Záboroh sedlovitý (Ephippiorhynchus senegalensis)

Ciconiidae (bocianovité)

Záboroh sedlovitý

Ephippiorhynchus senegalensis — najfarebnejší bocian sveta s žltým „sedlom" na zobáku — najvyšší letiaci vták Afriky (150 cm)

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, populácia ~25 000–30 000 jedincov, stabilná
Dĺžka140–150 cm
Hmotnosť5,5–7,5 kg
Rozpätie240–270 cm
Populácia25 000–30 000 ks (Afrika)

Výživa

  • Ryby — sumce, kapry, tilapia, mlatoplutev (z plytkých afrických mokradí)
  • Obojživelníky — žaby, ropuchy v monzúnových mokradiach
  • Vodné plazy — krokodílie mláďatá, jašterice, hady
  • Vodný hmyz — chrobáky, vážky, larvy potočníkov
  • Drobné cicavce — hraboše a podhrabušky pri vode
  • Vajcia a mláďatá iných vtákov, raky, mušle
Tip od odborníka Záboroh sedlovitý (Ephippiorhynchus senegalensis) je vrcholový rybožravec mokradí subsaharskej Afriky a najvyšší letiaci vták Afriky (až 150 cm). Loví tichou stratégiou „walk-and-stalk" v plytkých mokradiach — pomalá brodenie s rýchlym výpadom zobáka. Na rozdiel od marabu zdochlinárovi (mršinožravec na smetiskách) je striktne rybožravec a vyhýba sa ľudským sídlam. V Afrike ~25 000–30 000 jedincov (BirdLife 2023, IUCN LC), populácia stabilná. Hlavné lokality: Okavango Delta (Botswana — najhustejšia populácia, ~500–800 párov), Sudd (Južný Sudán — najväčší mokraď Afriky), Bangweulu Wetlands (Zambia), Kruger National Park (Juhoafrická republika — ~50–100 párov), Etiópske vrchovina. Druh je striktne teritoriálny — hniezda minimálne 10–20 km od seba (na rozdiel od kolóniového marabu zdochlinárovi). Doživotne monogamný, hniezdi v dlhých intervaloch 2–3 roky (najpomalšie reprodukčný cyklus medzi bocianmi Afriky). Hlavné hrozby: strata mokradí (poľnohospodárske odvodňovanie Okavanga, Sudd), znečistenie pesticídmi, kolízie s elektrickým vedením, výnimočne lov (mäso, perá — v niektorých afrických tribách).

Hlasový prejav

Záboroh sedlovitý je extrémne tichý druh — dospelé jedince takmer nemé, podobne ako bocian biely. Hlavná komunikácia: tlmené klepotanie zobákom — kratšie sekvencie (1–3 sek), tichšie než u bocianu bieleho alebo marabu (frekvencia 6–9 Hz, počuteľné na 30–80 m). V hniezdnej sezóne sa občas vyskytujú tichí hrdelní „hu-hu" medzi partnermi. Mláďatá pípajú tlmené „pi-pi" do 4–6 týždňov. Tokové demonštrácie: pár krúži pomaly nad teritóriom bez hlasných volaní (na rozdiel od kolóniových bocianov). Druh patrí medzi najtichšie brodivé vtáky svetových mokradí.

Typické zvuky

  • Tlmené klepotanie zobákom — kratšie sekvencie (1–3 sek), frekvencia 6–9 Hz, počuteľné na 30–80 m
  • Hrdelné „hu-hu" — tiché medzi partnermi v hniezdnej sezóne
  • Mláďatá „pi-pi" — tlmené žobravé volania do 4–6 týždňov
  • Sykot pri obrane — výnimočne pri ohrození hniezda
  • Letové kontaktné volanie — tlmené „uíí" medzi partnermi pri prelete
  • Pozdravovacie klepotanie — pri prílete partnera na hniezdo, tichšie ako u bocianu bieleho

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — koniec období sucha (apríl–máj v rovníkovej Afrike, podľa lokality)
Hniezdenie samostatne — máj–júl (vysoké stromy v savane)
Inkubácia (30–35 dní) + vodenie mláďat (70–100 dní do vzletnosti)
Rezidentný druh — žiadna pravidelná migrácia, sezónne presuny za potravou (max. 300 km)
Obdobie sucha — koncentrácie pri vodných zdrojoch (Okavango, Sudd)
Hniezdi v intervaloch 2–3 roky — najpomalšie hniezdenie spomedzi bocianov Afriky

