Mníška päťfarebná (Lonchura quinticolor)

Estrildidae (astrildovité)

Mníška päťfarebná

Lonchura quinticolor — drobná astrildovitá pinka Malých Sundských ostrovov s pomarančovo-zlatým trtáčom a bielou hruďou — vzácny hosť v európskom chove

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozená; IUCN Red List species ID 22719847). Druh je lokálne nigde nie je početný (nirgendwo häufig), no celková populácia je stabilná v rámci viacerých ostrovov Malých Sundských ostrovov. Nie je zaradený do CITES. Hlavnými hrozbami sú degradácia trávnatých biotopov a ryžových polí na ostrovoch.
Dĺžka11,5–12,5 cm
PôvodMalé Sundské ostrovy (Indonézia)
PovahaSociálny, pokojný, vzácny
StravaSemená + živá potrava pri odchove
Dožitiepresné údaje neoverené
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

55% 15% 12% 10% STRAVA zloženie
Drobné semená tráv — proso žlté, biele, červené, mohár (Setaria), lesknica kanárska — základ dennej stravy; v prírode predovšetkým divoké trávy a ryža 55%
Klíčené a namočené semená — zvýšená stráviteľnosť, vitamíny skupiny B; nevyhnutné v hniezdnej sezóne 15%
Živá potrava — mravenčie kukly, drobné larvy múčneho červa, drosophila — kľúčová pri odchove mláďat 12%
Vaječná zmes a mäkké krmivo — zdroj bielkovín pri hniezdení a odchove mláďat 10%
Zelené krmivo a polozrelé metličky tráv — hviezdica, púpava, mliečne semená z voľnej prírody 5%
Minerály — sépiová kosť, grit, drvené lastúry — vápnik nevyhnutný pre samičky v hniezdnom období 3%

Odporúčané potraviny

  • Zmes pre exotické pinky / munia — proso žlté, červené a biele, mohár (Setaria), lesknica kanárska, panicum — základná denná strava
  • Klíčené a namočené semená — denne čerstvo pripravené; zvyšujú stráviteľnosť a obsah vitamínov skupiny B; mimoriadne dôležité v hniezdení
  • Metličky prosa (spray millet) — obľúbená pochúťka, podporuje dôveru k chovateľovi a znižuje stres pri aklimatizácii
  • Mravenčie kukly (vaječné kukly) — najdôležitejšia živá potrava; kľúčová pri odchove mláďat v hniezde
  • Drobné larvy múčneho červa, drosophila — vhodná živá potrava, najmä v hniezdnej sezóne a pri odchove
  • Vaječná (vajcová) zmes — varené vajce so suchárovou strúhankou alebo hotová vaječná zmes; zdroj bielkovín pri odchove
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná (žabinec), mladá púpava, špenát (nepostriekané, umyté)
  • Polozrelé (mliečne) metličky tráv a burín — mníšky sú prirodzene granivory živiace sa v tráve a ryžových poliach
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit — trvalo k dispozícii (vápnik, minerály, prevencia zadržania vajca)
  • Čerstvá pitná voda denne + plytká miska na kúpanie — mníšky si pravidelne kúpajú perie

