Blaberidae (švábovité)
Šváb madagaskarský je jeden z mála hmyzov, ktoré tvoria zreteľný počuteľný zvuk — hlasné SYČANIE (fučanie) — a získal podľa neho svoje meno. Mechanizmus je výnimočný: na rozdiel od cvrčkov, sarančí či pavúkov, ktoré zvuk vytvárajú trením častí tela (stridulácia), šváb prudko vytlačí vzduch cez zúžené dýchacie otvory — spirakuly — na bruchu (najmä na predných článkoch zadočku). Svalovým stiahnutím vyženie vzduch von, ten rozkmitá okraje spirakuly a vznikne charakteristický syčivý až fučivý zvuk počuteľný na niekoľko metrov. Syčanie má viacero funkcií: varovné (poplašné) syčanie pri vyrušení alebo ohrození (obrana proti predátorom, ktorých má odplašiť), súbojové syčanie samcov pri súperení o teritórium a samice (víťaz súboja syčí viac než porazený) a dvoriace syčanie samcov pri namlúvaní samíc. Mimo týchto situácií je šváb tichý a v teráriu vznikajú už len jemné mechanické zvuky pohybu a hrabania. V byte preto šváb väčšinou neruší, len ho netreba dávať do úplne tichej spálne, ak by ho v noci niečo vyrušilo.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Večer | Ovocie a mäkká zelenina (jablko, banán, mrkva, uhorka, cuketa, šalát) | malé kúsky na kolóniu | 2–3× týždenne (zdroj vlhkosti a vitamínov) |
| Trvalo v teráriu | Suché obilninové krmivo a granule (vločky, otruby, rozdrvené krmivo pre psy/hlodavce) | miska stále k dispozícii | nepretržite / dopĺňať podľa spotreby |
| Trvalo v teráriu | Voda bez rizika utopenia (navlhčená vata, gélová voda, plytká miska s kamienkami) | stále k dispozícii | nepretržite (denne kontrolovať vlhkosť) |
| Doplnok | Bielkovinový doplnok (psie/rybie granule, sušený gammarus) + vápnik (vaječná škrupina) | malá štipka | 1× týždenne (viac pri raste nýmf a po znáške) |
| Údržba | Odstránenie zvyškov ovocia a zeleniny | — | do 1–2 dní po kŕmení (proti plesni, roztočom a octomikám) |
Šváb madagaskarský má oddelené pohlavia a rozmnožuje sa pohlavne; v stabilnej teplej a vlhkej kolónii sa pári celoročne. Samce sú teritoriálne a pred párením sa predvádzajú — vzájomne sa vystrkujú a prevracajú „rožkami“ (hrbolmi) na hrudi a hlasno syčia (víťaz súboja syčí viac než porazený), čím získavajú prístup k samiciam. Samce spoznáme podľa výrazných hrbolov na pronote a hustejšie ochlpených tykadiel, samice majú hruď hladšiu. Pohlavnú dospelosť šváb dosahuje rádovo za niekoľko mesiacov, takže pri dobrých podmienkach (teplo, vlhko, dostatok potravy) sa kolónia rozrastá pomerne rýchlo a sama.
Na rozdiel od mnohých iných švábov, ktoré kladú vajíčkový vak (ootéku) von, je šváb madagaskarský ovoviviparný: samica vytvorí ootéku s vajíčkami, no nosí ju ukrytú vnútri tela, kde sú vajíčka chránené a vyvíjajú sa. Vyvíjajúcu sa znášku nosí približne 60 dní. Samica s vyvíjajúcou sa znáškou potrebuje pokoj, teplo, vlhko a dostatok potravy — preto je stabilný vyhriaty box s úkrytmi a vodou podmienkou úspešného odchovu. Občas možno na konci tela samice nakrátko zazrieť vysunutú bielu ootéku, ktorú vzápätí vtiahne späť.