Prostredie a požiadavky

Biotop
Plytké mokrade, riečne nivy, jazerné brehy, monzúnové zaplavené nivy v subsaharskej Afrike
Druh vyžaduje čisté plytké mokrade s bohatým rybím zásobom. Hlavné lokality: Okavango Delta (Botswana — najhustejšia populácia sveta, ~500–800 párov), Sudd (Južný Sudán — najväčší mokraď Afriky, ~3 000–5 000 ks), Bangweulu Wetlands (Zambia), Lake Manyara, Lake Nakuru (Východná Afrika), Kruger NP a Hluhluwe-iMfolozi NP (Juhoafrická republika), Etoshov NP (Namibia). V SR len v ZOO Praha (ČR), ZOO Berlin (Nemecko), ZOO Frankfurt.
Nadmorská výška
0–2 000 m n. m. v Afrike (od pobrežia po Etiópsku vrchovinu)
V subsaharskej Afrike široký výškový rozsah — od pobrežných mokradí po Etiópsku vrchovinu (do 2 000 m n. m.). Maximum hniezd v rozmedzí 200–1 200 m n. m. (Okavango 950 m, Bangweulu 1 100 m, Kruger 300 m).
Hniezdo
Veľká platforma z prútov a vetiev v korunách vysokých stromov (akácie, baobaby, Borassus palmy) vo výške 15–30 m
Hniezdo veľké — priemer 100–150 cm. Postavené z hrubých vetiev (akácia, baobab), vystlané machom, lišajníkmi, suchou trávou a perim. Pár sa každoročne vracia na to isté hniezdo (rekord 15 rokov v Krugeri). Hniezdne stromy: akácie (Acacia tortilis, A. xanthophloea), baobaby (Adansonia digitata), Borassus palmy (Borassus aethiopum). Vysoké stromy v savane chránia hniezdo pred zemnými predátormi (hyeny, leopardy, šakaly). Hniezdi samostatne (na rozdiel od kolóniového marabu zdochlinárovi) — pár vyžaduje teritórium 10–20 km od ostatných párov.
Teplota
Tropické a subtropické pásmo, +10 až +40 °C
Druh adaptovaný na tropické a subtropické africké podnebie. V hniezdnej sezóne (máj–november) teploty 20–35 °C. Mláďatá citlivé na prehriatie nad +35 °C — rodičia ich zatieňujú roztiahnutými krídlami. V Europskych ZOO znáša miernu zimu, ale potrebuje vykurované zimovisko (>10 °C, najlepšie >15 °C).
Voda
Plytké mokrade do hĺbky 30 cm — vyžaduje neznečistenú vodu s bohatým rybím zásobom
Vyžaduje čistú vodu s bohatým rybím zásobom. Loví ako brodivý vták — vchádza do plytkej vody (do 30 cm hĺbky) a tichom „walk-and-stalk" lovi ryby a obojživelníky. Okavango Delta (Botswana) — najhustejšia populácia vďaka rozsiahlym plytkým mokradiam (16 000 km² sezónne zaplavovaných); Sudd (Sudán) — najväčší mokraď Afriky (až 130 000 km²); Bangweulu Wetlands (Zambia — 9 000 km²). V suchu sa koncentruje pri vysušujúcich sa rybníkoch a loví uväznené ryby (sumce, mlatoplutev). Pri znečistení mokradí pesticídmi opúšťa teritórium.
Spoločnosť
Striktne teritoriálny — pár vyžaduje teritórium 10–20 km od ostatných párov, mimo hniezdenia občas v malých skupinách 3–10 ks
Doživotne monogamný — pár vydrží 20–28 rokov. Striktne teritoriálny v hniezdnej sezóne — hniezda minimálne 10–20 km od seba (žiadne kolónie — najväčší rozdiel od marabu zdochlinárovi). Mimo hniezdenia v malých skupinách 3–10 ks pri vodných zdrojoch (najmä v suchu). V Okavango Delta typický pohľad: pár brodiaci spolu v plytkej vode alebo solo jedinec stojaci v móle. V Európskych ZOO chovaný v pároch (1.1) alebo malých skupinách 2–4 ks (EAZA EEP populačný program, len ~50 ks v celom EÚ).

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Koniec období sucha (apríl–máj v rovníkovej Afrike, podľa lokality)

Tok zahŕňa letové ceremónie — pár krúži pomaly nad teritóriom. Pri prílete partnera na hniezdo tiché pozdravovacie klepotanie (kratšie a tichšie ako u bocianu bieleho). Synchronizované „walk-around" párov v plytkej vode (brodenie spolu). Doživotná monogamia — pár vydrží 20–28 rokov.

