Amadinka červenouchá (Stagonopleura oculata)

Estrildidae (astrildovité)

Amadinka červenouchá

Stagonopleura oculata — drobná austrálska pinka z juhozápadu Austrálie s nápadnou červenou škvrnou pri oku a jemne čierno vlnkovaným telom — plachá, tichá a otužilá rarita pre pokročilých

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (2016), populačný trend stabilný (rozloha výskytu ~20 000–50 000 km²). Vďaka sedavým zvykom dokáže druh opätovne osídľovať vhodné biotopy. Lokálne ho ohrozuje premena pôvodných lesov na plantáže a poľnohospodársku pôdu, zasoľovanie a zmeny vodného režimu (z okolia Perthu vymizol). Nie je v CITES.
Dĺžka~12 cm
Hmotnosť~11–16 g
Dĺžka života~5–8 rokov
Pôvodjuhozápadná Austrália (endemit)
Náročnosťvyššia — pre skúsenejších chovateľov
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

60% 15% 12% 8% STRAVA zloženie
Drobné semená tráv, ostríc (Lepidosperma) a bylín — základ potravy 60%
Polozrelé a klíčiace semená (najmä v hniezdnej sezóne) 15%
Zelené krmivo — mladá tráva, listy ďateliny, žaburinka, ptačinec, púpava 12%
Vaječná zmes a mäkké krmivo (rozmnožovanie a odchov mláďat) 8%
Živá potrava — drobné múčne červy, vaječné kukly mušiek, larvy (na hniezdenie) 5%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zmes drobných semien pre exotické pinky — proso žltý, biely a červený, senegalské proso, mohár, lesknica kanárska
  • Klíčené a polozrelé semená — namočené 24–48 h, výborný zdroj bielkovín, najmä pred hniezdením a počas odchovu
  • Polozrelé metličky prosa (kolienkový proso) — obľúbená pochúťka, vhodné aj na privykanie a kŕmenie mláďat
  • Semená tráv a ostríc na metličkách (vo voľnej prírode najmä ostrice rodu Lepidosperma) — prirodzená a vyhľadávaná zložka
  • Vaječná (mäkká) zmes — varené vajce s nastrúhaným piškótom alebo komerčné eggfood, najmä pri odchove mláďat
  • Zelené krmivo — mladá tráva so zelenými semenami, ptačinec (Stellaria), listy ďateliny a púpavy, žaburinka, špenát
  • Drobná živá potrava na hniezdenie — múčne červy (drobné/zvliekané), vaječné kukly pakomárov, drosophila, pinkie
  • Čerstvá pitná voda denne + kúpacia miska (amadinky červenouché sa rady a dôkladne kúpu)
  • Minerálne zdroje — sépiová kosť (vápnik), grit (jemný štrk na trávenie), drvené ustricové ulity, minerálny kameň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persin), môže spôsobiť náhly úhyn
  • Soľou ochutené, sladené alebo ľudské spracované potraviny, čokoláda a kofeín
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Nadbytok olejnatých semien (slnečnica, niger) — vedie k obezite a stukovateniu pečene u tejto drobnej pinky
  • Cibuľa, cesnak, surová fazuľa a petržlenová vňať vo väčšom množstve
Tip od odborníka Amadinka červenouchá (Stagonopleura oculata) je typický zrnožravec — základom je kvalitná zmes drobných semien tráv a prosa. Vo voľnej prírode juhozápadnej Austrálie zbiera najmä semená ostríc rodu Lepidosperma a tráv, pričom nezbiera potravu na zemi — sadá na nižšie konáre a steblá, zobákom ohýba metličky a nohou si priťahuje semenníky k zobáku. Kľúč k zdraviu a chovnej kondícii je pestrosť: k suchej zmesi pridávajte klíčené semená (namočené 24–48 hodín — zvýšia obsah bielkovín a vitamínov), zelené krmivo (ptačinec, mladá tráva so zelenými metličkami, listy ďateliny, žaburinka, púpava) a polozrelé metličky prosa ako obľúbenú pochúťku. Pred hniezdením a počas odchovu mláďat je dôležitá vaječná zmes a drobná živá potrava (zvliekané múčne červy, vaječné kukly pakomárov, drosophila) — bez dostatku bielkovín páry mláďatá nedokrmujú. Vždy musí byť dostupná sépiová kosť a grit (vápnik a jemný štrk na trávenie semien). Pozor na obezitu — obmedzte olejnaté semená. Čerstvá voda a kúpacia miska denne; tento druh sa vo voľnej prírode kúpe mimoriadne dôkladne, čo prispieva ku kvalite operenia.

