Sklípkavec plameňokolenný (Brachypelma auratum) — nápadný mexický sklípkavec s ohnivým plameňovým vzorom na „kolenách“…

Q: Čím sa sklípkavec plameňokolenný líši od sklípkavca červenokolenného (B. hamorii)?

Oba druhy majú čierne telo a oranžovo-červené znaky na „kolenách“ (patelách), no líšia sa vzorom a pozadím . Sklípkavec plameňokolenný ( Brachypelma auratum ) je celkovo tmavší a na patele má jemnejšie členené, plameňovité oranžovo-červené pruhovanie (odtiaľ „flame knee“ — plameňové koleno). Sklípkavec červenokolenný ( Brachypelma hamorii , kedysi „smithi“) má skôr ohraničené, súvislejšie červeno-oranžové „kolenné“ škvrny na svetlejšom pozadí. Oba sú pokojné výstavné druhy podobnej veľkosti (~13–16 cm) a oba spadajú pod CITES prílohu II . Pri kúpe over práve plameňový vzor na patele — druhy sa zamieňajú.

Q: Je sklípkavec plameňokolenný vhodný pre začiatočníka a je nebezpečný?

Áno, patrí k najvhodnejším sklípkavcom pre začiatočníka — je pokojný, znášanlivý a nápadný „výstavný“ druh s jednoduchou suchou údržbou. Nie je nebezpečný : jeho jed je mierny a medicínsky bezvýznamný (uhryznutie je nepravdepodobné a porovnateľné so včelím bodnutím). Hlavné riziko sú žihavé (urtikujúce) chĺpky , ktoré pri vyrušení oškrabáva zo zadočku — môžu dráždiť kožu a najmä oči a sliznice, preto si po manipulácii umy ruky a nedotýkaj sa očí. Druhým rizikom je krehký zadoček , ktorý pri páde praskne. Pri pokojnom zaobchádzaní je to však ideálny prvý sklípkavec.

Q: Aké terárium, teplotu a vlhkosť sklípkavec plameňokolenný potrebuje?

Je to suchozemský norovec , takže potrebuje terárium s väčším pôdorysom než výškou (od ~30 × 30 × 25 cm pre dospelca; pôdorys aspoň 2–3× rozpätie nôh) a nízku výšku nad substrátom , aby si pri páde nepoškodil zadoček. Na dno daj suchý sypký substrát (~8–12 cm) na hrabanie, pridaj úkryt (kôra, korkový tunel, polkvetináč) a plytkú misku s čistou vodou . Teplota ~24–28 °C (izbová zväčša stačí), mierna vlhkosť ~50–60 % — suchá strana s jedným vlhkým kútom, ktorý občas oroš —, pri dobrom vetraní proti plesni. UV osvetlenie netreba , druh je nočný. Veko nech je vetrané, no dobre tesniace.

Q: Čím a ako často sklípkavca plameňokolenného kŕmiť?

Je to dravec na živú korisť — základom je krmný hmyz : cvrčky a šváby (Shelfordella, Blaptica dubia), pre väčšie jedince aj saranča. Múčne červy a zophoby daj len výnimočne (sú tučné). Veľkosť koristi voľ menšiu než telo pavúka (cca dĺžka zadočku). Frekvencia : drobné nymfy 2–3× týždenne, väčšie nymfy a dospelce raz týždenne až raz za 10–14 dní — neprekrmuj, ide o pomaly rastúci druh a tučný zadoček je náchylný na prasknutie. Nezjedené zvyšky odstráň do ~24 h. Pred zvliekaním a ~týždeň po ňom pavúk nežerie — vtedy korisť nedávaj. Najdôležitejšia je stála čistá voda v miske; nikdy nedávaj divo odchytený hmyz (pesticídy).

Q: Ako dlho sklípkavec plameňokolenný žije a ako rýchlo rastie?

Je to pomaly rastúci a dlhoveký druh. Samice sa dožívajú mimoriadne dlho — približne 20 až 30 rokov , čo z chovu robí záväzok na celé desaťročia . Samce naopak po dozretí žijú často už len do roka (po poslednom zvliekaní sa im vyvinú pohlavné bulby a háčiky na nohách a krátko nato hynú). Dospelosti dosahuje po niekoľkých rokoch mnohými zvliekaniami; medzi nimi uplynú týždne až mesiace. Práve preto sa pri kúpe oplatí zvážiť pohlavne určenú samicu a pri rozmnožovaní neotáľať po dozretí samca. Pomalý rast treba prijať ako súčasť chovu tohto druhu — trpezlivosť je nevyhnutná.

Q: Dá sa sklípkavec plameňokolenný držať v ruke a je chránený (CITES)?

Manipulácia je možná, ale opatrná a zriedkavá — moderná teraristika berie sklípkavce skôr ako zvieratá na pozorovanie . Tento druh je pokojný, takže ho možno nechať samého vyliezť na otvorenú dlaň nízko nad mäkkým povrchom ; nikdy ho nedrž vo výške (krehký zadoček praskne pri páde), nestláčaj a po kontakte si umy ruky (žihavé chĺpky dráždia oči a kožu). Áno, je chránený obchodom : všetky druhy rodu Brachypelma sú v prílohe II CITES a medzinárodný obchod je regulovaný; IUCN ho hodnotí ako takmer ohrozený (NT) . Kupuj výhradne jedince z odchovu v zajatí s dokladom o legálnom pôvode — voľne žijúce sklípkavce sa nesmú odoberať z prírody.

🔊

Hlučnosť

1/5

🤝

Priľnavosť

2/5

⚡

Aktivita

2/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

3/5

Výživa

Hmyz (cvrčky, šváby Shelfordella/Blaptica) — základ stravy — 70 % 70%

Väčšia korisť príležitostne (saranča, väčší šváb) pre dospelca — 18 % 18%

Múčne červy / zophoby ako doplnok (s mierou, tučné) — 8 % 8%

Čerstvá voda v plytkej miske (stály príjem) — 4 % 4%

Odporúčané potraviny

Cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus assimilis) — základná, ľahko dostupná korisť pre nymfy aj dospelce
Šváby (Shelfordella lateralis/„turkménsky“, Blaptica dubia) — výživná, čistá a obľúbená korisť, dobre sa dávkuje
Saranča a koníky (Locusta, Schistocerca) — vhodné najmä pre väčšie nymfy a dospelce ako objemnejšia korisť
Mladé/menšie šváby a malé cvrčky pre nymfy — veľkosť koristi voľ menšiu než telo pavúka (cca dĺžka zadočku)
Múčne červy a zophoby (Tenebrio, Zophobas) — len ako občasný doplnok, sú tučné a tvrdé
Čerstvá odstátá voda v plytkej miske — stály a najdôležitejší zdroj tekutín pre dospelca a väčšie nymfy
Občasné orosenie kúta substrátu (najmä u malých nýmf) — drobné nymfy pijú aj kvapky z orosenia
Krmný hmyz „naládovaný“ (gut-loaded) zeleninou — zvyšuje výživovú hodnotu koristi pre sklípkavca

