Estrildidae (astrildovité)
Amada trojfarebná patrí medzi najtichšie astrildovité amady. Samec spieva jemný, šeplavý spev zložený z tlmených bzučivých a sykavých tónov, ktorý je takmer nepočuteľný už na niekoľko metrov — pri speve nafukuje perie a otvára zobák, pričom hlas je často slabší než vizuálna demonštrácia. V kŕdli sa vtáky dorozumievajú krátkymi kontaktnými volaniami typu tichého „pít", „tret" či „tsk", ktorými udržiavajú spojenie pri zbere potravy. Samice nespievajú, vydávajú len kontaktné a varovné tóny. Druh nevydáva prenikavé ani hlučné zvuky, je preto vhodný aj do bytovej zástavby. Hlasovo je takmer nerozoznateľný od príbuznej amady gaštanovej (L. atricapilla) — celá skupina je vokálne veľmi podobná.
Samec predvádza typický tok astrildovitých: vezme do zobáka dlhé steblo trávy, naťahuje sa, nafukuje perie a vykonáva poskakujúci „tanec" sprevádzaný tichým spevom. Pár sa vzájomne preperúva. Na hniezdenie je vhodná samica vo veku aspoň 12 mesiacov; najlepšie výsledky prichádzajú v druhom roku chovu. Stabilný, zladený pár je základom úspechu.
Pár stavia guľovité hniezdo z jemných suchých stebiel a tráv s bočným vchodom — preferuje hustý kríky alebo búdku/prútený košík vyššie nad zemou. Ponúknite hniezdny materiál (kokosové vlákno, suchá tráva, jemné seno). Samica znáša biele vajíčka, jedno denne. Pri dobrých podmienkach môže mať 3–4 znášky za rok — netreba ich však nechať vyčerpať, po 2–3 odchovoch dajte páru pokoj.
Na vajciach sedia oba partneri striedavo a v noci spoločne. Počas inkubácie zaistite pokoj a stabilné teplo, obmedzte rušenie a kontroly hniezda na minimum. Dôležitý je trvalý prístup k vápniku (sépiová kosť, drvené lastúry) ešte pred znáškou, aby boli škrupiny pevné.
Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — holé, slepé a plne odkázané na rodičov. Rodičia ich kŕmia natrávenými semenami, vaječnou zmesou a naklíčencami; v tomto období výrazne pomáha aj živá potrava (drobné múčne červy, pinkies). Mláďatá majú v kútikoch zobáka nápadné žobravé znaky. Treba zabezpečiť dostatok mäkkého a bielkovinového krmiva, inak hrozí, že rodičia mláďatá zanedbajú.
Mladé opúšťajú hniezdo vo veku okolo 21–24 dní, no ešte ich rodičia dokrmujú ďalšie 1–2 týždne, kým sa naučia samostatne zbierať a lúpať semená. Mláďatá majú nevýrazný hnedastý šat bez čiernej hlavy a tmavší zobák. Dospelé trojfarebné sfarbenie získavajú postupne preperením po niekoľkých mesiacoch.
Po osamostatnení (približne 6 týždňov) mladé oddeľte od rodičov, aby ich nerušili pri ďalšej znáške. Pohlavná dospelosť nastáva okolo 9–12 mesiacov, no na chov je lepšie počkať do plného roka. Dĺžka života v chove je približne 5–8 rokov pri správnej starostlivosti. Pri odchove pomáhajú aj bengálky domáce ako spoľahliví pestúni, keďže amada trojfarebná nie je vždy istým rodičom.
Amada trojfarebná je plachý kŕdľový vták, ktorý sa neochočuje na ruku ako napríklad andulka. Cieľom nie je krotkosť, ale návyk na pokojnú prítomnosť človeka, aby vták nepanikáril pri obsluhe. Trpezlivým a tichým prístupom prestane unikať a začne pri chovateľovi pokojne žrať a kúpať sa. Branie do ruky znáša len ako stres (napr. pri kontrole zdravia), preto ho obmedzte na nevyhnutné minimum. Najlepšiu „dôveru" dosiahnete pravidelným kŕmením z tej istej ruky/misky a vyhýbaním sa prudkým pohybom.
