Sklípkavec mexický zlatý (Brachypelma albiceps)

Theraphosidae (sklípkavcovité)

Sklípkavec mexický zlatý

Brachypelma albiceps — nápadný mexický terestrický sklípkavec — ČIERNE NOHY, ZLATISTÁ (plavá) HLAVOHRUĎ a sýto ČERVENO-ORANŽOVÉ chĺpky na zadočku („golden red rump“); pokojný, otužilý a dlhoveký (samice ~15–20 r) — výborný začiatočnícky druh s dráždivými chĺpkami, chránený CITES II

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | suchozemský · hrabavý · hmyzožravec — IUCN Least Concern (najmenej ohrozený) vďaka rozsiahlemu areálu (rozloha výskytu ~26 533 km², obývaná plocha ~15 996 km²), populácia však KLESÁ pre stratu biotopu (poľnohospodárstvo, urbanizácia) a nelegálny zber. CHRÁNENÝ: celý rod Brachypelma je v CITES Prílohe II (od 1994) — kupovať VÝHRADNE odchované jedince (slingy), nikdy nie odchyt z prírody.
Rozpätie nôh~13–15 cm (telo ~6,5 cm)
Teplota terária24–28 °C (znesie izbových ~20–24 °C)
Vlhkosťmierna (suchší vrch, vlhkejšia spodná vrstva)
Životnosťsamice ~15–20 r, samce ~5–6 r
Pôvodstredné Mexiko (Guerrero, Morelos)
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
2/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

50% 30% 20% STRAVA zloženie
Cvrčky (dospelé/subadultné) — 50 % 50%
Šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) — 30 % 30%
Kobylky, sarančatá a iný hmyz — 20 % 20%

Odporúčané potraviny

  • Cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus) — základ stravy, veľkosť koristi maximálne do veľkosti zadočku sklípkavca
  • Šváby Blaptica dubia a Shelfordella lateralis — výživná, ľahko chovateľná korisť pre subadultné a dospelé jedince
  • Sarančatá a kobylky — vítané spestrenie pre väčšie jedince
  • Mole zophobas / múčne červy (Tenebrio) striedmo — tučnejšia korisť len ako doplnok, nie základ
  • Drobné cvrčíčiky a octomilky (Drosophila) bez krídel — vhodné pre malé nymfy (slingy)
  • Larvy potemníka / zophobas pre dospelé jedince — občasné, kvôli vysokému obsahu tuku len výnimočne
  • Vždy živá, zdravá kŕmna korisť z chovu — nikdy nie hmyz odchytený v záhrade
  • Čistá odstátá voda v plytkej miske — neustále k dispozícii, samotná voda je dôležitejšia než časté kŕmenie

Zakázané potraviny

  • Stavovce (myšky, „pinkies“) — zbytočné a rizikové, sklípkavec ich nepotrebuje a zvyšky hnijú v teráriu
  • Hmyz odchytený vonku — riziko pesticídov, parazitov a roztočov zavlečených do terária
  • Korisť väčšia ako zadoček sklípkavca — môže pavúka stresovať alebo poraniť, najmä pred zvliekaním
  • Kŕmenie počas premolt fázy a tesne po zvliekaní — pavúk odmieta žrať a má mäkký, zraniteľný exoskelet
  • Ľudská strava, mäso cicavcov, mliečne výrobky — sklípkavec je hmyzožravec, takáto potrava mu škodí
  • Ponechaná nezožratá korisť v teráriu cez noc — živý cvrček môže obhrýzať zvliekajúceho sa pavúka, vždy ju odstrániť
  • Prekrmovanie „nasilu“ — dospelú samicu stačí kŕmiť rádovo raz za 2–3 týždne, prekrmovanie skracuje život
Tip od odborníka Sklípkavec mexický zlatý (Brachypelma albiceps) je stredne rýchlo rastúci hmyzožravý lovec zo zálohy — v prírode čaká pri ústí nory a uchytí korisť, ktorá prejde okolo. Má výrazný, takmer „hltavý“ kŕmny reflex, ale inak je pokojný. V teráriu je základom stravy živý hmyz: cvrčky, šváby (Blaptica dubia), kobylky a sarančatá. Pravidlo veľkosti: korisť by nemala byť väčšia ako zadoček (abdomen) pavúka. Frekvencia: malé nymfy (slingy) kŕmte 2× týždenne drobnou korisťou, juvenilné jedince každých 7–10 dní a dospelé jedince stačí kŕmiť približne raz za 2–3 týždne — tento druh je nenáročný a prekrmovanie mu skôr škodí. POZOR na zvliekanie: pred zvliekaním (premolt) pavúk prestáva žrať, stmavne a sedí nehybne — vtedy nekŕmte a odstráňte živú korisť, aby cvrček neobhrýzal mäkkého, čerstvo zvlečeného pavúka. Po zvliekaní počkajte približne týždeň (kým stvrdnú klepietka), až potom ponúknite prvú korisť. Nikdy nepodávajte hmyz odchytený vonku (pesticídy, roztoče) a nezožratú korisť po pár hodinách vždy vyberte. Najdôležitejšia je stála plytká miska s čistou vodou — sklípkavec vydrží týždne bez potravy, no nie bez vody.

