Pelikán kučeravý (Pelecanus crispus)

Pelecanidae (pelikánovité)

Pelikán kučeravý

Pelecanus crispus — najväčší letiaci vták Európy — rozpätie krídel do 350 cm, hniezdi v jazere Prespa (~1 400 párov)

IUCN: NT (Near Threatened, 2024) | Near Threatened, ~20 000 párov svet, populácia rastúca vďaka ochrane, ale stále zraniteľná
Dĺžka160–183 cm
Hmotnosť10–14 kg
Rozpätie290–350 cm
Populácia EUPrespa ~1 400 párov
Populácia svet~20 tisíc párov

Výživa

  • Sladkovodné ryby — kapor, plotica, pleskáč, ostriež (do ~3 kg)
  • Brakické ryby v zimoviskách — kefal, sardelka, parmička
  • Sumček (Silurus glanis mladé) — mokrade Iránu a strednej Ázie
  • Úhor (Anguilla anguilla) — sezónne v gréckych jazerách (Kerkini, Prespa)
  • Obojživelníky a vodný hmyz — okrajovo pri nedostatku rýb
Tip od odborníka Pelikán kučeravý (Pelecanus crispus) je špecializovaný rybožravec — denne potrebuje 1,2 kg rýb (cca 10 % vlastnej hmotnosti). Loví najčastejšie samostatne alebo v menších skupinách 2–8 vtákov (na rozdiel od pelikána ružového, ktorý loví v masívnych kolektívoch). V niektorých lokalitách (Grécko, jazero Kerkini) sa pridáva k zmiešaným kŕdľom s pelikánom ružovým. Loví iba z hladiny — nepotápa sa, nenárazí ako pelikán hnedý. Ponorí zobák a vak do vody, naberie ryby s ~10 l vodou, vytlačí vodu cez bočné okraje vaku a prehltne korisť. Najväčšia korisť ~3 kg. Aktívny aj v noci pri jasnom mesiaci — výnimočné pre pelikány. V Grécku (jazero Kerkini) prijíma od rybárov ryby z lodí — semi-domestikovaný kontakt rozšírený od 80. rokov.

Hlasový prejav

Pelikán kučeravý je v dospelosti veľmi tichý druh mimo hniezdnu kolóniu. V lete a počas migrácie takmer nemý. V hniezdnej kolónii vydáva hlboké hrdelné stony (frekvencia 80–400 Hz), mručanie a klapotanie zobákom o seba (akusticky výrazný signál pri zdravení partnera alebo agresii). Mláďatá vydávajú vysoké pišťanie (1,2–2,8 kHz) pri kŕmení — počuteľné na 100+ metrov. Pelikán kučeravý je spravidla tichší ako pelikán ružový v rovnakej kolónii — menšia frekvencia hlasových prejavov, dlhšie pauzy. V SR a strednej Európe nie sú dostupné kvalitné xeno-canto nahrávky tohto druhu.

Typické zvuky

  • Hrdelný „grunt" — hlboký mručivý stón pri komunikácii v kolónii (80–400 Hz)
  • Klapotanie zobákom — bilo-bilo-bilo, akustický signál pri zdravení partnera alebo agresii
  • Sykot a vrčanie — pri obrane hniezda alebo konfrontácii s votrelcom
  • Mláďatá: vysoké pišťanie a chripčanie — žobravé volanie 1,2–2,8 kHz, počuteľné 100+ m
  • Tichý sykot pri gulárnej fluttering — termoregulácia v horúčave
  • Letové volania v kŕdli — zriedkavé, krátke a nízke „aach"