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre drobné vtáky
  • Soľ, slané, korenené, sladené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo — riziko otravy aj v malých dávkach
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Nadbytok tučného krmiva mimo hniezdnej sezóny — vedie k obezite pri sedavom klietkovom chove
Tip od odborníka Mníška päťfarebná je granivorna astrildovitá pinka — základ každodennej stravy tvorí kvalitná zmes drobných semien (proso, mohár, lesknica kanárska). V prírode sa živí predovšetkým semenami divých tráv a ryžovými obilninami, prípadne zbiera potravu na zemi aj lezením po steblách. Neodmysliteľnou súčasťou chovu je klíčené krmivo, ktoré zvyšuje stráviteľnosť a obsah vitamínov skupiny B; podávaj ho denne čerstvo pripravené. V hniezdnej sezóne je živá potrava (mravenčie kukly, drobné larvy) nevyhnutná — práve bielkovina živočíšneho pôvodu umožňuje rodičom úspešne odkŕmiť mláďatá; bez nej môžu rodičia znášku opustiť alebo vyhadzovať mláďatá z hniezda. Sépiová kosť musí byť k dispozícii trvalo (prevencia zadržania vajca u samíc). Metličky prosa sú najobľúbenejšou pochúťkou a pomáhajú pri aklimatizácii nového vtáka. Mimo hniezdenia obmedz živočíšne krmivo a dbaj na pohybovú aktivitu (prevencia obezity). Vodu meň denne a zaisti plytkú misku na kúpanie.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Mníška päťfarebná je tichý a nenápadný vták — jej hlas sa skladá z jemných vysokých „wi-wi-wi“ kontaktných volaní a hlasnejších „tririp“ tónov. Hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje okolie. Vhodná do bytu bez obmedzení hlukom.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Mníška päťfarebná nie je maznavcový vták na ruku — ako väčšina astrildovitých je to druh primárne na pozorovanie. Pri správnom chove si na prítomnosť chovateľa zvykne a nepanikári, no fyzický kontakt ju stresuje. Najväčší pôžitok prinesie pár alebo skupinka v priestrannej klietke alebo voliére.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívna a čulá pinka — mníška päťfarebná je celý deň v pohybe, pohybuje sa po klietke, skáče po bidielkach a venuje sa sociálnym interakciám. Ako sociálny druh je najaktívnejšia v skupinovom chove a potrebuje dostatok priestoru na lietanie.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Mníška päťfarebná nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú. Repertoár je vrodený — krátke kontaktné volania a jednoduché tokové tóny; reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Mníška päťfarebná patrí medzi tichšie klietkové astrildovité pinky — jej hlas sa skladá z jemných vysokých „wi-wi-wi“ kontaktných volaní a hlasnejších „tririp“ tónov (dokumentované z nahrávok z Východného Timoru cez Xeno-canto, nahrávač Colin Trainor). Hlas je počuteľný len z blízkosti a takmer nepostrehnuteľný na vzdialenosť. Nepreniká cez steny a nevyrušuje v nočnom tichu (druh je denný). V skupinovom chove je charakteristické jemné kontaktné čvirikanie skupiny. Druh nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky — repertoár je vrodený a jednoduchý.

Dokáže hovoriť? Mníška päťfarebná nenapodobňuje ľudskú reč ani hvizdy. Astrildovité pinky rodu Lonchura túto schopnosť nemajú. Repertoár je vrodený — krátke kontaktné volania a jednoduché tóny.

Typické zvuky

  • Jemné vysoké „wi-wi-wi“ — krátke, opakované kontaktné volania; pár a skupinka nimi udržiavajú kontakt počas pohybu po klietke
  • Hlasnejšie „tririp“ tóny — krátky varovný alebo kontaktný výkrik pri vyrušení alebo zmene situácie
  • Tiché tokové štebotanie samca — predvádza sa so steblom v zobáku pri dvorení; počuteľné len z bezprostrednej blízkosti
  • Skupinové jemné čvirikanie — v skupinovom chove nepretržité, nenápadné bzučivé šumenie skupinky

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v chove — pri dlhšom dni, teple nad 20 °C a dostatku živej potravy; na Flores v prírode február–máj a august
Tok — samec tokuje so steblom v zobáku, poskakuje a vydáva tiché tóny pred samicou
Inkubácia 14–16 dní (obaja rodičia); mláďatá nezávislé po 2–3 týždňoch od vyliahnutia; živá potrava nevyhnutná
Pokojové obdobie — kratší deň a pokoj; obmedz tučné krmivo, dopraj páru oddych medzi hniezdnymi sezónami
Pelichanie — mláďatá začínajú pelichať okolo 2. mesiaca, dokončia v 3.–4. mesiaci; zvýš bielkoviny
Celoročne: čerstvá pitná voda denne, sépiová kosť trvalo, plytká kúpacia miska — mníšky sa radi kúpajú
Skupinový chov: sociálny druh — chov v páre alebo skupinke; kolonialné hniezdenie v priestrannej voliére odporúčané

