Bernikla veľká (Branta canadensis)

Anatidae (kačicovité)

Bernikla veľká

Branta canadensis — veľká severoamerická hus s ikonickou čiernou hlavou a bielym „brádkovým" pásom — introdukovaná v EÚ, v SR vzácne v parkoch (5–15 párov)

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, rastúca populácia ~7 miliónov globálne (v EÚ ~250–300 tisíc, introdukovaná od 17. storočia)
Dĺžka75–110 cm
Hmotnosť3,0–6,5 kg
Rozpätie130–185 cm
Populácia SR5–15 hniezd. párov

Výživa

  • Trávne porasty — pasenie sa na trávnikoch, lúkach a parkoch (mestská populácia)
  • Oziminy a poľnohospodárske plodiny — pšenica, kukurica, repka
  • Strniská obilia — pozberateľné zrno na poliach
  • Vodné rastliny — žaburinka (Lemna), močiarka (Potamogeton) — v lete
  • Korene a hľuzy — kontroverzná konzumácia trávnikov v parkoch (poškodzuje plochy)
Tip od odborníka Bernikla veľká (Branta canadensis) je striktný bylinožravec a vďaka schopnosti efektívne pasenie na krátkej tráve trávnikov a parkov sa stala najúspešnejšou urbánnou husou na svete. V Severnej Amerike ~7 miliónov jedincov, v Británii ~190 000, v Európe celkovo ~250 000–300 000 (Wetlands International 2023). V SR výnimočne hniezdi (~5–15 párov v parkových rybníkoch v Bratislave, Trnave, Košiciach — Anička, Železná studnička) a vzácne zimuje (50–200 jedincov, často s husou bieločelou na Žitnom ostrove). Druh je v Európe introdukovaný od 17. storočia (Británia — ozdobné parkové vtáky kráľa Karola II.) a od 20. storočia expanduje z parkov do voľnej prírody. Spôsobuje konflikty: poškodzuje trávniky parkov, znečisťuje vodu trusom, agresívne brání hniezdo (atakuje ľudí a psy). EÚ ho však nezaradila medzi inváznych druhov (EU IAS Regulation 1143/2014) — len ako „naturalizovaný introdukovaný druh".

Hlasový prejav

Bernikla veľká má najhlasnejšie a najcharakteristickejšie volanie spomedzi husí Európy — trubacie „hr-onk hr-onk" (frekvencia 0,8–2,0 kHz) s dvojtonálnym kontrastom (vysoký „hr-" + nízky „-onk"). V letovom kŕdli typický klínovitý „V"-tvar s nepretržitými volaniami počuteľnými na 3–5 km. Diagnostické pre druh aj v noci pri preletoch nad strednou Európou. V kŕdli na zemi neustála konverzácia — kontaktné, agresívne, varovné tóny. V mestských parkoch (Bratislava, Praha, Viedeň) ranné a večerné volania môžu byť rušivé pre obyvateľov.

Typické zvuky

  • Letové „hr-onk hr-onk" — trubacie dvojtonálne volanie diagnostické pre druh (0,8–2,0 kHz)
  • Kontaktné „honk" — krátke ostré volanie v letovom kŕdli aj na zemi
  • Výstražné „hank!" — hlasné krátke volanie pri vyrušení kŕdľa
  • Agresívny sykot a hrdelné vrčanie — pri obrane hniezda, vystieranie krku a krídel
  • Pasenisková konverzácia — nepretržité tiché tóny kŕdľa pri kŕmení
  • Mláďatá „pi-pi-pi" — vysoké žobravé volanie v prvom roku života

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — február až apríl (v parkových chovoch aj v SR)
Hniezdenie — marec až jún v Európe (vrchol apríl–máj), v SR ojedinele v parkových rybníkoch
Inkubácia 25–28 dní + vodenie mláďat oboma rodičmi (apríl–júl)
Pelichanie — synchrónna strata letiek, ~3–4 týždne nelietavá
Jesenná migrácia — americké populácie z Kanady do USA; európske populácie čiastočne rezidentné
Zimovanie — USA Mexický záliv; v Európe Britské ostrovy, Holandsko, Nemecko; v SR vzácne

