Spheniscidae (tučniakovité)
Tučniak adélie vydáva hlasné krákavé volania (gak-gak-gak), ostré píšťaly, klapotanie zobákom. Najhlučnejší tučniak v rode Pygoscelis — v kolóniách 5 000–100 000 vtákov je extrémne hlučný, počuteľný na 0,5–1 km. Aktívna komunikácia pri kŕmení mláďat, obrane hniezda, konfrontáciách medzi samcami. Typické volania: 'ecstatic display' samca pri toku — záklonenie hlavy, dlhé krákavé volanie 2–3 sek; 'contact call' partnerov — kratšie krákanie pri striedaní; 'aggressive call' — ostré krátke krákanie pri obrane hniezda. Mláďatá vydávajú vysoké pišťanie pri kŕmení (3–5 kHz). Pri love na mori sú tichí. Hlasový repertoár dobre študovaný — Jouventin & Aubin (2002), Royal Society publikácie.
Príchod do kolónií v októbri–novembri (často cez sneh a ľad 50–100 km od mora). Samce zhromažďujú kamene na hniezdo, samice posudzujú kvalitu. Ecstatic display: záklonenie hlavy, dvíhanie krídel, dlhé krákavé volanie 2–3 sek. Vernosť partnerom: 50–80 % sezónne — vyššia ako u tučniakov rodu Aptenodytes. Pár sa formuje za 2–7 dní vzájomným hlasovým a vizuálnym predvádzaním.
Samica znesie 2 vajcia (typicky, niekedy 1 alebo 3) v novembri–decembri. Vajce: ~120 g, ~7 × 5 cm, biele s modrastým nádychom. Znáška 1 vajce každé 2–4 dni. Mortalita druhého vajca/mláďaťa vysoká — pri nedostatku potravy prežíva len prvé liahnuté.
Striedavá inkubácia obidvomi rodičmi — samec prvý dlhšie pôst (kým samica loví ďaleko v mori), striedanie každých 10–20 dní. Vajcia v kamennom gnieze, samce zostávajú bez jedla 12–20 dní (kratšie ako cisárske). Inkubácia 32–34 dní.
Mláďatá liahnu v decembri–januári. Sivé páperie, hmotnosť ~80 g. Prvé 2–3 týždne zostávajú v hniezde pod dozorom jedného rodiča, druhý loví. Kŕmené regurgitovaným krillom — denne 200–400 g v prvom mesiaci, 500–800 g v druhom mesiaci. Mortalita druhého mláďaťa 50–70 % pri nedostatku potravy.
Mláďatá rastú extrémne rýchlo v antarktickom lete. Po 2–3 týždňoch formujú crèche — husté skupiny stoviek mláďat pod dozorom niekoľkých dospelých, kým rodičia lovia. Po 50–60 dňoch sa páperie nahradí dospelým perím (mláďatá nemajú prechodné páperie ako u kráľovských). Vzletné v januári–februári vo veku 50–60 dní — opúšťajú kolóniu a plavú na more. Mortalita prvého roka ~70–80 %.
Mláďatá opúšťajú kolóniu v januári–februári vo veku 50–60 dní, plavú na more pre prvú zimu. Pohlavná zrelosť 3–5 rokov (rýchlejší vývoj ako u tučniakov rodu Aptenodytes). Prvé hniezdenie typicky v 4–7 rokoch. Dlhovekosť: v prírode 10–20 rokov, rekord v zajatí 28 rokov. Mortalita dospelých ~5–10 % ročne, primárne kvôli leopardiemu tuleňovi (Hydrurga leptonyx) a kosatkám (Orcinus orca).
