Sklípkavec Emíliin (mexický červenonohý) (Brachypelma emilia)

Theraphosidae (sklípkavcovité)

Sklípkavec Emíliin (mexický červenonohý)

Brachypelma emilia — klasický mexický terestrický sklípkavec — čierne telo a oranžovo-červené nohy, nezameniteľný NATRVALO ČIERNYM TROJUHOLNÍKOM na svetlej hlavohrudi (jediný v rode Brachypelma); mimoriadne pokojný a dlhoveký (samice 20–25 r) — výborný začiatočnícky druh s dráždivými chĺpkami, chránený CITES II

IUCN: LC (Least Concern, 2019) | suchozemský · hrabavý · hmyzožravec — IUCN 2019 Least Concern (najmenej ohrozený) vďaka rozsiahlemu areálu (~76 000 km²). Napriek tomu CHRÁNENÝ: CITES Príloha II (od 1994) a v Mexiku vedený ako ohrozený druh, pre nadmerný zber a pašovanie do zahraničia — kupovať VÝHRADNE odchované jedince (slingy), nikdy nie odchyt z prírody.
Rozpätie nôh~13–15 cm (telo ~6,5 cm)
Teplota terária24–28 °C (znesie izbových ~22–25 °C)
Vlhkosť60–70 % (sucho s vlhkým kútom)
Životnosťsamice 20–25 r, samce ~4–6 r
PôvodSZ Mexiko (Sinaloa, Nayarit)
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
2/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

50% 30% 20% STRAVA zloženie
Cvrčky (dospelé/subadultné) — 50 % 50%
Šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) — 30 % 30%
Kobylky, sarančatá a iný hmyz — 20 % 20%

Odporúčané potraviny

  • Cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus) — základ stravy, veľkosť koristi maximálne do veľkosti zadočku sklípkavca
  • Šváby Blaptica dubia a Shelfordella lateralis — výživná, ľahko chovateľná korisť pre subadultné a dospelé jedince
  • Sarančatá a kobylky — vítané spestrenie pre väčšie jedince
  • Mole / zophobas / múčne červy (Tenebrio) striedmo — tučnejšia korisť len ako doplnok, nie základ
  • Drobné cvrčíčiky a octomilky (Drosophila) bez krídel — vhodné pre malé nymfy (slingy)
  • Larvy potemníka / zophobas pre dospelé jedince — občasné, kvôli vysokému obsahu tuku len výnimočne
  • Vždy živá, zdravá kŕmna korisť z chovu — nikdy nie hmyz odchytený v záhrade
  • Čistá odstátá voda v plytkej miske — neustále k dispozícii, samotná voda je dôležitejšia než časté kŕmenie

Zakázané potraviny

  • Stavovce (myšky, „pinkies“) — zbytočné a rizikové, sklípkavec ich nepotrebuje a zvyšky hnijú v teráriu
  • Hmyz odchytený vonku — riziko pesticídov, parazitov a roztočov zavlečených do terária
  • Korisť väčšia ako zadoček sklípkavca — môže pavúka stresovať alebo poraniť, najmä pred zvliekaním
  • Kŕmenie počas premolt fázy a tesne po zvliekaní — pavúk odmieta žrať a má mäkký, zraniteľný exoskelet
  • Ľudská strava, mäso cicavcov, mliečne výrobky — sklípkavec je hmyzožravec, takáto potrava mu škodí
  • Ponechaná nezožratá korisť v teráriu cez noc — živý cvrček môže obhrýzať zvliekajúceho sa pavúka, vždy ju odstrániť
  • Prekrmovanie „nasilu“ — dospelú samicu stačí kŕmiť rádovo raz za 1–2 týždne, prekrmovanie skracuje život
Tip od odborníka Sklípkavec Emíliin (Brachypelma emilia) je pomaly rastúci hmyzožravý lovec zo zálohy — v prírode čaká pri ústí nory a uchytí korisť, ktorá prejde okolo. V teráriu je základom stravy živý hmyz: cvrčky, šváby (Blaptica dubia), kobylky a sarančatá. Pravidlo veľkosti: korisť by nemala byť väčšia ako zadoček (abdomen) pavúka. Frekvencia: malé nymfy (slingy) kŕmte 2× týždenne drobnou korisťou, juvenilné jedince každých 7–10 dní a dospelé jedince stačí kŕmiť približne raz za 1–2 týždne (zhruba každých 6–14 dní podľa veľkosti pavúka a koristi) — tento druh je legendárne nenáročný a prekrmovanie mu skôr škodí. POZOR na zvliekanie: pred zvliekaním (premolt) pavúk prestáva žrať, stmavne a sedí nehybne — vtedy nekŕmte a odstráňte živú korisť, aby cvrček neobhrýzal mäkkého, čerstvo zvlečeného pavúka. Po zvliekaní počkajte približne týždeň (kým stvrdnú klepietka), až potom ponúknite prvú korisť. Nikdy nepodávajte hmyz odchytený vonku (pesticídy, roztoče) a nezožratú korisť po pár hodinách vždy vyberte. Najdôležitejšia je stála plytká miska s čistou vodou — sklípkavec vydrží týždne bez potravy, no nie bez vody.

