Bocian veľký indický (Leptoptilos dubius)

Ciconiidae (bocianovité)

Bocian veľký indický

Leptoptilos dubius — kriticky ohrozený ázijský bocian — 800–1 100 jedincov vo svete, prežíva len v Assame a Kambodži

IUCN: EN (Endangered, 2024) | Endangered (Ohrozený), populácia 800–1 100 dospelých jedincov, pokles 70 % za 100 rokov
Dĺžka145–150 cm
Hmotnosť5,0–8,0 kg
Rozpätie250–280 cm
Populácia800–1 100 jedincov (EN)

Výživa

  • Mršiny veľkých cicavcov — bývoly, kravy, slony (v Indii kultúrne zakázaný lov)
  • Mestský odpad — smetiská Guwahati (Boragaon, Deepor Beel) a Pnom Penh
  • Ryby a vodné živočíchy — z mokradí Deepor Beel a Tonle Sap
  • Drobné cicavce — krysy, hraboše, podhrabušky v mestách
  • Žaby, jašterice a iné drobné stavovce
  • Vajcia a mláďatá iných vtákov (volavkové kolónie)
Tip od odborníka Bocian veľký indický (Leptoptilos dubius) je kriticky ohrozený druh — odhadom 800–1 100 dospelých jedincov vo svete (IUCN EN 2024, BirdLife 2023). Populácia klesla o 70 % za posledných 100 rokov — pôvodne sa vyskytoval v celom Indickom subkontinente a juhovýchodnej Ázii (od Pakistanu po Vietnam), dnes prežíva len v 2 izolovaných oblastiach: Assam (Severovýchodná India) — ~650–800 jedincov, Kambodža — ~150–250 jedincov (Tonle Sap, Mekong Delta). Symbol mesta Guwahati (Assam) — najväčšia hniezdna kolónia sveta v Kapokovej stromoch dedinky Dadara (asi 30 km od Guwahati, ~150 hniezd). Loví ako mršinožravec — podobne ako marabu zdochlinár (africký), ale menej výhradne. V meste Guwahati loví na Boragaon smetisku (najväčšie smetisko Assamu) a na rybích trhoch. Hlavné hrozby: strata hniezdnych stromov (Kapok — Bombax ceiba — vyrubované pre stavebné drevo), znečistenie mokradí, plastový odpad na smetiskách, otrava diclofenacom (toxický pre rod Leptoptilos), kultúrna nenávisť v Indii (vták pre miestnych „nečistý" pre svoj vzhľad — holá hlava, lov v mršinách). Ochranárka Purnima Devi Barman (Wildlife Conservation Society) od 2007 vedie záchranný program „Hargila Army" v Dadara — projekt získal cenu Whitley Award 2017 a UN Champions of the Earth 2022.

Hlasový prejav

Bocian veľký indický je tichý druh ako väčšina bocianov, ale dokáže vydávať silné klepotanie zobákom (frekvencia 5–10 Hz, počuteľné na 100–200 m) — podobne ako marabu zdochlinár. Hrdelné „auw-auw" z hrdelného vaku, frekvencia 0,3–1,5 kHz. V hniezdnej kolónii Dadara (Assam, ~150 hniezd na Kapokových stromoch) hlasná konverzácia — klepot, sykty, hrdelné volania. Tokové demonštrácie: samec nafúkne ružovkastý hrdelný vak a vydáva tlmené hrdelné „brmblanie". Mláďatá pípajú vysoké „mau-mau" do 4–6 týždňov. Najhlasnejší v období toku (september–október).

Typické zvuky

  • Silné klepotanie zobákom — frekvencia 5–10 Hz, počuteľné na 100–200 m
  • Hrdelné „auw-auw" — z hrdelného vaku, frekvencia 0,3–1,5 kHz
  • Sykot a hrdelné „chrenenie" — pri obrane hniezda alebo nad mršinou
  • Tokové „brmblanie" — samec s nafúknutým hrdelným vakom (september–október)
  • Mláďatá „mau-mau" — vysoké žobravé volania do 6–8 týždňov
  • Letové kontaktné volanie — tlmené „grg-grg" medzi členmi kŕdľa