| Tučniak adélie | Tučniak uzdičkový | Tučniak papuánsky | Tučniak cisársky | Tučniak kráľovský | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 70–73 cm | 68–76 cm | 75–90 cm | 110–130 cm | 85–95 cm |
| Váha | 3,8–6,0 kg | 3,2–5,3 kg | 4,5–8,5 kg | 22–45 kg | 11–16 kg |
| Dožitie | 10–20 r | 15–20 r | 13–17 r | 15–20 r | 20–30 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 5/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN NT | IUCN LC |
| Povaha | Najznámejší antarktický tučniak — biele krúžky okolo očí, populácia ~7,6 mil. párov | Antarktický poloostrov, čierna 'uzda' pod krkom, populácia ~8 mil. párov | Najrýchlejší plavec medzi tučniakmi (až 36 km/h) — oranžovo-červený zobák | Najväčší tučniak sveta — jediný hniezdi v antarktickej zime, najhlbší potápač (565 m) | Druhý najväčší tučniak — oranžové plamy na krku, najdlhší pôrodný cyklus |
| Dostupnosť v SR | Antarktická pevnina + subantarktické ostrovy | Antarktický poloostrov + sub-antarktické ostrovy | Subantarktické ostrovy + Antarktický poloostrov | Antarktída — ~66 kolónií na fast ice, ~595 000 dospelých | Subantarktické ostrovy — Južná Georgia, Crozet, Kerguelen |
Príznaky: Hromadný úhyn v kolónii, neurologické príznaky, masívne úmrtia mláďat
V októbri 2023 dokumentovaná vtáčia chrípka H5N1 v Antarktíde po prvýkrát (juhoamerický sektor) — masívne úmrtia tučniakov skalných (Eudyptes chrysocome) a uzdičkových, k 2024 prvé prípady u tučniaka adélie na ostrove King George (~5 000 jedincov uhynulých). British Antarctic Survey, SCAR a OFFLU monitorujú epidémiu. Vzhľadom na veľkú populáciu (~7,6 mil. párov) je vtáčia chrípka vážna lokálna hrozba, ale druh nie je existenčne ohrozený. Komplikované riešenie — nemožno vakcinovať v Antarktíde.
Príznaky: Hladovanie mláďat, znížená hmotnosť dospelých, nižší hniezdny úspech
Krill antarktický (Euphausia superba) je hlavná korisť tučniaka adélie (70–95 % stravy). Krill populácia klesla o 70–80 % za 50 rokov v Antarktickom poloostrove (klimatická zmena + obrovský priemyselný krilový rybolov ruských, čínskych a nórskych lodí). CCAMLR (Convention on the Conservation of Antarctic Marine Living Resources) zaviedla kvóty 620 000 ton/rok, ale stále nedostatočné. V Antarktickom poloostrove populácia adélie klesla o 50–75 % od 1980s — priama následok straty krillu. V Rosskom mori populácia stabilná až rastúca.
Príznaky: Strata zimovísk, znížený hniezdny úspech, presun populácií
Antarktický poloostrov je jedno z najrýchlejšie sa otepľujúcich miest planéty — teplota stúpa o 3 °C za 50 rokov. Strata morského ľadu (sea ice) o 50 % od 1980s — tučniaky adélie sú závislé od pakového ľadu pre zimovanie a pre lov krillu. Štúdie Trivelpiece et al. (2011, PNAS): pokles populácie adélie v Antarktickom poloostrove o 70–75 % od 1970s. V Rosskom mori (zatiaľ stabilné morský ľad) populácia stabilná až rastúca.
Príznaky: Vylúčenie z hniezdnych lokalít, zmenšenie kolónií
Tučniak papuánsky (P. papua) sa rozširuje na juh kvôli klimatickej zmene — kolonizuje bývalé hniezdiská tučniaka adélie v Antarktickom poloostrove. Štúdie BAS (British Antarctic Survey) 2020–2024 dokumentovali presun. Papuánsky je menej závislý od morského ľadu, viac flexibilný v strave (krill aj ryby). Adélie tlačené na juh do Weddellovho a Rossovho mora.
Príznaky: Chronická slabosť, neurologické príznaky, znížený hniezdny úspech
Tučniak adélie je vrcholový predátor antarktického potravinového reťazca — akumuluje koncentrácie ortuti (metyl-ortuť), PCB, DDT, perfluorové zlúčeniny (PFOS). Štúdie 2020–2024 (BAS, Centre d'Etudes Biologiques de Chizé) dokumentovali koncentrácie ortuti 1–4 ppm v perí. Zdroj: globálny atmosférický transport polutantov z Južnej Ameriky a Austrálie. Zatiaľ menej vážny problém než klimatická zmena alebo vtáčia chrípka.