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročná exotická pinka pre skúsenejšieho chovateľa — mníška päťfarebná je vzácna a v zajatí málo rozmnožovaná. Strava a základná starostlivosť sú podobné iným mníškam (proso, klíčené semená, živá potrava pri odchove), no druh je v SR a ČR zriedkavý a jeho získanie si vyžaduje kontakty v chovateľskej komunite. Pre úplného začiatočníka je vhodnejšia mníška gaštanová alebo bengalka.
Priestor Pár alebo skupinka: letová klietka min. 80–100 cm dĺžky, ideálne voliéra. Drôtové rozstupy max. 12 mm. Bidielka rôznej hrúbky, plytká miska na kúpanie, hniezdne búdky alebo košíky, dostatok hniezdneho materiálu (jemná tráva, kokosové vlákno). Pri skupinovom chove je nutná dostatočná plocha — min. 0,3–0,5 m³ na pár.
Deti v domácnosti Vhodná pre rodiny ako vták na pozorovanie. Mníška päťfarebná je farebná — zlatý trtáč a biela hruď upútajú pohľad. Nie je určená na maznanie (manipulácia ju stresuje), ale pri pravidelnom kŕmení si zvykne na prítomnosť chovateľa. Dôležité pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňaj, nepoklepávaj klietku; (2) kŕmenie a sledovanie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe klietky umývanie rúk.
Hlučnosť Áno — mníška päťfarebná je tichý, nenápadný vták. Hlas je jemný, tvorený krátkymi vysokými výkrikmi a nezaťažuje okolie. Vhodná do bytu aj na miestach citlivých na hluk.
Verdikt odborníka Mníška päťfarebná (Lonchura quinticolor) je drobná (11,5–12,5 cm) astrildovitá pinka endemická na Malých Sundských ostrovoch Indonézie a Východného Timoru. Dospelý jedinec je okamžite rozpoznateľný podľa gaštanovo-hnedej hlavy s jemnými bielkastými strémakami na lícach, pomarančovo-zlatého trtáča a svrchných kroviek chvosta, bielej hrude a predného spodku tela a čiernych stehien a spodných kroviek chvosta. Mohutný bledosivý zobák je typickým znakom rodu Lonchura. Pohlavný dimorfizmus chýba — samec a samica vyzerajú rovnako; pohlavie spoľahlivo určíš len pozorovaním správania (samec tokuje so steblom) alebo DNA-sexovaním. Juvenilné jedince sú výrazne odlišné — majú ryšavohnedú svrchok a žltkasto-hnedý spodok bez zlatého trtáča; dospelé sfarbenie nadobúdajú počas prechodu v 2.–4. mesiaci. Druh obýva trávnaté porasty, ryžové polia, lesné okraje a krovinové biotopy do nadmorskej výšky ~1 200 m; nikde nie je početný. V chove je vzácnym hosťom — prvý dovoz do Európy bol realizovaný londýnskou ZOO v lete 1939, ďalší dovoz až v roku 1976 a prvý úspešný odchov v zajatí v roku 1980. Napriek neskorším importom druh zostal v chove málo rozmnožovaný, čo odráža aj jeho mierne vyblednuté (menej výrazné) sfarbenie v porovnaní s populárnejšími druhy munií. Odlíšenie od príbuzných mníšok: od mníšky gaštanovej (L. atricapilla) sa quinticolor líši absenciou čiernej hlavy a prítomnosťou nápadného zlatého trtáča; od mníšky trojfarebnej (L. malacca) sa líši bielou hruďou bez gaštanového pásika a zlatým trtáčom. Druh bol hostiteľom dokumentovanej hybridizácie s mníškou hrdzavou (Lonchura ferruginosa) — vzniknutý hybrid je opísaný ako Cream-bellied Munia (Restall 1996). IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC); nie je zaradený do CITES.

