Estrildidae (astrildovité)
Amada gaštanovoprsá patrí medzi tiché astrildovité amady, no v rámci munií je vokálne o čosi výraznejšia. Najnápadnejším zvukom je zvonivé, takmer zvončekové kontaktné „tink", ktorým sa vtáky v kŕdli ohlasujú a udržiavajú spojenie. Samec spieva jemný warblujúci spev zložený z tlmených bzučivých a sykavých tónov, ktorý je počuteľný len zblízka — pri speve naťahuje krk, nafukuje perie a poskakuje sem a tam po bidielku smerom k samici, pričom hlas býva slabší než nápadná vizuálna demonštrácia. Samice nespievajú, vydávajú len kontaktné a varovné tóny. Druh nevydáva prenikavé ani hlučné zvuky, je preto vhodný aj do bytovej zástavby. Hlasovo je podobný ostatným austrálsko-ázijským muniam rodu Lonchura — celá skupina je vokálne nenápadná a tichá.
Samec predvádza typický tok astrildovitých: vezme do zobáka dlhé steblo trávy, naťahuje krk, nafukuje perie a poskakuje sem a tam po bidielku smerom k samici za sprievodu tichého warblujúceho spevu. Pár sa vzájomne preperúva. Na hniezdenie je vhodný vyzretý pár v druhom roku; v menšej skupine či kolónii hniezdi druh ochotnejšie a spoľahlivejšie. Pohlavia sú navonok takmer rovnaké, preto je spev (len samec) najistejším vodidlom pri zostavovaní páru.
Pár stavia guľovité (dómovité) hniezdo z jemných suchých stebiel, tráv a rastlinných vlákien s bočným vchodom — v prírode nízko vo vysokej tráve či tŕstí pri vode, v chove preferuje hustý kríky alebo búdku/prútený košík. Ponúknite hniezdny materiál (kokosové vlákno, suchá tráva, jemné seno). Samica znáša biele vajíčka, jedno denne. Druh neznáša rušenie hniezda — kontroly obmedzte na minimum, inak môže znášku opustiť. Pri dobrých podmienkach 2–3 znášky za rok; po nich dajte páru pokoj.
Na vajciach sedia oba partneri striedavo a v noci spoločne. Počas inkubácie zaistite pokoj a stabilné teplo, obmedzte rušenie a kontroly hniezda na minimum — druh je na vyrušovanie pri hniezde citlivý. Dôležitý je trvalý prístup k vápniku (sépiová kosť, drvené lastúry) ešte pred znáškou, aby boli škrupiny pevné.
Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — holé, slepé a plne odkázané na rodičov. Rodičia ich kŕmia natrávenými semenami, vaječnou zmesou a naklíčencami; v tomto období výrazne pomáha aj živá potrava (drobné múčne červy, pinkies) a polozrelé semenné klasy tráv. Mláďatá majú v kútikoch zobáka nápadné žobravé znaky. Treba zabezpečiť dostatok mäkkého a bielkovinového krmiva, inak hrozí, že rodičia mláďatá zanedbajú.
Mladé opúšťajú hniezdo vo veku okolo 21 dní, no ešte ich rodičia dokrmujú ďalšie približne 3 týždne, kým sa naučia samostatne zbierať a lúpať semená. Mláďatá majú jednotne škoricovo-hnedasté sfarbenie so svetlejším spodkom, bez gaštanovej hrude a čiernej tváre, a tmavší zobák. Charakteristickú dospelú kresbu získavajú postupne preperením vo veku 3–6 mesiacov.
Po osamostatnení (približne 6 týždňov, resp. ~3 týždne po vyletení) mladé oddeľte od rodičov, aby ich nerušili pri ďalšej znáške. Dospelé sfarbenie získavajú za 3–6 mesiacov, pohlavná dospelosť nastáva približne do roka; na chov je lepšie počkať do plnej vyzretosti v druhom roku. Dĺžka života v chove je približne 5–8 rokov pri správnej starostlivosti. Druh je v kolónii spoľahlivým rodičom, takže pestúni (bengálky domáce) väčšinou nie sú potrební.
Amada gaštanovoprsá je plachý kŕdľový vták, ktorý sa neochočuje na ruku ako napríklad andulka. Cieľom nie je krotkosť, ale návyk na pokojnú prítomnosť človeka, aby vták nepanikáril pri obsluhe. Trpezlivým a tichým prístupom prestane unikať a začne pri chovateľovi pokojne žrať a kúpať sa. Branie do ruky znáša len ako stres (napr. pri kontrole zdravia), preto ho obmedzte na nevyhnutné minimum. Najlepšiu „dôveru" dosiahnete pravidelným kŕmením z tej istej ruky/misky a vyhýbaním sa prudkým pohybom.
