Tučniak adélie (Pygoscelis adeliae)

Spheniscidae (tučniakovité)

Tučniak adélie

Pygoscelis adeliae — najznámejší antarktický tučniak — vlajkový druh Antarktídy, ~7,6 milióna párov

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern (2024), stabilná globálne ~7,6 mil. párov, klesajúca v Antarktickom poloostrove (-50-75 % od 1980s)
Výška70–73 cm
Hmotnosť3,8–6,0 kg
Hĺbka ponoru20–175 m
Pôrodný cyklus50–60 dní (najkratší)
Populácia svet~7,6 milióna párov

Výživa

  • Krill antarktický (Euphausia superba) — 70–95 % stravy, hlavná korisť
  • Drobné ryby — Pleuragramma antarctica (antarktická ryba strieborná)
  • Kalmáre — Psychroteuthis glacialis, drobné druhy
  • Iné kôrovce — Themisto gaudichaudii, krill Euphausia crystallorophias
Tip od odborníka Tučniak adélie (Pygoscelis adeliae) je špecializovaný kŕmidlák krillu antarktického — denne potrebuje 1–2 kg krillu (~25 % vlastnej hmotnosti). Loví výlučne potápaním pod hladinou — typická hĺbka 20–50 m, rekord ~175 m, doba ponoru typicky 1–3 minúty, max. 6 minút. Hlavná korisť: krill antarktický (Euphausia superba, 70–95 % stravy), drobné ryby (Pleuragramma antarctica, 5–15 %), kalmáre (~5 %). Adaptácia na sezónnosť potravy: tučniak adélie loví v lete (november–február) v okolí kolónie, v zime migruje so sezónnym pakovým ľadom (sea ice) Antarktického oceánu — nasleduje hranicu ľadu, kde je najviac krillu. Plávacia rýchlosť 4–8 km/h, na úteky pred leopardím tuleňom až 25 km/h. Charakteristické 'porpoising' správanie — vyskakovanie nad hladinu pri plávaní (úspora energie, dýchanie). Hlavné lovisko: okraj sezónneho morského ľadu (marginal ice zone) 50–200 km od kolónií. Mláďatá kŕmené regurgitovanou potravou rodičmi 50–60 dní, denne 200–400 g krillu.

Hlasový prejav

Tučniak adélie vydáva hlasné krákavé volania (gak-gak-gak), ostré píšťaly, klapotanie zobákom. Najhlučnejší tučniak v rode Pygoscelis — v kolóniách 5 000–100 000 vtákov je extrémne hlučný, počuteľný na 0,5–1 km. Aktívna komunikácia pri kŕmení mláďat, obrane hniezda, konfrontáciách medzi samcami. Typické volania: 'ecstatic display' samca pri toku — záklonenie hlavy, dlhé krákavé volanie 2–3 sek; 'contact call' partnerov — kratšie krákanie pri striedaní; 'aggressive call' — ostré krátke krákanie pri obrane hniezda. Mláďatá vydávajú vysoké pišťanie pri kŕmení (3–5 kHz). Pri love na mori sú tichí. Hlasový repertoár dobre študovaný — Jouventin & Aubin (2002), Royal Society publikácie.

Typické zvuky

  • Krákavé volanie 'gak-gak-gak' — pri kŕmení mláďat a komunikácii v kolónii
  • Ostré píšťaly pri obrane hniezda alebo konfrontácii s votrelcom
  • Ecstatic display samca — záklonenie hlavy, dlhé krákavé volanie 2–3 sek
  • Contact call partnerov — kratšie krákanie pri striedaní na hniezde
  • Mláďatá: vysoké pišťanie pri kŕmení — 3–5 kHz
  • Klapotanie zobákom pri toku a obrane hniezda — akustický signál

