Estrildidae (astrildovité)
Amadina červenohlavá patrí medzi tichšie chovné pinky — jej hlas je jemný, suchý a nerušivý. Samček spieva tlmený, monotónny cvrlikavý spev, ktorý možno opísať ako suché, šuštivo-bzučivé trilkovanie; predvádza ho predovšetkým samec, najmä počas dvorenia a hniezdnej sezóny, často s pierkom alebo steblom v zobáku pri tokovom poskakovaní. V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú vrabcovité suché kontaktné „čip" a tiché nosové štebotanie, ktorým udržiavajú kontakt v kŕdli a s partnerom. Hlas je tichý a neprenikavý a je príjemný aj v byte; v kŕdli je štebot živší, ale stále nenáročný. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa spev učia od otca.
Samček dvorí samičke spevom a typickým tokovým poskakovaním — naťahuje sa, nadhadzuje telo a často drží pierko alebo steblo v zobáku. Podnetom na hniezdenie je teplo, dlhší deň, klíčené semená a živá potrava. Druh je monogamný v sezóne, pár drží spolu a spoločne stavia hniezdo. V priestrannej voliére hniezdi aj kolóniovo, no v hniezdnom období môžu byť samce voči sebe útočnejšie.
Pár si v drevenej búdke alebo prútenom košíčku z jemných tráv, kokosového vlákna a peria postaví hniezdo. Samička znáša zvyčajne 4–6 hladkých bielych vajec (rozpätie 2–11), spravidla po jednom denne. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný — tento druh je náchylný na zadržanie vajca. Po znesení väčšiny vajec začne sedenie.
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia, v noci zvyčajne sedí samička. Inkubácia trvá približne 12–14 dní. V tomto období je dôležitý pokoj — pri opakovanom vyrušovaní môže pár znášku opustiť. Klietku a búdku zbytočne nekontroluj, dopĺňaj len krmivo a vodu z diaľky a udržuj stabilné, teplé a tiché prostredie.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia natrávenou potravou; v tomto čase je nevyhnutná vaječná zmes a živá potrava (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly) — bez živočíšnych bielkovín rodičia mláďatá často nedokŕmia alebo ich opustia. Zabezpeč pokoj, teplo a dostatok bielkovinového krmiva; búdku čisti medzi znáškami (druh hniezdi „neporiadne").
Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 15.–21. dni, no ešte 2–3 týždne ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú matnejšie a bledšie než dospelé — samce ešte nemajú červenú hlavu a celkovo majú slabšie vyznačený perličkový vzor. V tomto čase neobmedzuj bielkovinové krmivo.
Mladé sa úplne osamostatnia približne 5–6 týždňov po vyliahnutí (~2–3 týždne po vylietnutí) a vtedy ich možno oddeliť od rodičov, aby sa predišlo zbytočným konfliktom a predčasnému páreniu. Samce sa do červena vyfarbujú postupne (okolo 3 mesiacov), pohlavnú zrelosť dosahujú okolo 6–9 mesiacov, no do chovu ich zaraď až po ~9–12 mesiacoch — priskoré hniezdenie samičku vyčerpáva a znižuje úspešnosť odchovu. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~5–8 rokov. Pripomienka: nechovaj spolu s amadinou pásavou (riziko kríženia).
Amadina červenohlavá nie je pinka „na ruku" — cieľom nie je ochočiť ju na maznanie (to ju stresuje), ale získať jej dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostala pokojná. Je prirodzene družná a na opatrovateľa si zvykne pomerne rýchlo. Postup získania dôvery: (1) prvé dni ju nechaj v pokoji aklimatizovať, nehýb klietkou ani ju zbytočne nechytaj; (2) pri klietke sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom, aby si vtáka spojil s bezpečím; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú metličku prosa podávaj rukou — vták si rýchlo spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy ju nenaháňaj po klietke a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie) — radšej v šere a pokojne. Najviac sa jej darí v páre alebo skupine v priestrannej klietke/voliére, kde prejaví prirodzené správanie a spokojnosť. Ochočovať „na ruku" má zmysel len pri ručne dokŕmených mláďatách, no ani tie nie sú maznavé.
