Kačica modrokrídla (Spatula discors)

Anatidae (kačicovité)

Kačica modrokrídla

Spatula discors — severoamerická plavajúca kačica s bielou srpkovitou škvrnou samca — v SR mimoriadne vzácny zaletujúci hosť

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | globálne 4,3–7,5 mil dospelých, severoamerická
Dĺžka37–41 cm
Hmotnosť0,3–0,5 kg
Rozpätie56–62 cm
Populácia SRvzácny vagrant (NEHNIEZDI)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

50% 25% 10% 8% STRAVA zloženie
Semená vodných rastlín — rdesno, ostrice, ďatelina, slanorožec 50%
Vodný hmyz a larvy — pakomáre, vážky, vodné chrobáky 25%
Mäkkýše — vodniaky, kotúľky, drobné ulitníky 10%
Kôrovce — bokoplávky, vodné blchy, malé krevetky 8%
Zelené časti rastlín — riasy, makrofyty 5%
Žubrienky a drobné rybky — len doplnkovo 2%

Odporúčané potraviny

  • Semená rdesnov (Polygonum) — kľúčová potrava v jeseni a zime
  • Semená ostríc (Carex), ďatelín (Trifolium), slanorožca (Salicornia)
  • Semená leknínu (Nymphaea) a kotúľov (Nuphar)
  • Larvy pakomárov (Chironomidae) — kľúčové pre káčatá
  • Larvy vážok (Odonata), potočníkov (Trichoptera), vodných chrobákov (Dytiscidae)
  • Dospelý vodný hmyz — bzdochy (Corixidae, Notonectidae)
  • Vodniaky (Bithynia), kotúľky (Planorbidae) a drobné ulitníky
  • Bokoplávky (Gammaridae), vodné blchy (Daphnia), malé krevetky
  • Zelené časti rias (Chara, Spirogyra) a makrofytov
  • Žubrienky a drobné rybky (do 3 cm) — len doplnkovo

Zakázané potraviny

  • Plesnivý a solený chlieb — tráviace problémy a „angel wing" deformita
  • Olovené broky — historicky kľúčový faktor poklesu populácie v Severnej Amerike
  • Botulínový toxín v plytkých zahnitých vodách v lete — masívne úhyny
  • Pesticídy v poľnohospodárskych odtokoch — chlórované zlúčeniny
Tip od odborníka Kačica modrokrídla (Spatula discors) je plavajúca kačica severoamerických mokradí — približne 65 % potravy tvorí rastlinná strava (semená, zelené časti), 35 % živočíšna (vodný hmyz, mäkkýše, kôrovce). Loví filtráciou na plytkej vode (0,1–0,5 m) — preberá hladinu lyžicovitým zobákom, podobne ako kačica lyžičková (S. clypeata) ale menej špecializovane. Nepotápa sa. V Severnej Amerike kľúčovou potravou v hniezdiskoch sú larvy pakomárov a semená rdesnov. V SR sa živí v plytkých zónach mokradí — pri vzácnom výskyte. NEKŔMTE chlebom — druh je špecializovaný na filtráciu drobných organizmov.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Kačica modrokrídla je relatívne tichá kačica, hlasnejšia v toku (marec–máj). Samec vydáva vysoké pískavé „tsee-tsee" alebo „tsuu-tsuu" pri tokovom „head-pump" pohybe. Samica škrekot „kre-kre-kre" — podobné kačici divej, ale tlmenejšie a vyššie. V kŕdli a v lete prevažne ticho — len krátke kontaktné volania.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Divoká plavajúca kačica severoamerických mokradí — nevhodná ako spoločenský domáci vták. V zoologických zariadeniach (Zoo Bratislava, Zoo Bojnice) sa chová ako exhibícia vodných vtákov. V SR mimoriadne vzácny zaletujúci hosť — pozorovaný len niekoľko krát za desaťročie. Niektoré jedince môžu byť „escapees" z domácich chovov a zoologických zariadení.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny denný vták — filtruje na plytkej vode, plavá v plytkých zónach. Najdiaľkovejší migrant z plavajúcich kačíc Severnej Ameriky — niektoré jedince z Aljašky migrujú až do Argentíny a Čile (až 11 000 km jednosmerne, dlhšie než najdiaľkové migranty kolibríkov). V SR vzácni zaletujúci jedinci — pravdepodobne juvenily, ktoré sa odchýlili od typickej migračnej trasy alebo „escapees" z domácich chovov.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Druh nepatrí medzi mimické vtáky. Repertoár obmedzený na tokové volania a kontaktné škrekanie. Žiadne napodobeniny ľudskej reči nie sú dokumentované.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Kačica modrokrídla je relatívne tichá kačica — hlasnejšia len v toku (marec–máj). Samec vydáva charakteristické vysoké pískavé „tsee-tsee" alebo „tsuu-tsuu" pri tokovom „head-pump" pohybe (rýchle pumpovanie hlavou hore-dole). Samica škrekot „kre-kre-kre" alebo „kvek-kvek-kvek" — podobné kačici divej, ale tlmenejšie a vyššie. V kŕdli a v lete prevažne ticho — len krátke kontaktné „čak" pri preletoch. Hlas je diagnosticky vyšší a tichší než u kačice lyžičkovej (S. clypeata) a kačice divej (A. platyrhynchos).

