Drozd červenkavý (Turdus iliacus) — portrét sediaceho vtáka s typickými červenými bokmi a bielou obočnou páskou, Oulu, Fínsko

Turdus — Turdidae (drozdovité)

Drozd červenkavý

Turdus iliacus (Linnaeus, 1758) — najmenší európsky drozd rodu Turdus; zimný hosť a prieťahový druh v SR; 2 poddruhy

IUCN: NT (Near Threatened) — populácia klesajúca | Globálna populácia 98–151 mil. jedincov | SR: chránený, 500 €
Dĺžka 20–24 cm
Váha 50–75 g
Dožitie typ. 2 r. (max. ~12 r.)
Najmenší európsky drozd rodu Turdus s nezameniteľnou kombináciou ryšavočervených bokov a bielej obočnej pásky. Drozd červenkavý (Turdus iliacus) je sťahovavý druh s telom 20–24 cm, hmotnosťou 50–75 g a rozpätím krídel 33–35 cm. Anglický názov „Redwing" odkazuje na charakteristické ryšavočervené boky a spodné krídelné krycie perá viditeľné za letu aj v pokoji. V SR je zimný hosť a prieťahový druh — hniezdenie výnimočne ojedinelé (max. ~5 párov/rok). Migruje nočne vo veľkých kŕdľoch, prekonáva až 800 km za jednu noc. Kontaktné volanie „tseep" je klasický zvukový sprievodca jesenných nocí nad stredoeurópskymi mestami. IUCN: NT (Near Threatened) — populácia klesá. Chránený druh v SR, spoločenská hodnota 500 €.
Dĺžka tela
20–24 cm
0 10 20 30 cm 20 24
0 cm35 cm
Hmotnosť
50–75 g
0 40 80 120 160 200 50–75 g stupnica do 200 g
Dožitie
2–12 rokov
0 5 10 15 20 25 30 Drozd piesočný Drozd kvíčala Drozd čierny 2–12 rokov
Drozd piesočný: 20–23 cm, 50–107 g Drozd kvíčala: 22–27 cm, 80–140 g Drozd čierny: 24–25 cm, 80–125 g

 Taxonómia — Linnaeus 1758, rod Turdus, 2 poddruhy

Druh popísal Carl Linnaeus 1758 v 10. vydaní Systema Naturae. Patrí do čeľade Turdidae (drozdovité), radu Passeriformes (spevavce). Rod Turdus zahŕňa vyše 80 druhov drozdov celosvetovo.

2 poddruhy:

  • T. i. iliacus (nominátny) — severná Eurázia, od Škandinávie cez Rusko až po východnú Čukotku
  • T. i. coburni Sharpe, 1901 — Island a Faerské ostrovy; tmavší a o niečo väčší

Avibase ID: A8A85BCF1AFB7BBD

 Identifikácia — ryšavočervené boky + biela obočná páska

Celkový vzhľad: Malý drozd s hnedým chrbtom, krémovobielym podbruškom s tmavohnedými škvrnami a charakteristickými ryšavočervenými (hrdzavými) bokmi.

Kľúčový identifikačný znak: Ryšavočervené boky + biela obočná páska = drozd červenkavý — žiadny iný stredoeurópsky drozd toto nekombinuje.

Samec/Samica:

  • Hnedý chrbát
  • Krémovobiela obočná páska (supercilium) — výrazná identifikačná čiara od zobáka po záhlavie
  • Biely podbrušok s tmavohnedými škvrnami
  • Hrdzavočervené (ryšavé) boky (slabiny) a spodné krídelné krycie perá — viditeľné za letu aj v pokoji
  • Hruď s hustým tmavým škvrnením
  • Pohlavný dimorfizmus nie je výrazný — samica zafarbená podobne ako samec

Mláďa: Po vyletení podobné dospelým, ale bledšie páskovanie na chrbte, menej výrazné červenavé boky.