Správanie a komunikácia

1 Hlučnosť 1 Priľnavosť 2 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 1.6
1/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Sklípkavec nevydáva zvuky počuteľné pre človeka — chov je úplne tichý, vhodný do bytu aj spálne.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Sklípkavec Emíliin NIE je maznavé zviera — hoci patrí k najpokojnejším a najmiernejším mexickým sklípkavcom (podľa chovateľov ešte pokojnejší než príbuzný červenokolenný), nie je určený na manipuláciu ani hladkanie. Pri vyrušení sa najčastejšie stiahne do úkrytu, prípadne sa postaví do obrannej pozície a zadnými nohami si z brušného políčka vykopáva dráždivé (urtikujúce) chĺpky smerom k votrelcovi — práve toto je jeho hlavná obrana, nie uhryznutie (hrýzť je veľmi neochotný a jed má mimoriadne slabý). Dráždivé chĺpky spôsobujú svrbenie a podráždenie kože, očí a dýchacích ciest — preto je manipulácia riziková pre pavúka aj človeka. Pád z výšky (napr. z ruky) je pre sklípkavca smrteľne nebezpečný — krehký zadoček môže prasknúť. Čaro tohto druhu spočíva v pozorovaní z bezpečnej vzdialenosti — nádherné čierno-oranžové sfarbenie, charakteristický čierny trojuholník na hlavohrudi, pomalé pohyby a fascinujúce zvliekanie. Manipulácia by sa mala obmedziť na nevyhnutné presuny (napr. čistenie terária) pomocou nádobky, nie holými rukami.
2/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Sklípkavec Emíliin je pokojný, pomalý a usadený druh — väčšinu času presedí pri ústí úkrytu alebo na otvorenom priestranstve terária a šetrí energiou. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý sklípkavec: mladšie jedince ochotne vyhrabávajú plytké nory a upravujú si substrát, dospelé sa skôr usadia pri zvolenom úkryte. Aktívnejší býva za šera a v noci, keď číha na korisť alebo prejde teráriom. Prudké pohyby predvádza len výnimočne — pri love (rýchly výpad po koristi) alebo pri vyrušení (úniková reakcia, kopanie chĺpkov). Pomalý metabolizmus a pomalý rast sú dôvodom jeho výnimočnej dlhovekosti; nepotrebuje veľký priestor ani „zábavu“, ale pokojné, stabilné a dostatočne suché terárium s úkrytom a miskou na vodu. Pre pozorovateľa je to nenáročný, dekoratívny chovanec, ktorého čaro je práve v pokoji a nádhernom sfarbení.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Sklípkavce nedokážu vydávať hlas ani napodobňovať reč — komunikácia prebieha cez vibrácie podkladu a dotyk, nie zvukom počuteľným pre človeka.

Hlasový prejav a reč

1/5 hlasitosť

Sklípkavec Emíliin je z pohľadu majiteľa úplne nemý živočích — nemá hlasivky ani orgán na produkciu hlasu a nevydáva žiadne zvuky počuteľné mimo terária. Mnohé sklípkavce (najmä niektoré ázijské a africké rody) dokážu pri obrane stridulovať — trením zhlukov osobitých štetín (setae) na klepietkach alebo nohách vyludzujú syčivý či vrčivý zvuk, ktorý má votrelca odplašiť. Brachypelma emilia sa však pri ohrození spolieha takmer výhradne na vykopávanie dráždivých (urtikujúcich) chĺpkov z brušného políčka, nie na výrazné syčanie. Akýkoľvek jemný šelest vychádza nanajvýš z pohybu nôh po substráte alebo z manipulácie s krmivom — nie z „hlasu“. Komunikácia medzi jedincami a vnímanie okolia prebieha predovšetkým cez vibrácie podkladu, ktoré pavúk cíti citlivými chĺpkami a štrbinovými orgánmi na nohách, a cez chemické signály (feromóny pri párení). V byte je teda chov tohto sklípkavca absolútne tichý.

Dokáže hovoriť? Sklípkavce nemajú nervové ani anatomické štruktúry na napodobnenie ľudskej reči — sú to bezhlasé článkonožce. Vnímajú a „komunikujú“ najmä cez vibrácie podkladu, dotyk a chemické signály (feromóny), nie zvukom.

Typické zvuky

  • Bez hlasových prejavov — sklípkavec nemá orgán na tvorbu zvuku a je pre človeka úplne nemý
  • Stridulácia — niektoré sklípkavce trú o seba zhluky štetín (setae) a vydávajú syčivý zvuk; u Brachypelma emilia je len slabá alebo úplne chýba
  • Syčanie pri obrane — výstražný zvuk produkovaný stridulujúcimi rodmi sklípkavcov; tento druh ho takmer nevyužíva, spolieha sa na dráždivé chĺpky
  • Vibrácie pri love a pohybe — pavúk vníma a vysiela chvenie podkladu, ktorým lokalizuje korisť; nejde o zvuk počuteľný cez sklo

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Celoročná pokojná aktivita — terestrický hrabavý druh sedí pri ústí nory/úkrytu, večer a v noci o čosi aktívnejší; v teréne dodržiava sucho s vlhkým kútom
Rozmnožovanie len u skúsených chovateľov — samce dospievajú po poslednom zvliekaní a po párení čoskoro hynú; samice spriadajú kokón s vajíčkami, ktorý strážia

