Sklípkavec arizonský (púštny plavý) (Aphonopelma chalcodes)

Theraphosidae (sklípkavcovité)

Sklípkavec arizonský (púštny plavý)

Aphonopelma chalcodes — púštny sklípkavec zo Sonorskej púšte — plavo-béžové „blond“ ochlpené nohy, rozpätie ~11–14 cm; mimoriadne pokojný a otužilý, jeden z najlepších začiatočníckych druhov. Na rozdiel od tropických vyžaduje SUCHO a misku s vodou; samica mimoriadne dlhoveká (20–30 r)

Rozpätie nôh~11–14 cm
Teplota terária24–30 °C (znesie izbových ~22–26 °C)
Vlhkosťnízka ~40–50 % (SUCHO, len miska na vodu)
Životnosťsamice 20–30 r, samce ~5–10 r
PôvodSonorská púšť — Arizona a sev. Mexiko
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
2/5
Aktivita
1/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

50% 30% 20% STRAVA zloženie
Cvrčky (dospelé/subadultné) — 50 % 50%
Šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) — 30 % 30%
Kobylky, sarančatá, mole a iný hmyz — 20 % 20%

Odporúčané potraviny

  • Cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus) — základ stravy, korisť maximálne do veľkosti zadočku sklípkavca
  • Šváby Blaptica dubia a Shelfordella lateralis — výživná, ľahko chovateľná korisť pre subadultné a dospelé jedince
  • Sarančatá a kobylky — vítané spestrenie pre väčšie jedince
  • Drobné cvrčíčiky a octomilky (Drosophila) bez krídel — vhodné pre malé nymfy (slingy)
  • Mole zophobas / múčne červy (Tenebrio) striedmo — tučnejšia korisť len ako občasný doplnok, nie základ
  • Larvy potemníka / zophobas pre dospelé jedince — výnimočne, kvôli vysokému obsahu tuku
  • Vždy živá, zdravá kŕmna korisť z chovu — nikdy hmyz odchytený zo záhrady (pesticídy, parazity)
  • Čistá odstátá voda v plytkej miske — neustále k dispozícii, voda je dôležitejšia než časté kŕmenie

Zakázané potraviny

  • Stavovce (myšky, „pinkies“) — zbytočné a rizikové, sklípkavec ich nepotrebuje a zvyšky hnijú v teráriu
  • Hmyz odchytený vonku — riziko pesticídov, parazitov a roztočov zavlečených do terária
  • Korisť väčšia ako zadoček sklípkavca — môže pavúka stresovať alebo poraniť, najmä pred zvliekaním
  • Kŕmenie počas premolt fázy a tesne po zvliekaní — pavúk odmieta žrať a má mäkký, zraniteľný exoskelet
  • Ľudská strava, mäso cicavcov, mliečne výrobky — sklípkavec je hmyzožravec, takáto potrava mu škodí
  • Ponechaná nezožratá korisť v teráriu cez noc — živý cvrček môže obhrýzať zvliekajúceho sa pavúka, vždy ju odstrániť
  • Prekrmovanie „nasilu“ — dospelú samicu stačí kŕmiť rádovo raz za 1–2 týždne, prekrmovanie skracuje život
  • Trvalo premokrený substrát — púštny druh neznáša mokro, vlhko bez vetrania vedie k plesni a úhynu
Tip od odborníka Sklípkavec arizonský (Aphonopelma chalcodes) je pomaly rastúci hmyzožravý lovec zo zálohy — v prírode v Sonorskej púšti čaká pri ústí nory a uchytí korisť, ktorá prejde okolo. V teráriu je základom stravy živý hmyz: cvrčky, šváby (Blaptica dubia), kobylky a sarančatá. Pravidlo veľkosti: korisť by nemala byť väčšia ako zadoček (abdomen) pavúka. Frekvencia: malé nymfy (slingy) kŕmte 2× týždenne drobnou korisťou, juvenilné jedince každých 7–10 dní a dospelé jedince stačí kŕmiť približne raz za 1–2 týždne — tento púštny druh je legendárne nenáročný a otužilý a prekrmovanie mu skôr škodí. Ako mnohé Aphonopelma dokáže dlhé týždne až mesiace dobrovoľne odmietať potravu (najmä pred zvliekaním alebo v chladnejšom období) — to je normálne a netreba sa znepokojovať, kým má pavúk vodu a plný zadoček. POZOR na zvliekanie: pred zvliekaním (premolt) pavúk prestáva žrať, stmavne a sedí nehybne — vtedy nekŕmte a odstráňte živú korisť, aby cvrček neobhrýzal mäkkého, čerstvo zvlečeného pavúka. Po zvliekaní počkajte približne týždeň (kým stvrdnú klepietka), až potom ponúknite prvú korisť. Nikdy nepodávajte hmyz odchytený vonku (pesticídy, roztoče) a nezožratú korisť po pár hodinách vždy vyberte. Najdôležitejšia je stála plytká miska s čistou vodou — púštny sklípkavec vydrží týždne bez potravy, no nie bez vody.