Umiestnite klietku/voliéru do pokojnej, frekventovanej miestnosti, aby si vták zvykol na bežný pohyb ľudí bez stresu.
Hovorte na vtáky tichým, pokojným hlasom a vyhýbajte sa prudkým pohybom či mávaniu rukami v ich blízkosti.
Krmivo a čerstvú vodu vymieňajte pravidelne v rovnakom čase — vtáky si spoja vašu prítomnosť s niečím príjemným.
Pochúťky (klas prosa, naklíčence) podávajte z ruky alebo cez mriežku, aby si vtáky postupne skrátili únikovú vzdialenosť.
Branie do ruky obmedzte len na nevyhnutné situácie (zdravotná kontrola, presun); robte to potme alebo za šera, kedy je vták pokojnejší.
Bežná a dostupná amada — kupujte radšej v páre (vyššia cena za pár). Ceny u súkromných chovateľov a na burzách bývajú nižšie než v predajniach. Ujasnite si pohlavie (samce spievajú) a vyžiadajte si informácie o pôvode a kŕmení.
| Amada trojfarebná | Bengálka domáca | Amadinka červenozobá | Astrild obyčajný | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 11–12 cm | 11–12 cm | 12–13 cm | 10–13 cm |
| Váha | 12–14 g | 12–16 g | 15–19 g | 7–10 g |
| Dožitie | 5–8 r | 5–8 r | 5–8 r | 4–8 r |
| Hlučnosť | 1/5 | 1/5 | 2/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | domestikovaná | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Gaštanové telo, čierna hlava a hruď, biela škvrna na bruchu, modrosivý zobák | Domestikovaný druh, hnedo-biele variabilné sfarbenie, neexistuje vo voľnej prírode | Hnedasté šupinaté telo, samec s červeným pásom cez hrdlo („podrezané hrdlo") | Sivohnedé jemne priečne pruhované telo, červený zobák a červený prúžok cez oko |
| Areál | Južná Ázia (India, Srí Lanka, Bangladéš) — tichá otužilá kŕdľová amada | Iba v chove — najlepší pestún a vták pre úplných začiatočníkov | Subsaharská Afrika — otužilá, výraznejší pohlavný dimorfizmus | Subsaharská Afrika — drobný čulý astrild, obľúbený do voliér |
Príznaky: Nafúknuté perie, malátnosť, sedenie na dne, dýchavičnosť, strata chuti do žrania
Najčastejší problém pri chove tohto teplomilného druhu — pri poklese teploty pod +5 až +10 °C alebo v prievane vták rýchlo prechladne a oslabne. Prejaví sa nafúknutím a apatiou. Prevencia: vyhrievané priestory nad +10 °C (ideálne +15 až +20 °C), ochrana pred prievanom a vlhkým chladom. Pri náznaku podchladenia presuňte vtáka do tepla (~28–30 °C, infralampa s úkrytom pred svetlom) a vyhľadajte veterinára.
Príznaky: Sťažené dýchanie, dýchavičnosť, chvostové „pumpovanie", chudnutie, zmena hlasu
Plesňová infekcia (najmä Aspergillus) z plesnivého zrna, navlhnutých naklíčencov alebo vlhkej podstielky. Prevencia: len čerstvé, suché krmivo, dôkladne preplachované naklíčence, čistá a suchá voliéra, dobré vetranie bez prievanu. Liečba je zdĺhavá a vyžaduje veterinára.
Príznaky: Hnačka, chudnutie napriek žraniu, matné perie, slabosť
Bežné u vtákov zo skupinového chovu a voliér, najmä pri kontakte s trusom na dne. Prevencia: hygiena voliéry, pravidelné čistenie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Pri podozrení vyšetrenie trusu a cielené odčervenie u veterinára (aviárneho špecialistu).
