
Linaria — Fringillidae (pinkovité)
Druh popísal Carl Linnaeus v roku 1758 (pôvodne ako Fringilla flavirostris). Patrí do čeľade Fringillidae (pinkovité), radu Passeriformes (spevavce). Podľa IOC v15.2 zaradený do rodu Linaria. Staršie synonymá: Carduelis flavirostris, Acanthis flavirostris.
Etymológia: Linaria = lat. tkáč ľanu (linum = ľan); flavirostris = lat. žltý zobák (flavus = žltý, rostrum = zobák). Anglický názov „Twite" je priama onomatopoja nazálneho hlasu.
9 poddruhov (IOC v15.2) v 2 skupinách:
Na Slovensku sa vyskytuje nominátny poddruh flavirostris (škandinávsky pôvod) — overené krúžkovaním z Piešťan (jedince pochádzali z Nórska).
Zdroj: Avibase — Linaria flavirostris, Wikipedia EN, Wikipedia SK.
Celkový vzhľad: Malý hnedý pinkovitý vták s výrazne ryhovaným operením. Siluetou podobný konôpke obyčajnej, ale s dlhším chvostom a hlbšou vidlicou.
Kľúčové rozdiely od konôpky obyčajnej (Linaria cannabina):
(1) Žltý zobák v zime — konôpka má vždy sivý
(2) Žiadne červené sfarbenie — ani na čele, ani na hrudi
(3) Dlhší chvost s hlbšou vidlicou (~10 % dlhší)
(4) Nazálny hlas „tchwee-it" — konôpka má melodické švitorie
Samec v zime:
Samec v lete:
Samica:
Mláďa:
Pozorovateľský tip: V zimných hejnách konôpok a čečetiek je hlas najspoľahlivejší identifikačný znak. Nazálny „tchwee-it" je zásadne odlišný od melodického švitoria konôpky obyčajnej. Pri vizuálnom pozorovaní hľadajte žltý zobák a chýbajúce červené sfarbenie.
Voľne žijúci chránený druh. Akékoľvek chytanie, chov alebo vlastnenie je trestné podľa zákona 543/2002 Z. z.
Hniezdny biotop: Otvorená bezlesá krajina — vresoviskové pohoria (moorland) do 750 m n.m., pobrežné machair-lúky (Škótsko, Írsko), horské trávniky. V Ázii: alpínske lúky na 3 600–4 900 m n.m.
Zimovisko: Pobrežné slaniská (saltmarsh), pobrežné polia, riečne náplavy, poľné cesty s riedkou vegetáciou.
Na Slovensku (historicky): Otvorená nížinná krajina — pobrežia riek a jazier. Hlavná lokalita: Sĺňava pri Piešťanoch (1967–1999). Jedince sa zdržiavali na otvorenej krajine s nízkou, riedkou vegetáciou podobnou tundre. Pohybovali sa v menších hejnách, potravu hľadali na poľných cestách a trávnatých hrádzach.
Sťahovavosť: Čiastočný migrant — britské a škandinávske populácie sú sťahovavé (zimujú na pobreží Severného a Baltského mora, ojedimnele stredná Európa). Ázijské populácie krátkodistančné.
Špecializovaný granivór (semenožravec) — hlavná potrava sú drobné semená divokých tráv a bylín.
Celoročná potrava:
Počas hniezdenia:
Potravinárska ekológia: Na hniezdiskách (UK) je kľúčová dostupnosť semenných lúk s lipnicou a štiavom. Strata týchto lúk (prechod od sena k siláži) je hlavnou príčinou poklesu v Británii.
Pohlavná dospelosť: 1 rok (BTO BirdFacts)
Maximálny doložený vek: 6 rokov 7 mesiacov 11 dní (BTO 2017).
Typický hlas: Drsný, nazálny dvojslabičný „tchwee-it" alebo „twaa-it" — z tohto hlasu pochádza anglické meno „Twite". Hlas je najspoľahlivejší identifikačný znak v zmiešaných hejnách.
Spev: Rýchle trily a švitorenie; vokalizácia menej melodická a drsnejšia ako u konôpky obyčajnej.
Odlíšenie hlasu od konôpky obyčajnej: Konôpka obyčajná má melodické, príjemné švitorie. Stehlík horský vydáva drsný, nazálny, „twanging" zvuk — ostro nosový charakter je nezameniteľný. V zimných hejnách je to najistejší spôsob identifikácie.
Nahrávky: Xeno-canto — Linaria flavirostris
Historický kontext: V rokoch 1967–1999 bolo pri Sĺňave v Piešťanoch okrúžkovaných 3 264 jedincov. Krúžkovanie preukázalo škandinávsky (nórsky) pôvod. Druh bol pravidelným zimným migrantom na západnom Slovensku.