Správanie a komunikácia

1 Hlučnosť 2 Priľnavosť 1 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 1.6
1/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Sklípkavec nevydáva zvuky počuteľné pre človeka — chov je úplne tichý, vhodný do bytu aj spálne.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Sklípkavec arizonský patrí k najpokojnejším a najotuženejším sklípkavcom vôbec — je pomalý, neagresívny a mimoriadne tolerantný, vďaka čomu sa často uvádza ako jeden z najlepších začiatočníckych druhov. Nie je to však maznavé zviera a ani najpokojnejší sklípkavec nie je určený na hladkanie či pravidelné branie do rúk. Pri vyrušení sa najčastejšie len pomaly stiahne do úkrytu; len výnimočne (a oveľa zriedkavejšie než nervózne druhy) si môže zadnými nohami vykopať z brušného políčka dráždivé (urtikujúce) chĺpky, ktoré dráždia kožu, oči a dýchacie cesty. Pád z výšky (napr. z ruky) je pre sklípkavca smrteľne nebezpečný — krehký zadoček môže prasknúť. Čaro tohto druhu spočíva v pozorovaní z bezpečnej vzdialenosti: nádherné plavo-béžové ochlpenie, pomalé pohyby, hrabanie nory a fascinujúce zvliekanie. Prípadnú manipuláciu obmedzte na nevyhnutné presuny (napr. čistenie terária) pomocou nádobky, vždy nízko nad mäkkým podkladom — nie holými rukami.
1/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Sklípkavec arizonský je pokojný, pomalý a usadený púštny druh — väčšinu času presedí pri ústí nory alebo úkrytu a šetrí energiou. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý sklípkavec: mladšie jedince ochotne vyhrabávajú nory a upravujú si substrát, dospelé sa skôr usadia pri zvolenom úkryte. Aktívnejší býva za šera a v noci — v prírode vychádza z nory, keď teplota klesne do príjemného rozmedzia (zhruba 23–31 °C), a číha na korisť. Prudké pohyby predvádza len výnimočne — pri love (rýchly výpad po koristi) alebo pri vyrušení (pomalý únik do úkrytu, výnimočne kopanie chĺpkov). Pomalý metabolizmus a pomalý rast sú dôvodom jeho výnimočnej dlhovekosti; nedokáže a nepotrebuje „zábavu“ ani veľký priestor, ale pokojné, stabilné a predovšetkým suché terárium s úkrytom, vrstvou substrátu na hrabanie a miskou na vodu. Jedinou nápadnejšou prejavou aktivity je u samcov jesenné putovanie za samicami — v zajatí sa to prejaví neúnavným nepokojným pochodovaním dospelých samcov.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Sklípkavce nedokážu vydávať hlas ani napodobňovať reč — komunikácia prebieha cez vibrácie podkladu a dotyk, nie zvukom počuteľným pre človeka.

Hlasový prejav a reč

1/5 hlasitosť

Sklípkavec arizonský je z pohľadu majiteľa úplne nemý živočích — nemá hlasivky ani orgán na produkciu hlasu a nevydáva žiadne zvuky počuteľné mimo terária. Latinský názov rodu Aphonopelma doslova znamená „nemý chodidlový“ a naznačuje, že tieto sklípkavce nestriduluju — na rozdiel od mnohých ázijských a afrických rodov, ktoré pri obrane trením zhlukov osobitých štetín (setae) vyludzujú syčivý či vrčivý zvuk. Aphonopelma chalcodes sa pri ohrození spolieha skôr na únik do nory a prípadné vykopávanie dráždivých (urtikujúcich) chĺpkov z brušného políčka než na akýkoľvek zvuk. Jediný jemný šelest môže vychádzať z pohybu nôh po suchom substráte alebo z manipulácie s krmivom — nie z „hlasu“. Komunikácia medzi jedincami a vnímanie okolia prebieha predovšetkým cez vibrácie podkladu, ktoré pavúk cíti citlivými chĺpkami a štrbinovými orgánmi na nohách, a cez chemické signály (feromóny pri párení — práve podľa nich samce na jeseň nachádzajú nory samíc). V byte je teda chov tohto sklípkavca absolútne tichý.

Dokáže hovoriť? Sklípkavce nemajú nervové ani anatomické štruktúry na napodobnenie ľudskej reči — sú to bezhlasé článkonožce. Vnímajú a „komunikujú“ najmä cez vibrácie podkladu, dotyk a chemické signály (feromóny), nie zvukom.

Typické zvuky

  • Bez hlasových prejavov — sklípkavec nemá orgán na tvorbu zvuku a je pre človeka úplne nemý
  • Bez stridulácie — rod Aphonopelma („nemý chodidlový“) sa na rozdiel od mnohých ázijských a afrických sklípkavcov pri obrane nespolieha na syčanie, ale na únik a dráždivé chĺpky
  • Vibrácie pri love a pohybe — pavúk vníma a vysiela chvenie podkladu, ktorým lokalizuje korisť; nejde o zvuk počuteľný cez sklo
  • Jemný šelest nôh po suchom substráte — mechanický zvuk pohybu pri hrabaní nory, nie vokalizácia, prakticky nepočuteľný

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Celoročná pokojná aktivita — púštny terestrický druh sedí pri ústí nory, von vychádza za šera a v noci (v prírode pri 23–31 °C); v teráriu drží suché prostredie s plytkou miskou na vodu
V prírode samce na konci leta a na jeseň (po monzúnových dažďoch) hromadne migrujú za samicami — známe „pochody“ samcov púšťou; v chove rozmnožovanie zvládajú len skúsení chovatelia

