Estrildidae (astrildovité)
Amada gaštanovoprsá patrí medzi tiché astrildovité amady, no v rámci munií je vokálne o čosi výraznejšia. Najnápadnejším zvukom je zvonivé, takmer zvončekové kontaktné „tink", ktorým sa vtáky v kŕdli ohlasujú a udržiavajú spojenie. Samec spieva jemný warblujúci spev zložený z tlmených bzučivých a sykavých tónov, ktorý je počuteľný len zblízka — pri speve naťahuje krk, nafukuje perie a poskakuje sem a tam po bidielku smerom k samici, pričom hlas býva slabší než nápadná vizuálna demonštrácia. Samice nespievajú, vydávajú len kontaktné a varovné tóny. Druh nevydáva prenikavé ani hlučné zvuky, je preto vhodný aj do bytovej zástavby. Hlasovo je podobný ostatným austrálsko-ázijským muniam rodu Lonchura — celá skupina je vokálne nenápadná a tichá.
Samec predvádza typický tok astrildovitých: vezme do zobáka dlhé steblo trávy, naťahuje krk, nafukuje perie a poskakuje sem a tam po bidielku smerom k samici za sprievodu tichého warblujúceho spevu. Pár sa vzájomne preperúva. Na hniezdenie je vhodný vyzretý pár v druhom roku; v menšej skupine či kolónii hniezdi druh ochotnejšie a spoľahlivejšie. Pohlavia sú navonok takmer rovnaké, preto je spev (len samec) najistejším vodidlom pri zostavovaní páru.
Pár stavia guľovité (dómovité) hniezdo z jemných suchých stebiel, tráv a rastlinných vlákien s bočným vchodom — v prírode nízko vo vysokej tráve či tŕstí pri vode, v chove preferuje hustý kríky alebo búdku/prútený košík. Ponúknite hniezdny materiál (kokosové vlákno, suchá tráva, jemné seno). Samica znáša biele vajíčka, jedno denne. Druh neznáša rušenie hniezda — kontroly obmedzte na minimum, inak môže znášku opustiť. Pri dobrých podmienkach 2–3 znášky za rok; po nich dajte páru pokoj.
Na vajciach sedia oba partneri striedavo a v noci spoločne. Počas inkubácie zaistite pokoj a stabilné teplo, obmedzte rušenie a kontroly hniezda na minimum — druh je na vyrušovanie pri hniezde citlivý. Dôležitý je trvalý prístup k vápniku (sépiová kosť, drvené lastúry) ešte pred znáškou, aby boli škrupiny pevné.
Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — holé, slepé a plne odkázané na rodičov. Rodičia ich kŕmia natrávenými semenami, vaječnou zmesou a naklíčencami; v tomto období výrazne pomáha aj živá potrava (drobné múčne červy, pinkies) a polozrelé semenné klasy tráv. Mláďatá majú v kútikoch zobáka nápadné žobravé znaky. Treba zabezpečiť dostatok mäkkého a bielkovinového krmiva, inak hrozí, že rodičia mláďatá zanedbajú.
Mladé opúšťajú hniezdo vo veku okolo 21 dní, no ešte ich rodičia dokrmujú ďalšie približne 3 týždne, kým sa naučia samostatne zbierať a lúpať semená. Mláďatá majú jednotne škoricovo-hnedasté sfarbenie so svetlejším spodkom, bez gaštanovej hrude a čiernej tváre, a tmavší zobák. Charakteristickú dospelú kresbu získavajú postupne preperením vo veku 3–6 mesiacov.
Po osamostatnení (približne 6 týždňov, resp. ~3 týždne po vyletení) mladé oddeľte od rodičov, aby ich nerušili pri ďalšej znáške. Dospelé sfarbenie získavajú za 3–6 mesiacov, pohlavná dospelosť nastáva približne do roka; na chov je lepšie počkať do plnej vyzretosti v druhom roku. Dĺžka života v chove je približne 5–8 rokov pri správnej starostlivosti. Druh je v kolónii spoľahlivým rodičom, takže pestúni (bengálky domáce) väčšinou nie sú potrební.
