Theraphosidae (sklípkavcovité)
Sklípkavec guatemalský je z pohľadu majiteľa úplne nemý živočích — nemá hlasivky ani orgán na produkciu zvuku a nevydáva žiadne zvuky počuteľné mimo terária. Mnohé sklípkavce (najmä ázijské a africké rody) dokážu pri obrane stridulovať — trením zhlukov osobitých štetín (setae) na klepietkach alebo nohách vyludzujú syčivý či vrčivý zvuk, ktorý má votrelca odplašiť. Davus pentaloris sa však pri ohrození spolieha skôr na rýchly útek a prípadné vykopávanie dráždivých (urtikujúcich) chĺpkov z brušného políčka než na výrazné syčanie. Jediný jemný zvuk, ktorý v teráriu občas vznikne, je tiché šuchotanie nôh po substráte alebo praskanie pavučiny pri pohybe — ide o mechanický zvuk, nie o „hlas“. Komunikácia medzi jedincami a vnímanie okolia prebieha predovšetkým cez vibrácie podkladu, ktoré pavúk cíti citlivými chĺpkami a štrbinovými orgánmi na nohách, a cez chemické signály (feromóny pri párení). V byte je teda chov tohto sklípkavca absolútne tichý.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Dospelý jedinec (večer) | Živý cvrček alebo šváb (Blaptica dubia) do veľkosti zadočku | 1–2 ks koristi | 1× za 7–10 dní |
| Juvenilný jedinec | Cvrčky / drobné šváby primeranej veľkosti | 1–2 ks koristi | každých 5–7 dní |
| Nymfa / sling (mláďa) | Octomilky bez krídel, drobné cvrčíčiky | drobná korisť | 2× týždenne |
| Premolt / po zvliekaní | Nekŕmiť (odstrániť živú korisť) | nič | kým nestvrdnú klepietka (~týždeň) |
| Voda (stále) | Čistá odstátá voda v plytkej miske | stále k dispozícii | priebežná výmena |
Rozmnožovanie Davus pentaloris zvládajú skôr skúsenejší chovatelia, hoci druh rastie a dospieva pomerne rýchlo (v porovnaní s pomalými Brachypelma). Samec po poslednom (dospelom) zvliekaní vytvorí pohlavné háčiky na predných nohách a naplní pohlavné bulby na klepietkach spermou; po dosiahnutí dospelosti žije už len krátko (rádovo mesiace) a po párení zvyčajne čoskoro hynie. Pri párení musí byť opatrný — väčšia samica ho môže napadnúť. Stimulom býva dobre nakŕmená samica a vlhkejšie obdobie (simulácia dažďov).
Po úspešnom párení samica neskôr spriada hodvábny kokón (vakok) s vajíčkami, ktorý aktívne stráži a otáča, aby zabezpečila rovnomerný vývin a správnu vlhkosť. Počet vajíčok býva rádovo desiatky až stovky. V chove sa kokón niekedy chovateľovi po čase odoberá do umelej inkubácie pre lepšiu kontrolu vlhkosti a prežívania. Samica je v tomto období obzvlášť obranná a nemala by sa rušiť; tento druh navyše kokón a okolie hustejšie zapradá pavučinou.
Z vajíčok sa najskôr vyvinú nymfy (prenymfálne štádiá), ktoré ešte neprijímajú potravu a vyvíjajú sa z vlastných zásob. Po niekoľkých zvliekaniach sa menia na drobné, samostatné mláďatá (slingy) s typickým telom a klepietkami. Tieto malé sklípkavce sa rozliezajú a začínajú loviť najmenšiu korisť (octomilky bez krídel, drobné cvrčíčiky). Kľúčová je stabilná teplota a dostatočná vlhkosť bez premokrenia — slingy tohto tropického druhu sú citlivejšie na vyschnutie.
Mláďatá sa zvyčajne oddeľujú do samostatných malých nádobiek (sklípkavce sú samotárske a mohli by sa kanibalizovať). Rast je v porovnaní s pomalými mexickými druhmi rýchly — do dospelosti to trvá rádovo 1,5 až 3 roky, čo súvisí s kratšou životnosťou druhu. Slingy kŕmime drobnou korisťou (octomilky, cvrčíčiky), dbáme na vlhkejší substrát a plytký zdroj vody a dobré vetranie. Už mladé jedince aktívne pradú pavučinu a zapradajú si nádobku.
