Pelikán americký biely (Pelecanus erythrorhynchos)

Pelecanidae (pelikánovité)

Pelikán americký biely

Pelecanus erythrorhynchos — veľký biely severoamerický pelikán s „rohatou" platničkou na zobáku v svadbe — najväčšia kolónia Chase Lake ND ~16 000 párov

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | stabilná populácia ~180 tisíc párov, obnovená po DDT katastrofe, areál posunutý na sever kvôli klimatickým zmenám
Dĺžka127–178 cm
Hmotnosť5–9 kg
Rozpätie240–290 cm
Populácia~180 tisíc párov
Najväčšia kolóniaChase Lake ND ~16 tisíc párov

Výživa

  • Sladkovodné ryby — kapor, sumček, pleskáč, ostriež (do ~3 kg)
  • Pstruh a šťuka — v jazerách Manitoba a Saskatchewan
  • Brakické ryby v zimoviskách — kefal, sardelka v Mexickom zálive
  • Obojživelníky — žaby a žubrienky (sezónne)
  • Kôrovce — krevety, lariy vodného hmyzu
  • Mlokovité a malé hady — okrajovo pri brehu
  • Mŕtve ryby pri rybníkoch a sušiarňach rýb
Tip od odborníka Pelikán americký biely (Pelecanus erythrorhynchos) je špecializovaný rybožravec — denne potrebuje 1,4 kg rýb (cca 18 % vlastnej hmotnosti). Loví výlučne kooperatívne v skupinách 5–30 vtákov — podobne ako pelikán ružový v Európe: vytvárajú polkruh alebo podkovu, plávajú synchrónne k brehu a bijúc krídlami zaháňajú ryby do plytčiny, kde ich naberajú do vaku. Nikdy neloví strmým nárazom z výšky ako pelikán hnedý — pelikán americký biely je striktne lovec z hladiny. Vak pojme do 11 litrov vody. Najväčšia korisť ~3 kg. Sleduje hejná rýb a koordinuje sa s inými skupinami pelikánov na rovnakej vodnej ploche. V Yellowstone dokumentovaný spôsob lovu pstruha dúhového — kontroverzné kvôli konkurencii so športovými rybármi. V niektorých aquakultúrach Idahá a Mississippi spôsobujú škody na chovaných pstruhoch a sumcoch.

Hlasový prejav

Pelikán americký biely je prevažne tichý druh mimo hniezdnu kolóniu — v lete a počas migrácie takmer nemý. V hniezdnej kolónii vydáva hlboké hrdelné stony (frekvencia 100–500 Hz), mručanie a klapotanie zobákom o seba (akusticky výrazný signál pri zdravení partnera alebo agresii). Mláďatá vydávajú vysoké pišťanie (1,5–3 kHz) pri kŕmení — hlavný zdroj zvuku v kolónii, počuteľné na 100+ metrov. Pri kooperatívnom love používa tiché šepkanie a klapotanie zobákom pre synchronizáciu skupiny. Akusticky veľmi podobný pelikánovi ružovému — rozdiel iba pri detailnej analýze frekvencií. Xeno-canto nahrávka XC486233 z USA dokumentuje šuranie krídlami pri lete (Wing Noise).

Typické zvuky

  • Hrdelný „grunt" — hlboký mručivý stón pri komunikácii v kolónii (100–500 Hz)
  • Klapotanie zobákom — bilo-bilo-bilo, akustický signál pri zdravení partnera
  • Sykot a vrčanie — pri obrane hniezda alebo konfrontácii s votrelcom
  • Mláďatá: vysoké pišťanie a chripčanie — žobravé volanie 1,5–3 kHz pri kŕmení
  • Šuranie krídlami pri lete vo formácii V — akustický signál v kŕdli
  • Tichý sykot pri gulárnej fluttering — termoregulácia v horúčave