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci teristický (suchozemský) sklípkavec — výborná „začiatočnícka“ sklípkavica vďaka mimoriadne pokojnej povahe, odolnosti a nízkym nárokom. Pôvod severozápadné Mexiko (pacifické pobrežie — podhorie Sierra Madre Occidental v štátoch Sinaloa a Nayarit). CHRÁNENÝ druh: CITES Príloha II (od 1994), v Mexiku vedený ako ohrozený; IUCN 2019 Least Concern (najmenej ohrozený) — kupovať VÝHRADNE odchované jedince (slingy), nikdy nie odchyt z prírody. Vhodný pre začiatočníkov rešpektujúcich, že ide o pozorovacie, nie maznavé zviera s dráždivými chĺpkami.
Priestor Terárium ~30×30×30 cm bohato stačí pre dospelého jedinca — terestrický sklípkavec potrebuje viac plochy dna než výšky (výška len o málo väčšia ako rozpätie nôh, aby pri páde nedošlo k prasknutiu zadočku). Substrát: hrubšia vrstva (8–12 cm) suchého kokosového substrátu (prípadne zmes s rašelinou/hlinou), do ktorej si pavúk môže hrabať noru — tento druh hrabe ochotnejšie a hlbšie než niektoré príbuzné Brachypelma, preto doprajte dostatok substrátu. Úkryt: kúsok korkovej kôry, polovica kvetináča alebo umelá dutina — nevyhnutný pocit bezpečia. Miska na vodu: plytká, stabilná, vždy s čistou vodou (hlavný zdroj vlhkosti). Teplota 24–28 °C (znesie aj bežnú izbovú teplotu okolo 22–25 °C), vlhkosť 60–70 % udržiavaná najmä cez misku a občasné mierne prievlažovanie jedného kúta — NIE premokrené terárium (trvalé mokro vedie k plesniam a problémom). Vetranie: dostatočné krížové vetranie proti zatuchnutiu. Veko: pevné a zaistené (pavúk je síce slabý lezec, no únik treba vylúčiť). Bez vykurovacích kameňov a bez ostrých dekorácií.
Deti v domácnosti Sklípkavec Emíliin je pre rodiny s deťmi vhodný len ako pozorovacie zviera „za sklom“ — patrí síce k najpokojnejším sklípkavcom, no nie je určený na branie do rúk. Hlavné riziká pre deti: (1) dráždivé (urtikujúce) chĺpky, ktoré pavúk pri vyrušení vykopáva — spôsobujú svrbenie a podráždenie kože, a najmä očí a dýchacích ciest (nikdy si po manipulácii nešúchať oči); (2) uhryznutie je síce veľmi zriedkavé a jed mimoriadne slabý (podobný bodnutiu osy), no môže byť bolestivé; (3) pre samotného pavúka je pád z detských rúk smrteľný. Pravidlá: terárium umiestniť mimo dosahu malých detí, manipuláciu nechať len na dospelého a vždy nad nízkym, mäkkým podkladom, po akomkoľvek kontakte s teráriom si umyť ruky. Pre staršie, poučené deti je to fascinujúca lekcia o bezstavovcoch, ochrane druhov a trpezlivosti — sklípkavec sa dožíva desaťročí a je to dlhodobý záväzok.
Hlučnosť Úplne tichý chovanec — nehlučí, nešteká, nepíska; ideálny pre byt, spálňu aj kanceláriu.
Verdikt odborníka Sklípkavec Emíliin (Brachypelma emilia, Mexican Redleg Tarantula) je klasický mexický suchozemský sklípkavec a jeden z najmiernejších a najkrajších druhov pre začínajúcich teraristov. Patrí do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité), radu Araneae (pavúky), infrarádu Mygalomorphae a je dokonca typovým druhom celého rodu Brachypelma (opísaný 1856 ako Mygale emilia, do rodu Brachypelma preradený 1891). Sfarbenie je nezameniteľné: čierne telo a oranžovo-červené nohy a predovšetkým výrazný čierny trojuholník na svetlej hlavohrudi (karapaxe), ktorý smeruje dopredu — B. emilia je jediným druhom z rodu, ktorý si tento znak ponecháva natrvalo aj v dospelosti, takže ide o najlepší rozlišovací znak oproti príbuzným „red-leg/red-knee“ sklípkavcom. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh pochádzajúci zo suchých krovín a podhoria Sierra Madre Occidental na pacifickom pobreží severozápadného Mexika — zo štátov Sinaloa a Nayarit, kde obýva nory v zemi a pod kameňmi a pri ich ústí číha na korisť (hrabe ochotnejšie a hlbšie než niektoré príbuzné druhy). Povaha: je mimoriadne pokojný a neagresívny — podľa chovateľov ešte pokojnejší než klasický červenokolenný — a pri vyrušení je veľmi neochotný hrýzť; radšej sa stiahne alebo sa postaví do obrany a zadnými nohami si vykopáva dráždivé (urtikujúce) chĺpky z brušného políčka. Uhryznutie je zriedkavé a jed veľmi slabý (porovnateľný s bodnutím osy), takže hlavným rizikom sú práve dráždivé chĺpky, nie hryzenie. Práve preto nie je určený na maznanie ani časté branie do rúk — je to pozorovacie zviera a pád z výšky mu môže prasknúť krehký zadoček. Dlhovekosť je jeho devízou aj záväzkom: samice sa dožívajú 20–25 rokov, zatiaľ čo samce len asi 4–6 rokov a po dospelosti a párení čoskoro hynú. Terárium: terestrické, približne 30×30×30 cm pre dospelca, s dôrazom na plochu dna než výšku (kvôli bezpečnosti pri páde), s hrubšou vrstvou suchého kokosového substrátu (8–12 cm) na hrabanie, úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou s vodou, ktorá je najdôležitejším prvkom. Teplota 24–28 °C (znesie aj bežnú izbovú), vlhkosť 60–70 % udržiavaná cez misku a mierne prievlažovanie jedného kúta — druh vyžaduje sucho s vlhkým kútom, nie premokrené terárium. Strava: hmyzožravec — živé cvrčky, šváby a kobylky; dospelého jedinca stačí kŕmiť raz za 1–2 týždne, je pomaly rastúci a netreba ho prekrmovať. Pred zvliekaním (premolt) prestáva žrať a samotnú ekdýzu absolvuje na chrbte — vtedy ho nikdy nerušíme ani nekŕmime. Ochrana: druh aj celý rod Brachypelma je chránený — CITES Príloha II (od 1994) a v Mexiku vedený ako ohrozený pre stratu biotopu a pašovanie; IUCN ho však v roku 2019 hodnotí ako Least Concern (najmenej ohrozený) vďaka rozsiahlemu areálu. Preto sa kupujú výhradne odchované jedince (slingy) s dokladom o pôvode, nikdy nie odchyt z prírody. Obtiažnosť: nízka — ideálny druh pre poučeného začiatočníka, ktorý rešpektuje jeho dráždivé chĺpky, krehkosť a mimoriadnu dĺžku života.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop
Mexiko — suché kroviny a podhorie Sierra Madre Occidental na pacifickom pobreží; štáty Sinaloa a Nayarit (severozápadné Mexiko)
Brachypelma emilia obýva suché kroviny a podhorie (foothills) pohoria Sierra Madre Occidental na pacifickom pobreží severozápadného Mexika — najmä v štátoch Sinaloa a Nayarit. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh, ktorý si buduje a obýva nory pod kameňmi, koreňmi a v zemi a pri ich ústí číha na korisť. Prostredie je teplé a sezónne suché s vlhkejším obdobím dažďov — túto sezónnosť (sucho s prístupom k vlhkosti) treba napodobniť aj v teráriu. Areál druhu je pomerne rozsiahly (rozloha výskytu cca 76 000 km²), preto je v IUCN hodnotený ako najmenej ohrozený, no v Mexiku je napriek tomu chránený.
Terárium — rozmery a typ
Terestrické terárium ~30×30×30 cm pre dospelca; viac plochy dna než výšky; hrubšia vrstva substrátu na hrabanie; pevné, zaistené veko
Pre dospelého jedinca postačuje terárium približne 30×30×30 cm (orientačne 3–4× rozpätie nôh na šírku/dĺžku). Keďže ide o suchozemský hrabavý druh, dôležitejšia je plocha dna než výška — výška by mala byť len o málo väčšia ako rozpätie nôh, aby pri prípadnom páde nedošlo k prasknutiu zadočku. Doprajte mu hrubšiu vrstvu substrátu (8–12 cm), do ktorej si môže hrabať noru. Veko musí byť pevné a zaistené, s dostatočným vetraním (krížové vetranie proti zatuchnutiu). Vnútri stačí jednoduché, prehľadné zariadenie bez ostrých hrán a bez vykurovacích kameňov.
Teplota a vlhkosť
Teplota 24–28 °C (znesie izbových ~22–25 °C); vlhkosť 60–70 % — sucho s vlhkým kútom, nie premokrené
Optimálna teplota je 24–28 °C; druh však bez problémov znáša bežnú izbovú teplotu (okolo 22–25 °C) a vo väčšine domácností nepotrebuje prikurovanie. Vlhkosť 60–70 % sa udržiava najmä cez misku s vodou a občasné mierne prievlažovanie jedného kúta substrátu — NIE plošné premokrenie. Trvalé mokro je škodlivé (plesne, zatuchnutie). Ideál je prevažne suchý substrát s jedným vlhkejším kútom a stálou miskou vody, čím sa napodobní sezónne sucho prirodzeného biotopu.
Substrát a úkryt
8–12 cm suchého kokosového substrátu na hrabanie; úkryt z korkovej kôry / polovice kvetináča
Vhodný je suchý kokosový substrát (prípadne zmes s rašelinou alebo hlinou) vo vrstve 8–12 cm, do ktorej si pavúk môže hrabať noru — B. emilia hrabe ochotnejšie a hlbšie než niektoré príbuzné mexické druhy, preto sa mu oplatí dať viac substrátu. Úkryt je nevyhnutný — kúsok korkovej kôry, polovica kvetináča alebo umelá dutina, kam sa pavúk môže stiahnuť a cítiť sa bezpečne. Mladšie jedince hrabú viac, dospelé sa zvyčajne usadia pri zvolenom úkryte. Substrát udržiavajte čistý, odstraňujte zvyšky koristi a exoskelety; pri znečistení alebo plesni ho vymeňte.
Miska na vodu
Plytká, stabilná miska so stále čistou vodou — hlavný zdroj vlhkosti a pitia
Plytká, stabilná miska s čistou odstátou vodou je najdôležitejším prvkom terária tohto druhu — sklípkavec z nej pije a zároveň prispieva k vlhkosti vzduchu. Miska má byť dosť plytká, aby v nej pavúk neutonul (prípadne s kamienkom). Vodu vymieňajte priebežne za čistú a misku udržiavajte bez zvyškov substrátu. Sklípkavec vydrží dlhé obdobia bez potravy, no nie bez prístupu k vode — chýbajúca voda vedie k dehydratácii a scvrknutiu zadočku.