Po približne 60 dňoch vývoja vnútri tela samica rodí živé nymfy — naraz spravidla 30–60 (až okolo 60) drobných mláďat, ktoré sú zo začiatku biele a mäkké a behom niekoľkých hodín stmavnú a pancier im stvrdne. Nymfy sú miniatúrne kópie dospelcov bez krídel (šváb nemá larválne štádium ani úplnú premenu — vývoj je nepriamy cez postupné zvliekanie). Mláďatá sa hneď začínajú živiť a často zostávajú istý čas v blízkosti matky a ostatných jedincov nahromadené v úkryte, čo im poskytuje ochranu a stabilné mikroprostredie.
Nymfy sú od začiatku samostatné a živia sa tým istým, čo dospelce — ovocím, zeleninou, suchým krmivom a rastlinným detritom — len v menších kúskoch. Pre zdravý rast je kľúčové teplo (24–30 °C), vlhkosť okolo 60 %, dostatok potravy a zdroj vápnika (drvená vaječná škrupina, sépiová kosť) pre pevný pancier. Rastú postupným zvliekaním (prejdú niekoľkými zvlekmi), pričom čerstvo zvlečené sú biele, mäkké a zraniteľné — netreba ich rušiť. Plnej veľkosti a pohlavnej dospelosti dosahujú rádovo za niekoľko mesiacov; v dobre vedenej kolónii sa generácie prekrývajú a populácia sa udržiava sama. Pozor na únik drobných nýmf cez medzery a vetracie otvory.
Pohlavie švába madagaskarského sa rozlišuje pomerne ľahko u dospelých jedincov: samce majú na prednej časti hrude (pronote) výrazné hrbole — „rožky“, ktoré samiciam chýbajú alebo sú u nich len naznačené, a samce mávajú aj hustejšie ochlpené (operené) tykadlá. Samce sú navyše teritoriálne a agresívnejšie voči iným samcom — práve oni vedú súboje a najviac syčia. Samice majú hruď hladšiu a sú to ony, ktoré nosia ootéku vnútri tela a rodia živé nymfy. Pri zakladaní množiacej sa kolónie je preto vhodné zaradiť prevahu samíc a primeraný počet samcov, aby súboje neboli prehnané.
Šváb madagaskarský patrí k najlacnejším a najdostupnejším terarijným bezstavovcom vôbec — jeden jedinec stojí orientačne 1–3 € a štartovacia kolónia (6–15 ks) okolo 5–15 €, pričom kolóniu si chovateľ ďalej rozmnoží sám. Často sa predáva aj vo väčších množstvách ako krmivo pre väčšie terárijné zvieratá (varany, väčšie gekóny, vtáky, ježkovité), čo cenu za kus ešte znižuje. Náklady na chov sú minimálne (vetraný box, kokosový substrát, úkryty, zdroj tepla a zvyšky ovocia a zeleniny). Druh nie je CITES-chránený a v EÚ/SR sa bežne chová a predáva. Pozor: keďže ide o tropický druh, ktorý sa pri teple rýchlo množí a výborne šplhá, niektoré krajiny (napr. mimo EÚ) regulujú jeho dovoz ako potenciálne inváznu škodlivinu — v podmienkach Slovenska však bez vykurovania v prírode neprežije a chová sa bez obmedzení.