Pohlavný dimorfizmus je u mladých jedincov ťažko čitateľný. Dospelé samce bývajú celkovo štíhlejšie, s dlhšími nohami, pohlavnými háčikmi na predných nohách a pohlavnými bulbami na klepietkach; samice sú robustnejšie a podstatne dlhovekejšie (~10–12 rokov oproti len ~3 rokom u samcov). Spoľahlivé určenie pohlavia umožňuje až obhliadka zvlečenej kožky (exuvia) u väčších jedincov. Zvliekanie (ekdýza) sprevádza pavúka celý život — pred ním stmavne a prestáva žrať, samotné zvliekanie prebieha v polohe na chrbte a pavúka pri ňom nikdy nerušíme; stratené nohy pri ďalších zvliekaniach dorastú.
Sklípkavec guatemalský je vďačný a farebný druh aj pre začiatočníkov, ktorí chcú menšiu, pestrú sklípkavicu — je odolný a nenáročný, no nedá sa ochočiť v zmysle psa či mačky. Na rozdiel od pokojného Brachypelma je rýchly a plachý, preto vyžaduje opatrnosť pri otváraní terária (bleskový únik). Cieľom nie je „skrotiť“ pavúka, ale vytvoriť mu stabilné, bezpečné a dostatočne vlhké terárium a zvládnuť pokojnú manipuláciu pri nutných presunoch. Hlavné pravidlá: (1) neberte ho zbytočne do rúk — je to pozorovacie zviera s dráždivými chĺpkami a sklonom k úteku; (2) presuny robte nádobkou/téglikom, nie holými rukami, vždy nízko nad mäkkým podkladom; (3) rešpektujte premolt — pred zvliekaním a tesne po ňom pavúka nerušte ani nekŕmte; (4) udržiavajte vlhkejší tropický substrát s hlbšou vrstvou na hrabanie, stálu misku s vodou a dobré vetranie; (5) počítajte s tým, že húževnato zapradá terárium pavučinou. Pri správnom prístupe je to mimoriadne pestré a živé zviera.
Pripravte terárium ~20×20×20 až 25×25×25 cm s 8–12 cm vlhkosť zadržiavajúceho kokosového substrátu (na hrabanie aj pradenie), úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou na vodu
Zaistite teplotu 24–28 °C a vlhkosť 60–80 % (cez misku a pravidelné mierne prievlažovanie časti substrátu) s dobrým vetraním — vlhko, no nie trvalo premočené
Kupujte odchované jedince z renomovaného chovu; pri kúpe over správny druh (často sa zamieňa a predáva ako Davus fasciatus)
Nechajte pavúka po prevoze niekoľko dní v pokoji, aby sa udomácnil a začal pradieť; korisť ponúknite až keď je usadený
Otvárajte terárium opatrne a pomaly — druh je rýchly a pri vyrušení dokáže bleskovo vyraziť; manipuláciu obmedzte na presuny nádobkou nízko nad mäkkým podkladom
Rešpektujte premolt fázu (stmavnutie, nehybnosť, odmietanie potravy) — nekŕmte a nerušte; po zvliekaní počkajte ~týždeň
Pri vyrušení nepribližujte tvár ani ruky k zadočku — pavúk môže vykopnúť dráždivé chĺpky; po kontakte s teráriom si umyte ruky
Priebežne odstraňujte nezožratú korisť a zvyšky; pri silnom zapradení udržiavajte čistotu bez rušenia úkrytu
Cena závisí od veľkosti a pohlavia. Malé nymfy (slingy) bývajú 15–40 €, väčšie juvenilné jedince 30–60 €, dospelé samice (vďaka dlhovekosti najžiadanejšie) 40–80 €; dospelé samce sú lacnejšie. Druh nie je chránený CITES a je v chove pomerne dostupný, hoci menej rozšírený než klasické Brachypelma. Pozor: Davus pentaloris sa v obchode často zamieňa a predáva pod nesprávnym menom (najmä ako Davus fasciatus alebo ako nepopísaný „Davus sp.“) — kupujte od chovateľa, ktorý druh spoľahlivo určí. Investícia do dospelej samice sa „rozloží“ na roky chovu.