Rozvrh kŕmenia

Čas Krmivo Množstvo Frekvencia
Dospelý jedinec (večer) Živý cvrček alebo šváb (Blaptica dubia) do veľkosti zadočku 1–2 ks koristi 1× za 1–2 týždne (každých 6–14 dní)
Juvenilný jedinec Cvrčky / drobné šváby primeranej veľkosti 1–2 ks koristi každých 7–10 dní
Nymfa / sling (mláďa) Octomilky bez krídel, drobné cvrčíčiky drobná korisť 2× týždenne
Premolt / po zvliekaní Nekŕmiť (odstrániť živú korisť) nič kým nestvrdnú klepietka (~týždeň)
Voda (stále) Čistá odstátá voda v plytkej miske stále k dispozícii priebežná výmena

Rozmnožovací cyklus

Pohlavná dospelosť a párenie
Samce dospievajú po poslednom zvliekaní; po párení čoskoro hynú

Rozmnožovanie Brachypelma emilia zvládajú len skúsení chovatelia. Druh pomaly dospieva — samice rádovo po niekoľkých rokoch. Samec po poslednom (dospelom) zvliekaní vytvorí na predných nohách pohlavné háčiky (tibiálne apofýzy) a naplní pohlavné bulby na klepietkach spermou; po dosiahnutí dospelosti žije už len krátko a po párení zvyčajne čoskoro hynie. Pri párení musí byť opatrný — väčšia samica ho môže napadnúť. Stimulom býva dobre nakŕmená samica a vlhkejšie obdobie (simulácia dažďov).

