyz pomerne dlho. Hoci má krídla, je skôr slabý letec a v teráriu väčšinou lezie a číha. Komunálny chov dospelcov je možný a pri dostatku potravy s nízkym rizikom kanibalizmu, takže v jednom teráriu môže žiť a množiť sa stabilná skupina naprieč generáciami.
Pre úspešné rozmnoženie a odchov stačí dobre živená skupina v teplom teráriu. Kľúčové sú: stále teplo ~26–28 °C (pohlavná aktivita aj vývin vajíčok závisia od tepla), mierne vlhký substrát, do ktorého samica kladie vajíčka a v ktorom sa vyvíjajú, dostatok živej koristi (dobre nasýtená skupina sa nekanibalizuje) a hojnosť úkrytov (kôra, listový opad), kam sa stiahnu zvliekajúce a mladé jedince. Pri týchto podmienkach sa zákernica množí spoľahlivo a opakovane. Vajíčka ani nymfy spravidla netreba oddeľovať — komunálny chov funguje od liahnutia, len treba udržiavať hojnosť potravy, aby kanibalizmus ostal minimálny.
Zákernica bielobodková sa „neochočuje“ a NESMIE sa brať do ruky — je to jedovatý dravec určený na pozorovanie. „Skrotenie“ tu znamená iba bezpečné a pokojné nastavenie chovu, pri ktorom sa zákernica cíti dobre a riziko pre chovateľa je minimálne. Hlavné zásady: (1) zabezpeč teplo ~26–28 °C, miernu vlhkosť a dostatok úkrytov (kôra, kamene, listový opad), aby mala kde číhať a skrývať sa; (2) kŕm pravidelne živým hmyzom (cvrčky, šváby, múčiare) primeranej veľkosti — dobre živená zákernica je pokojnejšia a pri komunálnom chove sa nekanibalizuje; (3) pri každej manipulácii s terráriom si chráň oči a pamätaj na schopnosť vystreknúť jed; (4) na presun zásadne používaj pohárik alebo jemný štetec, nikdy prsty; (5) zákernicu neruš počas zvliekania (visí nehybne a je mäkká a zraniteľná); (6) nové jedince nechaj po prevoze v pokoji aklimatizovať. Pri tomto pokojnom, opatrnom prístupe je chov jednoduchý a bezpečný — no vzťah ku zvieraťu ostáva výhradne v rovine pozorovateľa, nie „maznáčika“.
Priprav terárium od ~30 × 20 × 20 cm pre skupinku s VETRANÝM, no tesným vekom (dospelce majú krídla a malé nymfy ujdú drobnou škárou)
Na dno daj mierne vlhký substrát (~5–8 cm) z kokosu/drevnej drte a pridaj kusy kôry, ploché kamene, korienky a listový opad ako úkryty a miesta na číhanie
Drž teplotu ~26–28 °C (v rozmedzí ~22–30 °C) napr. tepelnou podložkou na bočnej stene; mierna vlhkosť ~65–85 % orosením jednej strany pri dobrom vetraní (druhá strana nech ostane suchá proti plesni); UV netreba
Kŕm živým hmyzom (cvrčky, šváby, múčiare, zofóbasy) primeranej veľkosti 2–3× týždenne; nymfy menšou koristou a častejšie; nezjedené živé cvrčky po čase odstráň
Pri KAŽDEJ údržbe si CHRÁŇ OČI (zákernica vie vystreknúť jed až ~30 cm do očí) a pohybuj sa pokojne; na presun používaj pohárik alebo jemný štetec, NIKDY prsty
Pri komunálnom (skupinovom) chove zabezpeč dostatok úkrytov a hojnosť potravy — pri sýtosti je riziko kanibalizmu nízke
Na rozmnoženie stačí dobre živená skupina pri stálom teple — samica kladie jednotlivé súdkovité vajíčka do vlhkého substrátu; substrát udržuj mierne vlhký, aby sa vajíčka vyvíjali
Zákernicu NIKDY neber do ruky a neruš ju počas zvliekania (visí nehybne, je mäkká a zraniteľná); po prevoze nechaj nové jedince niekoľko dní v pokoji aklimatizovať
Zákernica bielobodková patrí medzi cenovo dostupný a pomerne bežne ponúkaný „oddball“ chovný hmyz, keďže sa v zajatí ľahko a ochotne rozmnožuje. Jednotlivé jedince stoja orientačne 8–20 €, nymfy a mladé jedince bývajú lacnejšie a často sa predávajú vo výhodných skupinkách (vhodné pre komunálny chov). Cena kolíše podľa veľkosti, počtu kusov a predajcu. Náklady na chov sú nízke (malé terárium, substrát, kôra, tepelná podložka, živá korisť). Druh nie je v CITES ani na Červenom zozname IUCN, takže obchodovanie s odchovanými jedincami je bez zvláštnych obmedzení — napriek tomu kupuj z odchovu v zajatí od overeného chovateľa, nie z dovozu neznámeho pôvodu.