Bežná a dostupná amada — kupujte radšej v páre (vyššia cena za pár). Ceny u súkromných chovateľov a na burzách bývajú nižšie než v predajniach. Keďže pohlavia sú navonok takmer rovnaké, vyžiadajte si informácie o pôvode, veku a kŕmení a ideálne pozorujte spievajúceho (= samca) jedinca.
| Amada gaštanovoprsá | Bengálka domáca | Amada bielohlavá | Amada trojfarebná | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~10–11 cm | 11–12 cm | ~11 cm | 11–12 cm |
| Váha | ~15–17 g | 12–16 g | ~11 g | 12–14 g |
| Dožitie | 5–8 r | 5–8 r | 5–8 r | 5–8 r |
| Ochrana / poznámka | IUCN LC | domestikovaná | IUCN LC | IUCN LC |
| Charakteristika | Gaštanová hruď s čiernym pásom, čierna tvár, sivé temeno, šupinkovaný chrbát, zlatkavá kostrč | Domestikovaný druh, hnedo-biele variabilné sfarbenie, neexistuje vo voľnej prírode | Celkom biela hlava a hrdlo, gaštanové telo, tmavé bruško, mohutný modrosivý zobák | Gaštanové telo, čierna hlava a hruď, biela škvrna na bruchu, modrosivý zobák |
| Areál | Austrália a Nová Guinea — družná otužilá kŕdľová amada, spoľahlivý rodič v kolónii | Iba v chove — najlepší pestún a vták pre úplných začiatočníkov | Juhovýchodná Ázia (Malajzia, Indonézia) — tichá kŕdľová munia | Južná Ázia (India, Srí Lanka) — príbuzná munia, rovnako tichá a kŕdľová |
Príznaky: Nafúknuté perie, malátnosť, sedenie na dne, dýchavičnosť, strata chuti do žrania
Najčastejší problém pri chove tohto teplomilného druhu — pri poklese teploty pod +10 °C alebo v prievane vták rýchlo prechladne a oslabne. Prejaví sa nafúknutím a apatiou. Prevencia: vyhrievané priestory nad +10 °C (ideálne +15 až +20 °C), ochrana pred prievanom a vlhkým chladom. Pri náznaku podchladenia presuňte vtáka do tepla (~28–30 °C, infralampa s úkrytom pred svetlom) a vyhľadajte veterinára.
Príznaky: Tučný, ťažkopádny vták, lenivosť, nafúknuté brucho, zhoršené lietanie a plodnosť
Druh má sklon obézňovať v malých klietkach a pri prekrmovaní olejnatými semenami (slnečnica) — tuk sa ukladá v pečeni a podkoží. Prevencia: priestor na lietanie (dlhá letová klietka alebo voliéra), vyvážená zrnková zmes bez nadbytku olejnín, ponuka klasov a naklíčencov na prirodzený zber potravy. Obézny vták žije kratšie a horšie hniezdi.
Príznaky: Sťažené dýchanie, dýchavičnosť, chvostové „pumpovanie", chudnutie, zmena hlasu
Plesňová infekcia (najmä Aspergillus) z plesnivého zrna, navlhnutých naklíčencov alebo vlhkej podstielky. Prevencia: len čerstvé, suché krmivo, dôkladne preplachované naklíčence, čistá a suchá voliéra, dobré vetranie bez prievanu. Liečba je zdĺhavá a vyžaduje veterinára.
Príznaky: Hnačka, chudnutie napriek žraniu, matné perie, slabosť
Bežné u vtákov zo skupinového chovu a voliér, najmä pri kontakte s trusom na dne. Prevencia: hygiena voliéry, pravidelné čistenie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Pri podozrení vyšetrenie trusu a cielené odčervenie u veterinára (aviárneho špecialistu).
Príznaky: Samica nafúknutá, sedí na dne, namáha sa, ochabnuté nohy, nečinnosť
Samica nedokáže zniesť vajce — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní z prílišného hniezdenia. Prevencia: trvalý prístup k sépiovej kosti a minerálom, dostatok tepla a obmedzenie počtu znášok na 2–3 ročne. Pri zavretí vajca okamžite teplo a urgentne veterinár.