Prostredie a požiadavky

Klietka / voliéra
Letová klietka min. 80–100 cm dĺžky pre pár; voliéra s hustou vegetáciou ideálna pre skupinový chov
Mníška päťfarebná je aktívny vták, ktorý potrebuje dostatočný priestor na lietanie. Minimálna letová klietka pre pár je dlhá aspoň 80–100 cm. Drôtové rozstupy max. 12 mm. Vybav klietku bidielkami rôznej hrúbky, plytkou miskou na kúpanie, hniezdnymi búdkami alebo košíkmi a dostatok hniezdneho materiálu (jemná tráva, kokosové vlákno).
Spoločnosť a skupinový chov
V páre alebo skupinovej voliére; sólový chov spôsobuje stres
Mníška päťfarebná je sociálny druh — sólový chov jej nevyhovuje. Darí sa v páre alebo skupinovom chove. V zajatí je málo skúseností s kolonialnym hniezdením — pri väčšej voliére a viacerých pároch je možné, no skúsenosti sú obmedzené pre vzácnosť druhu v chove.
Teplota
Min. 15 °C; ideálne 20–25 °C; neznáša mráz, prudký chlad ani prievan
Pochádza z tropickej Indonézie — nie je vhodná pre chlad, prievan ani vlhko. V byte jej vyhovuje bežná izbová teplota (20–25 °C). Vo vonkajšej voliére len od mája do septembra; pri prvých náznakoch nočného chladu presun dnu.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Kompaktné guľaté hniezdo z trávy v hustom kre alebo trstine; búdky, košíky; materiál — jemná tráva, kokosové vlákno
Pár si stavia kompaktné guľaté hniezdo z hrubých listnatých materiálov v hustých krovinách alebo trstinovitých zväzkoch — v chove je vhodné ponúknuť polootvorené búdky, košíky alebo zväzky trstiny. Kľúčový je pokoj — časté vyrušovanie vedie k opusteniu hniezda. Hniezdenie stimulujú dlhší deň, teplo a dostatok živej potravy.
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; dlhší deň stimuluje hniezdenie, kratší deň = oddych
Mníška päťfarebná je denný vták — potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy (8–10 h tmy na nočný oddych). Dlhší deň a teplo sú prirodzeným podnetom na hniezdenie; mimo sezóny dopraj kratší deň a pokoj.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie — mníšky sa radi kúpajú; denná výmena vody
Mníšky si radi a pravidelne kúpajú perie — kúpanie je dôležité pre kondíciu peria a pohodu vtáka. Ponúkaj plytkú misku s čistou vodou každý deň. Pitnú vodu tiež meň denne, misky pravidelne umývaj.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar–leto (pri dlhšom dni, teple a dostatku živej potravy)

Samec tokuje rituálom so steblom v zobáku — naťahuje sa, poskakuje a otáča pred samicou. Tento rituál je spoľahlivým indikátorom pohlavného dospenia a pohody páru, ako aj jedinou vizuálnou metódou rozlíšenia pohlavia. Na hniezdenie stimuluje dlhší deň, teplo nad 20 °C a dostatok krmiva vrátane živej potravy.

Hniezdo a znáška
Znáška 5–6 vajec

Pár si stavia kompaktné guľaté hniezdo z hrubých listnatých materiálov a trstiny v hustých krovinách. Samica kladie 5–6 vajec (zdroje: Wikipedia DE a BirdForum Opus zhodne uvádzajú 5–6). Trvalo dostupná sépiová kosť je nevyhnutná. Hniezdo nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.

Inkubácia
14–16 dní; obaja rodičia, v noci samica

Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia, v noci prevažne samica. Inkubácia trvá 14–16 dní (zdroje: Wikipedia DE a BirdForum Opus zhodne). V tomto období je kľúčový pokoj — pri vyrušovaní pár znášku opúšťa.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; živá potrava nevyhnutná

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. Rodičia ich nepretržite zahriavajú počas prvých 10 dní. V tomto období je živá potrava kľúčová (mravenčie kukly, drobné larvy) — bez nej môžu rodičia mláďatá vyhadzovať. Zabezpeč pokoj, teplo (min. 20 °C) a dostatok živej potravy po celý čas odchovu.

Vyletenie a osamostatnenie mláďat
Nezávislé po 2–3 týždňoch; pelichanie od 2. mesiaca

Mláďatá sa stávajú nezávislými 2–3 týždne po vyliahnutí (zdroj: Wikipedia DE a PictureBird). Juvenilné jedince majú ryšavohnedú svrchok a žltkasto-hnedý spodok bez zlatého trtáča — výrazne odlišné od dospelých. Pelichanie do dospelého sfarbenia začína okolo 2. mesiaca a dokončuje sa v 3.–4. mesiaci.

Hniezdna sezóna v prírode
Február–máj a august (Flores); v chove jar–leto

V prírode na ostrove Flores bolo dokumentované hniezdenie v mesiacoch február–máj a august (BirdForum Opus / Wikipedia EN). V chove prebieha hniezdenie pri stimulácii dlhším dňom a teplom — typicky apríl až august v europskych podmienkach. Medzi hniezdnymi sezónami je dôležité zabrániť premnoženiu (obmedziť deň, odstrániť hniezdny materiál).