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — január–apríl, vrchol marec (Grécko, Rumunsko)
Hniezdenie — znáška 1–4 vajec (typicky 2), február až jún
Inkubácia 30–34 dní + odchov mláďat v kolónii (marec–september)
Pelichanie po hniezdení — postupná výmena letiek (júl–október)
Mladé vzlietajú v 85 dňoch, formujú sa kŕdle, jesenná migrácia
Zimovanie — Stredomorie, Egypt, Blízky východ, južná Ázia (november–marec)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Veľké plytké jazerá, delty riek, brakické lagúny, morské pobrežia v zime
Vyžaduje rozsiahle vodné plochy (>200 ha) s bohatými zásobami rýb a izolovanými trstinovými ostrovmi pre hniezdenie. V Európe najpočetnejšie kolónie v Grécku (jazero Prespa, Kerkini), v Bulharsku (jazero Srebarna — UNESCO), v Rumunsku (delta Dunaja). V Ázii hniezdi v slaných jazerách Mongolska a deltách indických a iránskych riek.
Nadmorská výška
0–1 800 m n. m. — od morského pobrežia po centrálnoázijské vysokohorské jazerá
Najpočetnejšie nížinné populácie pri morskom pobreží a v gréckych vnútrozemských jazerách (Prespa 850 m, Kerkini 32 m). V Mongolsku hniezdi v slaných jazerách do 1 300 m n. m., v Iráne (jazero Urmia, ktoré v posledných rokoch masívne vysychá) historicky do 1 800 m.
Hniezdo
Plávajúce hniezdo na trstinových ostrovoch alebo trstinových lavicach, kolóniovo
Hniezdo je nahromadený kruh z trstiny, palích a vetvičiek, ~1,2 m priemer, 40–60 cm hrubý (väčšie ako u pelikána ružového). Stavajú spoločne samec aj samica. Kolónia spravidla menšia ako pelikána ružového (30–500 párov), hniezda hustomerne 1–2 m od seba. V jazere Prespa kolónia každoročne na rovnakých ostrovoch.
Teplota
Mierne až subtropické pásmo, -5 °C až +40 °C
Druh je tolerantnejší voči chladu ako pelikán ružový — európska populácia časť ostáva v Grécku celoročne, znáša krátkodobé mrazové epizódy. V Mongolsku hniezdi pri teplotách prepnúcich od -10 °C v marci po +35 °C v júli. Mimo svadobnej sezóny migruje na juh do Egypta a na Blízky východ.
Voda
Plytké vody 0,3–2 m hĺbky, sladkovodné a brakické, znášanlivosť slanosti
Loví výhradne v plytčinách do 2 m, kam dosiahne ponorením vaku (nepotápa sa). Preferuje sladkovodné a brakické vody, znáša miernu slanosť (lagúny Stredomoria), ale na rozdiel od pelikána ružového sa vyhýba silne alkalickým sódnym jazerám (Nakuru, Natron) v Afrike.
Spoločnosť
Mierne sociálny — hniezdi kolóniovo (30–500 párov), loví samostatne alebo v malých skupinách (2–8)
Menej spoločenský ako pelikán ružový. V hniezdnom období v kolóniách 30–500 párov, mimo neho v kŕdľoch 20–100 vtákov. Loví prevažne samostatne alebo v dvojicach a malých skupinách. V mestách s habituovanými populáciami (Kerkini) sa zhromažďuje pri rybárskych lodiach.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Január–apríl, vrchol marec (Grécko, Rumunsko)

Pár vzniká začiatkom hniezdnej sezóny. Samce predvádzajú komplexné kurzovacie display — dvíhanie zatvoreného zobáka kolmo nahor („sky-pointing"), klapotanie zobákom o seba s partnerom, vystavovanie zafarbeného vaku (v svadbe oranžovo-červený — výrazne odlišný od žltého vaku pelikána ružového), parade po pevnej zemi v skupine. Vzájomné „allopreening" potvrdzuje pár. Po vytvorení páru spoločne stavajú hniezdo.

Znáška
1–4 vajcia (typicky 2)

Vajcia kriedovo biele s drsnou škrupinou, časom hnedo znečistené, rozmery ~95 × 62 mm, hmotnosť ~205 g (mierne väčšie ako u pelikána ružového). Znáška február–jún, vrchol marec–apríl. Samica znáša 1 vajce každé 2–3 dni. Hniezdo z trstiny a vetvičiek na trstinových ostrovoch.

Inkubácia
30–34 dní (priemer ~32 dní)

Sedia striedavo obidvaja partneri — samica aj samec. Striedanie každých 24–48 hodín. Vajcia sú zahrievané nohami (gulárne membrány nemajú) — pelikán stojí nad vajcami s prekrytými nohami. Inkubácia začína po znesení prvého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne (rozdiel 2–6 dní).

Liahnutie
Marec–júl (typicky apríl–máj)

Mláďatá nidikolné (altriciálne) — slepé, nahé, ružovkastej kože, hmotnosť ~140 g. Prvý týždeň úplne závislé na rodičoch — kŕmené regurgitovanou tekutou „pelikánou mliečnou" (predtrávené ryby z vaku rodiča). Po 7–10 dňoch pribúda sivé páperie, po 3 týždňoch začínajú vidieť.

