Amada gaštanovoprsá (Lonchura castaneothorax)

Estrildidae (astrildovité)

Amada gaštanovoprsá

Lonchura castaneothorax — drobná tichá astrildovitá amada Austrálie a Novej Guiney s gaštanovou hruďou a čiernou tvárou — otužilá, družná a ideálna pre začiatočníkov

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern — bežný druh so stabilnou populáciou (Austrália a Nová Guinea); nie je v CITES
Veľkosť~10–11 cm
Hmotnosť~15–17 g
Dĺžka života5–8 rokov
PôvodAustrália a Nová Guinea
NáročnosťZačiatočník (citlivá na chlad)

Výživa

  • Drobné semená tráv — proso, mohár, lesknica kanárska, panicum
  • Naklíčené a polozrelé semená — vyššia stráviteľnosť a vitamíny
  • Vaječná zmes a mäkké krmivo (najmä v hniezdnom období)
  • Zelené krmivo — hviezdica, púpava, šalát, klasy nezrelých tráv
  • Živá potrava — múčne červy, pinkies, drobné cvrčky (pri odchove)

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zrnková zmes pre exoty — proso žlté, červené a striebristé, mohár (senegalské proso v klasoch)
  • Lesknica kanárska (Phalaris canariensis) a panicum — základ zrnkovej dávky
  • Naklíčené semená (proso, mohár) — denne v hniezdnom období, zvyšujú plodnosť a stráviteľnosť
  • Vaječná (mäkká) zmes — vajíčkové krmivo pre odchov mláďat a počas preperovania
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná (mokrec), púpava, listy šalátu, žerucha
  • Polozrelé (mliečne) klasy tráv a lipnice — vyhľadávaná pochúťka, prirodzená potrava
  • Živá potrava počas odchovu — malé múčne červy, pinkies (larvy bzučivky), drobné cvrčky
  • Minerálna zmes a grit, drvené ustricové lastúry alebo sépiová kosť (vápnik na škrupiny)
  • Naklíčené alebo namočené tmavé proso a senegalské proso v klasoch (zabavenie a prirodzený zber)

Zakázané potraviny

  • Avokádo — toxické pre vtáky (perzín), nikdy nepodávať
  • Slané, sladené, vyprážané alebo ľudské zvyšky — soľ a tuk poškodzujú obličky a pečeň
  • Plesnivé alebo zatuchnuté zrno a navlhnuté naklíčence — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Čokoláda, kofeín a alkohol — toxické
  • Výlučne slnečnica a olejnaté semená — privysoký tuk, obezita a stučnenie pečene pri trvalom kŕmení
  • Petržlen a väčšie množstvo špenátu — kvôli oxalátom a éterickým olejom len výnimočne
Tip od odborníka Amada gaštanovoprsá (Lonchura castaneothorax) je typický zrnožravec — v prírode aj v chove tvorí základ zmes drobných semien tráv (proso, mohár, lesknica kanárska, panicum); vo voľnej prírode je úzko viazaná na semená tráv, tŕstia a ryžu, ktoré zbiera priamo z klasov vo veľkých kŕdľoch. Najdôležitejším pravidlom je pestrosť a sezónne prispôsobenie: mimo hniezdenia stačí kvalitná zrnková zmes, čerstvá voda, grit a sépiová kosť (vápnik). Pred a počas odchovu dávku obohaťte o naklíčené semená (denne, dôkladne prepláchnuté), vaječnú/mäkkú zmes a polozrelé mliečne klasy — to spúšťa hniezdny pud a dodáva bielkoviny na rast mláďat. Živá potrava (pár múčnych červov, pinkies, drobné cvrčky) nie je nevyhnutná, ale počas kŕmenia mláďat výrazne pomáha — chovatelia ju spolu so semennými klasmi tráv považujú za kľúč k úspešnému odchovu. Dbajte na čerstvosť naklíčencov — navlhnuté zrno rýchlo plesnivie a hrozí aspergilóza a otrava mykotoxínmi. Pri trvalom prekrmovaní olejnatými semenami (slnečnica) a v malej klietke druh tučnie a obézňuje, čo skracuje život a znižuje plodnosť. Vždy dostupný grit, minerálna zmes a sépiová kosť zaisťuje pevné vaječné škrupiny a správne trávenie. Vodu meňte denne, v lete viackrát, a doprajte vtákom kúpaciu misku — amady sa rady kúpu.