Dokáže hovoriť? Druh nepatrí medzi mimické vtáky — bez napodobenín. V zoologických zariadeniach sa neobjavujú žiadne učené volania. Repertoár stereotypný.

Typické zvuky

  • Tokové „tsee-tsee" alebo „tsuu-tsuu" samca — vysoké pískanie pri „head-pump" (marec–máj)
  • „Kre-kre-kre" alebo „kvek-kvek-kvek" samice — tlmenejší škrekot, kontaktné aj obranné
  • Kontaktné „čak" v kŕdli — krátke pri preletoch a usadaní
  • Žobravé pípanie káčat — vysoké „pii-pii-pii" pri vodení samicou (v SR neprebieha)
  • Krídlové „frrr" pri vyrušení a odletení z hladiny
  • Varovné „kreh" samice pri ohrození káčat dravcom (mimo SR)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — samce „head-pump" pohyb hlavou hore-dole, vysoké „tsee-tsee" (marec–máj) Hniezdenie v SR nepravdepodobné — hniezdi v Severnej Amerike (máj–júl) Inkubácia 21–28 dní + vodenie káčat samicou (jún–september) Káčatá samostatné po 35–49 dňoch — najkratšie vývinové obdobie z kačíc Anatidae Pelichanie letiek — samce v „eclipse" oblečení (júl–september) Zimovanie — Stredná a Južná Amerika (Mexiko, Karibik, Brazília, Peru)