| Zákernica bielobodková (Platymeris biguttatus) | Zákernica červenobodková (Platymeris rhadamanthus) | Modlivka náboženská (Mantis religiosa) | Šváb madagaskarský (Gromphadorhina portentosa) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~3–4 cm (uvádza sa 10–40 mm) | ~3,8–4 cm | ~5–7,5 cm | ~5–7,5 cm |
| Váha | — | — | — | — |
| Dožitie | dospelec ~1–2 roky | dospelec ~1–2 roky | dospelec niekoľko mesiacov (do ~roka) | ~2–5 rokov |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 2/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | bez CITES; IUCN nehodnotená; bežne chovaná, ľahko sa množí | bez CITES; IUCN nehodnotená; bežne chovaná | bez CITES; bežne chovaná | bez CITES; veľmi bežne chovaný, krotký |
| Povaha | Aktuálny druh — lesklá čierna zákernica (assassin bug) s dvoma bielymi škvrnami; dravec, ktorý prebodne korisť rostrom, vstrekne enzýmy a vysaje ju; vie uhryznúť a VYSTREKNÚŤ jed do očí (~30 cm), NIE na handling; družná, dá sa chovať komunálne; nedokonalá premena (5 nymfálnych instarov) | Blízky príbuzný z rovnakého rodu (red-spot assassin bug) — líši sa ČERVENÝMI/oranžovými škvrnami na krídlach a červeným pásom na stehnách (femuroch) namiesto bielych škvŕn; rovnaký dravý spôsob lovu, rovnaká schopnosť uhryznúť a vystreknúť jed, takisto sa dá chovať komunálne | Iný dravý hmyz na porovnanie (rad modlivky) — korisť chytá raptoriálnymi prednými nohami a OBHRYZIE ju hryzadlami (nie vysáva ako zákernica); NEvystrekuje jed; samostatná, NIE komunálna (známa pohlavným kanibalizmom samíc); kladie peniaste ootéky; nedokonalá premena | Kontrast dravec vs DETRITIVOR — neloví, živí sa tlejúcim rastlinným materiálom, ovocím a zvyškami; neškodný a KROTKÝ, vhodný do ruky (na rozdiel od zákernice); syčí vytláčaním vzduchu cez prieduchy (spiracle), nie strriduláciou rostra; nedokonalá premena |
| Areál | Tropická západná a stredná (i východná) Afrika — vlhké lesy, pri dutých pňoch a trúchnivejúcom dreve | Tropická (najmä východná a južná) Afrika — vlhké lesy a savany | Európa, Afrika a Ázia (introdukovaná v Severnej Amerike) — slnečné lúky a kroviny | Madagaskar — tlejúce listy a drevo na dne tropického lesa |
Príznaky: Zákernica uviazne v starej pokožke, deformované alebo nevyvinuté nohy/tykadlá, mäkké pokrčené telo po zvleku, niekedy úhyn počas zvliekania
Najčastejšou príčinou je príliš nízka vlhkosť počas zvliekania alebo vyrušenie nehybnej zvliekajúcej sa zákernice. Drž miernu, stabilnú vlhkosť (~65–85 %) a počas zvliekania jedinca NERUŠ ani neber do ruky — nový krunier je mäkký a zraniteľný. Pri komunálnom chove zabezpeč dosť úkrytov, aby sa zvliekajúce jedince stiahli do bezpečia.
Príznaky: Scvrknuté, ochabnuté telo, znížená aktivita, neochota loviť a prijímať korisť, problémy pri zvliekaní
Príčinou je príliš suché terárium a chýbajúce orosenie. Pravidelne orosuj jednu stranu terária vlažnou vodou (druhá nech ostane suchá), aby zákernica mala odkiaľ piť a udržala si vlhkosť. Zároveň zachovaj dobré vetranie — cieľom je vlhké, nie premočené prostredie.