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa trvá 3–6 týždňov; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu. Skutočné ochočenie na ruku nie je cieľom — ide o vták primárne na pozorovanie.

Mníška päťfarebná je plachejší druh ako niektoré bežnejšie mníšky — v chove je vzácna, čo sa prejavuje aj citlivejšou reakciou na vyrušenie. Pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvykne. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie metličky prosa cez mriežku a pohybovanie sa pri klietke pokojne a pomaly. Skupinový chov (pár, skupinka) výrazne znižuje stres jednotlivca.

1

Po prevoze nechaj pár 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať — nepresúvaj klietku, nekontroluj príliš, len doplňaj krmivo a vodu

2

Pohybuj sa pri klietke pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia vzácne a citlivé mníšky viac ako bežné druhy

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj metličku prosa cez mriežku — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou

4

Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu; ak musíš, rob to v šere a opatrne

Cena a kde kúpiť

30–60 € / ks (pár ~55–100 €); presné údaje pre SR/ČR neoverené — druh je vzácny

Mníška päťfarebná je v SR a ČR vzácna až ťažko dostupná klietková pinka. V Európe bola opakovane dovezená (1939, 1976 a neskôr), no v chove zostala málo rozmnožovaná. Dostupnosť závisí od aktuálnych chovatelia so špeciálnym záujmom o ázijské munia; nie je bežne k dostaniu v komerčných chovárňach. Orientačná cena je odhadom 30–60 € za jedinca, pár 55–100 €, no presné aktuálne ceny pre SR/ČR trh nie sú overené — druh sa na bežných inzertných serveroch objavuje sporadicky. Pretože druh nie je v CITES, nákup v rámci EÚ je bez špeciálnych povolení; jedince by mali byť krúžkované.

Chovatelia ázijských munií a astrildovitých piniek v SR/ČR so špeciálnym záujmom o vzácne Lonchura druhy — voliérovo odchované, krúžkované jedince
Európske chovateľské kontakty cez ornithologické spolky (ZO SZCH, ČSCH, nemecké AZ/VZE) a špecializované fóra o astrildovitých (lonchura.eu a iné)
Na čo si dať pozor Mníška päťfarebná je takmer monomorfný druh — samec a samica vyzerajú rovnako. Pohlavie najspoľahlivejšie určíš podľa správania (samec tokuje so steblom) alebo si nechaj potvrdiť od skúseného chovateľa. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami, čistým zobákom a čistým okolím kloaky. Daj pozor na zámenné druhy — mníška gaštanová (L. atricapilla) má čiernu hlavu bez zlatého trtáča; mníška trojfarebná (L. malacca) má gaštanovú hruď s bielym alebo čiernym bruchom. Zlatý pomarančový trtáč je najistejším identifikačným znakom L. quinticolor.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Mníška päťfarebná 11,5–12,5 cm Mníška gaštanová 11–12 cm Mníška hnedochrbatá 11–12 cm Mníška trojfarebná 11–12 cm Bengalka domáca 11–13 cm
Mníška päťfarebná Mníška gaštanová (Lonchura atricapilla) Mníška hnedochrbatá (Lonchura leucogastroides) Mníška trojfarebná (Lonchura malacca) Bengalka domáca (Lonchura striata domestica)
Dĺžka11,5–12,5 cm11–12 cm11–12 cm11–12 cm11–13 cm
Váhapresné údaje neoverené (rod. ~10–14 g)12–15 g10–14 g12–15 g12–16 g
Dožitiepresné údaje neoverené (~7–10 r v zajatí)7–10 r7–10 r7–10 r7–10 r
Hlučnosť3/51/52/51/51/5
Stav IUCNIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITES
PovahaGaštanová hlava, pomarančovo-zlatý trtáč, biela hruď, čierne stehná; bez pohlavného dimorfizmu; juvenilné sfarbenie výrazne odlišnéČierna hlava a krk, gaštanovo-hnedý chrbát a boky, tmavší stred brucha; bez zlatého trtáča; monomorfnáČierna hlava, hnedý chrbát, biely spodok; podobná farebná schéma ako quinticolor, no bez zlatého trtáčaČierna hlava, gaštanová hruď, biely alebo čierny stred brucha (polymorfná); bez zlatého trtáča; monomorfnáBielo-hnedá alebo čierno-biela kresba; viac farebných variantov; domestikovaná; bez zlatého trtáča
AreálEndemit Malých Sundských ostrovov (Lombok–Timor) — vzácny, málo rozmnožovaný v zajatí; zlatý trtáč = kľúčový identifikačný znakTropická Ázia — dostupná, lacná, tichá, sociálna; základ pre začiatočníkov; chýba zlatý trtáčJáva a Bali — menej bežná v chove; porovnateľná veľkosť; odlíšenie: chýba zlatý trtáč, areál inýJužná Ázia — dostupnejšia ako päťfarebná; kľúčový rozdiel: biely/čierny stred brucha ohraničený gaštanovou hruďou, chýba zlatý trtáčDomestikovaná forma — najlacnejšia a najdostupnejšia klietková munia; vhodná ako pestún; chýba zlatý trtáč a exotická farebnosť quinticolor