Príznaky: Samica nafúknutá, sedí na dne, namáha sa, ochabnuté nohy, nečinnosť
Samica nedokáže zniesť vajce — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní z prílišného hniezdenia. Prevencia: trvalý prístup k sépiovej kosti a minerálom, dostatok tepla a obmedzenie počtu znášok na 2–3 ročne. Pri zavretí vajca okamžite teplo a urgentne veterinár.
Príznaky: Kašeľ a cvakanie pri dýchaní (vzdušnicový roztoč), škrabanie, vypadávanie peria, nepokoj v noci
Vzdušnicový roztoč napáda dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky a dýchavičnosť), iné roztoče dráždia kožu a perie. Prevencia: karanténa nových vtákov, hygiena a kontrola. Liečba špecifickými prípravkami pod dohľadom veterinára — neodborné použitie prípravkov môže vtákom uškodiť.
Trojfarebná podľa šatu, nie podľa rodu — slovenské aj anglické meno (Tricoloured Munia) odkazuje na tri kontrastné farby: gaštanové telo, čiernu hlavu s hruďou a bielu škvrnu na bruchu. Práve biela škvrna na strednom bruchu ju odlišuje od blízkej amady gaštanovej, ktorá má spodok jednotne gaštanový.
Bývala súčasťou „komplexu munia" — donedávna sa pod Lonchura malacca radil aj poddruh atricapilla. Dnes je amada gaštanová (Lonchura atricapilla, Chestnut Munia) samostatný druh, takže pravá L. malacca ostáva obmedzená na južnú Áziu (India, Srí Lanka, Bangladéš).
Jeden z najtichších voliérových vtákov — spev samca je taký jemný a šeplavý, že je sotva počuteľný na pár metrov. Pri toku vták viac „vidno" než počuť — nafukuje perie a otvára zobák takmer bez zvuku. Preto je obľúbená aj u ľudí v bytoch.
Vták ryžovísk — v prírode je viazaná na vlhké trávnaté biotopy, ryžoviská a tŕstie, kde v kŕdľoch zbiera semená tráv. Na ryžových poliach ju miestami považujú za škodcu, podobne ako iné muny.
Modrosivý „oceľový" zobák — mohutný kužeľovitý modrosivý zobák je dokonale prispôsobený na lúpanie drobných semien tráv a tvorí výrazný kontrast s čiernou hlavou.
Mláďatá vyzerajú úplne inak — juvenily nemajú čiernu hlavu, sú nenápadne hnedasté so svetlejším bruškom a ľahko sa zamieňajú s mladými iných munií. Trojfarebný šat získavajú až preperením po niekoľkých mesiacoch.
Otužilá, ale teplomilná — je nenáročná na kŕmenie a chov, no citlivá na chlad: neznáša teploty pod +5 °C a v našich podmienkach potrebuje na zimu vyhrievané priestory. To je hlavná vec, na ktorú musí začínajúci chovateľ myslieť.
Plodná, no nie vždy spoľahlivý rodič — pri dobrých podmienkach môže mať 3–4 znášky ročne, ale niekedy mláďatá zanedbáva. Preto sa v chove osvedčili bengálky domáce ako pestúni, ktoré spoľahlivo odchovajú aj cudzie mláďatá.
Bežný druh bez ochranárskeho rizika — IUCN ju vedie ako Least Concern (najmenej ohrozená) a nie je v CITES; vďaka introdukovaným populáciám (Karibik, Amerika, Havaj, Japonsko) jej areál mimo domoviny dokonca rastie.
Spoločenská do zmiešanej voliéry — patrí medzi pokojné a znášanlivé amady, ktoré dobre vychádzajú so zebričkami, bengálkami a astrildmi. Najlepšie sa cíti v kŕdli, samota jej škodí.
Áno, je to jedna z najvhodnejších amád pre začiatočníkov. Je otužilá (s jednou výnimkou — citlivosťou na chlad), nenáročná na kŕmenie (základ tvorí zmes drobných semien) a pokojná, znášanlivá povaha ju robí ideálnou do zmiešanej voliéry. Treba jej len zabezpečiť spoločnosť vlastného druhu (minimálne pár), priestor na lietanie a hlavne teplo cez zimu (nad +10 °C). Nečakajte ochočeného maznáčika — je to vták na pozorovanie, nie na ruku.