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci teristický (suchozemský) púštny sklípkavec — jeden z najlepších „začiatočníckych“ druhov vďaka mimoriadne pokojnej povahe, otužilosti a nízkym nárokom. Pôvod: juhozápadné USA (Arizona, priľahlé Nové Mexiko) a severné Mexiko — Sonorská púšť. Na rozdiel od tropických sklípkavcov vyžaduje SUCHÉ prostredie a plytkú misku s vodou. IUCN nehodnotený (NE), bez CITES obmedzení. Vhodný pre začiatočníkov rešpektujúcich, že ide o pozorovacie, nie maznavé zviera s dráždivými chĺpkami a mimoriadnou dĺžkou života (samica 20–30 rokov).
Priestor Terárium ~30×30×30 cm bohato stačí pre dospelého jedinca — terestrický púštny sklípkavec potrebuje viac plochy dna než výšky (výška len o málo väčšia ako rozpätie nôh, aby pri páde nedošlo k prasknutiu zadočku). Substrát: 7–12 cm vrstva suchého hrabavého substrátu (kokos prípadne zmes s hlinou/pieskom), do ktorej si pavúk vyhrabe noru. Úkryt: kúsok korkovej kôry, polovica kvetináča alebo umelá dutina ako začiatok nory — nevyhnutný pocit bezpečia. Miska na vodu: plytká, stabilná, vždy s čistou vodou — pri púštnom druhu je to jediný a kľúčový zdroj vlhkosti. Teplota 24–30 °C (znesie aj bežnú izbovú teplotu okolo 22–26 °C), vlhkosť nízka (~40–50 %) — terárium drží SUCHO, vlhkosť dodáva len miska s vodou; NIE rosenie a NIE premokrený substrát (trvalé mokro je pre púštny druh škodlivé, vedie k plesniam a úhynu). Vetranie: dostatočné krížové vetranie proti zatuchnutiu, púštny druh ho potrebuje. Veko: pevné a zaistené (pavúk je síce slabý lezec, no únik treba vylúčiť). Bez vykurovacích kameňov a bez ostrých dekorácií.
Deti v domácnosti Sklípkavec arizonský je pre rodiny s deťmi vhodný len ako pozorovacie zviera „za sklom“ — patrí síce k najpokojnejším sklípkavcom, no nie je určený na branie do rúk. Hlavné riziká pre deti: (1) dráždivé (urtikujúce) chĺpky, ktoré pavúk pri vyrušení môže vykopať — spôsobujú svrbenie a podráždenie kože, a najmä očí a dýchacích ciest (nikdy si po manipulácii nešúchať oči); (2) uhryznutie je síce zriedkavé a jed slabý (podobný bodnutiu osy), no bolestivé; (3) pre samotného pavúka je pád z detských rúk smrteľný. Pravidlá: terárium umiestniť mimo dosahu malých detí, manipuláciu nechať len na dospelého a vždy nad nízkym, mäkkým podkladom, po akomkoľvek kontakte s teráriom si umyť ruky. Pre staršie, poučené deti je to fascinujúca lekcia o bezstavovcoch, púštnom živote a trpezlivosti — sklípkavec sa dožíva desaťročí (samica 20–30 rokov) a je to mimoriadne dlhodobý záväzok, ktorý môže dieťa „prerásť“.
Hlučnosť Úplne tichý chovanec — nehlučí, nešteká, nepíska; ideálny pre byt, spálňu aj kanceláriu.
Verdikt odborníka Sklípkavec arizonský (Aphonopelma chalcodes, Arizona blonde / desert blonde tarantula) je stredne veľký severoamerický púštny sklípkavec a jeden z najlepších začiatočníckych druhov vôbec — mimoriadne pokojný, pomalý a otužilý. Patrí do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité), radu Araneae (pavúky), infrarádu Mygalomorphae. Anglické meno „blonde tarantula“ vystihuje jeho vzhľad: plavo-béžové, husto ochlpené nohy a o niečo tmavšie telo, pričom rozpätie nôh dosahuje približne 11–14 cm (dospelé samce mávajú tmavšie nohy, medený hlavohruď a červenkavý zadoček). Domovom je Sonorská púšť — juhozápadné USA (najmä Arizona a priľahlé Nové Mexiko) a severné Mexiko. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh, ktorý si v púštnej pôde vyhrabe noru a pri jej ústí číha na korisť; je nočný a von vychádza, keď teplota klesne do znesiteľného rozmedzia (zhruba 23–31 °C). Najdôležitejším rozdielom oproti tropickým sklípkavcom je, že ide o PÚŠTNY druh — vyžaduje SUCHÉ prostredie s nízkou vlhkosťou (~40–50 %), kde vlhkosť dodáva výhradne plytká miska s vodou; neroste a neudržiavajte premokrený substrát, lebo trvalé mokro vedie k plesniam a úhynu. Povaha: je mimoriadne pokojný a neagresívny — pri vyrušení sa skôr pomaly stiahne do nory a len zriedka si zadnými nohami vykope dráždivé (urtikujúce) chĺpky z brušného políčka; uhryznutie je výnimočné a jed slabý (porovnateľný s bodnutím osy). Napriek pokojnosti to nie je maznavé zviera a pád z výšky mu môže prasknúť krehký zadoček — je to pozorovacie zviera. Dlhovekosť je jeho najväčšou devízou aj záväzkom: samice patria k najdlhšie žijúcim sklípkavcom a dožívajú sa 20–30 rokov, zatiaľ čo samce len asi 5–10 rokov a po dospelosti čoskoro hynú. V prírode dospelé samce na jeseň hromadne migrujú púšťou hľadajúc nory samíc — známe „pochody sklípkavcov“. Terárium: terestrické, približne 30×30×30 cm pre dospelca, s dôrazom na plochu dna a hrubú vrstvu suchého hrabavého substrátu (7–12 cm), s úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou s vodou, ktorá je u púštneho druhu jediným a kľúčovým zdrojom vlhkosti. Teplota 24–30 °C (znesie aj bežnú izbovú), dobré vetranie proti zatuchnutiu. Strava: hmyzožravec — živé cvrčky, šváby a kobylky; dospelého jedinca stačí kŕmiť raz za 1–2 týždne, je pomaly rastúci, otužilý a dlhé obdobia odmietania potravy sú uňho normálne. Pred zvliekaním (premolt) prestáva žrať a samotnú ekdýzu absolvuje na chrbte — vtedy ho nikdy nerušíme ani nekŕmime. Ochrana: druh je IUCN nehodnotený (NE) a bez CITES obmedzení, v chove dobre dostupný — napriek tomu uprednostnite odchované jedince pred dovozom z prírody. Obtiažnosť: nízka — ideálny druh pre poučeného začiatočníka, ktorý rešpektuje jeho potrebu sucha, dráždivé chĺpky, krehkosť a mimoriadnu dĺžku života.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop
Juhozápadné USA (Arizona, priľahlé Nové Mexiko) a severné Mexiko — Sonorská púšť; suché, horúce púštne a polopúštne pláne a úbočia
Aphonopelma chalcodes obýva Sonorskú púšť a priľahlé suché oblasti juhozápadných USA (najmä Arizona, časti Nového Mexika) a severného Mexika. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh, ktorý si v púštnej pôde vyhrabe noru s priemerom asi 25–50 mm a pri jej ústí číha na korisť. Je nočný — z nory vychádza za šera a v noci, keď teplota klesne do znesiteľného rozmedzia (zhruba 23–31 °C). Prostredie je horúce a prevažne suché s krátkym obdobím letných monzúnových dažďov, po ktorých dospelé samce na jeseň hromadne migrujú hľadajúc nory samíc — známe „pochody“ sklípkavcov púšťou. Toto sezónne sucho s prístupom k vode treba napodobniť aj v teráriu.
Terárium — rozmery a typ
Terestrické (púštne) terárium ~30×30×30 cm pre dospelca; viac plochy dna než výšky; pevné, zaistené veko
Pre dospelého jedinca postačuje terárium približne 30×30×30 cm (orientačne 3–4× rozpätie nôh na šírku/dĺžku). Keďže ide o suchozemský hrabavý druh, dôležitejšia je plocha dna a vrstva substrátu než výška — výška by mala byť len o málo väčšia ako rozpätie nôh, aby pri prípadnom páde nedošlo k prasknutiu zadočku. Veko musí byť pevné a zaistené, s dostatočným vetraním (krížové vetranie proti zatuchnutiu, púštny druh ho potrebuje). Vnútri stačí jednoduché, prehľadné púštne zariadenie bez ostrých hrán a bez vykurovacích kameňov.
Teplota a vlhkosť
Teplota 24–30 °C (znesie izbových ~22–26 °C); nízka vlhkosť ~40–50 % — SUCHO, vlhkosť len z misky, NIE rosenie
Optimálna teplota je 24–30 °C; druh však bez problémov znáša bežnú izbovú teplotu (okolo 22–26 °C) a vo väčšine domácností nepotrebuje prikurovanie. Zásadný rozdiel oproti tropickým sklípkavcom: A. chalcodes je PÚŠTNY druh a vyžaduje SUCHÉ prostredie s nízkou vlhkosťou (~40–50 %). Vlhkosť dodáva výhradne plytká miska s vodouNEroste a neudržiavajte premokrený substrát. Trvalé mokro je pre púštny druh škodlivé (plesne, zatuchnutie, úhyn). Ideál je suchý hrabavý substrát so stálou miskou vody, čím sa napodobní suchý púštny biotop.
Substrát a úkryt
7–12 cm SUCHÉHO hrabavého substrátu (kokos/hlina) na noru; úkryt z korkovej kôry / polovice kvetináča
Vhodný je suchý hrabavý substrát — kokosové vlákno, prípadne zmes s hlinou alebo trochou piesku — vo vrstve 7–12 cm, do ktorej si pavúk môže vyhrabať noru ako v prírode. Úkryt je nevyhnutný — kúsok korkovej kôry, polovica kvetináča alebo umelá dutina ako „základ nory“, kam sa pavúk môže stiahnuť a cítiť sa bezpečne. Mladšie jedince hrabú viac a aktívnejšie si budujú noru, dospelé sa zvyčajne usadia pri zvolenom úkryte. Substrát udržiavajte suchý a čistý, odstraňujte zvyšky koristi a exoskelety; pri znečistení alebo pleseni ho vymeňte.
Miska na vodu
Plytká, stabilná miska so stále čistou vodou — pri púštnom druhu jediný a kľúčový zdroj vlhkosti
Plytká, stabilná miska s čistou odstátou vodou je u tohto púštneho druhu najdôležitejším a v podstate jediným zdrojom vlhkosti — sklípkavec z nej pije a zároveň lokálne zvyšuje vlhkosť pri zemi. Miska má byť dosť plytká, aby v nej pavúk neutonul (prípadne s kamienkom). Vodu vymieňajte priebežne za čistú a misku udržiavajte bez zvyškov substrátu. Sklípkavec vydrží dlhé obdobia bez potravy, no nie bez prístupu k vode — chýbajúca voda vedie k dehydratácii a scvrknutiu zadočku; keďže okolie je suché, miska nikdy nesmie vyschnúť.