Správanie a komunikácia

1 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2
1/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Amadinka červenouchá patrí medzi najtichšie a najnenápadnejšie pinky vôbec — vo voľnej prírode ju ľudia spravidla ani nezbadajú, prezradí ju len tichý jemný hlas. Jej prejav tvoria potiahnuté kontaktné volania „oowee" (s mierne brušnozvučným, „ventrilokvistickým" charakterom) a tlmené tóny pri hniezde. Hlasitosť je veľmi nízka — volania sú počuteľné len zblízka. Druh je preto akusticky nenáročný a vhodný aj do bytu, nikoho neruší. Spev samca je tichá flautová nôta s niekoľkými pulzmi zakončená tlmenými „uchopovacími" zvukmi.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Amadinka červenouchá je pinka výhradne na pozorovanie, nie na maznanie — ako astrildovitá pinka neznáša priame fyzické maznanie a krotnutie na ruku. Je to navyše plachý a tajnostkársky druh, ktorý je v prítomnosti cudzích ľudí nervózny a nenápadne sa skrýva v hustej vegetácii. Pri pokojnom prostredí a stabilnom režime síce stratí najväčšiu plachosť, no zostáva rezervovaná a ostražitá. Žije v pevnom páre (partnerstvo si udržuje celoživotne) a v spoločnej voliére je nekonfliktná, no potrebuje pokoj, súkromie a husté úkryty.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Stredne aktívna, ostražitá pinka. Amadinka červenouchá sa obratne pohybuje v hustej vegetácii — robí drobné skoky do oblúka, šplhá po stonkách a pri zostupe pôsobí až akrobaticky. Let má pomerne slabý, využíva ho najmä na presun z kríka na krík. Preto je dôležitejšia dĺžka a štruktúra voliéry (husté kry, tráva) než jej výška. Najlepšie sa cíti v priestrannej, husto osadenej voliére, kde sa môže skrývať a prehľadávať vegetáciu; v holej malej klietke trpí stresom a nedostatkom úkrytov. Aktívna je najmä zavčas ráno.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Amadinka červenouchá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — ako astrildovitá pinka na to nemá vlohy. Jej hlasový prejav je obmedzený na vlastné tiché kontaktné volania „oowee", tlmený spev samca a jemné zvuky pri hniezde. Hodnota ako „hovoriaceho" vtáka je nulová; jej čaro spočíva vo farbách, jemnom vlnkovaní, tajnostkárskej povahe a tichom prejave.

Hlasový prejav a reč

1/5 hlasitosť

Amadinka červenouchá má mimoriadne tichý, jemný hlasový prejav — patrí k vôbec najtichším chovaným pinkám. Vo voľnej prírode ju pozorovatelia najčastejšie zaregistrujú práve podľa tlmeného hlasu, nie zrakom. Hlavným prejavom je potiahnuté kontaktné volanie „oowee" s charakteristickým brušnozvučným („ventrilokvistickým") znením, ktoré opakuje na udržanie kontaktu s partnerom aj mimo hniezdnej sezóny. Pri hniezde si pár vymieňa intímne tlmené tóny — prilietajúci rodič ohlási „twit-twit", sediaci odpovie potiahnutým „tweet" a „tit-tit-tit". Spev samca je tichá flautová nôta so štyrmi pulzmi zakončená tlmenými zvukmi. Ozýva sa aj jemné „qwirk/qwark" počuteľné len na meter. Celkovo ide o akusticky nenápadný druh ideálny do bytu.

Dokáže hovoriť? Amadinka červenouchá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — ako astrildovitá pinka na to nemá vlohy. Jej hlasový prejav je obmedzený na vlastné tiché kontaktné volania a tlmený spev samca.

Typické zvuky

  • Kontaktné volanie „oowee" — potiahnutý, tichý, mierne ventrilokvistický tón na udržanie kontaktu medzi partnermi
  • Tlmené tóny pri hniezde — prilietajúci rodič „twit-twit", sediaci odpovedá potiahnutým „tweet" a „tit-tit-tit"
  • Spev samca — tichá flautová nôta so štyrmi pulzmi zakončená jemnými „uchopovacími" zvukmi
  • Krátke kontaktné „qwirk" / „qwark" — počuteľné len asi na meter
  • Žobravé volania mláďat — drsnejšie „chik" pri kŕmení v hniezde a tesne po vyletení
  • Tlmené varovné a poplašné zvuky pri vyrušení alebo prítomnosti predátora

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie (vo voľnej Austrálii október–november; samec toká so steblom v zobáku a nafúknutou hruďou)
Hniezdne obdobie — vo voľnej prírode október–november, výnimočne do januára
Inkubácia (~14 dní) + odchov mláďat v hniezde (~3 týždne do vyletenia)
Sedavý (rezidentný) druh — pár si celoročne bráni teritórium, pohybuje sa za zdrojom semien a vody
Preperovanie po hniezdnej sezóne — zvýšená potreba bielkovín a pokoja
Chladnejšie obdobie — druh znáša nižšie teploty, no v chove potrebuje suchý chránený prístrešok bez prievanu