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — október až november (juhopolárna jar), príchod do kolónie
Hniezdenie — znáška 2 vajec, november až december (vrchol decembra)
Inkubácia 32–34 dní, odchov mláďat 50–60 dní (december až február)
Pelichanie dospelých — február až apríl (juhopolárne leto–jeseň)
Mladé vzlietajú v 50–60 dňoch, plavú na more pre prvú zimu
Zimovanie — celé populácie v pakovom ľade Antarktického oceánu (sea ice)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Antarktická pevnina a subantarktické ostrovy — pevné skalnaté pobrežie, ostrovy
Tučniak adélie hniezdi výlučne na pevnom skalnatom pobreží Antarktídy a subantarktických ostrovoch (South Shetland, South Orkney, South Sandwich). Najznámejšie kolónie: Paulet Island (Antarktický poloostrov, ~100 000 párov), Cape Royds (Rossovo more, ~3 000 párov — najjužnejšia hniezdna populácia adélie), Cape Bird (Rossovo more), Petermann Island, Pleneau Island, Booth Island. Hniezdo: kamenné gniezdo na nahej skale — vysokopostavené kamene zachytené samcom (cenná „surovina" v Antarktíde, krádeže medzi tučniakmi sú časté). Strata morského ľadu kvôli klimatickej zmene je hlavná hrozba v Antarktickom poloostrove.
Nadmorská výška
0–200 m n. m. — pri pobreží a na ostrovoch
Tučniak adélie hniezdi výlučne pri pobreží, 0–200 m nad hladinou mora. Vnútrozemie Antarktídy nepoznáva. Po pevnine chodia max. 1–5 km od pobrežia (Cape Royds — 0 m, Cape Bird — 0–50 m). V zime migrujú s pakovým ľadom (sea ice) Antarktického oceánu, niekedy 600+ km od hniezdiska.
Hniezdo
Kamenné gniezdo na nahej skale — kruh kameňov ~30 cm priemer, ~10 cm výška
Tučniak adélie stavia kamenné gniezdo na nahej skale — kruh z kameňov priemer ~30 cm, výška ~10 cm. Kamene sú cenná surovina v Antarktíde (žiadne stromy ani trávy), krádeže medzi tučniakmi sú časté. Samec zhromaždí kamene pred príchodom samice, samica posúdi kvalitu hniezda — najvyšší príliv tepla z slnka cez kamene chráni vajcia od chladu a vetra. Hniezdo na nahej skale je protipovodňová ochrana — vlhkosť topiaceho sa snehu môže utopiť vajcia v zlých hniezdach.
Teplota
Letné teploty -2 až +5 °C, zimné v mori -1 až +2 °C
Tučniak adélie hniezdi v antarktickom lete (november–február) — teploty -2 až +5 °C, polárny deň 24/7. Adaptácie: 3 vrstvy peria, 1–2 cm tuková vrstva, ale menej extrémne ako u cisárskeho. V zime migruje s pakovým ľadom (sea ice) Antarktického oceánu, teploty -1 až +2 °C v mori. Vyhľadáva okraj sezónneho ľadu (marginal ice zone) — bohaté na krill.
Voda
Morská voda Antarktického oceánu, -1,8 až +2 °C
Tučniak adélie loví v okrajových zónach pakového ľadu Antarktického oceánu (-1,8 až +2 °C). Adaptácie: 3 vrstvy peria, protiprúdový systém krvi v plutvách (rete mirabile). Loví aktívnym potápaním — typická hĺbka 20–50 m, rekord ~175 m, doba ponoru 1–3 minúty, max. 6 minút. Hlavná korisť: krill antarktický.
Spoločnosť
Extrémne sociálny — hniezdi v kolóniách 1 000–250 000 párov, v zime v kŕdľoch
Tučniak adélie je extrémne sociálny druh. Hniezdne kolónie typicky 5 000–100 000 párov, najväčšia ~250 000 párov (Cape Crozier, Rossovo more). Mláďatá tvoria crèche — husté skupiny stoviek až tisícov mláďat pod dozorom niekoľkých dospelých, kým rodičia lovia. V zime v kŕdľoch 10–100 vtákov na pakovom ľade. Vernosť hniezdisku 70–80 % dospelých sa vracia každoročne do tej istej kolónie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Október–november (juhopolárna jar)

Príchod do kolónií v októbri–novembri (často cez sneh a ľad 50–100 km od mora). Samce zhromažďujú kamene na hniezdo, samice posudzujú kvalitu. Ecstatic display: záklonenie hlavy, dvíhanie krídel, dlhé krákavé volanie 2–3 sek. Vernosť partnerom: 50–80 % sezónne — vyššia ako u tučniakov rodu Aptenodytes. Pár sa formuje za 2–7 dní vzájomným hlasovým a vizuálnym predvádzaním.

