Anatidae (kačicovité)
Kazarka pestrá je hlasná kačica — najmä samec. Vydáva charakteristické hrubé „korr-korr" alebo „a-honk-a-honk" pripomínajúce hus, počuteľné z 500 m. Samica vydáva vyššie a kratšie „kek-kek-kek" alebo „ka-ka-ka". Pár často duetuje — samec hrubo, samica vyššie, často synchronizovane. V tokovej sezóne (február–máj) intenzívna vokálna komunikácia — „greeting display" so vzájomným kývaním hlavou. Káčatá pípavé „pii-pii" pri vodení rodičmi a v „crèche" skupinách. Pri vyrušení a obrane káčat hrozivé syčanie a krátke krídelné údery. Volanie je diagnosticky odlišné od kazarky lužnej — hrubšie, krátkejšie.
Pár predvádza synchronizovaný „greeting display" — vzájomné kývanie hlavou nahor a nadol, sprevádzané duettom volaní (samec hrubo, samica vyššie). Tok prebieha pri hniezde a slúži na obnovu doživotnej väzby. Pár je silne teritoriálny — agresívne napádania iných kačíc, husí, labutí v okolí. Samec s nápadným červeným hrboľom na zobáku v tokovej sezóne — dôležitý signálny znak.
Vajcia krémové až svetlohnedé, rozmery ~66 × 47 mm, hmotnosť ~75 g. Hniezdo v zemnej nore (po líške, králikoch — 1–5 m hlboko), dutine stromu, skalnom výklenku alebo ruine. Vystlané rastlinnou vatou a hustým tmavým páperím samice. Znáška jedna ročne. Pri strate náhradná v máji–júni. Samec aktívne pomáha samici pri obrane teritória a hniezda — netypické pre kačice.
Sedí výhradne samica — samec stráži teritórium a hniezdo. Samica opúšťa hniezdo 1–2× denne na 30–60 min (filtrácia v plytkej vode). Samec obranne útočí na predátorov a iné kačice. Predátormi vajec v zemnej nore sú líška, jazvec, kuna, krkavec (líška môže napadnúť hniezdo aj v jej vlastnej opustenej nore).
Káčatá sa liahnu synchrónne v rámci 24 hodín. Mláďatá nidifugné a prekociálne — schopné plávať a filtrovať okamžite. Hmotnosť ~50 g, hustý páper bielo-čierno-hnedý. Samica vedie káčatá z hniezda do vody do 24 hodín. Pri dutinových hniezdach káčatá vyskočia z výšky 2–10 m, pri zemných norách jednoducho vyjdú von.
Obaja rodičia sa podieľajú na výchove káčat — netypické pre kačice. Po 2–3 týždňoch sa však často aktivuje „crèche" systém — niekoľko párov spája káčatá do veľkých skupín 50–100 ks pod opaterou 1–2 dospelých „nannies" (typicky neúspešní hniezdiči). Rodičia odlietavajú na pelichanie do Wadden Sea, „nannies" vodia káčatá. Mortalita káčat 30–50 % v prvých 2 týždňoch — predácia šťukou, čajkami, dravcami, líškou.
Káčatá vzlietavajú vo veku 45–55 dní. Po vzlietnutí formujú juvenilné kŕdle. Pohlavná zrelosť dosahujú v 2. roku života. Migrujú spoločne s dospelými na zimovisko (september–november) alebo zostávajú v SR pri miernych zimách. Niektoré jedince podstupujú „moult migration" do Wadden Sea ako dospelé.