Mláďatá
75–85 dní do vzletnosti

Mláďatá sa od 25. dňa združujú do „pelikánových škôlok" (creche) — skupín 30–100 mláďat strážených niekoľkými dospelými, kým rodičia lovia 20–50 km od kolónie. Kŕmené sú regurgitovanou rybou z vaku rodiča. Mortalita 35–55 % — najslabšie mláďa z dvojice často hynie (asynchrónne liahnutie + súrodenecká rivalita). Vzletné v 75–85 dňoch (mierne neskôr ako pelikán ružový).

Samostatnosť
12–14 týždňov, pohlavná zrelosť 3–4 roky

Mláďatá sú vzletné v 75–85 dňoch, ale závislé od rodičov ďalších 3–4 týždne. Plne samostatné v 100–120 dňoch. Pohlavná zrelosť v 3–4 rokoch, prvé hniezdenie typicky vo 4. roku života. Dlhovekosť: v prírode ~20–25 rokov, v zajatí dokumentované 40+ rokov. Vernosť k hniezdisku veľmi vysoká — jedince sa vracajú na rovnaké kolónie celý život.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pelikán kučeravý 160–183 cm Pelikán ružový 140–180 cm Pelikán hnedý 100–137 cm Pelikán austrálsky 160–190 cm Pelikán americký biely 127–178 cm
Pelikán kučeravý Pelikán ružový Pelikán hnedý Pelikán austrálsky Pelikán americký biely
Dĺžka160–183 cm140–180 cm100–137 cm160–190 cm127–178 cm
Váha10–14 kg9–15 kg3,5–5,5 kg4–8 kg5–9 kg
Dožitie20–25 r (zajatie 40+)15–25 r (zajatie 50+)~25 r~25 r~25 r
OchranaIUCN NTIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaNajväčší letiaci vták Európy — sivobielo-žltkavý s kučeravým perím na temeneNajpočetnejší pelikán Európy/Afriky — biely s ružovkastým nádychom, žltý vakNajmenší pelikán — hnedo-sivý, loví strmým nárazom z výšky 10–20 mNajdlhší zobák spomedzi vtákov (40–50 cm), biely s čiernymi letkamiSeveroamerický biely pelikán s oranžovým zobákom a „rohatou" platničkou v svadbe
AreálStredomorie, stredná Ázia, Mongolsko — ~20 tisíc párov svetDelta Dunaja, Afrika, stredná Ázia — ~290–420 tisíc ksSeverná a Stredná Amerika, Karibik — ~650 tisíc ksAustrália, Tasmánia, Nová Guinea — ~300 tisíc ksSeverná Amerika — hniezdi USA/Kanada, zima v Mexiku a Floride

Zaujímavosti

1

Najväčší letiaci vták Európy — hmotnosť 10–14 kg, rozpätie krídel 290–350 cm (rekord 350 cm). Pelikán kučeravý a pelikán ružový sa striedajú v rebríčku najťažších letiacich vtákov sveta. Vzlet vyžaduje rozbeh po hladine 10–25 m proti vetru.

2

IUCN NT (Near Threatened, 2024) — globálna populácia ~20 000 párov (BirdLife International 2024, Wetlands International 2023), narástla zo ~4 000 párov v 90. rokoch vďaka prísnej ochrane. Najpočetnejšie populácie v Grécku (~1 700 párov), Rumunsku (~400 párov), Bulharsku (~50 párov) a Mongolsku (~120 párov).

3

Najväčšia kolónia jazero Prespa — biosférická rezervácia jazero Prespa (Grécko/Albánsko/Severné Macedónsko) hostí ~1 400 hniezdiacich párov (~7 % globálnej populácie). Hlavné kolónie na plávajúcich ostrovoch a piesočných kosách. Spoločná hniezdiska s pelikánom ružovým (~50 párov v Prespe).

4

Charakteristické kučeravé perie na temene — sivobielo-žltkavé sfarbenie tela s dlhými vlnitými („kučeravými") sivými perami na temene a zátylku — diagnostický znak druhu, latinský názov crispus znamená „kučeravý". V svadobnom šate (január–apríl) má oranžovo-červený gulárny vak (na rozdiel od žltého vaku pelikána ružového).

5

Druh popísal Karl Bruch v roku 1832 — nemecký zoológ Karl Friedrich Bruch popísal pelikána kučeravého v zoologickej záhrade Mainz na základe vtákov dovezených z delty Dunaja. Druh bol predtým zamieňaný s pelikánom ružovým, kým Bruch nepoukázal na konzistentné morfologické rozdiely.