Hlasový prejav

Amada gaštanovoprsá patrí medzi tiché astrildovité amady, no v rámci munií je vokálne o čosi výraznejšia. Najnápadnejším zvukom je zvonivé, takmer zvončekové kontaktné „tink", ktorým sa vtáky v kŕdli ohlasujú a udržiavajú spojenie. Samec spieva jemný warblujúci spev zložený z tlmených bzučivých a sykavých tónov, ktorý je počuteľný len zblízka — pri speve naťahuje krk, nafukuje perie a poskakuje sem a tam po bidielku smerom k samici, pričom hlas býva slabší než nápadná vizuálna demonštrácia. Samice nespievajú, vydávajú len kontaktné a varovné tóny. Druh nevydáva prenikavé ani hlučné zvuky, je preto vhodný aj do bytovej zástavby. Hlasovo je podobný ostatným austrálsko-ázijským muniam rodu Lonchura — celá skupina je vokálne nenápadná a tichá.

Typické zvuky

  • Zvonivé kontaktné „tink" — charakteristické zvončekové volanie, ktorým sa vtáky ohlasujú a poznajú v kŕdli
  • Tichý warblujúci spev samca — tlmené bzučivé a sykavé tóny pri toku, počuteľné len zblízka
  • Kontaktné „pít" / „tret" — jemné volania v kŕdli pri zbere semien a presune medzi bidielkami
  • Tiché varovné tóny — zrýchlené pri vyrušení alebo prelete dravca
  • Žobravé pískanie mláďat — slabé na hniezde a pri vyžadovaní potravy od rodičov
  • Tokové „šomranie" samca pri tanci so steblom v zobáku a poskakovaní — sprievodný tichý zvuk demonštrácie

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie v chove — najlepšie na jar (marec–máj), samec tancuje so steblom v zobáku a poskakuje
Hniezdenie marec–september — guľovité hniezdo z tráv, hniezdne búdky a husté kríky vo voliére
Inkubácia (13–16 dní) + kŕmenie mláďat (~3 týždne na hniezde, dokrmovanie ďalšie ~3 týž.)
V chove celoročne — pri dobrých podmienkach 2–3 znášky za rok
Hlavné preperovanie po hniezdnej sezóne — vtedy pokoj a zvýšený príjem bielkovín
Zima — citlivá na chlad, nutné vyhrievané priestory nad +10 °C (neznesie dlhodobý mráz)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodná pre začiatočníkov — otužilá (okrem chladu), nenáročná na kŕmenie, spoločenská a tichá. Chová sa ako voliérový/klietkový vták v páre alebo skupine.
Priestor Priestranná letová klietka (min. dĺžka 80–100 cm) alebo voliéra — druh potrebuje priestor na lietanie, v malej klietke obézňuje. Vhodná do vonkajšej voliéry v teplom období, v zime nutné vyhrievané priestory.
Verdikt odborníka Amada gaštanovoprsá (Lonchura castaneothorax) je drobná astrildovitá amada (munia) z čeľade astrildovitých (Estrildidae, rad vrabcotvaré) pôvodom z Austrálie a Novej Guiney — obýva severnú a východnú Austráliu (od oblasti Kimberley cez Severné teritórium po rieku Shoalhaven v Novom Južnom Walese) a Novú Guineu. Meria približne 10–11 cm a váži okolo 15–17 g, čím je o čosi mohutnejšia než príbuzné drobné astrildy. Vďačí za meno sýto gaštanovej (hrdzavej) hrudi, ktorá je ostro oddelená čiernym pásom od bieleho brucha; doplňa ju čierna tvár a hrdlo, sivé temeno a zátylok, jemne šupinkovaný hnedý chrbát a nápadná zlatkavo-oranžová kostrč a vrchné krovky chvosta s čiernym podchvostníkom. Mladé vtáky sú celé jednotne škoricovo-hnedasté so svetlejším spodkom, bez gaštanovej hrude a čiernej tváre — dospelý šat získavajú postupne preperením vo veku troch až šiestich mesiacov. Druh popísal John Gould v roku 1837 a je polytypický — okrem nominátnej formy z východnej Austrálie sa rozlišujú napr. L. c. assimilis (severná Austrália, sýtejšia hruď) a L. c. ramsayi (Papua-Nová Guinea, tmavšia hlava). V prírode obýva vlhké trávnaté porasty, tŕstie, ryžoviská a okraje mokradí, kde sa vo veľkých kŕdľoch živí semenami tráv a ryžou — miestami je na ryžových poliach považovaná za škodcu. V aviristike patrí medzi obľúbené, otužilé a nenáročné amady vhodné pre začiatočníkov. Je výrazne spoločenská a kŕdľová, dobre vychádza s inými pokojnými exotmi v zmiešanej voliére, a je pomerne tichá — spev samca je jemný a warblujúci, najnápadnejším zvukom je zvonivé „tink". Základom kŕmenia je zmes drobných semien (proso, mohár, lesknica kanárska, panicum), počas hniezdenia doplnená o vaječnú zmes, naklíčence, zelené krmivo a polozrelé klasy; živá potrava je vítaná pri odchove mláďat. V chove je spoľahlivým a vďačným rodičom, najmä v priestrannej kolónii, kde hniezdi ochotne; dôležité je nemiešať ju s inými muniami rodu Lonchura, pretože ľahko vznikajú nežiaduce kríženci, a nerušiť hniezdo, ktoré neznáša. Najväčším úskalím chovu v našich podmienkach je citlivosť na chlad — druh potrebuje na zimu vyhrievané priestory nad +10 °C a ochranu pred prievanom; v príliš malej klietke navyše lenivie a obézňuje. Pár stavia guľovité hniezdo z tráv, znáša 4–6 vajec s inkubáciou 13–16 dní; mláďatá vyletujú asi po 3 týždňoch a rodičia ich dokrmujú ďalšie ~3 týždne. Dožíva sa približne 5–8 rokov pri správnej starostlivosti. Z hľadiska ochrany je druh IUCN Least Concern (bežný, populácia stabilná) a nie je zaradený v CITES — chov ani obchod nie sú obmedzené. Celkovo ide o vďačnú, dekoratívnu a pokojnú amadu pre začínajúcich aj skúsených chovateľov, ktorí jej dokážu zaistiť teplo, priestor na lietanie a spoločnosť vlastného druhu.