Umiestnite klietku/voliéru do pokojnej, mierne frekventovanej miestnosti, aby si vták zvykol na bežný pohyb ľudí bez stresu.
Hovorte na vtáky tichým, pokojným hlasom a vyhýbajte sa prudkým pohybom či mávaniu rukami v ich blízkosti.
Krmivo a čerstvú vodu vymieňajte pravidelne v rovnakom čase — vtáky si spoja vašu prítomnosť s niečím príjemným.
Pochúťky (klas prosa, naklíčence) podávajte z ruky alebo cez mriežku, aby si vtáky postupne skrátili únikovú vzdialenosť.
Branie do ruky obmedzte len na nevyhnutné situácie (zdravotná kontrola, presun); robte to potme alebo za šera, kedy je vták pokojnejší.
Bežná a dostupná amada — kupujte radšej v páre (vyššia cena za pár). Ceny u súkromných chovateľov a na burzách bývajú nižšie než v predajniach. Keďže pohlavia sú navonok takmer rovnaké, vyžiadajte si informácie o pôvode, veku a kŕmení a ideálne pozorujte spievajúceho (= samca) jedinca.
| Amada gaštanovoprsá | Bengálka domáca | Amada bielohlavá | Amada trojfarebná | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~10–11 cm | 11–12 cm | ~11 cm | 11–12 cm |
| Váha | ~15–17 g | 12–16 g | ~11 g | 12–14 g |
| Dožitie | 5–8 r | 5–8 r | 5–8 r | 5–8 r |
| Hlučnosť | 1/5 | 1/5 | 1/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | domestikovaná | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Gaštanová hruď s čiernym pásom, čierna tvár, sivé temeno, šupinkovaný chrbát, zlatkavá kostrč | Domestikovaný druh, hnedo-biele variabilné sfarbenie, neexistuje vo voľnej prírode | Celkom biela hlava a hrdlo, gaštanové telo, tmavé bruško, mohutný modrosivý zobák | Gaštanové telo, čierna hlava a hruď, biela škvrna na bruchu, modrosivý zobák |
| Areál | Austrália a Nová Guinea — družná otužilá kŕdľová amada, spoľahlivý rodič v kolónii | Iba v chove — najlepší pestún a vták pre úplných začiatočníkov | Juhovýchodná Ázia (Malajzia, Indonézia) — tichá kŕdľová munia | Južná Ázia (India, Srí Lanka) — príbuzná munia, rovnako tichá a kŕdľová |
Príznaky: Nafúknuté perie, malátnosť, sedenie na dne, dýchavičnosť, strata chuti do žrania
Najčastejší problém pri chove tohto teplomilného druhu — pri poklese teploty pod +10 °C alebo v prievane vták rýchlo prechladne a oslabne. Prejaví sa nafúknutím a apatiou. Prevencia: vyhrievané priestory nad +10 °C (ideálne +15 až +20 °C), ochrana pred prievanom a vlhkým chladom. Pri náznaku podchladenia presuňte vtáka do tepla (~28–30 °C, infralampa s úkrytom pred svetlom) a vyhľadajte veterinára.
Príznaky: Tučný, ťažkopádny vták, lenivosť, nafúknuté brucho, zhoršené lietanie a plodnosť
Druh má sklon obézňovať v malých klietkach a pri prekrmovaní olejnatými semenami (slnečnica) — tuk sa ukladá v pečeni a podkoží. Prevencia: priestor na lietanie (dlhá letová klietka alebo voliéra), vyvážená zrnková zmes bez nadbytku olejnín, ponuka klasov a naklíčencov na prirodzený zber potravy. Obézny vták žije kratšie a horšie hniezdi.
Príznaky: Sťažené dýchanie, dýchavičnosť, chvostové „pumpovanie", chudnutie, zmena hlasu
Plesňová infekcia (najmä Aspergillus) z plesnivého zrna, navlhnutých naklíčencov alebo vlhkej podstielky. Prevencia: len čerstvé, suché krmivo, dôkladne preplachované naklíčence, čistá a suchá voliéra, dobré vetranie bez prievanu. Liečba je zdĺhavá a vyžaduje veterinára.