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — marec–máj (Severná Amerika), vrchol apríl
Hniezdenie — znáška 2–3 vajec (typicky 2), apríl až júl
Inkubácia 30–36 dní + odchov mláďat v kolónii (máj–september)
Pelichanie po hniezdení — postupná výmena letiek (júl–október)
Mladé vzlietajú v 80 dňoch, formujú sa kŕdle, jesenná migrácia (august–október)
Zimovanie — Florida, Texas, Kalifornia, Mexiko, Stredná Amerika (október–marec)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Veľké plytké sladkovodné jazerá, brakické lagúny v zime, pobrežia Mexického zálivu
Vyžaduje rozsiahle vodné plochy (>500 ha) s bohatými zásobami rýb a izolovanými ostrovmi pre hniezdenie. Najpočetnejšie hniezdne lokality: Chase Lake NWR (Severná Dakota), Marsh Lake (Minnesota), Bear River MBR (Utah), Pelican Island NWR (Manitoba), Whitewater Lake (Saskatchewan). Zimoviská: Florida (Tampa Bay, Sanibel Island), Texas (Aransas NWR), Kalifornia (Salton Sea — kontroverzné kvôli vysúšaniu).
Nadmorská výška
0–2 500 m n. m. — od morského pobrežia po jazerá Skalistých hôr
Najpočetnejšie nížinné populácie pri vnútrozemských jazerách Veľkých plání (300–1 500 m). V Skalistých horách (Yellowstone, Grand Teton) hniezdi do 2 500 m n. m. Dokumentované zalietnuté jedince až do 3 600 m n. m. (Kolorádo — Skalisté hory).
Hniezdo
Plytká jamka na zemi (ostrovy jazier), výnimočne nahromadené z konárov, kolóniovo
Hniezdo je plytká jamka v piesku/štrku, výnimočne nahromadené z konárov a trávy, ~70 cm priemer. Stavajú spoločne samec aj samica. Kolónia obsahuje 200–16 000 párov, hniezda hustomerne 1–2 m od seba. V Chase Lake NWR hniezdiská každoročne na rovnakých ostrovoch — kolónie existujú nepretržite od najmenej 1908.
Teplota
Mierne pásmo, -10 °C až +35 °C — vyhýba sa zámrazom v zime
Druh sa vyhýba zamŕzajúcim oblastiam — severoamerická populácia migruje na zimu do Mexika a na Floridu. V hniezdnom období v Kanade znáša jarné teploty od -5 °C do +25 °C, v južnejších kolóniách (Utah, Kalifornia) až +35 °C. Gulárny vak slúži na termoreguláciu — „gular fluttering" zvyšuje výpar.
Voda
Plytké sladkovodné jazerá 0,3–2 m hĺbky, brakické lagúny v zime
Preferuje plytké sladkovodné vody do 2 m, kam dosiahne ponorením vaku (nepotápa sa). V zime využíva brakické lagúny a morské pobrežia. Adaptovaný na vysokú slanosť cez nosové žľazy na vylučovanie soli. Toleruje miernu eutrofizáciu, ale citlivý na ropné škvrny a chemické znečistenie.
Spoločnosť
Vysoko sociálny — hniezdi kolóniovo (200–16 000 párov), loví výlučne v skupinách (5–30 vtákov)
Druh je jeden z najsociálnejších vodných vtákov Severnej Ameriky. Mimo hniezdneho obdobia v kŕdľoch 50–500+ vtákov, na zimoviskách v Mexiku kolónie tisícov jedincov. Loví výlučne kooperatívne — synchronizované plávanie a zaháňanie rýb, bez koordinácie loví len výnimočne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Marec–máj (Severná Amerika), vrchol apríl

Pár vzniká začiatkom hniezdnej sezóny. Samce predvádzajú komplexné kurzovacie display — dvíhanie zatvoreného zobáka kolmo nahor („sky-pointing"), klapotanie zobákom o seba s partnerom, vystavovanie „rohatej" platničky na hornej čeľusti — jedinečný znak druhu, ktorý je v svadobnej sezóne zvýraznený oranžovo-červenou farbou. Vzájomné „allopreening" potvrdzuje pár. Po vytvorení páru spoločne stavajú hniezdo.

Znáška
2–3 vajcia (typicky 2)

Vajcia kriedovo biele s drsnou škrupinou, časom hnedo znečistené, rozmery ~85 × 55 mm, hmotnosť ~140 g. Znáška apríl–júl, vrchol máj. Samica znáša 1 vajce každé 2–3 dni. Hniezdo z piesku, štrku a trávy na ostrovoch sladkovodných jazier.

Inkubácia
30–36 dní (priemer ~32 dní)

Sedia striedavo obidvaja partneri — samica aj samec. Striedanie každých 24 hodín. Vajcia sú zahrievané nohami (gulárne membrány nemajú) — pelikán stojí nad vajcami s prekrytými nohami. Inkubácia začína po znesení prvého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne (rozdiel 2–4 dni).