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop (mimo SR)
Plytké eutrofné mokrade, dočasné jazerá, vlhké lúky — výhradne v Severnej Amerike
V SR nehniezdi — hniezdi v plytkých mokradiach Severnej Ameriky: Aljaška, S Kanada (Saskatchewan, Manitoba, Alberta), USA (Severná Dakota, Minnesota, Iowa), Mexiko. Hniezdo na zemi v hustej trávnatej vegetácii (preferuje lúky 30–100 m od vody — neobvyklé pre kačice). Vystlané rastlinnou vatou a tmavým páperím samice. Prairie Pothole Region v Severnej Amerike je kľúčový hniezdny biotop — milióny plytkých „potholov" (jazierok z ľadovcových rýh).
Vodný biotop
Plytké stojaté vody — 0,1–0,5 m hĺbka pri filtrácii
Plavajúca kačica — nepotápa sa. Kŕmi sa filtráciou na hladine alebo plytkej vode (0,1–0,5 m) — preberá hladinu lyžicovitým zobákom (podobne ako kačica lyžičková, ale menej špecializovane). Pri vzácnych výskytoch v SR pozorovaná na rybníkoch a mokradiach Žitného ostrova a Východoslovenskej nížiny.
Nadmorská výška
Hniezdenie 0–2 000 m n. m. (vrcholy Andov v zimovisku), v SR len nížiny
V Severnej Amerike hniezdi v nízkych a stredných polohách. V zimovisku v Andoch (Peru, Bolívia) až do 2 000 m n. m. V SR ako vzácny hosť výhradne v nížinách (Podunajská, Východoslovenská nížina).
Krajinný typ
Plytké eutrofné mokrade, lúky, dočasné jazerá s bohatou vegetáciou
Preferuje plytké mokrade s hustou pobrežnou a podvodnou vegetáciou (Prairie Pothole Region v Severnej Amerike). Vyhľadáva otvorené krajiny s mozaikou vodných plôch a tráv. Strata mokradí v Severnej Amerike (odvodňovanie pre poľnohospodárstvo) je hlavná hrozba — pokles -45 % za 50 rokov v Prairie Pothole Region (USFWS 2024).
Teplotná tolerancia
Mierna — od miernej Severnej Ameriky po tropickú Strednú a Južnú Ameriku v zime
Hniezdny areál v miernej Severnej Amerike (Aljaška až Mexiko). V zime migruje na Strednú a Južnú Ameriku — Mexiko, Karibik (Kuba, Bahamy), Brazília, Peru, Argentína, Čile. Najdiaľkovejší migrant plavajúcich kačíc — z Aljašky do Argentíny až 11 000 km. Tolerancia teplôt od -10 °C po +35 °C.
Spoločenské správanie
V hniezdení monogamný pár (sezónna), mimo hniezdenia gregárny — kŕdle 50–10 000 ks
Pár sa páruje na jednu sezónu (sezónna monogamia). Samec opúšťa samicu po inkubácii. Samica vodí káčatá sama. V Severnej Amerike v zime tvoria obrovské kŕdle 1 000–10 000 ks na zimoviskách v Mexiku, Texase, Louisiane. V SR ako vzácny hosť vždy jednotlivé jedince alebo páry — pozorované v zmiešaných kŕdľoch s kačicou divou, kačicou chripavkou a kačicou lyžičkovou.

Rozmnožovací cyklus

Tok (mimo SR)
Marec–máj v Severnej Amerike

Samec predvádza tokový „head-pump" — rýchle pumpovanie hlavou hore-dole, sprevádzané vysokým pískavým „tsee-tsee". Skupinky 3–6 samcov sa zoradia okolo samice. Tok prebieha najmä na hniezdnych vodách Severnej Ameriky. Sezónna monogamia — samec opúšťa samicu po inkubácii. V SR pozorovateľný len výnimočne u zaletujúcich jedincov.

Znáška (mimo SR)
8–13 vajec (typicky 10–11), máj–júl

Vajcia krémové až svetlohnedé, rozmery ~47 × 33 mm, hmotnosť ~26 g — najmenšie z plavajúcich kačíc N Ameriky. Hniezdo na zemi v hustej trávnatej vegetácii (preferuje lúky 30–100 m od vody — neobvyklé pre kačice). Vystlané rastlinnou vatou a tmavým páperím samice. Znáška jedna ročne. V SR hniezdenie neprebieha.

Inkubácia (mimo SR)
21–28 dní (typicky 24)

Sedí výhradne samica — samec opúšťa hniezdo po znáške. Samica opúšťa hniezdo 2–3× denne na 30–60 min (kŕmenie). Pri vyrušení vystýla vajcia páperím a opúšťa potichu. Predátormi vajec sú kuna, lasica, líška, mýval, vrana, straka, hadi. Zemné hniezdo má vyššiu mortalitu predácie než dutinové.

Liahnutie (mimo SR)
Jún–júl

Káčatá sa liahnu synchrónne v rámci 12–18 hodín. Mláďatá nidifugné a prekociálne — schopné plávať a filtrovať okamžite. Hmotnosť ~22 g, hustý páper hnedo-žltý s tmavými škvrnami. Samica vedie káčatá z hniezda do vody 12–24 hodín po vyliahnutí — niekedy cesta 100–500 m po suchu, čo zvyšuje riziko predácie.

Mláďatá (mimo SR)
Káčatá v starostlivosti samice 35–49 dní — najkratšie z Anatidae

Samica vedie káčatá v plytkých zónach s bohatým vodným hmyzom. Káčatá samé zbierajú vodný hmyz a malé bezstavovce na hladine. Najkratšie vývinové obdobie z kačíc Anatidae — káčatá vzlietavajú už za 35–49 dní (kratšie než kačica divia 50–60 dní). Adaptácia na krátku boreálnu hniezdnu sezónu Severnej Ameriky. Mortalita káčat 40–60 % v prvých 2 týždňoch — predácia šťukou, čajkami, dravcami, mývalom.

