Theraphosidae (sklípkavcovité)
Sklípkavec arizonský je z pohľadu majiteľa úplne nemý živočích — nemá hlasivky ani orgán na produkciu hlasu a nevydáva žiadne zvuky počuteľné mimo terária. Latinský názov rodu Aphonopelma doslova znamená „nemý chodidlový“ a naznačuje, že tieto sklípkavce nestriduluju — na rozdiel od mnohých ázijských a afrických rodov, ktoré pri obrane trením zhlukov osobitých štetín (setae) vyludzujú syčivý či vrčivý zvuk. Aphonopelma chalcodes sa pri ohrození spolieha skôr na únik do nory a prípadné vykopávanie dráždivých (urtikujúcich) chĺpkov z brušného políčka než na akýkoľvek zvuk. Jediný jemný šelest môže vychádzať z pohybu nôh po suchom substráte alebo z manipulácie s krmivom — nie z „hlasu“. Komunikácia medzi jedincami a vnímanie okolia prebieha predovšetkým cez vibrácie podkladu, ktoré pavúk cíti citlivými chĺpkami a štrbinovými orgánmi na nohách, a cez chemické signály (feromóny pri párení — práve podľa nich samce na jeseň nachádzajú nory samíc). V byte je teda chov tohto sklípkavca absolútne tichý.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Dospelý jedinec (večer) | Živý cvrček alebo šváb (Blaptica dubia) do veľkosti zadočku | 1–2 ks koristi | 1× za 1–2 týždne |
| Juvenilný jedinec | Cvrčky / drobné šváby primeranej veľkosti | 1–2 ks koristi | každých 7–10 dní |
| Nymfa / sling (mláďa) | Octomilky bez krídel, drobné cvrčíčiky | drobná korisť | 2× týždenne |
| Premolt / po zvliekaní | Nekŕmiť (odstrániť živú korisť) | nič | kým nestvrdnú klepietka (~týždeň) |
| Voda (stále) | Čistá odstátá voda v plytkej miske — jediný zdroj vlhkosti púštneho druhu | stále k dispozícii | priebežná výmena, nikdy nesmie vyschnúť |
Rozmnožovanie Aphonopelma chalcodes v chove zvládajú len skúsení chovatelia. Druh pomaly dospieva — samice rádovo po niekoľkých rokoch. Samec po poslednom (dospelom) zvliekaní vytvorí pohlavné háčiky (tibiálne apofýzy) a naplní pohlavné bulby na klepietkach spermou. V prírode po letných monzúnoch dospelé samce na konci leta a na jeseň hromadne opúšťajú nory a putujú púšťou hľadajúc podľa feromónov nory samíc — sú to známe „pochody“ sklípkavcov. Po dosiahnutí dospelosti žije samec už len krátko a po párení zvyčajne čoskoro hynie; pri párení musí byť opatrný, lebo väčšia samica ho môže napadnúť.
Po úspešnom párení samica neskôr v bezpečí nory spriada hodvábny kokón (vakok) s vajíčkami, ktorý aktívne stráži a otáča, aby zabezpečila rovnomerný vývin a správnu vlhkosť. Počet vajíčok býva rádovo desiatky až stovky. V chove sa kokón niekedy po čase odoberá do umelej inkubácie pre lepšiu kontrolu prežívania. Samica je v tomto období obzvlášť obranná a nemala by sa rušiť. Keďže ide o púštny druh, dôležité je nepreháňať vlhkosť ani počas inkubácie.
Z vajíčok sa najskôr vyvinú nymfy (prenymfálne štádiá), ktoré ešte neprijímajú potravu a vyvíjajú sa z vlastných zásob. Po niekoľkých zvliekaniach sa menia na drobné, samostatné mláďatá (slingy) s typickým telom a klepietkami. Tieto malé sklípkavce sa rozliezajú a začínajú loviť najmenšiu korisť (octomilky bez krídel, drobné cvrčíčiky). Kľúčová je stabilná teplota, prevažne suché prostredie a prístup k drobnému zdroju vody/vlhkosti bez premokrenia.