Podobné druhy a ako ich rozlíšiť:

  • Drozd piesočný (T. philomelos): Podobne hnedý chrbát a bodkovaný podbrušok, ALE chýba biela obočná páska a červenavé boky — spodná strana krídla žltkastohnedá.
  • Drozd kvíčala (T. pilaris): Výrazne väčší, sivá hlava a chvost, gaštanový chrbát — ľahko odlíšiteľný.
  • Drozd čierny (T. merula): Samec čierny, samica tmavohnedá bez výraznej obočnej pásky.

 Právny status — chránený druh, spoločenská hodnota 500 €

Drozd červenkavý je v SR chránený druh — chov v zajatí nie je legálny bez špeciálneho povolenia.

  • CITES: Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Obchod nie je regulovaný na medzinárodnej úrovni.
  • Smernica o vtákoch EÚ (Birds Directive): Zahrnutý v Prílohe II (Annex II).
  • SR zákon 543/2002 Z. z. + vyhláška 170/2021: Chránený druh. Spoločenská hodnota: 500 € (príloha č. 5 vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z.).
  • IUCN: NT (Near Threatened) — populácia klesajúca, blíži sa k 30% poklesu za tri generácie (~15,6 rokov).

 Biotop — boreálne lesy (hniezdenie) a otvorená krajina (zimovanie)

Hniezdny biotop (Škandinávia, Rusko, Island):

  • Brezové a ihličnaté lesy (borovica, smrek, borievka), tajga, mozaika lesa a otvorenej krajiny
  • Prednosť: stredne staré porasty, riečne nivy a okraje mokradí
  • Od morskej hladiny po cca 700 m n.m., výnimočne až do 2 100 m n.m.
  • Hniezdne hustoty: 16–24 hniezd/km² v centrálnom Nórsku (štúdia 1982–83)

Zimný biotop (SR a stredná Európa):

  • Otvorená poľnohospodárska krajina s krovinami a solitérnymi stromami
  • Ovocné sady (jabloňové, čerešňové), lúky, parky, remízky
  • Uprednostňuje plochy s plodmi (hloh, jarabina, baza)
  • V záhradách sa objavuje len pri silnom mraze, keď je pokrytá pôda snehom

 Strava — bobule v zime, hmyz a dážďovky v lete

V hniezdnom území (Škandinávia, Rusko):

  • Hmyz, dážďovky, ulitníky (slimáky), pavúky — hlavná bielkovinová zložka
  • Bobule a plody dopĺňajú stravu

V zime a na prieťahu (SR):

  • Primárne bobule: hloh (Crataegus), jarabina (Sorbus aucuparia), baza čierna (Sambucus nigra), imelo, brečtan
  • Pri nedostatku bobúľ sa presúva na vlhké lúky a pasienky — dážďovky a bezobratlí
  • Hľadá potravu v skupinách — zmiešané kŕdle s drozdmi kvíčalami a čiernymi drozdami

 Rozmnožovanie — 2 hniezdenia ročne, 4–6 vajec, Škandinávia

Hniezdne obdobie: máj–júl (Škandinávia, Island). V SR hniezdenie výnimočne ojedinelé — max. ~5 párov ročne (historické záznamy).

  • Pohlavná dospelosť: 1 rok (prvý rok života)
  • Počet hniezdení: 2 hniezdenia ročne (bežné)
  • Hniezdo: Miskovité, z trávy, machu a vetvičiek, zvnútra vymazané blatom. Umiestňuje na zemi pod kríkmi alebo nízko v stromoch.
  • Znáška: 4–6 vajec (typicky 4–5); modrozelené s hnedočervenými škvrnami; rozmer cca 26 × 19 mm
  • Inkubácia: 11–15 dní (primárne samica)
  • Mláďatá: Opúšťajú hniezdo po 10–15 dňoch, závislé na rodičoch ďalšie 2 týždne

Zdroj: BTO — Redwing, Wikipedia EN, sk.wikipedia.org

 Spev a hlas — melodický spev + nočné „tseep"

Spev samca: Melodická séria flétnových tónov a bľabotavých fráz s mierne melancholickou kvalitou. Spieva zo stromov v hniezdnej oblasti (apríl–jún, Škandinávia). V zimoviskách spieva len občas.