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Skôr pre skúsenejších chovateľov — hoci je nenáročná na kŕmenie, ide o plachý a tajnostkársky druh, ktorý je aj vo svojej domovine v zajatí vzácny a na úspešný odchov potrebuje priestrannú husto osadenú voliéru a pokoj. Začínajúcemu chovateľovi sa odporúčajú dostupnejšie astrildovité pinky.
Priestor Najlepšie priestranná, husto osadená voliéra s krami, tŕstím a trsmi tráv (dôležitá je dĺžka a štruktúra, nie výška) — vták potrebuje úkryty a súkromie. Holá malá klietka je nevhodná; na rozmnožovanie je voliéra nevyhnutná.
Deti v domácnosti Pinka vhodná najmä na pokojné pozorovanie, menej do rušných domácností s malými deťmi. Amadinka červenouchá je plachá a tajnostkárska — v hluku, ruchu a pri častom približovaní sa stresuje a skrýva, takže nepôsobí ako „interaktívny" vták. Pre staršie, pokojné a trpezlivé deti však môže byť krásnym objektom tichého pozorovania: nápadná červená škvrna pri oku, jemné čierno-biele vlnkovanie a bodky a tajnostkárske správanie v osadenej voliére sú veľmi pôvabné. Keďže ide o pinku na pozorovanie a nie na maznanie, je vhodnou príležitosťou naučiť deti rešpektovať vtáka bez priameho kontaktu a pokojne sledovať jeho prirodzené správanie. Tichý prejav nenaruší chod domácnosti. Vzhľadom na náročnosť druhu sa však ako úplne prvý vták pre malé dieťa skôr neodporúča.
Hlučnosť Áno — vďaka mimoriadne tichému prejavu je vhodná aj do bytu a panelákov. Kontaktné volania aj spev samca sú natoľko tlmené, že sú počuteľné len zblízka a nerušia susedov. Patrí medzi najtichšie chované pinky vôbec.
Verdikt odborníka Amadinka červenouchá (Stagonopleura oculata) je drobná austrálska pinka z čeľade astrildovité (Estrildidae) a endemit vlhkejšieho juhozápadného cípu Austrálie. Meria približne 12 cm a váži okolo 11–16 g. Na rozdiel od väčšiny populárnych austrálskych amadiniek nie je pestrofarebná, ale jemne kresbová: telo má olivovohnedé navrchu a plavohnedé na hrudi, husté a jemné čierne priečne vlnkovanie a čierne bruško s množstvom drobných bielych bodiek. Najnápadnejším znakom je žiarivá šarlátovočervená škvrna za okom (na líci/uchu), podľa ktorej dostala slovenské aj anglické meno (Red-eared firetail), ďalej červený trtáč a kostrec, červený zobák, čierna „maska" okolo zobáka a očí a jemný modrosivý očný krúžok. Pohlavia sú si veľmi podobné — samec býva o niečo sýtejší a v hniezdnom období má výraznejšiu červenú ušnú škvrnu a sýtejší zobák, no rozlíšenie je ťažké a najspoľahlivejšie je podľa správania (toká a spieva samec). Druh obýva husté pobrežné kroviny, podrast lesov (jarrah, karri, marri), brehy vodných tokov a melaleukové močiare od okolia Perthu na juh a východ až po Esperance; je to plachý, tajnostkársky a sedavý vták, ktorý sa väčšinou len mihne v hustej vegetácii a prezradí ho najmä tichý hlas. Žije v pevnom páre s celoživotným partnerstvom a stavia najväčšie hniezdo zo všetkých austrálskych astrildov (guľovité, z trávy, s vyše 2 000 kúskami materiálu a stovkami pierok vo výstelke). Z hľadiska chovu ide o menej často chovaný, špecializovaný druh, ktorý je aj vo svojej domovine v zajatí vzácny — v austrálskej aviculture sa neodporúča bežným chovateľom a vyžaduje skúsenosti, priestrannú husto osadenú voliéru a pokoj na zachovanie tajnostkárskeho spôsobu života; mimo Austrálie sa vyskytuje len zriedka. Výhodou je otužilosť — znáša chladnejšie a vlhkejšie podnebie lepšie než mnohé tropické amadinky (potrebuje však suchý chránený prístrešok bez prievanu). Z hľadiska ochrany je druh hodnotený ako málo dotknutý (IUCN Least Concern, 2016) so stabilným trendom; vďaka sedavým zvykom dokáže opätovne osídľovať vhodné biotopy, hoci ho lokálne ohrozuje premena pôvodných lesov na plantáže a poľnohospodársku pôdu, zasoľovanie a zmeny vodného režimu (z okolia Perthu, kde bol v 19. storočí hojný, dnes vymizol). Druh nie je zaradený v CITES. Pri vhodných podmienkach a pokoji sa dožíva približne 5–8 rokov. Amadinka červenouchá je tak krásna, jemne kresbová a tichá rarita pre pokročilých milovníkov austrálskych astrildov, nie však druh pre úplných začiatočníkov.

