
Turdus — Turdidae (drozdovité)
Druh popísal Carl Linnaeus 1758 v 10. vydaní Systema Naturae. Patrí do čeľade Turdidae (drozdovité), radu Passeriformes (spevavce). Rod Turdus zahŕňa vyše 80 druhov drozdov celosvetovo.
2 poddruhy:
Avibase ID: A8A85BCF1AFB7BBD
Celkový vzhľad: Malý drozd s hnedým chrbtom, krémovobielym podbruškom s tmavohnedými škvrnami a charakteristickými ryšavočervenými (hrdzavými) bokmi.
Kľúčový identifikačný znak: Ryšavočervené boky + biela obočná páska = drozd červenkavý — žiadny iný stredoeurópsky drozd toto nekombinuje.
Samec/Samica:
Mláďa: Po vyletení podobné dospelým, ale bledšie páskovanie na chrbte, menej výrazné červenavé boky.
Podobné druhy a ako ich rozlíšiť:
Drozd červenkavý je v SR chránený druh — chov v zajatí nie je legálny bez špeciálneho povolenia.
Hniezdny biotop (Škandinávia, Rusko, Island):
Zimný biotop (SR a stredná Európa):
V hniezdnom území (Škandinávia, Rusko):
V zime a na prieťahu (SR):
Hniezdne obdobie: máj–júl (Škandinávia, Island). V SR hniezdenie výnimočne ojedinelé — max. ~5 párov ročne (historické záznamy).
Zdroj: BTO — Redwing, Wikipedia EN, sk.wikipedia.org
Spev samca: Melodická séria flétnových tónov a bľabotavých fráz s mierne melancholickou kvalitou. Spieva zo stromov v hniezdnej oblasti (apríl–jún, Škandinávia). V zimoviskách spieva len občas.
Kontaktné volanie: Vysoké, tenké „tseep" alebo „zeeer" — prenáša sa na veľkú vzdialenosť. Toto volanie je počuteľné počas nočného prieťahu v októbri a novembri — klasický zvukový sprievodca jesenných nocí.
Alarm: Rýchle štrkotavé frázovanie.
Nočná migrácia: Vo veľkých kŕdľoch, kontaktné volania „tseep" sú v októbro-novembrovú noc bežne počuteľné aj nad mestami — jeden z najcharakteristickejších zvukov nočnej migrácie v strednej Európe.
Xeno-canto: Záznamy hlasu Turdus iliacus
Pôvodný areál (hniezdisko): Celá severná Palearktída — od Islandu a Škandinávie cez Rusko až po východnú Čukotku. Tajga, brezové a ihličnaté lesy.
Zimovisko: Západná a stredná Európa, severozápadná Afrika, juhozápadná Ázia. Bežný zimný hosť v Británii, Írsku, strednej Európe.
SR výskyt: Zimný hosť a prieťahový druh. Hniezdenie výnimočne ojedinelé — max. ~5 párov ročne. V zime niekoľko sto jedincov, počas prieťahu aj väčšie kŕdle. Prieťah: október–november (jeseň) a marec–apríl (jar).
Migrácia: Sťahovavý. Migruje nočne vo veľkých kŕdľoch, môže prekonať až 800 km za jednu noc.
IUCN: NT (Near Threatened) — druh sa blíži k hranici 30% poklesu za tri generácie (~15,6 rokov). Bol preventívne presunutý z LC na NT.
Hlavné hrozby (globálne):
Trendy: Populácia klesá v celom areáli. IUCN hodnotí pokles ako blížiaci sa k 30% za tri generácie.
Spev samca je melodická séria flétnových tónov a bľabotavých fráz s mierne melancholickou kvalitou. Spieva zo stromov v hniezdnej oblasti (apríl–jún, Škandinávia). V zimoviskách spieva len občas. Letový/kontaktný volaj: vysoké, tenké „tseep" alebo „zeeer" — prenáša sa na veľkú vzdialenosť. Toto volanie je počuteľné počas nočného prieťahu v októbri a novembri — klasický zvukový sprievodca jesenných nocí. Alarm: rýchle štrkotavé frázovanie. Nočná migrácia: vo veľkých kŕdľoch, kontaktné volania „tseep" sú v októbro-novembrovú noc bežne počuteľné aj nad mestami.
Samec spieva zo stromov v hniezdnej oblasti — melodická séria flétnových tónov a bľabotavých fráz s mierne melancholickou kvalitou. Pohlavná dospelosť: 1 rok (prvý rok života).
Vajíčka modrozelené s hnedočervenými škvrnami; rozmer cca 26 × 19 mm (BTO). Hniezdo miskovité z trávy, machu a vetvičiek, zvnútra vymazané blatom. Umiestňuje na zemi pod kríkmi alebo nízko v stromoch. 2 hniezdenia ročne (bežné).
Primárne sedí samica. Zdroj: BTO, Birdfact — rozsah 11–15 dní je konzistentný naprieč zdrojmi.
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–15 dňoch. Závislé na rodičoch ďalšie 2 týždne po vyletení. Mláďatá po vyletení podobné dospelým, ale bledšie páskovanie na chrbte, menej výrazné červenavé boky.
