Drozd kolohrivý

 Opis druhu — BIELY POLMESIAC na čiernych prsiach (diagnostický)

Drozd kolohrivý (Turdus torquatus) je stredne veľký drozd štíhlej postavy s nápadným bielym polmesiacom na prsiach — najnezameniteľnejší znak druhu v poli. Celková dĺžka 23–26 cm, hmotnosť 95–130 g (priemer 110 g, BTO BirdFacts; rozmedzie pohlavia + sezónne 85–145 g podľa Cramp 1988 BWP Vol 5), rozpätie krídel 38–42 cm. Mierny pohlavný dimorfizmus — samec v hniezdnom plumáži kontrastnejší, samica matnejšia a hnedavšia.

Diagnostické znaky SAMCA v hniezdnom plumáži (apríl–august):

• CELÉ TELO MATNE ČIERNE u nominátneho torquatus / HNEDOČIERNE so SIVÝM „SCALY" LEMOVANÍM peria brucha a bokov u poddruhu alpestris (SR + Karpaty + Alpy)
• KONTRASTNÝ ČISTO BIELY POLMESIAC široký 2–3 cm cez celé prsia = DIAGNOSTICKÝ ZNAK druhu, viditeľný na 50–100 m
• Krídla čierne s nápadným SVETLEJŠÍM PANELOM (široké biele lemovanie krídelných peria) — najvýraznejšie u poddruhu amicorum
• Zobák TMAVO ŠLATÝ so ŽLTÝM SPODNÝM RÁMOM (vs drozd čierny samec — celý jasne ŽLTÝ zobák)
• Oko tmavé, bez výrazného žltého očného krúžku (vs drozd čierny samec — výrazný žltý očný krúžok)
• Nohy ČIERNOHNEDÉ, dlhé silné
• Chvost ČIERNY, kratší než u drozda čierneho

SAMICA v hniezdnom plumáži: Celé telo HNEDOSIVÉ namiesto čierneho, „scaly" lemovanie peria výraznejšie u poddruhu alpestris. Polmesiac ÚZKY a BUFF-BIELY (krémový), často s tmavými škvrnami, niekedy málo kontrastný. Pohlavná identifikácia v hniezdnom období jednoznačná, mimo hniezdne ťažšia.

JUVENILE (1. rok): Hnedá s bielymi škvrnami na prsiach, polmesiac TAKMER CHÝBAJÚCI alebo veľmi neurčitý. Pripomína juvenile drozda čierneho — odlíšenie podľa biotopu (drozd kolohrivý výlučne alpínske pásmo) a podľa svetlejších krídelných pier.

Porovnanie s drozdom čiernym (Turdus merula) — kritická konfúzia v SR:

• Drozd kolohrivý má BIELY POLMESIAC, drozd čierny ho NEMÁ NIKDY
• Drozd kolohrivý je MATNE čierny / hnedočierny so SIVÝM SCALY LEMOM, drozd čierny samec je čisto LESKLO ČIERNY
• Drozd kolohrivý zobák TMAVOŠLATÝ, drozd čierny samec zobák JASNE ŽLTÝ
• Drozd kolohrivý BEZ ŽLTÉHO OČNÉHO KRÚŽKU, drozd čierny samec s VÝRAZNÝM ŽLTÝM krúžkom
• Drozd kolohrivý biotop ALPÍNSKE PÁSMO 1 400–2 200 m, drozd čierny záhrady/parky/lesy do ~1 200 m

Trvalý znak v každom plumáži: PERMANENTNÝ POBYT V ALPÍNSKOM PÁSME a OPATRNÉ, PLACHÉ SPRÁVANIE — drozd kolohrivý zriedka pripustí pozorovateľa na menej než 30–50 m, na rozdiel od drozda čierneho, ktorý je v urbánnych biotopoch často takmer ručný.

 Právny status — CHRÁNENÝ DRUH (300 €/jedinec) + EÚ SPEC 4

Drozd kolohrivý je v Slovenskej republike CHRÁNENÝ druh. Lov, odchyt, držba a obchod bez výnimky MŽP SR sú zakázané. Spoločenská hodnota: 300 € za jedinca (vyhláška MŽP SR 170/2021 Z. z. príloha 5) — bežná sadzba pre chránené spevavce SR. Druh je v EÚ klasifikovaný ako SPEC 4 (Species of European Conservation Concern, kategória 4) — európsky pokles, ale globálne stále hojný.

• Zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny — drozd kolohrivý je chránený živočích.
• Vyhláška MŽP SR č. 170/2021 Z. z. príloha 5 — spoločenská hodnota 300 € za jedinca.
• Slovenský národný stav: VZÁCNY VYSOKOHORSKÝ DRUH, populácia 500 – 1 500 párov (biomonitoring.sk, atlas.vtaky.sk, Krištín & Žilinec 2014), hniezdny areál ~74 vrcholových kvadrátov atlasu (~5 % SR).
• EÚ Smernica o vtákoch (2009/147/EC): nie je v Prílohe I, ale ako chránený druh členských štátov; SPEC 4 (BirdLife 2021) — európska populácia v poklese.
• Bernský dohovor: Príloha II — striktne chránené druhy.
• CITES: nezaradený.
• IUCN globálne: LC (Least Concern), európska populácia 310 000 – 670 000 párov (BirdLife 2021), trend KLESAJÚCI.
• UK BoCC5 (Stanbury et al. 2021 British Birds 114): RED LIST — UK populácia poklesla o −58 % medzi atlasmi 1988–91 a 1999 (Gregory et al. 2002), areál sa scvrkol o 43 % (Británia) a 57 % (Írsko). Sim et al. 2010 Bird Study 57(2):142-148 potvrdili dlhodobý pokles na základe bird observatórií 1953–2008.
• ČR (Bárta & Šťastný 2021): Vzácny hniezdič len v Krkonošiach + Hrubom Jeseníku + Šumave nad hranicou lesa, ~50–200 párov, pokles −15 až −30 % za 30 rokov.
• Schweiz Alpy: Hojnejší (~10 000–50 000 párov), populácia stabilná (Knaus et al. 2018 Vögel der Schweiz).

Praktický záver pre chovateľa: Lov a odchyt voľne žijúcich jedincov je úplne zakázaný. Drozd kolohrivý nie je klietkový vták — vyžaduje alpínske teploty, špecifický trofický režim (alpínske dážďovky + bobule jarabiny + borievky) a obrovský priestor pre teritoriálne lety nad hornou hranicou lesa. Neexistuje aviculture chovná tradícia, v zajatí by druh neprežil.