Príznaky: Plesnivý povlak na zvyškoch koristi a substráte, drobné svetlé roztoče na zákernici či v substráte, oblak octomíl, zápach hniloby
Spôsobujú to zvyšky mŕtvej koristi (vysaté schránky) a trvalo mokrý nevetraný substrát. Vysaté zvyšky hmyzu a uhynuté cvrčky odstraňuj, zabezpeč krížové vetranie a nechaj časť terária preschnúť. Mierny počet pôdnych roztočov a chvostoskokov je v mierne vlhkom teráriu bežný, premnoženie však zákernicu oslabuje.
Príznaky: Náhle kŕče, trasenie, ochrnutie a rýchly úhyn po nakŕmení; postihnúť môže viac jedincov naraz
Najčastejšia a najzákernejšia príčina náhlych úhynov dravého hmyzu. Divo odchytený hmyz môže niesť rezíduá insekticídov, ktoré sú pre zákernicu smrteľné. Korisť získavaj výhradne z bezpečného chovu (chovné cvrčky, šváby, múčiare), nikdy nezbieraj hmyz z postrekaných záhrad či pri cestách.
Príznaky: Polámané nohy či tykadlá, poškodené rostrum, apatia alebo zvýšená obrana (vystrekovanie jedu, hryzenie), úhyn po páde
Zákernica je drobná a krehká a manipulácia prstami jej škodí a zároveň ohrozuje chovateľa (uhryznutie, vystreknutie jedu do očí). Na presun používaj VŽDY pohárik alebo jemný štetec, nikdy prsty, a pracuj nízko nad povrchom. Obmedz manipuláciu na minimum a pri každej údržbe si chráň oči.
Lesklý čierny dravec s dvoma bielymi škvrnami — zákernica bielobodková má lesklé čierne telo s dvoma nápadnými bielo-krémovými škvrnami na predných krídlach (hemelytrách), podľa ktorých dostala meno; dorastá ~3–4 cm (uvádza sa 10–40 mm).
Loví rostrom a trávi korisť zvonku — je to obligátny dravec: korisť uchopí prednými chápadlovitými nohami, prebodne ostrým cucavým rostrom, vstrekne do nej sliny s enzýmami, ktoré ju zvnútra skvapalnia, a potom obsah vysaje (mimotelové trávenie); po koristi ostane len prázdna schránka.
Vie vystreknúť jed do očí na ~30 cm — pri ohrození dokáže cielene vystreknúť obrannú slinu/jed na vzdialenosť až ~30 cm, pričom mieri na oči; zásah spôsobuje silné pálenie a dočasné oslepnutie — preto pri údržbe vždy chrániť oči.
Bolestivé uhryznutie — okrem vystrekovania sa dokáže aj brániť uhryznutím rostra; uhryznutie sa opisuje ako bolestivejšie než žihnutie včely, lebo do rany vstrekne tráviace sliny. Druh preto NIE je na manipuláciu (handling).
Družná — dá sa chovať komunálne — na rozdiel od väčšiny dravcov je znášanlivá vo skupine: pri dostatku úkrytov a potravy je riziko kanibalizmu nízke a mladé nymfy si dokonca delia spoločnú korisť.
Nedokonalá premena bez kukly — prechádza hemimetabóliou: vajíčko → nymfa (5 instarov) → dospelec, bez štádia kukly. Prvý instar je jasne červený a postupne tmavne do čiernej farby dospelca.
Striduluje rostrom — obranný zvuk — vydáva tiché škrípavé cvrlikanie trením tvrdých hrbolčekov na špičke rostra o ryhovanú brázdu na hrudi (stridulitrum); je to obranný prejav, ktorý majú samce, samice aj nymfy už od prvého instaru.
Tropický africký pôvod — pochádza z tropickej západnej a strednej (i východnej) Afriky, kde žije vo vlhkých lesoch pri dutých pňoch a trúchnivejúcom dreve; v chove preto potrebuje teplo ~26–28 °C a miernu vlhkosť.
Pomerne dlhoveký hmyz — dospelec sa dožíva približne 1–2 roky, čo je na hmyz dlho; vďaka tomu a ľahkému rozmnožovaniu je obľúbeným, dlhodobým „oddball“ chovancom.