V SR hniezdenie výnimočne ojedinelé — max. ~5 párov ročne. Historické záznamy. Hlavné hniezdné územie: Škandinávia, Island, Rusko.
| Drozd červenkavý | Drozd piesočný (spevný) | Drozd kvíčala | Drozd čierny | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 20–24 cm | 20–23 cm | 22–27 cm | 24–25 cm |
| Váha | 50–75 g | 50–107 g | 80–140 g | 80–125 g |
| Dožitie | typ. 2 r. (max. ~12 r.) | typ. 3 r. (max. 9 r.) | typ. 2 r. (max. 18 r.) | typ. 2–3 r. (max. 21 r.) |
| Charakteristika | Červené boky + biele supercilium | Bodkovaný podbrušok, bez supercilia | Sivá hlava, gaštanový chrbát, veľký | Samec čierny, samica hnedá |
| Areál | Zimný hosť SR | Bežný hniezdič SR | Hniezdič + zimný SR | Bežný hniezdič SR |
Drozd červenkavý migruje nočne vo veľkých kŕdľoch a môže prekonať až 800 km za jednu noc. Kontaktné volanie „tseep" počas nočnej migrácie je jedným z najcharakteristickejších zvukov jesenných nocí nad stredoeurópskymi mestami (október–november).
Kombinácia ryšavočervených bokov + bielej obočnej pásky (supercilium) je medzi stredoeurópskymi drozdami jedinečná — žiadny iný drozd toto nekombinuje. Tento dvojitý znak umožňuje spoľahlivú identifikáciu aj v zmiešaných kŕdľoch.
Globálna populácia drozda červenkavého je odhadovaná na 98–151 miliónov jedincov, no napriek tomu bol druh presunutý z LC na NT (Near Threatened) — blíži sa k 30% poklesu za tri generácie (~15,6 rokov).
V centrálnom Nórsku boli zaznamenané hniezdne hustoty 16–24 hniezd/km² (štúdia 1982–83, ResearchGate) — drozd červenkavý je v optimálnom hniezdnom biotype jedným z najhustejšie hniezdiacich drozdov.
Latinské meno iliacus pochádza z gréckeho eilein (krútiť sa, zbiehať) — odkaz na kŕdľové správanie alebo z ilia (slabiny/boky) — odkaz na charakteristicky sfarbené ryšavé boky.
Na Islande existuje endemický poddruh T. i. coburni — tmavší a o niečo väčší než nominátny poddruh. Island je jednou z mála severoatlantických ostrovných populácií.
Drozd červenkavý je najmenší drozd rodu Turdus v Európe — oproti drozdu piesočnému (spevnému) je viditeľne menší (20–24 cm vs. 20–23 cm, ale ľahší — 50–75 g vs. 50–107 g).
Maximálny zaznamenaný vek krúžkovaného jedinca je 11 rokov 10 mesiacov 7 dní (BTO ringing data), hoci typický vek vo voľnej prírode je len okolo 2 rokov — vysoká mortalita počas migrácie a prvej zimy.
Kľúčové rozdiely: Drozd červenkavý má (1) výraznú bielu obočnú pásku (supercilium) — drozd piesočný ju nemá; (2) ryšavočervené boky (slabiny) — drozd piesočný má spodnú stranu krídla žltkastohnedú; (3) je o niečo menší a ľahší. Ak vidíte hnedého drozda s bielym obočím a červenými bokmi — je to drozd červenkavý, bez výnimky.
Najlepšie obdobie: október–marec (zimný hosť). Kde: otvorená poľnohospodárska krajina s krovinami a solitérnymi stromami, ovocné sady (jabloňové, čerešňové), lúky, parky, remízky — všade tam, kde sú plody hlohu, jarabiny alebo bazy. Ako: často v zmiešaných kŕdľoch s drozdmi kvíčalami. Nočný prieťah: v októbri–novembri počúvajte vysoké „tseep" volania nad mestom v noci.
Áno. Chránený druh podľa zákona 543/2002 Z. z. a vyhlášky MŽP SR 170/2021 Z. z. (príloha 5). Spoločenská hodnota: 500 €. EÚ Smernica o vtákoch: príloha II (Annex II). CITES: nie je zaradený. Chov v zajatí nie je legálny bez špeciálneho povolenia.
Hniezdenie v SR je výnimočne ojedinelé — max. ~5 párov ročne, historické záznamy. Hlavné hniezdné územie je v Škandinavii (Nórsko, Švédsko, Fínsko), na Islande a v Rusku (tajga). Drozd červenkavý je v SR primárne zimný hosť a prieťahový druh.
S najväčšou pravdepodobnosťou ide o kontaktné volania drozdov červenkavých počas nočnej migrácie. Drozd červenkavý migruje nočne vo veľkých kŕdľoch a udržuje kŕdľovú súdržnosť práve cez tieto vysoké, tenké „tseep" alebo „zeeer" volania. Sú to jedny z najbežnejšie počuteľných zvukov nočnej migrácie v strednej Európe (október–november).
T. i. iliacus (nominátny) — hniezdí v severnej Eurázii od Škandinávie po Sibír; svetlejší. T. i. coburni — hniezdí na Islande a Faerských ostrovoch; tmavší a o niečo väčší. Oba poddruhy sa môžu vyskytnúť v SR počas prieťahu a zimovania, ale rozlíšenie v poli je veľmi náročné.