Prostredie a požiadavky

Biotop
Mestské parky, rybníky, jazerá, poľnohospodárske oziminy a strniská
V SR výhradne v urbanizovaných a poľnohospodárskych krajinách. Parkové rybníky: Bratislava (Železná studnička, Štrkovec, Kuchajda), Trnava (Kamenný mlyn), Košice (Anička), Žilina (Vodné dielo). Mimo SR: Britské ostrovy (St. James's Park Londýn, Hyde Park, Norfolk Broads), Holandsko (Amsterdam parky), Nemecko (Berlín Tiergarten, Mníchov Englischer Garten). V Severnej Amerike pôvodný biotop: mokrade, jazerá, rieky, prerie.
Nadmorská výška
0–1 500 m n. m. v Európe; 0–3 000 m n. m. v Severnej Amerike (horské jazerá Skalnatých vrchov)
V SR výhradne v nížinách Východoslovenskej, Podunajskej a Záhorskej (100–300 m n. m.). V Európe v parkoch a mokradiach do 1 000 m n. m. V Severnej Amerike pôvodný rozsah od pobrežia po vysokohorské jazerá Skalnatých vrchov a Aljašky (do 3 000 m n. m.).
Hniezdo
Otvorené hniezdo na zemi pri vode — vyvýšené miesta, ostrovy, plávajúce platformy
Hniezdo plytká jamka v zemi vystlaná suchou trávou, listami a páperím samice (zo spodnej časti hrudi). Lokalita: vyvýšené miesta pri vode (kopčeky, ostrovčeky v rybníkoch), brehy, plávajúce platformy. V mestských parkoch hniezdi v extrémne netypických miestach — na strechách, v kvetináčoch, v kríkoch parkov. Hniezdo bránia agresívne obaja rodičia — útoky na ľudí v okruhu 20 m. Rozmery hniezda 40–60 cm priemer, 10–15 cm hĺbka.
Teplota
Boreálne až subtropické pásmo, –30 až +35 °C
Mimoriadne tolerantný druh — od arktickej Aljašky a Kanady po Mexický záliv (USA) a v Európe od Škandinávie po Stredozemie. Európska populácia sa adaptovala na mierne klíma — bez migrácie. V SR znáša zimné teploty –20 °C, prečkáva na nezamŕzajúcich úsekoch riek a parkových rybníkoch.
Voda
Stojaté a tečúce vody všetkých typov — od parkových rybníkov po veľké jazerá a rieky
Pre nocovisko vyžaduje plochu minimálne 1–100 ha s otvorenou vodou. V SR využíva parkové rybníky (Železná studnička ~10 ha, Štrkovec ~25 ha, Kuchajda ~12 ha), Sĺňava, Dunaj. V Severnej Amerike pôvodný biotop — Veľké jazerá, Mississippi, Hudsonova zátoka. V mestských parkoch toleruje znečistenie aj eutrofizáciu.
Spoločnosť
V hniezdnom období v páre (monogamia na celý život), mimo neho v kŕdľoch 20–1 000+ jedincov
Doživotne monogamná — pár vzniká v 2.–3. roku života a vydrží do smrti partnera. Mimo hniezdenia v kŕdľoch 20–500 jedincov. V Severnej Amerike obrovské zimné kŕdle 1 000–10 000 jedincov. V SR malé kŕdle 20–200 jedincov. V kŕdli silná hierarchia rodín — rodičia + mladé z minulého roka držia spolu. V mestských parkoch habituovaná na ľudí, ale pri hniezde extrémne agresívna.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Február–apríl na zimoviskách a hniezdiskách (v SR v parkových rybníkoch)

Pár vzniká v 2.–3. roku života. Tok zahŕňa vzájomné „triumfné volanie" (paralelné trubacie „hr-onk", vystieranie krkov), synchronizované plávanie a vzájomné čistenie peria. Párenie na vode — samec uchopí samicu za zátylok. Doživotná monogamia — pár vydrží 15–25 rokov. Pri strate partnera trvá nový pár 1–2 roky.