Po prevoze nechaj amady 3–7 dní v pokoji aklimatizovať v priestrannej klietke — nehýb klietkou, nechytaj ich, len dopĺňaj krmivo a vodu
Pri klietke sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — vták si tak spojí tvoju prítomnosť s bezpečím, nie s hrozbou
Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú metličku prosa (spray millet) podávaj rukou cez mreže alebo pri otvorených dvierkach — najsilnejší nástroj dôvery
Nikdy amady nenaháňaj rukou po klietke — chytaj ich len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu
Chovaj VŽDY minimálne v páre, najlepšie v malej skupine — spoločnosť rovesníkov je pre psychickú pohodu dôležitejšia než kontakt s človekom
Daj dostatok priestoru na lietanie (dlhá klietka/voliéra) a denne čerstvé klíčené semená, zeleň a vodu na kúpanie — spokojný vták je dôverčivejší a aktívnejší
Na hniezdenie pridaj hniezdnu búdku alebo košíček a hniezdny materiál (jemné suché trávy, kokosové vlákno, perie), vaječnú zmes a živú potravu — a vtedy ich NErušíš
Ak chceš krotkejšie vtáky, vyber ručne dokŕmené mláďatá od chovateľa — bývajú dôverčivejšie, no ani tie nie sú maznavé „na ruku"
Amadina červenohlavá je bežne dostupná a cenovo prístupná voliérová pinka — nie je vzácna ani v CITES, je odchovávaná chovateľmi exotického vtáctva v SR aj ČR (o niečo menej rozšírená než zebrička či bengalka). Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 15–35 €, pár (samček + samička) zvyčajne 35–70 €; cena kolíše podľa veku, kondície, regiónu a dostupnosti. Náklady na chov sú nízke — postačí priestranná klietka/voliéra, kvalitná zrnová zmes, zeleň, vaječná zmes, sépiová kosť a grit. Keďže sa chová minimálne v páre, počítaj rovno s kúpou dvoch (alebo viacerých) vtákov. Vďaka dostupnosti, otužilosti a nenáročnosti je vďačnou úvodnou pinkou pre začiatočníkov.
| Amadina červenohlavá | Bengalka domáca (Lonchura striata domestica) | Amada Gouldovej (Chloebia gouldiae) | Astrild obyčajný (Estrilda astrild) | Amadina pásavá (cut-throat, Amadina fasciata) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~12–13 cm | ~10–12 cm | ~13–14 cm | ~10–12 cm | ~12–13 cm |
| Váha | ~17–30 g | ~12–15 g | ~14–17 g | ~6–9 g | ~14–19 g |
| Dožitie | ~5–8 r | ~5–8 r | ~5–8 r | ~4–6 r | ~5–8 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 1/5 | 4/5 | 2/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC · bez CITES | domestikovaná forma · bez CITES | IUCN NT · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES |
| Povaha | Samec červená hlava a hrdlo, perličkový vzor na spodine, gaštanová škvrna na bruchu; samica hlava sivohnedá; otužilá, družná, v hniezdení samce útočnejšie | Hnedo-bielo strakatá domestikovaná pinka; najnenáročnejší, mimoriadne pokojný druh a vynikajúca pestúnka iných piniek | Najpestrejšia pinka — fialová hruď, žlté brucho, zelený chrbát, červená/čierna/žltá hlava; náročnejšia, citlivá na roztoče a chlad | Hnedo prúžkované telo, červený zobák a červený pruh cez oko, ružovkasté briežko; čulý, družný, vhodný do spoločnej voliéry | Druhý druh rodu Amadina; samec má červený „prerezaný" pruh cez hrdlo, perličkový vzor; NECHOVAŤ spolu s červenohlavou (krížia sa) |
| Areál | Suché savany južnej Afriky — otužilá voliérová pinka pre začiatočníkov | Domestikovaná (pôvod v Ázii) — najľahšia úvodná pinka, vhodná aj na dochovávanie | Severná Austrália — efektná, ale chúlostivejšia ozdoba voliér | Subsaharská Afrika — drobný družný astrild, podobne nenáročný | Suchá subsaharská Afrika (Sahel) — blízky príbuzný, otužilá voliérová amada |
Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, na ktorý je tento druh obzvlášť náchylný, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo priskorom/príliš častom hniezdení. Pomáha teplo a vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu a primerané (nie nepretržité) hniezdenie.
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty (priedušnicu, vzdušníky, pľúca) a pri silnej infekcii ich úplne upchajú. Astrildovité pinky sú na ne citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a dobré vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.
Príznaky: Chrastavé, zhrubnuté, „voštinové" šupiny na nohách a okolo zobáka, svrbenie, krívanie
Roztoč zavŕtaný do kože spôsobuje typické krustovité nárasty. Šíri sa kontaktom, najmä u oslabených vtákov. Lieči sa lokálne ivermektínom alebo olejovým prípravkom (po konzultácii s veterinárom), spolu s dezinfekciou klietky a bidielok. Neliečené môže poškodiť prsty a rohovinu zobáka.