Znáška
1–3 vajcia (typicky 2)

Vajcia biele s drsnou škrupinou, rozmery ~78 × 55 mm, hmotnosť ~135 g. Znáška máj–júl (sezónne podľa lokality). Samica znáša 1 vajce za 2 dni. Inkubácia začína po znesení posledného vajca → mláďatá liahnu synchrónne. Záboroh hniezdi v dlhých intervaloch 2–3 roky (najpomalšie reprodukčný cyklus bocianov Afriky).

Inkubácia
30–35 dní

Sedia obaja rodičia striedavo — samica cez noc, samec cez deň. Hniezdo na vrcholoch vysokých stromov (15–30 m) chránené pred zemnými predátormi. Hlavné nebezpečenstvo: orol bojovný (Polemaetus bellicosus) a vrana africká (Corvus albus) — kradnú vajcia pri opustení hniezda.

Liahnutie
Jún–august (v rovníkovej Afrike sezónne podľa lokality)

Mláďatá polo-prekociálne (semi-altriciálne) — pokryté bielym páperím, otvorenými očami, ale neschopné chôdze. Hmotnosť pri vyliahnutí ~95 g. Rodičia ich kŕmia regurgitovanou potravou z hrdla (ryby, žaby, vodný hmyz). V prvých 4 týždňoch vždy 1 rodič na hniezde.

Mláďatá
70–100 dní do vzletnosti, 130–150 dní úplná nezávislosť

Mláďatá rastú stredne rýchlo — v 40 dňoch ~1,5 kg, v 70 dňoch ~3,5 kg, v 100 dňoch ~5 kg. Vzletné v 70–100 dňoch (~10–14 týždňov). Z 1–3 vyliahnutých prežijú typicky 1 (jedno mláďa na pár — extrémne nízka reprodukčná úspešnosť, najnižšia medzi bocianmi Afriky). Po vzletnosti zostávajú s rodičmi 6–12 mesiacov, učia sa loviť v mokraťiach.

Samostatnosť
Po 6–12 mesiacoch; pohlavná zrelosť 4.–6. rok

Mladé záboroh sa oddelia od rodičov v 6–12 mesiacoch (najdlhšia rodičovská starostlivosť medzi bocianmi Afriky). Pohlavná zrelosť v 4.–6. roku, prvé hniezdenie typicky v 6.–8. roku. Dĺžka života v prírode ~28 rokov (rekord 36 rokov v ZOO Kolín), v zajatí (ZOO) až 36 rokov. Vysoká úmrtnosť mladých (~40–50 % nedožije 1. rok) — najmä kvôli predácii orlov bojovných a krokodílov nilských pri pristání v plytkej vode.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Záboroh sedlovitý 140–150 cm Záboroh ázijský 129–150 cm Marabu zdochlinár 115–150 cm Bocian veľký indický 145–150 cm Bocian biely 100–125 cm
Záboroh sedlovitý Záboroh ázijský (E. asiaticus) Marabu zdochlinár Bocian veľký indický Bocian biely
Dĺžka140–150 cm129–150 cm115–150 cm145–150 cm100–125 cm
Váha5,5–7,5 kg4,1–8,9 kg4,5–9,0 kg5,0–8,0 kg2,3–4,4 kg
Dožitie~28 r~30 r~25 r~30 r~20 r
OchranaIUCN LCIUCN NTIUCN LCIUCN ENIUCN LC
CharakteristikaČierno-biele telo, masívny červený zobák so žltým „sedlom", žlté oči (samce)Čierno-biele telo, čierny krk, čierny masívny zobák bez sedlaŠedo-čierne telo, holá ružová hlava, ohromný zobák, hrdelný vakŠedo-čierne telo, holá žltkasto-ružová hlava, masívny žltkastý zobákBiele telo s čiernymi krídlovými letkami, červený zobák a nohy
AreálSubsaharská Afrika — najfarebnejší bocian sveta, 25–30 tisíc ksIndický subkontinent + Austrália — Near ThreatenedSubsaharská Afrika — mršinožravec na smetiskáchAssam (India) + Kambodža — 800–1 100 jedincovEurópa, S Afrika, Stredná Ázia — SR ~1 200 párov

Zaujímavosti

1

Najfarebnejší bocian sveta — masívny červeno-čierno-žltý zobák dĺžky 27–35 cm s charakteristickým žltým „sedlom" (anglicky saddle) — odtiaľ pochádza vedecký aj slovenský názov. Žiadny iný bocian nemá tak tri-farebný zobák.