Rozvrh kŕmenia

Čas Krmivo Množstvo Frekvencia
Dospelý jedinec (večer) Živý cvrček alebo šváb (Blaptica dubia) do veľkosti zadočku 1–2 ks koristi 1× za 1–2 týždne
Juvenilný jedinec Cvrčky / drobné šváby primeranej veľkosti 1–2 ks koristi každých 7–10 dní
Nymfa / sling (mláďa) Octomilky bez krídel, drobné cvrčíčiky drobná korisť 2× týždenne
Premolt / po zvliekaní Nekŕmiť (odstrániť živú korisť) nič kým nestvrdnú klepietka (~týždeň)
Voda (stále) Čistá odstátá voda v plytkej miske — jediný zdroj vlhkosti púštneho druhu stále k dispozícii priebežná výmena, nikdy nesmie vyschnúť

Rozmnožovací cyklus

Pohlavná dospelosť a jesenné putovanie samcov
Samce dospievajú po poslednom zvliekaní; na jeseň migrujú za samicami a čoskoro hynú

Rozmnožovanie Aphonopelma chalcodes v chove zvládajú len skúsení chovatelia. Druh pomaly dospieva — samice rádovo po niekoľkých rokoch. Samec po poslednom (dospelom) zvliekaní vytvorí pohlavné háčiky (tibiálne apofýzy) a naplní pohlavné bulby na klepietkach spermou. V prírode po letných monzúnoch dospelé samce na konci leta a na jeseň hromadne opúšťajú nory a putujú púšťou hľadajúc podľa feromónov nory samíc — sú to známe „pochody“ sklípkavcov. Po dosiahnutí dospelosti žije samec už len krátko a po párení zvyčajne čoskoro hynie; pri párení musí byť opatrný, lebo väčšia samica ho môže napadnúť.

Kokón s vajíčkami
Samica spriada kokón s desiatkami až stovkami vajíčok a stráži ho v nore

Po úspešnom párení samica neskôr v bezpečí nory spriada hodvábny kokón (vakok) s vajíčkami, ktorý aktívne stráži a otáča, aby zabezpečila rovnomerný vývin a správnu vlhkosť. Počet vajíčok býva rádovo desiatky až stovky. V chove sa kokón niekedy po čase odoberá do umelej inkubácie pre lepšiu kontrolu prežívania. Samica je v tomto období obzvlášť obranná a nemala by sa rušiť. Keďže ide o púštny druh, dôležité je nepreháňať vlhkosť ani počas inkubácie.

Liahnutie a nymfy
Z vajíčok sa liahnu nymfy (prenymfy), postupne sa zvliekajú na malé slingy

Z vajíčok sa najskôr vyvinú nymfy (prenymfálne štádiá), ktoré ešte neprijímajú potravu a vyvíjajú sa z vlastných zásob. Po niekoľkých zvliekaniach sa menia na drobné, samostatné mláďatá (slingy) s typickým telom a klepietkami. Tieto malé sklípkavce sa rozliezajú a začínajú loviť najmenšiu korisť (octomilky bez krídel, drobné cvrčíčiky). Kľúčová je stabilná teplota, prevažne suché prostredie a prístup k drobnému zdroju vody/vlhkosti bez premokrenia.

Odchov mláďat (slingov)
Veľmi pomalý rast — do dospelosti niekoľko rokov

Mláďatá sa zvyčajne oddeľujú do samostatných malých nádobiek (sklípkavce sú samotárske a mohli by sa kanibalizovať). Rast je veľmi pomalý — do dospelosti to trvá niekoľko rokov, čo súvisí s mimoriadnou dlhovekosťou druhu. Slingy kŕmime drobnou korisťou, dbáme na plytký zdroj vody/vlhkosti a prevažne suché prostredie. Práve pomalý odchov je dôvodom, prečo majú väčšie odchované jedince vyššiu cenu, a prečo je dospelá samica (s desiatkami rokov života pred sebou) najžiadanejšia.

Pohlavný dimorfizmus, dlhovekosť a zvliekanie
Samice 20–30 r, samce ~5–10 r; zvliekanie celý život

Dlhovekosť je u tohto druhu výnimočná: samice sa dožívajú 20–30 rokov a patria k najdlhšie žijúcim sklípkavcom vôbec, kým samce žijú len ~5–10 rokov a po dospelosti a jesennom putovaní za samicami čoskoro hynú. Pohlavný dimorfizmus dospelcov: samica je plavo-béžová, robustnejšia a celoživotne sa zvlieka; dospelý samec je štíhlejší, s dlhšími nohami, často s tmavšími (čiernymi) nohami, medeným hlavohruďou a červenkavým zadočkom, s pohlavnými háčikmi a bulbami. Zvliekanie (ekdýza) sprevádza pavúka celý život — pred ním stmavne a prestáva žrať, samotné zvliekanie prebieha v polohe na chrbte a pavúka pri ňom nikdy nerušíme, kým mu nestvrdnú nové klepietka (~týždeň).

Ochočenie a kontakt

1 Trvanie: Aklimatizácia niekoľko dní až týždne; chov je celoživotný — samice sa dožívajú 20–30 rokov, patria k najdlhšie žijúcim sklípkavcom

Sklípkavec arizonský patrí k absolútne najpokojnejším a najotuženejším sklípkavcom — je pomalý, neagresívny a nenáročný, často sa uvádza ako ideálny prvý druh. Nedá sa však ochočiť v zmysle psa či mačky; cieľom nie je „skrotiť“ pavúka, ale vytvoriť mu stabilné, bezpečné a predovšetkým SUCHÉ púštne terárium a zvládnuť pokojnú manipuláciu pri nutných presunoch. Hlavné pravidlá: (1) neberte ho zbytočne do rúk — je to pozorovacie zviera s dráždivými chĺpkami; (2) presuny robte nádobkou/téglikom, nie holými rukami, vždy nízko nad mäkkým podkladom; (3) rešpektujte premolt — pred zvliekaním a tesne po ňom pavúka nerušte ani nekŕmte; (4) udržiavajte SUCHO s plytkou miskou vody (žiadne rosenie ani premokrený substrát — je to púštny druh); (5) počítajte s dlhými obdobiami nečinnosti a odmietania potravy (je to normálne) a s mimoriadnou dĺžkou života (samica 20–30 rokov). Pri správnom prístupe je to nenáročné, vďačné a doslova celoživotné zviera.