Kontaktné volanie: Vysoké, tenké „tseep" alebo „zeeer" — prenáša sa na veľkú vzdialenosť. Toto volanie je počuteľné počas nočného prieťahu v októbri a novembri — klasický zvukový sprievodca jesenných nocí.

Alarm: Rýchle štrkotavé frázovanie.

Nočná migrácia: Vo veľkých kŕdľoch, kontaktné volania „tseep" sú v októbro-novembrovú noc bežne počuteľné aj nad mestami — jeden z najcharakteristickejších zvukov nočnej migrácie v strednej Európe.

Xeno-canto: Záznamy hlasu Turdus iliacus

 Rozšírenie — sever. Palearktída (hniezdisko), str. Európa (zimovisko)

Pôvodný areál (hniezdisko): Celá severná Palearktída — od Islandu a Škandinávie cez Rusko až po východnú Čukotku. Tajga, brezové a ihličnaté lesy.

Zimovisko: Západná a stredná Európa, severozápadná Afrika, juhozápadná Ázia. Bežný zimný hosť v Británii, Írsku, strednej Európe.

SR výskyt: Zimný hosť a prieťahový druh. Hniezdenie výnimočne ojedinelé — max. ~5 párov ročne. V zime niekoľko sto jedincov, počas prieťahu aj väčšie kŕdle. Prieťah: október–november (jeseň) a marec–apríl (jar).

Migrácia: Sťahovavý. Migruje nočne vo veľkých kŕdľoch, môže prekonať až 800 km za jednu noc.

 Ohrozenie a ochrana — IUCN NT, klesajúca populácia

IUCN: NT (Near Threatened) — druh sa blíži k hranici 30% poklesu za tri generácie (~15,6 rokov). Bol preventívne presunutý z LC na NT.

Hlavné hrozby (globálne):

  • Strata a degradácia hniezdneho biotopu (intenzifikácia lesníctva, odlesňovanie v boreálnej zóne)
  • Pokles hmyzej potravy v súvislosti s pesticídmi
  • Úbytok hlohu a tradičných sadov v zimoviskách (Záp. Európa)
  • Predácia (líška, kuna, jastrab)
  • Klimatická zmena (skracovanie boreálneho lesného biotopu)

Trendy: Populácia klesá v celom areáli. IUCN hodnotí pokles ako blížiaci sa k 30% za tri generácie.

Výživa

  • Bobule — hloh, jarabina, baza, imelo, brečtan (zimná strava)
  • Dážďovky a bezobratlí (lúky, vlhké pasienky)
  • Hmyz, ulitníky, pavúky (hniezdna sezóna — bielkovinová zložka)
  • Plody a semená (doplnkovo)
Tip od odborníka Drozd červenkavý (Turdus iliacus) je najmenší európsky drozd rodu Turdus (20–24 cm, 50–75 g). V zimoviskách (vrátane SR) sa živí prevažne bobuľami — hloh, jarabina, baza, imelo. Pri vyčerpaní bobúľ alebo pri silnom mraze sa presúva na vlhké lúky a pasienky, kde loví dážďovky a bezobratlých. V hniezdnom území (Škandinávia, Rusko) dominuje živočíšna potrava — hmyz, dážďovky, ulitníky. Kŕmenie v skupinách je typické — tvorí zmiešané kŕdle s drozdmi kvíčalami (Turdus pilaris) a čiernymi drozdami. V záhradách sa objavuje len výnimočne — pri silnom mraze so snehovou pokrývkou, keď je prístup k pôdnym bezobratlým znemožnený. Pre záhradníkov: ponechanie jarabín a hlohov v záhrade podporuje zimné návštevy drozdov červenkavých.