Prostredie a požiadavky

Pôvodný biotop
Husté pobrežné kroviny, podrast vlhkých eukalyptových lesov (jarrah, karri, marri), brehy vodných tokov, melaleukové (papierokôrne) močiare a vresoviská juhozápadnej Austrálie
Amadinka červenouchá je endemit juhozápadného cípu Austrálie — vyskytuje sa od okolia Perthu (resp. mysu Naturaliste) na juh a východ pozdĺž pobrežia až za Esperance, vrátane niekoľkých pobrežných ostrovov (Bald Island, Recherche Archipelago). Obľubuje husté, vlhké podrastové porasty pri vode — brehy riek, melaleukové močiare, vresoviská a podrast lesov jarrah, karri a marri s ostricami a sitinami. Z okolia Perthu, kde bola v polovici 19. storočia hojná, dnes prevažne vymizla v dôsledku odlesnenia a urbanizácie; je vzácna v pšeničnom páse a na pobrežnej rovine pri Perthe.
Klietka / voliéra
Priestranná, husto osadená voliéra (dôležitá je dĺžka a štruktúra, nie výška) — holá klietka nevhodná
Amadinky červenouché lietajú vodorovne, majú pomerne slabý let a obratne sa pohybujú v hustej vegetácii, preto je rozhodujúca dĺžka a najmä bohaté osadenie priestoru. Druh potrebuje husté kry, tŕstie a trsy tráv ako úkryty a súkromie — v holej malej klietke trpí stresom. V austrálskej aviculture sa odporúčajú veľké, zarastené voliéry (rádovo metre na dĺžku) s prirodzenými drevinami (melaleuka, kunzea, grevileia). Drží sa v pevnom páre a v spoločnej voliére je nekonfliktná, no tajnostkárska.
Teplota
Otužilejší druh — znáša chladnejšie podnebie než tropické amadinky, no potrebuje suchý chránený prístrešok bez prievanu
Na rozdiel od mnohých tropických astrildov pochádza amadinka červenouchá z miernejšieho, vlhkejšieho juhozápadu Austrálie, a preto znáša chladnejšie podnebie lepšie. Napriek tomu treba zabezpečiť suchý, chránený a bezprievanový prístrešok a chrániť ju pred mrazom, trvalou vlhkosťou a náhlym ochladením. Na rozmnožovanie sa osvedčuje stabilné mierne teplé prostredie; studené a vlhké podmienky vedú k ochoreniam dýchacích ciest.
Vlhkosť a kúpanie
Vyhľadáva blízkosť vody a rado sa kúpe — kúpacia miska je vítaná
Vo voľnej prírode sa amadinka červenouchá zdržiava v blízkosti vody a kúpe sa mimoriadne dôkladne. V chove preto oceňuje pravidelnú kúpaciu misku s čistou vodou, ktorá prispieva ku kvalite operenia. Dôležité je zároveň zabrániť trvalej premočenosti podstielky a navlhnutiu krmiva (riziko plesní a aspergilózy) — kombinácia dostupnej čistej vody na kúpanie a suchého prostredia.
Vybavenie
Husté kry a vetvy na úkryt, bidielka rôznej hrúbky, hniezdne kry/košíky, misky na semená, vaječnú zmes, zeleninu, sépiová kosť, grit, kúpacia miska
Do voliéry patria husté kry, tŕstie a trsy tráv ako úkryt, bidielka rôznej hrúbky, misky na suchú zmes, klíčky, vaječnú zmes a zelené krmivo, sépiová kosť a grit, čistá pitná voda a kúpacia miska. Na hniezdenie ponúknite husté pichľavé kry alebo polootvorené košíky a dostatok hniezdneho materiálu (suchá tráva, vlákna, perie) — pár stavia mimoriadne veľké guľovité hniezdo a perie spotrebuje na výstelku po stovkách.
Spoločnosť
Žije v pevnom celoživotnom páre — pokojná a znášanlivá, ale tajnostkárska; v spoločnej voliére s pokojnými druhmi pri dostatku priestoru
Amadinka červenouchá je typicky monogamná a pár si udržuje partnerstvo celoživotne až do úhynu jedného z partnerov; vo voľnej prírode sa takmer nikdy nevyskytuje vo väčších kŕdľoch. Je pokojná a nekonfliktná, no plachá a tajnostkárska a počas hniezdenia si bráni teritórium okolo hniezda. V spoločnej voliére s inými pokojnými druhmi vychádza dobre pri dostatku priestoru a úkrytov. Nikdy nedržte jedinca dlhodobo bez partnera.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Vo voľnej Austrálii október–november (jar na južnej pologuli); pár sa páruje už v prvom roku a zostáva spolu celoživotne

Samec si vyberie hniezdne miesto a toká — zaujme nafúknutú pózu, ozýva sa kontaktným volaním a drží v zobáku dlhé steblo trávy (20–45 cm), ktorým „pozýva" samicu; tokovú demonštráciu môže predvádzať aj 45 minút. Pár je monogamný a partnerstvo si udržuje celoživotne. Druh je pohlavne dospelý približne v 1 roku života. V chove je rozhodujúci pokoj a súkromie — bez nich sa pár do hniezdenia nepustí.

Znáška a hniezdo
4–6 čisto bielych vajec (~16,6 × 12,4 mm)

Pár stavia najväčšie hniezdo zo všetkých austrálskych astrildov — veľké, starostlivo upletené guľovité hniezdo z tráv so smerom nadol obráteným vchodom, spevnené zelenými výhonkami; jedno hniezdo môže obsahovať vyše 2 000 kúskov materiálu a výstelku z viac než 300 pierok. Stavia sa v hustom (často pichľavom) kríku, strome alebo ponuke. Samica znáša 4–6 čisto bielych vajec. Mesiac pred plánovaným hniezdením zaveďte bohatšiu chovnú stravu (klíčky, vaječná zmes, živá potrava).

Inkubácia
~14 dní

Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia (samec aj samica) a striedajú sa zhruba každú 1,5–2 hodiny rovnomerne. Počas inkubácie i odchovu je nevyhnutný pokoj a súkromie — vyrušovanie je u tohto plachého druhu častou príčinou opustenia znášky alebo mláďat. Treba zabezpečiť stabilné prostredie a sucho.

Liahnutie
Mláďatá sa liahnu po ~14 dňoch

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (kŕmivý typ) a sú plne odkázané na rodičov. Estrildovité mláďatá majú v zobáčiku svetelné body a charakteristické vzory, ktoré rodičom uľahčujú kŕmenie v šere hniezda. Samec v prvých asi ôsmich dňoch po vyliahnutí donáša do hniezda aj perie. Rodičia mláďatá kŕmia natrávenými semenami, vaječnou zmesou a živou potravou. Bez dostatku bielkovín (živá potrava / vaječná zmes) je odchov neúspešný.