1

Pripravte terárium ~30×30×30 cm so 7–12 cm SUCHÉHO hrabavého substrátu (kokos/hlina), úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou na vodu

2

Zaistite teplotu 24–30 °C (znesie izbových ~22–26 °C) a nízku vlhkosť (~40–50 %) — vlhkosť dodáva len miska, terárium drží SUCHO; žiadne rosenie

3

Zabezpečte dobré krížové vetranie proti zatuchnutiu — púštny druh ho potrebuje

4

Nechajte pavúka po prevoze niekoľko dní v pokoji, aby sa udomácnil a vyhrabal si noru; korisť ponúknite až keď je usadený

5

Manipuláciu obmedzte na nevyhnutné presuny pomocou nádobky, vždy nízko nad mäkkým podkladom — nikdy nedvíhajte vysoko

6

Rešpektujte premolt fázu (stmavnutie, nehybnosť, odmietanie potravy) — nekŕmte a nerušte; po zvliekaní počkajte ~týždeň

7

Pri vyrušení nepribližujte tvár ani ruky k zadočku — pavúk môže vykopnúť dráždivé chĺpky; po kontakte s teráriom si umyte ruky

8

Počítajte s dlhými obdobiami nečinnosti a hladovky (normálne) — kŕmte striedmo, dôležitejšia je stála čistá voda

Cena a kde kúpiť

25–50 € (nymfa/juvenil); dospelá samica 60–120 € a viac

Cena závisí od veľkosti a pohlavia. Malé nymfy (slingy) bývajú 25–50 €, väčšie juvenilné jedince 40–80 €, dospelé samice (vďaka mimoriadnej dlhovekosti najžiadanejšie) 60–120 € aj viac; dospelé samce sú lacnejšie. Druh nie je obmedzený CITES a je celkom dobre dostupný z odchovu — napriek tomu kupujte odchované jedince z renomovaného chovu, nie jedince pochybného pôvodu či z dovozu. Investícia do dospelej samice sa „rozloží“ na desiatky rokov chovu, keďže ide o jedného z najdlhšie žijúcich sklípkavcov vôbec.

Špecializované burzy teraristiky a exotov (napr. burzy v SR a ČR) — odchované jedince
Overení chovatelia sklípkavcov a teristických bezstavovcov (odporúčania z chovateľských fór)
bazos.sk — inzeráty teraristika (vždy si overte odchovaný pôvod a kondíciu jedinca)
Na čo si dať pozor Kupujte odchované jedince z renomovaného chovu (druh nie je CITES, ale odchov je etickejší a bezpečnejší než dovoz z prírody). Zdravý sklípkavec: plný, hladký zadoček (nie scvrknutý či vráskavý — to značí dehydratáciu/hladovanie), všetkých 8 nôh a 2 klepietka neporušené, plavo-béžové husté ochlpenie nôh, aktívna úniková reakcia pri jemnom podnete, čistý exoskelet bez roztočov. Vyhýbajte sa jedincom so scvrknutým bruškom, apatickým, s plesňou na substráte alebo s viditeľnými roztočmi. Pri kúpe sa pýtajte na vek, pohlavie a dátum posledného zvliekania; pre dlhý chov je výhodná samica (žije 20–30 rokov, samce len ~5–10 rokov). Pozor: dospelé samce putujúce za samicami sú v predaji časté a lacné, no kupujete len pár rokov života.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sklípkavec arizonský ~11–14 cm (rozpätie nôh) Sklípkavec červenokolenný ~12–14 cm Sklípkavec čierny ~14–16 cm Sklípkavec ružový ~12–14 cm
Sklípkavec arizonský (Aphonopelma chalcodes) Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii) Sklípkavec čierny (Grammostola pulchra) Sklípkavec ružový (Grammostola rosea)
Dĺžka~11–14 cm (rozpätie nôh)~12–14 cm~14–16 cm~12–14 cm
Váha
Dožitiesamice 20–30 r, samce ~5–10 rsamice 20–30 r, samce ~5–6 rsamice 20–30+ r, samce 6–8 rsamice 15–20 r, samce ~5 r
Hlučnosť1/52/51/51/5
Stav IUCNNE · bez CITESCITES II · IUCN VUNE · bez CITESNE · bez CITES
PovahaAktuálny druh — PÚŠTNY terestrický hrabavý sklípkavec zo Sonorskej púšte, plavo-béžové „blond“ ochlpené nohy; mimoriadne pokojný a otužilý (ideálny začiatočník), vyžaduje SUCHO; samce na jeseň migrujú za samicamiIkonický mexický terestrický druh, čierne telo so sýto oranžovo-červenými „kolenami“; tiež pokojný a dlhoveký, no zo suchých listnatých lesov (vlhkosť 60–70 % s vlhkým kútom) a chránený CITES IISýto čierny juhoamerický terestrický druh — mimoriadne pokojný a dlhoveký „začiatočník“; z trávnatých pamp, znesie skôr mierne vlhšie ako púštny arizonskýČílsky terestrický druh s hnedo-ružovým nádychom — veľmi pokojný a otužilý začiatočník zo suchých polopúští, podobne ako arizonský znesie sucho a dlho odmieta potravu
AreálJuhozápadné USA (Arizona) a severné Mexiko — Sonorská púšť, suché pláne a noryMexiko — pacifické pobrežie (Jalisco, Colima, Michoacán), suché listnaté lesy a noryJužná Brazília a Uruguaj — trávnaté pampy a kamenisté pláneČile (Atacama) — aridné polopúšte a podhorie Ánd

Choroby a prevencia

Dehydratácia (scvrknutý zadoček)
stredná

Príznaky: Scvrknuté, vráskavé alebo prepadnuté brucho (abdomen), apatia, schúlené nohy pod telom

