Anatidae (kačicovité)
Bernikla veľká má najhlasnejšie a najcharakteristickejšie volanie spomedzi husí Európy — trubacie „hr-onk hr-onk" (frekvencia 0,8–2,0 kHz) s dvojtonálnym kontrastom (vysoký „hr-" + nízky „-onk"). V letovom kŕdli typický klínovitý „V"-tvar s nepretržitými volaniami počuteľnými na 3–5 km. Diagnostické pre druh aj v noci pri preletoch nad strednou Európou. V kŕdli na zemi neustála konverzácia — kontaktné, agresívne, varovné tóny. V mestských parkoch (Bratislava, Praha, Viedeň) ranné a večerné volania môžu byť rušivé pre obyvateľov.
Pár vzniká v 2.–3. roku života. Tok zahŕňa vzájomné „triumfné volanie" (paralelné trubacie „hr-onk", vystieranie krkov), synchronizované plávanie a vzájomné čistenie peria. Párenie na vode — samec uchopí samicu za zátylok. Doživotná monogamia — pár vydrží 15–25 rokov. Pri strate partnera trvá nový pár 1–2 roky.
Vajcia bledo krémové, rozmery ~85 × 58 mm, hmotnosť ~165 g. Znáška marec–jún (vrchol konca apríla v SR). Samica znáša 1 vajce za 1,5–2 dni. Hniezdo vystiela perím zo spodnej strany hrudi pred začiatkom inkubácie. Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 2×).
Sedí výhradne samica, samec agresívne stráži teritórium a hniezdo — najznámejší príklad husacieho hniezdneho správania. Útoky na ľudí v okruhu 20–30 m — výpady s vystieraním krku a krídel. Samica opúšťa hniezdo 2–3× denne na 20–60 minút na potravu, pričom vajcia zakryje páperím. Inkubácia začína po znesení posledného vajca → mláďatá liahnu synchrónne v rozmedzí 24 hodín.
Hús-čatá prekociálne (nidifúgne) — pokryté žltohnedo-pruhovaným páperím, otvorenými očami, schopné chôdze a plávania do 24 hodín. Hmotnosť pri vyliahnutí ~115 g. Obaja rodičia sprevádzajú mláďatá. Po vyliahnutí celá rodina migruje k bohatým pasienkom (lúky, parkové trávniky, oziminy). Samica vedie, samec stráži z chvostu rodiny.
Hús-čatá sa kŕmia samostatne rastlinnou potravou. Rodičia ich chránia a vodia. Vzletné v 60–70 dňoch (~9–10 týždňov). Z 5–6 vyliahnutých prežijú typicky 3–4 do vzletnosti (predácia líška, kuna, vrana, jastrab). Rodina zostáva spolu počas zimy a migrácie. Mladé sa od rodičov oddelia až pri ich novej znáške nasledujúce leto.
Mladé sa od rodičov oddelia v marci–apríli nasledujúceho roka. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé hniezdenie typicky vo 3.–4. roku. Mladé jedince v skupinách „neviazaných" do prvého párenia. Dĺžka života v prírode ~24 rokov (rekord 33 rokov v Británii), v zajatí (parkové chovy) až 35 rokov. Vysoká doživotnosť + nízka predácia v parkoch = explozívny populačný rast.