Praktický záver pre turistu/horolezca v Tatrách: V apríli – auguste v pásme kosodreviny a alpínskych lúk Tatier/N. Tatier/M. Fatry NEPRIBLIŽUJTE SA k spievajúcim samcom alebo k podozrivým miestam v skalných dutinách. Hniezdo je dobre maskované — nezáujem na inšpekciu chráni mláďatá pred predáciou (krkavec, vrana, hranostaj sledujú človeka). Nahlasovanie zriedkavých pozorovaní cez aves.sk (SOS/BirdLife Slovensko) alebo cez biomonitoring.sk pomáha monitoringu druhu.

 Taxonómia — Linnaeus 1758 + 3 poddruhy (AviList 2025 / IOC v15.2)

Carl Linnaeus popísal druh v 1758 v 10. vydaní Systema Naturae (str. 170) ako Turdus torquatus (typová lokalita pôvodne „Európa", neskôr RESTRICTED na Švédsko — Hartert 1910). Druh patrí do rodu Turdus (drozdy) a čeľade Turdidae (drozdovité, ~175 druhov globálne).

Etymológia: Druhové meno torquatus = lat. „s golierom, s náhrdelníkom" (od torques = krútený kovový náhrdelník, ktorý nosili keltskí a rímski bojovníci ako insígnia hodnosti). Odraz diagnostického bieleho polmesiaca na čiernych prsiach. Slovenské „kolohrivý" je morfologicky paralelné = „kolo-hrivý" (kruh v hrive/krku). Anglické Ring Ouzel má identickú etymológiu — „ring" = prsteň/golier, „ouzel" = staré stredoanglické meno pre drozda čierneho (z OE ōsle, súvisí s nem. Amsel = drozd čierny). Drozd kolohrivý je teda etymologicky „prstenec­ový čierny drozd". V staršej slovenskej literatúre aj drozd kolohrivec, drozd kolohriv, horský drozd.

AviList 2025 / IOC World Bird List v15.2 — 3 globálne uznané poddruhy:

• T. t. torquatus (Linnaeus, 1758) — NOMINÁTNY. Britské ostrovy (Škótska vresoviská Cairngorm, North York Moors, Pennines, Wales, Snowdonia, Lake District), Škandinávia (Nórsko, Švédsko, sev. Fínsko), Pyreneje. Sfarbenie: TMAVÉ ČIERNE sfarbenie samca, ostrý kontrastný biely polmesiac, krídelný panel SLABÝ.
• T. t. alpestris (C. L. Brehm, 1831) — SR PODDRUH. Typová lokalita Alpy Tirolsko. Areál: Alpy + Karpaty + Balkán + Apenniny. Sfarbenie samca: HNEDOČIERNE so ŠIRŠÍM BIELYM LEMOVANÍM peria brucha a bokov („scaly look"), golier zvyčajne o niečo užší a niekedy s sivým nádychom. Pre porovnanie s nominátnym torquatus — alpestris vyzerá „šupinatejší" na bruchu.
• T. t. amicorum Hartert, 1923 — typ Kaukaz. Areál: sev. Irán, Kaukaz, sev. Turecko, Stredná Ázia. Sfarbenie samca: NAJVÄČŠÍ a NAJBELŠÍ biely golier zo všetkých 3 poddruhov, výrazný BIELY KRÍDELNÝ PANEL z lemovania krídelných peria (viditeľný v lete na 100+ m).

Hybridné zóny: Dobre doložené medzi torquatus a alpestris v Pyrenejách + sev. Francúzsku (kde sa stretávajú severo-britská populácia nominátneho torquatus na migrácii s alpínskou alpestris). Sangster et al. v rámci AERC Taxonomic Recommendations potvrdili 3 poddruhy ako platné, návrhy na povýšenie alpestris na samostatný druh boli zamietnuté kvôli existencii hybridných zón.

Fylogenetika: Najbližší príbuzní v rode Turdus: T. merula (drozd čierny), T. atrogularis (drozd čiernohrdlý), T. ruficollis (drozd hrdzavohrdlý). Outlaw & Voelker 2008 Molecular Phylogenetics and Evolution 47 — molekulárna fylogenetika rodu Turdus ukázala, že T. torquatus a T. merula sú sesterské druhy, ich spoločný predok sa adaptoval na rôzne výškové pásma (alpínske vs lesné).

SR — poddruh T. t. alpestris: Celé Slovensko obývané iba poddruhom alpestris v alpínskom pásme Tatier, N. Tatier, M. Fatry a V. Fatry. Atlas atlas.vtaky.sk: prítomný v ~74 vrcholových kvadrátov (~5 % SR), populácia 500–1 500 párov, jeden z najvzácnejších SR spevavcov.

 Spev a volania — melancholický flét z vrcholu skaly v alpínskom pásme

Drozd kolohrivý má hlasný, ďaleko nesúci a melancholický fluty spev — pôsobí dojmom „smutnej horskej flauty" a je výrazne pomalší a riedkejší než spev drozda čierneho alebo hudobného. Spieva najmä RÁNO ZA SVITANIA a podvečer z exponovanej polohy (skala, osamotený smrek, kosodrevina, balvanová plocha) v alpínskom pásme nad hornou hranicou lesa.

Charakteristiky vokalizácie:

• Spev (samec): Hlasný melancholický fluty „truú-truú-truú … čak-čak … pyu-pyu-pyu", opakovaný 2–4 krát s pauzou 3–8 s. Jednotlivé tóny JEDNODUCHÉ, RIEDKE, MELANCHOLICKÉ — pôsobia DOJMOM „SMUTNEJ HORSKEJ FLAUTY". Frekvenčný rozsah 1 500–4 500 Hz, dĺžka jednej frázy 1–3 s. Riedkosť spevu vyplýva z holého akustického prostredia alpínskeho pásma, kde nie je potrebné konkurovať hustému spoločenstvu spevavcov (nížinné druhy ako drozd čierny majú vďaka konkurencii oveľa hustejší a variabilnejší spev)
• Kontaktné volanie „tak-tak-tak" alebo „chak-chak": Krátke ostré pri vyrušení alebo pri prelete (podobne ako u drozda čvíkotu)
• Poplašné volanie: Dlhé hrkotavé „trrrrr" pri krkavcovi, vraně alebo sokolovi sťahovavom
• Mláďatá v hniezde: Tlmené prosebné „cri-cri", slabšie ako u nížinných drozdov
• Sezóna spevu: KONIEC APRÍLA – ZAČIATOK AUGUSTA v SR. Spev začína až po návrate z Atlasu (typicky 5.–15. mája), končí pred odletom (september)
• Časť dňa: Najintenzívnejší ráno za svitania (4:30–7:00) a podvečer (18:00–20:30). Často spieva za hmly alebo v daždi (analogicky k „stormcock" zvyku drozda trskotavého)