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — koniec monzúnového obdobia (september–október v Assame)
Hniezdenie v kolóniách — október–december (Kapok stromy v Assame, Indii)
Inkubácia (28–30 dní) + vodenie mláďat (90–115 dní do vzletnosti)
Rezidentný druh — žiadna pravidelná migrácia, sezónne presuny za potravou (max. 200 km)
Monzúnové obdobie — koncentrácie pri zaplavovaných mokradiach
Suché obdobie — koncentrácie pri rybníkoch (lovenie uväznených rýb) a mestských smetiskách

Prostredie a požiadavky

Biotop
Mokrade, riečne nivy, rybníky, mestské smetiská v Assame (India) a Kambodži
Druh extrémne lokalizovaný — len 2 izolované populácie. Hlavné lokality v Indii: Guwahati a okolie (Assam — Boragaon smetisko, Deepor Beel mokrade), Dadara dedinky (30 km od Guwahati — najväčšia hniezdna kolónia sveta, ~150 hniezd), Nagaon (Assam), Sonitpur (Assam). Hlavné lokality v Kambodži: Tonle Sap (Prek Toal Bird Reserve, Stung Sen Ramsar site), Mekong Delta (Stung Treng), Veal Pouch (Kompong Speu). V SR len v ZOO Berlin (Nemecko), ZOO Praha (ČR).
Nadmorská výška
0–500 m n. m. v Indickom subkontinente a Kambodži (nížinný druh)
Výhradne nížinný druh — neviem v horských lokalitách. V Indii hlavná populácia v Brahmaputrijskej rovine (40–100 m n. m.), v Kambodži v Tonle Sap kotline (5–50 m n. m.). Pôvodne sa vyskytoval aj v Himalájskom predhorí (do 500 m), ale tieto populácie vyhynuli.
Hniezdo
Veľká platforma z prútov a vetiev na vrcholoch Kapokových stromov (Bombax ceiba) vo výške 20–30 m (v kolóniách 50–150 párov)
Hniezdo veľké — priemer 100–150 cm, vysokosť ~50 cm. Postavené z hrubých vetiev (Kapok), vystlané listami, slamou a perim. Hniezdny strom: Kapok (Bombax ceiba) — posvätný strom v hinduizme, vysoký 30–40 m, masívne vetvy. Pár sa každoročne vracia na to isté hniezdo. Najznámejšia kolónia: Dadara (Assam, India) — ~150 hniezd na Kapokových stromoch v dedinke (najväčšia hniezdna kolónia sveta!). Dedinčania pod vedením Purnimy Devi Barman chránia stromy ako kultúrne dedičstvo.
Teplota
Tropické pásmo, +10 až +40 °C
Druh adaptovaný na tropické indické a juhoázijské klíma. Holá hlava a krk + hrdelný vak slúžia ako termoregulačný systém (podobne ako u marabu zdochlinárovi). V hniezdnej sezóne (október–marec v Assame) teploty 15–30 °C, v lete (apríl–jún) až 40 °C. Mláďatá citlivé na prehriatie nad +35 °C — rodičia ich zatieňujú roztiahnutými krídlami.
Voda
Plytké mokrade, rybníky, monzúnové zaplavené nivy, vodné kanály
Vyžaduje vodné zdroje pre pitie, kúpanie a lov rýb. Deepor Beel (Assam) — RAMSAR site, kľúčový loviska pre hlavnú populáciu. Tonle Sap (Kambodža) — najväčšie sladkovodné jazero juhovýchodnej Ázie, sezónne sa rozširuje 10× pri monzúnoch (jún–november). V suchu sa koncentruje pri rybníkoch (lov uväznených rýb) a mestských smetiskách.
Spoločnosť
Vysoko spoločenský druh — v kolóniách 50–150 párov, mimo hniezdenia v skupinách 20–100 ks pri smetiskách a mokradiach
Doživotne monogamný. Kolónne hniezdenie 50–150 párov (často spolu s pelikánmi šedými a kormoránmi indickými). Najznámejšia kolónia: Dadara (Assam) — ~150 hniezd na ~10 Kapokových stromoch v centrálnej dedinke. Mimo hniezdenia v skupinách 20–100 ks pri smetiskách (Boragaon — Guwahati) a mokradiach (Deepor Beel). V Kambodži v Tonle Sap kŕdle 50–100 ks. V Európskych ZOO chovaný v skupinách 2–3 ks (EAZA EEP populačný program, len 5–10 ks v celom EÚ).