Samostatnosť (mimo SR)
Vzletnosť po 35–49 dňoch (júl–august), pohlavná zrelosť 1 rok

Káčatá vzlietavajú vo veku 35–49 dní (júl–august v Severnej Amerike). Po vzlietnutí formujú juvenilné kŕdle a začínajú diaľkovú migráciu na juh — z hniezdisk v Aljaške a Kanade do zimovísk v Strednej a Južnej Amerike. Pohlavná zrelosť dosahujú v 1. roku života. Migrácia samca: 6 000–11 000 km, samice môžu migrovať kratšie.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kačica modrokrídla 37–41 cm Kačica chrapačka 37–41 cm Kačica lyžičková 44–52 cm Kačica chripavka 34–38 cm Kačica divia 50–65 cm
Kačica modrokrídla Kačica chrapačka Kačica lyžičková Kačica chripavka Kačica divia
Dĺžka37–41 cm37–41 cm44–52 cm34–38 cm50–65 cm
Váha0,3–0,5 kg0,3–0,5 kg0,5–0,8 kg0,2–0,4 kg0,9–1,5 kg
Dožitie5–10 r5–10 r10–15 r10–15 r10–20 r
Hlučnosť5/53/52/53/51/5
Cena (SK)IUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
PovahaSeveroamerická, biela srpkovitá škvrnaEurázijská, biely pás cez hlavuNajlyžicovitejší zobák, modré krídlaNajmenšia kačica EurópyNajbežnejšia plavajúca kačica
Dostupnosť v SRSR — vzácny vagrantSR — 1 000–2 000 párovSR — 200–500 párovSR — 100–300 párovCelá SR — 30 000–50 000 párov

Choroby a prevencia

Strata mokradí v Severnej Amerike (Prairie Pothole Region)
vysoká

Príznaky: Pokles hniezdnej úspešnosti a populácie

Hlavná hrozba pre druh — Prairie Pothole Region (S USA, S Kanada) stratil ~45 % mokradí za 50 rokov kvôli odvodňovaniu pre poľnohospodárstvo (USFWS 2024). Riešenie: NAWMP (North American Waterfowl Management Plan) — koordinovaná medzinárodná ochrana, obnova milióna ha mokradí.

Otrava olovom (Pb) — historicky kľúčová
vysoká

Príznaky: Hladovanie, anémia, smrť do 2–3 týždňov

Historicky kľúčový faktor poklesu populácie — kačica modrokrídla prehĺta olovené broky pri filtrácii v sediment. USA zakázali olovo pri love vodných vtákov v 1991, výrazne pomohlo populácii. EÚ od 2023 zákaz Pb pri mokradiach.

Botulizmus (Clostridium botulinum typ C)
vysoká

Príznaky: Paralýza svalov, neschopnosť lietať, smrť do 1–3 dní

Hlavná hrozba v lete pri suchu a vysokých teplotách na plytkých eutrofných vodách. V Severnej Amerike dokumentované hromadné úhyny — tisíce kačíc na jednom jazere (Great Salt Lake, Bear River). Prevencia: udržiavanie hĺbky vody, odstraňovanie biomasy.

Vtáčia chrípka (HPAI H5N1)
vysoká

Príznaky: Letargia, neurologické príznaky, hromadný úhyn

Vodné vtáky sú rezervoárom influenza A vírusov. V Severnej Amerike v 2022/23 zaznamenané hromadné úhyny pri migráciách. Hlásiť na USFWS a ŠVPS SR (pri vzácnom výskyte).

Klimatické zmeny — vysychanie Prairie Pothole Region
stredná

Príznaky: Postupný pokles dostupnosti mokradí v hlavnej hniezdnej oblasti

S oteplením klímy Prairie Pothole Region zaznamenáva častejšie a dlhšie obdobia sucha — pokles dostupnosti plytkých „potholov" pre hniezdenie. Predpoveď IPCC 2023: -25 % funkčných mokradí do 2050. NAWMP integruje klimatické zmeny do ochrany.

