Turdus iliacus (Linnaeus, 1758) — najmenší európsky drozd rodu Turdus; zimný hosť a prieťahový druh v SR; 2 poddruhy
IUCN: NT (Near Threatened) — populácia klesajúca | Globálna populácia 98–151 mil. jedincov | SR: chránený, 500 €
Dĺžka20–24 cm
Váha50–75 g
Dožitietyp. 2 r. (max. ~12 r.)
Najmenší európsky drozd rodu Turdus s nezameniteľnou kombináciou ryšavočervených bokov a bielej obočnej pásky. Drozd červenkavý (Turdus iliacus) je sťahovavý druh s telom 20–24 cm, hmotnosťou 50–75 g a rozpätím krídel 33–35 cm. Anglický názov „Redwing" odkazuje na charakteristické ryšavočervené boky a spodné krídelné krycie perá viditeľné za letu aj v pokoji. V SR je zimný hosť a prieťahový druh — hniezdenie výnimočne ojedinelé (max. ~5 párov/rok). Migruje nočne vo veľkých kŕdľoch, prekonáva až 800 km za jednu noc. Kontaktné volanie „tseep" je klasický zvukový sprievodca jesenných nocí nad stredoeurópskymi mestami. IUCN: NT (Near Threatened) — populácia klesá. Chránený druh v SR, spoločenská hodnota 500 €.
Dĺžka tela
20–24 cm
0 cm35 cm
Hmotnosť
50–75 g
Dožitie
2–12 rokov
Drozd piesočný: 20–23 cm, 50–107 gDrozd kvíčala: 22–27 cm, 80–140 gDrozd čierny: 24–25 cm, 80–125 g
Taxonómia — Linnaeus 1758, rod Turdus, 2 poddruhy
Druh popísal Carl Linnaeus 1758 v 10. vydaní Systema Naturae. Patrí do čeľade Turdidae (drozdovité), radu Passeriformes (spevavce). Rod Turdus zahŕňa vyše 80 druhov drozdov celosvetovo.
2 poddruhy:
T. i. iliacus (nominátny) — severná Eurázia, od Škandinávie cez Rusko až po východnú Čukotku
T. i. coburni Sharpe, 1901 — Island a Faerské ostrovy; tmavší a o niečo väčší
Celkový vzhľad: Malý drozd s hnedým chrbtom, krémovobielym podbruškom s tmavohnedými škvrnami a charakteristickými ryšavočervenými (hrdzavými) bokmi.
Kľúčový identifikačný znak: Ryšavočervené boky + biela obočná páska = drozd červenkavý — žiadny iný stredoeurópsky drozd toto nekombinuje.
Samec/Samica:
Hnedý chrbát
Krémovobiela obočná páska (supercilium) — výrazná identifikačná čiara od zobáka po záhlavie
Biely podbrušok s tmavohnedými škvrnami
Hrdzavočervené (ryšavé) boky (slabiny) a spodné krídelné krycie perá — viditeľné za letu aj v pokoji
Hruď s hustým tmavým škvrnením
Pohlavný dimorfizmus nie je výrazný — samica zafarbená podobne ako samec
Mláďa: Po vyletení podobné dospelým, ale bledšie páskovanie na chrbte, menej výrazné červenavé boky.
Podobné druhy a ako ich rozlíšiť:
Drozd piesočný (T. philomelos): Podobne hnedý chrbát a bodkovaný podbrušok, ALE chýba biela obočná páska a červenavé boky — spodná strana krídla žltkastohnedá.
Drozd kvíčala (T. pilaris): Výrazne väčší, sivá hlava a chvost, gaštanový chrbát — ľahko odlíšiteľný.
Drozd čierny (T. merula): Samec čierny, samica tmavohnedá bez výraznej obočnej pásky.
Právny status — chránený druh, spoločenská hodnota 500 €
Drozd červenkavý je v SR chránený druh — chov v zajatí nie je legálny bez špeciálneho povolenia.
CITES: Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Obchod nie je regulovaný na medzinárodnej úrovni.
Smernica o vtákoch EÚ (Birds Directive): Zahrnutý v Prílohe II (Annex II).