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Koniec monzúnového obdobia (september–október v Assame, október–november v Kambodži)

Tok zahŕňa nafúknutie hrdelného vaku samcom (ružovkastý vak vysiaci 30–35 cm zo spodku krku — výrazne sa zväčší, mení farbu z bledoružovej na sýtu červenú). Samec klepotá zobákom a vydáva hrdelné „brmblanie" z nafúknutého vaku. Pri prílete samice samec klesne na hniezdo a pozdravuje ju synchrónnym klepotaním. Doživotná monogamia.

Znáška
2–4 vajcia (typicky 3)

Vajcia biele s drsnou škrupinou, rozmery ~80 × 58 mm, hmotnosť ~140 g. Znáška október–december v Assame, november–január v Kambodži. Samica znáša 1 vajce za 2 dni. Inkubácia začína po znesení posledného vajca → mláďatá liahnu synchrónne.

Inkubácia
28–30 dní

Sedia obaja rodičia striedavo — samica cez noc, samec cez deň. V kolóniách na Kapokových stromoch hniezda chránené pred zemnými predátormi. Hlavné nebezpečenstvo: vrana indická (Corvus splendens) a orol stepný (Aquila nipalensis) — kradnú vajcia pri opustení hniezda.

Liahnutie
November–január (Assam), december–február (Kambodža)

Mláďatá polo-prekociálne (semi-altriciálne) — pokryté svetlo-šedým páperím, otvorenými očami, ale neschopné chôdze. Hmotnosť pri vyliahnutí ~90 g. Rodičia ich kŕmia regurgitovanou potravou z hrdla (mršiny, ryby, malé hraboše). V prvých 4 týždňoch vždy 1 rodič na hniezde.

Mláďatá
90–115 dní do vzletnosti, 130–150 dní úplná nezávislosť

Mláďatá rastú podobne ako u marabu zdochlinárovi — v 60 dňoch ~2 kg, v 90 dňoch ~4 kg, v 115 dňoch ~5–6 kg. Vzletné v 90–115 dňoch (~13–16 týždňov). Z 2–4 vyliahnutých prežijú typicky 1–2. Po vzletnosti zostávajú s rodičmi 4–6 týždňov, sprevádzajú ich na mestské smetiská (Boragaon — Guwahati) a mokrade (Deepor Beel).

Samostatnosť
Po vzletnosti (marec–apríl); pohlavná zrelosť 4.–5. rok

Mladé bociany sa oddelia od rodičov v 5.–6. mesiaci. Vytvárajú juvenilné kŕdle pri mokradiach a smetiskách. Pohlavná zrelosť v 4.–5. roku, prvé hniezdenie typicky v 6. roku. Dĺžka života v prírode ~30 rokov (rekord 37 rokov v ZOO Frankfurt), v zajatí (ZOO) až 41 rokov. Mimoriadne vysoká úmrtnosť mladých (~70 % nedožije 1. rok) — najmä kvôli plastovému odpadu na smetiskách, otráve diclofenacom a strate hniezdnych stromov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bocian veľký indický 145–150 cm Marabu zdochlinár 115–150 cm Lesser Adjutant 110–120 cm Záboroh sedlovitý 140–150 cm Bocian biely 100–125 cm
Bocian veľký indický Marabu zdochlinár Lesser Adjutant (L. javanicus) Záboroh sedlovitý Bocian biely
Dĺžka145–150 cm115–150 cm110–120 cm140–150 cm100–125 cm
Váha5,0–8,0 kg4,5–9,0 kg4,0–6,0 kg5,5–7,5 kg2,3–4,4 kg
Dožitie~30 r~25 r~25 r~28 r~20 r
OchranaIUCN ENIUCN LCIUCN VUIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaŠedo-čierne telo, holá žltkasto-ružová hlava, masívny žltkastý zobákŠedo-čierne telo, holá ružová hlava, ohromný zobák, hrdelný vakŠedo-čierne telo, žltkastá holá hlava, menší než L. dubiusČierno-biele telo, masívny červený zobák so žltým „sedlom"Biele telo s čiernymi krídlovými letkami, červený zobák a nohy
AreálAssam (India) + Kambodža — 800–1 100 jedincov (kriticky ohrozený!)Subsaharská Afrika — najväčší bocian svetaJuhovýchodná Ázia — ~6 500–8 500 jedincov (zraniteľný)Subsaharská Afrika — najfarebnejší bocian svetaEurópa, S Afrika, Stredná Ázia — SR ~1 200 párov