Prevencia Kačica modrokrídla je flagship druh ochrany Prairie Pothole Region v Severnej Amerike — kľúčová oblasť hniezdenia plavajúcich kačíc. Pre ochranu druhu sú kľúčové: (1) obnova mokradí v Prairie Pothole Region (NAWMP — North American Waterfowl Management Plan), (2) nahradenie olova v poľovníctve (USA od 1991, EÚ od 2023), (3) prevencia botulizmu udržiavaním hĺbky vody, (4) adaptácia na klimatické zmeny — predpoveď IPCC -25 % mokradí v Prairie Pothole Region do 2050, (5) monitorovanie diaľkovej migrácie (až 11 000 km). V SR ako mimoriadne vzácny zaletujúci hosť chránený podľa vyhlášky 170/2021 Z. z., AEWA dohoda, Bernská konvencia Príloha III. Pri vzácnom pozorovaní v SR nahlásiť na vtaky.sk alebo SOS/BirdLife Slovensko (vzácne severoamerické vagranty môžu byť „escapees" z chovov alebo skutočné migranty).

Zaujímavosti

1

Mimoriadne vzácny zaletujúci hosť v SR — pozorovaný len niekoľko krát za desaťročie (SOS/BirdLife Slovensko 2024, Danko et al. 2002). Pravdepodobne juvenily, ktoré sa odchýlili od typickej migračnej trasy zo S Ameriky do J Ameriky cez Karibik a Stredomorie, alebo „escapees" z domácich chovov a zoologických zariadení. Globálne populácia 4,3–7,5 milióna dospelých.

2

Diagnostická biela srpkovitá škvrna („crescent") — samec má pred okom nápadnú bielu srpkovitú škvrnu, ktorá je diagnostickým znakom druhu. Modrosivá hlava s metalickým leskom, škvrnitá hrdzavá prsia, biele boky s tmavými škvrnami, čierna zadná časť. Samica jednoliato hnedá so škvrnami — podobná samici kačice divej (odlíšenie podľa modrých krídelných krycích peria v lete).

3

„Blue-winged" — modré krídelné krycie pera — v lete sa pri lete a stranenom postoji odkrývajú nápadné modré krídelné krycie pera (lesser coverts), doplnené zeleným zrkadielkom. Diagnostický znak v lete, spoločný s kačicou modrokrídlou škoricovou (S. cyanoptera). Anglický oficiálny názov „Blue-winged Teal" odkazuje práve na túto vlastnosť.

4

Najdiaľkovejší migrant plavajúcich kačíc Severnej Ameriky — z Aljašky a S Kanady migruje do Argentíny a Čile (až 11 000 km jednosmerne). Migrácia je dlhšia než u arktickej rybarky (Sterna paradisaea) na jednu cestu, ale rybarka migruje obojstranne pol-mil km ročne. Migrácia kačice modrokrídlej trvá 6–8 týždňov.

5

Najkratšie vývinové obdobie kačíc Anatidae — káčatá vzlietavajú za 35–49 dní (kratšie než kačica divia 50–60 dní, hohol 55–65, potápač veľký 60–70). Adaptácia na krátku boreálnu hniezdnu sezónu Severnej Ameriky (90–120 dní). Kompromis: malá veľkosť dospelej kačice (300–500 g) — najmenšia z plavajúcich kačíc SR a Severnej Ameriky.

6

Filtračný kŕmič s lyžicovitým zobákom — patrí do rodu Spatula spolu s kačicou modrokrídlou škoricovou (S. cyanoptera) a kačicou lyžičkovou (S. clypeata). Zobák mierne lyžicovitý — preberá hladinu vody, ale menej špecializovane než kačica lyžičková (najšpecializovanejší filtrácia kačica sveta). Nepotápa sa.

7

Hybridizuje s kačicou modrokrídlou škoricovou (S. cyanoptera) — v zóne kontaktu v Severnej Amerike (Texas, Mexiko) sporadicky hybridizujú. F1 hybridi obvykle plodní (sesterské druhy). Hybridizácia komplikuje terénnu identifikáciu — v Mexiku až 10 % jedincov môže byť hybridi (USFWS 2024).