Najznámejší antarktický tučniak — vlajková druh Antarktídy v populárnej kultúre. Často zachytený v dokumentoch BBC Frozen Planet, Planet Earth, Blue Planet. Inšpirácia pre niektoré postavy v animovaných filmoch Happy Feet (2006, Oscar) a Madagascar Penguins (Skipper, Kowalski, Rico, Private — všetci stylizovaní tučniaky adélie).
Najmenší antarktický tučniak v rode Pygoscelis — výška 70–73 cm, hmotnosť 3,8–6 kg. Sesterské druhy: uzdičkový (P. antarcticus, 68–76 cm, 3,2–5,3 kg) a papuánsky (P. papua, 75–90 cm, 4,5–8,5 kg). Adélie je najlepšie adaptovaný na chladné antarktické podmienky.
Biele krúžky okolo očí — charakteristický rozlišovací znak od uzdičkového (čierna 'uzda' pod krkom) a papuánskeho (oranžovo-červený zobák, biele plamy nad očami). Biele krúžky slúžia na vizuálnu komunikáciu pri toku a obrane hniezda.
Pomenovaný po Adélii Dumont d'Urville (Adèle Dumont d'Urville, 1798–1842, manželka francúzskeho prieskumníka Jules Dumont d'Urville). Druh popísali J. Hombron a H. Jacquinot v roku 1841 počas francúzskej antarktickej expedície Astrolabe a Zélée (1837–1840) na pobreží Terre Adélie (východná Antarktída, francúzske územie). Aj Terre Adélie je pomenovaná po manželke.
Populácia ~7,6 milióna párov, viac ako 250 kolónií okolo celej Antarktídy (BirdLife International 2024). Najväčšie kolónie: Cape Crozier (Rossovo more, ~250 000 párov), Paulet Island (Antarktický poloostrov, ~100 000 párov), Petermann Island, Cape Bird. Najjužnejšia hniezdna populácia: Cape Royds (Rossovo more, ~3 000 párov, 77°33'S — najjužnejšie hniezdisko vtákov sveta).
Najhlučnejší tučniak rodu Pygoscelis — krákavé volania 'gak-gak-gak', ostré píšťaly, klapotanie zobákom. V kolóniách 5 000–100 000 vtákov je extrémne hlučný, počuteľný na 0,5–1 km. Hlavné typy volaní: 'ecstatic display' samca pri toku (záklonenie hlavy, dlhé krákavé volanie 2–3 sek), 'contact call' partnerov, 'aggressive call' pri obrane hniezda. Štúdie Jouventin & Aubin (2002), Royal Society.
Špecializovaný kŕmidlák krillu antarktického (70–95 % stravy) — denne 1–2 kg krillu, loví v okolí kolónie (50–200 km), v zime migruje s pakovým ľadom. Krill populácia klesla o 70–80 % za 50 rokov v Antarktickom poloostrove (klimatická zmena + priemyselný rybolov) → pokles populácie adélie o 50–75 % od 1980s v Antarktickom poloostrove.
Hniezdi v lete (november–február) — na rozdiel od tučniaka cisárskeho v zime — adaptácia na sezónnosť potravy. Mláďatá liahnu v decembri–januári, vzletajú v januári–februári, kedy je maximum krillu v okolí kolónie. Cisársky hniezdi v zime preto, aby mláďatá vzletali v lete (12 mesiacov vývoja).
Kradnutie kameňov medzi tučniakmi je bežné — kamene sú cenná surovina v Antarktíde (žiadne stromy ani trávy), tučniaky často kradnú kamene zo susedných hniezd. Zložité kradnutie pri ohliadnutí majiteľa hniezda — bežná scéna v dokumentoch BBC. Vyšší kameň = lepšia ochrana vajca pred topiacim sa snehom a ľadom.