Choroby a prevencia

Vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum)
vysoká

Príznaky: Klikavý zvuk pri dýchaní, dýchanie s otvoreným zobákom, chrapľavý hlas, vyčerpanosť, malátnosť

Roztoče osídľujú dýchacie cesty — u drobných astrildovitých je infekcia bez liečby smrteľná. Pri klikavom dýchaní ihneď k aviárnemu veterinárovi. Liečba ivermektínom alebo moxidektínom; prevencia: karanténa nových vtákov 2–4 týždne.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky, ochabnuté nohy

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav; najčastejší pri nedostatku vápnika, chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: sépiová kosť trvalo k dispozícii, teplota min. 18 °C.

Neúspešný odchov pri nedostatku živej potravy
stredná

Príznaky: Vyhodené mláďatá alebo vajcia z hniezda, rodičia nenosí potravu do hniezda, hladujúce mláďatá

Najčastejší problém v hniezdnej sezóne — pri odchove mláďat je nevyhnutná živá potrava (mravenčie kukly). Bez živočíšnych bielkovín môžu rodičia mláďatá vyhadzovať. Prevencia: pravidelná živá potrava počas hniezdenia, pokoj pri hniezde.

Črevné parazity (helminty, kokcídie)
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek príjmu potravy, naježené perie, apatia

Astrildovité sú vo voliérovom chove náchylné na črevné parazity. Odporúčaná pravidelná kontrola trusu a odčervenie u aviárneho veterinára. Prevencia: hygiena, suchý substrát, karanténa nových vtákov 2–4 týždne.

Podchladenie a respiračné infekcie
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie

Mníška päťfarebná pochádza z tropickej Indonézie a neznáša chlad pod ~15 °C, prievan ani vlhko. Prevencia: teplá, suchá a bezprievanová miestnosť; vonkajšia voliéra len v teplej časti roka.

Prevencia Mníška päťfarebná je pri správnej starostlivosti odolná klietková pinka. Zdravie stojí na troch pilieroch: (1) Teplo — pochádza z tropickej Indonézie, nie pod 15 °C, bez prievanu; vonkajšia voliéra len v lete. (2) Hygienická klietka — denná výmena vody, pravidelné čistenie misiek a podestielky. (3) Karanténa nových vtákov 2–4 týždne — riziko vzdušníkových roztočov. Pri každom príznaku choroby (nahrbený vták s napuchnutým perím, klikavé dýchanie, riedky trus) vyhľadaj aviárneho veterinára bez odkladu.

Zaujímavosti

1

Endemit Malých Sundských ostrovov — mníška päťfarebná (L. quinticolor) obýva výhradne ostrovy Lombok, Sumbawa, Flores, Alor, Sumba, Timor, Sermata a Babar v súostroví Malé Sundy (Indonézia a Východný Timor); nikde v tomto areáli nie je početná. Druh je tesne viazaný na tento archipel a nenachádza sa na pevninskej Ázii.