| Šváb madagaskarský (Gromphadorhina portentosa) | Šváb argentínsky / Dubia (Blaptica dubia) | Svinka obyčajná (Armadillidium vulgare) | Mnohonôžka obria (Archispirostreptus gigas) | Modlivka africká (Sphodromantis lineola) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~5–7 cm | ~4–4,5 cm | ~1,8 cm | ~20–30 cm | ~6–8 cm |
| Váha | robustné bezkrídle telo | ploché telo, samce krídla | drobné článkované telo | valcovité dlhé telo | štíhle telo, krídla |
| Dožitie | ~2–5 r | ~1–2 r | ~2–3 r | 5–10 r | ~1 r |
| Ochrana | Madagaskar (endemit); bez CITES, bežne chovaný | Stred./Juž. Amerika; bez CITES, chovaný ako krmivo | Stredomorie/Európa; bez CITES, bežná | Východná Afrika; bez CITES, chovaná | Afrika; bez CITES, chovaná |
| Charakteristika | Aktuálny druh — veľký bezkrídly tropický šváb, ktorý hlasno SYČÍ vzduchom cez dýchacie otvory na bruchu; samce majú „rožky“ na hrudi a bojujú o teritórium; ovoviviparný (rodí živé nymfy), neuhryzne, neškodný, výborne šplhá po skle | Najobľúbenejší KRMIVOVÝ šváb — menší, plochší, ticho (nesyčí), samce majú zakrpatené krídla, ale NElieta; horšie šplhá po skle, preto sa ľahšie drží v boxe; mäkký a výživný, množí sa rýchlo, ideálny ako potrava pre plazy a obojživelníky | Suchozemský KÔROVEC (rovnakonôžka), NIE hmyz — oveľa menšia, stáča sa do dokonalej guľôčky, úplne nemá; tiež pokojný detritivor a „čistiaca čata“, no chladnomilnejšia a nevyžaduje vykurovanie | Iný pokojný terarijný rozkladač, no MNOHONÔŽKA (Diplopoda), nie hmyz — výrazne dlhšia a dlhovekejšia, nemá, pri vyrušení vylučuje dráždivý sekrét (šváb len syčí); nelezie po skle ako šváb | Dravý hmyz chovaný sólo (kanibalizmus), letí, loví živú korisť a kladie penovú ootéku VON — opak pokojného všežravého švába, ktorý sa chová v kolónii, nelieta a rodí živé nymfy; náročnejšia a krátkovekejšia |
| Areál | Madagaskar — vlhké tropické nížinné lesy (endemit) | Stredná a Južná Amerika; v chove celosvetovo ako feeder | Stredomorie/Európa; zavlečená celosvetovo, bežná aj na Slovensku | Východná Afrika — vlhké nížinné lesy | Subsaharská Afrika — savany a kroviny |
Príznaky: Stiahnuté apatické telo, znížená aktivita až znehybnenie, zastavené rozmnožovanie, hromadné úhyny v suchej alebo studenej časti boxu
Šváb je teplomilný tropický druh — pri teplote pod ~20 °C spomalí, prestane sa množiť a slabne, pri suchu sa stiahne a hynie. Udržiavať teplotu 24–30 °C (v chladnej miestnosti terarijná podložka/kábel z boku), vlhkosť okolo 60 % s pravidelným orosením a vlhkou časťou substrátu; vždy ponechať úkryt a vodu bez rizika utopenia.
Príznaky: Zaseknuté alebo neúplné zvliekanie, dlho mäkký či deformovaný pancier, poškodené nôžky alebo tykadlá po zlyhanom zvleku, úhyn počas zvliekania
Pri raste sa šváb opakovane zvlieka (nymfa prejde niekoľkými zvlekmi do dospelosti). Na úspešné zvliekanie potrebuje dostatočnú vlhkosť a zdroj vápnika (drvená vaječná škrupina, sépiová kosť). Čerstvo zvlečené (biele, mäkké) jedince nerušiť — sú veľmi zraniteľné, kým pancier nestvrdne a nestmavne.
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky na tele švába (okolo kĺbov a brucha), na sklách a v substráte, znížená aktivita a plodnosť pri silnom zamorení
Na švábovi sa bežne vyskytujú neškodné komenzálne roztoče, ktoré čistia povrch tela; premnoženie však kolóniu oslabuje. Odstraňovať zvyšky potravy do 1–2 dní, zlepšiť vetranie, nepresýtiť box vlhkom a sčasti vymeniť substrát. Pri silnom zamorení pomáhajú predátorské roztoče (Hypoaspis) alebo dôkladné prečistenie chovu.
Príznaky: Plesnivý povlak na substráte, dreve a zvyškoch potravy, zápach hniloby, premnoženie octomiek, znížená aktivita a úhyny
Celoplošne mokrý a nevetraný teplý box plesnivie a priťahuje octomiky a roztoče. Zabezpečiť VETRANÉ veko, kŕmiť len toľko, koľko kolónia zožerie za 1–2 dni, a zvyšky aj zaplesnené miesta odstraňovať. Vlhkosť áno (okolo 60 %), ale s prúdením vzduchu a suchšou časťou, nie celý box ako bahno.