Súčasný stav (po roku 2000): Výskyt dramaticky poklesol. V súčasnosti ide o ojedinelé záznamy — pravdepodobne súvisí s poklesom škandinávskych populácií.
Pokles výskytu: Koreluje s dramatickým poklesom severozápadoeurópskych populácií. Strata poľnohospodárskych plôch v Nórsku a UK znížila počet jedincov migrujúcich cez strednú Európu.
Hlavné hrozby:
UK — kritická situácia: Južné Penniny: -72 % medzi 1999–2013. V roku 2021 len ~30 hniezdiacich párov v celej Anglii. Škótsko drží 97,6 % britskej populácie. RSPB spustila záchranný chov v zajatí — prvé mláďatá sa očakávajú v 2025–2026 s plánovaným vypúšťaním.
Slovensko: Nie je hniezdny druh. Historické úbytky zimujúcich jedincov korelujú s poklesom škandinávskych a britských populácií.
Charakteristický hlas je drsný, nazálny dvojslabičný „tchwee-it" alebo „twaa-it" (z tohto hlasu pochádza anglické meno Twite). Spev je rýchly tril a švitorenie, menej melodické a drsnejšie než u blízko príbuznej konôpky obyčajnej. V zimných hejnách je hlas najspoľahlivejším identifikačným znakom — konôpka žltá sa ozýva aj počas letu nazálnym, „twanging" zvukom.
Samec spieva spevovým letom a z viditeľných osedov (kamene, kolíky plotov). Páruje sa na hniezdiskách (vresoviská, pobrežné trávniky).
Vajcia modrasté s červenohnedými škvrnami. Rozmer vajca: ~17 × 12 mm, hmotnosť 1,4 g. Hniezdo na zemi alebo v nízkych krovitých porastoch (vres, ostružiny), dobre ukryté.
Inkubuje iba samica. Samec kŕmi samicu počas sedenia na hniezde.
Mláďatá kŕmia obaja rodičia. Po vyletení ešte ~2 týždne dokrmovanie rodičmi.
V priaznivých rokoch môže mať 2 znášky za sezónu. Prvá znáška priemerne 27. mája (BTO UK data).
| Stehlík horský (Konôpka žltá) | Konôpka obyčajná | Čečetka zimná | Stehlík obyčajný | Organček lesný | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 13–14 cm | 13–14 cm | 12–14 cm | 12–13 cm | 11–12 cm |
| Váha | 14–18 g | 15–20 g | 10–14 g | 14–19 g | 10–15 g |
| Dožitie | 3–6 rokov | 2–3 roky | 2–3 roky | 3–5 rokov | 2–3 roky |
| Hlučnosť | 2/5 | 4/5 | 3/5 | 5/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | Chránená (500 €) | Chránená | Chránená | Chránená | Chránená |
| Povaha | Žltý zobák, bez červeného sfarbenia | Samec: červené čelo a hruď, sivý zobák | Červená čapica, čierny podbradník | Červená tvárová maska, žltý pás na krídle | Žltozelený, dlhý trilkový spev |
| Dostupnosť v SR | Extrémne vzácna v SR (zimný hosť) | Bežná v SR, celoročne | Nepravidelný zimný hosť | Bežný v SR, celoročne | Bežný letný návštevník SR |
Príznaky: Úbytok potravy na hniezdiskách, pokles reprodukcie
Hlavná príčina poklesu v UK — zmena poľnohospodárskych praktík eliminovala semenné lúky, na ktorých sa vtáky kŕmili. Južné Penniny: -72 % medzi 1999–2013.
Príznaky: Úbytok zimovísk, znížená zimná prežívavosť
Zmeny ústí riek, bagrenie a búrky ničia pobrežné slaniská, kde druhy zimujú. Kľúčová hrozba pre britské a škandinávske populácie.
Príznaky: Strata vhodného hniezdneho biotopu
Intenzívne spásanie, vypaľovanie vresov a zalesňovanie vresovísk znižujú dostupnosť hniezdnych biotopov.
Príznaky: Len ~30 hniezdiacich párov v celej Anglii (2021)
UK Red List od 1996. Prebieha záchranný chov v zajatí (RSPB), prvé mláďatá 2025–2026, plánované vypúšťanie. Škótsko drží 97,6 % britskej populácie.
Anglické meno „Twite" pochádza priamo z hlasu vtáka — nazálneho „tchwee-it" / „twaa-it". Je to jeden z mála európskych vtákov, ktorého bežný názov je priamou onomatopojou jeho volania.
Na Slovensku bolo pri Sĺňave v Piešťanoch okrúžkovaných 3 264 jedincov v rokoch 1967–1999. Krúžkovanie preukázalo, že jedince pochádzali prevažne z Nórska. Dnes je druh na Slovensku extrémne vzácny.