Mláďatá sa zvyčajne oddeľujú do samostatných malých nádobiek (sklípkavce sú samotárske a mohli by sa kanibalizovať). Rast je veľmi pomalý — do dospelosti to trvá niekoľko rokov, čo súvisí s mimoriadnou dlhovekosťou druhu. Slingy kŕmime drobnou korisťou, dbáme na plytký zdroj vody/vlhkosti a prevažne suché prostredie. Práve pomalý odchov je dôvodom, prečo majú väčšie odchované jedince vyššiu cenu, a prečo je dospelá samica (s desiatkami rokov života pred sebou) najžiadanejšia.
Dlhovekosť je u tohto druhu výnimočná: samice sa dožívajú 20–30 rokov a patria k najdlhšie žijúcim sklípkavcom vôbec, kým samce žijú len ~5–10 rokov a po dospelosti a jesennom putovaní za samicami čoskoro hynú. Pohlavný dimorfizmus dospelcov: samica je plavo-béžová, robustnejšia a celoživotne sa zvlieka; dospelý samec je štíhlejší, s dlhšími nohami, často s tmavšími (čiernymi) nohami, medeným hlavohruďou a červenkavým zadočkom, s pohlavnými háčikmi a bulbami. Zvliekanie (ekdýza) sprevádza pavúka celý život — pred ním stmavne a prestáva žrať, samotné zvliekanie prebieha v polohe na chrbte a pavúka pri ňom nikdy nerušíme, kým mu nestvrdnú nové klepietka (~týždeň).
Sklípkavec arizonský patrí k absolútne najpokojnejším a najotuženejším sklípkavcom — je pomalý, neagresívny a nenáročný, často sa uvádza ako ideálny prvý druh. Nedá sa však ochočiť v zmysle psa či mačky; cieľom nie je „skrotiť“ pavúka, ale vytvoriť mu stabilné, bezpečné a predovšetkým SUCHÉ púštne terárium a zvládnuť pokojnú manipuláciu pri nutných presunoch. Hlavné pravidlá: (1) neberte ho zbytočne do rúk — je to pozorovacie zviera s dráždivými chĺpkami; (2) presuny robte nádobkou/téglikom, nie holými rukami, vždy nízko nad mäkkým podkladom; (3) rešpektujte premolt — pred zvliekaním a tesne po ňom pavúka nerušte ani nekŕmte; (4) udržiavajte SUCHO s plytkou miskou vody (žiadne rosenie ani premokrený substrát — je to púštny druh); (5) počítajte s dlhými obdobiami nečinnosti a odmietania potravy (je to normálne) a s mimoriadnou dĺžkou života (samica 20–30 rokov). Pri správnom prístupe je to nenáročné, vďačné a doslova celoživotné zviera.
Pripravte terárium ~30×30×30 cm so 7–12 cm SUCHÉHO hrabavého substrátu (kokos/hlina), úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou na vodu
Zaistite teplotu 24–30 °C (znesie izbových ~22–26 °C) a nízku vlhkosť (~40–50 %) — vlhkosť dodáva len miska, terárium drží SUCHO; žiadne rosenie
Zabezpečte dobré krížové vetranie proti zatuchnutiu — púštny druh ho potrebuje
Nechajte pavúka po prevoze niekoľko dní v pokoji, aby sa udomácnil a vyhrabal si noru; korisť ponúknite až keď je usadený
Manipuláciu obmedzte na nevyhnutné presuny pomocou nádobky, vždy nízko nad mäkkým podkladom — nikdy nedvíhajte vysoko
Rešpektujte premolt fázu (stmavnutie, nehybnosť, odmietanie potravy) — nekŕmte a nerušte; po zvliekaní počkajte ~týždeň
Pri vyrušení nepribližujte tvár ani ruky k zadočku — pavúk môže vykopnúť dráždivé chĺpky; po kontakte s teráriom si umyte ruky
Počítajte s dlhými obdobiami nečinnosti a hladovky (normálne) — kŕmte striedmo, dôležitejšia je stála čistá voda
Cena závisí od veľkosti a pohlavia. Malé nymfy (slingy) bývajú 25–50 €, väčšie juvenilné jedince 40–80 €, dospelé samice (vďaka mimoriadnej dlhovekosti najžiadanejšie) 60–120 € aj viac; dospelé samce sú lacnejšie. Druh nie je obmedzený CITES a je celkom dobre dostupný z odchovu — napriek tomu kupujte odchované jedince z renomovaného chovu, nie jedince pochybného pôvodu či z dovozu. Investícia do dospelej samice sa „rozloží“ na desiatky rokov chovu, keďže ide o jedného z najdlhšie žijúcich sklípkavcov vôbec.