Mláďatá v hniezde
~3 týždne (cca 23 dní) do vyletenia

Mláďatá zostávajú v hniezde približne 3 týždne (okolo 23 dní), potom vyletujú. Po vyletení ich rodičia ešte 2–3 týždne dôkladne dokrmujú, kým sa naučia samostatne prijímať potravu. Mladé vtáky sú spočiatku matné, bez sýtej červenej ušnej škvrny a bez bodiek na bruchu — biele bodky sa najprv objavujú na bokoch a červená ušná škvrna sa vyfarbuje ako posledná.

Osamostatnenie a dospelosť
Samostatné po ~5–6 týždňoch; dospelé sfarbenie do ~4 mesiacov; pohlavná dospelosť ~1 rok

Mladé amadinky sú plne samostatné približne 5–6 týždňov po vyletení; vtedy ich treba oddeliť od rodičov, aby nerušili ďalšie hniezdenie. Plné dospelé sfarbenie (sýta červená ušná škvrna, bodky na bruchu) dosahujú v priebehu asi 4 mesiacov, pohlavnú dospelosť približne v 1 roku. Po úspešnom hniezdení nasleduje pokojová fáza a preperovanie — vtedy zvýšte príjem bielkovín a doprajte pokoj.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: mesiace na čiastočnú stratu plachosti (nekrotí sa na ruku; zostáva plachá a tajnostkárska)

Amadinka červenouchá je pinka na pozorovanie, nie na maznanie — necieli sa krotiť na ruku ako papagáj a navyše je prirodzene plachá a tajnostkárska. V prítomnosti cudzích ľudí je nervózna a skrýva sa v hustej vegetácii. Pri pokojnom, trpezlivom prístupe, stabilnom režime a dostatku úkrytov síce postupne stratí najväčšiu plachosť a prestane panikáriť pri bežnom pohybe chovateľa, no zostáva rezervovaná a ostražitá. „Skrotenie" tu znamená získanie pokoja a dôvery na diaľku, nie sadanie na ruku. Práve tajnostkárska povaha robí z úspešného, pokojného chovu odmenu pre skúseného chovateľa.

1

Doprajte novým vtákom dostatočný pokoj na aklimatizáciu v tichom prostredí s množstvom úkrytov a hustou vegetáciou

2

Pohybujte sa pri voliére pomaly a pokojne, hovorte tlmene — predídete panickému lietaniu a stresu plachého druhu

3

Krmivo a vodu vymieňajte vždy v rovnakom čase, aby si vták spojil vašu prítomnosť s pozitívnym a predvídateľným podnetom

4

Ponúkajte obľúbenú pochúťku (polozrelé metličky prosa) tak, aby sa vták postupne zvykol kŕmiť aj vo vašej blízkosti

5

Nikdy vtáka nechytajte do ruky zbytočne — manipuláciu obmedzte na nevyhnutné prípady (presun, ošetrenie)

6

Zabezpečte súkromie a pokoj počas hniezdenia a vždy chovajte pár (nie jedinca) — partnerstvo je celoživotné

Cena a kde kúpiť

spravidla vyššia a kolísavá — vzácny, málo dostupný druh; mimo Austrálie len zriedka v ponuke (overené chovné páry výrazne drahšie)

Cena je u tohto vzácneho a náročného druhu výrazne vyššia než u bežných amadiniek a veľmi kolísavá podľa dostupnosti, regiónu, veku, kondície a toho, či ide o overený chovný pár. Mimo Austrálie sa vyskytuje len zriedka. Uprednostnite zdravé, krúžkované jedince od skúseného špecializovaného chovateľa pred náhodným nákupom z neznámeho zdroja.