Kokón s vajíčkami
Samica spriada kokón s desiatkami až stovkami vajíčok a stráži ho

Po úspešnom párení samica neskôr spriada hodvábny kokón (vakok) s vajíčkami, ktorý aktívne stráži a otáča, aby zabezpečila rovnomerný vývin a správnu vlhkosť. Počet vajíčok býva rádovo desiatky až stovky. V chove sa kokón niekedy chovateľovi po čase odoberá do umelej inkubácie pre lepšiu kontrolu vlhkosti a prežívania. Samica je v tomto období obzvlášť obranná a nemala by sa rušiť.

Liahnutie a nymfy
Z vajíčok sa liahnu nymfy (prenymfy), postupne sa zvliekajú na malé slingy

Z vajíčok sa najskôr vyvinú nymfy (prenymfálne štádiá), ktoré ešte neprijímajú potravu a vyvíjajú sa z vlastných zásob. Po niekoľkých zvliekaniach sa menia na drobné, samostatné mláďatá (slingy) s typickým telom a klepietkami. Tieto malé sklípkavce sa rozliezajú a začínajú loviť najmenšiu korisť (octomilky bez krídel, drobné cvrčíčiky). U mladých jedincov ešte nemusí byť výrazný typický čierny trojuholník na hlavohrudi — vyfarbí sa postupným zvliekaním. Kľúčová je stabilná teplota a vlhkosť bez premokrenia.

Odchov mláďat (slingov)
Veľmi pomalý rast — do dospelosti niekoľko rokov

Mláďatá sa zvyčajne oddeľujú do samostatných malých nádobiek (sklípkavce sú samotárske a mohli by sa kanibalizovať). Rast je veľmi pomalý — do dospelosti to trvá niekoľko rokov, čo súvisí s mimoriadnou dlhovekosťou druhu. Slingy kŕmime drobnou korisťou, dbáme na plytký zdroj vody/vlhkosti a sucho s vlhkým kútom. Práve pomalý odchov a chránenosť druhu sú dôvodom, prečo majú odchované jedince vyššiu cenu — a prečo sa dnes obchod s týmto druhom stojí výhradne na odchovaných slingoch, nie na odchyte z prírody.

Pohlavný dimorfizmus a zvliekanie
Spoľahlivé určenie pohlavia až u väčších jedincov; zvliekanie celý život

Pohlavný dimorfizmus je u mladých jedincov ťažko čitateľný. Dospelé samce bývajú celkovo štíhlejšie, s dlhšími nohami, pohlavnými háčikmi na predných nohách a pohlavnými bulbami na klepietkach; samice sú robustnejšie a podstatne dlhovekejšie (20–25 rokov oproti ~4–6 rokom u samcov). Spoľahlivé určenie pohlavia umožňuje až obhliadka zvlečenej kožky (exuvia) u väčších jedincov alebo odborné posúdenie. Zvliekanie (ekdýza) sprevádza pavúka celý život — pred ním stmavne a prestáva žrať, samotné zvliekanie prebieha v polohe na chrbte a pavúka pri ňom nikdy nerušíme; práve zvliekaním sa naplno vyfarbuje aj charakteristický čierny trojuholník na hlavohrudi.

Ochočenie a kontakt

1 Trvanie: Aklimatizácia niekoľko dní až týždne; chov je celoživotný — samice sa dožívajú 20–25 rokov

Sklípkavec Emíliin patrí k najmiernejším a najodporúčanejším „začiatočníckym“ sklípkavcom — je pokojný, odolný a nenáročný (mnohí chovatelia ho považujú za ešte pokojnejší než klasický červenokolenný), no nedá sa ochočiť v zmysle psa či mačky. Cieľom nie je „skrotiť“ pavúka, ale vytvoriť mu stabilné, bezpečné a dostatočne suché terárium s dostatkom substrátu na hrabanie a zvládnuť pokojnú manipuláciu pri nutných presunoch. Hlavné pravidlá: (1) neberte ho zbytočne do rúk — je to pozorovacie zviera s dráždivými chĺpkami; (2) presuny robte nádobkou/téglikom, nie holými rukami, vždy nízko nad mäkkým podkladom; (3) rešpektujte premolt — pred zvliekaním a tesne po ňom pavúka nerušte ani nekŕmte; (4) udržiavajte sucho s vlhkým kútom a stálu misku s vodou; (5) kupujte len odchované jedince (CITES II). Pri správnom prístupe je to mimoriadne vďačné, dekoratívne a dlhoveké zviera.

1

Pripravte terárium ~30×30×30 cm s 8–12 cm suchého kokosového substrátu na hrabanie, úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou na vodu

2

Zaistite teplotu 24–28 °C a vlhkosť 60–70 % (najmä cez misku a mierne prievlažovanie jedného kúta), so suchým zvyškom dna a dobrým vetraním

3

Kupujte VÝHRADNE odchované jedince (slingy) — druh je CITES II a v Mexiku ohrozený, nikdy nie odchyt z prírody

4

Nechajte pavúka po prevoze niekoľko dní v pokoji, aby sa udomácnil; korisť ponúknite až keď je usadený

5

Manipuláciu obmedzte na nevyhnutné presuny pomocou nádobky, vždy nízko nad mäkkým podkladom — nikdy nedvíhajte vysoko

6

Rešpektujte premolt fázu (stmavnutie, nehybnosť, odmietanie potravy) — nekŕmte a nerušte; po zvliekaní počkajte ~týždeň

7

Pri vyrušení nepribližujte tvár ani ruky k zadočku — pavúk môže vykopnúť dráždivé chĺpky; po kontakte s teráriom si umyte ruky

Cena a kde kúpiť

30–60 € (nymfa/sling/juvenil); dospelá samica 90–160 € a viac

Cena závisí od veľkosti a pohlavia. Malé nymfy (slingy) bývajú 30–60 €, väčšie juvenilné jedince 50–100 €, dospelé samice (vďaka dlhovekosti a nádhernému sfarbeniu najžiadanejšie) 90–160 € aj viac; dospelé samce sú lacnejšie. Druh je chránený (CITES Príloha II, v Mexiku ohrozený) — kupujte výhradne odchované jedince s dokladom o pôvode z renomovaného chovu, nikdy nie jedince pochybného pôvodu či z odchytu (z prírody sa už legálne neodoberajú, obchod stoja na odchovaných slingoch). Investícia do dospelej samice sa „rozloží“ na dve desaťročia chovu.