Správanie a komunikácia

1 Hlučnosť 1 Priľnavosť 2 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 1.6
1/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Sklípkavec nevydáva zvuky počuteľné pre človeka — chov je úplne tichý, vhodný do bytu aj spálne.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Sklípkavec mexický zlatý NIE je maznavé zviera — hoci patrí k pokojným a miernym mexickým sklípkavcom a je obľúbený pre svoju nenáročnosť, nie je určený na manipuláciu ani hladkanie. Pri vyrušení sa najčastejšie stiahne do úkrytu alebo nory, prípadne sa postaví do obrannej pozície a zadnými nohami si z brušného políčka vykopáva dráždivé (urtikujúce) chĺpky smerom k votrelcovi — práve toto je jeho hlavná obrana, nie uhryznutie (hrýzť je veľmi neochotný a jed má slabý). Dráždivé chĺpky (typu I a III) spôsobujú svrbenie a podráždenie kože, očí a dýchacích ciest — preto je manipulácia riziková pre pavúka aj človeka. Pád z výšky (napr. z ruky) je pre sklípkavca smrteľne nebezpečný — krehký zadoček môže prasknúť. Čaro tohto druhu spočíva v pozorovaní z bezpečnej vzdialenosti — nádherný kontrast zlatistej (plavej) hlavohrude, čiernych nôh a sýto červeno-oranžového „zadočku“, pomalé pohyby a fascinujúce zvliekanie. Manipulácia by sa mala obmedziť na nevyhnutné presuny (napr. čistenie terária) pomocou nádobky, nie holými rukami.
2/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Sklípkavec mexický zlatý je pokojný, pomalý a usadený druh — väčšinu času presedí pri ústí úkrytu alebo na otvorenom priestranstve terária a šetrí energiou. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý sklípkavec: mladšie jedince (slingy) sa radi zahrabávajú a budujú si dlhšie nory, dospelé sú naopak často „na očiach“ a usadia sa pri zvolenom úkryte. Aktívnejší býva za šera a v noci, keď číha na korisť alebo prejde teráriom. Prudké pohyby predvádza len výnimočne — pri love (rýchly, energický výpad po koristi) alebo pri vyrušení (úniková reakcia, kopanie chĺpkov). Pomalý až stredný metabolizmus a pomalý rast sú dôvodom jeho dlhovekosti; nepotrebuje veľký priestor ani „zábavu“, ale pokojné, stabilné a suchšie terárium s úkrytom, dostatkom substrátu na hrabanie a miskou na vodu. Pre pozorovateľa je to nenáročný, dekoratívny chovanec, ktorého čaro je práve v pokoji a nápadnom „zlato–červenom“ sfarbení.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Sklípkavce nedokážu vydávať hlas ani napodobňovať reč — komunikácia prebieha cez vibrácie podkladu a dotyk, nie zvukom počuteľným pre človeka.

Hlasový prejav a reč

1/5 hlasitosť

Sklípkavec mexický zlatý je z pohľadu majiteľa úplne nemý živočích — nemá hlasivky ani orgán na produkciu hlasu a nevydáva žiadne zvuky počuteľné mimo terária. Mnohé sklípkavce (najmä niektoré ázijské a africké rody) dokážu pri obrane stridulovať — trením zhlukov osobitých štetín (setae) na klepietkach alebo nohách vyludzujú syčivý či vrčivý zvuk, ktorý má votrelca odplašiť. Brachypelma albiceps sa však pri ohrození spolieha takmer výhradne na vykopávanie dráždivých (urtikujúcich) chĺpkov z brušného políčka, nie na výrazné syčanie. Akýkoľvek jemný šelest vychádza nanajvýš z pohybu nôh po substráte, z hrabania nory alebo z manipulácie s krmivom — nie z „hlasu“. Komunikácia medzi jedincami a vnímanie okolia prebieha predovšetkým cez vibrácie podkladu, ktoré pavúk cíti citlivými chĺpkami a štrbinovými orgánmi na nohách, a cez chemické signály (feromóny pri párení). V byte je teda chov tohto sklípkavca absolútne tichý.

Dokáže hovoriť? Sklípkavce nemajú nervové ani anatomické štruktúry na napodobnenie ľudskej reči — sú to bezhlasé článkonožce. Vnímajú a „komunikujú“ najmä cez vibrácie podkladu, dotyk a chemické signály (feromóny), nie zvukom.

Typické zvuky

  • Bez hlasových prejavov — sklípkavec nemá orgán na tvorbu zvuku a je pre človeka úplne nemý
  • Stridulácia — niektoré sklípkavce trú o seba zhluky štetín (setae) a vydávajú syčivý zvuk; u Brachypelma albiceps je len slabá alebo úplne chýba
  • Syčanie pri obrane — výstražný zvuk produkovaný stridulujúcimi rodmi sklípkavcov; tento druh ho takmer nevyužíva, spolieha sa na dráždivé chĺpky
  • Vibrácie pri love a pohybe — pavúk vníma a vysiela chvenie podkladu, ktorým lokalizuje korisť; nejde o zvuk počuteľný cez sklo

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Celoročná pokojná aktivita — terestrický hrabavý druh sedí pri ústí nory/úkrytu, večer a v noci o čosi aktívnejší; v teréne dodržiava suchšie prostredie s vlhkým kútom
Rozmnožovanie len u skúsených chovateľov — samce dospievajú po poslednom zvliekaní a po párení čoskoro hynú; samice spriadajú kokón s vajíčkami, ktorý strážia