Zakázané potraviny

Stavce (myšky, „pinkies“) — zbytočná, riziková a eticky sporná korisť; sklípkavcovi stačí hmyz
Divo odchytený hmyz z prírody — riziko pesticídov, parazitov a chorôb; korisť chovaj alebo kupuj z bezpečného zdroja
Tvrdá, prerastená korisť väčšia než telo pavúka — môže sklípkavca poraniť, najmä čerstvo po zvliekaní
Korisť ponechaná v teráriu cez zvliekanie — živý cvrček dokáže obhrýzť mäkkého, bezbranného pavúka pri ekdýze
Svietiace chrobáky (svetlušky) a aromatický/jedovatý hmyz — pre sklípkavce toxické
Ľudské jedlo, mäso, ovocie, sladkosti, mliečne výrobky — pavúk ich neprijíma, kazia substrát
Prekrmovanie a príliš tučná korisť (samé zophoby) — vedie k obéznemu, prasknutiu náchylnému zadočku
Krmenie tesne pred a po zvliekaní (premoult/postmoult) — pavúk vtedy nežerie, korisť odstráň

Tip od odborníka Sklípkavec plameňokolenný (Brachypelma auratum) je dravec lapajúci živú korisť a jeho strava je jednoduchá: krmný hmyz primeranej veľkosti. Základom sú cvrčky a šváby (Shelfordella lateralis, Blaptica dubia), pre väčšie jedince aj saranča; múčne červy a zophoby dávaj len výnimočne, sú tučné a tvrdé. Veľkosť koristi voľ menšiu než telo pavúka — orientačne do dĺžky jeho zadočku. Frekvencia: drobné nymfy 2–3× týždenne menšou korisťou, väčšie nymfy a dospelce raz týždenne až raz za 10–14 dní — ide o pomaly rastúci druh, ktorý prijíma potravu pokojne a netreba ho prekrmovať (nadmerne tučný zadoček je náchylný na prasknutie pri páde). Nezjedené zvyšky a uhynutú korisť odstráň do ~24 hodín, aby sa neliahli roztoče a muchy. Pred zvliekaním a krátko po ňom sklípkavec nežerie — vtedy korisť do terária nedávaj (živý cvrček môže poraniť mäkkého pavúka pri ekdýze) a počkaj, kým úplne stvrdne (cca týždeň). Najdôležitejšia je čistá voda v plytkej miske pre dospelca a väčšie nymfy; drobné nymfy pijú aj z orosenia kúta substrátu. Korisť ideálne kŕm zeleninou (gut-loading), nikdy nedávaj divo odchytený hmyz pre riziko pesticídov.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Sklípkavec plameňokolenný je z hľadiska hluku prakticky tichý — pavúky nemajú hlasový orgán. Jediný počuteľný prejav je veľmi tiché stridulačné syčanie/škrípanie pri vyrušení (trením chĺpkov na chelicerách a pedipalpách) a jemné šuchotanie pri pohybe po substráte. V interiéri je nepočuteľný.

Priľnavosť

Sklípkavec plameňokolenný je pokojný „výstavný“ druh, ktorý sa dá opatrne podržať — patrí k najznášanlivejším sklípkavcom Nového sveta a väčšinou nie je agresívny. Napriek tomu platí pravidlo modernej teraristiky, že sklípkavce sú zvieratá na pozorovanie, nie na maznanie, a manipulácia má byť minimálna a opatrná. Dve hlavné riziká: (1) ako druh Nového sveta má žihavé (urtikujúce) chĺpky na zadočku (typ III), ktoré pri vyrušení oškrabáva zadnými nohami a vrháva smerom k votrelcovi — môžu spôsobiť svrbenie a podráždenie kože, a najmä očí a slizníc (po kontakte si umy ruky a nedotýkaj sa očí); (2) pád z výšky je preňho smrteľne nebezpečný — zadoček je krehký a praskne. Jed je mierny a medicínsky bezvýznamný, uhryznutie je nepravdepodobné a porovnateľné so včelím bodnutím. Pravidlá manipulácie: nechaj pavúka samého vyliezť na otvorenú dlaň nízko nad mäkkým povrchom (stôl, lono), nikdy ho nedrž vo výške, nestláčaj, neťahaj za nohy a nevyrušuj počas zvliekania. Manipuláciu obmedz na nevyhnutné minimum — stres pavúkovi neprospieva.

Aktivita

Sklípkavec plameňokolenný je pokojný, prevažne sedavý druh — typický „výstavný“ sklípkavec, ktorý dokáže dlho nehybne sedieť pri vchode do nory alebo v úkryte. Je súmračný až nočný: cez deň odpočíva, večer a v noci sa pokojne prechádza po teráriu a loví prebiehajúcu korisť. Ako oportúnny norovec si v substráte upraví plytkú noru či úkryt pod kôrou alebo koreňom a okolie vchodu vystiela pavučinou. Nepotrebuje výbeh ani veľký priestor — všetku aktivitu zvládne v primeranom teráriu. Pred zvliekaním sa stáva úplne nehybným, prestáva žrať a môže celé týždne sedieť na jednom mieste, prípadne sa prevráti na chrbát počas samotnej ekdýzy — to je prirodzené, pavúka vtedy nevyrušuj. Aktivita celkovo nie je vysoká, čo z neho robí nenáročného a vďačného terarijného spoločníka na pozorovanie.

Reč

Pavúky nemajú hlasový aparát ani sluch v ľudskom zmysle — sklípkavec plameňokolenný nedokáže vydávať ani napodobňovať reč. Jediný zvukový prejav je veľmi tiché obranné stridulačné syčanie (trením štetinatých chĺpkov na chelicerách a pedipalpách) pri silnom vyrušení; nejde o komunikáciu s človekom.

Hlasový prejav a reč

Sklípkavec plameňokolenný je z hľadiska ľudského sluchu prakticky nemý živočích — ako pavúk nemá hlasivky ani hlasový orgán a nevydáva žiadnu vokalizáciu. Jediným zvukovým prejavom je stridulácia, čiže veľmi tiché obranné syčanie či škrípanie, ktoré vzniká trením osobitných štetinatých chĺpkov na chelicerách a pedipalpách o seba. Schopnosť stridulovať je jedným zo znakov rodu Brachypelma, no v praxi je zvuk veľmi slabý a ozve sa len pri výraznom vyrušení ako varovanie pred prípadným oškrabaním žihavých chĺpkov alebo uhryznutím. Druhým a hlavným obranným prejavom je oškrabávanie urtikujúcich (žihavých) chĺpkov zo zadočku zadnými nohami — to je sprevádzané nanajvýš jemným šuchotom, nie hlasom. Ostatné zvuky v teráriu sú čisto mechanické: tiché cupkanie a šuchotanie pri pohybe po substráte, kôre a skle. Žiadny z týchto prejavov nie je hlasom a všetky sú prakticky nepočuteľné. V domácnosti je preto sklípkavec plameňokolenný úplne tichý spolubývajúci, vhodný aj do spálne či detskej izby.

Dokáže hovoriť? Sklípkavec plameňokolenný nedokáže napodobniť ľudskú reč ani vydať hlasový prejav — chýba mu akýkoľvek hlasový orgán aj sluch v ľudskom zmysle. Vníma najmä vibrácie podkladu a chemické a hmatové podnety cez chĺpky na nohách a pedipalpách; jeho jediný „zvuk“ je tichá obranná stridulácia trením chĺpkov, ktorá slúži ako varovanie, nie ako komunikácia.