Praktická hodnota spevu pre ornitológa v Tatrách: Spev je NAJSPOĽAHLIVEJŠÍ AUDIO ZNAK pre identifikáciu drozda kolohrivého — keď v máji–júni za hmly v alpínskom pásme zaznie melancholický opakovaný flét z nedohľadnej skaly, je to takmer vždy drozd kolohrivý. Drozd čierny v Tatrách spieva nižšie (do 1 200 m) a má bohatší melodický spev s veľkou variabilitou. Drozd hudobný (T. philomelos) má hustejší spev s opakovaním fráz 2–4×, ale do alpínskeho pásma nezasahuje.

Odlíšenie od príbuzných drozdov v Tatrách:

• Drozd čierny (T. merula): Spieva nižšie (do 1 200 m, výnimočne 1 500 m v Tatrách), spev BOHATŠÍ, MELODICKEJŠÍ s veľkou variabilitou fráz
• Drozd trskotavý (T. viscivorus) „stormcock": Spieva z vrcholu vysokého stromu (smrek), spev podobne MELANCHOLICKÝ ale dlhšie frázy a opakuje 3–6×; biotop niž­šie horské lesy do 1 700 m
• Drozd hudobný (T. philomelos): Spev HUSTÝ s opakovaním fráz 2–4×, biotop lesy do 1 200 m
• Drozd čvíkota (T. pilaris): Spev CHRAPĽAVÝ málo melodický, kolóniové „čak-čak"; do alpínskeho pásma nezasahuje

Peer-reviewed citácia: Burton 1995 Bird Study 42 a Sim et al. 2007 Ibis 149 popisujú vokalizáciu druhu v UK populácii. Kompletný repertoár volaní je doložený v Cramp 1988 BWP Vol 5 (Birds of the Western Palearctic, Oxford University Press, str. 939–953).

 Hniezdo — ZEMNÝ TYP v skalnej dutine, pod kosodrevinou / borievkou

DROZD KOLOHRIVÝ JE JEDINÝ EURÓPSKY DROZD, KTORÝ PRAVIDELNE HNIEZDI NA ZEMI V ALPÍNSKOM PÁSME NAD HRANICOU LESA. Hniezdo umiestňuje VŽDY NA ZEMI alebo PRI ZEMI v skalnej dutine, pod previsom, v hustom porasten kosodreviny (Pinus mugo), pod krom borievky (Juniperus) alebo zákrpkom, vzácne aj nízko v zákrpku alebo smrekovom mladiku do 1 m výšky. Klasická drozdová polootvorená búdka sa NEOBSADZUJE, pretože druh nehniezdi v záhradách ani v nížinách.

Typy hniezdnych miest v SR:

• Skalné dutiny pod previsom — najčastejšie hniezdne miesto, typicky 1–3 m hlboko v skalnom úkryte (Belianske Tatry, Lomnické sedlo, Veľký Rozsutec)
• Hustý porast kosodreviny (Pinus mugo) — hniezdo umiestnené v rozsoche pri zemi alebo medzi vetvičkami do 0,5 m
• Pod krom borievky obyčajnej (Juniperus communis) — najmä Vysoké Tatry, ochrana pred dažďom a snehom
• Pod zákrpkom (Salix herbacea, vŕba bylinná) alebo enzián (Gentiana clusii) — ploché travnaté miesta s kríkmi
• V hromadách balvanov (sutiach) — typický biotop V. Rozsutca a Krížnej
• Vzácne v zákrpku alebo smrekovom mladiku do 1 m výšky — pri hornej hranici lesa, prechodný biotop
• Hniezdo dobre maskované — ťažko nájditeľné aj pre skúseného ornitológa, na rozdiel od nápadných hniezd drozda trskotavého vo vidlici stromu
• Hniezda samostatné — pár si bráni teritórium 1–3 ha v alpínskom pásme

Stavba hniezda (máj, ~5–7 dní): VÝHRADNE SAMICA stavia z trávy, machu, lišajníkov, jemných koreňov; vystiela jemnou trávou a srsťou kamzíka (Rupicapra rupicapra), svišťa horského (Marmota marmota) alebo ovce. Hniezdo je objemné miskovité, vnútorný priemer ~8 cm, hĺbka 4–5 cm — väčšie než u drozda čierneho. Samec sa stavby nezúčastňuje, ale stráži teritórium z exponovanej polohy.

Znáška: 3–6 vajec (priemer 4, rozmedzie 2–7 — Cramp 1988 BWP Vol 5). Samica kladie jedno vajce denne, vždy ráno. Vajcia BLEDO MODRO-ZELENÉ s hnedo-červenkavými škvrnami, ~30 × 22 mm (podobné drozdovi čiernemu, ale o niečo väčšie). Variabilita medzi znáškami nízka. Vidieť foto vajca T. t. alpestris zo zbierky Museum Wiesbaden (MWNH 2256, Eastern Alps Austria 1970) v galérii vpravo.

Inkubácia: 12–14 dní (priemer 13 d podľa BWP), VÝLUČNE SAMICA — samec strážca + sporadicky kŕmi sediacu samicu. Inkubácia začína dňom položenia posledného vajca (synchrónna eklozia). Toto je typický znak rodu Turdus — väčšina drozdov má výlučnú samičiu inkubáciu (vs trasochvosty a sýkorky kde inkubuje samica ale samec viac kŕmi).

Mláďatá: Hniezdne (altriciálne) — holé, slepé. Oči sa otvárajú 5.–6. deň, perie 7.–8. deň. Kŕmia ich OBA RODIČIA dážďovkami a hmyzom (dvojkrídlovce, chrobáky, larvy, húsenice, pavúkovce). Frekvencia 8–15 návštev/h v 1. dni, 20–30/h pred opustením hniezda — NIŽŠIA NEŽ NÍŽINNÉ DROZDY kvôli chudobnejšej alpínskej trofickej báze a dlhším letovým vzdialenostiam za potravou.