Zaujímavosti

1

Kriticky ohrozený — 800–1 100 dospelých jedincov vo svete — IUCN EN (Endangered) 2024, BirdLife 2023. Populácia klesla o 70 % za posledných 100 rokov — pôvodne sa vyskytoval v celom Indickom subkontinente, dnes prežíva len v Assame (India) a Kambodži.

2

Najväčšia kolónia v Dadara (Assam, India) — ~150 hniezd na ~10 Kapokových stromoch (Bombax ceiba) v centrálnej dedinke 30 km od Guwahati. Najväčšia hniezdna kolónia sveta tohto druhu. Vyrástla z ~30 hniezd (2007) vďaka programu „Hargila Army" vedenému Purnimou Devi Barman.

3

„Hargila Army" — ochranársky program — žena ochranársky pluk vedený Purnimou Devi Barman (Wildlife Conservation Society) od 2007 v Dadara (Assam). Projekt zmenil kultúrne vnímanie druhu z „nečistého" na kultúrnu hrdosť komunity. Získal cenu Whitley Award 2017 a UN Champions of the Earth 2022.

4

Holá žltkasto-ružová hlava a krk — adaptácia na kŕmenie v mršinách (rovnaká ako u marabu zdochlinárovi a supov). Pri kŕmení v mŕtvych telách (bývoly, kravy, slony) sa perá by zašpinili krvou a vnútornosťami → holá koža sa ľahko očistí.

5

Symbol mesta Guwahati (Assam) — bocian veľký indický sa v assamčine volá „hargila" (z assamského „har" = kosť + „gila" = prehltovať). Symbol mesta, zobrazený v miestnej kultúre, suvenírov, t-shirts „Hargila Army". V meste v okolí Boragaon smetiska (najväčšieho v Assame) kŕdle 100–300 ks.

6

Veľkosťou podobný marabu zdochlinárovi — dĺžka 145–150 cm, rozpätie krídel 250–280 cm, hmotnosť 5,0–8,0 kg. Druhý najťažší bocian sveta (po marabu — až 9 kg). Podobnosť s marabu vyplýva z blízkej príbuznosti v rode Leptoptilos.

7

Diclofenac — najvážnejšia chemická hrozba — diclofenac (veterinárne liečivo) toxický pre rod Leptoptilos. V Indii spôsobil 99 % úhyn supov v rokoch 1990–2010 (gyps vulture crisis). India zákazala veterinárny diclofenac v 2006, ale liečivo sa stále nezákonne predáva — bocian veľký indický je sekundárna obeť (žerie mršiny dobytka liečeného).

8

Pôvodný areál pokrýval Pakistán až Vietnam — pred 200 rokmi sa bocian veľký indický vyskytoval v celom Indickom subkontinente (Pakistán, India, Nepál, Bangladéš, Bhután, Šri Lanka), v Mjanmarsku, Thajsku, Laose, Kambodži a Vietname. Dnes prežíva len v 2 izolovaných populáciách (Assam India + Kambodža).

9

Hniezdny strom — posvätný Kapok (Bombax ceiba) — Kapok je posvätný strom v hinduizme, ale zároveň vyhľadávaný pre stavebné drevo. V Dadara (Assam) sa stromy chránia ako kultúrne dedičstvo („Hargila Army"). V Kambodži pokles počtu Kapokových stromov o 50 % za posledných 50 rokov.

10

Veková rekord 41 rokov v ZOO Frankfurt — najstarší známy bocian veľký indický v ZOO Frankfurt (Nemecko, 1965–2006, zviera „Hugo"). V prírode priemerná dĺžka života ~30 rokov, ale veľmi vysoká úmrtnosť mladých (~70 % nedožije 1. rok).