Typické zvuky

Žiadna vokalizácia — pavúk nemá hlasový orgán, v ľudskom zmysle je nemý
Veľmi tiché obranné stridulačné syčanie/škrípanie pri silnom vyrušení — vzniká trením štetinatých chĺpkov na chelicerách a pedipalpách; je to varovanie, nie komunikácia (sklípkavce Nového sveta stridulujú len minimálne a slabo)
Jemný šuchot pri oškrabávaní žihavých (urtikujúcich) chĺpkov zo zadočku zadnými nohami — hlavná obrana, sprevádzaná nanajvýš tichým zvukom pohybu
Tiché cupkanie a šuchotanie pri prechádzaní po substráte, kôre a skle terária — mechanický zvuk pohybu, nie hlas

Sezónny kalendár

Sklípkavec plameňokolenný je aktívny celoročne — v izbovej teplote terária nemá výraznú sezónnosť. Je to pokojný, súmračný až nočný druh: cez deň zvyčajne sedí pri vchode do nory alebo v úkryte, večer a v noci sa prechádza a loví. V obdobiach pred zvliekaním prestáva žrať a stáva sa nehybným — to je prirodzené a môže trvať týždne až mesiace.

V zajatí sa páriť dá počas celého roka po dozretí samca. Po úspešnom párení samica vytvára kokon s vajíčkami; ak ho ponecháme matke, prvé instary sa liahnu zhruba o 8–10 týždňov. Vzhľadom na pomalý rast a krátky život dospelého samca (často do roka po dozretí) treba párenie naplánovať včas.

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci terarijný sklípkavec vhodný aj pre začiatočníka — pokojný, nápadne sfarbený „výstavný“ druh, ktorý sa dá opatrne podržať a má mierny, medicínsky bezvýznamný jed. Náročnosť znižuje jednoduchá suchá údržba (suchý substrát, miska s vodou, úkryt) a odolnosť druhu. Dve veci ho posúvajú nad úplné minimum: ako druh Nového sveta má žihavé (urtikujúce) chĺpky, ktoré pri vyrušení oškrabáva (môžu dráždiť kožu a oči), a rastie veľmi pomaly s dlhým životom (samice 20–30 rokov), takže je to záväzok na desaťročia. DÔLEŽITÉ: všetky druhy Brachypelma sú v prílohe II CITES — kupuj len jedince z odchovu v zajatí od overeného chovateľa s legálnym pôvodom.

Priestor Dospelec: ako suchozemskému druhu mu stačí terárium s väčšou podlahovou plochou než výškou, orientačne od ~30 × 30 × 25 cm (dĺžka × šírka × výška) pre jedince s rozpätím 13–15 cm — pravidlo znie, že pôdorys má mať aspoň 2–3-násobok rozpätia nôh. Výška je naopak nízka: vzdialenosť od vrchu substrátu po veko by nemala byť väčšia než rozpätie nôh, aby si pavúk pri prípadnom páde nepoškodil krehký zadoček. Na dno daj suchý sypký substrát (~8–12 cm) z kokosového vlákna alebo jeho zmesi s rašelinou, aby si mohol vyhrabať plytkú noru. Pridaj úkryt (kôra, korkový tunel, polkvetináč alebo koreň) pri stene a plytkú misku s čistou vodou. Vetracie otvory daj dostatočné (proti plesni), ale veko dobre tesniace — sklípkavce sú prekvapivo silné a šikovné v hľadaní medzier. Nymfy chovaj v menších nádobách primeraných ich veľkosti (drobná nymfa v malej škatuľke, postupne prendávaj do väčších). Teplota ~24–28 °C (izbová zväčša postačí, prudké prehriatie nie), mierna vlhkosť (suchá strana s vlhkým kútom), UV osvetlenie netreba — sklípkavec je nočný.

Deti v domácnosti Sklípkavec plameňokolenný je pre rodiny s deťmi jeden z najvhodnejších sklípkavcov (na pozorovanie, orientačne od ~8–10 rokov pod dozorom) — deti fascinuje jeho ohnivý plameňový vzor na čiernych „kolenách“ a pokojné správanie. Je to výstavný druh, ktorý sa väčšinou dá nechať opatrne vyliezť na ruku, a jeho jed je mierny a medicínsky bezvýznamný. Pozor však na dve veci: (1) ako sklípkavec Nového sveta má žihavé (urtikujúce) chĺpky, ktoré pri vyrušení oškrabáva zo zadočku a vrhá smerom k votrelcovi — môžu spôsobiť svrbenie kože a najmä podráždenie očí a slizníc, preto sa po kontakte vždy umývajú ruky a netreba si šúchať oči; (2) pád z výšky je pre pavúka smrteľný (praskne krehký zadoček). Pravidlá pre deti: (1) so sklípkavcom manipulovať len pod dozorom dospelého a nízko nad mäkkým povrchom; (2) nikdy ho nedržať vo výške, nestláčať, neťahať za nohy a nevyrušovať počas zvliekania; (3) najlepšie je sklípkavca iba pozorovať v teráriu a do ruky ho brať výnimočne; (4) po každom kontakte si umyť ruky. Druh je vďaka dlhému životu (samice 20–30 rokov) skvelou príležitosťou naučiť deti zodpovednosti a trpezlivosti — ide o záväzok na celé detstvo i dlhšie.

Hlučnosť Tichý spolubývajúci vhodný aj do spálne či detskej izby — bežne nevydáva žiadny zvuk. Pri silnom vyrušení môže tichučko zasyčať (stridulácia) ako varovanie, no je to zriedkavé a veľmi slabé; inak počuť nanajvýš jemné šuchotanie pri prechádzaní terária.