2

Najvyšší letiaci vták Afriky — až 150 cm — záboroh sedlovitý dosahuje výšku 150 cm v stojaceho jedince, dĺžku 140–150 cm, rozpätie krídel 240–270 cm, hmotnosť 5,5–7,5 kg. Pre porovnanie: bocian biely má dĺžku 100–125 cm a hmotnosť 2,3–4,4 kg.

3

Pohlavný dimorfizmus očí — samce žlté, samice tmavé — jeden z najjasnejších pohlavných dimorfizmov medzi bocianmi sveta. Samce majú žlté oči, samice tmavo-hnedé. Mladé jedince majú tmavé oči, samce dospelosti získavajú žlté po 3–4 rokoch. Toto umožňuje jednoznačnú identifikáciu pohlavia v teréne (na rozdiel od väčšiny bocianov, kde sa pohlavia ťažko rozlišujú).

4

Striktný rybožravec — opak marabu zdochlinárovi — záboroh sa vyhýba ľudským sídlam a smetiskám (na rozdiel od marabu zdochlinárovi, ktorý žije na mestských smetiskách). Loví ako brodivý vták v plytkých mokraťiach — sumce africké (Clarias gariepinus), tilapia, mlatoplutev. Hlavné loviská: Okavango Delta, Sudd, Bangweulu Wetlands.

5

Striktne teritoriálny — hniezda 10–20 km od seba — záboroh je striktne teritoriálny, hniezda minimálne 10–20 km od seba (žiadne kolónie). Najväčší rozdiel od marabu zdochlinárovi (kolóniové hniezdenie 20–100 párov). V Okavango Delta typický pohľad: solo pár brodiaci spolu v plytkej vode alebo jedinec stojaci v móle.

6

Hniezdi v dlhých intervaloch 2–3 roky — záboroh má najpomalšie reprodukčný cyklus medzi bocianmi Afriky. Pár nehniezdi každý rok, ale len v sezónach s dostatkom vody a rýb. Z 1–3 vyliahnutých vajec prežíva typicky len 1 mláďa — extrémne nízka reprodukčná úspešnosť.

7

Najdlhšia rodičovská starostlivosť medzi bocianmi Afriky — mladé záboroh zostávajú s rodičmi 6–12 mesiacov (najdlhšia medzi bocianmi Afriky — marabu zdochlinár 4–6 týždňov, bocian biely 2–3 týždne). Rodičia ich učia loviť v mokraťiach. Pohlavná zrelosť v 4.–6. roku, prvé hniezdenie typicky v 6.–8. roku.

8

Iba 2 druhy rodu Ephippiorhynchus — rod obsahuje len 2 druhy: E. senegalensis (Saddle-billed Stork — Afrika, LC) a E. asiaticus (Black-necked Stork — Indický subkontinent + Austrália, NT). Oba druhy majú podobnú morfológiu zobáka (typ „sedlo"), ale asiaticus má celý čierny zobák (bez sedla), čierny krk a iný areál.

9

„Kolenné kĺby" majú ružové sfarbenie — záboroh má čierne nohy s ružovými kĺbmi (intertarzálnymi kĺbmi, ktoré vyzerajú ako „kolená" ale v skutočnosti sú to mätaspodník + nárt). Žiadny iný bocian sveta nemá takéto sfarbenie nôh — diagnostický znak druhu.

10

Veková rekord 36 rokov v ZOO Kolín — najstarší známy záboroh sedlovitý v ZOO Kolín (Nemecko, zviera „Sigi", 1980–2016). V prírode priemerná dĺžka života ~28 rokov, ale veľmi vysoká úmrtnosť mladých (~40–50 % nedožije 1. rok).

Taxonomická klasifikácia

species Záboroh sedlovitý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Ciconiiformes (bocianotvaré)
Čeľaď Ciconiidae (bocianovité)
Rod Ephippiorhynchus Bonaparte, 1855
Druh E. senegalensis (Shaw, 1800)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — africký druh, len v ZOO (vzácne)
Poddruhy IOC v15.2 neuznáva žiadne poddruhy — druh je monotypický. Pôvodne popísaný Georgom Shawom v roku 1800 ako Mycteria senegalensis, neskôr preradený do nového rodu Ephippiorhynchus (Bonaparte 1855 — gréc. „epi" = na, „hippos" = kôň, „rhynchos" = zobák, doslova „sedlový zobák"). Rod Ephippiorhynchus obsahuje len 2 druhy: E. senegalensis (Saddle-billed Stork — Afrika, LC) a E. asiaticus (Black-necked Stork — Indický subkontinent + Austrália, NT). Dva druhy boli pôvodne v rovnakom rode kvôli podobnej morfológii zobáka (typ „sedlo").