Špecializované burzy teraristiky a exotov (napr. burzy v SR a ČR) — odchované jedince s dokladom
Overení chovatelia sklípkavcov a teristických bezstavovcov (odporúčania z chovateľských fór)
bazos.sk — inzeráty teraristika (vždy si vyžiadajte doklad o odchove a pôvode, CITES II)
Na čo si dať pozor Kupujte výhradne odchované jedince s dokladom o pôvode — druh je chránený CITES II. Zdravý sklípkavec: plný, hladký zadoček (nie scvrknutý či vráskavý — to značí dehydratáciu/hladovanie), všetkých 8 nôh a 2 klepietka neporušené, aktívna úniková či obranná reakcia pri jemnom podnete, čistý exoskelet bez roztočov. Vyhýbajte sa jedincom so scvrknutým bruškom, apatickým, s plesňou na substráte alebo viditeľnými roztočmi. Pri kúpe sa pýtajte na vek, pohlavie a dátum posledného zvliekania; pre dlhý chov je výhodná samica (samce žijú len ~4–6 rokov). U mladších jedincov nemusí byť čierny trojuholník na hlavohrudi ešte výrazný — naplno sa vyfarbí postupným zvliekaním. Vyžiadajte si potvrdenie o legálnom (odchovanom) pôvode.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sklípkavec Emíliin 13–15 cm Sklípkavec červenokolenný 12–14 cm Sklípkavec ohnivý 12–14 cm Sklípkavec arizonský 11–14 cm Sklípkavec červenochrbtý / Va… 12–14 cm
Sklípkavec Emíliin (Brachypelma emilia) Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii) Sklípkavec ohnivý (Brachypelma boehmei) Sklípkavec arizonský (Aphonopelma chalcodes) Sklípkavec červenochrbtý / Vagansov (Tliltocatl vagans)
Dĺžka13–15 cm12–14 cm12–14 cm11–14 cm12–14 cm
Váha—————
Dožitiesamice 20–25 r, samce ~4–6 rsamice 20–30 r, samce ~5–6 rsamice 20–25 r, samce ~5 rsamice 20–25 r, samce ~5–10 rsamice 15–20 r, samce ~5 r
Hlučnosť1/52/52/51/52/5
Stav IUCNCITES II · IUCN LCCITES II · IUCN VUCITES II · IUCN NTCITES — · IUCN NECITES II · IUCN —
PovahaAktuálny druh — mimoriadne pokojný terestrický hrabavý sklípkavec, čierne telo a oranžovo-červené nohy; nezameniteľný NATRVALO ČIERNYM TROJUHOLNÍKOM na svetlej hlavohrudi (jediný v rode); typový druh rodu, dráždivé chĺpky, len pozorovacíIkonický „red-knee“ — čierne telo so sýto oranžovo-červenými „kolenami“ (kĺbmi); NEMÁ čierny trojuholník na hlavohrudi; rovnako pokojný a začiatočnícky, o čosi bežnejší v chovePríbuzný mexický druh s výraznejšie ohnivo červeno-oranžovými nohami a čiernym telom; bez trvalého trojuholníka, o čosi nervóznejší — ochotnejšie kope dráždivé chĺpkyPokojný púštny začiatočnícky druh USA/Mexika — pieskovo-plavé sfarbenie, suché terárium; iný rod (Aphonopelma), bez výrazného trojuholníka a červených nôh, ešte suchomilnejšíCeločierny mexický terestrický druh s červenými chĺpkami na zadočku (predtým rod Brachypelma); hrabavý, nenáročný, o niečo aktívnejší, tiež obľúbený pre začiatočníkov
AreálSZ Mexiko — pacifické pobrežie (Sinaloa, Nayarit), podhorie Sierra Madre Occidental, suché kroviny a noryMexiko — pacifické pobrežie (Jalisco, Colima, Michoacán), suché listnaté lesy a noryMexiko (Guerrero) — suché listnaté lesy a svahyJuhozápad USA (Arizona) a sev. Mexiko — púšť Sonora, suché kroviny a noryMexiko (Yucatán), tiež Stredná Amerika — suché lesy a nory

Choroby a prevencia

Dehydratácia (scvrknutý zadoček)
stredná

Príznaky: Scvrknuté, vráskavé alebo prepadnuté brucho (abdomen), apatia, schúlené nohy pod telom

Najčastejší problém — vždy zabezpečte plytkú misku s čistou vodou a mierne zvlhčite jeden kút substrátu; nikdy nenechajte terárium úplne vyschnuté

Problémové zvliekanie (dysecdysis)
stredná

Príznaky: Pavúk uviazne v starom exoskelete, deformované alebo stratené končatiny po zvliekaní, dlhé ležanie na chrbte

Príčinou býva príliš suché prostredie počas zvliekania — pred premolt mierne zvýšte vlhkosť, NIKDY nerušte ani neodťahujte starý exoskelet; stratené nohy dorastú pri ďalšom zvliekaní

Prasknutie zadočku po páde / poranenie
stredná

Príznaky: Únik telovej tekutiny (hemolymfy) z prasknutého abdomenu po páde z výšky alebo z ostrej dekorácie