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci teristický (suchozemský) sklípkavec — výborná začiatočnícka až stredne náročná sklípkavica vďaka pokojnej povahe, otužilosti a nízkym nárokom. Pôvod stredné Mexiko (suché vysočiny — štát Guerrero a juh štátu Morelos). CHRÁNENÝ druh: celý rod Brachypelma je v CITES Prílohe II (od 1994; druh zaradený po prevode z rodu Aphonopelma); IUCN Least Concern (najmenej ohrozený), populácia však klesá pre stratu biotopu a pašovanie — kupovať VÝHRADNE odchované jedince (slingy) s dokladom, nikdy nie odchyt z prírody. Vhodný pre začiatočníkov rešpektujúcich, že ide o pozorovacie, nie maznavé zviera s dráždivými chĺpkami.
Priestor Terárium ~30×30×30 cm bohato stačí pre dospelého jedinca — terestrický sklípkavec potrebuje viac plochy dna než výšky (výška len o málo väčšia ako rozpätie nôh, aby pri páde nedošlo k prasknutiu zadočku). Substrát: hrubšia vrstva (10–15 cm, nádobu naplniť zhruba do 1/2–2/3) suchšieho kokosového substrátu (prípadne zmes s rašelinou/hlinou), do ktorej si pavúk môže hrabať noru — tento druh, najmä mladé jedince, hrabe ochotne a buduje si dlhšie nory, preto doprajte dostatok substrátu. Úkryt: kúsok korkovej kôry, polovica kvetináča alebo umelá dutina — nevyhnutný pocit bezpečia. Miska na vodu: plytká, stabilná, vždy s čistou vodou (hlavný zdroj vlhkosti). Teplota 24–28 °C (bez problémov znesie aj bežnú izbovú teplotu okolo 20–24 °C — druh pochádza zo suchších vysočín), mierna vlhkosť udržiavaná najmä cez misku a občasné mierne prievlažovanie spodnej vrstvy/jedného kúta substrátu (vrch necháme preschnúť) — NIE premokrené terárium (trvalé mokro vedie k plesniam a problémom). Vetranie: dostatočné krížové vetranie proti zatuchnutiu. Veko: pevné a zaistené (pavúk je síce slabý lezec, no únik treba vylúčiť). Bez vykurovacích kameňov a bez ostrých dekorácií.
Deti v domácnosti Sklípkavec mexický zlatý je pre rodiny s deťmi vhodný len ako pozorovacie zviera „za sklom“ — patrí síce k pokojnejším sklípkavcom, no nie je určený na branie do rúk. Hlavné riziká pre deti: (1) dráždivé (urtikujúce) chĺpky, ktoré pavúk pri vyrušení vykopáva — spôsobujú svrbenie a podráždenie kože, a najmä očí a dýchacích ciest (nikdy si po manipulácii nešúchať oči); (2) uhryznutie je síce veľmi zriedkavé a jed slabý (podobný bodnutiu osy), no môže byť bolestivé; (3) pre samotného pavúka je pád z detských rúk smrteľný. Pravidlá: terárium umiestniť mimo dosahu malých detí, manipuláciu nechať len na dospelého a vždy nad nízkym, mäkkým podkladom, po akomkoľvek kontakte s teráriom si umyť ruky. Pre staršie, poučené deti je to fascinujúca lekcia o bezstavovcoch, ochrane druhov a trpezlivosti — sklípkavec sa dožíva desaťročí a je to dlhodobý záväzok.
Hlučnosť Úplne tichý chovanec — nehlučí, nešteká, nepíska; ideálny pre byt, spálňu aj kanceláriu.
Verdikt odborníka Sklípkavec mexický zlatý (Brachypelma albiceps, Mexican Golden Red Rump Tarantula) je nápadný mexický suchozemský sklípkavec a vďaka pokojnej povahe a otužilosti jeden z vďačných druhov pre začínajúcich aj stredne pokročilých teraristov. Patrí do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité), radu Araneae (pavúky), infrarádu Mygalomorphae; opísaný bol už v roku 1903 (Pocock) a dlho sa viedol pod menom Aphonopelma albiceps, resp. Brachypelmides albiceps, kým bol definitívne zaradený do rodu Brachypelma. Sfarbenie je nezameniteľné: čierne nohy, zlatistá (plavá) hlavohruď (karapax) — ktorej odtieň sa podľa osvetlenia mení od pieskovo-sivej cez ružovkastú po žltozlatú — a sýto červeno-oranžové dlhé chĺpky na zadočku, odkiaľ pochádza anglické pomenovanie „Golden Red Rump“ (zlatý červený zadoček). Práve zlatý karapax a červený zadoček ho odlišujú od príbuzného B. emilia (čierny trojuholník na hlavohrudi) či B. hamorii (červené „kolená“). Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh, endemit suchých vysočín stredného Mexika — žije v štáte Guerrero a na juhu štátu Morelos, v savanách a krovinách, kde si buduje dlhšie nory pod veľkými kameňmi alebo obýva opustené nory hlodavcov a pri ich ústí číha na korisť. Povaha: je pokojný a mierny — obranné prejavy sú zriedkavé, pri vyrušení sa skôr stiahne do nory alebo sa postaví do obrany a zadnými nohami si vykopáva dráždivé (urtikujúce) chĺpky (typu I a III) z brušného políčka; hryzie len výnimočne a jed má slabý (porovnateľný s bodnutím osy). Má však výrazný, energický kŕmny reflex — po koristi sa vrhne rýchlo. Hlavným rizikom pre chovateľa sú práve dráždivé chĺpky, nie hryzenie, a preto nie je určený na maznanie ani časté branie do rúk — je to pozorovacie zviera a pád z výšky mu môže prasknúť krehký zadoček. Dlhovekosť je jeho devízou aj záväzkom: samice sa dožívajú približne 15–20 rokov, zatiaľ čo samce len asi 5–6 rokov (po poslednom zvliekaní obvykle do roka) a po dospelosti a párení čoskoro hynú. Terárium: terestrické, približne 30×30×30 cm pre dospelca (rozpätie nôh ~13–15 cm), s dôrazom na plochu dna než výšku (kvôli bezpečnosti pri páde), s hrubšou vrstvou kokosového substrátu (10–15 cm) na hrabanie — najmä mladé jedince sú ochotní „kopáči“ — s úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou s vodou, ktorá je najdôležitejším prvkom. Teplota 24–28 °C (bez problémov znesie aj bežnú izbovú ~20–24 °C, druh pochádza zo suchších vysočín), mierna vlhkosť — vlhkejšia spodná vrstva substrátu so suchším vrchom a stálou miskou, druh vyžaduje suchšie prostredie, nie premokrené terárium. Strava: hmyzožravec — živé cvrčky, šváby a kobylky; dospelého jedinca stačí kŕmiť raz za 2–3 týždne, je stredne pomaly rastúci a netreba ho prekrmovať. Pred zvliekaním (premolt) prestáva žrať a samotnú ekdýzu absolvuje na chrbte — vtedy ho nikdy nerušíme ani nekŕmime. Ochrana: celý rod Brachypelma je chránený — CITES Príloha II (od 1994); IUCN druh hodnotí ako Least Concern (najmenej ohrozený) vďaka rozsiahlemu areálu, populácia však klesá pre stratu biotopu a pašovanie. Preto sa kupujú výhradne odchované jedince (slingy) s dokladom o pôvode, nikdy nie odchyt z prírody. Obtiažnosť: nízka až stredná — vďačný a vizuálne atraktívny druh pre poučeného začiatočníka, ktorý rešpektuje jeho dráždivé chĺpky, krehkosť a dĺžku života.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop
Mexiko — suché vysočiny stredného Mexika; štát Guerrero a juh štátu Morelos (savany, kroviny a kamenisté svahy)
Brachypelma albiceps je endemit suchých vysočín stredného Mexika — žije najmä v štáte Guerrero a na juhu štátu Morelos, v savanách, krovinách a na kamenistých svahoch. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh, ktorý si buduje dlhšie nory, typicky pod veľkými kameňmi, prípadne obýva opustené nory hlodavcov a iných živočíchov, a pri ich ústí číha na korisť. Prostredie je teplé a sezónne suché s vlhkejším obdobím dažďov — túto sezónnosť (suchší vrch s prístupom k vlhkosti v hĺbke) treba napodobniť aj v teráriu. Areál druhu (rozloha výskytu cca 26 500 km²) je dosť veľký na hodnotenie IUCN „najmenej ohrozený“, populácia však klesá pre stratu biotopu a nelegálny zber.
Terárium — rozmery a typ
Terestrické terárium ~30×30×30 cm pre dospelca; viac plochy dna než výšky; hrubšia vrstva substrátu na hrabanie; pevné, zaistené veko
Pre dospelého jedinca postačuje terárium približne 30×30×30 cm (orientačne 3–4× rozpätie nôh na šírku/dĺžku). Keďže ide o suchozemský hrabavý druh, dôležitejšia je plocha dna než výška — výška by mala byť len o málo väčšia ako rozpätie nôh, aby pri prípadnom páde nedošlo k prasknutiu zadočku. Doprajte mu hrubšiu vrstvu substrátu (10–15 cm, nádobu naplniť do 1/2–2/3), do ktorej si môže hrabať noru — najmä mladé jedince hrabú ochotne. Veko musí byť pevné a zaistené, s dostatočným vetraním (krížové vetranie proti zatuchnutiu). Vnútri stačí jednoduché, prehľadné zariadenie bez ostrých hrán a bez vykurovacích kameňov.
Teplota a vlhkosť
Teplota 24–28 °C (znesie izbových ~20–24 °C); mierna vlhkosť — suchší vrch s vlhkejšou spodnou vrstvou, nie premokrené
Optimálna teplota je 24–28 °C; druh však bez problémov znáša bežnú izbovú teplotu (okolo 20–24 °C) — pochádza zo suchších vysočín a vo väčšine domácností nepotrebuje prikurovanie. Vlhkosť udržujte miernu: vlhkejšiu nechajte spodnú vrstvu substrátu, kým vrch necháme medzi rosením/zalievaním preschnúť, doplnené stálou miskou s vodou — NIE plošné premokrenie. Trvalé mokro je škodlivé (plesne, zatuchnutie). Ideál je prevažne suchší povrch s vlhkejšou hĺbkou a stálou miskou vody, čím sa napodobní sezónne sucho prirodzeného biotopu.
Substrát a úkryt
10–15 cm suchšieho kokosového substrátu na hrabanie (nádoba naplnená do 1/2–2/3); úkryt z korkovej kôry / polovice kvetináča
Vhodný je kokosový substrát (prípadne zmes s rašelinou alebo hlinou) vo vrstve 10–15 cm (nádobu naplňte zhruba do 1/2–2/3), do ktorej si pavúk môže hrabať noru — B. albiceps, najmä mladé jedince, hrabe ochotne a buduje si dlhšie nory pod úkrytmi a kameňmi, preto sa mu oplatí dať viac substrátu. Úkryt je nevyhnutný — kúsok korkovej kôry, polovica kvetináča alebo umelá dutina, kam sa pavúk môže stiahnuť a cítiť sa bezpečne. Mladšie jedince hrabú a skrývajú sa viac, dospelé sú často „na očiach“. Substrát udržiavajte čistý, vrch suchší, odstraňujte zvyšky koristi a exoskelety; pri znečistení alebo plesni ho vymeňte.
Miska na vodu
Plytká, stabilná miska so stále čistou vodou — hlavný zdroj vlhkosti a pitia
Plytká, stabilná miska s čistou odstátou vodou je najdôležitejším prvkom terária tohto druhu — sklípkavec z nej pije a zároveň prispieva k vlhkosti vzduchu. Miska má byť dosť plytká, aby v nej pavúk neutonul (prípadne s kamienkom). Vodu vymieňajte priebežne za čistú a misku udržiavajte bez zvyškov substrátu. Sklípkavec vydrží dlhé obdobia bez potravy, no nie bez prístupu k vode — chýbajúca voda vedie k dehydratácii a scvrknutiu zadočku.