Kupujte len zdravé, čulé a odchované jedince od skúseného špecializovaného chovateľa — hladké priliehavé operenie, jasné oči, čistý kĺb a okolie kloaky, plná hrudná svalovina (nie vyčnievajúca hrudná kosť)
Uprednostnite krúžkované vtáky s rodokmeňom/údajom o veku — pri vzácnom druhu je pôvod a zdravotná história obzvlášť dôležitá
Kupujte overený alebo dobre zostavený pár — je to monogamný druh s celoživotným partnerstvom, jediný vták trpí samotou
Pohlavie nie je ľahké určiť (pohlavia sú si podobné) — spoľahnite sa na skúseného chovateľa, prípadne na DNA test; v sezóne má samec sýtejšiu červenú ušnú škvrnu a zobák
Pýtajte sa na podmienky doterajšieho chovu (veľkosť voliéry, krmivo, skúsenosti s odchovom) a vtáka po prinesení nechajte v karanténe oddelene od ostatných
Na čo si dať pozor Vzhľadom na vzácnosť druhu sú najlepším zdrojom renomovaní špecializovaní chovatelia austrálskych astrildov a chovateľské výstavy/burzy, kde vidíte vtáky naživo a môžete sa pýtať na pôvod, kondíciu a skúsenosti s odchovom. Buďte trpezliví — ponuka je obmedzená a kvalitné páry treba niekedy hľadať dlhšie. Nového vtáka vždy 2–3 týždne karanténujte oddelene od ostatných a sledujte trus, dýchanie a príjem potravy.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Amadinka červenouchá ~12 cm Amadinka nádherná ~10–13 cm Amada hviezdna ~10–12 cm Amada hviezdnatá ~10–12 cm
Amadinka červenouchá Amadinka nádherná Amada hviezdna Amada hviezdnatá (ohnivka diamantová)
Dĺžka~12 cm~10–13 cm~10–12 cm~10–12 cm
Váha~11–16 g~14 g~10–16 g~15–17 g
Dožitie~5–8 r~5–8 r~5–8 r~5–8 r
Hlučnosť4/53/51/52/5
Stav IUCNIUCN LC (2016)IUCN LCIUCN LCIUCN LC
PovahaOlivovohnedé jemne čierno vlnkované telo, šarlátová škvrna pri oku, červený zobák a kostrec, čierne bruško s bielymi bodkamiOlivovohnedá, jemne tmavo prúžkovaná biela hruď, čierna maska, modrý očný krúžok, červený zobák a kostrecOlivovozelené telo, jasne červená tvár a zobák, biele „hviezdičkové" bodky, červenkastý chvostSivá hlava, biele hrdlo, čierny pás na hrudi s bielymi bodkami na bokoch, žiarivo červený kostrec a zobák
AreálJuhozápadná Austrália — plachá tajnostkárska otužilá pinka, vzácna a náročná v choveJuhovýchodná Austrália a Tasmánia — príbuzná „ohnivka", tiež skôr plachá pinka pri vodeSeverná a východná Austrália — pokojná, otužilá, bežne množená pinka pre začiatočníkovVýchodná Austrália — najznámejšia „ohnivka" v chove, robustnejšia a dostupnejšia

Choroby a prevencia

Ochorenia dýchacích ciest (chlad, vlhko, prievan)
vysoká

Príznaky: Načuchrané operenie, apatia, dýchanie s otvoreným zobákom, výtok z nozdier, sedenie na dne

Hoci amadinka červenouchá znáša chladnejšie podnebie lepšie než tropické amadinky, prievan, trvalá vlhkosť a náhle ochladenie jej škodia a vedú k zápalu dýchacích ciest. Prevencia: suchý, chránený a bezprievanový prístrešok, ochrana pred mrazom; pri príznakoch zahriať (infralampa, hospitalizačná klietka ~28–30 °C) a vyhľadať vtáčieho veterinára.

Kokcidióza a črevné parazity (vrátane červíkov)
stredná

Príznaky: Riedky, penovitý alebo krvavý trus, chudnutie, načuchranosť, slabosť

Astrildovité pinky sú náchylné na kokcídie a hlísty, najmä pri vyššej hustote vtákov a znečistenom prostredí. Prevencia: hygiena (čisté misky, denná výmena vody, odstraňovanie trusu), karanténa nových vtákov a pravidelná koprologická kontrola trusu; pri náleze cielená liečba u veterinára.

Aspergilóza a otrava mykotoxínmi (plesnivé krmivo)
stredná

Príznaky: Sťažené dýchanie, pískanie, úbytok hmotnosti, apatia

Spôsobená plesňami v zatuchnutom, navlhnutom semene alebo vlhkej podstielke — riziko je vyššie pri vlhkejšej voliére. Prevencia: skladovať krmivo v suchu, nikdy nekŕmiť plesnivé či zatuchnuté semená, udržiavať voliéru suchú a vetranú. Pľúcna aspergilóza sa ťažko lieči — kľúčová je prevencia.

Problémy so znáškou (zadržané vajce — egg binding)
vysoká

Príznaky: Samica nafúknutá, sedí na dne, namáha sa, nečinný kloak, slabosť

Najmä u samíc pri nedostatku vápnika alebo pri hniezdení v chlade. Prevencia: trvalo dostupná sépiová kosť a minerálne zdroje vápnika, dostatok pohybu, hniezdenie v stabilnom teple a nepreťažovať samicu počtom znášok. Zadržané vajce je akútny stav — okamžite zahriať a vyhľadať veterinára.

Stres a chradnutie z nevhodného ustajnenia
stredná

Príznaky: Plachosť až panika, skrývanie, nežranie, chudnutie, neúspešné hniezdenie

Tento plachý a tajnostkársky druh zle znáša holú malú klietku, hluk, ruch a nedostatok úkrytov — chronický stres znižuje imunitu, plodnosť aj chuť do žrádla. Prevencia: priestranná, husto osadená voliéra s krami a trsmi tráv, pokoj, súkromie a stabilný režim; obmedziť vyrušovanie najmä počas hniezdenia.

Prevencia Amadinka červenouchá je otužilá voči chladu, no plachá a náročnejšia na ustajnenie pinka — väčšine zdravotných problémov sa predíde správnym prostredím a krmivom. (1) Suché a bezprievanové prostredie — hoci znáša chladnejšie podnebie, chráňte ju pred prievanom, trvalou vlhkosťou a mrazom; vlhko a prievan sú hlavnou príčinou ochorení dýchacích ciest. (2) Pestrá strava — kvalitná zmes drobných semien, klíčky, zelené krmivo, vaječná zmes a živá potrava na hniezdenie; trvalo dostupná sépiová kosť a grit. (3) Hygiena — denne čistá voda a misky, odstraňovanie trusu, suchá podstielka; zabráni kokcidióze, parazitom a aspergilóze. (4) Pokoj a súkromie — priestranná husto osadená voliéra obmedzuje stres tohto tajnostkárskeho druhu, najmä počas hniezdenia. (5) Karanténa nových vtákov 2–3 týždne oddelene a dostatok vápnika u samíc (prevencia zadržania vajca). (6) Sledujte varovné signály — načuchrané operenie, sedenie na dne, dýchanie otvoreným zobákom, zmena trusu, chudnutie; pri ťažkostiach vtáka zahrejte a vyhľadajte vtáčieho (aviárneho) veterinára, drobné pinky chradnú rýchlo.