SR zákon 543/2002 Z. z. + vyhláška 170/2021: Chránený druh. Spoločenská hodnota: 500 € (príloha č. 5 vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z.).
IUCN:NT (Near Threatened) — populácia klesajúca, blíži sa k 30% poklesu za tri generácie (~15,6 rokov).
Spev samca: Melodická séria flétnových tónov a bľabotavých fráz s mierne melancholickou kvalitou. Spieva zo stromov v hniezdnej oblasti (apríl–jún, Škandinávia). V zimoviskách spieva len občas.
Kontaktné volanie: Vysoké, tenké „tseep" alebo „zeeer" — prenáša sa na veľkú vzdialenosť. Toto volanie je počuteľné počas nočného prieťahu v októbri a novembri — klasický zvukový sprievodca jesenných nocí.
Alarm: Rýchle štrkotavé frázovanie.
Nočná migrácia: Vo veľkých kŕdľoch, kontaktné volania „tseep" sú v októbro-novembrovú noc bežne počuteľné aj nad mestami — jeden z najcharakteristickejších zvukov nočnej migrácie v strednej Európe.
Rozšírenie — sever. Palearktída (hniezdisko), str. Európa (zimovisko)
Pôvodný areál (hniezdisko): Celá severná Palearktída — od Islandu a Škandinávie cez Rusko až po východnú Čukotku. Tajga, brezové a ihličnaté lesy.
Zimovisko: Západná a stredná Európa, severozápadná Afrika, juhozápadná Ázia. Bežný zimný hosť v Británii, Írsku, strednej Európe.
SR výskyt:Zimný hosť a prieťahový druh. Hniezdenie výnimočne ojedinelé — max. ~5 párov ročne. V zime niekoľko sto jedincov, počas prieťahu aj väčšie kŕdle. Prieťah: október–november (jeseň) a marec–apríl (jar).
Migrácia:Sťahovavý. Migruje nočne vo veľkých kŕdľoch, môže prekonať až 800 km za jednu noc.
Ohrozenie a ochrana — IUCN NT, klesajúca populácia
IUCN: NT (Near Threatened) — druh sa blíži k hranici 30% poklesu za tri generácie (~15,6 rokov). Bol preventívne presunutý z LC na NT.
Hlavné hrozby (globálne):
Strata a degradácia hniezdneho biotopu (intenzifikácia lesníctva, odlesňovanie v boreálnej zóne)
Pokles hmyzej potravy v súvislosti s pesticídmi
Úbytok hlohu a tradičných sadov v zimoviskách (Záp. Európa)
Predácia (líška, kuna, jastrab)
Klimatická zmena (skracovanie boreálneho lesného biotopu)
Trendy: Populácia klesá v celom areáli. IUCN hodnotí pokles ako blížiaci sa k 30% za tri generácie.
Bobule hlohu (Crataegus) — primárna zimná potrava v SR a strednej Európe
Jarabina (Sorbus aucuparia) — vysoko preferovaná; veľké kŕdle sa koncentrujú okolo jarabín
Baza čierna (Sambucus nigra) — jesenná potrava počas prieťahu
Imelo (Viscum album) a brečtan (Hedera helix) — zimná potrava, najmä pri nedostatku hlohu
Dážďovky — hlavná živočíšna zložka na vlhkých lúkach a pasienkoch v zime; pri nedostatku bobúľ sa presúva na vlhké lúky
Hmyz (chrobáky, húsenice, muchy) + ulitníky (slimáky) + pavúky — primárna bielkovinová zložka v hniezdnej sezóne
Hľadá potravu v skupinách — typické zmiešané kŕdle s drozdami kvíčalami a čiernymi drozdami
Na zemi v typickej drozdej póze — „naslúchanie" s naklonenou hlavou pri love dážďoviek
Zakázané potraviny
Chov v zajatí v SR ZAKÁZANÝ (chránený, 500 €) — diétne odporúčania pre majiteľov sa neuplatňujú
Antikoagulačné rodenticídy — sekundárna otrava cez kontaminované dážďovky a hmyz v poľnohospodárskej krajine