6

Loví prevažne samostatne alebo v malých skupinách — 1–8 vtákov, na rozdiel od pelikána ružového s masívnym kolektívnym lovom v 10–50 vtáčich kolektívoch. Pelikán kučeravý je menej sociálny rybár, často loví v dvojicach alebo samostatne v plytkých zónach jazier.

7

Aktívny aj v noci pri jasnom mesiaci — výnimočné správanie medzi pelikánmi. V Grécku (jazero Kerkini) dokumentovaný nočný lov pri splne mesiaca — využíva lepšiu viditeľnosť rýb v plytkej vode. Pelikán ružový je striktne denným druhom.

8

Semi-habituovaná populácia v Kerkini — od 80. rokov rybári v jazere Kerkini (severné Grécko) kŕmia divé pelikány rybami z lodí. Populácia ~150 párov sa naučila prijímať potravu z ruky a stala sa kľúčovou ekoturistickou atrakciou — desiatky tisíc návštevníkov ročne, podpora ochrany cez lokálne komunity.

9

Masívny úhyn v Prespe 2022 — HPAI H5N1 zabilo ~600 pelikánov kučeravých v jazere Prespa (Grécko), čo predstavuje ~40 % gréckej hniezdnej populácie. Vzhľadom na malú globálnu populáciu (~20 000 párov) je vtáčia chrípka existenčnou hrozbou pre druh — koordinovaná medzinárodná reakcia (EFSA, WOAH).

10

Vodný gradient — vyhýba sa sódnym jazerám — na rozdiel od pelikána ružového, ktorý dominuje v afrických rifových sódnych jazerách (Nakuru, Natron), pelikán kučeravý preferuje sladkovodné a mierne brakické vody. V Afrike sa nevyskytuje hniezdne, len ako zimujúci druh v Egypte (Nilová delta).

Taxonomická klasifikácia

species Pelikán kučeravý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Pelecaniformes (pelikánotvaré)
Čeľaď Pelecanidae (pelikánovité)
Rod Pelecanus Linnaeus, 1758
Druh P. crispus Bruch, 1832
Poddruhy Monotypický druh — nie sú uznané poddruhy. Genetické analýzy populácií zo Stredomoria, Čierneho mora, Kaspiku a Mongolska ukazujú malú divergenciu, ale jednotlivé subpopulácie sú geograficky izolované s obmedzeným tokom génov.
Areál Stredomorie (Grécko, Albánsko, Čierna Hora), juhovýchodná Európa (Rumunsko, Bulharsko), Turecko, Blízky východ, stredná Ázia po Mongolsko a severnú Indiu

? Často kladené otázky

Oba druhy sa v Európe vyskytujú spolu (delta Dunaja, Grécko, Bulharsko) a sú ťažko rozlíšiteľné v lete. Hlavné rozdiely: (1) Sfarbenie: pelikán kučeravý je špinavo sivobielo-žltkavý s šedavými letkami; pelikán ružový má čisto bielo-ružovkasté perie s čiernymi letkami kontrastujúcimi s bielym telom. (2) Hlava: pelikán kučeravý má charakteristické „kučeravé" sivé perie na temene (dlhé vlnité perá) a oranžovo-červený vak v svadbe; pelikán ružový má hladké perie na zátylku a žltý vak. (3) Veľkosť: pelikán kučeravý je mierne väčší (10–14 kg vs. 9–15 kg, rozpätie do 350 cm). (4) Status: pelikán kučeravý NT (Near Threatened, ~20 000 párov), pelikán ružový LC (Least Concern, ~300 000+ ks).

V Európe hniezdi pelikán kučeravý najpočetnejšie v Grécku (~1 700 párov) — najväčšie kolónie jazero Prespa (~1 400 párov), jazero Kerkini (~150 párov), Mikri Prespa, Amvrakia. Druhá významná populácia je v delte Dunaja v Rumunsku (~400 párov) a v Bulharsku (jazero Srebarna — UNESCO, ~50 párov). V Albánsku (Karavasta), Čiernej Hore (Skadarské jazero) a Turecku (Manyas) ďalších ~600 párov. V SR pelikán kučeravý nehniezdi — výnimočne dokumentované zatúlané jedince v Podunajskej nížine (~1× za 15–20 rokov).