| Bernikla veľká | Bernikla bielolíchová | Husa veľká (divia) | Husa bielocelá | Husa siatinná | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 75–110 cm | 60–75 cm | 74–91 cm | 65–86 cm | 68–88 cm |
| Váha | 3,0–6,5 kg | 1,3–2,5 kg | 2,9–4,1 kg | 1,9–3,3 kg | 2,5–4,1 kg |
| Dožitie | ~24 r | ~27 r | ~20 r | ~17 r | 17–25 r |
| Hlučnosť | 1/5 | 3/5 | 2/5 | 2/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC (rastúca) | IUCN LC | IUCN LC (rastúca) | IUCN LC (tajga klesá) |
| Povaha | Čierna hlava+krk s bielym „brádkovým" pásom, hnedo-šedé telo | Biela tvár, čierny krk a hruď, krátky čierny zobák | Celý ružovo-oranžový zobák, šedo-hnedá, predok dom. husí | Biele čelo, čierne škvrny na bielom bruchu, ružový zobák | Tmavá hlava, čierny zobák s oranžovým pruhom, oranžové nohy |
| Dostupnosť v SR | Severná Amerika, introd. EÚ — SR ~5–15 hniezdiacich párov | Arktická Eurázia (Grónsko, Svalbard, Sibír) — SR vzácny zimujúci | Eurázia — SR ~100–300 hniezdiacich párov | Arktická Eurázia — SR ~1 000–5 000 zimujúcich | Severná Eurázia — SR ~500–2 000 zimujúcich |
Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, hromadný úhyn v kŕdli
Berniky veľké v parkových koloniách sú citlivé na HPAI H5N1. V januári 2022 ohnisko HPAI v Británii zabilo desiatky tisíc bernikiel veľkých v parkoch. ŠVPS SR monitoruje urbánne populácie ako možný zdroj prenosu na hydinu.
Príznaky: Chronická slabosť, anémia, neurologické príznaky, smrť do týždňov
Berniky prehltávajú olovené broky z polí a rybníkov ako „grit" pre žalúdok. EÚ od 15. 2. 2023 zakazuje olovo pri love v mokradiach (Reach Annex XVII), v SR vyhláška 489/2023. V parkových rybníkoch dochádza k otrave z rybárskych olovených záťaží.
Príznaky: Krídla rastú nesymetricky (vychýlené smerom von), vták nedokáže lietať
Spôsobená kŕmením chlebom a vysokokalorickou potravou v mestských parkoch. Krídla rastú rýchlo, ale svalstvo a kosti nedokážu udržať tempo → krídla sa vychýlia von a hore. Nezvratné poškodenie. Vták v zime hynie alebo sa stáva ľahkou korisťou. Prevencia: NEKŔMTE chlebom — lepšie ovsené vločky, kukurica, hrach, alebo nekŕmiť vôbec.
Príznaky: Paralýza krídel a krku („limber neck"), neschopnosť pohybu, smrť do 24–48 hod
Letné riziko v plytkých teplých parkových rybníkoch s rozkladajúcimi sa zvyškami chleba a nezjedeného krmiva. V mestských parkoch USA a Británie dokumentované epizódy (júl–september).
Príznaky: Smrť pri zrážke s lietadlami
Najznámejší prípad: USAirways 1549 „Miracle on the Hudson" 15. 1. 2009 — Boeing 320 po štarte z LaGuardia (New York) narazil do kŕdľa bernikiel veľkých, oba motory zlyhali, kapitán Sullenberger ponoril lietadlo na rieku Hudson — všetkých 155 cestujúcich prežilo. Od tohto incidentu USFWS systematicky redukuje populácie bernikiel pri letiskách.
Najúspešnejšia urbánna hus sveta — v Severnej Amerike ~7 miliónov jedincov, v Európe ~250 000–300 000 (Wetlands International 2023, IUCN LC 2024). V mestských parkoch USA a Británie milióny jedincov v parkoch, na golfových ihriskách a v záhradách. Populácia rastie najmä vďaka schopnosti efektívne pasenie na krátkej tráve trávnikov.
Introdukovaná do Európy v 17. storočí — kráľ Karol II. priviezol prvé jedince ako ozdobu kráľovskej parkovej záhrady St. James's Park (Londýn, 1665). Z Británie sa rozšírila do Holandska, Nemecka, Škandinávie a Strednej Európy. V SR od 90. rokov 20. storočia z parkových chovov v Bratislave, Trnave, Košiciach.
Diagnostická čierna hlava+krk s bielym „brádkovým" pásom — najvýraznejší znak. Pás siaha od oka po hrdlo (anglicky „chinstrap"). Žiadny iný druh husi v Európe nemá podobné znaky — bernikla bielolíchová má bielu celú tvár (od čela po hrdlo), bernikla čiernohlavová (B. nigricans) má čiernu hlavu a hrdlo bez bieleho pásu.