Pesticídy (neonikotinoidy, organofosfáty) — pokles hmyzej potravy v hniezdnom území
Úbytok hlohu a tradičných sadov v zimoviskách (Záp. Európa) — strata primárnej zimnej potravy
Tip od odborníka
Drozd červenkavý (Turdus iliacus) je najmenší európsky drozd rodu Turdus (20–24 cm, 50–75 g). V zimoviskách (vrátane SR) sa živí prevažne bobuľami — hloh, jarabina, baza, imelo. Pri vyčerpaní bobúľ alebo pri silnom mraze sa presúva na vlhké lúky a pasienky, kde loví dážďovky a bezobratlých. V hniezdnom území (Škandinávia, Rusko) dominuje živočíšna potrava — hmyz, dážďovky, ulitníky. Kŕmenie v skupinách je typické — tvorí zmiešané kŕdle s drozdmi kvíčalami (Turdus pilaris) a čiernymi drozdami. V záhradách sa objavuje len výnimočne — pri silnom mraze so snehovou pokrývkou, keď je prístup k pôdnym bezobratlým znemožnený. Pre záhradníkov: ponechanie jarabín a hlohov v záhrade podporuje zimné návštevy drozdov červenkavých.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Drozd červenkavý je melodický spevavec s flétnovo-bľabotavým spevom (hniezdne územie, apríl–jún). Najznámejším zvukom v SR je však kontaktné volanie „tseep" — vysoké, tenké, prenikavé, počuteľné počas nočného prieťahu v októbri–novembri. Toto „tseep" je klasický zvukový sprievodca jesenných nocí nad stredoeurópskymi mestami.
Priľnavosť
Drozd červenkavý je plachý voľne žijúci druh. V zimoviskách sa zdržiava v kŕdľoch v otvorenej krajine, sadoch a na lúkach. Nie je synantropný — v blízkosti ľudí sa objavuje len výnimočne pri silnom mraze. Chov v zajatí je v SR zakázaný (chránený druh, spoločenská hodnota 500 €).
Aktivita
Drozd červenkavý je sťahovavý druh. Migruje nočne vo veľkých kŕdľoch, môže prekonať až 800 km za jednu noc. V SR sa vyskytuje ako zimný hosť a prieťahový druh — prieťah: október–november (jeseň) a marec–apríl (jar). Hniezdenie v SR výnimočne ojedinelé (max. ~5 párov ročne). Hlavné hniezdné územie: tajga a brezové lesy Škandinávie, Islandu a Ruska.
Reč
Drozd červenkavý nie je chovaný v zajatí a nenapodobňuje ľudskú reč. Spev samca je melodická séria flétnových tónov a bľabotavých fráz s mierne melancholickou kvalitou — spieva zo stromov v hniezdnej oblasti (apríl–jún, Škandinávia). Kontaktné volanie „tseep" (vysoké, tenké) je počuteľné počas nočného prieťahu. Alarm: rýchle štrkotavé frázovanie.
Hlasový prejav a reč
Spev samca je melodická séria flétnových tónov a bľabotavých fráz s mierne melancholickou kvalitou. Spieva zo stromov v hniezdnej oblasti (apríl–jún, Škandinávia). V zimoviskách spieva len občas. Letový/kontaktný volaj: vysoké, tenké „tseep" alebo „zeeer" — prenáša sa na veľkú vzdialenosť. Toto volanie je počuteľné počas nočného prieťahu v októbri a novembri — klasický zvukový sprievodca jesenných nocí. Alarm: rýchle štrkotavé frázovanie. Nočná migrácia: vo veľkých kŕdľoch, kontaktné volania „tseep" sú v októbro-novembrovú noc bežne počuteľné aj nad mestami.
Dokáže hovoriť?
Drozd červenkavý nie je chovaný v zajatí (v SR chránený, 500 €) — neexistuje literatúra o napodobňovaní ľudskej reči. Vo voľnej prírode je spev samca prirodzený, melodický, bez mimikry. Xeno-canto:záznamy hlasu Turdus iliacus.