| Kazarka pestrá | Kazarka lužná | Hus divá | Bernikla bielolíca | Kačica divia | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 55–65 cm | 61–67 cm | 75–90 cm | 58–70 cm | 50–65 cm |
| Váha | 0,9–1,5 kg | 1,0–1,6 kg | 2,5–4,5 kg | 1,5–2,2 kg | 0,9–1,5 kg |
| Dožitie | 10–15 r | 10–15 r | 15–20 r | 20–28 r | 10–20 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 4/5 | 2/5 | 3/5 | 1/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Bielo-čierna s hrdzavým pásom, pobrežná | Hrdzavo-oranžová, stepná, agresívna | Najbežnejšia hus SR, sivá | Čierno-bielo-šedá, severská | Najbežnejšia plavajúca kačica |
| Dostupnosť v SR | SR — 5–15 párov | SR — 0–5 párov | SR — 1 500–2 500 párov | SR — len migrant a zimovanie | Celá SR — 30 000–50 000 párov |
Príznaky: Pokles hniezdnej úspešnosti a koncentrácie na pelichaní
Wadden Sea (Holandsko, Nemecko, Dánsko) je kľúčový pelichací biotop pre ~100 000–200 000 európskych kazariek. Strata mokradí kvôli klimatickým zmenám, znečisteniu a turistike. NATURA 2000 a UNESCO World Heritage status (od 2009).
Príznaky: Lipnutie peria, hypotermia, prehĺtanie pri kŕmení, smrť
Kazarky filtrujú v plytkej vode — pri ropných škvrnách prehĺtajú ropné kvapky a peria sa lipnie. V Severnom mori dokumentované hromadné úhyny pri ropných haváriách. EÚ regulácia ropných tankerov MARPOL.
Príznaky: Strata genetickej čistoty v zóne sympatrie
Sporadická hybridizácia v zóne, kde sa areály prekrývajú (delta Dunaja, Bulharsko, Rumunsko). F1 hybridi obvykle sterilní. Cramp & Simmons (1977) BWP dokumentuje hybridné páry.
Príznaky: Hladovanie, anémia, smrť do 2–3 týždňov
Prehĺta olovené broky pri filtrácii. EÚ od 2023 zákaz Pb pri mokradiach (REACH 2021/57). Filtračné kŕmenie zvyšuje riziko expozície.
Príznaky: Letargia, neurologické príznaky, hromadný úhyn
Pri koncentráciách 100 000+ ks na Wadden Sea v 2022 zaznamenané hromadné úhyny vtáčou chrípkou (HPAI H5N1). Riziko šírenia kvôli vysokej koncentrácii. Hlásiť na ŠVPS SR.
Charakteristický červený hrboľ na zobáku samca — výrazný červený hrboľ na základe červeného zobáka u samca v tokovej sezóne (február–máj) — diagnostický pohlavný signál, vyvíja sa pod hormonálnou kontrolou. Mimo toku menší. Samica bez hrboľa. Pomenovanie „shelduck" je staré anglické slovo, „common" odkazuje na bežnosť v Británii.
V SR 5–15 hniezdiacich párov (SOS/BirdLife Slovensko 2024, Danko et al. 2002) — výrazne viac než kazarka lužná (0–5). Najsilnejšie populácie: Žitný ostrov (sústava Gabčíkovo), Východoslovenská nížina (Senianska, Latorická, Tisová mokraď), vodné nádrže Považia (Sĺňava, Liptovská Mara).
„Moult migration" do Wadden Sea — väčšina európskej populácie (~100 000–200 000 ks) každoročne v júni–septembri migruje na pelichanie do Wadden Sea (pobrežie Holandska, Nemecka, Dánska). Najväčšia koncentrácia kačíc v Európe — UNESCO World Heritage od 2009. Bez schopnosti letu 3–4 týždne. Slovenské jedince migrujú spolu.
Špecializovaný filtračný kŕmič — kazarka pestrá je jediná kačica Európy, ktorá kŕmi prevažne filtráciou bokom postaveným zobákom (podobne ako lyžičkár ružový Platalea leucorodia). Preberá bahnité dno v plytkej vode (0,1–0,5 m), nepotápa sa hlboko. V Európe kľúčovou potravou je Hydrobia ulvae — drobný morský ulitník.