Hlasový prejav

Spev samca je melodická séria flétnových tónov a bľabotavých fráz s mierne melancholickou kvalitou. Spieva zo stromov v hniezdnej oblasti (apríl–jún, Škandinávia). V zimoviskách spieva len občas. Letový/kontaktný volaj: vysoké, tenké „tseep" alebo „zeeer" — prenáša sa na veľkú vzdialenosť. Toto volanie je počuteľné počas nočného prieťahu v októbri a novembri — klasický zvukový sprievodca jesenných nocí. Alarm: rýchle štrkotavé frázovanie. Nočná migrácia: vo veľkých kŕdľoch, kontaktné volania „tseep" sú v októbro-novembrovú noc bežne počuteľné aj nad mestami.

Typické zvuky

  • Spev samca — melodická séria flétnových tónov a bľabotavých fráz; mierne melancholická kvalita; apríl–jún v hniezdnom území
  • Kontaktné volanie „tseep" / „zeeer" — vysoké, tenké, prenikavé; počuteľné počas nočného prieťahu nad mestami (október–november)
  • Alarm — rýchle štrkotavé frázovanie pri vyrušení
  • Nočná migrácia — kŕdlové „tseep" volania sú charakteristickým zvukom jesenných nocí v strednej Európe
  • V zime — občasný spev na zimoviskách (tichší, kratší než v hniezdnom území)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Jesenný prieťah cez SR — október–november; nočná migrácia vo veľkých kŕdľoch, kontaktné „tseep" volania
Zimovanie v SR — november–marec; otvorená krajina, sady, lúky, parky; zmiešané kŕdle s drozdmi kvíčalami
Jarný prieťah — marec–apríl; odlet na hniezdne lokality v Škandinavii a Rusku
Tok apríl–máj (Škandinávia) — melodická séria flétnových tónov, spev zo stromov
Hniezdenie máj–júl (Škandinávia, Island) — 2 hniezdenia ročne; 4–6 vajec; inkubácia 11–15 dní
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–15 dňoch; závislé na rodičoch ďalšie 2 týždne
Postnuptiálne pelichanie júl–september

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop
Brezové a ihličnaté lesy (tajga) severnej Európy a Ázie — Škandinávia, Island, Rusko
Prednosť dostávajú stredne staré porasty, riečne nivy a okraje mokradí. Hniezdí od morskej hladiny po cca 700 m n.m., výnimočne až do 2 100 m n.m. Hniezdne hustoty: 16–24 hniezd/km² v centrálnom Nórsku (štúdia 1982–83, ResearchGate).
Zimný biotop (SR)
Otvorená poľnohospodárska krajina s krovinami, ovocné sady, lúky, parky, remízky
Uprednostňuje plochy s plodmi — hloh, jarabina, baza. V záhradách sa objavuje len pri silnom mraze, keď je pokrytá pôda snehom.
Migrácia
Sťahovavý — nočná migrácia vo veľkých kŕdľoch; prieťah cez SR: október–november + marec–apríl
Môže prekonať až 800 km za jednu noc. Kontaktné „tseep" volania počuteľné nad mestami v jesenných nociach.
Spoločnosť
Skupinový druh — zmiešané kŕdle s drozdmi kvíčalami (T. pilaris) a čiernymi drozdami (T. merula)
V zime sa kŕdle koncentrujú okolo zdrojov potravy (jarabiny, hlohy). Na hniezdnom území teritoriálny v pároch.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Apríl–máj (Škandinávia)

Samec spieva zo stromov v hniezdnej oblasti — melodická séria flétnových tónov a bľabotavých fráz s mierne melancholickou kvalitou. Pohlavná dospelosť: 1 rok (prvý rok života).