Rozvrh kŕmenia

Čas Krmivo Množstvo Frekvencia
Dospelý jedinec (večer) Živý cvrček alebo šváb (Blaptica dubia) do veľkosti zadočku 1–2 ks koristi 1× za 2–3 týždne
Juvenilný jedinec Cvrčky / drobné šváby primeranej veľkosti 1–2 ks koristi každých 7–10 dní
Nymfa / sling (mláďa) Octomilky bez krídel, drobné cvrčíčiky drobná korisť 2× týždenne
Premolt / po zvliekaní Nekŕmiť (odstrániť živú korisť) nič kým nestvrdnú klepietka (~týždeň)
Voda (stále) Čistá odstátá voda v plytkej miske stále k dispozícii priebežná výmena

Rozmnožovací cyklus

Pohlavná dospelosť a párenie
Samce dospievajú po poslednom zvliekaní; po párení čoskoro hynú

Rozmnožovanie Brachypelma albiceps zvládajú len skúsení chovatelia. Druh dospieva pomaly — samice rádovo po niekoľkých rokoch. Samec po poslednom (dospelom) zvliekaní vytvorí na predných nohách pohlavné háčiky (tibiálne apofýzy) a naplní pohlavné bulby na klepietkach spermou; po dosiahnutí dospelosti žije už len krátko a po párení zvyčajne čoskoro hynie. Pri párení musí byť opatrný — väčšia samica ho môže napadnúť. Stimulom býva dobre nakŕmená samica a vlhkejšie obdobie (simulácia dažďov).