Verdikt odborníka Sklípkavec plameňokolenný (Brachypelma auratum, anglicky Mexican flame knee tarantula) je nápadný mexický suchozemský sklípkavec z čeľade sklípkavcovitých (Theraphosidae), radu pavúkov (Araneae). Jeho najvýraznejším znakom je hlboko čierne telo s ohnivým oranžovo-červeným „plameňovým“ vzorom na kolenách (patelách) — práve toto jemnejšie členené plameňovité pruhovanie a tmavšie pozadie ho odlišujú od príbuzného sklípkavca červenokolenného (B. hamorii), ktorý má skôr ohraničené súvislé kolenné škvrny. Rozpätie nôh dosahuje približne 13–15 cm. Druh je endemitom západného Mexika — štátov Guerrero a Michoacán na tichomorskej strane —, kde obýva horúce a suché tŕnité kroviny a opadavý tropický les v povodí rieky Balsas a ako oportúnny norovec sa ukrýva pod koreňmi a kameňmi. V chove patrí k najpokojnejším a najznášanlivejším sklípkavcom, je to typický „výstavný“ druh vhodný aj pre začiatočníka — má jednoduchú suchú údržbu a mierny, medicínsky bezvýznamný jed. Ako sklípkavec Nového sveta sa však bráni predovšetkým oškrabávaním žihavých (urtikujúcich) chĺpkov zo zadočku, ktoré dráždia kožu a najmä oči a sliznice — po manipulácii treba vždy umyť ruky. Druhým rizikom je krehký zadoček, ktorý pri páde z výšky praskne, preto sa s pavúkom manipuluje len nízko nad mäkkým povrchom a terárium má nízku výšku nad substrátom. Chov je nenáročný: suchozemské terárium s väčším pôdorysom než výškou (od ~30 × 30 × 25 cm), suchý sypký substrát na hrabanie, úkryt a plytká miska s čistou vodou, teplota ~24–28 °C a mierna vlhkosť (suchá strana s vlhkým kútom) pri dobrom vetraní; UV netreba. Kŕmi sa krmným hmyzom raz týždenne až raz za dva týždne, bez prekrmovania. Treba počítať s tým, že ide o pomaly rastúci a mimoriadne dlhoveký druh — samice sa dožívajú 20–30 rokov, zatiaľ čo samce po dozretí žijú často len do roka —, takže chov samice je záväzok na celé desaťročia. Mimoriadne dôležité je, že všetky druhy rodu Brachypelma sú zaradené v prílohe II CITES a IUCN hodnotí B. auratum ako takmer ohrozený (Near Threatened) — preto sa voľne žijúce jedince nesmú odoberať z prírody a kupovať treba výhradne odchov v zajatí s dokladom o legálnom pôvode (po listingu sa ponuka aj tak presunula takmer výhradne na odchovy). Pre milovníka pokojných, nádherne sfarbených a dlhovekých sklípkavcov je to jedna z najlepších a najvďačnejších volieb.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop

Mexiko — štáty Guerrero a Michoacán (tichomorská strana), povodie rieky Balsas: horúce a suché tŕnité kroviny, savanovité plochy a opadavý tropický les

Sklípkavec plameňokolenný (Brachypelma auratum) je endemit západného Mexika — obýva najmä štáty Guerrero a Michoacán na tichomorskej strane, v ekoregióne suchých lesov povodia rieky Balsas (Balsas dry forest). Je to horúce a suché prostredie tŕnitých krovín, savanovitých plôch a opadavého tropického lesa, kde sa cez najteplejšiu časť dňa skrýva. Ako suchozemský, oportúnny norovec sa ukrýva v plytkých norách a pod koreňmi stromov či veľkými kameňmi, kde uniká extrémnym teplotám a vyprahnutiu. Areál čiastočne zasahuje aj do priľahlých oblastí (povodie Balsas spája časti Jalisca, štátu Mexiko, Michoacánu a Guerrera). Hlavnými hrozbami v prírode sú úbytok a fragmentácia suchých lesov kvôli poľnohospodárstvu a pastve dobytka a v minulosti aj zber pre obchod — preto je druh chránený cez CITES.

Terárium (suchozemské)

Suchozemské terárium s väčším pôdorysom než výškou, od ~30 × 30 × 25 cm pre dospelca; nízka výška nad substrátom (proti pádu), dobre vetrané, no tesné veko

Pre dospelca stačí suchozemské terárium s pôdorysom aspoň 2–3-násobku rozpätia nôh (orientačne od ~30 × 30 × 25 cm pre jedince 13–15 cm). Výška nad substrátom musí byť nízka — ideálne nie väčšia než rozpätie nôh —, aby si pavúk pri prípadnom páde nepoškodil krehký zadoček. Veko má byť dobre vetrané, no zároveň tesné (sklípkavce sú silné a nájdu medzeru). Na dno daj hrubšiu vrstvu suchého sypkého substrátu na hrabanie, pri stenu polož úkryt (kôra, korkový tunel, polkvetináč, koreň) a plytkú misku s vodou. Teplota ~24–28 °C (izbová zväčša postačí), UV osvetlenie netreba — druh je nočný. Nymfy chovaj v menších nádobách primeraných ich veľkosti a postupne prendávaj do väčších.

Substrát

Suchý sypký substrát ~8–12 cm — kokosové vlákno alebo zmes kokosu a rašeliny; vhodný na vyhrabanie plytkej nory, držaný skôr sucho s jedným vlhkým kútom

Najvhodnejší je suchý, sypký substrát z kokosového vlákna (prípadne zmes kokosu a rašeliny, kúsky pôdy), v hrúbke ~8–12 cm, aby si oportúnny norovec mohol vyhrabať plytkú noru alebo úkryt. Substrát drž skôr suchý s jedným mierne vlhkým kútom, ktorý občas oroš — druh pochádza zo suchého prostredia a trvalo mokrý nevetraný substrát mu škodí (plesne, roztoče). U drobných nýmf drž o niečo vlhkejší kút, lebo sú citlivejšie na vyschnutie. Pre väčšie jedince je dôležitejšia plytká miska s vodou než vlhkosť substrátu. Substrát nesmie byť ošetrený chemikáliami ani hnojivami.

Vlhkosť a teplota

Mierna vlhkosť (~50–60 %) — suchá strana s jedným vlhkým kútom; teplota ~24–28 °C; UV netreba

Sklípkavec plameňokolenný pochádza zo suchého a horúceho prostredia, preto preferuje miernu vlhkosť (orientačne ~50–60 %) — terárium drž skôr suché s jedným vlhkým kútom, ktorý občas oroš, a vždy ponúkni plytkú misku s vodou. Dôležité je dobré vetranie proti plesniam, octomilám a roztočom. Teplota ~24–28 °C mu vyhovuje; izbová teplota v byte zväčša postačuje a nižšie teploty len spomalia metabolizmus (rast je aj tak pomalý). Vyhýbaj sa prudkému prehriatiu a priamemu slnku aj trvalej mokrej, nevetranej dusne. UV osvetlenie nie je potrebné — druh je nočný a svetlo nevyhľadáva.

Výzdoba a výbava

Úkryt (kôra, korkový tunel, polkvetináč, koreň), plytká miska s čistou vodou, hrubší substrát na hrabanie; voliteľne kúsok mŕtveho dreva a suchol'ub na štruktúru

Do terária patrí predovšetkým úkryt položený pri stene — kôra, korkový tunel, polkvetináč na boku alebo koreň —, ku ktorému si pavúk pridruží vyhrabanú plytkú noru a okolie vystelie pavučinou. Nevyhnutná je plytká miska s čistou odstátou vodou (najdôležitejšia výbava) a hrubší sypký substrát na hrabanie. Voliteľne možno pridať kúsok mŕtveho dreva, kameň alebo sucholub na štruktúru a členitosť (pozor, ťažké predmety polož na dno PRED nasypaním substrátu, aby nemohli pavúka pri podhrabaní privaliť). Vyhni sa ostrým predmetom, vysokým prvkom na šplhanie (riziko pádu) a chemicky ošetreným materiálom. UV ani vyhrievanie zvnútra (horúce kamene) netreba.