Znáška
4–6 vajec (typicky 4–5)

Vajíčka modrozelené s hnedočervenými škvrnami; rozmer cca 26 × 19 mm (BTO). Hniezdo miskovité z trávy, machu a vetvičiek, zvnútra vymazané blatom. Umiestňuje na zemi pod kríkmi alebo nízko v stromoch. 2 hniezdenia ročne (bežné).

Inkubácia
11–15 dní

Primárne sedí samica. Zdroj: BTO, Birdfact — rozsah 11–15 dní je konzistentný naprieč zdrojmi.

Mláďatá
10–15 dní v hniezde

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–15 dňoch. Závislé na rodičoch ďalšie 2 týždne po vyletení. Mláďatá po vyletení podobné dospelým, ale bledšie páskovanie na chrbte, menej výrazné červenavé boky.

SR výskyt
Výnimočne ojedinelé

V SR hniezdenie výnimočne ojedinelé — max. ~5 párov ročne. Historické záznamy. Hlavné hniezdné územie: Škandinávia, Island, Rusko.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Drozd červenkavý 20–24 cm Drozd piesočný 20–23 cm Drozd kvíčala 22–27 cm Drozd čierny 24–25 cm
Drozd červenkavý Drozd piesočný (spevný) Drozd kvíčala Drozd čierny
Dĺžka20–24 cm20–23 cm22–27 cm24–25 cm
Váha50–75 g50–107 g80–140 g80–125 g
Dožitietyp. 2 r. (max. ~12 r.)typ. 3 r. (max. 9 r.)typ. 2 r. (max. 18 r.)typ. 2–3 r. (max. 21 r.)
CharakteristikaČervené boky + biele superciliumBodkovaný podbrušok, bez superciliaSivá hlava, gaštanový chrbát, veľkýSamec čierny, samica hnedá
AreálZimný hosť SRBežný hniezdič SRHniezdič + zimný SRBežný hniezdič SR

Zaujímavosti

1

Drozd červenkavý migruje nočne vo veľkých kŕdľoch a môže prekonať až 800 km za jednu noc. Kontaktné volanie „tseep" počas nočnej migrácie je jedným z najcharakteristickejších zvukov jesenných nocí nad stredoeurópskymi mestami (október–november).

2

Kombinácia ryšavočervených bokov + bielej obočnej pásky (supercilium) je medzi stredoeurópskymi drozdami jedinečná — žiadny iný drozd toto nekombinuje. Tento dvojitý znak umožňuje spoľahlivú identifikáciu aj v zmiešaných kŕdľoch.

3

Globálna populácia drozda červenkavého je odhadovaná na 98–151 miliónov jedincov, no napriek tomu bol druh presunutý z LC na NT (Near Threatened) — blíži sa k 30% poklesu za tri generácie (~15,6 rokov).

4

V centrálnom Nórsku boli zaznamenané hniezdne hustoty 16–24 hniezd/km² (štúdia 1982–83, ResearchGate) — drozd červenkavý je v optimálnom hniezdnom biotype jedným z najhustejšie hniezdiacich drozdov.

5

Latinské meno iliacus pochádza z gréckeho eilein (krútiť sa, zbiehať) — odkaz na kŕdľové správanie alebo z ilia (slabiny/boky) — odkaz na charakteristicky sfarbené ryšavé boky.

6

Na Islande existuje endemický poddruh T. i. coburni — tmavší a o niečo väčší než nominátny poddruh. Island je jednou z mála severoatlantických ostrovných populácií.

7

Drozd červenkavý je najmenší drozd rodu Turdus v Európe — oproti drozdu piesočnému (spevnému) je viditeľne menší (20–24 cm vs. 20–23 cm, ale ľahší — 50–75 g vs. 50–107 g).

8

Maximálny zaznamenaný vek krúžkovaného jedinca je 11 rokov 10 mesiacov 7 dní (BTO ringing data), hoci typický vek vo voľnej prírode je len okolo 2 rokov — vysoká mortalita počas migrácie a prvej zimy.