? Často kladené otázky

Záboroh sedlovitý má charakteristické žlté „sedlo" (anglicky saddle) na vrchnej polovici zobáka — žltú výčnelkovú kostnú platničku tvaru sedla, ktorá tvorí jeden z najikonickejších znakov spomedzi všetkých bocianov sveta. Sedlo má 3 hlavné funkcie: (1) Sexual selection (pohlavná selekcia) — väčšie a sýtejšie sedlo = dominantnejší samec; samice si vyberajú samcov s veľkým žltým sedlom (signál zdravia a kondície); (2) Diagnostická pomôcka v teréne — sedlo umožňuje jednoznačnú identifikáciu druhu z diaľky 200–500 m (záboroh je najfarebnejší bocian sveta vďaka sedlu); (3) Aerodynamika — sedlo môže pomáhať s aerodynamikou pri ploche pri pristávaní v plytkej vode (hypotéza, nepotvrdené). Sedlo sa vyvíja u juvenilov v 2.–4. roku života, dospelé sedlo má sýtu žltú farbu po celý život. Iba rod Ephippiorhynchus má sedlo — rod sa volá po sedle (gréc. „epi" = na, „hippos" = kôň, „rhynchos" = zobák, doslova „sedlový zobák").

Záboroh sedlovitý (Ephippiorhynchus senegalensis) a marabu zdochlinár (Leptoptilos crumenifer) sú dve veľmi odlišné africké druhy: (1) Sfarbenie — záboroh striktne čierno-biele telo s tri-farebným zobákom; marabu šedo-čierne telo s holou ružovou hlavou; (2) Zobák — záboroh červeno-čierno-žltý so sedlom; marabu sivo-čierny masívny bez sedla; (3) Strava — záboroh striktný rybožravec v mokraťiach; marabu mršinožravec na smetiskách a pri zdochlinách; (4) Habitat — záboroh vyhýba sa ľudským sídlam, žije v mokraťiach Okavanga a Suddu; marabu masovo na mestských smetiskách (Kampala, Nairobi); (5) Hniezdenie — záboroh striktne teritoriálny (hniezda 10–20 km od seba); marabu kolóniové (20–100 párov na akáciách); (6) Reprodukcia — záboroh hniezdi v intervaloch 2–3 roky, 1 mláďa na pár; marabu každý rok, 1–2 mláďata na pár; (7) Veľkosť — záboroh dosť veľký (140–150 cm), marabu o niečo väčší (115–150 cm, ale ťažší — až 9 kg).

Najlepšie destinácie: (1) Okavango Delta (Botswana) — najhustejšia populácia sveta (~500–800 párov). Safari z mesta Maun, optimálne obdobie máj–október (suchá sezóna, koncentrácie pri vodných zdrojoch); (2) Kruger National Park (Juhoafrická republika) — celoročne pozorovateľný (~50–100 párov v parku), self-drive safari; (3) Etoshov NP (Namibia) — pri suchu pri vodných zdrojoch (Etoshov panvica); (4) Lake Naivasha, Lake Nakuru (Keňa) — pozorovateľný počas safari; (5) Sudd (Južný Sudán) — najväčšia populácia sveta, ale nedostupné kvôli bezpečnostnej situácii; (6) Bangweulu Wetlands (Zambia) — ekoturistický program v okolí. V Európe: ZOO Berlin (Nemecko), ZOO Frankfurt, ZOO Praha (ČR) — vzácny pohľad v EAZA EEP populačnom programe (~50 ks v celom EÚ). V SR sa nevyskytuje ani v ZOO.