| Sklípkavec arizonský (Aphonopelma chalcodes) | Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii) | Sklípkavec čierny (Grammostola pulchra) | Sklípkavec ružový (Grammostola rosea) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~11–14 cm (rozpätie nôh) | ~12–14 cm | ~14–16 cm | ~12–14 cm |
| Váha | — | — | — | — |
| Dožitie | samice 20–30 r, samce ~5–10 r | samice 20–30 r, samce ~5–6 r | samice 20–30+ r, samce 6–8 r | samice 15–20 r, samce ~5 r |
| Hlučnosť | 1/5 | 2/5 | 1/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | NE · bez CITES | CITES II · IUCN VU | NE · bez CITES | NE · bez CITES |
| Povaha | Aktuálny druh — PÚŠTNY terestrický hrabavý sklípkavec zo Sonorskej púšte, plavo-béžové „blond“ ochlpené nohy; mimoriadne pokojný a otužilý (ideálny začiatočník), vyžaduje SUCHO; samce na jeseň migrujú za samicami | Ikonický mexický terestrický druh, čierne telo so sýto oranžovo-červenými „kolenami“; tiež pokojný a dlhoveký, no zo suchých listnatých lesov (vlhkosť 60–70 % s vlhkým kútom) a chránený CITES II | Sýto čierny juhoamerický terestrický druh — mimoriadne pokojný a dlhoveký „začiatočník“; z trávnatých pamp, znesie skôr mierne vlhšie ako púštny arizonský | Čílsky terestrický druh s hnedo-ružovým nádychom — veľmi pokojný a otužilý začiatočník zo suchých polopúští, podobne ako arizonský znesie sucho a dlho odmieta potravu |
| Areál | Juhozápadné USA (Arizona) a severné Mexiko — Sonorská púšť, suché pláne a nory | Mexiko — pacifické pobrežie (Jalisco, Colima, Michoacán), suché listnaté lesy a nory | Južná Brazília a Uruguaj — trávnaté pampy a kamenisté pláne | Čile (Atacama) — aridné polopúšte a podhorie Ánd |
Príznaky: Scvrknuté, vráskavé alebo prepadnuté brucho (abdomen), apatia, schúlené nohy pod telom
Aj u púštneho druhu je voda kľúčová — vždy zabezpečte plytkú misku s čistou vodou; práve preto, že terárium je inak suché, je miska s vodou jediným zdrojom vlhkosti a nesmie nikdy vyschnúť
Príznaky: Pavúk uviazne v starom exoskelete, deformované alebo stratené končatiny po zvliekaní, dlhé ležanie na chrbte
U púštneho druhu zriedkavejšie, no pri extrémnom suchu možné — pred premolt môže pomôcť mierne navlhčiť jeden kút pri miske; NIKDY nerušte ani neodťahujte starý exoskelet; stratené nohy dorastú pri ďalšom zvliekaní
Príznaky: Únik telovej tekutiny (hemolymfy) z prasknutého abdomenu po páde z výšky alebo z ostrej dekorácie
Pád je pre sklípkavca smrteľne nebezpečný — manipulujte len nízko nad mäkkým podkladom; drobné poranenie ošetrite čistotou a (podľa chovateľskej praxe) zaschnutím, terárium udržujte sterilne čisté
Príznaky: Plesnivé povlaky na substráte, zatuchnutý zápach, zhoršená kondícia pavúka v príliš vlhkom teráriu