8

Nedávno presunutá z rodu Anas do Spatula — pôvodne klasifikovaná ako Anas discors, na základe molekulárnych analýz (Johnson & Sorenson 1999, „Phylogeny and biogeography of dabbling ducks") presunutá do rodu Spatula v 2014 IOC v4.1. Spoločne s S. cyanoptera, S. clypeata (kačica lyžičková), S. querquedula (kačica chripavka), S. hottentota a S. puna. Reklasifikácia zjednotila „shoveler" druhy s podobným zobákom a filtračným správaním.

9

Hniezdi v lúkach 30–100 m od vody — neobvyklé pre kačice. Samica vedie káčatá po suchu na vodu 12–24 hodín po vyliahnutí — cesta 100–500 m zvyšuje riziko predácie. Hniezdo skryté v hustej trávnatej vegetácii (preferuje pole s hustou ostricovou alebo trávnatou vegetáciou). Predácia mývalom (Procyon lotor) je v Severnej Amerike kľúčový faktor mortality.

10

NAWMP — North American Waterfowl Management Plan — koordinovaná medzinárodná ochrana kačíc N Ameriky (USA, Kanada, Mexiko) od 1986. Pre kačicu modrokrídlu kľúčová obnova mokradí v Prairie Pothole Region. Aktuálny cieľ: 6,5 milióna párov plavajúcich kačíc do 2030. Spoločenská hodnota SR ako vzácneho hosťa 460 € (vyhláška 170/2021 Z. z.).

Taxonomická klasifikácia

species Kačica modrokrídla
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Anseriformes (zúbkozobaté)
Čeľaď Anatidae (kačicovité)
Podčeľaď Anatinae (plavajúce kačice)
Rod Spatula Boie, 1822 (predtým Anas)
Druh S. discors (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR len zaletujúci jedinci — nie hniezdne
Poddruhy Druh je monotypický — IOC v15.2, Avibase a Clements/eBird neuznávajú žiadne poddruhy. V minulosti zaradený do rodu Anas (A. discors), na základe molekulárnych analýz (Johnson & Sorenson 1999) presunutý do rodu Spatula spolu s kačicou modrokrídlou škoricovou (S. cyanoptera), kačicou lyžičkovou (S. clypeata) a inými „shovelermi".

? Často kladené otázky

Mimoriadne nízka — kačica modrokrídla je v SR pozorovaná len niekoľko krát za desaťročie (SOS/BirdLife Slovensko 2024, Danko et al. 2002). Druh hniezdi v Severnej Amerike a zimuje v Strednej a Južnej Amerike — typická migračná trasa neprechádza cez Európu. Pozorovaní jedinci v SR sú pravdepodobne: (1) juvenily, ktoré sa odchýlili od typickej trasy (vagranti) a prešli cez Atlantik alebo cez Sibír, (2) „escapees" z domácich chovov a zoologických zariadení (Zoo Bratislava, Zoo Bojnice). Pri vzácnom pozorovaní nahlásiť na vtaky.sk alebo SOS/BirdLife Slovensko pre overenie.

Samec je nezameniteľný v hniezdnom oblečení — modrosivá hlava s metalickým leskom, nápadná biela srpkovitá škvrna („crescent") pred okom (diagnostický znak), škvrnitá hrdzavá prsia, biele boky s tmavými škvrnami, čierna zadná časť, biela škvrna pred chvostom. V lete (eclipse oblečenie) samec podobný samici — jednoliato hnedý so škvrnami. Diagnostické: nápadné modré krídelné krycie pera pri lete a stranenom postoji (anglicky „Blue-winged"). Samica jednoliato hnedá so škvrnami — podobná samici kačice divej, odlíšenie podľa modrých krídelných peria a menšej veľkosti (37–41 cm).

Obe sú malé plavajúce kačice, ale líšia sa: (1) rod — modrokrídla Spatula discors (severoamerická), chripavka Spatula querquedula (eurázijská); (2) sfarbenie samca — modrokrídla má bielu srpkovitú škvrnu pred okom, chripavka má nápadný biely pás od oka cez hlavu k zadnej časti; (3) status v SR — modrokrídla mimoriadne vzácny vagrant, chripavka bežný hniezdič 1 000–2 000 párov; (4) geografia — modrokrídla N Amerika, chripavka Eurázia + Afrika. Obe majú modré krídelné krycie pera v lete. Sesterské druhy nedávno reklasifikované do rodu Spatula.