Kokón s vajíčkami
Samica spriada kokón s desiatkami až stovkami vajíčok a stráži ho

Po úspešnom párení samica neskôr spriada hodvábny kokón (vakok) s vajíčkami, ktorý aktívne stráži a otáča, aby zabezpečila rovnomerný vývin a správnu vlhkosť. Počet vajíčok býva rádovo desiatky až stovky. V chove sa kokón niekedy chovateľovi po čase odoberá do umelej inkubácie pre lepšiu kontrolu vlhkosti a prežívania. Samica je v tomto období obzvlášť obranná a nemala by sa rušiť.

Liahnutie a nymfy
Z vajíčok sa liahnu nymfy (prenymfy), postupne sa zvliekajú na malé slingy

Z vajíčok sa najskôr vyvinú nymfy (prenymfálne štádiá), ktoré ešte neprijímajú potravu a vyvíjajú sa z vlastných zásob. Po niekoľkých zvliekaniach sa menia na drobné, samostatné mláďatá (slingy) s typickým telom a klepietkami. Tieto malé sklípkavce sa rozliezajú, ochotne sa zahrabávajú a začínajú loviť najmenšiu korisť (octomilky bez krídel, drobné cvrčíčiky). U mladých jedincov ešte nemusí byť výrazná typická zlatistá hlavohruď ani červené chĺpky na zadočku — sfarbenie sa vyfarbí postupným zvliekaním. Kľúčová je stabilná teplota a mierna vlhkosť bez premokrenia.

Odchov mláďat (slingov)
Stredne pomalý rast — do dospelosti niekoľko rokov

Mláďatá sa zvyčajne oddeľujú do samostatných malých nádobiek (sklípkavce sú samotárske a mohli by sa kanibalizovať). Rast je stredne pomalý — do dospelosti to trvá niekoľko rokov, čo súvisí s dlhovekosťou druhu. Slingy kŕmime drobnou korisťou, dbáme na plytký zdroj vody/vlhkosti a suchší vrch s vlhkejšou spodnou vrstvou; mladé jedince sa radi zahrabávajú, preto im dajte dostatok substrátu. Práve odchov a chránenosť rodu sú dôvodom, prečo majú odchované jedince svoju cenu — a prečo sa obchod s týmto druhom má stáť výhradne na odchovaných slingoch, nie na odchyte z prírody.

Pohlavný dimorfizmus a zvliekanie
Spoľahlivé určenie pohlavia až u väčších jedincov; zvliekanie celý život

Pohlavný dimorfizmus je u mladých jedincov ťažko čitateľný. Dospelé samce bývajú celkovo štíhlejšie, s dlhšími nohami, pohlavnými háčikmi na predných nohách a pohlavnými bulbami na klepietkach; samice sú robustnejšie a podstatne dlhovekejšie (~15–20 rokov oproti ~5–6 rokom u samcov). Spoľahlivé určenie pohlavia umožňuje až obhliadka zvlečenej kožky (exuvia) u väčších jedincov alebo odborné posúdenie. Zvliekanie (ekdýza) sprevádza pavúka celý život — pred ním stmavne a prestáva žrať, samotné zvliekanie prebieha v polohe na chrbte a pavúka pri ňom nikdy nerušíme; práve zvliekaním sa naplno vyfarbuje aj charakteristická zlatistá hlavohruď a červené chĺpky na zadočku.

Ochočenie a kontakt

2 Trvanie: Aklimatizácia niekoľko dní až týždne; chov je celoživotný — samice sa dožívajú ~15–20 rokov

Sklípkavec mexický zlatý patrí k pokojným a odporúčaným mexickým sklípkavcom — je mierny, otužilý a nenáročný (vhodný pre začiatočníkov aj ako stredne náročný druh), no nedá sa ochočiť v zmysle psa či mačky. Cieľom nie je „skrotiť“ pavúka, ale vytvoriť mu stabilné, bezpečné a suchšie terárium s dostatkom substrátu na hrabanie a zvládnuť pokojnú manipuláciu pri nutných presunoch. Hlavné pravidlá: (1) neberte ho zbytočne do rúk — je to pozorovacie zviera s dráždivými chĺpkami a výrazným kŕmnym reflexom; (2) presuny robte nádobkou/téglikom, nie holými rukami, vždy nízko nad mäkkým podkladom; (3) rešpektujte premolt — pred zvliekaním a tesne po ňom pavúka nerušte ani nekŕmte; (4) udržiavajte suchší vrch substrátu s vlhkejšou spodnou vrstvou a stálu misku s vodou; (5) kupujte len odchované jedince (CITES II). Pri správnom prístupe je to mimoriadne vďačné, dekoratívne a dlhoveké zviera.

1

Pripravte terárium ~30×30×30 cm s 10–15 cm suchšieho kokosového substrátu na hrabanie (nádobu naplňte do 1/2–2/3), úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou na vodu

2

Zaistite teplotu 24–28 °C (znesie izbových 20–24 °C) a miernu vlhkosť — vlhšia spodná vrstva substrátu, suchší vrch, plus stála miska; dobré vetranie

3

Kupujte VÝHRADNE odchované jedince (slingy) s dokladom — celý rod Brachypelma je CITES II, nikdy nie odchyt z prírody

4

Nechajte pavúka po prevoze niekoľko dní v pokoji, aby sa udomácnil; korisť ponúknite až keď je usadený

5

Manipuláciu obmedzte na nevyhnutné presuny pomocou nádobky, vždy nízko nad mäkkým podkladom — nikdy nedvíhajte vysoko

6

Rešpektujte premolt fázu (stmavnutie, nehybnosť, odmietanie potravy) — nekŕmte a nerušte; po zvliekaní počkajte ~týždeň

7

Pri vyrušení nepribližujte tvár ani ruky k zadočku — pavúk môže vykopnúť dráždivé chĺpky; po kontakte s teráriom si umyte ruky

Cena a kde kúpiť

25–55 € (nymfa/sling/juvenil); dospelá samica 80–150 € a viac

Cena závisí od veľkosti a pohlavia. Malé nymfy (slingy) bývajú 25–55 €, väčšie juvenilné jedince 50–90 €, dospelé samice (vďaka dlhovekosti a nápadnému sfarbeniu žiadané) 80–150 € aj viac; dospelé samce sú lacnejšie. Druh je súčasťou chráneného rodu Brachypelma (CITES Príloha II) — kupujte výhradne odchované jedince s dokladom o pôvode z renomovaného chovu, nikdy nie jedince pochybného pôvodu či z odchytu (mnohé populácie sú v prírode ohrozované pašovaním pre obchod s exotmi). Investícia do dospelej samice sa „rozloží“ na takmer dve desaťročia chovu.