Príznaky: Hnačka, chudnutie napriek žraniu, matné perie, slabosť
Bežné u vtákov zo skupinového chovu a voliér, najmä pri kontakte s trusom na dne. Prevencia: hygiena voliéry, pravidelné čistenie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Pri podozrení vyšetrenie trusu a cielené odčervenie u veterinára (aviárneho špecialistu).
Príznaky: Samica nafúknutá, sedí na dne, namáha sa, ochabnuté nohy, nečinnosť
Samica nedokáže zniesť vajce — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní z prílišného hniezdenia. Prevencia: trvalý prístup k sépiovej kosti a minerálom, dostatok tepla a obmedzenie počtu znášok na 2–3 ročne. Pri zavretí vajca okamžite teplo a urgentne veterinár.
Príznaky: Dlhé zahnuté pazúriky, zachytávanie o mriežku, škrabanie, vypadávanie peria, cvakanie pri dýchaní
Druhu majú sklon prerastať pazúriky — pomáhajú prírodné bidielka rôznej hrúbky a orientácie, inak je nutné opatrné zastrihávanie. Vzdušnicový roztoč napáda dýchacie cesty (cvakavé zvuky, dýchavičnosť), iné roztoče dráždia kožu a perie. Prevencia: karanténa nových vtákov, hygiena a kontrola; liečba roztočov len pod dohľadom veterinára.
Gaštanová hruď ako poznávací znak — slovenské aj anglické meno (Chestnut-breasted Mannikin) odkazuje na sýto gaštanovú (hrdzavú) hruď, ktorá je ostro oddelená čiernym pásom od bieleho brucha. Práve táto kresba spolu s čiernou tvárou ju jednoznačne odlišuje od ostatných munií.
Zlatkavá kostrč a chvost — okrem gaštanovej hrude má druh nápadnú pále zlatkavo-oranžovú kostrč a vrchné krovky chvosta, ktoré pri lete a toku zažiaria; podchvostník je naopak čierny.
Sivé temeno a šupinkovaný chrbát — čierna tvár a hrdlo prechádzajú do sivého temena a zátylku, chrbát je hnedý s jemným šupinkovaním, čo dáva vtákovi elegantný a kontrastný vzhľad.
Vták ryžovísk a mokradí — v prírode je úzko viazaná na vlhké trávnaté biotopy, tŕstie a ryžoviská, kde vo veľkých kŕdľoch zbiera semená tráv a ryžu. Na ryžových poliach ju miestami považujú za škodcu, podobne ako iné muny.
Zvonivé „tink" volanie — vtáky možno často spoznať podľa charakteristického zvončekového kontaktného „tink". Samec má pritom celkom melodický warblujúci spev, no je tlmený a počuteľný len zblízka.
Mláďatá vyzerajú úplne inak — juvenily nemajú gaštanovú hruď ani čiernu tvár, sú celé jednotne škoricovo-hnedasté so svetlejším spodkom. Dospelý šat získavajú postupne preperením vo veku 3–6 mesiacov.
Otužilá, ale teplomilná — je nenáročná na kŕmenie a chov, no citlivá na chlad: neznáša dlhodobý mráz a v našich podmienkach potrebuje na zimu vyhrievané priestory. To je hlavná vec, na ktorú musí začínajúci chovateľ myslieť.
Spoľahlivý rodič v kolónii — na rozdiel od niektorých amád je v priestrannej kolóniovej voliére pokojným a istým rodičom, ktorý vďačne odchová vlastné mláďatá. Neznáša však rušenie hniezda — pár treba nechať na pokoji.
Pozor na kríženie s muniami — druh sa nesmie hniezdiť spolu s inými muniami rodu Lonchura (napr. amadou bielohlavou, trojfarebnou či gaštanovou), pretože ľahko vznikajú medzidruhové kríženci s nečistým sfarbením.
Polytypický austrálsky druh bez ochranárskeho rizika — IUCN ju vedie ako Least Concern (najmenej ohrozená, populácia stabilná) a nie je v CITES. Rozlišuje sa niekoľko poddruhov, napr. tmavohlavá novoguinejská L. c. ramsayi; introdukovaná je aj vo Francúzskej Polynézii a Novej Kaledónii.
Áno, je to jedna z najvhodnejších amád pre začiatočníkov. Je otužilá (s jednou výnimkou — citlivosťou na chlad), nenáročná na kŕmenie (základ tvorí zmes drobných semien) a má pokojnú, znášanlivú povahu, ktorá ju robí ideálnou do zmiešanej voliéry. V kolónii navyše spoľahlivo hniezdi. Treba jej len zabezpečiť spoločnosť vlastného druhu (minimálne pár), priestor na lietanie (v malej klietke obézňuje) a hlavne teplo cez zimu (nad +10 °C). Nečakajte ochočeného maznáčika — je to vták na pozorovanie, nie na ruku.