Taxonomická klasifikácia

species Bocian veľký indický
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Ciconiiformes (bocianotvaré)
Čeľaď Ciconiidae (bocianovité)
Rod Leptoptilos Lesson, 1831
Druh L. dubius (Gmelin, 1789)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — ázijský druh, výhradne Indický subkontinent a SV Ázia
Poddruhy IOC v15.2 neuznáva žiadne poddruhy — druh je monotypický. Pôvodne popísaný Johannom Friedrichom Gmelinom v Systema Naturae 1789 ako Ardea dubia, neskôr preradený do rodu Leptoptilos (Lesson 1831). Synonymum L. argala sa občas používa v staršej indickej literatúre (z hindčiny „argala" = bocian veľký). Rod Leptoptilos obsahuje 3 živé druhy: L. dubius (Greater Adjutant — ázijský EN), L. javanicus (Lesser Adjutant — ázijský VU), L. crumenifer (Marabou — africký LC) — a 2 vyhynuté: L. robustus (Madagaskar, ~1 000 AD) a L. titan (Flores, Indonézia, ~12 000 BP).

? Často kladené otázky

800–1 100 dospelých jedincov (IUCN EN 2024, BirdLife 2023) — druh je kriticky ohrozený. Populácia klesla o 70 % za posledných 100 rokov. Dnes prežíva len v 2 izolovaných oblastiach: (1) Assam (Severovýchodná India) — ~650–800 jedincov, najmä v okolí Guwahati (Boragaon smetisko, Deepor Beel mokrade) a v hniezdnej kolónii Dadara dedinky (~150 hniezd na Kapokových stromoch); (2) Kambodža — ~150–250 jedincov v Tonle Sap (Prek Toal Bird Reserve) a Mekong Delta. Pôvodný areál pokrýval celý Indický subkontinent a juhovýchodnú Áziu (od Pakistanu po Vietnam) — všade vyhynul okrem Assamu a Kambodže.

Purnima Devi Barman je indická biologička (PhD ekológia) z Assamu, ktorá od 2007 vedie záchranný program bocianu veľkého indického v dedinke Dadara (30 km od Guwahati). „Hargila Army" je žena ochranársky pluk — viac ako 10 000 žien v Assame, ktoré chránia hniezdne stromy (Kapok — Bombax ceiba) ako kultúrne dedičstvo. Pred programom dedinčania aktívne vyrubovali hniezdne stromy a vnímali druh ako „nečistý". Hargila Army zmenila kultúrne vnímanie druhu z „nečistého" na kultúrnu hrdosť. Aktivity: ochrana stromov, monitoring hniezd, vzdelávanie detí v školách, výroba textílií s motívom „hargila" (predaj suvenírov ako finančný zdroj). Výsledky: populácia v Dadara vzrástla z ~30 hniezd (2007) na ~150 hniezd (2023) — najväčšia kolónia sveta. Ocenenia: Whitley Award 2017, Nari Shakti Puraskar 2016 (najvyššia indická cena za ženské líderstvo), UN Champions of the Earth 2022 (najvyššia OSN cena za ochranu prírody).

Bocian veľký indický (Leptoptilos dubius) a marabu zdochlinár (L. crumenifer) sú úzko príbuzné druhy v rode Leptoptilos. Rozdiely: (1) Areál — indický v Ázii (Assam India + Kambodža), marabu v subsaharskej Afrike; (2) Status — indický kriticky ohrozený (IUCN EN, ~800–1 100 ks), marabu LC (~600 000–1 000 000 ks); (3) Veľkosť — indický o niečo menší (145–150 cm vs. 115–150 cm marabu); (4) Hrdelný vak — indický má vak žltkasto-ružový, marabu sýto ružový; (5) Hlava — indický má žltkasto-ružovú holú hlavu, marabu sýto ružovú; (6) Zobák — indický má žltkastý masívny zobák, marabu sivo-čierny; (7) Hniezdny strom — indický na Kapokoch (Bombax ceiba), marabu na akáciách. Bocian veľký indický sa neviem migruje do Afriky a marabu sa nevyskytuje v Ázii — oba sú rezidentné druhy svojich kontinentov.