Typické zvuky
Spev samca — melodická séria flétnových tónov a bľabotavých fráz; mierne melancholická kvalita; apríl–jún v hniezdnom území
Kontaktné volanie „tseep" / „zeeer" — vysoké, tenké, prenikavé; počuteľné počas nočného prieťahu nad mestami (október–november)
Alarm — rýchle štrkotavé frázovanie pri vyrušení
Nočná migrácia — kŕdlové „tseep" volania sú charakteristickým zvukom jesenných nocí v strednej Európe
V zime — občasný spev na zimoviskách (tichší, kratší než v hniezdnom území)
Sezónny kalendár
Prostredie a požiadavky
Hniezdny biotop
Brezové a ihličnaté lesy (tajga) severnej Európy a Ázie — Škandinávia, Island, Rusko
Prednosť dostávajú stredne staré porasty, riečne nivy a okraje mokradí. Hniezdí od morskej hladiny po cca 700 m n.m., výnimočne až do 2 100 m n.m. Hniezdne hustoty: 16–24 hniezd/km² v centrálnom Nórsku (štúdia 1982–83, ResearchGate).
Zimný biotop (SR)
Otvorená poľnohospodárska krajina s krovinami, ovocné sady, lúky, parky, remízky
Uprednostňuje plochy s plodmi — hloh, jarabina, baza. V záhradách sa objavuje len pri silnom mraze, keď je pokrytá pôda snehom.
Migrácia
Sťahovavý — nočná migrácia vo veľkých kŕdľoch; prieťah cez SR: október–november + marec–apríl
Môže prekonať až 800 km za jednu noc. Kontaktné „tseep" volania počuteľné nad mestami v jesenných nociach.
Spoločnosť
Skupinový druh — zmiešané kŕdle s drozdmi kvíčalami (T. pilaris) a čiernymi drozdami (T. merula)
V zime sa kŕdle koncentrujú okolo zdrojov potravy (jarabiny, hlohy). Na hniezdnom území teritoriálny v pároch.
Rozmnožovací cyklus
Tok
Apríl–máj (Škandinávia)
Samec spieva zo stromov v hniezdnej oblasti — melodická séria flétnových tónov a bľabotavých fráz s mierne melancholickou kvalitou. Pohlavná dospelosť: 1 rok (prvý rok života).
Znáška
4–6 vajec (typicky 4–5)
Vajíčka modrozelené s hnedočervenými škvrnami; rozmer cca 26 × 19 mm (BTO). Hniezdo miskovité z trávy, machu a vetvičiek, zvnútra vymazané blatom. Umiestňuje na zemi pod kríkmi alebo nízko v stromoch. 2 hniezdenia ročne (bežné).
Inkubácia
11–15 dní
Primárne sedí samica. Zdroj: BTO, Birdfact — rozsah 11–15 dní je konzistentný naprieč zdrojmi.
Mláďatá
10–15 dní v hniezde
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–15 dňoch. Závislé na rodičoch ďalšie 2 týždne po vyletení. Mláďatá po vyletení podobné dospelým, ale bledšie páskovanie na chrbte, menej výrazné červenavé boky.
SR výskyt
Výnimočne ojedinelé
V SR hniezdenie výnimočne ojedinelé — max. ~5 párov ročne. Historické záznamy. Hlavné hniezdné územie: Škandinávia, Island, Rusko.
Príznaky: Pokles globálnej populácie, presun NT (Near Threatened) v IUCN Red List
Druh blíži sa k 30 % poklesu za 3 generácie (~15,6 r). Otepľovanie posúva boreálne hranice na sever, fenologické posuny (skoršia jar, asynchronicita s vrcholom hmyzu) ovplyvňujú reprodukčný úspech.
Strata hniezdnych biotopov v Škandinávii a Rusku
stredná
Príznaky: Pokles hniezdnych hustôt v centrálnom Nórsku a Fínsku
Intenzifikácia lesného hospodárstva v tajge a v severnej Škandinávii redukuje krovité a okrajové porasty kľúčové pre hniezdenie. Hustoty 16–24 hniezd/km² v optimálnych biotypoch (ResearchGate, štúdia 1982–83) klesajú.