Zaujímavosti

1

Červená ušná škvrna dala druhu meno — najnápadnejším znakom je žiarivá šarlátovočervená škvrna za okom (na líci/uchu); práve podľa nej sa druh slovensky volá amadinka červenouchá a anglicky Red-eared firetail („ohnivka s červeným uchom").

2

Jemne čierno vlnkované telo s bielymi bodkami — na rozdiel od pestrých amadiniek je sfarbenie kresbové: olivovohnedý chrbát a plavohnedá hruď s hustým jemným čiernym priečnym vlnkovaním a čierne bruško posiate drobnými bielymi bodkami; nápadný je červený zobák a kostrec a modrosivý očný krúžok.

3

Pohlavia sú si veľmi podobné — samec a samica vyzerajú takmer rovnako; samec býva len o niečo sýtejší a v hniezdnom období má výraznejšiu červenú ušnú škvrnu a sýtejší zobák. Rozlíšenie je ťažké a najistejšie je podľa správania (toká a spieva samec).

4

Endemit juhozápadnej Austrálie — vyskytuje sa len v úzkom vlhkejšom páse juhozápadného cípu kontinentu (od okolia Perthu na juh a východ až za Esperance), vrátane niekoľkých pobrežných ostrovov. Z okolia Perthu, kde bola v 19. storočí hojná, dnes prevažne vymizla.

5

Stavia najväčšie hniezdo zo všetkých austrálskych astrildov — guľovité hniezdo z trávy môže obsahovať vyše 2 000 kúskov materiálu a výstelku z viac než 300 pierok; vchod smeruje nadol.

6

Žije v celoživotnom páre — je to monogamný druh, ktorý si udržuje partnerstvo po celý život až do úhynu jedného z partnerov, a takmer nikdy sa nevyskytuje vo väčších kŕdľoch (zvyčajne osamote alebo v páre).

7

Patrí medzi najtichšie a najnenápadnejšie pinky — je plachá a tajnostkárska, vo voľnej prírode ju ľudia spravidla len zazrú a prezradí ju najmä tichý hlas počuteľný len zblízka; preto je vhodná aj do bytu.

8

Otužilá voči chladu — na rozdiel od mnohých tropických amadiniek znáša chladnejšie a vlhkejšie podnebie svojho juhozápadného domova (v chove však potrebuje suchý chránený prístrešok bez prievanu).

9

Tok so steblom trávy — samec si vyberie hniezdne miesto a pri toku zaujme nafúknutú pózu s dlhým steblom trávy (20–45 cm) v zobáku, ktorým „pozýva" samicu; demonštráciu môže predvádzať aj 45 minút.

10

Vzácna a náročná aj vo svojej domovine — v austrálskej aviculture je vzácna, nákladná a neodporúča sa bežným chovateľom; vyžaduje skúsenosti a veľkú špecializovanú voliéru. Prvý zdokumentovaný chov pochádza z roku 1938; mimo Austrálie sa vyskytuje len zriedka.

11

Druhové meno „oculata" znamená „okatá" — odkazuje na nápadnú červenú škvrnu pri oku (lat. oculus = oko); v slovenčine sa stretnete aj s názvom „diamantovka červenosluchá".

Taxonomická klasifikácia

species Amadinka červenouchá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Estrildidae (astrildovité)
Rod Stagonopleura Reichenbach, 1850
Druh S. oculata (Quoy & Gaimard, 1832)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — austrálsky endemit, u nás len ako vzácna klietková/voliérová pinka v chove
Poddruhy Druh je monotypický — nerozlišujú sa žiadne platné poddruhy (jeden navrhnutý poddruh Zonaeginthus oculatus gaimardi, 1923 sa považuje za synonymum). Rod Stagonopleura zahŕňa tri austrálske „ohnivky" (firetails): amadinku červenouchú (S. oculata), amadinku nádhernú (S. bella) a amadinku diamantovú (S. guttata). Taxonomická poznámka: druh bol pôvodne opísaný ako Fringilla oculata a historicky zaradený do rodov Estrelda, Zonaeginthus a Emblema; novšie taxonómie ho radia do rodu Stagonopleura. Druhové meno oculata znamená lat. „okatá / s očkom" (oculus = oko) a odkazuje na nápadnú červenú škvrnu pri oku.

? Často kladené otázky

Skôr nie — je to druh pre skúsenejších chovateľov. Hoci je na kŕmenie nenáročná, ide o plachú a tajnostkársku pinku, ktorá je vzácna a náročná na odchov aj vo svojej domovine (v austrálskej aviculture sa bežným chovateľom neodporúča). Na úspešný a bezstresový chov potrebuje priestrannú, husto osadenú voliéru s úkrytmi, pokoj a súkromie. Začínajúcemu chovateľovi sa odporúčajú dostupnejšie a menej plaché astrildovité pinky (napr. amadinka zebrovitá či amada hviezdna). Výhodou tohto druhu je naopak otužilosť voči chladnejšiemu podnebiu.