Znáška
2 vajcia v novembri–decembri (typicky 2, niekedy 1 alebo 3)

Samica znesie 2 vajcia (typicky, niekedy 1 alebo 3) v novembri–decembri. Vajce: ~120 g, ~7 × 5 cm, biele s modrastým nádychom. Znáška 1 vajce každé 2–4 dni. Mortalita druhého vajca/mláďaťa vysoká — pri nedostatku potravy prežíva len prvé liahnuté.

Inkubácia
32–34 dní striedavo oboma rodičmi

Striedavá inkubácia obidvomi rodičmi — samec prvý dlhšie pôst (kým samica loví ďaleko v mori), striedanie každých 10–20 dní. Vajcia v kamennom gnieze, samce zostávajú bez jedla 12–20 dní (kratšie ako cisárske). Inkubácia 32–34 dní.

Liahnutie
December–január (juhopolárne leto)

Mláďatá liahnu v decembri–januári. Sivé páperie, hmotnosť ~80 g. Prvé 2–3 týždne zostávajú v hniezde pod dozorom jedného rodiča, druhý loví. Kŕmené regurgitovaným krillom — denne 200–400 g v prvom mesiaci, 500–800 g v druhom mesiaci. Mortalita druhého mláďaťa 50–70 % pri nedostatku potravy.

Mláďatá
50–60 dní do vzletnosti

Mláďatá rastú extrémne rýchlo v antarktickom lete. Po 2–3 týždňoch formujú crèche — husté skupiny stoviek mláďat pod dozorom niekoľkých dospelých, kým rodičia lovia. Po 50–60 dňoch sa páperie nahradí dospelým perím (mláďatá nemajú prechodné páperie ako u kráľovských). Vzletné v januári–februári vo veku 50–60 dní — opúšťajú kolóniu a plavú na more. Mortalita prvého roka ~70–80 %.

Samostatnosť
3–5 rokov do pohlavnej zrelosti

Mláďatá opúšťajú kolóniu v januári–februári vo veku 50–60 dní, plavú na more pre prvú zimu. Pohlavná zrelosť 3–5 rokov (rýchlejší vývoj ako u tučniakov rodu Aptenodytes). Prvé hniezdenie typicky v 4–7 rokoch. Dlhovekosť: v prírode 10–20 rokov, rekord v zajatí 28 rokov. Mortalita dospelých ~5–10 % ročne, primárne kvôli leopardiemu tuleňovi (Hydrurga leptonyx) a kosatkám (Orcinus orca).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Tučniak adélie 70–73 cm Tučniak uzdičkový 68–76 cm Tučniak papuánsky 75–90 cm Tučniak cisársky 110–130 cm Tučniak kráľovský 85–95 cm
Tučniak adélie Tučniak uzdičkový Tučniak papuánsky Tučniak cisársky Tučniak kráľovský
Dĺžka70–73 cm68–76 cm75–90 cm110–130 cm85–95 cm
Váha3,8–6,0 kg3,2–5,3 kg4,5–8,5 kg22–45 kg11–16 kg
Dožitie10–20 r15–20 r13–17 r15–20 r20–30 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN NTIUCN LC
CharakteristikaNajznámejší antarktický tučniak — biele krúžky okolo očí, populácia ~7,6 mil. párovAntarktický poloostrov, čierna 'uzda' pod krkom, populácia ~8 mil. párovNajrýchlejší plavec medzi tučniakmi (až 36 km/h) — oranžovo-červený zobákNajväčší tučniak sveta — jediný hniezdi v antarktickej zime, najhlbší potápač (565 m)Druhý najväčší tučniak — oranžové plamy na krku, najdlhší pôrodný cyklus
AreálAntarktická pevnina + subantarktické ostrovyAntarktický poloostrov + sub-antarktické ostrovySubantarktické ostrovy + Antarktický poloostrovAntarktída — ~66 kolónií na fast ice, ~595 000 dospelýchSubantarktické ostrovy — Južná Georgia, Crozet, Kerguelen

Zaujímavosti

1

Najznámejší antarktický tučniak — vlajková druh Antarktídy v populárnej kultúre. Často zachytený v dokumentoch BBC Frozen Planet, Planet Earth, Blue Planet. Inšpirácia pre niektoré postavy v animovaných filmoch Happy Feet (2006, Oscar) a Madagascar Penguins (Skipper, Kowalski, Rico, Private — všetci stylizovaní tučniaky adélie).