Príznaky: Prasknutý alebo preliačený pancier, odlomené nôžky či tykadlá po páde z dlane, z výšky alebo pri stlačení
Hoci je šváb pomerne odolný, je to bezstavovec s krehkým chitínovým pancierom. Manipulovať VŽDY jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom, nikdy nestláčať. Pri dostatku vlhkosti a vápnika sa drobné poškodenie panciera pri ďalšom zvliekaní môže spevniť; ťažšie poranený jedinec však často uhynie — preto radšej len pozorovať.
SYČÍ vzduchom, nie trením — šváb madagaskarský je jeden z mála hmyzov, ktoré tvoria zvuk prudkým vytlačením vzduchu cez dýchacie otvory (spirakuly) na bruchu, nie trením tela ako cvrčky či saranče; práve toto hlasné syčanie mu dalo meno.
Štyri rôzne typy syčania — vedci u neho rozlíšili viac druhov syčania s rôznym významom: poplašné (obranné) syčanie pri ohrození, súbojové syčanie samcov a dvoriace syčanie pri namlúvaní samíc; víťaz súboja syčí viac než porazený.
Samce majú „rožky“ a bojujú o teritórium — na prednej časti hrude (pronote) majú samce výrazné hrbole, ktorými sa pri súbojoch vystrkujú a prevracajú podobne, ako jelene bojujú parohmi; samice ich nemajú alebo len naznačené.
Je bezkrídly a nelieta — na rozdiel od bežných švábov nemá žiadne krídla, takže nikdy nevzlietne; uniknúť môže len vyliezaním, no o to lepšie šplhá aj po hladkom skle vďaka prilnavým vankúšikom na nôžkach.
Rodí živé nymfy (ovoviviparný) — samica nekladie vajíčka von, ale nosí ootéku (vajíčkový vak) ukrytú vnútri tela približne 60 dní a potom rodí 30–60 živých drobných nýmf, ktoré sú spočiatku biele a rýchlo stmavnú.
Endemit Madagaskaru — v prírode žije iba na ostrove Madagaskar, vo vlhkých tropických nížinných lesoch, kde ako detritivor v opadanke rozkladá tlejúce lístie a rastlinný odpad.
Na hmyz neobvykle dlhoveký — pri dobrých podmienkach sa dožíva približne 2–5 rokov, čo je oveľa viac než väčšina hmyzu, a celý čas zostáva pokojný, odolný a nenáročný.
Skvelý „pet“ aj krmivo zároveň — pre veľkosť, pomalosť a neškodnosť patrí k najlepším začiatočníckym a školským druhom hmyzu, no pre dobrý pomer mäsa a chitínu a ľahký chov je zároveň obľúbeným krmivom pre väčšie terárijné zvieratá.
Často hosťujú neškodné roztoče — na jeho tele bežne žijú drobné komenzálne roztoče, ktoré čistia povrch panciera; pre švába sú neškodné a netreba ich likvidovať, ak sa nepremnožia.
Úplne neškodný a nenáročný — neuhryzne, nebodne, nemá žihadlo ani jed, pri vyrušení len zasyčí; chová sa kolóniovo za pár eur a sám sa rozmnožuje — ideálny veľký, fascinujúci a bezpečný prvý chovanec pre deti aj začiatočníkov.
Syčanie je jeho najznámejšia vlastnosť a vzniká výnimočným spôsobom: na rozdiel od cvrčkov a sarančí, ktoré zvuk tvoria trením častí tela, šváb prudko vytlačí vzduch cez zúžené dýchacie otvory (spirakuly) na bruchu — je to teda zvuk tvorený vzduchom, podobne ako keď človek zasyčí. Je to jeden z mála hmyzov, ktoré takto tvoria zvuk. Syčanie má niekoľko významov: poplašné (obranné) pri vyrušení alebo ohrození (má odplašiť predátora), súbojové medzi samcami pri súperení o teritórium (víťaz syčí viac) a dvoriace pri namlúvaní samíc. Syčanie je úplne neškodné a pre väčšinu chovateľov skôr fascinujúce než rušivé.