„Crèche" výchova káčat — netypická pre kačice. Po 2–3 týždňoch rodičia opustia káčatá a niekoľko párov spája káčatá do veľkých skupín 50–100 ks pod opaterou 1–2 dospelých „nannies" (typicky neúspešní hniezdiči alebo juvenily z minulého roka). Rodičia odlietavajú na „moult migration" do Wadden Sea. „Nannies" vodia káčatá až do vzletnosti (45–55 deň).
Doživotne monogamný pár — pár zostáva spolu celý život (5–15 rokov), spoločne hniezdi v rovnakom okrsku. Obaja rodičia sa podieľajú na výchove káčat — netypické pre kačice. Samec aktívne obranne útočí na predátorov. Pár je silne teritoriálny — bráni okrsok 0,5–1,5 km² agresívne aj voči iným kačiciam, husiam a labutiam.
Flexibilný hniezdny strategista — hniezdi v: (1) zemných norách po líške, jazvecovi, králikoch 1–5 m hlboko (najtypickejšie), (2) dutinách stromov 2–10 m, (3) skalných výklenkoch, (4) ruinách opustených stavieb, (5) balíkoch slamy. Adaptácia umožňuje úspešné hniezdenie aj v urbanizovanej krajine — v Berlíne, Prahe a Viedni dokumentované hniezdne páry v opustených budovách.
Globálna populácia 580–710 tisíc dospelých (BirdLife DataZone 2024), európska ~50 000 párov. Najsilnejšie hniezdne populácie: Holandsko (15 000 párov), Nemecko (10 000), Británia (15 000), Dánsko (7 000). V Pannónii a strednej Európe rastúca trend kvôli expanzii z Wadden Sea a koridorov Dunaja.
Hybridizuje s kazarkou lužnou (T. ferruginea) — v zóne, kde sa areály prekrývajú (delta Dunaja, Bulharsko, Rumunsko). F1 hybridi obvykle sterilní v 2. generácii. Cramp & Simmons (1977) BWP dokumentuje hybridné páry. Sesterské druhy s podobnou taxonómiou a tokovým správaním.
Spoločenská hodnota SR 460 € za jedinca (vyhláška 170/2021 Z. z.) — nižšia než kazarka lužná (1 100 €) kvôli vyššej populácii. AEWA dohoda o sťahovavých vodných vtákoch, Bernská konvencia Príloha III, Smernica EÚ o vtákoch Príloha II/B (povolený lov v niektorých krajinách EÚ — Dánsko, Francúzsko, ale v SR celkový zákaz).
V SR hniezdi 5–15 párov (SOS/BirdLife Slovensko 2024, Danko et al. 2002) — výrazne viac než kazarka lužná (0–5 párov). Najsilnejšie hniezdne populácie: Žitný ostrov (sústava Gabčíkovo, slepé ramená Dunaja), Východoslovenská nížina (Senianska, Latorická a Tisová mokraď, sústava rybníkov Iňačovce-Senné), vodné nádrže Považia (Sĺňava, Liptovská Mara). Druh je chránený — spoločenská hodnota 460 €. Najlepšia doba na pozorovanie: apríl–august (hniezdne obdobie).
Samec je nezameniteľne sfarbený — biele telo s nápadným hrdzavým pásom okolo prsia, čierna hlava s metalickým zeleným leskom, čierne primárne pera krídla, biele krycie pera s metalicky lesklým zeleným zrkadielkom, červený zobák s nápadným červeným hrboľom na základe (diagnostický pohlavný znak), ružové nohy. Samica menšia, bez hrboľa na zobáku, niekedy s bielou škvrnou pri zobáku. Veľká kazarka (55–65 cm, rozpätie krídel 100–120 cm), výrazne väčšia než kačice rodu Anas. Cez ďalekohľad 8×42 rozpoznateľná z 500+ m vďaka kontrastnému bielo-čierno-hrdzavému sfarbeniu.