Druh je teplomilný a neznáša chlad — to je najdôležitejšie pravidlo chovu. Cez zimu ju treba držať vo vyhrievaných vnútorných priestoroch s teplotou nad +10 °C, ideálne +15 až +20 °C, a chrániť pred prievanom a vlhkým chladom. Vonkajšiu voliéru možno využívať len v teplom období s prístupom do vyhrievanej časti. Pri náznaku podchladenia (nafúknuté perie, apatia, sedenie na dne) vtáka okamžite presuňte do tepla a vyhľadajte veterinára. Teploty pod +5 °C bývajú pre druh osudné.
Základom je kvalitná zrnková zmes pre exoty — proso (žlté, červené, striebristé), mohár, lesknica kanárska a panicum. Denne dopĺňajte čerstvú vodu, grit a sépiovú kosť (vápnik). Mimo hniezdenia toto stačí; pred a počas odchovu pridajte naklíčené semená, vaječnú (mäkkú) zmes, zelené krmivo (hviezdica, púpava, šalát) a polozrelé klasy tráv. Živá potrava (múčne červy, pinkies, drobné cvrčky) nie je nevyhnutná, ale pri kŕmení mláďat pomáha. Vyhnite sa nadbytku olejnatých semien (slnečnica) — vták tučnie.
Nie je hlučná — naopak, patrí medzi najtichšie voliérové vtáky. Spieva len samec, a to jemným, šeplavým spevom, ktorý je takmer nepočuteľný už na pár metrov; pri speve nafukuje perie a otvára zobák skôr „naoko". V kŕdli vydáva len tlmené kontaktné volania typu „pít" či „tret". Vďaka tomu je vhodná aj do bytu a neruší susedov. Hovoriť ani napodobňovať zvuky nedokáže — astrildovité amady nie sú mimické druhy.
Ide o dva blízke, donedávna spájané druhy. Amada trojfarebná (Lonchura malacca) má bielu škvrnu na strednom bruchu (preto „trojfarebná" — gaštanová, čierna, biela) a žije v južnej Ázii (India, Srí Lanka, Bangladéš). Amada gaštanová / mníška čiernohlavá (Lonchura atricapilla, Chestnut Munia) má spodok tela jednotne gaštanový bez bielej škvrny a obýva juhovýchodnú Áziu až po Filipíny. Pôvodne bola atricapilla poddruhom malacca, dnes sú to samostatné druhy. Hlasovo aj správaním sú veľmi podobné a v chove sa s nimi zaobchádza rovnako.
Pohlavia sú navonok takmer rovnaké (slabý dimorfizmus) a spoľahlivé rozlíšenie je ťažké. Najistejším znakom je spev — spieva len samec (tichý šeplavý tokový spev, často so steblom v zobáku a poskakovaním), samica nespieva. Niektorí chovatelia uvádzajú u samcov o niečo sýtejšiu gaštanovú a celistvejšiu čiernu, no tento rozdiel je nespoľahlivý a v páre ťažko hodnotiteľný. Najistejšie potvrdenie pohlavia poskytne DNA test z pera alebo dlhodobé pozorovanie tokového správania.
Pri teple, pokoji a kvalitnom kŕmení hniezdi ochotne, najmä na jar. Pár stavia guľovité hniezdo z jemných stebiel v hustom kríku alebo búdke/košíku vyššie nad zemou. Samica znáša typicky 4–6 bielych vajec, inkubácia trvá 13–14 dní (sedia oba partneri). Mláďatá sú krmivé, hniezdo opúšťajú asi po 3 týždňoch a rodičia ich ešte 1–2 týždne dokrmujú. Pri dobrých podmienkach 3–4 znášky ročne, no netreba samicu vyčerpať. Keďže druh nie je vždy spoľahlivým rodičom, niektorí chovatelia využívajú bengálky domáce ako pestúnov.