Nie je nebezpečný a nie je domový škodca. NEUHRYZNE, nebodne, nemá žihadlo ani jed a pri vyrušení sa len bráni syčaním. Na rozdiel od domových švábov (napr. rusa alebo švába obyčajného) je to tropický druh viazaný na teplo, ktorý sa chová v uzavretom teráriu — v podmienkach slovenského bytu by sa bez vykurovaného terária nedokázal usadiť ani rozmnožiť vo voľnom priestore a v prírode mierneho pásma neprežije. Neprenáša na človeka choroby v zmysle obávaných domových švábov. Jediné, na čo treba dbať, je dobré uzavretie terária, lebo výborne šplhá po skle a uniknutý jedinec by sa skrýval v teple za nábytkom; v správne zabezpečenom teráriu je však úplne bezpečný a vhodný aj pre deti.
Postačí plastový box alebo terárium od ~40 × 25 × 25 cm (20–40 l) pre štartovaciu kolóniu 6–15 ks, s dobre tesniacim, no vetraným vekom (sieťka/dierky). Keďže ide o tropický druh, kľúčové je teplo 24–30 °C (v chladnej miestnosti terarijná podložka/kábel z boku — pri nižšej teplote prestane byť aktívny a množiť sa) a vlhkosť okolo 60 % s pravidelným orosením a vrstvou (5–8 cm) vlhkého substrátu z kokosového vlákna a listového humusu. Pridaj úkryty (kôra, korok, kartónové rolky, škrupiny vajec) a vodu bez rizika utopenia. Dôležité: hornému okraju daj pás vazelíny, lebo šváb výborne šplhá aj po hladkom skle a inak by mohol uniknúť. UV netreba.
Je všežravý detritivor a zožerie takmer všetko rastlinné, preto sa kŕmi veľmi ľahko. Základom je ovocie a mäkká zelenina (jablko, banán, mrkva, uhorka, cuketa, tekvica, šalát) a suché obilninové krmivo (ovsené vločky, otruby, rybie vločky či rozdrvené granule pre psy/hlodavce), doplnené tlejúcim lístím a drevom a občasnou štipkou bielkovín (psie/rybie granule, sušený gammarus), najmä pri raste nýmf. Vápnik (drvená vaječná škrupina, sépiová kosť) prospieva pancieru. Vodu nikdy nedávaj v hlbokej otvorenej miske — nymfy aj dospelce sa môžu utopiť; použi navlhčenú vatu, gélovú vodu alebo plytkú misku s kamienkami, prípadne stačí orosený substrát a šťavnaté ovocie. Nedávaj soľ, korenené jedlá ani postrekané plodiny a zvyšky odstráň do 1–2 dní.
Áno — je ovoviviparný, teda rodí živé nymfy. Samica vytvorí ootéku (vajíčkový vak), no na rozdiel od mnohých švábov ju nekladie von, ale nosí ukrytú vnútri tela približne 60 dní; po tom čase porodí 30–60 živých drobných nýmf, ktoré sú spočiatku biele, behom hodín stmavnú a sú to miniatúrne kópie dospelcov bez krídel. Šváb teda nemá larvu ani úplnú premenu — nymfy len rastú postupným zvliekaním. Samce sú teritoriálne, pred párením sa „rožkami“ na hrudi vystrkujú a prevracajú a hlasno syčia. Na úspešný odchov stačí teplo 24–30 °C, vlhkosť okolo 60 %, úkryty a dostatok potravy — kolónia sa potom rozmnožuje sama a netreba ju dokupovať.
Samca od samice rozoznáš najľahšie u dospelcov: samce majú na prednej časti hrude (pronote) výrazné hrbole — „rožky“ a často aj hustejšie ochlpené tykadlá, kým samice majú hruď hladšiu; samce sú navyše teritoriálne a viac syčia a bojujú. Šváb je jeden z najlepších „prvých chovancov“ pre deti (orientačne od 5–6 rokov pod dozorom) — je veľký, pomalý, odolný, nehryzie, nebodne, nelieta a nie je jedovatý. Deti fascinuje jeho veľkosť, syčanie a u samcov súboje. Pravidlá: brať ho jemne, krátko a nízko nad mäkkým povrchom, nestláčať, dať pozor, aby neušiel (výborne šplhá po skle), a po kontakte si umyť ruky. Je to skvelá živá lekcia prírody a spôsob, ako u detí prekonať odpor voči hmyzu.