Vyletovanie: 14–16 dní (priemer 15 d) v hniezde. Mláďatá opúšťajú hniezdo ešte s NEÚPLNOU LETOVOU KAPACITOU — schovávajú sa medzi balvanmi a v kosodrevine, rodičia ich dokrmujú ďalej 10–14 dní mimo hniezda. Toto je kritická fáza — schované mláďatá sú zraniteľné voči predácii (hranostaj, kuna lesná, krkavec) a vplyvu počasia (búrky, sneh v júni–júli).

Počet znášok: 1–2 znášky/rok v SR (apríl–júl). Pri zlom počasí len 1 znáška (krátke alpínske leto trvá iba 3–4 mesiace, na rozdiel od nížinných drozdov ktoré majú 5–6 mesiacov). Druhá znáška typická len v dobrých rokoch a v južných pohoriach (Alpy, Apenniny).

Predácia: Mortalita hniezda 30–50 % — krkavec čierny (Corvus corax), vrana popolavá (Corvus corone cornix), hranostaj (Mustela erminea), lasica horská (Mustela nivalis), kuna lesná (Martes martes), vzácne aj sokol sťahovavý (Falco peregrinus) a orol skalný (Aquila chrysaetos) na dospelých vtákoch. Vyššia mortalita než u nížinných drozdov kvôli odhalenejším hniezdam v alpínskom pásme.

 Biotop — ALPÍNSKY ŠPECIALISTA Tatier 1 400–2 200 m (kontrast s nížinnými drozdmi)

Drozd kolohrivý je v SR STRIKTNE VYSOKOHORSKÝ ALPÍNSKY ŠPECIALISTA — hniezdi VÝLUČNE NAD HORNOU HRANICOU LESA v pásme kosodreviny, alpínskych lúk, balvanových polí, vresovísk a sutí. Toto je UNIKÁTNE POSTAVENIE v rámci rodu Turdus v Európe — všetkých 5 ďalších európskych Turdus (merula, philomelos, viscivorus, pilaris, iliacus) sú nížinné alebo lesné druhy. Hniezdny areál SR ~74 vrcholových kvadrátov atlasu (~5 % rozlohy krajiny), populácia 500 – 1 500 párov — jeden z najvzácnejších spevavcov SR.

Hniezdne lokality v SR (od najpočetnejších):

• Vysoké Tatry — 250–600 párov (najpočetnejšie v SR): Skalnaté pleso (1 751 m), Lomnické sedlo (2 190 m), Veľká Studená dolina, Belianske Tatry (Hlúpy vrch, Ždiarska vidla, Predné Jatky), Tichá dolina, Predné Solisko, Bystrá lávka
• Nízke Tatry — 150–400 párov: Chopok (2 024 m), Ďumbier (2 045 m), Demänovská dolina nad pásmom lesa, Salatín, Krakova hoľa, Poľana
• Malá Fatra — 50–200 párov: Veľký Rozsutec (1 610 m), Stoh (1 608 m), Veľký Kriváň (1 709 m), Chleb (1 646 m), Steny — vzácne aj nižšie ako 1 400 m kvôli nižšej hornej hranici lesa
• Veľká Fatra — 50–200 párov: Krížna (1 574 m), Ostredok (1 596 m), Borišov, Ploská, Kýčera
• Slovenský Raj — vzácne, niekoľko párov v skalnatých priesmykoch (Tomášovský výhľad, Slovenský raj)
• Pieniny — vzácne pozorovania mimo hniezdne obdobie

Mikrobiotop — preferencie:

• Pásmo kosodreviny (Pinus mugo) — kľúčový habitát 1 400–1 800 m n. m., poskytuje úkryt + spievaciu polohu
• Alpínske lúky s krátkym porastom — kosené ovcami alebo pasené kamzíkmi/svištami, dôležité pre lov dážďoviek a hmyzu
• Balvanové polia a sute — úkryt pre hniezdo + zdroj predácie pavúkovcov a slimákov
• Vresoviská (Vaccinium, Calluna) — sezónne zdroj bobúľ (čučoriedka, brusnica)
• Jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia) — kritická predmigračná potrava jeseň; rastie pri hornej hranici lesa
• Borievka obyčajná (Juniperus communis) — úkryt hniezda + sekundárny zdroj bobúľ (kľúčový v zimoviskách v Atlase)

Striktná ekologická segregácia v rámci rodu Turdus v SR: Drozd kolohrivý je v Tatrách priestorovo ÚPLNE ODDELENÝ od drozda čierneho (T. merula — záhrady/parky/lesy do 1 200 m), drozda trskotavého (T. viscivorus — horské lesy do 1 700 m), drozda hudobného (T. philomelos — lesy s krovinami do 1 200 m) a drozda čvíkotu (T. pilaris — brezové porasty do 1 700 m). Drozd kolohrivý vyplňuje neobsadenú ekologickú niku NAD hornou hranicou lesa — žiadny iný európsky drozd nemá adaptácie na alpínske podmienky.

Populácia SR:

• Hniezdiacich párov: 500 – 1 500 (atlas.vtaky.sk + biomonitoring.sk + Krištín & Žilinec 2014), trend SCHEMATICKY STABILNÝ ale klimatický squeeze dlhodobo ohrozuje populáciu
• Distribúcia: ~74 vrcholových kvadrátov atlasu (~5 % SR)
• Zimujúcich: 0 (obligate long-distance migrant — celá SR populácia zimuje v Atlase Maroka a južnej Iberii)

Globálny areál: Britské ostrovy + Škandinávia (nominátny torquatus); Alpy + Karpaty + Balkán + Apenniny (alpestris); Kaukaz + sev. Irán + Turecko + Stredná Ázia (amicorum). Európska populácia 310 000 – 670 000 párov (BirdLife 2021), trend KLESAJÚCI najmä v UK + Škandinávii.

 Strava — bezstavovce + bobuľoviny, Sorbus aucuparia kritická pre predmigračnú výživu

Drozd kolohrivý má sezónne sa meniacu diétu typickú pre rod Turdus — v hniezdnom období prevažne BEZSTAVOVCE (dážďovky + hmyz), v jeseni prechod na BOBULOVINY ako kľúčovú predmigračnú potravu, v zime v Atlase juniperové bobule. To je charakteristické pre všetkých 6 európskych Turdus, ale drozd kolohrivý sa od ostatných LÍŠI OBMEDZENÝM PRÍSTUPOM K POTRAVE v alpínskom pásme (chudobnejšia trofická báza, krátka vegetačná sezóna).