Prostredie a požiadavky

Biotop
Vlhké trávnaté porasty, tŕstie, ryžoviská, krovinaté okraje mokradí a nížinné vlhké biotopy
V prírode obýva otvorené vlhké biotopy Austrálie a Novej Guiney — najmä trávnaté nivy, tŕstie pri vode, ryžové polia, močaristé lúky a okraje mangrovov. Vyhľadáva blízkosť vody a hustú vysokú trávu, kde nachádza úkryt aj potravu (semená tráv, ryžu). Často sa zdržiava vo veľkých kŕdľoch, ktoré spoločne zberajú semená priamo z klasov. Pôvodný areál: severná a východná Austrália (od oblasti Kimberley cez Severné teritórium po rieku Shoalhaven v NSW) a Nová Guinea; introdukované populácie z únikov z chovu žijú vo Francúzskej Polynézii a Novej Kaledónii.
Priestor v chove
Priestranná letová klietka (min. 80–100 cm) alebo voliéra s možnosťou lietania
Druh potrebuje priestor na let — v malých klietkach lenivie a priberá až obézňuje. Najlepšie sa darí v dlhej letovej klietke alebo voliére, ideálne v páre alebo malej skupine, prípadne v kolónii. Vhodné je členité zariadenie: prírodné bidielka rôznej hrúbky (aj zvislé, ktoré pomáhajú prirodzene obrusovať pazúriky), husté kríky alebo umelá zeleň ako úkryt, hniezdne búdky či prútené košíky. Voliéru umiestnite na svetlé, pokojné a bezprievanové miesto. Cez teplé leto možno chovať vo vonkajšej voliére s krytou vyhrievanou časťou.
Teplota
Optimálne +18 až +28 °C; dlhodobo nie pod +10 °C
Teplomilný druh citlivý na chlad. Subtropický až tropický pôvod znamená, že amada gaštanovoprsá neznáša dlhodobý chlad a mráz a pri nízkych teplotách ľahko prechladne. V našich podmienkach je nutné na zimu zabezpečiť vyhrievané priestory nad +10 °C, ideálne +15 až +20 °C, a chrániť vtáky pred prievanom a vlhkým chladom. Vonku ju možno chovať len v teplom období roka s prístupom do vyhrievanej vnútornej časti voliéry.
Vlhkosť a kúpanie
Stredná až vyššia vzdušná vlhkosť; každodenná možnosť kúpania
Amady sa rady kúpu — doprajte im plytkú kúpaciu misku s čistou vodou, najmä v teple. Kúpanie podporuje kvalitu peria a zdravú pokožku. Príliš suchý vzduch (vyhrievané zimné priestory) môže zhoršovať stav peria — pomáha pravidelné rosenie alebo kúpacia miska. Vlhká podstielka a navlhnuté zrno sú však rizikom (plesne, aspergilóza), preto udržiavajte voliéru čistú a suchú.
Spoločnosť
Výrazne kŕdľový a spoločenský druh — najlepšie v páre, skupine alebo kolónii, znášanlivý v zmiešanej voliére
Amada gaštanovoprsá je prirodzene kŕdľový vták a samota jej škodí — chovajte ju minimálne v páre, ideálne v skupine či kolónii. Je pokojná a znášanlivá, dobre vychádza s inými mierumilovnými exotmi (zebričky, bengálky, astrildy, ďalšie amady) v zmiešanej voliére. Dôležité upozornenie: nemiešajte ju vo voliére s inými muniami rodu Lonchura počas hniezdenia — ľahko vznikajú nežiaduce medzidruhové kríženci. V hniezdnom období môže byť mierne teritoriálna pri svojej búdke, ale agresia je zriedkavá.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Najlepšie na jar (marec–máj), pri dobrých podmienkach aj inokedy