2

Zlatý trtáč ako kľúčový identifikačný znak — najistejším rozpoznávacím prvkom dospelého jedinca je pomarančovo-zlatý až žltkasto-zlatý trtáč a svrchné krovky chvosta, ktorý nápadne kontrastuje s gaštanovo-hnedou hlavou a bielou hruďou. Tento znak chýba u mníšky gaštanovej (L. atricapilla), mníšky trojfarebnej (L. malacca) aj mníšky hrdzavej (L. ferruginosa).

3

Odlíšenie od troch príbuzných druhov — (1) L. atricapilla má čiernu hlavu, chýba zlatý trtáč; (2) L. malacca má gaštanovú hruď a biely alebo čierny stred brucha bez zlatého trtáča; (3) L. ferruginosa má bielu hlavu s čiernou tvárou a hnedastou hruďou — vizuálne odlišná. Všetky štyri druhy majú masívny sivý zobák.

4

Hybridizácia s mníškou hrdzavou — mníška päťfarebná bola zdokumentovaná ako hostiteľ hybridizácie s Lonchura ferruginosa (White-capped Munia). Vzniknutý hybrid je v literatúre opísaný ako Cream-bellied Munia a bol formálne zaznamenaný Restallom v roku 1996 v Bulletin of the British Ornithological Club.

5

Vzácna história v európskom chove — prvý dovoz do Európy realizovala londýnska ZOO v lete 1939; ďalší dovoz nasledoval až v roku 1976 a prvý úspešný odchov v zajatí sa podaril v roku 1980. Napriek neskorším importom druh zostal v chove málo rozmnožovaný — čiastočne kvôli menej nápadnému sfarbeniu v porovnaní s populárnejšími munami.

6

Juvenilné sfarbenie výrazne odlišné — mladé jedince majú ryšavohnedú svrchok a žltkasto-hnedý spodok bez charakteristického zlatého trtáča a bielej hrude dospelých. Prechod do dospelého sfarbenia prebieha v priebehu 2.–4. mesiaca veku. Táto diskontinuita v sfarbení môže viesť k zámenám s iným druhom pri nákupe juvenilného jedinca.

7

Tri poddruhy v Malých Sundách — druh má tri uznávané poddruhy: nominátny L. q. quinticolor (Timor a okolité ostrovy), L. q. wallacii (Lombok; pôvodný popis Sharpe, 1890 z typovej lokality Lombok) a L. q. sumba (ostrov Sumba). Detailné morfologické rozdiely medzi poddruhmi nie sú v dostupnej vedeckej literatúre široko zdokumentované.

8

Hlas: „wi-wi-wi“ a „tririp“ — hlasový repertoár je zdokumentovaný nahrávkami z Východného Timoru (Xeno-canto, nahrávač Colin Trainor): slabé vysoké kontaktné „wi-wi-wi“ volania a hlasnejšie krátke „tririp“ tóny. Hlas je výrazne tichší a menej nápadný ako u väčšiny bežne chovaných astrildovitých.

9

Habitat: trávnaté biotopy do 1 200 m n. m. — druh obýva trávnaté porasty, ryžové polia, lesné okraje, krovinové savany a lúky; bol pozorovaný do nadmorskej výšky 1 200 m (niektoré zdroje uvádzajú až 1 600 m). Vyhýba sa hustým lesom a obýva aj transformované (umelé) krajinné typy vrátane poľnohospodárskej pôdy.

Taxonomická klasifikácia

species Mníška päťfarebná (Lonchura quinticolor)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Estrildidae (astrildovité)
Rod Lonchura Sykes, 1832
Druh Lonchura quinticolor (Vieillot, 1807)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — ostrovný indonézsky endemit, vzácne chovaný v zajatí
Poddruhy Druh má tri uznávané poddruhy. Nominátny L. q. quinticolor (Vieillot, 1807) pochádza z Timoru (typová lokalita) a obýva ostrovy Timor, Flores, Alor, Sermata a Babar. L. q. wallacii (Sharpe, 1890) obýva ostrov Lombok a susedný Sumbawa; typová lokalita Lombok. L. q. sumba obýva ostrov Sumba. Medzi poddruhmi existujú mierne rozdiely v sfarbení, avšak podrobné morfologické popisy plumage-rozdielov nie sú široko zdokumentované v dostupnej literatúre.
Avibase_ID 497038CCE3FBE6B7

? Často kladené otázky

Toto sú dve rôzne mníšky s odlišnými areálmi aj sfarbením. Mníška päťfarebná (L. quinticolor) má gaštanovo-hnedú hlavu (nie čiernu), nápadný pomarančovo-zlatý trtáč, bielu hruď a čierne stehná. Mníška gaštanová (L. atricapilla) má čiernu hlavu, čierny krk a hrdlo, tmavší stred brucha a zlatý trtáč chýba. Zlatý pomarančový trtáč je najistejším identifikačným znakom quinticolor.