Sezónne zloženie diéty SR populácie:

• Jar (koniec apríla – máj, návrat z Atlasu): Prvé dážďovky vo vlhkých alpínskych lúkach (Lumbricus rubellus), drobný hmyz (dvojkrídlovce, chrobáky), pavúkovce. Bobule 0 % (zima ešte siaha do alpínskeho pásma)
• Leto (jún–august, hniezdne obdobie): BEZSTAVOVCE 60–70 % diéty — dážďovky (Lumbricidae), slimáky (Helicidae, najmä Cepaea nemoralis a Arianta arbustorum), hmyz (chrobáky, dvojkrídlovce, mravce, larvy, húsenice), pavúkovce. Prvé bobule čučoriedky (Vaccinium myrtillus) a brusnice (V. vitis-idaea) — 20–30 % diéty
• Jeseň (september–začiatok októbra, predmigračné obdobie): BOBULE 70–80 % diéty — JARABINA VTÁČIA (Sorbus aucuparia) je KRITICKÁ predmigračná potrava, doplnené bazou červenou (Sambucus racemosa), zákrpkami, drvenými semenami enziánov. Bezstavovce dopĺňajú 20–30 %
• Zima (november–marec, zimovisko Atlas): V Maroku/Alžírsku v Atlase prevažne BOBULE BORIEVKY OBYČAJNEJ (Juniperus communis) — Ryall & Briggs 2006 British Birds 99 dokumentovali, že drozdy kolohrivé v High Atlas Mountains Morocco majú silnú väzbu na juniperové porasty + vodné zdroje v skalných oázach. Doplnené bobuľami olivovníka divého a inými stredomorskými druhmi

Lov bezstavovcov — typický „run-stop-run" drozdový spôsob:

• „Run-stop-run" na alpínskych lúkach: Krátke rýchle pobehy 5–10 m, zastavenie, počúvanie, lov dážďovky alebo slimáka. Typická drozdová technika spoločná s drozdom čvíkotom a hudobným
• Hľadanie pod kameňmi: Otáčanie drobných kameňov na hľadanie pavúkovcov a slimákov pod nimi (charakteristický pre balvanové polia Tatier)
• Lov hmyzu v kosodrevine: Skákanie po vetvičkách, lov dvojkrídlovcov a chrobákov pri zemi

Mláďatá VÝLUČNE BEZSTAVOVCE celé hniezdne obdobie: Kŕmené dážďovkami, slimákmi, hmyzom, larvami, húsenicami, pavúkovcami. Frekvencia 8–15 návštev/h v 1. dni, 20–30/h pred opustením hniezda. Atypicky pre alpínske vtáky: drozd kolohrivý nemá problém s chladom (na rozdiel od vlhých horských vtákov ktoré majú vyššie nároky na metabolizmus), takže mláďatá môžu rásť aj v júni keď v alpínskom pásme občas sneží.

Sorbus aucuparia (jarabina vtáčia) = KRITICKÁ predmigračná potrava: V septembri rastie jarabina vtáčia pri hornej hranici lesa v SR (Tatry, N. Tatry, Fatry) — drozdy kolohrivé v tom čase tvoria malé hejná 3–10 jedincov a intenzívne sa kŕmia bobuľami, aby si vytvorili tukové zásoby na trans-mediteránnu migráciu cez 3 000+ km do Atlasu. V neúrodných rokoch jarabiny (cyklické, asi raz za 4–7 rokov) je migrácia ohrozená a mortalita stúpa. Snow & Snow 1988 Birds and Berries (T & AD Poyser) detailne popisujú väzbu drozdov na Sorbus + Juniperus po celý ich životný cyklus.

 Rozmnožovanie — 1–2 znášky/rok, krátke alpínske leto

Sezóna: Apríl – júl v SR. Drozd kolohrivý má KRÁTKE HNIEZDNE OBDOBIE — alpínske leto trvá iba 3–4 mesiace (od konca apríla do polovice augusta), na rozdiel od nížinných drozdov ktoré majú 5–6 mesiacov. Páry sa formujú v máji po návrate z Atlasu, často partnerstvá pretrvávajú medzi rokmi (vysoká site-fidelity, pravdepodobne 50–60 % párov sa znovu spojí — analogicky k iným drozdom).

Tok (máj): Samce spievajú z exponovanej polohy (skala, osamotený smrek, kosodrevina) melancholický opakovaný flét. Letové displaye — krátke kruhové lety nad teritóriom s rozšírenými krídlami, demonštrujúce kontrastné krídelné panely. Pár sa formuje monogamne v rámci sezóny, nízka miera extra-pair copulations (typické pre drozdy).

Stavba hniezda (koniec mája, ~5–7 dní): Hniezdo OBJEMNÁ MISKA z trávy, machu, lišajníkov, jemných koreňov; vystiela jemnou trávou a srsťou kamzíka/svišťa. Stavia VÝHRADNE SAMICA — samec strážca z exponovanej polohy. Umiestnenie ZEMNÉ alebo PRI ZEMI v skalnej dutine, pod previsom, v kosodrevine, pod borievkou alebo zákrpkom.

Znáška: 3–6 vajec (priemer 4, rozmedzie 2–7 — Cramp 1988 BWP Vol 5). Vajcia BLEDO MODRO-ZELENÉ s hnedo-červenkavými škvrnami, ~30 × 22 mm. Vajcia podobné drozdovi čiernemu, ale o niečo väčšie a s výraznejšou farebnosťou.

Inkubácia: 12–14 dní (priemer 13 d podľa Cramp 1988 BWP Vol 5), VÝLUČNE SAMICA — samec strážca + sporadicky kŕmi sediacu samicu. Inkubácia začína dňom položenia posledného vajca (synchrónna eklozia).

Mláďatá: Hniezdne (altriciálne) — holé, slepé. Oči sa otvárajú 5.–6. deň. Kŕmia ich OBA RODIČIA dážďovkami a hmyzom, frekvencia 8–15 kŕmení/h v 1. dni, 20–30/h pred opustením — nižšia než nížinné drozdy kvôli chudobnejšej alpínskej trofickej báze.

Vyletovanie: 14–16 dní (priemer 15 d) v hniezde. Mláďatá opúšťajú hniezdo s NEÚPLNOU LETOVOU KAPACITOU — schovávajú sa medzi balvanmi a v kosodrevine, rodičia ich dokrmujú ďalej 10–14 dní mimo hniezda. Kritická fáza pre prežitie.