Aj u púštneho druhu je voda kľúčová — vždy zabezpečte plytkú misku s čistou vodou; práve preto, že terárium je inak suché, je miska s vodou jediným zdrojom vlhkosti a nesmie nikdy vyschnúť

Problémové zvliekanie (dysecdysis)
stredná

Príznaky: Pavúk uviazne v starom exoskelete, deformované alebo stratené končatiny po zvliekaní, dlhé ležanie na chrbte

U púštneho druhu zriedkavejšie, no pri extrémnom suchu možné — pred premolt môže pomôcť mierne navlhčiť jeden kút pri miske; NIKDY nerušte ani neodťahujte starý exoskelet; stratené nohy dorastú pri ďalšom zvliekaní

Prasknutie zadočku po páde / poranenie
stredná

Príznaky: Únik telovej tekutiny (hemolymfy) z prasknutého abdomenu po páde z výšky alebo z ostrej dekorácie

Pád je pre sklípkavca smrteľne nebezpečný — manipulujte len nízko nad mäkkým podkladom; drobné poranenie ošetrite čistotou a (podľa chovateľskej praxe) zaschnutím, terárium udržujte sterilne čisté

Plesne a zatuchnutie z premokrenia
stredná

Príznaky: Plesnivé povlaky na substráte, zatuchnutý zápach, zhoršená kondícia pavúka v príliš vlhkom teráriu

Najčastejšia chyba pri tomto PÚŠTNOM druhu — neudržiavajte vlhko ani neroste; držte suchý substrát, dobré vetranie a vlhkosť dodávajte len miskou s vodou; pri pleseni vymeňte substrát

Roztoče a parazity v teráriu
stredná

Príznaky: Drobné pohyblivé bodky na exoskelete a substráte, zhoršená kondícia, najmä vo vlhkom a znečistenom teráriu

Prevencia je sucho, čistota a odstraňovanie zvyškov koristi; pri premnožení vymeňte substrát a vyčistite terárium; nikdy nedávajte hmyz odchytený vonku

Prevencia Sklípkavec arizonský je pri správnych podmienkach mimoriadne odolný, otužilý a dlhoveký (samice 20–30 rokov, patrí k najdlhšie žijúcim sklípkavcom). Najväčšie riziká: (1) Premokrenie a plesne — najčastejšia chyba pri tomto púštnom druhu; vyžaduje SUCHO s dobrým vetraním, vlhkosť dodáva len miska s vodou, NIE rosenie ani mokrý substrát; (2) Dehydratácia — prejaví sa scvrknutým zadočkom; práve preto, že terárium je suché, je plytká miska s čistou vodou kľúčová a nesmie vyschnúť; (3) Pád z výšky — krehký zadoček môže prasknúť, preto manipulujte len nízko nad mäkkým podkladom a terárium nerobte vysoké; (4) Problémové zvliekanie — u púštneho druhu zriedkavé, počas zvliekania pavúka NIKDY nerušte. Dráždivé (urtikujúce) chĺpky: nie sú „chorobou“ pavúka, ale zdravotným rizikom pre chovateľa — pri kontakte dráždia kožu, oči a dýchacie cesty; po manipulácii s teráriom si vždy umyte ruky a nešúchajte si oči. Prevencia: stabilná teplota 24–30 °C, nízka vlhkosť (~40–50 %) so stálou miskou vody, čistý suchý substrát s úkrytom, odstraňovanie nezožratej koristi, dobré vetranie a pokoj počas premolt. Dlhé obdobia nečinnosti a odmietania potravy sú u tohto druhu normálne.

Zaujímavosti

1

Ideálny začiatočnícky sklípkavec — mimoriadne pokojný a otužilýAphonopelma chalcodes patrí vďaka pomalej, neagresívnej povahe, odolnosti a nenáročnosti k najlepším druhom pre úplných začiatočníkov; pri vyrušení sa skôr stiahne do nory, než by útočil.

2

Púštny druh zo Sonorskej púšte — vyžaduje SUCHO — na rozdiel od tropických sklípkavcov žije v horúcej, prevažne suchej Sonorskej púšti (Arizona, sev. Mexiko); v teráriu preto potrebuje suchý substrát a vlhkosť dodávanú len miskou s vodou, NIE rosenie.

3

Mimoriadne dlhoveká samica — 20–30 rokov — samice patria k najdlhšie žijúcim sklípkavcom vôbec a bežne sa dožívajú dvoch až troch desaťročí, čo z nich robí doslova celoživotného chovanca; samce naopak žijú len ~5–10 rokov.

4

Plavé „blond“ ochlpenie nôh — anglický názov „Arizona blonde tarantula“ vystihuje jeho vzhľad: plavo-béžové, husto ochlpené nohy a o niečo tmavšie telo; práve plavé chĺpky dali druhu meno. Rozpätie nôh dosahuje približne 11–14 cm.

5

Na jeseň samce hromadne putujú púšťou za samicami — po letných monzúnových dažďoch dospelé samce opúšťajú nory a vydávajú sa na pochod hľadajúc podľa feromónov nory samíc; tieto „pochody sklípkavcov“ patria k známym úkazom americkej púšte.

6

Dráždivé (urtikujúce) chĺpky — ale málokedy ich použije — tak ako ostatné americké sklípkavce má na zadočku jemné dráždivé chĺpky, ktoré pri vyrušení môže zadnými nohami vykopať; tento druh ich však používa len zriedka a radšej sa pokojne stiahne.

7

Nemý rod Aphonopelma — bez stridulácie — názov rodu Aphonopelma doslova znamená „nemý chodidlový“: na rozdiel od mnohých ázijských a afrických sklípkavcov sa pri obrane nespolieha na syčanie/striduláciu, ale na únik a dráždivé chĺpky.