Najčastejšia chyba pri tomto PÚŠTNOM druhu — neudržiavajte vlhko ani neroste; držte suchý substrát, dobré vetranie a vlhkosť dodávajte len miskou s vodou; pri pleseni vymeňte substrát
Príznaky: Drobné pohyblivé bodky na exoskelete a substráte, zhoršená kondícia, najmä vo vlhkom a znečistenom teráriu
Prevencia je sucho, čistota a odstraňovanie zvyškov koristi; pri premnožení vymeňte substrát a vyčistite terárium; nikdy nedávajte hmyz odchytený vonku
Ideálny začiatočnícky sklípkavec — mimoriadne pokojný a otužilý — Aphonopelma chalcodes patrí vďaka pomalej, neagresívnej povahe, odolnosti a nenáročnosti k najlepším druhom pre úplných začiatočníkov; pri vyrušení sa skôr stiahne do nory, než by útočil.
Púštny druh zo Sonorskej púšte — vyžaduje SUCHO — na rozdiel od tropických sklípkavcov žije v horúcej, prevažne suchej Sonorskej púšti (Arizona, sev. Mexiko); v teráriu preto potrebuje suchý substrát a vlhkosť dodávanú len miskou s vodou, NIE rosenie.
Mimoriadne dlhoveká samica — 20–30 rokov — samice patria k najdlhšie žijúcim sklípkavcom vôbec a bežne sa dožívajú dvoch až troch desaťročí, čo z nich robí doslova celoživotného chovanca; samce naopak žijú len ~5–10 rokov.
Plavé „blond“ ochlpenie nôh — anglický názov „Arizona blonde tarantula“ vystihuje jeho vzhľad: plavo-béžové, husto ochlpené nohy a o niečo tmavšie telo; práve plavé chĺpky dali druhu meno. Rozpätie nôh dosahuje približne 11–14 cm.
Na jeseň samce hromadne putujú púšťou za samicami — po letných monzúnových dažďoch dospelé samce opúšťajú nory a vydávajú sa na pochod hľadajúc podľa feromónov nory samíc; tieto „pochody sklípkavcov“ patria k známym úkazom americkej púšte.
Dráždivé (urtikujúce) chĺpky — ale málokedy ich použije — tak ako ostatné americké sklípkavce má na zadočku jemné dráždivé chĺpky, ktoré pri vyrušení môže zadnými nohami vykopať; tento druh ich však používa len zriedka a radšej sa pokojne stiahne.
Nemý rod Aphonopelma — bez stridulácie — názov rodu Aphonopelma doslova znamená „nemý chodidlový“: na rozdiel od mnohých ázijských a afrických sklípkavcov sa pri obrane nespolieha na syčanie/striduláciu, ale na únik a dráždivé chĺpky.
Terestrický hrabavý druh — žije v nore — v púštnej pôde si vyhrabe noru s priemerom asi 2,5–5 cm a pri jej ústí číha na korisť; je nočný a von vychádza, keď teplota klesne do rozmedzia zhruba 23–31 °C.
Slabý jed, zriedkavé uhryznutie — namiesto hryzenia sa radšej stiahne; jed je pre človeka len slabý (uhryznutie sa prirovnáva k bodnutiu osy), no nie je to dôvod brať pavúka bezdôvodne do rúk.
Pomaly rastúci — preto taký dlhoveký — pomalý metabolizmus a rast (do dospelosti niekoľko rokov) priamo súvisia s výnimočnou dlhovekosťou; netreba ho prekrmovať a dlhé obdobia odmietania potravy sú u tohto druhu úplne normálne.