Počet znášok: 1–2 znášky/rok v SR (apríl–júl). Pri zlom počasí len 1 znáška. Druhá znáška typická len v dobrých rokoch a v južnejších pohoriach.

Krúžkovanie SOS/BirdLife SK: Realizuje predovšetkým mladé jedince v alpínskom pásme. Celokrúžok SZCH rozmer A = ~3,5 mm (vnútorný priemer) — väčší než pre vrabca (2,7 mm), porovnateľný s drozdom čiernym.

Predácia hniezda: Mortalita 30–50 % — krkavec čierny, vrana popolavá, hranostaj, lasica horská, kuna lesná. Vzácne aj sokol sťahovavý a orol skalný na dospelých vtákoch. Vyššia mortalita než u nížinných drozdov kvôli odhalenejším hniezdam v alpínskom pásme. Sim et al. 2011 Ibis 153 uvádzajú u UK populácie nest survival ~45 % (počítané ako Mayfield daily survival).

 Migrácia — trans-mediteránny migrant, zimovisko Atlas Maroko

Drozd kolohrivý je OBLIGATE LONG-DISTANCE MIGRANT — všetky európske populácie OPÚŠŤAJÚ hniezdne areály na zimu a migrujú do Stredomoria a severnej Afriky. To je radikálne odlišné od iných európskych Turdus, kde napr. drozd čierny je v SR z veľkej časti rezident.

SR populácia (úplne migrujúca):

• Odlet zo SR: Koniec septembra – október, malé hejná 3–10 jedincov
• Migračná trasa: SR → Maďarsko → Balkán alebo SR → Rakúsko → Taliansko → cez Stredomorie → severná Afrika. Časť populácie cez Iberiu (Andalúzia, Algarve)
• HLAVNÉ ZIMOVISKO: HIGH ATLAS Mountains Maroko + sev. Alžírsko (50–70 % európskych jedincov, Sim et al. 2007 Ibis) — vysokohorské pásmo s borievkou obyčajnou (Juniperus communis) v nadmorskej výške 1 500–3 000 m
• Sekundárne zimoviská: Južná Iberia (Andalúzia, Sierra Nevada, Algarve), juhozápadné Stredomorie (juž. Korzika, Sardínia), Apenniny (juž. Taliansko)
• Návrat do SR: KONIEC APRÍLA – ZAČIATOK MÁJA (typicky 25. apríl – 15. máj). Jedna z najneskorších návratov spomedzi spevavcov SR — kvôli neskorému topeniu snehu v alpínskom pásme Tatier. Prvé spievajúce samce v Tatrách 5.–15. mája

Sim et al. 2015 BIRD STUDY 62 — GEOLOKAČNÁ ŠTÚDIA migrácie: „Geolocators reveal new insights into Ring Ouzel Turdus torquatus migration routes and non-breeding areas" — autori vybavili 12 britských samcov z Cairngorm Mountains (Škótsko) geolokátormi a sledovali ich celý migračný cyklus 2010–2012. Hlavné zistenia: (1) jeden samec letel z Cairngorm cez Francúzsko do Atlasu sev. Alžírska blízko hraníc s Marokom okolo 29.–30. októbra, kde zostal 4 mesiace (november–február); (2) zimoviská boli VÝRAZNE VIAC NA VÝCHODE než predpokladali ringing recoveries (ktoré dominantne ukazovali Maroko); (3) jarná migrácia bola RÝCHLEJŠIA než jesenná (kvôli časovému tlaku na hniezdenie). Sim et al. dokumentovali, že drozdy kolohrivé robia trans-mediteránny prelet v jednej dlhej etape 1 500–2 000 km (oproti európskej etape v krátkych skokoch 100–300 km).

Ryall & Briggs 2006 BRITISH BIRDS 99 — ZIMOVISKO ATLAS Morocco: „Habitat associations and winter distribution of Ring Ouzels in the Atlas Mountains, Morocco" — autori vykonali zimnú expedíciu v High Atlas Mountains a zistili, že drozdy kolohrivé sú v Maroku WIDESPREAD YET PATCHILY DISTRIBUTED s silnou väzbou na: (1) FRUITING JUNIPER (Juniperus thurifera + J. communis) — kľúčová potrava bobule borievky, (2) vodné zdroje — pramenné oázy v Atlase, (3) otvorené skalnaté svahy s krátkym porastom na lov bezstavovcov. Ochrana zimovísk v Atlase je kľúčová pre dlhodobé prežitie európskej populácie.

Migračná stratégia:

• Krátke etapy v Európe: 100–300 km denne, väčšinou v noci, často v malých hejnách 3–10 jedincov
• Dlhý trans-mediteránny prelet: 1 500–2 000 km v jednej etape cez Stredomorie a Saharu (potrebuje tukové zásoby získané z jarabiny v jeseni)
• Migračné koridory: Nepoužíva masívne koridory ako lastovičky alebo bocianky; rozptýlene cez celé Stredomorie

Stredomorské pasce — hrozba na migrácii: Brochet et al. 2016 Bird Conservation International 26 odhadli, že v Stredomorí (Malta, Cyprus, Egypt, severná Afrika) je ročne nelegálne zabité 11–36 miliónov vtákov (BirdLife revised estimate). Drozdy sú medzi cieľovými druhmi (mist nety, birdlime, lapače na lovcov). Drozd kolohrivý ako trans-mediteránny migrant je rizikovo exponovaný — pravdepodobné príčina vysokej mortality 1. roka.

 Hrozby — CLIMATE SQUEEZE, UK BoCC5 RED LIST (−58 %)

UK populácia drozda kolohrivého poklesla o −58 % medzi prvým breeding atlasom 1988–91 a druhým breeding atlasom 1999 (Gregory et al. 2002 British Birds), areál sa scvrkol o 43 % v Británii a 57 % v Írsku. Sim et al. 2010 Bird Study 57(2):142-148 potvrdili dramatický pokles na základe dát z bird observatórií 1953–2008. Druh je v UK na RED LIST Birds of Conservation Concern 5 (Stanbury et al. 2021 British Birds 114). SR populácia alpestris je STABILNEJŠIA, ale dlhodobý monitoring chýba a klimatický squeeze ju ohrozuje rovnako.