Príznaky: Dlhé zahnuté pazúriky, zachytávanie o mriežku, škrabanie, vypadávanie peria, cvakanie pri dýchaní
Druhu majú sklon prerastať pazúriky — pomáhajú prírodné bidielka rôznej hrúbky a orientácie, inak je nutné opatrné zastrihávanie. Vzdušnicový roztoč napáda dýchacie cesty (cvakavé zvuky, dýchavičnosť), iné roztoče dráždia kožu a perie. Prevencia: karanténa nových vtákov, hygiena a kontrola; liečba roztočov len pod dohľadom veterinára.
Gaštanová hruď ako poznávací znak — slovenské aj anglické meno (Chestnut-breasted Mannikin) odkazuje na sýto gaštanovú (hrdzavú) hruď, ktorá je ostro oddelená čiernym pásom od bieleho brucha. Práve táto kresba spolu s čiernou tvárou ju jednoznačne odlišuje od ostatných munií.
Zlatkavá kostrč a chvost — okrem gaštanovej hrude má druh nápadnú pále zlatkavo-oranžovú kostrč a vrchné krovky chvosta, ktoré pri lete a toku zažiaria; podchvostník je naopak čierny.
Sivé temeno a šupinkovaný chrbát — čierna tvár a hrdlo prechádzajú do sivého temena a zátylku, chrbát je hnedý s jemným šupinkovaním, čo dáva vtákovi elegantný a kontrastný vzhľad.
Vták ryžovísk a mokradí — v prírode je úzko viazaná na vlhké trávnaté biotopy, tŕstie a ryžoviská, kde vo veľkých kŕdľoch zbiera semená tráv a ryžu. Na ryžových poliach ju miestami považujú za škodcu, podobne ako iné muny.
Zvonivé „tink" volanie — vtáky možno často spoznať podľa charakteristického zvončekového kontaktného „tink". Samec má pritom celkom melodický warblujúci spev, no je tlmený a počuteľný len zblízka.
Mláďatá vyzerajú úplne inak — juvenily nemajú gaštanovú hruď ani čiernu tvár, sú celé jednotne škoricovo-hnedasté so svetlejším spodkom. Dospelý šat získavajú postupne preperením vo veku 3–6 mesiacov.
Otužilá, ale teplomilná — je nenáročná na kŕmenie a chov, no citlivá na chlad: neznáša dlhodobý mráz a v našich podmienkach potrebuje na zimu vyhrievané priestory. To je hlavná vec, na ktorú musí začínajúci chovateľ myslieť.
Spoľahlivý rodič v kolónii — na rozdiel od niektorých amád je v priestrannej kolóniovej voliére pokojným a istým rodičom, ktorý vďačne odchová vlastné mláďatá. Neznáša však rušenie hniezda — pár treba nechať na pokoji.
Pozor na kríženie s muniami — druh sa nesmie hniezdiť spolu s inými muniami rodu Lonchura (napr. amadou bielohlavou, trojfarebnou či gaštanovou), pretože ľahko vznikajú medzidruhové kríženci s nečistým sfarbením.
Polytypický austrálsky druh bez ochranárskeho rizika — IUCN ju vedie ako Least Concern (najmenej ohrozená, populácia stabilná) a nie je v CITES. Rozlišuje sa niekoľko poddruhov, napr. tmavohlavá novoguinejská L. c. ramsayi; introdukovaná je aj vo Francúzskej Polynézii a Novej Kaledónii.
Áno, je to jedna z najvhodnejších amád pre začiatočníkov. Je otužilá (s jednou výnimkou — citlivosťou na chlad), nenáročná na kŕmenie (základ tvorí zmes drobných semien) a má pokojnú, znášanlivú povahu, ktorá ju robí ideálnou do zmiešanej voliéry. V kolónii navyše spoľahlivo hniezdi. Treba jej len zabezpečiť spoločnosť vlastného druhu (minimálne pár), priestor na lietanie (v malej klietke obézňuje) a hlavne teplo cez zimu (nad +10 °C). Nečakajte ochočeného maznáčika — je to vták na pozorovanie, nie na ruku.