Špecializované burzy teraristiky a exotov (napr. burzy v SR a ČR) — odchované jedince s dokladom
Overení chovatelia sklípkavcov a teristických bezstavovcov (odporúčania z chovateľských fór)
bazos.sk — inzeráty teraristika (vždy si vyžiadajte doklad o odchove a pôvode, CITES II)
Na čo si dať pozor Kupujte výhradne odchované jedince s dokladom o pôvode — celý rod Brachypelma je chránený CITES II. Zdravý sklípkavec: plný, hladký zadoček (nie scvrknutý či vráskavý — to značí dehydratáciu/hladovanie), všetkých 8 nôh a 2 klepietka neporušené, aktívna úniková či obranná reakcia pri jemnom podnete, čistý exoskelet bez roztočov. Sýto zlatistú hlavohruď a červené chĺpky na zadočku naplno rozvinú až väčšie, dospievajúce jedince — u slingov môže byť sfarbenie ešte nevýrazné a vyfarbí sa postupným zvliekaním. Vyhýbajte sa jedincom so scvrknutým bruškom, apatickým, s plesňou na substráte alebo viditeľnými roztočmi. Pri kúpe sa pýtajte na vek, pohlavie a dátum posledného zvliekania; pre dlhý chov je výhodná samica (samce žijú len ~5–6 rokov). Vyžiadajte si potvrdenie o legálnom (odchovanom) pôvode.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sklípkavec mexický zlatý 13–15 cm Sklípkavec Emíliin 13–15 cm Sklípkavec červenokolenný 12–14 cm Sklípkavec ohnivý 12–14 cm Sklípkavec arizonský 11–14 cm
Sklípkavec mexický zlatý (Brachypelma albiceps) Sklípkavec Emíliin (Brachypelma emilia) Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii) Sklípkavec ohnivý (Brachypelma boehmei) Sklípkavec arizonský (Aphonopelma chalcodes)
Dĺžka13–15 cm13–15 cm12–14 cm12–14 cm11–14 cm
Váha—————
Dožitiesamice ~15–20 r, samce ~5–6 rsamice 20–25 r, samce ~4–6 rsamice 20–30 r, samce ~5–6 rsamice 20–25 r, samce ~5 rsamice 20–25 r, samce ~5–10 r
Hlučnosť2/51/52/52/51/5
Stav IUCNCITES II · IUCN LCCITES II · IUCN LCCITES II · IUCN VUCITES II · IUCN NTCITES — · IUCN NE
PovahaAktuálny druh — pokojný terestrický hrabavý sklípkavec, ČIERNE NOHY, ZLATISTÁ (plavá) HLAVOHRUĎ a sýto ČERVENO-ORANŽOVÉ chĺpky na zadočku („golden red rump“); otužilý, dráždivé chĺpky, výrazný kŕmny reflex, len pozorovacíPríbuzný mexický druh — čierne telo a oranžovo-červené nohy, nezameniteľný NATRVALO ČIERNYM TROJUHOLNÍKOM na svetlej hlavohrudi (nie zlatý karapax); ešte pokojnejší, typový druh roduIkonický „red-knee“ — čierne telo so sýto oranžovo-červenými „kolenami“ (kĺbmi), tmavá hlavohruď (nie zlatá), bez červeného zadočku; rovnako pokojný a začiatočnícky, o čosi bežnejší v chovePríbuzný mexický druh s výraznejšie ohnivo červeno-oranžovými nohami a čiernym telom; tmavá hlavohruď (nie zlatá), o čosi nervóznejší — ochotnejšie kope dráždivé chĺpkyPokojný púštny začiatočnícky druh USA/Mexika — pieskovo-plavé jednoliate sfarbenie, suché terárium; iný rod (Aphonopelma), bez zlatého karapaxu aj bez červeného zadočku, ešte suchomilnejší
AreálStredné Mexiko — suché vysočiny (Guerrero, juh Morelos), savany a nory pod kameňmiSZ Mexiko — pacifické pobrežie (Sinaloa, Nayarit), podhorie Sierra Madre OccidentalMexiko — pacifické pobrežie (Jalisco, Colima, Michoacán), suché listnaté lesy a noryMexiko (Guerrero) — suché listnaté lesy a svahyJuhozápad USA (Arizona) a sev. Mexiko — púšť Sonora, suché kroviny a nory

Choroby a prevencia

Dehydratácia (scvrknutý zadoček)
stredná

Príznaky: Scvrknuté, vráskavé alebo prepadnuté brucho (abdomen), apatia, schúlené nohy pod telom

Najčastejší problém — vždy zabezpečte plytkú misku s čistou vodou a mierne zvlhčite spodnú vrstvu / jeden kút substrátu; nikdy nenechajte terárium úplne vyschnuté

Problémové zvliekanie (dysecdysis)
stredná

Príznaky: Pavúk uviazne v starom exoskelete, deformované alebo stratené končatiny po zvliekaní, dlhé ležanie na chrbte

Príčinou býva príliš suché prostredie počas zvliekania — pred premolt mierne zvýšte vlhkosť, NIKDY nerušte ani neodťahujte starý exoskelet; stratené nohy dorastú pri ďalšom zvliekaní

Prasknutie zadočku po páde / poranenie
stredná

Príznaky: Únik telovej tekutiny (hemolymfy) z prasknutého abdomenu po páde z výšky alebo z ostrej dekorácie

Pád je pre sklípkavca smrteľne nebezpečný — manipulujte len nízko nad mäkkým podkladom; drobné poranenie ošetrite čistotou a (podľa chovateľskej praxe) zaschnutím, terárium udržujte sterilne čisté