Latinské flavirostris znamená doslova „žltozobý" (flavus = žltý, rostrum = zobák). Žltý zobák v zimnom šate je najnápadnejší identifikačný znak odlišujúci druh od konôpky obyčajnej.
V celom Anglicku zostáva len ~30 hniezdiacich párov (stav 2021). RSPB spustila záchranný projekt vrátane chovu v zajatí — prvé odchované mláďatá sa očakávajú v rokoch 2025–2026 s plánovaným vypúšťaním do voľnej prírody.
Škótsko koncentruje 97,6 % celej britskej populácie stehlíka horského. Zvyšné britské jedince sú rozptýlené v severnom Anglicku (Penniny) a Írsku.
V Ázii (ssp. montanella a príbuzné) stehlík horský hniezdi v nadmorských výškach 3 600–4 900 m — na alpínskych lúkach Tibetu, Nepálu a západnej Číny. Ide o jedného z najvyššie hnieziacich pinkovitých vtákov.
Stehlík horský má 9 poddruhov v dvoch hlavných skupinách: tmavšia západoeurópska (flavirostris) a bledšia ázijská (montanella). Geografická variabilita je však slabá a spoľahlivé určenie poddruhu mimo hniezdiska je prakticky nemožné.
Posledný doložený výskyt na Slovensku: 10 jedincov pri Šoporni (okres Nitra) v januári 2022 — záznam SOPSR. Ide o jednu z mála recentných dokumentovaných pozorovaní v strednej Európe.
Nie, ide o odlišný druh. Stehlík horský (Linaria flavirostris) a konôpka obyčajná (Linaria cannabina) sú blízko príbuzné druhy z rovnakého rodu Linaria, ale líšia sa sfarbením, hlasom aj biotopom. Kľúčové rozdiely: (1) stehlík horský má žltý zobák v zime (konôpka sivý), (2) nemá červené sfarbenie na čele ani hrudi (samec konôpky má), (3) má dlhší, hlbšie vidlicovitý chvost, (4) jeho hlas je nazálny „tchwee-it" (konôpka má melodické švitorie).
V súčasnosti ide o extrémne vzácneho zimného hosťa. Historicky (1967–1999) bol oveľa hojnejší — pri Piešťanoch bolo okrúžkovaných 3 264 jedincov škandinávského pôvodu. Od roku 2000 výskyt dramaticky poklesol. Posledný doložený záznam: 10 jedincov pri Šoporni v januári 2022 (SOPSR). Druh nehniezdi na Slovensku — objavuje sa výlučne ako zimný migrant (október–marec).
Ide o dva paralelné slovenské názvy pre rovnaký druh (Linaria flavirostris). Oficiálny názov podľa SOPSR je „stehlík horský" (zaradenie do rodu Linaria, ktorý sa slovensky označuje „stehlík"). Starší a stále používaný názov „konôpka žltá" odkazuje na žltý zobák a príbuznosť s konôpkou obyčajnou. Oba názvy sú v obehu — portál LePet.sk používa oba.
Na Slovensku nehniezdi. Hniezdny areál zahŕňa: (1) Britské ostrovy — hlavne Škótsko (97,6 % britskej populácie), vresoviská a pobrežné trávniky, (2) Škandináviu — Nórsko a severné Švédsko, (3) Turecko a Kaukaz, (4) Centrálnu Áziu — Kazachstan, Kirgizsko, Tibet, Nepál (do 4 900 m). V zime migruje na pobrežie Severného a Baltického mora, ojedimnele do strednej Európy.
Najspoľahlivejšie podľa hlasu — nazálny „tchwee-it" je diagnostický. Vizuálne znaky: (1) Žltý zobák v zimnom šate (konôpka má vždy sivý), (2) žiadne červené sfarbenie — ani na čele, ani na hrudi (samec konôpky má), (3) dlhší chvost s hlbšou vidlicou (~10 % dlhší), (4) oranžovo-okrový odtieň na tvári a hrdle, (5) celkovo štíhlejšia stavba. V lete samec konôpky žltej má šedivý zobák — vtedy rozlíšenie len podľa chýbajúceho červeného sfarbenia a hlasu.
Globálne je hodnotený ako LC (Najmenej ohrozený) podľa IUCN, ale v Európe je klasifikovaný ako VU (Zraniteľný) s poklesom ~25 % za 3 generácie. V UK je na Červenom zozname (dramatický pokles — v Anglicku len ~30 párov). Hlavné hrozby: strata semenných lúk (prechod na siláž), strata pobrežných slanísk a zmeny hospodárenia na vresoviskách. RSPB realizuje záchranný chov. Na SR je chránený s hodnotou 500 €.