Bez CITES a bez ohrozenia — druh nie je v CITES ani na Červenom zozname IUCN; v zajatí sa ľahko a ochotne rozmnožuje, takže chov nezaťažuje voľné populácie.
Zákernica bielobodková (Platymeris biguttatus, anglicky white-spot / two-spotted assassin bug) je dravá bzdocha (ploštica) z čeľade zákernicovitých (Reduviidae), radu polokrídlovcov (Hemiptera). Má lesklé čierne telo s dvoma nápadnými bielo-krémovými škvrnami na predných krídlach (hemelytrách) a dlhé chápadlovité predné nohy na chytanie koristi. Dorastá ~3–4 cm (uvádza sa 10–40 mm). Pochádza z tropickej západnej a strednej Afriky a v teraristike je obľúbeným „oddball“ dravým hmyzom určeným na pozorovanie.
Je to obligátny dravec — živí sa výhradne živým hmyzom (cvrčky, šváby, múčiare, zofóbasy a iný hmyz primeranej veľkosti) a rastlinnú stravu neprijíma. Korisť uchopí prednými chápadlovitými nohami, prebodne ju ostrým cucavým rostrom, vstrekne do nej sliny s tráviacimi enzýmami, ktoré ju zvnútra skvapalnia, a potom skvapalnený obsah vysaje (mimotelové trávenie). Po nakŕmení ostane po koristi len prázdna schránka. V chove kŕm 2–3× týždenne korisťou z bezpečného zdroja a veľkosť koristi prispôsob veľkosti zákernice.
Treba s ňou narábať s rešpektom — má dve obranné zbrane. Po prvé, dokáže bolestivo uhryznúť rostrom (uhryznutie sa opisuje ako bolestivejšie než žihnutie včely). Po druhé, a nebezpečnejšie, vie cielene vystreknúť slinu/jed na vzdialenosť až ~30 cm a mieri pritom na oči, kde môže spôsobiť silné pálenie a dočasné oslepnutie. Pre zdravého človeka nejde o život ohrozujúce, no je to veľmi nepríjemné. Pri zásahu oka treba okamžite vypláchnuť veľkým množstvom vody a vyhľadať lekára. Preto zákernicu nikdy neber do ruky a pri údržbe chráň oči.
Nie — NIE je to druh na manipuláciu (handling) ani do detských rúk. Pre svoju schopnosť uhryznúť a vystreknúť jed do očí je určená výhradne na pozorovanie za sklom. Terárium drž bezpečne zatvorené a mimo dosahu malých detí; otvárať a robiť údržbu má len dospelý, ktorý si pritom chráni oči a pohybuje sa pokojne. Na presun používaj pohárik alebo jemný štetec, nikdy prsty. Staršie deti môžu zákernicu obdivovať a sledovať jej lov z bezpečnej vzdialenosti pod dozorom — je to skvelá lekcia o dravom hmyze, no vždy len pozorovaním, nie kontaktom.
Je to tropický druh — potrebuje stále teplo ~26–28 °C (v rozmedzí ~22–30 °C) a miernu vlhkosť ~65–85 %. Pre skupinku stačí terárium od ~30 × 20 × 20 cm s vetraným, no tesným vekom (dospelce majú krídla, nymfy ujdú škárou). Na dno daj mierne vlhký substrát ~5–8 cm (kokos/drevná drť) a kusy kôry, kamene a listový opad ako úkryty a miesta na číhanie. Vlhkosť udržuj orosením len jednej strany pri dobrom vetraní (druhá nech ostane suchá proti plesni). UV osvetlenie netreba. Tepelnú podložku umiestni na bočnú stenu, aby vznikol teplotný gradient.
Áno — patrí medzi mála terarijných dravcov, ktoré sa dajú chovať komunálne (skupinovo). Pri dostatku úkrytov a hojnosti potravy je riziko kanibalizmu nízke a mladé nymfy si dokonca delia spoločnú korisť. Rozmnožuje sa ľahko a ochotne: pri stálom teple sa pári celoročne a samica kladie jednotlivé súdkovité vajíčka do vlhkého substrátu, z ktorých sa o ~2–4 týždne liahnu jasne červené nymfy. Tie prejdú piatimi instarmi, kým sa premenia na okrídleného dospelca (bez štádia kukly — ide o nedokonalú premenu). Dospelec sa dožíva približne 1–2 roky, takže v jednom teráriu môže žiť stabilná skupina naprieč generáciami.