Roztoče a parazity v teráriu
stredná

Príznaky: Drobné pohyblivé bodky na exoskelete a substráte, zhoršená kondícia, najmä vo vlhkom a znečistenom teráriu

Prevencia je suchší vrch substrátu, čistota a odstraňovanie zvyškov koristi; pri premnožení vymeňte substrát a vyčistite terárium; nikdy nedávajte hmyz odchytený vonku

Plesne a zatuchnutie z premokrenia
stredná

Príznaky: Plesnivé povlaky na substráte, zatuchnutý zápach, zhoršená kondícia pavúka v trvalo mokrom teráriu

Tento druh vyžaduje skôr suchšie prostredie s vlhkejšou spodnou vrstvou, nie premokrené terárium — zlepšite vetranie, znížte vlhkosť, vymeňte plesnivý substrát

Prevencia Sklípkavec mexický zlatý je pri správnych podmienkach mimoriadne odolný a dlhoveký (samice ~15–20 rokov). Najväčšie riziká: (1) Dehydratácia — prejaví sa scvrknutým zadočkom; vždy majte plytkú misku s čistou vodou a mierne vlhkú spodnú vrstvu substrátu; (2) Pád z výšky — krehký zadoček môže prasknúť, preto manipulujte len nízko nad mäkkým podkladom a terárium nerobte vysoké; (3) Problémové zvliekanie — pri príliš suchom prostredí; pred premolt mierne zvýšte vlhkosť a pavúka počas zvliekania NIKDY nerušte; (4) Premokrenie a plesne — tento druh zo suchších vysočín vyžaduje skôr suchší vrch s vlhkejšou spodnou vrstvou, nie mokvavé terárium. Dráždivé (urtikujúce) chĺpky: nie sú „chorobou“ pavúka, ale zdravotným rizikom pre chovateľa — pri kontakte dráždia kožu, oči a dýchacie cesty; po manipulácii s teráriom si vždy umyte ruky a nešúchajte si oči. Prevencia: stabilná teplota 24–28 °C, mierna vlhkosť, čistý suchší substrát s úkrytom a dostatkom hĺbky na hrabanie, odstraňovanie nezožratej koristi, dobré vetranie a pokoj počas premolt.

Zaujímavosti

1

Zlatistý karapax + červený „zadoček“ = nezameniteľný kontrast — Brachypelma albiceps má čierne nohy, zlatistú (plavú) hlavohruď (karapax) pokrytú jemnými chĺpkami a sýto červeno-oranžové dlhé chĺpky na zadočku — odtiaľ anglické meno „Golden Red Rump“ (zlatý červený zadoček). Odtieň karapaxu sa podľa osvetlenia mení od pieskovo-sivej cez ružovkastú po žltozlatú.

2

Endemit suchých vysočín stredného Mexika — žije v norách pod veľkými kameňmi v savanách a krovinách štátu Guerrero a na juhu štátu Morelos; nory si buduje sám alebo obýva opustené nory hlodavcov a pri ich ústí číha na korisť.

3

Pokojná povaha — vhodný pre začiatočníkov — patrí k miernym a otužilým mexickým sklípkavcom; obranné prejavy sú zriedkavé, pri vyrušení sa skôr stiahne do nory alebo kope dráždivé chĺpky a hrýzť je veľmi neochotný. Má však výrazný kŕmny reflex (po koristi sa vrhne energicky).

4

Dráždivé (urtikujúce) chĺpky namiesto uhryznutia — pri vyrušení si pavúk zadnými nohami vykopáva z brušného políčka jemné dráždivé chĺpky (setae typu I a III) smerom k votrelcovi; tie spôsobujú svrbenie a podráždenie kože, očí a dýchacích ciest a slúžia ako účinná obrana bez priameho útoku.

5

Slabý jed, zriedkavé uhryznutie — namiesto hryzenia sa radšej stiahne alebo kope chĺpky; jed je pre človeka len slabý (uhryznutie sa prirovnáva k bodnutiu osy), no nie je to dôvod brať pavúka bezdôvodne do rúk.

6

Dlhoveká — samice ~15–20 rokov — samice tohto druhu sa bežne dožívajú pätnástich až dvadsiatich rokov, čo z nich robí celoživotného chovanca; samce naopak žijú len ~5–6 rokov (po poslednom zvliekaní zvyčajne do roka) a po dospelosti a párení čoskoro hynú.

7

Terestrický hrabavý druh — slingy sú „kopáči“ — mladé jedince (slingy) sa radi zahrabávajú a budujú si dlhšie nory, kým dospelé sú často „na očiach“ pri úkryte. Rozpätie nôh dospelca dosahuje približne 13–15 cm (telo samice okolo 6,5 cm).

8

Stredne pomalý rast a dlhovekosť — práve umiernený metabolizmus a rast (do dospelosti niekoľko rokov) súvisia s jeho dlhovekosťou; netreba ho prekrmovať, dospelca stačí kŕmiť raz za 2–3 týždne.

9

Chránený rod — CITES Príloha II — celý rod Brachypelma je chránený pre nadmerný zber a pašovanie z Mexika (druh do rodu definitívne preradený z Aphonopelma, v CITES potvrdené od 2023); IUCN hodnotí druh ako Least Concern (najmenej ohrozený) vďaka rozsiahlemu areálu, populácia však klesá. Preto sa kupujú výhradne odchované jedince, nikdy nie odchyt z prírody.

10

Zvliekanie na chrbte — nerušiť! — pavúk sa zvlieka (ekdýza) v polohe na chrbte a vyzerá pritom „mŕtvo“; je extrémne zraniteľný a nikdy sa nesmie rušiť ani kŕmiť, kým mu nestvrdnú nové klepietka (rádovo týždeň). Stratené nohy mu pri ďalších zvliekaniach postupne dorastú.