Bocian veľký indický mal kultúrne stigma v Indii pre 3 hlavné dôvody: (1) Vzhľad — holá žltkasto-ružová hlava, hrdelný vak a masívny zobák pôsobili pre miestnych „nečisto" a desivo (na rozdiel od bocianu bieleho, ktorý má pozitívne kultúrne konotácie v Európe); (2) Spôsob kŕmenia — druh sa kŕmi v mršinách (bývoly, kravy, slony), čo je v hinduizme spojené s nečistotou (hovädzí dobytok je posvätný, mršina je „temná"); (3) Hluk a znečisťovanie hniezda — kolónie 50–150 hniezd na jednom Kapokovom strome vyvolávajú hlasnú konverzáciu a znečisťovanie podstavných objektov trusom (problém pre obyvateľov dediny). Pred Purnimou Devi Barman (2007) sa hniezdne stromy aktívne vyrubovali. Hargila Army zmenila vnímanie — dnes komunita Dadara chráni hniezda ako kultúrnu hrdosť, vyrába textílie s motívom „hargila" a vzdeláva deti.

Najlepšie destinácie: (1) Dadara (Assam, India) — najväčšia hniezdna kolónia sveta (~150 hniezd na Kapokových stromoch). Optimálne obdobie: január–marec (kŕmenie mláďat, lacná letecká doprava do Guwahati). Ekoturistický program: Hargila Army organizuje vedené prehliadky (kontakt: Wildlife Conservation Society India, wcs.org); (2) Boragaon smetisko (Guwahati, Assam) — kŕdle 100–300 ks pri smetisku (nie pekná destinácia, ale veľká koncentrácia); (3) Deepor Beel (RAMSAR site, Guwahati) — mokrade v okolí mesta; (4) Prek Toal Bird Reserve (Tonle Sap, Kambodža) — populácia ~150 jedincov, organizované safari z Siem Reap (november–marec). V Európe: ZOO Berlin (Nemecko, ~2 ks v africkom pavilóne), ZOO Praha (ČR, ~3 ks) — vzácny pohľad v EAZA EEP populačnom programe. V SR sa nevyskytuje ani v ZOO.

5 hlavných hrozieb: (1) Strata hniezdnych stromov (Kapok — Bombax ceiba) — vyrubované pre stavebné drevo. V Kambodži pokles počtu Kapokov o 50 % za posledných 50 rokov. V Assame chránené v Dadara vďaka „Hargila Army"; (2) Otrava diclofenacom — veterinárne liečivo toxické pre rod Leptoptilos. India zákazala diclofenac v 2006, ale liečivo sa stále nezákonne predáva — bocian je sekundárna obeť (žerie mršiny dobytka liečeného); (3) Plastový odpad na smetiskách — bocian prehltáva plastové vrecká zo smetísk (Boragaon, Tonle Sap), 10–15 % populácie ročne hynie na upchatie čreva; (4) Znečistenie mokradí — Deepor Beel (Assam) ohrozený urbanizáciou Guwahati, Tonle Sap (Kambodža) ohrozený výstavbou priehrad na Mekongu (zníženie sezónneho zaplavovania o 30–40 %); (5) Kultúrna stigma a aktívny lov — pred Hargila Army (2007) hniezdne stromy v Dadara aktívne vyrubované. Dnes problém riešený, ale v iných oblastiach (Bangladéš, Mjanmarsko) druh vyhynul vplyvom kultúrnej nenávisti.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Leptoptilos dubius — EN, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, IUCN SSC Stork Specialist Group, Wikipedia (SK/CZ/EN), Singha et al. 2019 — Con

 Video — Bocian veľký indický

Bocian veľký indický (Leptoptilos dubius) — Greater Adjutant Stork v Assame

Bocian veľký indický (Leptoptilos dubius) — videodokument o kriticky ohrozenom druhu zo severovýchodnej Indie.

Bocian veľký indický (Leptoptilos dubius) — Greater Adjutant v prirodzenom prostredí

Greater Adjutant (Leptoptilos dubius) — zábery druhu v Assame, holá žltkasto-ružová hlava a masívny zobák.

 Cudzie názvy

Česky:   Marabu indický, Anglicky:   Greater Adjutant, Nemecky:   Argala-Marabu, Francúzsky:   Marabout argala, Poľsky:   Marabut indyjski, Maďarsky:   Indiai marabu, Rusky:   Большой марабу