| Sklípkavec guatemalský (Davus pentaloris) | Sklípkavec trpasličí (Cyriocosmus elegans) | Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii) | Sklípkavec zelenomodrý (Chromatopelma cyaneopubescens — GBB) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~9–11 cm (menší/trpasličí) | ~5–6 cm (♀ do ~2″) | ~12–14 cm | ~13–15 cm |
| Váha | — | — | — | — |
| Dožitie | samice ~10–12 r, samce ~3 r | samice ~7–10 r, samce ~2–3 r | samice 20–30 r, samce ~5–6 r | samice ~12–14 r, samce 3–4 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 1/5 | 2/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | nehodnotený (NE) · bez CITES | nehodnotený (NE) · bez CITES | CITES II · IUCN VU | nehodnotený (NE) · bez CITES |
| Povaha | Aktuálny druh — menšia, farebná stredoamerická sklípkavica s tigrími oranžovo-čiernymi pruhmi na zadočku; rýchla a plachá, pradie veľa pavučiny pri zemi, slabšie dráždivé chĺpky, vhodná pre začiatočníka so záujmom o menšie druhy | Ešte menší pravý trpasličí druh s tmavým telom a kontrastným srdcovitým vzorom na zadočku; tiež pradie a hrabe, mimoriadne nenáročný — vhodný do najmenších terárií, ešte drobnejší než guatemalský | Klasická veľká „začiatočnícka“ mexická sklípkavica — pomalá, pokojná, suchomilná a extrémne dlhoveká; oproti guatemalskému väčšia, pomalšia, suchšia a chránená CITES II, no menej pestrá na zadočku | Mimoriadne pestrý druh (modrasté nohy, oranžový zadoček) a najznámejší „pavučinár“ — zapradá obrovské množstvo pavučiny ako guatemalský, no je väčší, suchomilnejší a vyžaduje menšiu vlhkosť |
| Areál | Guatemala a južné Mexiko (Stredná Amerika) — teplé vlhkejšie lesy a svahy | Trinidad, Venezuela a severná Južná Amerika — tropické lesy | Mexiko (pacifické pobrežie) — suché listnaté lesy a nory | Venezuela (Paraguaná) — suché kríkovité polopúšte |
Príznaky: Scvrknuté, vráskavé alebo prepadnuté brucho (abdomen), apatia, schúlené nohy pod telom
Vždy zabezpečte plytkú misku s čistou vodou a udržujte vlhkejší substrát (60–80 %) — tento tropický druh je citlivejší na vyschnutie než suché mexické druhy; nikdy nenechajte terárium úplne vyschnuté
Príznaky: Pavúk uviazne v starom exoskelete, deformované alebo stratené končatiny po zvliekaní, dlhé ležanie na chrbte
Príčinou býva príliš suché prostredie počas zvliekania — pred premolt udržujte dostatočnú vlhkosť, NIKDY nerušte ani neodťahujte starý exoskelet; stratené nohy dorastú pri ďalšom zvliekaní
Príznaky: Únik telovej tekutiny (hemolymfy) z prasknutého abdomenu po páde z výšky alebo z ostrej dekorácie
Pri menšom, rýchlom druhu je riziko úniku a pádu vyššie — terárium nerobte vysoké, manipulujte len nízko nad mäkkým podkladom; drobné poranenie ošetrite čistotou a (podľa chovateľskej praxe) zaschnutím, terárium udržujte čisté
Príznaky: Drobné pohyblivé bodky na exoskelete a substráte, zhoršená kondícia, najmä vo vlhkom a znečistenom teráriu
Pri vlhšom teráriu je riziko vyššie — prevencia je čistota, dobré vetranie a odstraňovanie zvyškov koristi; pri premnožení vymeňte substrát a vyčistite terárium; nikdy nedávajte hmyz odchytený vonku
Príznaky: Plesnivé povlaky na substráte, zatuchnutý zápach, zhoršená kondícia pavúka v trvalo mokrom teráriu bez vetrania
Hoci ide o vlhkomilný druh, terárium nesmie byť trvalo premočené ani zatuchnuté — zabezpečte krížové vetranie, prievlažujte len časť substrátu a vymeňte plesnivý substrát
Tigrí zadoček — nezameniteľné sfarbenie — druh dostal meno podľa nápadných oranžovo-čiernych „tigrích“ pruhov na zadočku doplnených karmínovými chĺpkami; hlavohruď (karapax) je medeno-oranžová a nohy čierne, čo z neho robí jednu z najfarebnejších menších sklípkavíc.
Menší až trpasličí druh — s rozpätím nôh len ~9–11 cm (asi 4–4,5 palca) patrí medzi menšie sklípkavce; oproti veľkým druhom potrebuje len malé terárium, no zato je rýchly a čulý.
Rýchly a plachý, no neagresívny — pri vyrušení sa skôr bleskovo rozbehne a uteká, než aby sa bránil; uhryznutie je veľmi zriedkavé, no jeho rýchlosť vyžaduje opatrnosť pri otváraní terária (únik).
Húževnato pradie pavučinu pri zemi — hoci je terestrický a hrabavý, okolo úkrytu a po substráte spriada veľké množstvo pavučiny, vytvára si zapradené chodbičky a vstupy do nory — patrí to k jeho najefektnejším prejavom.
Slabšie dráždivé (urtikujúce) chĺpky — pri ohrození si zadnými nohami vykopáva z brušného políčka jemné dráždivé chĺpky; u tohto druhu sú slabšie než u veľkých Brachypelma, no stále dráždia kožu, oči a dýchacie cesty.