Druh je teplomilný a neznáša dlhodobý chlad — to je najdôležitejšie pravidlo chovu. Cez zimu ju treba držať vo vyhrievaných vnútorných priestoroch s teplotou nad +10 °C, ideálne +15 až +20 °C, a chrániť pred prievanom a vlhkým chladom. Vonkajšiu voliéru možno využívať len v teplom období s prístupom do vyhrievanej časti. Pri náznaku podchladenia (nafúknuté perie, apatia, sedenie na dne) vtáka okamžite presuňte do tepla a vyhľadajte veterinára. Mráz a prudké podchladenie bývajú pre druh osudné.
Základom je kvalitná zrnková zmes pre exoty — proso (žlté, červené, striebristé), mohár, lesknica kanárska a panicum. Denne dopĺňajte čerstvú vodu, grit a sépiovú kosť (vápnik). Mimo hniezdenia toto stačí; pred a počas odchovu pridajte naklíčené semená, vaječnú (mäkkú) zmes, zelené krmivo (hviezdica, púpava, šalát) a polozrelé klasy tráv. Živá potrava (pár múčnych červov, pinkies, drobné cvrčky) nie je nevyhnutná, ale pri kŕmení mláďat pomáha a chovatelia ju spolu so semennými klasmi tráv pokladajú za kľúč k odchovu. Vyhnite sa nadbytku olejnatých semien (slnečnica) — vták tučnie a obézňuje.
Nie je hlučná — patrí medzi tiché voliérové vtáky. Spieva len samec, a to jemným, warblujúcim spevom, ktorý je celkom melodický, ale počuteľný len zblízka; pri speve naťahuje krk, nafukuje perie a poskakuje po bidielku. Najnápadnejším zvukom je zvonivé kontaktné „tink", ktorým sa vtáky ohlasujú v kŕdli. Vďaka tomu je vhodná aj do bytu a neruší susedov. Hovoriť ani napodobňovať ľudskú reč nedokáže — astrildovité amady nie sú mimické druhy.
Amadu gaštanovoprsú (Lonchura castaneothorax) spoľahlivo spoznáte podľa gaštanovej hrude ostro oddelenej čiernym pásom od bieleho brucha, čiernej tváre, sivého temena a zlatkavej kostrče — žije v Austrálii a na Novej Guinei. Príbuzná amada bielohlavá (L. maja) má celkom bielu hlavu na gaštanovom tele a žije v juhovýchodnej Ázii. Amada trojfarebná (L. malacca) má čiernu hlavu a hruď, gaštanové telo a bielu škvrnu na bruchu. Bengálka domáca je domestikovaný druh s variabilným hnedo-bielym sfarbením, ktorý vo voľnej prírode neexistuje. Všetky sú povahovo podobné, ale nemali by sa spolu hniezdiť (kríženci).
Pohlavia sú navonok takmer rovnaké (veľmi slabý dimorfizmus) a spoľahlivé vizuálne rozlíšenie je ťažké. Najistejším znakom je spev — spieva len samec (tichý warblujúci tokový spev, často so steblom v zobáku a poskakovaním po bidielku), samica nespieva. Pri dôkladnom porovnaní mávajú samce o čosi sýtejšiu a širšiu gaštanovú hruď a výraznejšiu kresbu, no v páre je tento rozdiel málo spoľahlivý. Najistejšie potvrdenie pohlavia poskytne DNA test z pera alebo dlhodobé pozorovanie tokového správania.
Pri teple, pokoji a kvalitnom kŕmení hniezdi ochotne, najmä na jar a v kolónii, kde je spoľahlivým rodičom. Pár stavia guľovité (dómovité) hniezdo z jemných stebiel s bočným vchodom v hustom kríku alebo búdke/košíku. Samica znáša typicky 4–6 bielych vajec, inkubácia trvá 13–16 dní (sedia oba partneri). Mláďatá sú krmivé, hniezdo opúšťajú asi po 3 týždňoch a rodičia ich ešte približne 3 týždne dokrmujú; dospelý šat získavajú za 3–6 mesiacov. Pri dobrých podmienkach 2–3 znášky ročne, no netreba samicu vyčerpať. Druh neznáša rušenie hniezda a nemal by sa hniezdiť spolu s inými muniami (riziko krížencov).