Druh je teplomilný a neznáša dlhodobý chlad — to je najdôležitejšie pravidlo chovu. Cez zimu ju treba držať vo vyhrievaných vnútorných priestoroch s teplotou nad +10 °C, ideálne +15 až +20 °C, a chrániť pred prievanom a vlhkým chladom. Vonkajšiu voliéru možno využívať len v teplom období s prístupom do vyhrievanej časti. Pri náznaku podchladenia (nafúknuté perie, apatia, sedenie na dne) vtáka okamžite presuňte do tepla a vyhľadajte veterinára. Mráz a prudké podchladenie bývajú pre druh osudné.
Základom je kvalitná zrnková zmes pre exoty — proso (žlté, červené, striebristé), mohár, lesknica kanárska a panicum. Denne dopĺňajte čerstvú vodu, grit a sépiovú kosť (vápnik). Mimo hniezdenia toto stačí; pred a počas odchovu pridajte naklíčené semená, vaječnú (mäkkú) zmes, zelené krmivo (hviezdica, púpava, šalát) a polozrelé klasy tráv. Živá potrava (pár múčnych červov, pinkies, drobné cvrčky) nie je nevyhnutná, ale pri kŕmení mláďat pomáha a chovatelia ju spolu so semennými klasmi tráv pokladajú za kľúč k odchovu. Vyhnite sa nadbytku olejnatých semien (slnečnica) — vták tučnie a obézňuje.
Nie je hlučná — patrí medzi tiché voliérové vtáky. Spieva len samec, a to jemným, warblujúcim spevom, ktorý je celkom melodický, ale počuteľný len zblízka; pri speve naťahuje krk, nafukuje perie a poskakuje po bidielku. Najnápadnejším zvukom je zvonivé kontaktné „tink", ktorým sa vtáky ohlasujú v kŕdli. Vďaka tomu je vhodná aj do bytu a neruší susedov. Hovoriť ani napodobňovať ľudskú reč nedokáže — astrildovité amady nie sú mimické druhy.
Amadu gaštanovoprsú (Lonchura castaneothorax) spoľahlivo spoznáte podľa gaštanovej hrude ostro oddelenej čiernym pásom od bieleho brucha, čiernej tváre, sivého temena a zlatkavej kostrče — žije v Austrálii a na Novej Guinei. Príbuzná amada bielohlavá (L. maja) má celkom bielu hlavu na gaštanovom tele a žije v juhovýchodnej Ázii. Amada trojfarebná (L. malacca) má čiernu hlavu a hruď, gaštanové telo a bielu škvrnu na bruchu. Bengálka domáca je domestikovaný druh s variabilným hnedo-bielym sfarbením, ktorý vo voľnej prírode neexistuje. Všetky sú povahovo podobné, ale nemali by sa spolu hniezdiť (kríženci).
Pohlavia sú navonok takmer rovnaké (veľmi slabý dimorfizmus) a spoľahlivé vizuálne rozlíšenie je ťažké. Najistejším znakom je spev — spieva len samec (tichý warblujúci tokový spev, často so steblom v zobáku a poskakovaním po bidielku), samica nespieva. Pri dôkladnom porovnaní mávajú samce o čosi sýtejšiu a širšiu gaštanovú hruď a výraznejšiu kresbu, no v páre je tento rozdiel málo spoľahlivý. Najistejšie potvrdenie pohlavia poskytne DNA test z pera alebo dlhodobé pozorovanie tokového správania.
Pri teple, pokoji a kvalitnom kŕmení hniezdi ochotne, najmä na jar a v kolónii, kde je spoľahlivým rodičom. Pár stavia guľovité (dómovité) hniezdo z jemných stebiel s bočným vchodom v hustom kríku alebo búdke/košíku. Samica znáša typicky 4–6 bielych vajec, inkubácia trvá 13–16 dní (sedia oba partneri). Mláďatá sú krmivé, hniezdo opúšťajú asi po 3 týždňoch a rodičia ich ešte približne 3 týždne dokrmujú; dospelý šat získavajú za 3–6 mesiacov. Pri dobrých podmienkach 2–3 znášky ročne, no netreba samicu vyčerpať. Druh neznáša rušenie hniezda a nemal by sa hniezdiť spolu s inými muniami (riziko krížencov).