Liahnutie
Máj–august (typicky jún–júl)

Mláďatá nidikolné (altriciálne) — slepé, nahé, ružovkastej kože, hmotnosť ~110 g. Prvý týždeň úplne závislé na rodičoch — kŕmené regurgitovanou tekutou „pelikánou mliečnou" (predtrávené ryby z vaku rodiča). Po 7–10 dňoch pribúda biele páperie, po 3 týždňoch začínajú vidieť.

Mláďatá
75–85 dní do vzletnosti

Mláďatá sa od 25. dňa združujú do „pelikánových škôlok" (creche) — skupín 100–500 mláďat strážených niekoľkými dospelými, kým rodičia lovia 50–100 km od kolónie. Kŕmené sú regurgitovanou rybou z vaku rodiča. Mortalita 40–60 % — najslabšie mláďa z dvojice často hynie (asynchrónne liahnutie + súrodenecká rivalita).

Samostatnosť
12–14 týždňov, pohlavná zrelosť 3 roky

Mláďatá sú vzletné v 75–85 dňoch, ale závislé od rodičov ďalších 3–4 týždne. Plne samostatné v 100–110 dňoch. Pohlavná zrelosť v 3 rokoch, prvé hniezdenie typicky v 3. roku života. Dlhovekosť: v prírode ~25 rokov, v zajatí dokumentované 34+ rokov. Vernosť k hniezdisku veľmi vysoká — jedince sa vracajú na rovnaké kolónie celý život.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pelikán americký biely 127–178 cm Pelikán ružový 140–180 cm Pelikán kučeravý 160–183 cm Pelikán hnedý 100–137 cm Pelikán austrálsky 160–190 cm
Pelikán americký biely Pelikán ružový Pelikán kučeravý Pelikán hnedý Pelikán austrálsky
Dĺžka127–178 cm140–180 cm160–183 cm100–137 cm160–190 cm
Váha5–9 kg9–15 kg10–14 kg3,5–5,5 kg4–8 kg
Dožitie~25 r15–25 r20–25 r25–43 r~25 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN NTIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaSeveroamerický biely pelikán s oranžovým zobákom a „rohatou" platničkou v svadbeNajpočetnejší pelikán Európy/Afriky — biely s ružovkastým nádychom, žltý vakNajväčší letiaci vták Európy — sivobielo-žltkavý s kučeravým perímNajmenší pelikán — hnedo-sivý, jediný loví strmým nárazom z výškyNajdlhší zobák spomedzi vtákov (40–50 cm), biely s čiernymi letkami, nomadický
AreálSeverná Amerika — hniezdi USA/Kanada, zima v Mexiku a FlorideDelta Dunaja, Afrika, stredná Ázia — ~290–420 tisíc ksStredomorie, stredná Ázia — ~20 tisíc párov svetSeverná/Stredná Amerika, Karibik — ~650 tisíc ksAustrália, Tasmánia, Nová Guinea — ~300 tisíc ks

Zaujímavosti

1

Druhý najväčší vták Severnej Ameriky po kondorovi kalifornskom — rozpätie krídel 240–290 cm, hmotnosť 5–9 kg. Pre porovnanie: pelikán ružový (Európa) 9–15 kg, pelikán hnedý 3,5–5,5 kg. Pelikán americký biely je ľahší ako pelikán ružový Európy napriek podobnému rozpätiu krídel.

2

Charakteristická „rohatá" platnička na hornej čeľusti — jedinečný znak druhu, ktorý sa objavuje v svadobnom šate (apríl–máj). Funkcia: vizuálny signál hormonálneho stavu a zdravia samca v kurzovacích display. Po hniezdnej sezóne platnička odpadne — ojedinelý jav medzi vtákmi sveta.

3

Najväčšia kolónia Chase Lake NWR ND — Chase Lake National Wildlife Refuge (Severná Dakota) hostí ~16 000 hniezdiacich párov — jednu z najväčších pelikánových kolónií Severnej Ameriky. Rezervácia bola založená Theodorom Rooseveltom v roku 1908 špeciálne pre ochranu pelikána amerického bieleho. Druhá najväčšia kolónia je Marsh Lake (Minnesota, ~10 000 párov).

4

Areál hniezdenia sa od 1900 posunul na sever o ~500 km — kvôli klimatickým zmenám a strate mokradí v južných USA. Historický hniezdny rozsah siahal po Texas (kolónia stratená v 50. rokoch), dnes hniezdi prevažne v Kanade a v severných USA. Tento severný posun je dokumentovaný NOAA a Audubon Society.