Taxonomická klasifikácia

species Sklípkavec mexický zlatý (Brachypelma albiceps)
Ríša Animalia
Kmeň Arthropoda (článkonožce)
Trieda Arachnida (pavúkovce)
Rad Araneae (pavúky)
Podrad Mygalomorphae (sklípkavce a príbuzní)
Čeľaď Theraphosidae (sklípkavcovité)
Rod Brachypelma
Druh Brachypelma albiceps (Pocock, 1903) — syn. Aphonopelma albiceps, Brachypelmides albiceps

? Často kladené otázky

Áno — patrí k dobrým druhom pre začiatočníkov. Brachypelma albiceps je pokojný, otužilý a nenáročný druh, ktorý znáša bežnú izbovú teplotu a vyžaduje len jednoduché suchšie terárium s úkrytom, dostatkom substrátu na hrabanie a miskou na vodu. Má síce výrazný kŕmny reflex (energicky sa vrhne po koristi), ale obranné prejavy sú zriedkavé. Treba však rešpektovať, že nie je to maznavé zviera: má dráždivé chĺpky, nemá sa brať zbytočne do rúk a ide o dlhodobý záväzok (samice žijú ~15–20 rokov).

Najnápadnejším znakom je kontrast troch farieb: čierne nohy, zlatistá (plavá) hlavohruď (karapax) a sýto červeno-oranžové dlhé chĺpky na zadočku — odtiaľ anglické meno „Mexican Golden Red Rump“. Odtieň karapaxu sa podľa osvetlenia javí ako pieskovo-sivý, ružovkastý až žltozlatý. Na rozdiel od príbuzného sklípkavca Emíliinho (čierny trojuholník na hlavohrudi) alebo červenokolenného (červené „kolená“) je u albiceps zvýraznený práve zlatý karapax a červený zadoček. U mladých jedincov (slingov) môže byť sfarbenie ešte nevýrazné — naplno sa vyfarbí postupným zvliekaním.

Pre zdravého človeka nie je životu nebezpečné. Druh hryzie len výnimočne — pri vyrušení je veľmi neochotný hrýzť a skôr sa stiahne do nory alebo si vykope dráždivé (urtikujúce) chĺpky. Jed je slabý a uhryznutie sa prirovnáva k bodnutiu osy (bolesť, začervenanie). Väčším praktickým problémom sú práve dráždivé chĺpky (typu I a III), ktoré dráždia kožu a najmä oči a dýchacie cesty. Pri alergii alebo zasiahnutí očí vyhľadajte lekára.

Dospelého jedinca stačí kŕmiť približne raz za 2–3 týždne vhodne veľkou živou korisťou (cvrček, šváb), ktorá nie je väčšia ako jeho zadoček. Malé nymfy (slingy) kŕmte častejšie — 2× týždenne drobnou korisťou, juvenilné každých 7–10 dní. Pred zvliekaním a tesne po ňom nekŕmte. Druh má výrazný kŕmny reflex, no je nenáročný a prekrmovanie mu škodí — dôležitejšia je stála čistá voda než časté kŕmenie.

Teplota 24–28 °C je ideálna, no druh znesie aj bežnú izbovú teplotu (~20–24 °C) — pochádza zo suchších vysočín a väčšinou nepotrebuje prikurovanie. Vlhkosť udržujte miernu: vlhšiu nechajte spodnú vrstvu substrátu, kým vrch necháte medzi zalievaním preschnúť, plus stála miska s vodou. Pozor: tento druh vyžaduje skôr suchší povrch s vlhkejšou hĺbkou, nie premokrené terárium — trvalé mokro vedie k plesniam a zhoršenej kondícii. Doprajte mu hrubšiu vrstvu substrátu (10–15 cm) na hrabanie nory.

Lepšie nie. Hoci je pokojný, nie je to maznavé zviera a manipulácia je riziková pre obe strany: pavúk môže pri vyrušení vykopnúť dráždivé chĺpky, a najmä pád z výšky je preňho smrteľný (môže prasknúť zadoček). Ak je presun nutný (čistenie terária), použite nádobku/téglik, robte to nízko nad mäkkým podkladom a po kontakte si umyte ruky. Je to predovšetkým pozorovacie zviera s nádherným zlato-červeným sfarbením.

Áno — je chránený. Celý rod Brachypelma je zaradený do CITES Prílohy II (od roku 1994; druh do rodu definitívne preradený z Aphonopelma, potvrdené v CITES od 2023); IUCN ho hodnotí ako Least Concern (najmenej ohrozený) vďaka rozsiahlemu areálu, populácia však klesá pre stratu biotopu a pašovanie. Kupovať preto treba výhradne odchované jedince (slingy) s dokladom o pôvode od overených chovateľov alebo na teraristických burzách — nikdy nie jedince z odchytu z prírody. Doklad o legálnom (odchovanom) pôvode si pri kúpe vždy vyžiadajte.

Príbuzné druhy

🐟
Sklípkavec Emíliin (mexický červenonohý)
Brachypelma emilia
🐟
Sklípkavec červenokolenný (mexický)
Brachypelma hamorii
🐟
Sklípkavec ohnivý
Brachypelma boehmei
🐟
Sklípkavec arizonský (púštny plavý)
Aphonopelma chalcodes
ZDROJ: Wikipedia (EN — Brachypelma albiceps; synonymá Aphonopelma albiceps, Brachypelmides albiceps, Pocock 1903), World Spider Catalog (Theraphosidae, Brachypelma), The Tarantula Collective (caresheet B. al

 Video — Sklípkavec mexický zlatý

Overené YouTube videá:

 Cudzie názvy

Anglicky:   Mexican Golden Red Rump Tarantula / Amula Red Rump / Golden Red Rump, Latinsky:   Brachypelma albiceps (syn. Aphonopelma albiceps, Brachypelmides albiceps), Česky:   Sklípkan zlatý / sklípkan Brachypelma albiceps, Nemecky:   Mexikanische Goldrücken-Vogelspinne

Príbuzné druhy a alternatívy

Sklípkavec Emíliin (mexický červenonohý)
Sklípkavec Emíliin (mexický červenonohý)
Brachypelma emilia
 Sklípkavec červenokolenný (mexický)
Sklípkavec červenokolenný (mexický)
Brachypelma hamorii
 Sklípkavec ohnivý
Sklípkavec ohnivý
Brachypelma boehmei
 Sklípkavec arizonský (púštny plavý)
Sklípkavec arizonský (púštny plavý)
Aphonopelma chalcodes