Taxonomická klasifikácia

species Drozd červenkavý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes (spevavce)
Čeľaď Turdidae (drozdovité)
Rod Turdus Linnaeus, 1758
Druh T. iliacus Linnaeus, 1758
Poddruhy 2 poddruhy: T. i. iliacus (nominátny — severná Eurázia, Škandinávia → Sibír); T. i. coburni Sharpe, 1901 (Island a Faerské ostrovy — tmavší, o niečo väčší)
Avibase ID A8A85BCF1AFB7BBD

? Často kladené otázky

Kľúčové rozdiely: Drozd červenkavý má (1) výraznú bielu obočnú pásku (supercilium) — drozd piesočný ju nemá; (2) ryšavočervené boky (slabiny) — drozd piesočný má spodnú stranu krídla žltkastohnedú; (3) je o niečo menší a ľahší. Ak vidíte hnedého drozda s bielym obočím a červenými bokmi — je to drozd červenkavý, bez výnimky.

Najlepšie obdobie: október–marec (zimný hosť). Kde: otvorená poľnohospodárska krajina s krovinami a solitérnymi stromami, ovocné sady (jabloňové, čerešňové), lúky, parky, remízky — všade tam, kde sú plody hlohu, jarabiny alebo bazy. Ako: často v zmiešaných kŕdľoch s drozdmi kvíčalami. Nočný prieťah: v októbri–novembri počúvajte vysoké „tseep" volania nad mestom v noci.

Áno. Chránený druh podľa zákona 543/2002 Z. z. a vyhlášky MŽP SR 170/2021 Z. z. (príloha 5). Spoločenská hodnota: 500 €. EÚ Smernica o vtákoch: príloha II (Annex II). CITES: nie je zaradený. Chov v zajatí nie je legálny bez špeciálneho povolenia.

Hniezdenie v SR je výnimočne ojedinelé — max. ~5 párov ročne, historické záznamy. Hlavné hniezdné územie je v Škandinavii (Nórsko, Švédsko, Fínsko), na Islande a v Rusku (tajga). Drozd červenkavý je v SR primárne zimný hosť a prieťahový druh.

S najväčšou pravdepodobnosťou ide o kontaktné volania drozdov červenkavých počas nočnej migrácie. Drozd červenkavý migruje nočne vo veľkých kŕdľoch a udržuje kŕdľovú súdržnosť práve cez tieto vysoké, tenké „tseep" alebo „zeeer" volania. Sú to jedny z najbežnejšie počuteľných zvukov nočnej migrácie v strednej Európe (október–november).

T. i. iliacus (nominátny) — hniezdí v severnej Eurázii od Škandinávie po Sibír; svetlejší. T. i. coburni — hniezdí na Islande a Faerských ostrovoch; tmavší a o niečo väčší. Oba poddruhy sa môžu vyskytnúť v SR počas prieťahu a zimovania, ale rozlíšenie v poli je veľmi náročné.

 Areál výskytu — hniezdisko + zimovisko

Areál: Hniezdisko — severná Palearktída (Škandinávia, Island, Rusko). Zimovisko — západná a stredná Európa vrátane SR, SZ Afrika. Sťahovavý, nočná migrácia.

 Spev a volanie — ukážky

Drozd červenkavý — spev samca

Redwing — spev samca (Turdus iliacus)

Drozd červenkavý — kontaktné volanie tseep

Redwing — kontaktné volanie „tseep"

 Cudzie názvy

Slovensky:   Drozd červenkavý, Česky:   Drozd cvrčala, Anglicky:   Redwing, Nemecky:   Rotdrossel, Francúzsky:   Grive mauvis, Španielsky:   Zorzal Alirrojo, Taliansky:   Tordo sassello, Holandsky:   Koperwiek, Portugalsky:   Tordo-ruivo, Poľsky:   Droździk, Maďarsky:   Szőlőrigó, Rusky:   Белобровик (Belobrovik), Japonsky:   ワキアカツグミ (Wakiaka-tsugumi)