Rozvrh kŕmenia

Čas	Krmivo	Množstvo	Frekvencia
Nymfy (drobné)	Malý krmný hmyz — malé cvrčky, mladé šváby (Shelfordella/Blaptica)	1–2 kusy menšie než telo nymfy	2–3× týždenne; nezjedené zvyšky odstrániť do ~24 h
Väčšie nymfy a dospelce	Krmný hmyz — cvrčky, šváby, pre dospelca aj saranča	1–2 kusy do veľkosti zadočku pavúka	raz týždenne až raz za 10–14 dní (neprekrmovať); zvyšky odstrániť do ~24 h
Voda (trvalo)	Čistá odstátá voda v plytkej miske; u drobných nýmf orosenie kúta	plytká miska stále plná	vymieňať a dopĺňať priebežne (najdôležitejší zdroj tekutín)
Pred a po zvliekaní	Bez kŕmenia — korisť do terária nedávať	—	pred zvliekaním pavúk nežerie; po zvliekaní počkať ~týždeň, kým stvrdne

Rozmnožovací cyklus

Párenie a neúplná premena

V zajatí celoročne po dozretí samca; samec po dozretí žije často len do roka, preto netreba otáľať

Sklípkavec plameňokolenný sa na rozdiel od chrobákov nevyvíja premenou — z vajíčka sa liahne miniatúra dospelca (nymfa), ktorá počas života opakovane zvlieka a rastie (neúplná premena). Párenie sa v zajatí dá uskutočniť celoročne po dozretí samca: dozretý samec si naplní bulby na pedipalpách spermou a opatrne ju prenesie do samice. Pozor pri párení: samica môže samca napadnúť, preto sa spája pod dozorom a samec sa po akte rýchlo stiahne. Dospievanie trvá roky (druh rastie pomaly) a samec po dozretí žije často už len do roka, kým samica sa dožíva desaťročí — preto sa s párením po dozretí samca neotáľa. Úspešné rozmnoženie je pri tomto pomaly rastúcom druhu beh na dlhú trať.

Kokon s vajíčkami

Samica vytvorí pavučinový kokon niekoľko týždňov až mesiacov po párení a stráži ho

Niekoľko týždňov až mesiacov po úspešnom párení samica uloží vajíčka do hodvábneho kokonu (vaječného vaku), ktorý si upradie v úkryte a aktívne stráži a otáča, aby udržala vhodnú vlhkosť a teplotu vajíčok. Kokon obsahuje desiatky až stovky vajíčok. Niektorí chovatelia kokon po čase samici odoberú a dokrmia v inkubátore kvôli kontrole vlhkosti a bezpečnosti, no skúsená samica ho dokáže zdarne ostrážiť aj sama. Vlhkosť a pokoj sú v tejto fáze kľúčové — samicu s kokonom netreba vyrušovať, inak môže kokon poškodiť alebo skonzumovať.

Liahnutie a prvé instary (nymfy)

Ak kokon stráži matka, prvé instary sa liahnu zhruba o 8–10 týždňov; do 2. instaru o ďalšie 3–4 týždne

Ak je kokon ponechaný matke, prvé instary (najmladšie nymfy) sa liahnu zhruba o 8–10 týždňov a do druhého instaru sa zvlečú o ďalšie 3–4 týždne. Najmladšie štádiá ešte čerpajú zo zásob žĺtka a postupne sa rozliezajú z kokonu. Po prvom zvliekaní a osamostatnení sa nymfy oddeľujú do samostatných malých nádob (sklípkavce sú samotárske a hrozí kanibalizmus pri spoločnom chove), kde sa kŕmia drobnou korisťou. Od tohto bodu sa začína pomalý, viacročný rast cez množstvo zvliekaní až po dospelca.

Zvliekanie a rast nýmf

Pomalý rast — mnoho zvliekaní počas niekoľkých rokov do dospelosti

Sklípkavec plameňokolenný je pomaly rastúci druh: nymfy rastú opakovaným zvliekaním (ekdýzou), pričom medzi jednotlivými zvliekaniami uplynú týždne až mesiace a celé dospievanie trvá niekoľko rokov. Pred každým zvliekaním nymfa prestáva žrať, stmavne a často leží na chrbte — vtedy ju treba nechať na pokoji, nedávať korisť a po zvliekaní ~týždeň počkať, kým nová pokožka stvrdne. Pri každom zvliekaní sa postupne rozvíja typický plameňový vzor na patelách a pavúk naberá veľkosť. Stratenú nohu si nymfa pri ďalších zvliekaniach regeneruje. Trpezlivosť je pri tomto druhu nevyhnutná.

Dospelosť a dlhý život

Dospelosť po niekoľkých rokoch; samce žijú po dozretí často len do roka, samice 20–30 rokov

Po niekoľkých rokoch a mnohých zvliekaniach pavúk dospieva a získava plné rozpätie nôh (~13–15 cm) i sýty plameňový vzor. Rozdiel medzi pohlaviami je veľký: samce po dozretí žijú často už len do roka (vyvinú sa im pohlavné bulby na pedipalpách a háčiky na nohách a krátko po dozretí hynú), kým samice sa dožívajú mimoriadne dlho — 20 až 30 rokov. Práve dlhovekosť samíc robí z tohto druhu záväzok na celé desaťročia a zároveň vďačného, stabilného terarijného spoločníka. Dospelá samica zvlieka už len ~raz ročne a po každom zvliekaní vyžaruje obnovenými, sýtymi farbami.

Ochočenie a kontakt

2 Trvanie: Aklimatizácia po prevoze niekoľko dní až týždeň (pavúka nevyrušuj); ide o pomaly rastúci druh — dospelosti dosahuje po niekoľkých rokoch. Samce po dozretí žijú často už len do roka, samice sa dožívajú 20–30 rokov. Manipulácia ostáva po celý život minimálna a opatrná.

Sklípkavce sa „neochočujú“ ako stavovce — sú to zvieratá na pozorovanie, no sklípkavec plameňokolenný patrí k najpokojnejším a najznášanlivejším druhom, takže opatrná, zriedkavá manipulácia je možná. Hlavné pravidlá chovu: (1) drž ho v suchom teráriu s hrubším sypkým substrátom na hrabanie, úkrytom a plytkou miskou s čistou vodou; (2) teplota ~24–28 °C a mierna vlhkosť (suchá strana s vlhkým kútom) — izbová teplota zväčša stačí, prudké prehriatie nie; (3) kŕm krmným hmyzom (cvrčky, šváby) primeranej veľkosti raz týždenne až raz za 10–14 dní, zvyšky odstráň; (4) nízke veko a primeraný pôdorys, aby sa pavúk pri prípadnom páde neporanil; (5) počas zvliekania ho nevyrušuj a po ňom týždeň nekŕm, kým stvrdne; (6) pri manipulácii ho nechaj samého vyliezť na otvorenú dlaň nízko nad mäkkým povrchom, nikdy ho nedrž vo výške ani nestláčaj a po kontakte si umy ruky (žihavé chĺpky). Voľne žijúce jedince neodchytávaj — chovaj len odchov v zajatí s legálnym pôvodom (CITES II).