Pelikán kučeravý je NT (Near Threatened) z viacerých dôvodov napriek rastu populácie zo ~4 000 párov v 90. rokoch na ~20 000 párov v roku 2024: (1) Malá globálna populácia — 20 000 párov je stále veľmi malá oproti pelikánovi ružovému (300 000+ ks); (2) Geograficky izolované subpopulácie — európska, kaspická, stredoázijská a mongolská populácia majú obmedzený tok génov, lokálna stratu môže byť fatálna; (3) Stále aktívne hrozby — kolízie s vedením vysokého napätia (30 % úmrtnosti adultov v Bulharsku a Iráne), HPAI H5N1 (masívny úhyn v Prespe 2022 — 600 jedincov, 40 % gréckej populácie), strata mokradí (vysušovanie Urmie v Iráne); (4) Pomalá reprodukcia — pohlavná zrelosť 3–4 roky, 1–2 mláďatá ročne, mortalita 35–55 %.

Pelikán kučeravý loví prevažne samostatne alebo v malých skupinách 2–8 vtákov (na rozdiel od pelikána ružového s masívnym kolektívnym lovom 10–50 vtákov). Denne potrebuje ~1,2 kg rýb (cca 10 % vlastnej hmotnosti). Loví iba z hladiny — nepotápa sa, nenárazí ako pelikán hnedý. Ponorí zobák a vak do vody, naberie ryby s ~10 l vodou, vytlačí vodu a prehltne korisť. Aktívny aj v noci pri jasnom mesiaci — výnimočné medzi pelikánmi. Najväčšia korisť ~3 kg. Hlavná potrava: kapor, plotica, pleskáč, ostriež, zubáč v Európe; sumček, tilapie v Afrike a Iráne; kefal a sardelka v Stredomorských zimoviskách. V jazere Kerkini (Grécko) populácia habituovaná — prijíma ryby od rybárov z lodí.

HPAI H5N1 je existenčnou hrozbou pre pelikána kučeravého vzhľadom na malú globálnu populáciu (~20 000 párov). V roku 2022 došlo k masívnemu úhynu v jazere Prespa (Grécko/Albánsko) — postihnutých ~600 dospelých jedincov, čo predstavuje ~40 % gréckej hniezdnej populácie. Príčina: kolóniový spôsob života, hustá koncentrácia jedincov na hniezdiskách, kontakt s migračnými vodnými vtákmi (kačice, husi) ktoré sú prirodzeným rezervoárom vírusu. Koordinovaná medzinárodná reakcia: EFSA (European Food Safety Authority), WOAH (World Organisation for Animal Health), grécka a albánska veterinárna správa, BirdLife International. Opatrenia: monitoring kolónií, rýchle odstránenie uhynutých jedincov, izolácia kolónie pred turistami v období epidémie.

Pelikán kučeravý na Slovensku nehniezdi a je extrémne vzácny pozorovaný druh — zatúlané jedince sa objavujú výnimočne v Podunajskej nížine (Žitný ostrov, Senianska sústava) typicky v júni–júli, frekvencia ~1× za 15–20 rokov (SOS/BirdLife Slovensko, Faunistická komisia SOS). Naopak spoľahlivo pozorovateľný v ZOO Bratislava (2 jedince), ZOO Schönbrunn (Viedeň, kolónia 8 jedincov) a ZOO Praha (4 jedince). V prírode najbližšia hniezdna kolónia je jazero Prespa v Grécku/Albánsku (1 600 km z Bratislavy) alebo delta Dunaja v Rumunsku (1 200 km, 12–14 hodín jazdy).

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Pelecanus crispus — NT, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, Avibase, eBird, Wetlands International, Wikipedia (SK/CZ/EN)

 Video — Pelikán kučeravý

Pelikán kučeravý (Pelecanus crispus) — Dalmatian Pelican

Pelikán kučeravý — najmasívnejší zástupca rodu Pelecanus, najväčší sladkovodný vták sveta.

Pelikán kučeravý (Pelecanus crispus) — druhové video

Pelikán kučeravý — strieborno-biele perie, kučeravé chochol na zátylku a oranžovo-červený vak v období toku.

 Cudzie názvy

Česky:   Pelikán kadeřavý, Anglicky:   Dalmatian Pelican, Nemecky:   Krauskopfpelikan, Francúzsky:   Pélican frisé, Poľsky:   Pelikan kędzierzawy, Maďarsky:   Borzas gödény