Príznaky: Riedky, niekedy krvavý trus, nafúknutie a apatia, chudnutie napriek žraniu, naježené perie
Prvoky (kokcídie) napádajú tráviaci trakt a šíria sa trusom — v skupine či voliére sa rýchlo rozšíria. Spúšťačom býva stres, vlhko a zlá hygiena. Diagnostikuje sa vyšetrením trusu, lieči antikokcidikami od veterinára. Prevencia: suché, čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov.
Príznaky: Sťažené dýchanie, dýchavičnosť, naježené perie, nechutenstvo, zmena hlasu
Plesňová (Aspergillus) alebo bakteriálna infekcia dýchacích ciest, často z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky a zlého vetrania. Drobné pinky sú citlivé na prievan a vlhko. Prevencia: suché, čerstvé krmivo, čistá klietka, vetranie bez prievanu, vyhýbanie sa stresu a chladu. Lieči sa pod veterinárnym dohľadom.
Samec má sýto červenú hlavu, samica nie — najnápadnejším znakom druhu je výrazný pohlavný dvojtvar: dospelý samec má jasne červenú hlavu a hrdlo, kým samica má hlavu jednotne sivohnedú (občas s náznakom červenej na temene). Vďaka tomu sa pohlavia rozlíšia na prvý pohľad.
Perličkový (šupinkový) vzor na spodine — telo je sivohnedé s nápadným bielym perličkovým/šupinkovým vzorom na spodine; samec má navyše gaštanovohnedú škvrnu na bruchu a biele konce krajných chvostových pier a mohutný kužeľovitý zobák.
Robustnejšia juhoafrická astrildovitá pinka — meria ~12–13 cm a váži približne 17–30 g, je teda mohutnejšia než mnohé drobné astrildy; patrí do čeľade astrildovitých (Estrildidae), radu vrabcotvarých (Passeriformes).
Rod Amadina má len dva druhy — amadina červenohlavá je spolu s amadinou pásavou (cut-throat, Amadina fasciata) jediným z dvoch druhov rodu Amadina; pri amadine pásavej má samec namiesto červenej hlavy len červený „prerezaný" pruh cez hrdlo.
Domov v suchých savanách južnej Afriky — žije v Namíbii, Botswane, JAR, Zimbabwe, Angole a Lesothe, v suchých savanách, polopúšťach a krovinách; je hodnotená ako najmenej ohrozená (IUCN LC) s rozsiahlym areálom.
Kŕdľový vták, ktorý sa zlieta k napájadlám — žije družne v kŕdľoch a pravidelne navštevuje napájadlá; práve preto sa v chove drží vždy minimálne v páre, najlepšie v skupine.
NECHOVAŤ s amadinou pásavou — riziko kríženia — keďže je blízko príbuzná amadine pásavej, oba druhy sa nemajú chovať spolu, aby nedošlo k nežiaducemu kríženiu (hybridom), ktoré môžu byť plodné a znehodnotiť čisté línie.
Otužilá a nenáročná, ale s útočnými samcami v hniezdení — je odolná, družná a vďačná voliérová pinka pre začiatočníkov; mimo hniezdenia znášanlivá, no v hniezdnom období môžu byť samce útočnejšie, preto treba dvojice sledovať.
Tichá pinka s jemným spevom, ktorá nehovorí — samček vydáva len jemný, suchý cvrlikavý spev a oba vtáky vrabcovité kontaktné „čip" volanie; hlas neprerušuje pokoj a druh nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie.
Náchylná na zadržanie vajca — vápnik je kľúčový — samičky tohto druhu sú náchylné na zadržanie vajca, preto musia mať trvalo k dispozícii sépiovú kosť a grit a nesmú hniezdiť nepretržite ani v chlade.
Veľmi ľahko — druh má výrazný pohlavný dvojtvar. Dospelý samec má sýto červenú hlavu a hrdlo, gaštanovohnedú škvrnu na bruchu a výraznejší perličkový (šupinkový) vzor na spodine. Samica má hlavu jednotne sivohnedú bez červenej (občas s nevýrazným náznakom červenej na temene/zátylku), je celkovo matnejšia a chýba jej gaštanová škvrna na bruchu. Mladé vtáky sú bledšie a mladé samce ešte nemajú červenú hlavu — vyfarbujú sa postupne, samce sčervenajú približne po 3 mesiacoch. Pri kúpe páru teda kupuj vedome jedného červenohlavého samca a jednu sivohlavú samicu.