Priprav SUCHÉ terárium s väčším pôdorysom než výškou (od ~30 × 30 × 25 cm pre dospelca), s dostatočným vetraním, no dobre tesniacim vekom (sklípkavce nájdu každú medzeru)

Na dno daj suchý sypký substrát (~8–12 cm) z kokosu alebo zmesi s rašelinou, aby si pavúk vyhrabal plytkú noru; výšku nad substrátom drž nízku, aby pri páde nepoškodil krehký zadoček

Pridaj úkryt (kôra, korkový tunel, polkvetináč, koreň) pri stene a PLYTKÚ MISKU s čistou odstátou vodou — voda je najdôležitejší zdroj tekutín

Drž teplotu ~24–28 °C (izbová zväčša stačí) a miernu vlhkosť — suchá strana s jedným vlhkým kútom, ktorý občas oroš; UV osvetlenie netreba, druh je nočný

Kŕm krmným hmyzom (cvrčky, šváby) menším než telo pavúka — drobné nymfy 2–3× týždenne, väčšie nymfy a dospelce raz týždenne až raz za 10–14 dní; nezjedené zvyšky odstráň do ~24 h

Počas zvliekania sklípkavca NEVYRUŠUJ (môže ležať na chrbte) a po ňom ~týždeň nekŕm, kým úplne stvrdne; do terária vtedy nedávaj živú korisť

Na rozmnoženie dozretého samca opatrne predstav samici pod dozorom; po párení samica vytvorí kokon — prvé instary sa liahnu zhruba o 8–10 týždňov (rast je pomalý, treba trpezlivosť)

Pri manipulácii nechaj pavúka samého vyliezť na otvorenú dlaň nízko nad mäkkým povrchom, nikdy ho nedrž vo výške ani nestláčaj; po kontakte si umy ruky (žihavé chĺpky), nedotýkaj sa očí

Cena a kde kúpiť

25–70 € / ks (nymfy lacnejšie, dospelé samice drahšie)

Sklípkavec plameňokolenný je obľúbený a pomerne dostupný druh v teraristike, no kvôli pomalému rastu a dlhému odchovu nie je úplne najlacnejší. Nymfy bývajú lacné (orientačne od ~15–30 €), väčšie nymfy a dospelce stoja zhruba 25–70 €, pričom dospelé, pohlavne určené samice sú najdrahšie (sú vzácnejšie a žijú desaťročia). Cena kolíše podľa veľkosti, pohlavia a pôvodu. Náklady na chov sú nízke (suché terárium, substrát, krmný hmyz, miska s vodou). DÔLEŽITÉ: všetky druhy rodu Brachypelma sú zaradené v prílohe II CITES a medzinárodný obchod je regulovaný — kupuj výhradne jedince z odchovu v zajatí od overeného chovateľa s dokladom o legálnom pôvode; voľne žijúce jedince sa nesmú odoberať z prírody. Po listingu Brachypelma na CITES sa obchod presunul takmer výhradne na odchovy v zajatí, čo je pre druh dobrá správa.

Špecializovaní chovatelia sklípkavcov (tarantula breeders) v SR/ČR — odchované nymfy aj dospelce s dokladom o legálnom pôvode (CITES)

Teraristické a entomologické burzy a spolky — výber pohlavne určených jedincov so známym pôvodom a možnosťou poradiť sa

Overení teraristickí predajcovia a obchody so živočíchmi — odchov v zajatí, nikdy nie divo odchytené jedince

Na čo si dať pozor Keďže všetky druhy Brachypelma sú v prílohe II CITES, kupuj výhradne jedince z odchovu v zajatí od overeného chovateľa a over si doklad o legálnom pôvode — voľne žijúce sklípkavce sa nesmú odoberať z prírody. Vyberaj aktívneho, primerane „bucľatého“ jedinca s neporušeným zadočkom (pozri, či nemá veľkú holú „plešinu“ po oškrabaní chĺpkov tesne pred zvliekaním — je to bežné, no čerstvo zvlečený jedinec má krytie kompletné), s úplnými nohami a bez deformácií. Vyhni sa jedincom so scvrknutým, vráskavým zadočkom (dehydratácia/hladovanie), s ranami či presakujúcou hemolymfou a trvalo nehybným kusom mimo zvliekania. Ak môžeš, uprednostni pohlavne určenú samicu (žije desaťročia) — samce po dozretí žijú často len do roka. Spýtaj sa na vek, posledné zvliekanie a krmenie a na presný druh (B. auratum sa zamieňa s B. hamorii — over plameňový vzor na patele). Po prevoze nechaj pavúka niekoľko dní v pokoji aklimatizovať a nemanipuluj s ním.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Sklípkavec plameňokolenný (Brachypelma auratum)	Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)	Sklípkavec ohnivý (Brachypelma boehmei)	Sklípkavec kučeravý (Tliltocatl albopilosus)
Dĺžka	rozpätie nôh ~13–15 cm	rozpätie nôh ~13–16 cm	rozpätie nôh ~13–16 cm	rozpätie nôh ~13–16 cm
Váha	—	—	—	—
Dožitie	samice 20–30 r; samce po dozretí často do roka	samice 20–30 r; samce po dozretí často do roka	samice ~20–25 r; samce po dozretí často do roka	samice ~20 r; samce ~5 r
Hlučnosť	2/5	2/5	3/5	1/5
Stav IUCN	CITES II; IUCN NT (2018) — chov len z odchovu	CITES II; IUCN NT — chov len z odchovu	CITES II; chov len z odchovu	bez CITES; bežne chovaný
Povaha	Aktuálny druh — čierne telo s ohnivým PLAMEŇOVÝM vzorom na patelách (tmavšie, jemnejšie členené pruhovanie než B. hamorii); pokojný výstavný druh pre začiatočníka, žihavé chĺpky (typ III), mierny jed, suchozemský norovec, pomaly rastie	Klasický „red knee“ — čierne telo s ohraničenými, súvislejšími červeno-oranžovými KOLENNÝMI škvrnami na svetlejšom pozadí (nie plameňovité ako B. auratum); ikonický pokojný výstavný druh pre začiatočníka, žihavé chĺpky, mierny jed	„Mexican fireleg“ — nohy ROZSIAHLO ohnivo červeno-oranžové (najjasnejšie na patele, smerom k chodidlám blednú do oranžova, čierne tarzy), nie len kolenné škvrny; krajší, no DEFENZÍVNEJŠÍ a nervóznejší než B. auratum, intenzívnejšie oškrabáva žihavé chĺpky (typ III)	Hnedý druh s typickými KUČERAVÝMI chĺpkami (nie plameňový vzor); rod Tliltocatl má TŔNE na patelách pedipalp a nôh (Brachypelma ich nemá) — to je rozlišovací znak. Veľmi pokojný, žihavé chĺpky takmer nepoužíva, rastie rýchlejšie — ideálny začiatočnícky druh
Areál	Mexiko (Guerrero, Michoacán) — suché tŕnité kroviny a opadavý les povodia Balsas	Mexiko (tichomorská strana, najmä Jalisco–Colima–Michoacán) — suché lesy a kroviny	Mexiko (Guerrero, tichomorská strana) — suché tropické lesy a kroviny	Stredná Amerika — Kostarika a Nikaragua, tropické kroviny (vlhkejší biotop než mexické Brachypelma)

Choroby a prevencia

Dehydratácia (vyschnutie) — chýbajúca voda alebo presušené terárium

stredná

Príznaky: Scvrknutý, vráskavý zadoček, pavúk sedí stiahnutý nad miskou alebo vo vlhkom kúte, znížená aktivita, „skrčená“ poloha nôh

Najčastejšia príčina je chýbajúca alebo prázdna miska s vodou. Plytká miska s čistou odstátou vodou musí byť VŽDY k dispozícii pre dospelca a väčšie nymfy; drobné nymfy zvládnu orosenie kúta. Aj suchý druh potrebuje stály prístup k pitnej vode a jeden mierne vlhký kút. Pri ťažkej dehydratácii pomôže opatrné zvýšenie vlhkosti a istý prístup k vode.