Vlhkomilný tropický druh zo Strednej Ameriky — na rozdiel od suchých mexických „red-knee“ sklípkavcov žije v teplom vlhkejšom prostredí a v teráriu vyžaduje vyššiu vlhkosť (60–80 %); je citlivejší na vyschnutie.
Vhodný pre začiatočníkov so záujmom o menšie druhy — je farebný, nenáročný a odolný, a vďaka malej veľkosti a nízkym priestorovým nárokom je obľúbeným „menším“ druhom; treba však počítať s jeho rýchlosťou a sklonom k úteku.
Bol radený do rodu Cyclosternum — druh sa kedysi uvádzal pod menom Cyclosternum pentalore a rod Davus sa považoval za synonymum Cyclosternum; dnešná taxonómia ich rozlišuje a Davus je samostatný rod.
Často zamieňaný — Davus fasciatus a species komplex — v obchode sa D. pentaloris bežne predáva pod nesprávnym menom (najmä ako Davus fasciatus alebo nepopísaný „Davus sp.“); ide totiž o variabilný species komplex a revízia rodu odhalila viacero blízkych foriem.
Kratšia životnosť než veľké sklípkavce — samica sa dožíva približne 10–12 rokov, samec len okolo 3 rokov — menej ako desaťročia dlhoveké mexické Brachypelma, no stále ide o viacročný záväzok.
Áno — patrí k vďačným druhom aj pre začiatočníkov, ktorí chcú menšiu a farebnú sklípkavicu. Davus pentaloris je odolný, nenáročný a nepotrebuje veľa miesta, znáša bežnú izbovú teplotu a vyžaduje len jednoduché vlhké terárium s hlbším substrátom, úkrytom a miskou na vodu. Treba však počítať s tým, že je rýchly a plachý (pozor na únik pri otváraní), že je to pozorovacie zviera s dráždivými chĺpkami (neberie sa do rúk) a že je vlhkomilnejší než suché mexické druhy.
Keďže ide o menší až trpasličí druh (rozpätie nôh len ~9–11 cm), postačuje terestrické terárium približne 20×20×20 až 25×25×25 cm. Dôležitejšia je plocha dna a hĺbka substrátu (8–12 cm) než výška — výška by mala byť len o málo väčšia ako rozpätie nôh, aby pri páde nedošlo k prasknutiu zadočku. Veko musí byť pevné a dobre zaistené s minimom medzier, lebo druh je rýchly a pri otvorení dokáže bleskovo uniknúť. Pavúk si časť terária zapradie hustou pavučinou.
Teplota 24–28 °C je ideálna, no druh znesie aj bežnú izbovú teplotu (~22–25 °C) a väčšinou nepotrebuje silné prikurovanie. Vlhkosť 60–80 % udržiavajte cez misku s vodou a pravidelné mierne prievlažovanie časti substrátu. Na rozdiel od suchých mexických druhov je to vlhkomilnejší tropický sklípkavec, ktorý horšie znáša vyschnutie — terárium však nesmie byť trvalo premočené (plesne, zatuchnutie), preto je dôležité aj dobré vetranie.
Pre zdravého človeka nie je životu nebezpečný. Druh je plachý a neagresívny — pri vyrušení sa skôr bleskovo rozbehne a uteká, prípadne si vykope dráždivé (urtikujúce) chĺpky (u tohto druhu slabšie). Uhryznutie je veľmi zriedkavé a jed slabý. Väčším praktickým problémom než hryzenie sú práve dráždivé chĺpky (dráždia kožu, oči a dýchacie cesty) a rýchly únik pri otvorení terária — preto sa nemá brať zbytočne do rúk. Pri alergii alebo zasiahnutí očí vyhľadajte lekára.
Je to úplne prirodzené a typické správanie tohto druhu. Hoci je Davus pentaloris terestrický a hrabavý, húževnato zapradá pavučinou substrát aj okolie úkrytu — vytvára si zapradené chodbičky, „podlahu“ a vstup do nory. Je to znak spokojného, usadeného pavúka, ktorý si upravuje prostredie. Pri čistení terária sa snažte tieto zapradené úkryty čo najmenej rušiť; odstraňujte len nezožratú korisť a zvyšky.
Tento druh rastie pomerne rýchlo — do dospelosti to trvá rádovo 1,5 až 3 roky (oproti pomalým mexickým druhom). Životnosť je kratšia než u veľkých sklípkavcov: samice sa dožívajú približne 10–12 rokov, kým samce len okolo 3 rokov a po dospelosti a párení čoskoro hynú. Pre dlhý chov je preto výhodná samica. Aj tak ide o viacročný záväzok, na ktorý treba myslieť pri kúpe.