Hlavné hrozby:

• CLIMATE SQUEEZE — KĽÚČOVÁ hrozba: Globálne otepľovanie posúva hornu hranicu lesa nahor (predpokladaný posun +50–150 m za 100 rokov v Tatrách podľa modelov IPCC) — alpínske hniezdne pásmo sa STLAČA medzi rastúcou hranicou lesa zdola a nemenným pohorím zhora. Drozd kolohrivý ako alpínsky špecialista nemá kam ustúpiť. V dlhodobom horizonte (50–100 rokov) reálne riziko lokálnej extinkcie v SR ak sa otepľovanie nezastaví
• Zmena lesníckeho hospodárenia na škótskych vresoviskách: Commercial afforestation (zalesňovanie vresovísk komerčnými ihličnatými druhmi), grazing pressure (intenzívna pastva oviec, ktorá likviduje vegetáciu), drainage (odvodňovanie rašelinísk) — hlavné príčiny britského poklesu (Sim et al. 2010)
• Zmena habitatu na zimoviskách v Atlase: Likvidácia juniperových porastov v Maroku/Alžírsku kvôli paste oviec/kôz, ťažbe dreva, požiarom — strata kľúčovej zimnej potravy. Ryall & Briggs 2006 upozornili na potrebu ochrany juniperových porastov v Atlase
• Stredomorské pasce na jarnej migrácii: Brochet et al. 2016 odhadli 11–36 miliónov vtákov ročne nelegálne zabitých v Stredomorí (Malta, Cyprus, Egypt, sev. Afrika). Drozdy sú cieľové druhy (mist nety, birdlime). Drozd kolohrivý ako trans-mediteránny migrant je rizikovo exponovaný
• Predácia hniezda: Krkavec, vrana, hranostaj, kuna — mortalita 30–50 % (vyššia než nížinné drozdy)
• Lyžiarske areály a horská turistika v SR: Expanzia lyžiarskych zjazdoviek v Jasnej (Chopok), Vrátnej (Malá Fatra), Tatranskej Lomnici a turistických chodníkov v alpínskom pásme priamo narúša hniezdne lokality. Disturbance počas hniezdneho obdobia (máj–júl) môže spôsobiť opustenie znášok
• Pastva oviec v alpínskych lúkach: Tradičná salašnícka pastva v SR je AMBIVALENTNÁ — udržiava krátky porast (priaznivý pre lov dážďoviek), ale nadmerná pastva likviduje kosodrevinu a borievku (negatívne pre hniezdo)
• Zimné mrazy v Atlase: Neobvykle tvrdé zimy v severnej Afrike (zriedkavé, ale dokumentované 1956, 1985) spôsobujú lokálne masové úmrtnosti zimujúcich vtákov

Konzervačné programy:

• RSPB Ring Ouzel Recovery Programme (UK) — monitoring + výskum + zachovanie vresovísk od 2007
• Ring Ouzel Study Group (UK) — vedecká skupina koordinujúca výskum a monitoring v UK od 2003 (ringouzel.info)
• EÚ Natura 2000: Hniezdne lokality v Tatrách (TANAP), Nízkych Tatrách (NAPANT), Malej Fatre (NP Malá Fatra), Veľkej Fatre (NP Veľká Fatra) sú v sieti Natura 2000 — formálna ochrana habitatu
• ŠOP SR a SOS/BirdLife Slovensko: Monitoring CBMS (Common Bird Monitoring Slovakia) od 2005, špeciálny monitoring vysokohorských druhov v Tatrách
• BirdLife International + High Atlas Foundation (Maroko): Ochrana juniperových porastov v Atlase ako zimoviska európskej populácie
• European Bird Census Council (EBCC): Sleduje európsky trend cez PECBMS, výsledky integrované do BirdLife DataZone

 Životnosť a krúžkovanie — EURING ~12 r, typický 4–9 r

V prírode žije drozd kolohrivý typicky 4–9 rokov u dospelých, ktoré prežijú prvé 2 roky. EURING longevity record približne 12 rokov — najdlhšie žijúci doložený jedinec v Európe. Priemerná životnosť v prírode 2–3 roky kvôli vysokej mortalite mladých vtákov pri prvej migrácii cez Stredomorie + zimnej mortalite v Atlase pri suchých rokoch.

Porovnanie životnosti európskych Turdus (EURING longevity list):

• T. merula (drozd čierny) — 21 r 10 m (najdlhšie žijúci drozd EU)
• T. viscivorus (drozd trskotavý) — 21 r 2 m
• T. iliacus (drozd plavý) — 19 r 10 m
• T. pilaris (drozd čvíkota) — 18 r 1 m
• T. philomelos (drozd hudobný) — 13 r 9 m
• T. torquatus (drozd kolohrivý) — ~12 r (najkratšia životnosť spomedzi európskych drozdov — pravdepodobne kvôli rizikom dlhej migrácie + alpínskemu prostrediu)

SR rekord: Krúžkovacie centrum SOS/BirdLife SK nezverejnilo špecifický SR longevity rekord pre drozda kolohrivého (vzhľadom na vzácnosť druhu). Realistický strop pre SR jedince 8–10 rokov.

Adult ročná prežiteľnosť: ~50–55 % (Sim et al. 2011 Ibis 153, na UK populácii). Vyššia mortalita prvého roka (~70 %) — mladé jedince, ktoré nemajú skúsenosti s migráciou cez Stredomorie.

Krúžkovanie SOS/BirdLife SK: Realizuje predovšetkým mladé jedince v alpínskom pásme. Celokrúžok SZCH SR rozmer A = ~3,5 mm (vnútorný priemer) — väčší než pre vrabca (2,7 mm), porovnateľný s drozdom čiernym. Krúžkuje sa vo veku 7–10 dní v hniezde, vzácne aj dospelé cez mist nety pri hraničných lokalitách.

Migračné rekordy: Britské krúžkované jedince z Cairngorm boli získané v Atlase Maroka (Sim et al. 2015 geolokačná štúdia). SR krúžkované jedince zaznamenané na jesennej migrácii v Maďarsku, Taliansku, Sicílii. Severské populácie (Škandinávia) zimujú v Iberii a sev. Afrike — migračná vzdialenosť 2 500–4 000 km jednoduchá.

Site-fidelity: Dospelé páry vykazujú VYSOKÚ site-fidelity (~60–70 %) — vracajú sa do toho istého hniezdneho miesta v alpínskom pásme roky po sebe. Mladé jedince (1. rok) disperzujú 1–20 km od hniezdiska v rámci toho istého pohoria.