Znáška
4–8 vajec (typicky 5–6)

Vajcia bledo krémové, rozmery ~85 × 58 mm, hmotnosť ~165 g. Znáška marec–jún (vrchol konca apríla v SR). Samica znáša 1 vajce za 1,5–2 dni. Hniezdo vystiela perím zo spodnej strany hrudi pred začiatkom inkubácie. Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 2×).

Inkubácia
25–28 dní

Sedí výhradne samica, samec agresívne stráži teritórium a hniezdo — najznámejší príklad husacieho hniezdneho správania. Útoky na ľudí v okruhu 20–30 m — výpady s vystieraním krku a krídel. Samica opúšťa hniezdo 2–3× denne na 20–60 minút na potravu, pričom vajcia zakryje páperím. Inkubácia začína po znesení posledného vajca → mláďatá liahnu synchrónne v rozmedzí 24 hodín.

Liahnutie
Apríl–júl (typicky polovica mája v SR)

Hús-čatá prekociálne (nidifúgne) — pokryté žltohnedo-pruhovaným páperím, otvorenými očami, schopné chôdze a plávania do 24 hodín. Hmotnosť pri vyliahnutí ~115 g. Obaja rodičia sprevádzajú mláďatá. Po vyliahnutí celá rodina migruje k bohatým pasienkom (lúky, parkové trávniky, oziminy). Samica vedie, samec stráži z chvostu rodiny.

Mláďatá (hús-čatá)
60–70 dní do vzletnosti, rodina zostáva spolu 1 rok

Hús-čatá sa kŕmia samostatne rastlinnou potravou. Rodičia ich chránia a vodia. Vzletné v 60–70 dňoch (~9–10 týždňov). Z 5–6 vyliahnutých prežijú typicky 3–4 do vzletnosti (predácia líška, kuna, vrana, jastrab). Rodina zostáva spolu počas zimy a migrácie. Mladé sa od rodičov oddelia až pri ich novej znáške nasledujúce leto.

Samostatnosť
12 mesiacov, pohlavná zrelosť v 2.–3. roku

Mladé sa od rodičov oddelia v marci–apríli nasledujúceho roka. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé hniezdenie typicky vo 3.–4. roku. Mladé jedince v skupinách „neviazaných" do prvého párenia. Dĺžka života v prírode ~24 rokov (rekord 33 rokov v Británii), v zajatí (parkové chovy) až 35 rokov. Vysoká doživotnosť + nízka predácia v parkoch = explozívny populačný rast.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bernikla veľká 75–110 cm Bernikla bielolíca 60–75 cm Hus divá 74–91 cm Hus bieločelá 65–86 cm Hus siatinná 68–88 cm
Bernikla veľká Bernikla bielolíca Hus divá Hus bieločelá Hus siatinná
Dĺžka75–110 cm60–75 cm74–91 cm65–86 cm68–88 cm
Váha3,0–6,5 kg1,3–2,5 kg2,9–4,1 kg1,9–3,3 kg2,5–4,1 kg
Dožitie~24 r~27 r~20 r~17 r17–25 r
OchranaIUCN LCIUCN LC (rastúca)IUCN LCIUCN LC (rastúca)IUCN LC (tajga klesá)
CharakteristikaČierna hlava+krk s bielym „brádkovým" pásom, hnedo-šedé teloBiela tvár, čierny krk a hruď, krátky čierny zobákCelý ružovo-oranžový zobák, šedo-hnedá, predok dom. husíBiele čelo, čierne škvrny na bielom bruchu, ružový zobákTmavá hlava, čierny zobák s oranžovým pruhom, oranžové nohy
AreálSeverná Amerika, introd. EÚ — SR ~5–15 hniezdiacich párovArktická Eurázia (Grónsko, Svalbard, Sibír) — SR vzácny zimujúciEurázia — SR ~100–300 hniezdiacich párovArktická Eurázia — SR ~1 000–5 000 zimujúcichSeverná Eurázia — SR ~500–2 000 zimujúcich

Zaujímavosti

1

Najúspešnejšia urbánna hus sveta — v Severnej Amerike ~7 miliónov jedincov, v Európe ~250 000–300 000 (Wetlands International 2023, IUCN LC 2024). V mestských parkoch USA a Británie milióny jedincov v parkoch, na golfových ihriskách a v záhradách. Populácia rastie najmä vďaka schopnosti efektívne pasenie na krátkej tráve trávnikov.