2

Najmenší antarktický tučniak v rode Pygoscelis — výška 70–73 cm, hmotnosť 3,8–6 kg. Sesterské druhy: uzdičkový (P. antarcticus, 68–76 cm, 3,2–5,3 kg) a papuánsky (P. papua, 75–90 cm, 4,5–8,5 kg). Adélie je najlepšie adaptovaný na chladné antarktické podmienky.

3

Biele krúžky okolo očí — charakteristický rozlišovací znak od uzdičkového (čierna 'uzda' pod krkom) a papuánskeho (oranžovo-červený zobák, biele plamy nad očami). Biele krúžky slúžia na vizuálnu komunikáciu pri toku a obrane hniezda.

4

Pomenovaný po Adélii Dumont d'Urville (Adèle Dumont d'Urville, 1798–1842, manželka francúzskeho prieskumníka Jules Dumont d'Urville). Druh popísali J. Hombron a H. Jacquinot v roku 1841 počas francúzskej antarktickej expedície Astrolabe a Zélée (1837–1840) na pobreží Terre Adélie (východná Antarktída, francúzske územie). Aj Terre Adélie je pomenovaná po manželke.

5

Populácia ~7,6 milióna párov, viac ako 250 kolónií okolo celej Antarktídy (BirdLife International 2024). Najväčšie kolónie: Cape Crozier (Rossovo more, ~250 000 párov), Paulet Island (Antarktický poloostrov, ~100 000 párov), Petermann Island, Cape Bird. Najjužnejšia hniezdna populácia: Cape Royds (Rossovo more, ~3 000 párov, 77°33'S — najjužnejšie hniezdisko vtákov sveta).

6

Najhlučnejší tučniak rodu Pygoscelis — krákavé volania 'gak-gak-gak', ostré píšťaly, klapotanie zobákom. V kolóniách 5 000–100 000 vtákov je extrémne hlučný, počuteľný na 0,5–1 km. Hlavné typy volaní: 'ecstatic display' samca pri toku (záklonenie hlavy, dlhé krákavé volanie 2–3 sek), 'contact call' partnerov, 'aggressive call' pri obrane hniezda. Štúdie Jouventin & Aubin (2002), Royal Society.

7

Špecializovaný kŕmidlák krillu antarktického (70–95 % stravy) — denne 1–2 kg krillu, loví v okolí kolónie (50–200 km), v zime migruje s pakovým ľadom. Krill populácia klesla o 70–80 % za 50 rokov v Antarktickom poloostrove (klimatická zmena + priemyselný rybolov) → pokles populácie adélie o 50–75 % od 1980s v Antarktickom poloostrove.

8

Hniezdi v lete (november–február) — na rozdiel od tučniaka cisárskeho v zime — adaptácia na sezónnosť potravy. Mláďatá liahnu v decembri–januári, vzletajú v januári–februári, kedy je maximum krillu v okolí kolónie. Cisársky hniezdi v zime preto, aby mláďatá vzletali v lete (12 mesiacov vývoja).

9

Kradnutie kameňov medzi tučniakmi je bežné — kamene sú cenná surovina v Antarktíde (žiadne stromy ani trávy), tučniaky často kradnú kamene zo susedných hniezd. Zložité kradnutie pri ohliadnutí majiteľa hniezda — bežná scéna v dokumentoch BBC. Vyšší kameň = lepšia ochrana vajca pred topiacim sa snehom a ľadom.

10

Vtáčia chrípka H5N1 v Antarktíde po prvýkrát (2023) — v októbri 2023 dokumentovaná v Antarktíde (juhoamerický sektor, ostrov King George), masívne úmrtia tučniakov skalných a uzdičkových. K 2024 prvé prípady u tučniaka adélie (~5 000 jedincov uhynulých). Vzhľadom na veľkú globálnu populáciu (~7,6 mil. párov) druh nie je existenčne ohrozený, ale lokálne úhyny sú vážne.