Prasknutie zadočku po páde (trauma) — najčastejšia smrteľná príčina

vysoká

Príznaky: Presakujúca číra alebo svetlá hemolymfa zo zadočku, otvorená rana, náhla slabosť až úhyn po páde alebo náraze

Zadoček sklípkavca je krehký a pri páde z výšky ľahko praskne — to je hlavný dôvod, prečo sa s pavúkom manipuluje LEN nízko nad mäkkým povrchom a terárium má nízku výšku nad substrátom. Drobnú ranu možno zastaviť priložením čistého vreckového hojivého prostriedku (napr. nedráždivého škrobu/gélu), no prevencia je kľúčová. Nikdy nedrž pavúka vo výške ani ho nenos po byte.

Problémové zvliekanie (dysecdýza) — sucho, dehydratácia, stres

stredná

Príznaky: Pavúk uviazne v starej kožke, nedokáže vytiahnuť nohu či chelicery, zdeformovaná alebo neúplne stvrdnutá nová pokožka, strata nohy

Príčinou býva presušenie a dehydratácia alebo vyrušovanie počas zvliekania. Pred zvliekaním pavúk prestáva žrať, stmavne a často leží na chrbte — vtedy ho ABSOLÚTNE nevyrušuj, nedávaj korisť a zvýš vlhkosť vlhkého kúta. Po zvliekaní je mäkký a zraniteľný ~týždeň: nekŕm a nemanipuluj, kým úplne stvrdne. Stratenú nohu si pavúk pri ďalších zvliekaniach postupne obnoví.

Žihavé (urtikujúce) chĺpky — podráždenie chovateľa, nie choroba pavúka

stredná

Príznaky: U človeka svrbenie a vyrážka na koži, pálenie a slzenie očí, podráždenie dýchacích ciest po kontakte; u pavúka holá „plešina“ na zadočku po oškrabaní chĺpkov

Ako druh Nového sveta sa B. auratum bráni OŠKRABÁVANÍM žihavých chĺpkov zo zadočku zadnými nohami. Pre pavúka je holé miesto na zadočku normálne (pred zvliekaním zmizne). Pre chovateľa platí: po manipulácii a po práci v teráriu si UMY ruky, nedotýkaj sa očí a tváre; pri citlivosti pracuj s pavúkom v dobre vetranom priestore. Chĺpky vo vzduchu môžu dráždiť dýchacie cesty a sliznice.

Roztoče, plesne a octomily zo zvyškov koristi / mokrého nevetraného substrátu

stredná

Príznaky: Drobné svetlé roztoče na pavúkovi alebo v substráte, plesnivý povlak, oblak octomíl, zápach hniloby, znepokojený pavúk

Spôsobujú to nezjedené zvyšky koristi, uhynutý hmyz a trvalo mokrý nevetraný substrát. Zvyšky a uhynutú korisť odstraňuj do ~24 h, drž substrát skôr suchý s jedným vlhkým kútom a zabezpeč dobré vetranie. Mierne množstvo pôdnych roztočov a chvostoskokov je v bioaktívnom substráte bežné; premnoženie však pavúka stresuje a treba vymeniť časť substrátu a vyčistiť terárium.

Prevencia Sklípkavec plameňokolenný je odolný a nenáročný druh, ktorého zdravý chov stojí na troch jednoduchých pilieroch: stály prístup k čistej vode, suché a dobre vetrané terárium s nízkou výškou a pokoj počas zvliekania. (1) Voda — plytká miska s čistou odstátou vodou musí byť vždy k dispozícii (najčastejším problémom je práve dehydratácia z prázdnej misky); stačí jeden mierne vlhký kút, druh je inak suchý. (2) Bezpečné terárium — výška nad substrátom má byť nízka (max. okolo rozpätia nôh), aby pád nepoškodil krehký zadoček; prasknutie zadočku po páde je najčastejšou smrteľnou príčinou, preto manipuluj s pavúkom len nízko nad mäkkým povrchom. (3) Zvliekanie — pred ním pavúk prestáva žrať, stmavne a často leží na chrbte; vtedy ho absolútne nevyrušuj, nedávaj korisť a po zvliekaní ho ~týždeň nekŕm, kým stvrdne. Žihavé chĺpky nie sú choroba pavúka, ale po manipulácii si vždy umy ruky a nedotýkaj sa očí. Drž teplotu ~24–28 °C, kŕm primeranou korisťou bez prekrmovania, zvyšky odstraňuj do 24 h a chovaj len jedince z legálneho odchovu (CITES II). Pri správnej, jednoduchej starostlivosti je to mimoriadne dlhoveký spoločník.

Zaujímavosti

Ohnivý plameňový vzor na „kolenách“ — sklípkavec plameňokolenný má hlboko čierne telo a na patelách (kolenách) výrazné oranžovo-červené plameňové znaky; práve sýty plameňový vzor a tmavšie pozadie ho odlišujú od príbuzného sklípkavca červenokolenného (B. hamorii), ktorý má skôr ohraničené pásové „kolenné“ škvrny.

Endemit suchého západného Mexika — pochádza zo štátov Guerrero a Michoacán na tichomorskej strane, z horúcich a suchých tŕnitých krovín a opadavého lesa v povodí rieky Balsas; ako norovec sa skrýva pod koreňmi a kameňmi pred extrémnymi teplotami.

Pokojný výstavný druh pre začiatočníka — patrí k najznášanlivejším sklípkavcom, väčšinou nie je agresívny a dlho pokojne sedí na očiach; vďaka tomu a jednoduchej suchej údržbe je vhodný aj ako prvý sklípkavec (s rešpektom k žihavým chĺpkom).

Žihavé chĺpky sú hlavná obrana — ako druh Nového sveta má na zadočku urtikujúce (žihavé) chĺpky, ktoré pri ohrození oškrabáva zadnými nohami a vrhá k votrelcovi; spôsobujú svrbenie kože a dráždia oči a sliznice. Uhryznutie je až poslednou možnosťou.

Mierny jed, minimálna stridulácia — jeho jed je slabý a medicínsky bezvýznamný (porovnateľný so včelím bodnutím). Rod Brachypelma síce dokáže pri vyrušení tlmene stridulovať (zasyčať) trením chĺpkov, no je to slabé varovanie — pavúk je inak prakticky nemý.

Pomaly rastie a dlho žije — je to pomaly rastúci druh; samice sa dožívajú 20–30 rokov, zatiaľ čo samce po dozretí žijú často už len do roka. Chov samice je teda záväzok na celé desaťročia.

Krehký zadoček — pád je smrteľný — napriek robustnému vzhľadu má sklípkavec krehký zadoček, ktorý pri páde z výšky praskne; preto sa s ním manipuluje len nízko nad mäkkým povrchom a terárium má nízku výšku nad substrátom.