7 (predtým 11) poddruhov — IOC v15.2 uznáva 7 poddruhov v rámci Branta canadensis sensu stricto. 4 menšie poddruhy boli v roku 2004 (AOU) vyčlenené do samostatného druhu Branta hutchinsii — Cackling Goose (B. h. hutchinsii, B. h. taverneri, B. h. minima, B. h. leucopareia). V Európe sú introdukované hlavne B. c. canadensis (klasická veľká) a B. c. maxima (Giant Canada Goose, predtým považovaný za vyhynutý).
Najťažší rod Branta — až 9 kg (B. c. maxima) — Giant Canada Goose (B. c. maxima) dosahuje hmotnosť 9 kg a dĺžku 110 cm — najväčšia hus sveta. Bol považovaný za vyhynutý od 1900, ale v roku 1962 znovuobjavený v Minnesote (USA). Dnes ~4 milióny jedincov v USA. V Európe sa občas vyskytujú jedince z parkových chovov.
„Miracle on the Hudson" — bird-strike — najznámejšia havária spojená s berniklou veľkou: USAirways 1549, 15. 1. 2009. Boeing 320 po štarte z LaGuardia (New York) narazil do kŕdľa ~80 bernikiel veľkých vo výške ~900 m. Oba motory zlyhali. Kapitán Chesley Sullenberger ponoril lietadlo na rieku Hudson — všetkých 155 cestujúcich a posádka prežili. Po incidente USFWS systematicky redukuje populácie bernikiel pri amerických letiskách.
Doživotná monogamia a agresívne hniezdenie — pár vydrží 15–25 rokov. Obaja rodičia agresívne bránia hniezdo — útoky na ľudí, psy a dokonca lišky v okruhu 20–30 m. Samec sa vytýči s krkom dopredu, vydrží sykot a útočí. V mestských parkoch (Londýn, Bratislava) jedno z najčastejších problémov sezóny apríl–máj — varovné cedule v parkoch.
Najhlasnejšia hus Európy — charakteristické trubacie „hr-onk hr-onk" (frekvencia 0,8–2,0 kHz) počuteľné na 3–5 km. V kŕdli pri preletoch nepretržité volania. V mestských parkoch ranné a večerné volania môžu byť rušivé pre obyvateľov sídlisk v blízkosti — častý sťažovací bod v Bratislave (Štrkovec, Železná studnička).
„Angel wing" deformita z chleba — kŕmenie chlebom v parkoch spôsobuje vysokokalorickú výživu, ktorá vedie k rýchlemu rastu krídel u mláďat — ale svalstvo a kosti nedokážu udržať tempo. Krídla sa vychýlia von a hore, vták nedokáže lietať celý život. Nezvratné poškodenie. V mestských parkoch Bratislavy ~5–10 % mláďat postihnutých (ŠOP SR).
EÚ ju nezaradila medzi invázne druhy — napriek introdukcii do Európy a expanzii (~250 000–300 000 jedincov) EÚ ju nezaradila medzi invázne druhy v EU IAS Regulation 1143/2014. Dôvod: vplyv na pôvodné druhy je obmedzený (žiadne vytláčanie pôvodných husí), škody sú prevažne na trávnikoch a vode. Britská populácia má status „naturalizovaná" a je kontrolovaná lokálnym manažmentom (oilovanie vajec).
Áno, ale vzácne — v SR hniezdi ~5–15 párov ročne (SOS/BirdLife monitoring, www.aves.sk). Hlavné lokality: Bratislava — Železná studnička (~2–3 páry), Štrkovec (~1–2 páry), Kuchajda (~1 pár); Trnava — Kamenný mlyn (~1–2 páry); Košice — Anička (~1–2 páry); Žilina — Vodné dielo (~1 pár). Druh je introdukovaný (parkové chovy ZOO, prvotne Bojnice, Lešná), z parkov sa rozšíril do mestských vodných plôch od 90. rokov 20. storočia. V Európe celkom ~250 000–300 000 jedincov (najviac Británia ~190 000), populácia rastie najmä v urbanizovaných oblastiach.