5

Loví výlučne kooperatívne v skupinách 5–30 vtákov — vytvárajú polkruh alebo podkovu, plávajú synchrónne k brehu a bijúc krídlami zaháňajú ryby do plytčiny. Nikdy neloví strmým nárazom z výšky ako pelikán hnedý — pelikán americký biely je striktne lovec z hladiny. Kooperatívny lov zvyšuje úspešnosť oproti samostatnému 3–5×.

6

Migrant na dlhú vzdialenosť — kanadské populácie (Manitoba, Saskatchewan) zimujú v Mexiku a na Floride (3 000–5 000 km presun). Letia vo formácii V alebo šiku, využívajú termálne prúdy, prekonávajú stovky km klzákovým letom bez tlapania krídlami. Najvyššie zaznamenané letové výšky 3 000+ m nad Skalistými horami.

7

Kontroverzia v Yellowstone — v Yellowstone NP pelikán americký biely loví pstruha dúhového (Oncorhynchus mykiss), čo je konfliktný druh pre športových rybárov. NPS (National Park Service) monitoruje populáciu od 1925 — pelikán je súčasťou ekosystému, populácia rýb sa adaptovala. Kontroverzia podobná interakciám s aquakultúrami v Idahá a Mississippi.

8

Obnova po DDT katastrofe — v 50.–70. rokoch organochlórové pesticídy spôsobili pokles populácie o 50 % a stratu kolónií v Texase. Po zákaze DDT v USA (1972) a v Kanade (1985) sa druh obnovil — populácia narástla zo ~50 000 na 180 000 párov. Podobný úspech ako u pelikána hnedého, ale s pomalšou regeneráciou.

9

Vtáčia chrípka H5N1 v Chase Lake 2023 — vysokopatogénna vtáčia chrípka spôsobila úhyn ~2 000 jedincov v Chase Lake NWR (Severná Dakota) v roku 2023 — najmasívnejší úhyn pelikánov v Severnej Amerike za posledné desaťročia. USDA APHIS a US Fish & Wildlife Service monitorujú a testujú vakcináciu v Kalifornii.

10

Druh popísal Johann Friedrich Gmelin v 1789 — nemecký zoológ Johann Friedrich Gmelin popísal pelikána amerického bieleho v 13. vydaní Linného Systema Naturae (1789). Latinský názov erythrorhynchos znamená „červeno-zobákový" — odkazuje na oranžovo-červený zobák v svadobnom šate.

Taxonomická klasifikácia

species Pelikán americký biely
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Pelecaniformes (pelikánotvaré)
Čeľaď Pelecanidae (pelikánovité)
Rod Pelecanus Linnaeus, 1758
Druh P. erythrorhynchos Gmelin, 1789
Poddruhy Monotypický druh — nie sú uznané poddruhy. Genetické analýzy populácií zo Severnej Ameriky ukazujú slabú divergenciu napriek geografickej rozsiahlosti. Druh je vysoko mobilný a populácie sa premiešavajú počas migračnej cesty.
Areál Severná Amerika — hniezdi v Kanade (Britská Kolumbia, Manitoba, Saskatchewan) a v severných USA (Minnesota, Montana, Severná Dakota, Utah), zimuje v Mexiku, na Floride a v Strednej Amerike

? Často kladené otázky

Oba druhy sú podobné veľkosťou a sfarbením, ale geograficky úplne oddelené — žiadny prekrýv areálov. Hlavné rozdiely: (1) Areál: pelikán americký biely hniezdi v Kanade a v severných USA, zimuje v Mexiku a na Floride; pelikán ružový v Európe (delta Dunaja), Afrike a strednej Ázii. (2) Zobák: pelikán americký biely má oranžovo-červený zobák s charakteristickou „rohatou" platničkou v svadbe; pelikán ružový (Európa) má ružovo-žltý zobák bez platničky. (3) Veľkosť: pelikán ružový (Európa) je hmotnejší (9–15 kg vs. 5–9 kg), pelikán americký biely má dlhšie krídla (do 290 cm vs. 360 cm). (4) Spôsob hniezdenia: pelikán americký biely hniezdi výlučne v sladkovodných jazerách, pelikán ružový v deltách a sódnych jazerách. (5) Status: oba IUCN LC, populácie stabilné.

Pelikán americký biely je jediný pelikán sveta s charakteristickou „rohatou" platničkou (caruncle) na hornej čeľusti zobáka. Platnička je vrastlá rohovinová štruktúra, ktorá sa objavuje v svadobnom šate (apríl–máj) — vyrastá z hornej čeľusti zobáka, dlhá 5–8 cm, žltá až oranžovo-červená. Funkcia: vizuálny signál hormonálneho stavu a zdravia samca v kurzovacích display, podobne ako parohy u jeleňov. Po hniezdnej sezóne (jún–júl) platnička odpadne — ojedinelý jav medzi vtákmi sveta. Mladí pelikány sa nezúčastňujú reprodukcie a platničku nemajú do 3. roku života.