Pád je pre sklípkavca smrteľne nebezpečný — manipulujte len nízko nad mäkkým podkladom; drobné poranenie ošetrite čistotou a (podľa chovateľskej praxe) zaschnutím, terárium udržujte sterilne čisté

Roztoče a parazity v teráriu
stredná

Príznaky: Drobné pohyblivé bodky na exoskelete a substráte, zhoršená kondícia, najmä vo vlhkom a znečistenom teráriu

Prevencia je sucho, čistota a odstraňovanie zvyškov koristi; pri premnožení vymeňte substrát a vyčistite terárium; nikdy nedávajte hmyz odchytený vonku

Plesne a zatuchnutie z premokrenia
stredná

Príznaky: Plesnivé povlaky na substráte, zatuchnutý zápach, zhoršená kondícia pavúka v trvalo mokrom teráriu

Tento druh vyžaduje SUCHO s vlhkým kútom, nie premokrené terárium — zlepšite vetranie, znížte vlhkosť, vymeňte plesnivý substrát

Prevencia Sklípkavec Emíliin je pri správnych podmienkach mimoriadne odolný a dlhoveký (samice 20–25 rokov). Najväčšie riziká: (1) Dehydratácia — prejaví sa scvrknutým zadočkom; vždy majte plytkú misku s čistou vodou a mierne vlhký kút; (2) Pád z výšky — krehký zadoček môže prasknúť, preto manipulujte len nízko nad mäkkým podkladom a terárium nerobte vysoké; (3) Problémové zvliekanie — pri príliš suchom prostredí; pred premolt mierne zvýšte vlhkosť a pavúka počas zvliekania NIKDY nerušte; (4) Premokrenie a plesne — tento druh vyžaduje skôr sucho s vlhkým kútom, nie mokvavé terárium. Dráždivé (urtikujúce) chĺpky: nie sú „chorobou“ pavúka, ale zdravotným rizikom pre chovateľa — pri kontakte dráždia kožu, oči a dýchacie cesty; po manipulácii s teráriom si vždy umyte ruky a nešúchajte si oči. Prevencia: stabilná teplota 24–28 °C, vlhkosť 60–70 %, čistý suchý substrát s úkrytom a dostatkom hĺbky na hrabanie, odstraňovanie nezožratej koristi, dobré vetranie a pokoj počas premolt.

Zaujímavosti

1

Nezameniteľný čierny trojuholník na hlavohrudi — Brachypelma emilia má na svetlej hlavohrudi (karapaxe) výrazný čierny trojuholník smerujúci dopredu a je jediným druhom z rodu, ktorý si tento znak natrvalo ponecháva aj v dospelosti — to ho odlišuje od príbuzných „red-leg/red-knee“ sklípkavcov.

2

Typový druh rodu Brachypelma — druh prvýkrát opísal Adam White v roku 1856 (ako Mygale emilia) a Eugène Simon ho v roku 1891 preradil do nového rodu Brachypelma — B. emilia sa tým stala typovým druhom celého rodu.

3

Mimoriadne pokojná povaha — vhodný pre začiatočníkov — patrí k najmiernejším sklípkavcom vôbec; podľa chovateľov je ešte pokojnejší než klasický červenokolenný a pri vyrušení je veľmi neochotný hrýzť — radšej sa stiahne alebo kope dráždivé chĺpky.

4

Dráždivé (urtikujúce) chĺpky namiesto uhryznutia — pri vyrušení si pavúk zadnými nohami vykopáva z brušného políčka jemné dráždivé chĺpky (setae) smerom k votrelcovi; tie spôsobujú svrbenie a podráždenie kože, očí a dýchacích ciest a slúžia ako účinná obrana bez priameho útoku.

5

Slabý jed, zriedkavé uhryznutie — namiesto hryzenia sa radšej stiahne alebo kope chĺpky; jed je pre človeka len veľmi slabý (uhryznutie sa prirovnáva k bodnutiu osy), no nie je to dôvod brať pavúka bezdôvodne do rúk.

6

Mimoriadne dlhoveká — samice 20–25 rokov — samice tohto druhu sa bežne dožívajú dvoch a viac desaťročí, čo z nich robí celoživotného chovanca; samce naopak žijú len ~4–6 rokov a po dosiahnutí dospelosti a párení čoskoro hynú.

7

Terestrický hrabavý druh zo suchých krovín SZ Mexika — žije v norách v zemi a pod kameňmi v suchých krovinách a podhorí Sierra Madre Occidental v štátoch Sinaloa a Nayarit a pri ústí nory číha na korisť; hrabe ochotnejšie než niektoré príbuzné druhy.

8

Pomaly rastúci a pomaly dospievajúci — práve pomalý metabolizmus a rast (do dospelosti niekoľko rokov) súvisia s jeho výnimočnou dlhovekosťou; netreba ho prekrmovať.

9

Chránený druh — CITES Príloha II (od 1994) — celý rod Brachypelma je chránený pre nadmerný zber a pašovanie z Mexika; v Mexiku je druh navyše vedený ako ohrozený, hoci IUCN ho v roku 2019 hodnotí ako Least Concern (najmenej ohrozený) vďaka rozsiahlemu areálu. Preto sa kupujú výhradne odchované jedince, nikdy nie odchyt z prírody.

10

Zvliekanie na chrbte — nerušiť! — pavúk sa zvlieka (ekdýza) v polohe na chrbte a vyzerá pritom „mŕtvo“; je extrémne zraniteľný a nikdy sa nesmie rušiť ani kŕmiť, kým mu nestvrdnú nové klepietka (rádovo týždeň). Stratené nohy mu pri ďalších zvliekaniach postupne dorastú.