Taxonomická klasifikácia

species Tučniak adélie
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Sphenisciformes (tučniakotvaré)
Čeľaď Spheniscidae (tučniakovité)
Rod Pygoscelis Wagler, 1832
Druh P. adeliae (Hombron & Jacquinot, 1841)
Poddruhy Monotypický druh — žiadne uznané poddruhy. Rod Pygoscelis obsahuje 3 druhy: P. adeliae (adélie), P. antarcticus (uzdičkový), P. papua (papuánsky). Divergencia od ostatných tučniakov ~13–20 mil. rokov.
Areál Antarktická pevnina a subantarktické ostrovy — celé antarktické pobrežie, najviac vo Weddellovom a Rosskom mori. Populácia ~7,6 milióna párov, viac ako 250 kolónií.

? Často kladené otázky

Tučniak adélie je pomenovaný po Adélii Dumont d'Urville (Adèle Dumont d'Urville, 1798–1842), manželke francúzskeho prieskumníka Jules Dumont d'Urville (1790–1842). (1) Druh popísali J. Hombron a H. Jacquinot v roku 1841 počas francúzskej antarktickej expedície Astrolabe a Zélée (1837–1840). (2) Hombron a Jacquinot pomenovali tučniaka po manželke Dumont d'Urvillea, ktorá zomrela v auguste 1842 vlakovým neštestím v Meudone (Francúzsko) spolu s Julesom a synom Jules-Eugène. (3) Terre Adélie (Adélieho zem) — francúzske antarktické územie pri pobreží východnej Antarktídy, kde sa tučniak prvýkrát zbieral, je tiež pomenovaná po Adélii. (4) Dumont d'Urville je tiež známy ako objaviteľ Venuše Milóskej (1820) a ako prieskumník Tichomoria. (5) Francúzska antarktická stanica Dumont d'Urville v Terre Adélie je dnes filmovým miestom La marche de l'empereur (cisársky tučniak).

Všetky tri sú v rode Pygoscelis a žijú v Antarktíde a subantarktiku, ale líšia sa: (1) Veľkosť: adélie 70–73 cm / 3,8–6 kg (najmenší), uzdičkový 68–76 cm / 3,2–5,3 kg, papuánsky 75–90 cm / 4,5–8,5 kg (najväčší). (2) Sfarbenie tváre: adélie biele krúžky okolo očí, uzdičkový tenká čierna línia ('uzda') pod krkom, papuánsky biele plamy nad očami + oranžovo-červený zobák. (3) Areál: adélie celé antarktické pobrežie + subantarktické ostrovy (najpočetnejší v Rosskom mori), uzdičkový hlavne Antarktický poloostrov + South Sandwich, papuánsky Antarktický poloostrov + subantarktické ostrovy (Falklandy, Crozet, Kerguelen, Macquarie). (4) Adaptácia na ľad: adélie najlepšie adaptovaný na pakový ľad, papuánsky najmenej (rozširuje sa na juh kvôli klimatickej zmene). (5) Hniezdenie: všetci traja v lete (november–február), na nahej skale. (6) Populácia: adélie ~7,6 mil. párov (najpočetnejší), uzdičkový ~8 mil. párov (najpočetnejší tučniak vôbec), papuánsky ~750 000 párov.

Najlepšie lokality pre pozorovanie tučniaka adélie: V prírode: (1) Paulet Island (Antarktický poloostrov) — ~100 000 párov, populárna turistická destinácia z lodí. (2) Cape Royds (Rossovo more) — ~3 000 párov, najjužnejšia hniezdna populácia, expedície z Novej Zélandi. (3) Petermann Island (Antarktický poloostrov) — ~3 000 párov, populárna turistická destinácia. (4) Cape Bird (Rossovo more) — väčšia kolónia ~70 000 párov. (5) Cape Crozier (Rossovo more) — najväčšia kolónia sveta ~250 000 párov, ťažko prístupná. Expedície z Ushuaie (Argentína) 15 000+ EUR/osoba. V ZOO Európy: (1) Loro Parque Tenerife (Planet Penguin, ~30 jedincov), (2) ZOO Praha (Pavilón Indonéskej džungle, malá kolónia), (3) SeaWorld San Diego, Asahiyama Japonsko. V SR v ZOO nie je (len Humboldti v Bratislave). Najlepší čas: november–február (juhopolárne leto, hniezdne kolónie aktívne).