Vtáčia chrípka H5N1 v Antarktíde po prvýkrát (2023) — v októbri 2023 dokumentovaná v Antarktíde (juhoamerický sektor, ostrov King George), masívne úmrtia tučniakov skalných a uzdičkových. K 2024 prvé prípady u tučniaka adélie (~5 000 jedincov uhynulých). Vzhľadom na veľkú globálnu populáciu (~7,6 mil. párov) druh nie je existenčne ohrozený, ale lokálne úhyny sú vážne.
Tučniak adélie je pomenovaný po Adélii Dumont d'Urville (Adèle Dumont d'Urville, 1798–1842), manželke francúzskeho prieskumníka Jules Dumont d'Urville (1790–1842). (1) Druh popísali J. Hombron a H. Jacquinot v roku 1841 počas francúzskej antarktickej expedície Astrolabe a Zélée (1837–1840). (2) Hombron a Jacquinot pomenovali tučniaka po manželke Dumont d'Urvillea, ktorá zomrela v auguste 1842 vlakovým neštestím v Meudone (Francúzsko) spolu s Julesom a synom Jules-Eugène. (3) Terre Adélie (Adélieho zem) — francúzske antarktické územie pri pobreží východnej Antarktídy, kde sa tučniak prvýkrát zbieral, je tiež pomenovaná po Adélii. (4) Dumont d'Urville je tiež známy ako objaviteľ Venuše Milóskej (1820) a ako prieskumník Tichomoria. (5) Francúzska antarktická stanica Dumont d'Urville v Terre Adélie je dnes filmovým miestom La marche de l'empereur (cisársky tučniak).
Všetky tri sú v rode Pygoscelis a žijú v Antarktíde a subantarktiku, ale líšia sa: (1) Veľkosť: adélie 70–73 cm / 3,8–6 kg (najmenší), uzdičkový 68–76 cm / 3,2–5,3 kg, papuánsky 75–90 cm / 4,5–8,5 kg (najväčší). (2) Sfarbenie tváre: adélie biele krúžky okolo očí, uzdičkový tenká čierna línia ('uzda') pod krkom, papuánsky biele plamy nad očami + oranžovo-červený zobák. (3) Areál: adélie celé antarktické pobrežie + subantarktické ostrovy (najpočetnejší v Rosskom mori), uzdičkový hlavne Antarktický poloostrov + South Sandwich, papuánsky Antarktický poloostrov + subantarktické ostrovy (Falklandy, Crozet, Kerguelen, Macquarie). (4) Adaptácia na ľad: adélie najlepšie adaptovaný na pakový ľad, papuánsky najmenej (rozširuje sa na juh kvôli klimatickej zmene). (5) Hniezdenie: všetci traja v lete (november–február), na nahej skale. (6) Populácia: adélie ~7,6 mil. párov (najpočetnejší), uzdičkový ~8 mil. párov (najpočetnejší tučniak vôbec), papuánsky ~750 000 párov.
Najlepšie lokality pre pozorovanie tučniaka adélie: V prírode: (1) Paulet Island (Antarktický poloostrov) — ~100 000 párov, populárna turistická destinácia z lodí. (2) Cape Royds (Rossovo more) — ~3 000 párov, najjužnejšia hniezdna populácia, expedície z Novej Zélandi. (3) Petermann Island (Antarktický poloostrov) — ~3 000 párov, populárna turistická destinácia. (4) Cape Bird (Rossovo more) — väčšia kolónia ~70 000 párov. (5) Cape Crozier (Rossovo more) — najväčšia kolónia sveta ~250 000 párov, ťažko prístupná. Expedície z Ushuaie (Argentína) 15 000+ EUR/osoba. V ZOO Európy: (1) Loro Parque Tenerife (Planet Penguin, ~30 jedincov), (2) ZOO Praha (Pavilón Indonéskej džungle, malá kolónia), (3) SeaWorld San Diego, Asahiyama Japonsko. V SR v ZOO nie je (len Humboldti v Bratislave). Najlepší čas: november–február (juhopolárne leto, hniezdne kolónie aktívne).