 Etymológia a kultúra — Ring Ouzel, Sorbus a škótsky folklór

Slovenské meno „drozd kolohrivý": Slovo „kolohrivý" je morfologicky popisné — odráža BIELY POLMESIAC NA ČIERNYCH PRSIACH, ktorý vyzerá ako „kolo v hrive". Sémanticky paralelný s latinčinou torquatus = „s golierom, s náhrdelníkom". V staršej slovenskej literatúre aj alternatívne drozd kolohrivec, drozd kolohriv, horský drozd, drozd okolokrkavkový. České „kos horský" je popisné podľa biotopu (horský) + príbuznosti s drozdom čiernym (kos).

Latinský názov Turdus torquatus: Rod Turdus (lat. „drozd") je klasický taxon zavedený Linnaeusom 1758. Druh torquatus = lat. „s golierom" (od torques = krútený kovový náhrdelník u keltských a rímskych bojovníkov ako insígnia hodnosti — keltské torques boli často z bronzu a zlata, slávne archeologické nálezy zo Snettisham UK a Trichtingen DE). Naming convention: Linnaeus pravdepodobne čerpal z opisov klasických autorov Plinia Staršieho a Aristotela, ktorí drozda kolohrivého spomínali ako horský variant drozda.

Cudzojazyčné mená (etymologické poznámky):

• Anglicky: Ring Ouzel — „prstencový drozd čierny" (ring = prsteň, ouzel = stredoanglické meno pre drozda čierneho z OE ōsle, súvisí s nem. Amsel)
• Nemecky: Ringdrossel — „prstencový drozd" (Ring = prsteň, Drossel = drozd)
• Francúzsky: Merle à plastron — „drozd čierny s náprsenkou" (plastron = náprsenka, biely polmesiac)
• Taliansky: Merlo dal collare — „drozd čierny s golierom"
• Španielsky: Mirlo capiblanco — „belohlavý drozd" (zavádzajúce, golier nie hlava)
• Portugalsky: Melro-de-colar — „drozd s golierom"
• Holandsky: Beflijster — „bobková drozda" (referencia k bielemu polmesiacu)
• Poľsky: Drozd obrożny — „drozd s obrokom" (golierom)
• Maďarsky: Örvös rigó — „okolokrkový drozd"
• Česky: Kos horský — „horský drozd čierny"
• Rusky: Белозобый дрозд (Belozobyj drozd) — „bieloprsý drozd"
• Ukrajinsky: Дрізд гірський (Drizd hirskyj) — „horský drozd"
• Slovinsky: Komatar — „komatár" (etymologicky neurčité)
• Chorvátsky: Planinski kos — „horský drozd čierny"
• Švédsky: Ringtrast — „prstencový drozd" (Linnaeus typová oblasť, paralelné s anglickým Ring Ouzel)
• Nórsky: Ringtrost
• Dánsky: Ringdrossel
• Fínsky: Sepelrastas — „prstencový drozd"
• Estónsky: Kaelusrästas — „náhrdelníkový drozd"
• Turecky: Boğmaklı ardıç kuşu — „uškrtený jariabkový vtáčik" (golier vyzerá ako škrtidlo)
• Grécky: Χιοναηδόνα (Chionaidona) — „snehový slávik" (referencia k alpínskemu biotopu so snehom)
• Arabsky (Maroko): طائر الأطلس (Ta'ir al-Atlas) — „atlasovský vták" (referencia k zimovisku v Atlase)
• Berbersky: Lokálne mená v Atlase neformálne (drozd kolohrivý je vzácny lovný cieľ v marockom Atlase počas zimy)
• Latinsky historicky: Plinius Starší Naturalis Historia Kniha 10 spomína turdus alpinus ako horský variant drozda (pravdepodobne drozd kolohrivý, hoci identifikácia nie je istá)

Folklór a kultúra:

• Škótsko — „Mountain Blackbird" / „Hill Chacker": V škótskej folklóre je drozd kolohrivý známy ako „Mountain Blackbird" (Horský drozd čierny) alebo „Hill Chacker" (Kopcový krčiar — podľa volania „chak-chak"). Tradičný symbol jari pre škótskych horolezcov a pastierov vresovísk — keď koncom apríla zaznie prvý spev drozda kolohrivého v Cairngorm, je to oficiálny znak prílete jari do škótskych horských oblastí
• UK — Ring Ouzel Study Group: Od 2003 vedecká amatérska skupina, ktorá koordinuje výskum a monitoring v UK; získali medzinárodné uznanie za zachovanie ohrozeného druhu. RSPB venuje druhu špeciálne úsilie ako jednému z najohrozenejších UK vtákov
• Anglicko — North York Moors: Drozd kolohrivý je súčasťou identity vresovísk North York Moors National Park; lokálne mená „Heath Throstle" alebo „Moor Blackbird". Pre vresoviská je drozd kolohrivý symbolický druh, podobne ako orol skalný pre Highland
• Alpy — symbol alpínskej fauny: V rakúskom, švajčiarskom a francúzskom alpínskom folklóre je drozd kolohrivý spojený s vysokohorskou faunou — kamzík, svišť, drozd kolohrivý ako triáda alpínskych obyvateľov. V niektorých údoliach (Tirolsko, Wallis) je súčasťou tradičných pasáčkych piesní
• Sorbus aucuparia v slovanskej mytológii: Jarabina vtáčia (česky jeřáb obecný, slovensky jarabina vtáčia) má v slovanskej mytológii ochrannú symboliku — chráni pred zlými duchmi a strigami. Drozd kolohrivý ako jeden z hlavných konzumentov jarabinových bobúľ je symbolicky spojený s touto „posvätnou" zelenou. V Tatrách existuje tradícia, že jarabina pri horských chatách priťahuje „drozdíkov z hôr" (myslia sa drozdy kolohrivé)
• Maroko — Atlas: Drozd kolohrivý je v marockom Atlase tradičný zimný hosť známy berberským pastierom oviec; nazývajú ho „vták z severu" alebo „atlasovský vták". Loví sa miestne v málom rozsahu na potravu (tradičná aktivita, dnes vďaka ochrane regulovaná)
• Slovensko — symbolika Tatier: Drozd kolohrivý je symbolickým druhom alpínskej fauny Tatier, popri murárikovi červenokrídlom, orešnici perlavej, vrchárke červenkavej a kamzíkovi tatranskom. V slovenských horolezeckých kruhoch je drozd kolohrivý známy ako „horský drozd" — jeho prvý spev v máji je symbolický pre štart vysokohorskej sezóny