8

Terestrický hrabavý druh — žije v nore — v púštnej pôde si vyhrabe noru s priemerom asi 2,5–5 cm a pri jej ústí číha na korisť; je nočný a von vychádza, keď teplota klesne do rozmedzia zhruba 23–31 °C.

9

Slabý jed, zriedkavé uhryznutie — namiesto hryzenia sa radšej stiahne; jed je pre človeka len slabý (uhryznutie sa prirovnáva k bodnutiu osy), no nie je to dôvod brať pavúka bezdôvodne do rúk.

10

Pomaly rastúci — preto taký dlhoveký — pomalý metabolizmus a rast (do dospelosti niekoľko rokov) priamo súvisia s výnimočnou dlhovekosťou; netreba ho prekrmovať a dlhé obdobia odmietania potravy sú u tohto druhu úplne normálne.

Taxonomická klasifikácia

species Sklípkavec arizonský (Aphonopelma chalcodes)
Ríša Animalia
Kmeň Arthropoda (článkonožce)
Trieda Arachnida (pavúkovce)
Rad Araneae (pavúky)
Podrad Mygalomorphae (sklípkavce a príbuzní)
Čeľaď Theraphosidae (sklípkavcovité)
Rod Aphonopelma
Druh Aphonopelma chalcodes (Chamberlin, 1940)

? Často kladené otázky

Áno — patrí k najlepším druhom pre začiatočníkov. Aphonopelma chalcodes je mimoriadne pokojný, neagresívny, otužilý a nenáročný, znáša bežnú izbovú teplotu a vyžaduje len jednoduché suché terárium s úkrytom a miskou na vodu. Treba však rešpektovať, že nie je to maznavé zviera: má dráždivé chĺpky, nemá sa brať zbytočne do rúk a ide o mimoriadne dlhodobý záväzok — samice žijú 20–30 rokov.

Nie — práve naopak. Je to PÚŠTNY druh zo Sonorskej púšte, takže vyžaduje SUCHÉ prostredie s nízkou vlhkosťou (~40–50 %). Vlhkosť mu dodáva výhradne plytká miska s čistou vodouNEroste a neudržiavajte premokrený substrát. Trvalé mokro je pre tento druh škodlivé a vedie k plesniam, zatuchnutiu a úhynu. Stačí mu suchý hrabavý substrát, úkryt, dobré vetranie a stála miska vody.

Samice patria k najdlhšie žijúcim sklípkavcom vôbec — dožívajú sa 20–30 rokov. Je to teda doslova celoživotný záväzok, ktorý môže presiahnuť aj dve desaťročia chovu. Samce naopak žijú len ~5–10 rokov a po dosiahnutí dospelosti a jesennom putovaní za samicami čoskoro hynú. Práve preto je pre dlhý chov výhodné kúpiť mladú samicu — investícia sa „rozloží“ na desiatky rokov.

Pre zdravého človeka nie je životu nebezpečné. Druh hryzie len výnimočne — pri vyrušení sa skôr stiahne do nory alebo (zriedka) si vykope dráždivé (urtikujúce) chĺpky. Jed je slabý a uhryznutie sa prirovnáva k bodnutiu osy (bolesť, začervenanie). Väčším praktickým problémom sú práve dráždivé chĺpky, ktoré dráždia kožu a najmä oči a dýchacie cesty. Pri alergii alebo zasiahnutí očí vyhľadajte lekára.

Dospelého jedinca stačí kŕmiť približne raz za 1–2 týždne vhodne veľkou živou korisťou (cvrček, šváb), ktorá nie je väčšia ako jeho zadoček. Malé nymfy (slingy) kŕmte 2× týždenne drobnou korisťou, juvenilné každých 7–10 dní. Tento druh dokáže dlhé týždne až mesiace dobrovoľne odmietať potravu (pred zvliekaním alebo v chladnejšom období) — je to úplne normálne a netreba sa znepokojovať, kým má pavúk vodu a plný zadoček. Prekrmovanie mu skôr škodí; dôležitejšia je stála čistá voda.

Lepšie nie. Hoci je to jeden z najpokojnejších sklípkavcov, nie je to maznavé zviera a manipulácia je riziková pre obe strany: pavúk môže pri vyrušení (zriedka) vykopnúť dráždivé chĺpky, a najmä pád z výšky je preňho smrteľný (môže prasknúť zadoček). Ak je presun nutný (čistenie terária), použite nádobku/téglik, robte to nízko nad mäkkým podkladom a po kontakte si umyte ruky. Je to predovšetkým pozorovacie zviera.

V prírode po letných monzúnoch dospelé samce na jeseň hromadne opúšťajú nory a putujú Sonorskou púšťou, aby podľa feromónov našli nory samíc — sú to známe „pochody sklípkavcov“. V chove sa to prejaví tým, že dospelý samec začne neúnavne a nepokojne pochodovať po teráriu; je to znak, že je dospelý a hľadá samicu, a zároveň signál, že mu zostáva už len krátky život. Práve preto sú dospelé putujúce samce v predaji časté a lacné — kupujete však len pár rokov života, na rozdiel od dlhovekej samice.

ZDROJ: Wikipedia (EN — Aphonopelma chalcodes), World Spider Catalog (Theraphosidae, Aphonopelma), Hamilton, Hendrixson & Bond 2016 (ZooKeys 560 — taxonomická revízia rodu Aphonopelma v USA), The Tarantula Co

 Cudzie názvy

Anglicky:   Arizona blonde tarantula / Desert blonde tarantula / Western desert tarantula / Mexican blonde tarantula, Latinsky:   Aphonopelma chalcodes, Česky:   Sklípkan arizonský / sklípkan plavý, Nemecky:   Arizona-Blondvogelspinne / Wüsten-Vogelspinne