Najlepšie miesta v SR: Žitný ostrov (sústava Gabčíkovo, slepé ramená Dunaja), Východoslovenská nížina (Senianska, Latorická a Tisová mokraď, sústava rybníkov Iňačovce-Senné), vodné nádrže Považia (Sĺňava, Liptovská Mara), Dunaj pri Komárne a Štúrove, Zemplínska Šírava. Najlepšia doba: jar a leto (apríl–august) v hniezdnej sezóne, prípadne migračné obdobie (september–november a marec–apríl). Postačuje ďalekohľad 8×42, ideálne spektív 20–60×. Pozorovať z bezpečnej vzdialenosti — pár je silne teritoriálny.
Červený hrboľ na základe červeného zobáka u samca je sekundárny pohlavný signál — diagnostický znak v tokovej sezóne (február–máj). Vyvíja sa pod hormonálnou kontrolou (testosterón) v jarnom období, mimo toku sa zmenší. Slúži na: (1) signalizáciu pohlavnej zrelosti a kondície samíc, (2) signalizáciu agresívnej dominancie iným samcom v teritoriálnych konfliktoch, (3) obnovu doživotnej väzby s partnerkou pri „greeting display". Samica bez hrboľa. Podobné štruktúry sa vyskytujú u niektorých husí (Anser indicus, Anser brachyrhynchus).
„Crèche" systém je netypická forma starostlivosti o káčatá u kazarky pestrej. Po 2–3 týždňoch od vyliahnutia rodičia opustia káčatá a niekoľko párov spája káčatá do veľkých skupín 50–100 ks pod opaterou 1–2 dospelých „nannies" (typicky neúspešní hniezdiči alebo juvenily z minulého roka). Rodičia odlietavajú na „moult migration" do Wadden Sea na pelichanie letiek (jún–september). „Nannies" vodia káčatá až do vzletnosti (45–55 deň). Stratégia umožňuje rodičom dokončiť pelichanie v bezpečí Wadden Sea (~100 000 ks koncentrácia). Káčatá v „crèche" majú vyššiu prežiteľnosť — ochrana skupinou.
Áno — zemné nory sú najtypickejším hniezdiskom kazarky pestrej. Druh je veľmi flexibilný hniezdny strategista, ale preferuje opustené nory po líške, jazvecovi alebo králikoch 1–5 m hlboko. Vyhľadáva nory s pieskovým alebo zemným podkladom, často v dunách alebo strmých brehoch. Hniezdo vystlané hustým páperím samice. Pri nedostatku nor využíva: (1) dutiny stromov 2–10 m, (2) skalné výklenky, (3) ruiny opustených stavieb (mlyny, stodoly), (4) balíky slamy. V SR hniezdi v zemných norách na sústave rybníkov Iňačovce-Senné a v dunách Žitného ostrova. Niekedy hniezdi aj v aktívnej líšacej nore — riziko predácie.
Wadden Sea (Holandsko, Nemecko, Dánsko) je kľúčový pelichací biotop pre ~100 000–200 000 európskych kazariek pestrých. Každoročne v júni–septembri migrujú dospelé jedince z celej Európy (Británia, Pobaltí, Stredomorie, Stredná Európa vrátane SR) na pelichanie letiek. Dôvody Wadden Sea: (1) obrovské bahnité plochy s kľúčovou potravou Hydrobia ulvae — drobné morské ulitníky, (2) bezpečie počas pelichania (3–4 týždne bez schopnosti letu), (3) otvorené plytké vody ideálne pre filtráciu. Wadden Sea je UNESCO World Heritage Site od 2009 a NATURA 2000 — najväčšia koncentrácia kačíc v Európe. Slovenské jedince migrujú spolu s európskou populáciou.
Kazarka pestrá — Common Shelduck, predstavenie druhu a typický biotop pri mori.
Kazarka pestrá v slanej mokradi ostrova Texel — typický pobrežný biotop severnej Európy.