Nárazy do okien a budov počas nočnej migrácie
stredná
Príznaky: Mortalita pri jesennom prelete cez mestá s vysokým svetelným znečistením
Drozd červenkavý migruje nočne vo veľkých kŕdľoch nad mestami (kontaktné „tseep" volania október–november). Svetelné znečistenie dezorientuje vtáky — nárazy do osvetlených fasád, výškových budov a okien sú dokumentovanou príčinou mortality.
Predácia v zimovisku (jastrab krahulec, mačky)
nízka
Príznaky: Strata jedincov v zimných kŕdľoch v sadoch a parkoch
Zimné kŕdle drozdov sú exponované jastrabovi krahulcovi (Accipiter nisus) a domácim mačkám pri kŕmení na zemi. Strata jednotlivcov, populačne nevýznamné.
Salmonelóza a trichomonóza pri záhradných krmidlách
stredná
Príznaky: Apatia, nafúknuté perie, hnačka, žltobiele povlaky v hltane
V tuhých zimách drozdy navštevujú krmidlá so spadnutými jablkami — kontaminované krmidlá môžu šíriť bakteriálne a parazitárne infekcie. Robinson et al. 2010 PLOS ONE dokumentoval epidémie u zinkov v UK.
Lov v južnej Európe a Stredomorí
stredná
Príznaky: Strata jedincov počas migrácie cez Taliansko, Francúzsko, Grécko, Maltu
V niektorých štátoch je drozd červenkavý legálne loveným druhom (turdidae hunting tradition). Ročný úbytok môže byť v rade miliónov jedincov pre celý komplex drozdov; populačný dopad je nejasný, ale prispieva k celkovému poklesu druhu.
Prevencia
Drozd červenkavý je chránený druh v SR podľa zákona 543/2002 Z. z. a vyhlášky MŽP SR 170/2021 Z. z. so spoločenskou hodnotou 500 €; EÚ Smernica o vtákoch príloha II. Pre ochranu zdravia populácie: (1) nelíčiť drozdy v SR (legálne nepovolené); (2) znížiť svetelné znečistenie v jesennej migračnej špičke (október–november) — vypínať vonkajšie reflektory a osvetlené fasády na nočnú migráciu; (3) dezinfikovať kŕmidlá a napájadlá 1×/2 týždne v zime (riedený chlórnan 1 : 30) — prevencia salmonelózy a trichomonózy; (4) v sadoch a parkoch nechať padnuté ovocie pre drozdov v tuhých zimách; (5) zachovať solitérne stromy a krovinné remízky v poľnohospodárskej krajine — biotop kľúčový pre zimovanie zmiešaných kŕdľov drozda červenkavého, kvíčaly, čierneho a piesočného. Pri zranenom jedincovi kontaktovať záchrannú stanicu pre voľne žijúce živočíchy (ŠOP SR, OZ Slobodné zvieratá).
Zaujímavosti
1
Drozd červenkavý migruje nočne vo veľkých kŕdľoch a môže prekonať až 800 km za jednu noc. Kontaktné volanie „tseep" počas nočnej migrácie je jedným z najcharakteristickejších zvukov jesenných nocí nad stredoeurópskymi mestami (október–november).
2
Kombinácia ryšavočervených bokov + bielej obočnej pásky (supercilium) je medzi stredoeurópskymi drozdami jedinečná — žiadny iný drozd toto nekombinuje. Tento dvojitý znak umožňuje spoľahlivú identifikáciu aj v zmiešaných kŕdľoch.
3
Globálna populácia drozda červenkavého je odhadovaná na 98–151 miliónov jedincov, no napriek tomu bol druh presunutý z LC na NT (Near Threatened) — blíži sa k 30% poklesu za tri generácie (~15,6 rokov).
4
V centrálnom Nórsku boli zaznamenané hniezdne hustoty 16–24 hniezd/km² (štúdia 1982–83, ResearchGate) — drozd červenkavý je v optimálnom hniezdnom biotype jedným z najhustejšie hniezdiacich drozdov.