Najpočetnejšie hniezdne kolónie pelikána amerického bieleho: (1) Chase Lake NWR (Severná Dakota) — ~16 000 párov, najväčšia kolónia Severnej Ameriky, rezervácia od 1908 (Theodore Roosevelt); (2) Marsh Lake (Minnesota) — ~10 000 párov; (3) Bear River MBR (Utah) — ~10 000 párov; (4) Pelican Island NWR (Manitoba, Kanada) — ~8 000 párov; (5) Whitewater Lake (Saskatchewan, Kanada) — ~5 000 párov; (6) Yellowstone NP (Wyoming) — Pelican Roost ostrovy, ~1 000 párov. Kolónie sú prísne chránené počas hniezdnej sezóny (apríl–august), pozorovanie z vyhliadkových plošín a výpravných lodí. Najlepší čas pre návštevu: jún–júl (kŕmenie mláďat).

Pelikán americký biely v Európe prirodzene nehniezdi ani nemigruje — je výhradne druh Severnej Ameriky. Extrémne zriedkavé pozorovania zatúlaných jedincov v Európe sú dokumentované v Britániu, Írsku a na Islande (~5 jedincov za 100 rokov, BirdLife International) — pravdepodobne unesené búrkami zo severoamerických migračných trás. V SR pelikán americký biely nebol nikdy zaznamenaný. Pozorovateľný v európskych ZOO: ZOO Schönbrunn (Viedeň), ZOO Berlin, ZOO Praha. V prírode najbližšie spoľahlivé pozorovania sú na Floride (Tampa Bay, Sanibel Island — zimoviská) alebo v Severnej Dakote (Chase Lake NWR — hniezdenie jún–júl).

Pelikán americký biely je vnímavý na vysokopatogénnu vtáčiu chrípku — v rokoch 2022–2024 dokumentované epizódy v severoamerických kolóniách. Najmasívnejší úhyn bol v 2023 v Chase Lake NWR (Severná Dakota) — ~2 000 uhynutých jedincov, čo predstavuje ~12 % kolónie. Príčina: kolóniový spôsob života, hustá koncentrácia jedincov na hniezdiskách, kontakt s migračnými vodnými vtákmi (kačice, husi). Koordinovaná reakcia: US Fish & Wildlife Service, USDA APHIS, Canadian Cooperative Wildlife Health Centre. Opatrenia: monitoring kolónií, rýchle odstránenie uhynutých jedincov, izolácia kolónií pred turistami počas epidémie. Testovanie vakcinácie v Kalifornii (Salton Sea zimoviská).

Pelikán americký biely na Slovensku nikdy nebol zaznamenaný v prírode — je výhradne druh Severnej Ameriky. Pozorovateľný v ZOO Schönbrunn (Viedeň, kolónia 6 jedincov) — najbližšia spoľahlivá lokalita (60 km z Bratislavy). V Slovensku spoľahlivo pozorovateľný NIE JE — ZOO Bratislava aktuálne nemá pelikána amerického bieleho v expozícii. V prírode najbližšia spoľahlivá lokalita je Severná Dakota (Chase Lake NWR — hniezdenie jún–júl, 8 000 km z Bratislavy) alebo Florida (Tampa Bay, Sanibel Island — zimoviská december–marec, 8 500 km).

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Pelecanus erythrorhynchos — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, Avibase, eBird, US Fish & Wildlife Service, Audubon, Canadian Wildlife Service, Wikipedi

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC486233
Nahrávateľ: Bruce Lagerquist
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Pelikán americký biely

Pelikán americký biely (Pelecanus erythrorhynchos) — American White Pelican

Pelikán americký biely — veľký bielo-čierny vodný vták, oranžový zobák s rohovou hrčou v období toku.

Pelikán americký biely (Pelecanus erythrorhynchos) v lete

Pelikán americký biely v spomalenom zábere letu — jeden z najväčších vodných vtákov Severnej Ameriky.

 Cudzie názvy

Česky:   Pelikán severoamerický, Anglicky:   American White Pelican, Nemecky:   Nashornpelikan, Francúzsky:   Pélican d'Amérique, Španielsky:   Pelícano blanco americano, Maďarsky:   Fehér gödény