CITES príloha II — chov len z odchovu — všetky druhy rodu Brachypelma sú zaradené v prílohe II CITES a medzinárodný obchod je regulovaný; po listingu sa ponuka presunula takmer výhradne na odchovy v zajatí, takže kupovať treba len legálne odchované jedince.

IUCN: takmer ohrozený (NT) — IUCN hodnotí Brachypelma auratum ako Near Threatened (takmer ohrozený, 2018); hlavnými hrozbami sú úbytok a fragmentácia suchých lesov pre poľnohospodárstvo a pastvu, v minulosti aj zber pre obchod.

Opísaný v roku 1992 — druh opísal Schmidt v roku 1992; predtým bol považovaný za poddruh sklípkavca Brachypelma smithi. Anglický názov „flame knee“ (plameňové koleno) presne vystihuje jeho najnápadnejší znak.

Taxonomická klasifikácia

species Sklípkavec plameňokolenný (Brachypelma auratum)

Ríša Animalia

Kmeň Arthropoda (článkonožce)

Trieda Arachnida (pavúkovce)

Rad Araneae (pavúky)

Čeľaď Theraphosidae (sklípkavcovité)

Rod Brachypelma

Druh Brachypelma auratum (Schmidt, 1992)

Často kladené otázky

Oba druhy majú čierne telo a oranžovo-červené znaky na „kolenách“ (patelách), no líšia sa vzorom a pozadím. Sklípkavec plameňokolenný (Brachypelma auratum) je celkovo tmavší a na patele má jemnejšie členené, plameňovité oranžovo-červené pruhovanie (odtiaľ „flame knee“ — plameňové koleno). Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii, kedysi „smithi“) má skôr ohraničené, súvislejšie červeno-oranžové „kolenné“ škvrny na svetlejšom pozadí. Oba sú pokojné výstavné druhy podobnej veľkosti (~13–16 cm) a oba spadajú pod CITES prílohu II. Pri kúpe over práve plameňový vzor na patele — druhy sa zamieňajú.

Áno, patrí k najvhodnejším sklípkavcom pre začiatočníka — je pokojný, znášanlivý a nápadný „výstavný“ druh s jednoduchou suchou údržbou. Nie je nebezpečný: jeho jed je mierny a medicínsky bezvýznamný (uhryznutie je nepravdepodobné a porovnateľné so včelím bodnutím). Hlavné riziko sú žihavé (urtikujúce) chĺpky, ktoré pri vyrušení oškrabáva zo zadočku — môžu dráždiť kožu a najmä oči a sliznice, preto si po manipulácii umy ruky a nedotýkaj sa očí. Druhým rizikom je krehký zadoček, ktorý pri páde praskne. Pri pokojnom zaobchádzaní je to však ideálny prvý sklípkavec.

Je to suchozemský norovec, takže potrebuje terárium s väčším pôdorysom než výškou (od ~30 × 30 × 25 cm pre dospelca; pôdorys aspoň 2–3× rozpätie nôh) a nízku výšku nad substrátom, aby si pri páde nepoškodil zadoček. Na dno daj suchý sypký substrát (~8–12 cm) na hrabanie, pridaj úkryt (kôra, korkový tunel, polkvetináč) a plytkú misku s čistou vodou. Teplota ~24–28 °C (izbová zväčša stačí), mierna vlhkosť ~50–60 % — suchá strana s jedným vlhkým kútom, ktorý občas oroš —, pri dobrom vetraní proti plesni. UV osvetlenie netreba, druh je nočný. Veko nech je vetrané, no dobre tesniace.

Je to dravec na živú korisť — základom je krmný hmyz: cvrčky a šváby (Shelfordella, Blaptica dubia), pre väčšie jedince aj saranča. Múčne červy a zophoby daj len výnimočne (sú tučné). Veľkosť koristi voľ menšiu než telo pavúka (cca dĺžka zadočku). Frekvencia: drobné nymfy 2–3× týždenne, väčšie nymfy a dospelce raz týždenne až raz za 10–14 dní — neprekrmuj, ide o pomaly rastúci druh a tučný zadoček je náchylný na prasknutie. Nezjedené zvyšky odstráň do ~24 h. Pred zvliekaním a ~týždeň po ňom pavúk nežerie — vtedy korisť nedávaj. Najdôležitejšia je stála čistá voda v miske; nikdy nedávaj divo odchytený hmyz (pesticídy).

Je to pomaly rastúci a dlhoveký druh. Samice sa dožívajú mimoriadne dlho — približne 20 až 30 rokov, čo z chovu robí záväzok na celé desaťročia. Samce naopak po dozretí žijú často už len do roka (po poslednom zvliekaní sa im vyvinú pohlavné bulby a háčiky na nohách a krátko nato hynú). Dospelosti dosahuje po niekoľkých rokoch mnohými zvliekaniami; medzi nimi uplynú týždne až mesiace. Práve preto sa pri kúpe oplatí zvážiť pohlavne určenú samicu a pri rozmnožovaní neotáľať po dozretí samca. Pomalý rast treba prijať ako súčasť chovu tohto druhu — trpezlivosť je nevyhnutná.

Manipulácia je možná, ale opatrná a zriedkavá — moderná teraristika berie sklípkavce skôr ako zvieratá na pozorovanie. Tento druh je pokojný, takže ho možno nechať samého vyliezť na otvorenú dlaň nízko nad mäkkým povrchom; nikdy ho nedrž vo výške (krehký zadoček praskne pri páde), nestláčaj a po kontakte si umy ruky (žihavé chĺpky dráždia oči a kožu). Áno, je chránený obchodom: všetky druhy rodu Brachypelma sú v prílohe II CITES a medzinárodný obchod je regulovaný; IUCN ho hodnotí ako takmer ohrozený (NT). Kupuj výhradne jedince z odchovu v zajatí s dokladom o legálnom pôvode — voľne žijúce sklípkavce sa nesmú odoberať z prírody.

ZDROJ: Wikipedia (EN — Brachypelma auratum, Brachypelma, Tliltocatl albopilosus), The Tarantula Collective (Brachypelma auratum, B. hamorii, B. boehmei, Tliltocatl albopilosus care sheets), Tom's Big Spiders

Sklípkavec plameňokolenný

Brachypelma auratum — nápadný mexický sklípkavec s ohnivým plameňovým vzorom na „kolenách“ — pokojný výstavný druh vhodný aj pre začiatočníka; suchozemský norovec so žihavými chĺpkami a miernym jedom, samice sa dožívajú 20–30 rokov; CITES príloha II

Výživa

Odporúčané potraviny

Zakázané potraviny

Správanie a komunikácia

Hlasový prejav a reč

Typické zvuky

Sezónny kalendár

Vhodný pre teba?

Prostredie a požiadavky

Areál výskytu

Rozvrh kŕmenia

Rozmnožovací cyklus

Ochočenie a kontakt

Cena a kde kúpiť

Porovnanie s podobnými druhmi

Choroby a prevencia

Zaujímavosti

Taxonomická klasifikácia

? Často kladené otázky

Príbuzné druhy

Video — Sklípkavec plameňokolenný

Cudzie názvy

Príbuzné druhy a alternatívy

Často kladené otázky