Vtáčia chrípka H5N1 dosiahla Antarktídu v októbri 2023 po prvýkrát v histórii (juhoamerický sektor, ostrov King George). K 2024 prvé prípady u tučniaka adélie — masívne úmrtia ~5 000 jedincov v menších kolóniách na ostrove King George a Marambio. Koordinovaná reakcia: British Antarctic Survey, SCAR (Scientific Committee on Antarctic Research), OFFLU (OIE/FAO Network of Expertise on Animal Influenza). Opatrenia: monitoring kolónií satelitne, zber vzoriek pre PCR diagnostiku, izolácia infikovaných kolónií, obmedzenie turistických expedícií do infikovaných oblastí. Komplikované riešenie — nemožno vakcinovať v Antarktíde, žiadne logistické zázemie. Vzhľadom na veľkú globálnu populáciu (~7,6 mil. párov) tučniak adélie nateraz nie je existenčne ohrozený, ale lokálne úhyny sú vážne. Modely predpovedajú stratu 10–20 % populácie ak sa epidémia rozšíri do hlavných kolónií Weddellovho a Rossovho mora.

Pokles populácie tučniaka adélie v Antarktickom poloostrove o 50–75 % od 1980s je dôsledkom klimatickej zmeny: (1) Strata morského ľadu (sea ice) — Antarktický poloostrov je jedno z najrýchlejšie sa otepľujúcich miest planéty (teplota stúpa o 3 °C za 50 rokov), stratil 50 % zimovacieho pakového ľadu. Adélie je závislý od ľadu pre zimovanie a pre lov krillu. (2) Pokles krillu antarktického — hlavná korisť adélie, klesla o 70–80 % v Antarktickom poloostrove (klimatická zmena + priemyselný rybolov). (3) Konkurencia s tučniakom papuánskym — papuánsky je menej závislý od ľadu a viac flexibilný v strave, kolonizuje bývalé hniezdiská adélie v Antarktickom poloostrove. (4) V Rosskom mori (stabilné ľadové podmienky) populácia adélie stabilná až rastúca — Rossovo more je posledný stabilný antarktický ekosystém a kľúčová budúca rezerva druhu. (5) Riešenie: globálne obmedzenie emisií CO2 + Rossovo more MPA (2016, najväčšia svetová MPA 1,55 mil. km²).

Rozdiel v sezóne hniezdenia odráža rozdielne stratégie sezónnosti potravy: (1) Tučniak adélie hniezdi v lete (november–február) — krátky pôrodný cyklus 50–60 dní, mláďatá vzletajú v januári–februári (vrchol antarktického leta s maximum krillu v okolí kolónie). Pôst rodičov pri inkubácii len 12–20 dní (kratšie ako u cisárskeho), striedavá inkubácia obidvomi rodičmi. (2) Tučniak cisársky hniezdi v zime — dlhý pôrodný cyklus 7 mesiacov (inkubácia 64–67 dní + odchov 150 dní), takže ak by hniezdil v lete, mláďatá by vzletali v zime — nemožné. (3) Cisársky musí znášať v máji–júni, aby mláďatá vzletali v decembri–januári (juhopolárne leto s maximum potravy). (4) Adaptácia na rozdiel hmotnosti: cisársky (22–45 kg) má dostatok tukových zásob na zimnú inkubáciu (stratí 50 % hmotnosti), adélie (3,8–6 kg) nemá kapacitu — preto hniezdi v lete. (5) Konkurenčná výhoda: cisársky nemá konkurenciu pre hniezdne lokality (žiadny iný vták nehniezdi v zime), adélie konkuruje s uzdičkovým a papuánskym.

ZDROJ: IUCN Red List (Pygoscelis adeliae — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, IOC v15.2, Penguin International, British Antarctic Survey, Wikipedia (SK/CZ/EN), Avibase, eBird

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC782575
Nahrávateľ: 王自堃
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Tučniak adélie

Tučniak adélie (Pygoscelis adeliae) — kolónia Paulet Island, Antarktída

Tučniak adélie — viac ako 100 000 hniezdiacich párov na Paulet Island pri Antarktickom polostrove.

Tučniak adélie (Pygoscelis adeliae) — kŕmenie mláďat v Antarktíde

Tučniak adélie — rodičia kŕmia mláďatá regurgitovanou potravou na hniezdisku v Antarktíde.

 Cudzie názvy

Česky:   Tučňák kroužkový, Anglicky:   Adelie Penguin, Nemecky:   Adeliepinguin, Francúzsky:   Manchot Adélie, Španielsky:   Pingüino de Adelia, Taliansky:   Pinguino di Adelia