Skôr nie — druh je vzácny a v zajatí málo rozmnožovaný. Základné požiadavky na stravu a prostredie sú podobné iným mníškam (proso, klíčené semená, živá potrava pri odchove), no druh je ťažko dostupný a jeho získanie si vyžaduje kontakty v špecializovanej chovateľskej komunite. Pre úplného začiatočníka je vhodnejšia mníška gaštanová (L. atricapilla) alebo bengalka (Lonchura striata domestica).

Mníška päťfarebná je takmer monomorfný druh — samec a samica vyzerajú rovnako. Najpresnejší spôsob je sledovanie správania: samec tokuje so steblom v zobáku, naťahuje sa a poskakuje pred samicou — toto správanie je u samíc vzácne. Pri kúpe skupiny viacerých vtákov je pravdepodobnosť zastúpenia oboch pohlaví vyššia; pri pochybnostiach je možné DNA-sexovanie.

Mníška päťfarebná znáša typicky 5–6 vajec. Inkubácia trvá 14–16 dní (obaja rodičia sedia striedavo, v noci prevažne samica). Rodičia mláďatá nepretržite zahriavajú počas prvých 10 dní po vyliahnutí. Mláďatá sú nezávislé 2–3 týždne po vyliahnutí. (Zdroje: Wikipedia DE, BirdForum Opus — zhodujú sa.)

Mníška päťfarebná nie je zaradená v prílohe CITES — nákup, predaj a chov v rámci EÚ nie sú obmedzené špeciálnymi povoleniami. Predávané jedince by mali byť krúžkované (dôkaz odchovu v zajatí). Zákon 543/2002 o ochrane prírody SR sa na tento druh nevzťahuje (nie je európska voľne žijúca forma).

Cream-bellied Munia je medzidruhový hybrid medzi mníškou päťfarebnou (Lonchura quinticolor) a mníškou hrdzavou (Lonchura ferruginosa — White-capped Munia). Hybrid bol formálne opísaný Restallom v roku 1996 v Bulletin of the British Ornithological Club a je zaregistrovaný v Avibase (ID BD03C86388B9390B). Nám ukazuje blízku príbuznosť oboch druhov a zároveň upozorňuje chovateľov na riziko nechcenej hybridizácie pri spoločnom chove týchto dvoch druhov.

Mníška päťfarebná obýva výhradne ostrovy súostrovia Malé Sundy: Lombok, Sumbawa, Flores, Alor, Sumba, Timor, Sermata a Babar. Tieto ostrovy patria Indonézii a Východnému Timoru. Druh nie je prítomný na pevninskej Ázii, Borneu ani Sulawesi.

ZDROJ: Wikipedia EN (Five-colored munia, https://en.wikipedia.org/wiki/Five-colored_munia), Wikipedia DE (Fünffarbennonne, https://de.wikipedia.org/wiki/F%C3%BCnffarbennonne), Avibase (Lonchura quinticolor,

 Video — Mníška päťfarebná

Overené YouTube videá:

 Cudzie názvy

Anglicky:   Five-colored Munia / Chestnut-and-white Munia / Five-coloured Munia, Česky:   Panenka pětibarvá, Nemecky:   Fünffarbennonne, Francúzsky:   Capucin coloré, Španielsky:   Capuchino Multicolor, Taliansky:   Munia cinquecolori, Holandsky:   Vijfkleurennon, Portugalsky:   Capuchinho-de-castanho-e-branco, Poľsky:   Mniszka kasztanowogłowa, Maďarsky:   ötszínű apácapinty, Rusky:   Пятицветная муния, Japonsky:   ゴシキキンパラ (goshikikinpara), Indonézsky:   Bondol Pancawarna, Latinsky:   Lonchura quinticolor (Vieillot, 1807)