2

Introdukovaná do Európy v 17. storočí — kráľ Karol II. priviezol prvé jedince ako ozdobu kráľovskej parkovej záhrady St. James's Park (Londýn, 1665). Z Británie sa rozšírila do Holandska, Nemecka, Škandinávie a Strednej Európy. V SR od 90. rokov 20. storočia z parkových chovov v Bratislave, Trnave, Košiciach.

3

Diagnostická čierna hlava+krk s bielym „brádkovým" pásom — najvýraznejší znak. Pás siaha od oka po hrdlo (anglicky „chinstrap"). Žiadny iný druh husi v Európe nemá podobné znaky — bernikla bielolíca má bielu celú tvár (od čela po hrdlo), bernikla čiernohlavová (B. nigricans) má čiernu hlavu a hrdlo bez bieleho pásu.

4

7 (predtým 11) poddruhov — IOC v15.2 uznáva 7 poddruhov v rámci Branta canadensis sensu stricto. 4 menšie poddruhy boli v roku 2004 (AOU) vyčlenené do samostatného druhu Branta hutchinsii — Cackling Goose (B. h. hutchinsii, B. h. taverneri, B. h. minima, B. h. leucopareia). V Európe sú introdukované hlavne B. c. canadensis (klasická veľká) a B. c. maxima (Giant Canada Goose, predtým považovaný za vyhynutý).

5

Najťažší rod Branta — až 9 kg (B. c. maxima) — Giant Canada Goose (B. c. maxima) dosahuje hmotnosť 9 kg a dĺžku 110 cm — najväčšia hus sveta. Bol považovaný za vyhynutý od 1900, ale v roku 1962 znovuobjavený v Minnesote (USA). Dnes ~4 milióny jedincov v USA. V Európe sa občas vyskytujú jedince z parkových chovov.

6

„Miracle on the Hudson" — bird-strike — najznámejšia havária spojená s berniklou veľkou: USAirways 1549, 15. 1. 2009. Boeing 320 po štarte z LaGuardia (New York) narazil do kŕdľa ~80 bernikiel veľkých vo výške ~900 m. Oba motory zlyhali. Kapitán Chesley Sullenberger ponoril lietadlo na rieku Hudson — všetkých 155 cestujúcich a posádka prežili. Po incidente USFWS systematicky redukuje populácie bernikiel pri amerických letiskách.

7

Doživotná monogamia a agresívne hniezdenie — pár vydrží 15–25 rokov. Obaja rodičia agresívne bránia hniezdo — útoky na ľudí, psy a dokonca lišky v okruhu 20–30 m. Samec sa vytýči s krkom dopredu, vydrží sykot a útočí. V mestských parkoch (Londýn, Bratislava) jedno z najčastejších problémov sezóny apríl–máj — varovné cedule v parkoch.

8

Najhlasnejšia hus Európy — charakteristické trubacie „hr-onk hr-onk" (frekvencia 0,8–2,0 kHz) počuteľné na 3–5 km. V kŕdli pri preletoch nepretržité volania. V mestských parkoch ranné a večerné volania môžu byť rušivé pre obyvateľov sídlisk v blízkosti — častý sťažovací bod v Bratislave (Štrkovec, Železná studnička).

9

„Angel wing" deformita z chleba — kŕmenie chlebom v parkoch spôsobuje vysokokalorickú výživu, ktorá vedie k rýchlemu rastu krídel u mláďat — ale svalstvo a kosti nedokážu udržať tempo. Krídla sa vychýlia von a hore, vták nedokáže lietať celý život. Nezvratné poškodenie. V mestských parkoch Bratislavy ~5–10 % mláďat postihnutých (ŠOP SR).