Áno, patrí medzi otužilé a vhodné pinky pre začiatočníkov s „malými nárokmi na špecialistu". Je odolná, družná a nenáročná na bežnú starostlivosť. Stačí jej priestranná klietka či voliéra, kvalitná zrnová zmes doplnená zeleňou, klíčkami, vaječnou zmesou a sépiovou kosťou s gritom (vápnik je u tohto druhu dôležitý kvôli náchylnosti na zadržanie vajca) a spoločnosť aspoň jedného ďalšieho vtáka (chová sa minimálne v páre). Mierne náročnejší je odchov mláďat (vyžaduje vaječnú zmes a živú potravu) a v hniezdnom období môžu byť samce útočnejšie. Na samotné chovanie a pozorovanie je však vďačným druhom aj pre začínajúceho chovateľa.
Samček spieva, ale len jemný, tichý a suchý cvrlikavý spev — tlmené, šuštivo-bzučivé trilkovanie. Oba vtáky sa dorozumievajú vrabcovitým suchým „čip" volaním a tichým štebotom. Hlas je tichý a nerušivý, výrazne neprerušuje pokoj domácnosti, takže je druh vhodný aj do bytu. Rozprávať ani napodobňovať melódie sa NEnaučí — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov). Spev je vrodený a mláďatá sa ho učia od otca; samica spravidla nespieva.
Chová sa vždy minimálne v páre — v prírode žije v kŕdľoch a v samote trpí; ideálna je malá skupina v priestrannej voliére. Mimo hniezdenia nie je výrazne teritoriálna a v dostatočne veľkom priestore sa znesie s inými pokojnými pinkami (napr. ryžovník, panenka muškátová/spice finch). V hniezdnom období však samce môžu byť útočnejšie — dvojice sleduj a dopraj im dosť priestoru. Dôležité upozornenie: NEchovaj ju spolu s amadinou pásavou (cut-throat, A. fasciata) — sú to blízko príbuzné druhy a hrozí nežiaduce kríženie (hybridi), ktoré môžu byť plodné a znehodnotiť čisté línie.
Keďže je čulá a potrebuje lietať, dôležitejšia je dĺžka klietky než výška — pre pár stačí klietka od ~80 cm dĺžky, ideálna je však letová klietka alebo voliéra; pre skupinu izbová či vonkajšia voliéra. Rozstup drôtov má byť max. 10–12 mm. Vybav ju bidielkami rôznej hrúbky, plytkou miskou na kúpanie, sépiovou kosťou a pokojným kútom (búdkou) na nocovanie. Pochádza z teplých suchých saván južnej Afriky, takže neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — v byte jej vyhovuje izbová teplota (~18–25 °C), vonkajšia voliéra potrebuje v zime suchý, vykurovaný a bezprievanový úkryt. Klietku umiestni do svetlej pokojnej miestnosti, nie na priame slnko ani do prievanu.
Pár si v drevenej búdke alebo prútenom košíčku (z jemných tráv, kokosového vlákna a peria) postaví hniezdo — druh ochotne prijíma búdky. Samička znáša zvyčajne 4–6 vajec (rozpätie 2–11), na ktorých sedia striedavo obaja rodičia; inkubácia trvá 12–14 dní. Mláďatá kŕmia oba rodičia a v tomto období je nevyhnutná vaječná zmes a živá potrava (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly) — bez bielkovín mláďatá často nedokŕmia. Mláďatá vyletujú približne v 15.–21. dni a rodičia ich ešte 2–3 týždne dokrmujú. Mladé samce ešte nemajú červenú hlavu a vyfarbujú sa postupne (okolo 3 mesiacov); do chovu ich zaraď až po ~9–12 mesiacoch. Počas hniezdenia vtáky zbytočne nerušíš a búdky čisti medzi znáškami (amady hniezdia „neporiadne").
Najtypickejšie je zadržanie vajca u samičiek — tento druh je naň obzvlášť náchylný, ide o akútny život ohrozujúci stav najmä pri nedostatku vápnika, chlade a obezite (prevencia: trvalá sépiová kosť a grit, teplo, primerané hniezdenie). Závažné sú aj vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum), na ktoré sú astrildovité citlivé — prejavujú sa „klikavým" dýchaním, dýchaním s otvoreným zobákom a stratou spevu a bez liečby (ivermektín od veterinára) môžu skončiť udusením. Ďalej hrozí šupinatosť nôh a zobáka (roztoč Knemidocoptes), kokcidióza a črevné parazity (riedky trus, chudnutie) a respiračné infekcie či aspergilóza z plesnivého krmiva a vlhka. Prevencia: vápnik trvalo, teplo bez prievanu, suché a čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov 2–4 týždne a pri akomkoľvek príznaku (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie) rýchla návšteva aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú veľmi rýchlo.