Vtáčia chrípka H5N1 dosiahla Antarktídu v októbri 2023 po prvýkrát v histórii (juhoamerický sektor, ostrov King George). K 2024 prvé prípady u tučniaka adélie — masívne úmrtia ~5 000 jedincov v menších kolóniách na ostrove King George a Marambio. Koordinovaná reakcia: British Antarctic Survey, SCAR (Scientific Committee on Antarctic Research), OFFLU (OIE/FAO Network of Expertise on Animal Influenza). Opatrenia: monitoring kolónií satelitne, zber vzoriek pre PCR diagnostiku, izolácia infikovaných kolónií, obmedzenie turistických expedícií do infikovaných oblastí. Komplikované riešenie — nemožno vakcinovať v Antarktíde, žiadne logistické zázemie. Vzhľadom na veľkú globálnu populáciu (~7,6 mil. párov) tučniak adélie nateraz nie je existenčne ohrozený, ale lokálne úhyny sú vážne. Modely predpovedajú stratu 10–20 % populácie ak sa epidémia rozšíri do hlavných kolónií Weddellovho a Rossovho mora.
Pokles populácie tučniaka adélie v Antarktickom poloostrove o 50–75 % od 1980s je dôsledkom klimatickej zmeny: (1) Strata morského ľadu (sea ice) — Antarktický poloostrov je jedno z najrýchlejšie sa otepľujúcich miest planéty (teplota stúpa o 3 °C za 50 rokov), stratil 50 % zimovacieho pakového ľadu. Adélie je závislý od ľadu pre zimovanie a pre lov krillu. (2) Pokles krillu antarktického — hlavná korisť adélie, klesla o 70–80 % v Antarktickom poloostrove (klimatická zmena + priemyselný rybolov). (3) Konkurencia s tučniakom papuánskym — papuánsky je menej závislý od ľadu a viac flexibilný v strave, kolonizuje bývalé hniezdiská adélie v Antarktickom poloostrove. (4) V Rosskom mori (stabilné ľadové podmienky) populácia adélie stabilná až rastúca — Rossovo more je posledný stabilný antarktický ekosystém a kľúčová budúca rezerva druhu. (5) Riešenie: globálne obmedzenie emisií CO2 + Rossovo more MPA (2016, najväčšia svetová MPA 1,55 mil. km²).
Rozdiel v sezóne hniezdenia odráža rozdielne stratégie sezónnosti potravy: (1) Tučniak adélie hniezdi v lete (november–február) — krátky pôrodný cyklus 50–60 dní, mláďatá vzletajú v januári–februári (vrchol antarktického leta s maximum krillu v okolí kolónie). Pôst rodičov pri inkubácii len 12–20 dní (kratšie ako u cisárskeho), striedavá inkubácia obidvomi rodičmi. (2) Tučniak cisársky hniezdi v zime — dlhý pôrodný cyklus 7 mesiacov (inkubácia 64–67 dní + odchov 150 dní), takže ak by hniezdil v lete, mláďatá by vzletali v zime — nemožné. (3) Cisársky musí znášať v máji–júni, aby mláďatá vzletali v decembri–januári (juhopolárne leto s maximum potravy). (4) Adaptácia na rozdiel hmotnosti: cisársky (22–45 kg) má dostatok tukových zásob na zimnú inkubáciu (stratí 50 % hmotnosti), adélie (3,8–6 kg) nemá kapacitu — preto hniezdi v lete. (5) Konkurenčná výhoda: cisársky nemá konkurenciu pre hniezdne lokality (žiadny iný vták nehniezdi v zime), adélie konkuruje s uzdičkovým a papuánskym.
Tučniak adélie — viac ako 100 000 hniezdiacich párov na Paulet Island pri Antarktickom polostrove.
Tučniak adélie — rodičia kŕmia mláďatá regurgitovanou potravou na hniezdisku v Antarktíde.