10

EÚ ju nezaradila medzi invázne druhy — napriek introdukcii do Európy a expanzii (~250 000–300 000 jedincov) EÚ ju nezaradila medzi invázne druhy v EU IAS Regulation 1143/2014. Dôvod: vplyv na pôvodné druhy je obmedzený (žiadne vytláčanie pôvodných husí), škody sú prevažne na trávnikoch a vode. Britská populácia má status „naturalizovaná" a je kontrolovaná lokálnym manažmentom (oilovanie vajec).

Taxonomická klasifikácia

species Bernikla veľká
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Anseriformes (zúbkozobaté)
Čeľaď Anatidae (kačicovité)
Rod Branta Scopoli, 1769
Druh B. canadensis (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR B. c. canadensis (Atlantic Canada Goose) — najpravdepodobnejší z parkových introdukcií v Európe
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 7 poddruhov v rámci druhu Branta canadensis sensu stricto: B. c. canadensis (Atlantic Canada Goose — východné Kanada, USA), B. c. interior (Lesser Canada Goose — stredná Kanada), B. c. maxima (Giant Canada Goose — najväčší, ~9 kg, USA Stredný západ — predtým považovaný za vyhynutý), B. c. moffitti (Western Canada Goose), B. c. parvipes (Lesser Canada Goose — Aljaška), B. c. fulva (Vancouver Canada Goose), B. c. occidentalis (Dusky Canada Goose). 4 menšie poddruhy boli v roku 2004 (AOU) vyčlenené do samostatného druhu Branta hutchinsii — Cackling Goose (B. h. hutchinsii, B. h. taverneri, B. h. minima, B. h. leucopareia). V Európe sú introdukované hlavne B. c. canadensis (Britské ostrovy od 17. storočia) a B. c. maxima.

? Často kladené otázky

Áno, ale vzácne — v SR hniezdi ~5–15 párov ročne (SOS/BirdLife monitoring, www.aves.sk). Hlavné lokality: Bratislava — Železná studnička (~2–3 páry), Štrkovec (~1–2 páry), Kuchajda (~1 pár); Trnava — Kamenný mlyn (~1–2 páry); Košice — Anička (~1–2 páry); Žilina — Vodné dielo (~1 pár). Druh je introdukovaný (parkové chovy ZOO, prvotne Bojnice, Lešná), z parkov sa rozšíril do mestských vodných plôch od 90. rokov 20. storočia. V Európe celkom ~250 000–300 000 jedincov (najviac Británia ~190 000), populácia rastie najmä v urbanizovaných oblastiach.

Najjednoduchšie podľa tváre: (1) Bernikla veľká má čiernu hlavu a krk s bielym „brádkovým" pásom (od oka po hrdlo, ako popruh prilby — anglicky „chinstrap"). Telo hnedo-šedé; (2) Bernikla bielolíca má celú bielu tvár (od čela po hrdlo), čierny krk a hruď, krátky čierny zobák. Telo svetlo-šedé s tmavým vzorom. Ďalšie rozlišujúce znaky: (a) Veľkosť — bernikla veľká je o 5–15 cm väčšia (dĺžka 75–110 cm vs. 60–75 cm); (b) Volanie — veľká hlasné trubacie „hr-onk" (0,8–2,0 kHz); bielolíchová štekajúce „kak-kak-kak" (1,5–3 kHz); (c) Habitat — veľká mestské parky a rybníky; bielolíchová zimuje v kŕdľoch husi bieločelej (vzácne).

Bernikla veľká je extrémne teritoriálna a agresívna pri ochrane hniezda a mláďat (marec–jún). Obaja rodičia bránia hniezdo: samec útoči na ľudí, psy a dokonca lišky v okruhu 20–30 m. Útok prebieha v 3 fázach: (1) varovanie — vystieranie krku, sykot, otváranie krídel; (2) display — krk dopredu, „bowing" hlavou; (3) útok — výpad krídlami a údery zobákom. Pri stretnutí: nestať, pozadu sa vzdialiť, nemávať rukami, deti a psy okamžite oddialiť z dosahu. V mestských parkoch (Bratislava, Londýn, Toronto) sa každoročne hlásia desiatky úrazov — najmä modriny a malé poranenia. Po skončení hniezdneho obdobia (júl) druh nezvyčajne pokojný.