Taxonomická klasifikácia

species Sklípkavec Emíliin (Brachypelma emilia)
Ríša Animalia
Kmeň Arthropoda (článkonožce)
Trieda Arachnida (pavúkovce)
Rad Araneae (pavúky)
Podrad Mygalomorphae (sklípkavce a príbuzní)
Čeľaď Theraphosidae (sklípkavcovité)
Rod Brachypelma
Druh Brachypelma emilia (White, 1856) — typový druh rodu

? Často kladené otázky

Áno — patrí k najlepším druhom pre začiatočníkov. Brachypelma emilia je mimoriadne pokojný, neagresívny, odolný a nenáročný (mnohí chovatelia ho považujú za ešte pokojnejší než klasický červenokolenný), znáša bežnú izbovú teplotu a vyžaduje len jednoduché suché terárium s úkrytom, dostatkom substrátu na hrabanie a miskou na vodu. Treba však rešpektovať, že nie je to maznavé zviera: má dráždivé chĺpky, nemá sa brať zbytočne do rúk a ide o dlhodobý záväzok (samice žijú 20–25 rokov).

Najistejším znakom je výrazný čierny trojuholník na svetlej hlavohrudi (karapaxe) smerujúci dopredu — B. emilia je jediným druhom z rodu, ktorý si tento trojuholník natrvalo ponecháva aj v dospelosti. Telo má čierne a nohy oranžovo-červené. Na rozdiel od červenokolenného (B. hamorii), ktorý má výrazné červené „kolená“ (kĺby) na inak čiernych nohách, má Emíliin sklípkavec celkovo červenkasté nohy a práve onen čierny trojuholník na hlavohrudi. U mladých jedincov nemusí byť trojuholník ešte výrazný — vyfarbí sa postupným zvliekaním.

Pre zdravého človeka nie je životu nebezpečné. Druh hryzie len výnimočne — pri vyrušení je veľmi neochotný hrýzť a skôr sa stiahne alebo si vykope dráždivé (urtikujúce) chĺpky. Jed je veľmi slabý a uhryznutie sa prirovnáva k bodnutiu osy (bolesť, začervenanie). Väčším praktickým problémom sú práve dráždivé chĺpky, ktoré dráždia kožu a najmä oči a dýchacie cesty. Pri alergii alebo zasiahnutí očí vyhľadajte lekára.

Dospelého jedinca stačí kŕmiť približne raz za 1–2 týždne (zhruba každých 6–14 dní podľa veľkosti) vhodne veľkou živou korisťou (cvrček, šváb), ktorá nie je väčšia ako jeho zadoček. Malé nymfy (slingy) kŕmte častejšie — 2× týždenne drobnou korisťou, juvenilné každých 7–10 dní. Pred zvliekaním a tesne po ňom nekŕmte. Tento druh je nenáročný a prekrmovanie mu škodí — dôležitejšia je stála čistá voda než časté kŕmenie.

Teplota 24–28 °C je ideálna, no druh znesie aj bežnú izbovú teplotu (~22–25 °C) a väčšinou nepotrebuje prikurovanie. Vlhkosť 60–70 % udržiavajte najmä cez misku s vodou a občasné mierne prievlažovanie jedného kúta substrátu. Pozor: tento druh vyžaduje skôr sucho s vlhkým kútom, nie premokrené terárium — trvalé mokro vedie k plesniam a zhoršenej kondícii. Doprajte mu hrubšiu vrstvu substrátu (8–12 cm) na hrabanie nory.

Lepšie nie. Hoci je veľmi pokojný, nie je to maznavé zviera a manipulácia je riziková pre obe strany: pavúk môže pri vyrušení vykopnúť dráždivé chĺpky, a najmä pád z výšky je preňho smrteľný (môže prasknúť zadoček). Ak je presun nutný (čistenie terária), použite nádobku/téglik, robte to nízko nad mäkkým podkladom a po kontakte si umyte ruky. Je to predovšetkým pozorovacie zviera s nádherným sfarbením.

Áno — je chránený. Druh (a celý rod Brachypelma) je zaradený do CITES Prílohy II (od roku 1994) a v Mexiku je vedený ako ohrozený; IUCN ho však v roku 2019 hodnotí ako Least Concern (najmenej ohrozený) vďaka rozsiahlemu areálu. Kupovať preto treba výhradne odchované jedince (slingy) s dokladom o pôvode od overených chovateľov alebo na teraristických burzách — nikdy nie jedince z odchytu z prírody. Doklad o legálnom (odchovanom) pôvode si pri kúpe vždy vyžiadajte.

Príbuzné druhy

🐟
Sklípkavec červenokolenný (mexický)
Brachypelma hamorii
🐟
Sklípkavec ohnivý
Brachypelma boehmei
🐟
Sklípkavec arizonský (púštny plavý)
Aphonopelma chalcodes
🐟
Sklípkavec čierny brazílsky
Grammostola pulchra
ZDROJ: Wikipedia (EN — Brachypelma emilia), World Spider Catalog (Theraphosidae, Brachypelma), The Tarantula Collective (caresheet B. emilia), Fear Not Tarantulas / Keeping Exotic Pets / Jamie's Tarantulas (

 Video — Sklípkavec Emíliin (mexický červenonohý)

Overené YouTube videá:

 Cudzie názvy

Anglicky:   Mexican Redleg Tarantula / Mexican Red-legged Tarantula / Mexican Painted Redleg, Latinsky:   Brachypelma emilia, Česky:   Sklípkan Emílin / mexický červenonohý, Nemecky:   Mexikanische Rotbein-Vogelspinne

Príbuzné druhy a alternatívy

Sklípkavec červenokolenný (mexický)
Sklípkavec červenokolenný (mexický)
Brachypelma hamorii
 Sklípkavec ohnivý
Sklípkavec ohnivý
Brachypelma boehmei
 Sklípkavec arizonský (púštny plavý)
Sklípkavec arizonský (púštny plavý)
Aphonopelma chalcodes
 Sklípkavec čierny brazílsky
Sklípkavec čierny brazílsky
Grammostola pulchra