5
Latinské meno iliacus pochádza z gréckeho eilein (krútiť sa, zbiehať) — odkaz na kŕdľové správanie alebo z ilia (slabiny/boky) — odkaz na charakteristicky sfarbené ryšavé boky.
6
Na Islande existuje endemický poddruh T. i. coburni — tmavší a o niečo väčší než nominátny poddruh. Island je jednou z mála severoatlantických ostrovných populácií.
7
Drozd červenkavý je najmenší drozd rodu Turdus v Európe — oproti drozdu piesočnému (spevnému) je viditeľne menší (20–24 cm vs. 20–23 cm, ale ľahší — 50–75 g vs. 50–107 g).
8
Maximálny zaznamenaný vek krúžkovaného jedinca je 11 rokov 10 mesiacov 7 dní (BTO ringing data), hoci typický vek vo voľnej prírode je len okolo 2 rokov — vysoká mortalita počas migrácie a prvej zimy.
Taxonomická klasifikácia
speciesDrozd červenkavý
RíšaAnimalia
KmeňChordata
TriedaAves
RadPasseriformes (spevavce)
ČeľaďTurdidae (drozdovité)
RodTurdus Linnaeus, 1758
DruhT. iliacus Linnaeus, 1758
Poddruhy2 poddruhy:T. i. iliacus (nominátny — severná Eurázia, Škandinávia → Sibír); T. i. coburni Sharpe, 1901 (Island a Faerské ostrovy — tmavší, o niečo väčší)
Avibase IDA8A85BCF1AFB7BBD
Často kladené otázky
Kľúčové rozdiely: Drozd červenkavý má (1) výraznú bielu obočnú pásku (supercilium) — drozd piesočný ju nemá; (2) ryšavočervené boky (slabiny) — drozd piesočný má spodnú stranu krídla žltkastohnedú; (3) je o niečo menší a ľahší. Ak vidíte hnedého drozda s bielym obočím a červenými bokmi — je to drozd červenkavý, bez výnimky.
Najlepšie obdobie: október–marec (zimný hosť). Kde: otvorená poľnohospodárska krajina s krovinami a solitérnymi stromami, ovocné sady (jabloňové, čerešňové), lúky, parky, remízky — všade tam, kde sú plody hlohu, jarabiny alebo bazy. Ako: často v zmiešaných kŕdľoch s drozdmi kvíčalami. Nočný prieťah: v októbri–novembri počúvajte vysoké „tseep" volania nad mestom v noci.
Áno. Chránený druh podľa zákona 543/2002 Z. z. a vyhlášky MŽP SR 170/2021 Z. z. (príloha 5). Spoločenská hodnota: 500 €. EÚ Smernica o vtákoch: príloha II (Annex II). CITES: nie je zaradený. Chov v zajatí nie je legálny bez špeciálneho povolenia.
Hniezdenie v SR je výnimočne ojedinelé — max. ~5 párov ročne, historické záznamy. Hlavné hniezdné územie je v Škandinavii (Nórsko, Švédsko, Fínsko), na Islande a v Rusku (tajga). Drozd červenkavý je v SR primárne zimný hosť a prieťahový druh.
S najväčšou pravdepodobnosťou ide o kontaktné volania drozdov červenkavých počas nočnej migrácie. Drozd červenkavý migruje nočne vo veľkých kŕdľoch a udržuje kŕdľovú súdržnosť práve cez tieto vysoké, tenké „tseep" alebo „zeeer" volania. Sú to jedny z najbežnejšie počuteľných zvukov nočnej migrácie v strednej Európe (október–november).
T. i. iliacus (nominátny) — hniezdí v severnej Eurázii od Škandinávie po Sibír; svetlejší. T. i. coburni — hniezdí na Islande a Faerských ostrovoch; tmavší a o niečo väčší. Oba poddruhy sa môžu vyskytnúť v SR počas prieťahu a zimovania, ale rozlíšenie v poli je veľmi náročné.
Areál: Hniezdisko — severná Palearktída (Škandinávia, Island, Rusko). Zimovisko — západná a stredná Európa vrátane SR, SZ Afrika. Sťahovavý, nočná migrácia.