Bernikla veľká bola introdukovaná do Európy v 17. storočí — kráľ Karol II. priviezol prvé jedince z Severnej Ameriky ako ozdobu kráľovskej parkovej záhrady St. James's Park v Londýne v roku 1665 (založenie veci pre kráľovstvo po obnove Stuartovskej monarchie). Z Británie sa rozšírila do Holandska, Nemecka, Škandinávie a Strednej Európy ako parkový druh. V 20. storočí (najmä po 2. svetovej vojne) sa postupne uvoľňovala z parkových chovov do voľnej prírody — najprv vďaka britským poľovníckym chovom (introdukcia do prírody pre lov), neskôr aj cez „úniky" z parkov. V SR sa objavila od 90. rokov 20. storočia z parkových chovov v Bojniciach a Lešnej, kde bola chovaná ako ozdobný druh. Dnes európska populácia ~250 000–300 000 jedincov.

Kŕmenie chlebom má 4 závažné negatívne dôsledky: (1) „Angel wing" deformita — vysokokalorické krmivo (chlieb, rohlíky) spôsobuje rýchly rast krídel u mláďat, ale slabé svalstvo a kosti → krídla rastú nesymetricky (vychýlené smerom von a hore), vták nedokáže lietať celý život. V Bratislavských parkoch ~5–10 % mláďat postihnutých (ŠOP SR); (2) znečistenie vody — nezjedený chlieb v stojatej vode hnije, vyvoláva eutrofizáciu, hypoxiu a botulizmus; (3) preľudnenie a šírenie chorôb — kŕmne miesta priťahujú abnormálne kŕdle, kontakty zvyšujú prenos vtáčej chrípky H5N1 a salmonely; (4) agresivita — habituované jedince sa stávajú teritoriálne a útočia na ľudí pre potravu. Lepšie alternatívy: ovsené vločky, kukurica, mrazený hrach, šalát. Alebo nekŕmiť vôbec — divé husi nájdu prirodzenú potravu.

Nie — bernikla veľká je v SR celoročne chránená zákonom 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny — spoločenská hodnota 230 €/jedinec. Druh nie je zaradený do zoznamu poľovných druhov (vyhláška 344/2009 Z. z.). Lov je trestný čin alebo priestupok. V Severnej Amerike (USA, Kanada) druh poľovne lovený v stanovenej sezóne — USFWS každoročne stanovuje kvóty (ročne ~3 milióny jedincov zastrelených). V Británii a Holandsku tiež povolený lov v stanovenej sezóne. V SR manažment populácie v parkoch sa realizuje oilovaním vajec (povrchové potretie olejom — embryo zahynie, ale samica sedí ďalej a nerobí náhradnú znášku) — schválené ŠOP SR pri populácii 10+ párov.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Branta canadensis — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, US Fish & Wildlife Service, Wetlands International 2023, EU Invasive Alien Speci

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1101164
Nahrávateľ: Lars Edenius
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Bernikla veľká

Bernikla veľká (Branta canadensis) — Canada Goose volania a sociálna komunikácia

Bernikla veľká — typické hlasné gáganie, najznámejšia severoamerická husa s čiernou hlavou a bielym lícom.

Canada Goose Branta canadensis — hlas, spev a vokalizácia druhu

Bernikla veľká — bohatý repertoár volaní, až 13 typov hlasov pre rôzne sociálne situácie.

 Cudzie názvy

Česky:   Berneška velká, Anglicky:   Canada Goose, Nemecky:   Kanadagans, Francúzsky:   Bernache du Canada, Poľsky:   Bernikla kanadyjska, Maďarsky:   Kanadai lúd, Rusky:   Канадская казарка