Najjednoduchšie podľa tváre: (1) Bernikla veľká má čiernu hlavu a krk s bielym „brádkovým" pásom (od oka po hrdlo, ako popruh prilby — anglicky „chinstrap"). Telo hnedo-šedé; (2) Bernikla bielolíchová má celú bielu tvár (od čela po hrdlo), čierny krk a hruď, krátky čierny zobák. Telo svetlo-šedé s tmavým vzorom. Ďalšie rozlišujúce znaky: (a) Veľkosť — bernikla veľká je o 5–15 cm väčšia (dĺžka 75–110 cm vs. 60–75 cm); (b) Volanie — veľká hlasné trubacie „hr-onk" (0,8–2,0 kHz); bielolíchová štekajúce „kak-kak-kak" (1,5–3 kHz); (c) Habitat — veľká mestské parky a rybníky; bielolíchová zimuje v kŕdľoch husi bielocelej (vzácne).
Bernikla veľká je extrémne teritoriálna a agresívna pri ochrane hniezda a mláďat (marec–jún). Obaja rodičia bránia hniezdo: samec útoči na ľudí, psy a dokonca lišky v okruhu 20–30 m. Útok prebieha v 3 fázach: (1) varovanie — vystieranie krku, sykot, otváranie krídel; (2) display — krk dopredu, „bowing" hlavou; (3) útok — výpad krídlami a údery zobákom. Pri stretnutí: nestať, pozadu sa vzdialiť, nemávať rukami, deti a psy okamžite oddialiť z dosahu. V mestských parkoch (Bratislava, Londýn, Toronto) sa každoročne hlásia desiatky úrazov — najmä modriny a malé poranenia. Po skončení hniezdneho obdobia (júl) druh nezvyčajne pokojný.
Bernikla veľká bola introdukovaná do Európy v 17. storočí — kráľ Karol II. priviezol prvé jedince z Severnej Ameriky ako ozdobu kráľovskej parkovej záhrady St. James's Park v Londýne v roku 1665 (založenie veci pre kráľovstvo po obnove Stuartovskej monarchie). Z Británie sa rozšírila do Holandska, Nemecka, Škandinávie a Strednej Európy ako parkový druh. V 20. storočí (najmä po 2. svetovej vojne) sa postupne uvoľňovala z parkových chovov do voľnej prírody — najprv vďaka britským poľovníckym chovom (introdukcia do prírody pre lov), neskôr aj cez „úniky" z parkov. V SR sa objavila od 90. rokov 20. storočia z parkových chovov v Bojniciach a Lešnej, kde bola chovaná ako ozdobný druh. Dnes európska populácia ~250 000–300 000 jedincov.
Kŕmenie chlebom má 4 závažné negatívne dôsledky: (1) „Angel wing" deformita — vysokokalorické krmivo (chlieb, rohlíky) spôsobuje rýchly rast krídel u mláďat, ale slabé svalstvo a kosti → krídla rastú nesymetricky (vychýlené smerom von a hore), vták nedokáže lietať celý život. V Bratislavských parkoch ~5–10 % mláďat postihnutých (ŠOP SR); (2) znečistenie vody — nezjedený chlieb v stojatej vode hnije, vyvoláva eutrofizáciu, hypoxiu a botulizmus; (3) preľudnenie a šírenie chorôb — kŕmne miesta priťahujú abnormálne kŕdle, kontakty zvyšujú prenos vtáčej chrípky H5N1 a salmonely; (4) agresivita — habituované jedince sa stávajú teritoriálne a útočia na ľudí pre potravu. Lepšie alternatívy: ovsené vločky, kukurica, mrazený hrach, šalát. Alebo nekŕmiť vôbec — divé husi nájdu prirodzenú potravu.
Nie — bernikla veľká je v SR celoročne chránená zákonom 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny — spoločenská hodnota 230 €/jedinec. Druh nie je zaradený do zoznamu poľovných druhov (vyhláška 344/2009 Z. z.). Lov je trestný čin alebo priestupok. V Severnej Amerike (USA, Kanada) druh poľovne lovený v stanovenej sezóne — USFWS každoročne stanovuje kvóty (ročne ~3 milióny jedincov zastrelených). V Británii a Holandsku tiež povolený lov v stanovenej sezóne. V SR manažment populácie v parkoch sa realizuje oilovaním vajec (povrchové potretie olejom — embryo zahynie, ale samica sedí ďalej a nerobí náhradnú znášku) — schválené ŠOP SR pri populácii 10+ párov.