Káčatá vzlietavajú za 35–49 dnínajkratšie vývinové obdobie z kačíc Anatidae (kačica divia 50–60 dní, hohol 55–65, potápač veľký 60–70). Adaptácia na krátku boreálnu hniezdnu sezónu Severnej Ameriky (90–120 dní v Aljaške a S Kanade). Krátky vývin umožňuje úspešné hniezdenie aj v lokalitách s rýchlo zamŕzajúcim povrchom. Kompromis: malá veľkosť dospelej kačice (300–500 g) — najmenšia z plavajúcich kačíc Severnej Ameriky. Krátky vývin tiež podporuje diaľkovú migráciu — juvenily musia byť pripravené na migráciu 6 000–11 000 km do J Ameriky.

Kačica modrokrídla je najdiaľkovejší migrant plavajúcich kačíc Severnej Ameriky. Zimuje v: (1) Stredná Amerika — Mexiko (najsilnejšie populácie v Tabasco, Veracruz, Yucatan), (2) Karibik — Kuba, Bahamy, Hispaniola, Portoriko, (3) Južná Amerika — Venezuela (Llanos), Brazília (Amazónia, Pantanal), Peru, Argentína, Čile (až po Patagóniu). Z Aljašky do Argentíny migruje až 11 000 km jednosmerne — dlhšie než severná migrácia kolibríkov. Migrácia trvá 6–8 týždňov, prebieha v septembri–novembri (juh) a marci–máji (sever).

Áno — najčastejšia hybridizácia je s kačicou modrokrídlou škoricovou (Spatula cyanoptera) v zóne kontaktu v Severnej Amerike (Texas, Arizona, Mexiko). F1 hybridi sú obvykle plodní (sesterské druhy). V Mexiku až 10 % jedincov môže byť hybridi (USFWS 2024). Sporadická hybridizácia aj s kačicou lyžičkovou (S. clypeata) — F1 hybridi obvykle sterilní. Wood & Williams (1995) dokumentujú hybridi v zoologických chovoch. Reklasifikácia do rodu Spatula (od Anas) odráža práve genetickú blízkosť týchto druhov.

Reklasifikácia bola založená na molekulárnych analýzach mitochondriálnej DNA (Johnson & Sorenson 1999 „Phylogeny and biogeography of dabbling ducks, Anatini"). Štúdia dokázala, že kačica modrokrídla je geneticky bližšie ku kačici lyžičkovej (Anas clypeata) než ku ostatným kačiciam rodu Anas. Spoločné znaky: (1) lyžicovitý zobák s filtračnými lamellae, (2) filtračný spôsob kŕmenia, (3) modré krídelné krycie pera (u troch druhov), (4) podobné tokové správanie. V 2014 IOC v4.1 vyčlenil rod Spatula — obsahuje S. discors, S. cyanoptera, S. clypeata, S. querquedula, S. hottentota, S. puna. Reklasifikácia zjednotila „shoveler" druhy s podobnou morfológiou a ekológiou.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Spatula discors — LC 2024), BirdLife DataZone (globálne 4,3–7,5 mil dospelých), Cornell Birds of the World, Avibase, eBird, Wikipedia (SK/CZ/EN/DE), Danko et al. 2002 Rozšíre

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1014501
Nahrávateľ: Stanislas Wroza
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Kačica modrokrídla

Kačica modrokrídla (Spatula discors) — hlas a volania

Kačica modrokrídla — autentický hlas druhu, vysoké pískanie samca a kvákanie samice.

Blue-winged Teal Spatula discors na vode

Kačica modrokrídla — severoamerický dabling druh s charakteristickým modrým predkriedelným poľom.

 Cudzie názvy

Česky:   Čírka modrokřídlá, Anglicky:   Blue-winged Teal, Nemecky:   Blauflügelente, Francúzsky:   Sarcelle à ailes bleues, Poľsky:   Cyraneczka modroskrzydła, Rusky:   Голубокрылый чирок