Záboroh sedlovitý má jeden z najjasnejších pohlavných dimorfizmov medzi bocianmi sveta — podľa farby očí: (1) Samec — žlté oči (sýta žltá farba dúhovky, na rozdiel od bielych bocianov a kŕdľov bielych); (2) Samica — tmavo-hnedé oči (takmer čierne). Mladé jedince oboch pohlaví majú tmavé oči — samce získavajú žlté po 3–4 rokoch (pohlavná zrelosť). Ďalšie rozlišujúce znaky: (a) Veľkosť — samce o niečo väčšie (priemer 7,0 kg vs. 6,0 kg samice), ale rozdiel je malý a v teréne ťažko viditeľný; (b) Žlté „sedlo" na zobáku — u samcov o niečo sýtejšie a väčšie; (c) Žlté „lalôčiky" visiace zo spodku zobáka — iba u samcov (samice ich nemajú alebo extrémne malé). Najjednoduchšie: pozorujte farbu očí cez ďalekohľad alebo na fotografii — žlté = samec, tmavé = samica.

Záboroh sedlovitý má najpomalšie reprodukčný cyklus medzi bocianmi Afriky — pár nehniezdi každý rok, ale v intervaloch 2–3 roky. Dôvody: (1) Veľká rodičovská investícia — mláďatá ostávajú s rodičmi 6–12 mesiacov (najdlhšie medzi bocianmi Afriky), pár vychováva len 1 mláďa za sezónu; (2) Striktná teritoriálnosť — pár potrebuje rozsiahle teritórium (10–20 km od ostatných párov), nedostatok vhodných teritórií ohraničuje hniezdenie; (3) Sezónna dostupnosť vody a rýb — záboroh hniezdi len v sezónach s dostatočným zaplavovaním mokradí (Okavango, Sudd) — v suchých rokoch (každé 2–3 roky v Afrike) nehniezdi vôbec; (4) Dlhý čas do pohlavnej zrelosti — 4.–6. rok života (najdlhšie medzi bocianmi Afriky), prvé hniezdenie typicky v 6.–8. roku; (5) Dlhá životnosť — 28 rokov v prírode, pár stihne ~5–8 úspešných hniezdení za život. K-strategist — málo potomkov s vysokou investíciou, opak r-stratégie marabu zdochlinárovi (kolóniové hniezdenie, viac mláďat).

5 hlavných hrozieb: (1) Strata mokradí — poľnohospodárske odvodňovanie Okavanga (Botswana), Suddu (Sudán) a Bangweulu (Zambia), výstavba priehrad na afrických riekach (Niger, Sénégal, Modrý Níl). Pri zmene hydrológie záboroh opúšťa teritórium natrvalo; (2) Znečistenie pesticídmi — organochlorínové pesticídy (DDT, lindán) stále používané v Afrike v poľnohospodárstve a proti malárii (zákazané v EÚ od 70. rokov). Záboroh ako vrcholový predátor akumuluje pesticídy → tenké vaječné škrupiny, nízka liahnivosť; (3) Kolízie s elektrickým vedením — záboroh ako vysoký vták (150 cm) má vysoké riziko kolízie. V Krugeri (Juhoafrika) ~10–20 úhynov ročne (SANParks); (4) Lov pre mäso a perá — v niektorých afrických tribách (Mali, Niger, Sudán) sa záboroh loví pre mäso a farebné perá (čierno-biele perá majú dekoratívnu hodnotu); (5) Predácia orla bojovného (Polemaetus bellicosus) — mladé záboroh sú častou korisťou pri pristání v plytkej vode. ~40 % juvenilov nedožije 1. rok. Globálna populácia: ~25 000–30 000 jedincov, stabilná (IUCN LC 2024) — ale lokálne klesajúca v Sahel a Etiópii vplyvom straty mokradí.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Ephippiorhynchus senegalensis — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, African Bird Club, IUCN SSC Stork Specialist Group, Wikipedia (SK/CZ

 Video — Záboroh sedlovitý

Záboroh sedlovitý (Ephippiorhynchus senegalensis) — Saddle-billed Stork loví v Kruger Parku

Záboroh sedlovitý (Ephippiorhynchus senegalensis) — lov rýb v Kruger Parku, jeden z najfarebnejších bocianov sveta.

Záboroh sedlovitý (Ephippiorhynchus senegalensis) — Saddle-billed Stork v Kruger Parku

Saddle-billed Stork (Ephippiorhynchus senegalensis) — zábery druhu v africkej savane, masívny červeno-čierno-žltý zobák.

 Cudzie názvy

Česky:   Čáp sedlatý, Anglicky:   Saddle-billed Stork, Nemecky:   Sattelstorch, Francúzsky:   Jabiru d'Afrique, Poľsky:   Żabiru afrykański, Maďarsky:   Nyerges gólya, Rusky:   Седлоклювый ябиру