Áno — patrí k najlepším druhom pre začiatočníkov. Aphonopelma chalcodes je mimoriadne pokojný, neagresívny, otužilý a nenáročný, znáša bežnú izbovú teplotu a vyžaduje len jednoduché suché terárium s úkrytom a miskou na vodu. Treba však rešpektovať, že nie je to maznavé zviera: má dráždivé chĺpky, nemá sa brať zbytočne do rúk a ide o mimoriadne dlhodobý záväzok — samice žijú 20–30 rokov.
Nie — práve naopak. Je to PÚŠTNY druh zo Sonorskej púšte, takže vyžaduje SUCHÉ prostredie s nízkou vlhkosťou (~40–50 %). Vlhkosť mu dodáva výhradne plytká miska s čistou vodou — NEroste a neudržiavajte premokrený substrát. Trvalé mokro je pre tento druh škodlivé a vedie k plesniam, zatuchnutiu a úhynu. Stačí mu suchý hrabavý substrát, úkryt, dobré vetranie a stála miska vody.
Samice patria k najdlhšie žijúcim sklípkavcom vôbec — dožívajú sa 20–30 rokov. Je to teda doslova celoživotný záväzok, ktorý môže presiahnuť aj dve desaťročia chovu. Samce naopak žijú len ~5–10 rokov a po dosiahnutí dospelosti a jesennom putovaní za samicami čoskoro hynú. Práve preto je pre dlhý chov výhodné kúpiť mladú samicu — investícia sa „rozloží“ na desiatky rokov.
Pre zdravého človeka nie je životu nebezpečné. Druh hryzie len výnimočne — pri vyrušení sa skôr stiahne do nory alebo (zriedka) si vykope dráždivé (urtikujúce) chĺpky. Jed je slabý a uhryznutie sa prirovnáva k bodnutiu osy (bolesť, začervenanie). Väčším praktickým problémom sú práve dráždivé chĺpky, ktoré dráždia kožu a najmä oči a dýchacie cesty. Pri alergii alebo zasiahnutí očí vyhľadajte lekára.
Dospelého jedinca stačí kŕmiť približne raz za 1–2 týždne vhodne veľkou živou korisťou (cvrček, šváb), ktorá nie je väčšia ako jeho zadoček. Malé nymfy (slingy) kŕmte 2× týždenne drobnou korisťou, juvenilné každých 7–10 dní. Tento druh dokáže dlhé týždne až mesiace dobrovoľne odmietať potravu (pred zvliekaním alebo v chladnejšom období) — je to úplne normálne a netreba sa znepokojovať, kým má pavúk vodu a plný zadoček. Prekrmovanie mu skôr škodí; dôležitejšia je stála čistá voda.
Lepšie nie. Hoci je to jeden z najpokojnejších sklípkavcov, nie je to maznavé zviera a manipulácia je riziková pre obe strany: pavúk môže pri vyrušení (zriedka) vykopnúť dráždivé chĺpky, a najmä pád z výšky je preňho smrteľný (môže prasknúť zadoček). Ak je presun nutný (čistenie terária), použite nádobku/téglik, robte to nízko nad mäkkým podkladom a po kontakte si umyte ruky. Je to predovšetkým pozorovacie zviera.
V prírode po letných monzúnoch dospelé samce na jeseň hromadne opúšťajú nory a putujú Sonorskou púšťou, aby podľa feromónov našli nory samíc — sú to známe „pochody sklípkavcov“. V chove sa to prejaví tým, že dospelý samec začne neúnavne a nepokojne pochodovať po teráriu; je to znak, že je dospelý a hľadá samicu, a zároveň signál, že mu zostáva už len krátky život. Práve preto sú dospelé putujúce samce v predaji časté a lacné — kupujete však len pár rokov života, na rozdiel od dlhovekej samice.