Amadinka červenouchá nenapodobňuje ľudskú reč — ako astrildovitá pinka na to nemá vlohy. Spieva najmä samec, no jeho prejav je mimoriadne tichý a jemný (tichá flautová nôta a kontaktné volania „oowee"), počuteľný len zblízka. Patrí medzi najtichšie a najnenápadnejšie chované pinky vôbec — vo voľnej prírode ju pozorovatelia často zaregistrujú len podľa hlasu. Nevadí teda ani v byte či paneláku a neruší susedov.

Pohlavia sú si veľmi podobné a rozlíšenie je u tohto druhu ťažké. Samec býva celkovo o niečo sýtejšie sfarbený a v hniezdnom období má výraznejšiu (žiarivejšiu) červenú ušnú škvrnu a sýtejší červený zobák; samica je nepatrne matnejšia. Najspoľahlivejším vodidlom je správanie — toká a spieva iba samec (zaujíma nafúknutú pózu so steblom v zobáku). Pri istote sa odporúča DNA test pohlavia alebo posúdenie skúseným chovateľom. Mladé vtáky sú matné bez výraznej červenej ušnej škvrny — pohlavie u nich nemožno určiť.

Potrebuje priestrannú, husto osadenú voliéru, nie holú klietku. Keďže pinky lietajú vodorovne a tento druh má slabší let a tajnostkársku povahu, rozhodujúca je dĺžka a najmä bohaté osadenie priestoru — husté kry, tŕstie a trsy tráv ako úkryty a súkromie. V austrálskej aviculture sa odporúčajú veľké zarastené voliéry s prirodzenými drevinami (melaleuka, kunzea, grevileia). Voliéra musí mať suchý, chránený a bezprievanový prístrešok. Vybavenie: bidielka rôznej hrúbky, misky na semená, klíčky, vaječnú zmes a zeleninu, sépiová kosť, grit a kúpacia miska. Drží sa v pevnom páre — nikdy nie osamote.

Základ tvorí kvalitná zmes drobných semien pre exotické pinky (proso žltý, biely, červený, senegalské proso, mohár, lesknica). Vo voľnej prírode zbiera najmä semená ostríc (Lepidosperma) a tráv. K základu pridávajte klíčené/polozrelé semená, zelené krmivo (ptačinec, mladá tráva so zelenými metličkami, listy ďateliny a púpavy, žaburinka), polozrelé metličky prosa ako pochúťku a počas hniezdenia vaječnú zmes a drobnú živú potravu (zvliekané múčne červy, vaječné kukly, drosophila). Vždy musí byť dostupná sépiová kosť a grit a čerstvá voda. Pozor na obezitu — olejnaté semená len striedmo. Vyhnite sa avokádu (toxické), soleným a sladeným potravinám a plesnivému krmivu.

Vo voľnej prírode je druh hodnotený ako málo dotknutý (IUCN Least Concern, 2016) so stabilným trendom — vďaka sedavým zvykom dokáže opätovne osídľovať vhodné biotopy. Lokálne ho však ohrozuje premena pôvodných lesov na plantáže a poľnohospodársku pôdu, zasoľovanie a zmeny vodného režimu (z okolia Perthu už vymizol). Druh nie je zaradený v CITES. V chove je vzácny a náročný a aj v Austrálii sa drží len v rukách skúsených chovateľov; mimo Austrálie je v ponuke len zriedka. Ak sa preň rozhodnete, uprednostnite odchované, krúžkované vtáky od renomovaného špecializovaného chovateľa — práve cieľavedomý chov pomáha druh v aviculture zachovať.

Rozmnožovanie je náročnejšie a vyžaduje skúsenosti, priestor a pokoj. Pár (s celoživotným partnerstvom) stavia najväčšie guľovité hniezdo zo všetkých austrálskych astrildov (z trávy, s vyše 2 000 kúskami materiálu a stovkami pierok) v hustom kríku alebo ponuke; samica znáša 4–6 čisto bielych vajec, na ktorých sa striedajú obaja rodičia. Mláďatá sa liahnu po ~14 dňoch a hniezdo opúšťajú približne za 3 týždne (okolo 23 dní), potom ich rodičia ešte 2–3 týždne dokrmujú. Kľúčom k úspechu je dostatok bielkovín (vaječná zmes a živá potrava), pokoj a súkromie a priestranná osadená voliéra — tento plachý druh pri vyrušovaní hniezdenie ľahko preruší.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Stagonopleura oculata — Least Concern, 2016, populačný trend stabilný), BirdLife International DataZone, Cornell Lab — Birds of the World, eBird, Avibase, iNa

 Video — Amadinka červenouchá

Amadinka červenouchá (Stagonopleura oculata) — video o speve a chove

Amadinka červenouchá (Stagonopleura oculata) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Slovensky (alt.):   diamantovka červenosluchá, Česky:   Amadina rudouchá, Anglicky:   Red-eared firetail, Nemecky:   Rotohramadine (Rotohr-Amadine), Francúzsky:   Diamant oculé (Diamant à oreilles rouges), Poľsky:   kraśniczek czerwonouchy, Maďarsky:   vörösfülű pinty, Rusky:   Краснохвостая амадина