Samec predvádza typický tok astrildovitých: vezme do zobáka dlhé steblo trávy, naťahuje krk, nafukuje perie a poskakuje sem a tam po bidielku smerom k samici za sprievodu tichého warblujúceho spevu. Pár sa vzájomne preperúva. Na hniezdenie je vhodný vyzretý pár v druhom roku; v menšej skupine či kolónii hniezdi druh ochotnejšie a spoľahlivejšie. Pohlavia sú navonok takmer rovnaké, preto je spev (len samec) najistejším vodidlom pri zostavovaní páru.

Znáška
Typicky 4–6 vajec (niekedy menej)

Pár stavia guľovité (dómovité) hniezdo z jemných suchých stebiel, tráv a rastlinných vlákien s bočným vchodom — v prírode nízko vo vysokej tráve či tŕstí pri vode, v chove preferuje hustý kríky alebo búdku/prútený košík. Ponúknite hniezdny materiál (kokosové vlákno, suchá tráva, jemné seno). Samica znáša biele vajíčka, jedno denne. Druh neznáša rušenie hniezda — kontroly obmedzte na minimum, inak môže znášku opustiť. Pri dobrých podmienkach 2–3 znášky za rok; po nich dajte páru pokoj.

Inkubácia
13–16 dní

Na vajciach sedia oba partneri striedavo a v noci spoločne. Počas inkubácie zaistite pokoj a stabilné teplo, obmedzte rušenie a kontroly hniezda na minimum — druh je na vyrušovanie pri hniezde citlivý. Dôležitý je trvalý prístup k vápniku (sépiová kosť, drvené lastúry) ešte pred znáškou, aby boli škrupiny pevné.

Liahnutie
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé)

Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — holé, slepé a plne odkázané na rodičov. Rodičia ich kŕmia natrávenými semenami, vaječnou zmesou a naklíčencami; v tomto období výrazne pomáha aj živá potrava (drobné múčne červy, pinkies) a polozrelé semenné klasy tráv. Mláďatá majú v kútikoch zobáka nápadné žobravé znaky. Treba zabezpečiť dostatok mäkkého a bielkovinového krmiva, inak hrozí, že rodičia mláďatá zanedbajú.

Mláďatá
Vyletujú z hniezda približne po 3 týždňoch

Mladé opúšťajú hniezdo vo veku okolo 21 dní, no ešte ich rodičia dokrmujú ďalšie približne 3 týždne, kým sa naučia samostatne zbierať a lúpať semená. Mláďatá majú jednotne škoricovo-hnedasté sfarbenie so svetlejším spodkom, bez gaštanovej hrude a čiernej tváre, a tmavší zobák. Charakteristickú dospelú kresbu získavajú postupne preperením vo veku 3–6 mesiacov.

Samostatnosť
Plne samostatné okolo 6 týždňov; dospelý šat za 3–6 mesiacov

Po osamostatnení (približne 6 týždňov, resp. ~3 týždne po vyletení) mladé oddeľte od rodičov, aby ich nerušili pri ďalšej znáške. Dospelé sfarbenie získavajú za 3–6 mesiacov, pohlavná dospelosť nastáva približne do roka; na chov je lepšie počkať do plnej vyzretosti v druhom roku. Dĺžka života v chove je približne 5–8 rokov pri správnej starostlivosti. Druh je v kolónii spoľahlivým rodičom, takže pestúni (bengálky domáce) väčšinou nie sú potrební.

Cena a kde kúpiť

Približne 15–30 € za jedinca (cena sa líši podľa chovateľa, pohlavia a sezóny)

Bežná a dostupná amada — kupujte radšej v páre (vyššia cena za pár). Ceny u súkromných chovateľov a na burzách bývajú nižšie než v predajniach. Keďže pohlavia sú navonok takmer rovnaké, vyžiadajte si informácie o pôvode, veku a kŕmení a ideálne pozorujte spievajúceho (= samca) jedinca.

Porovnať s cenami ďalších druhov v cenníku →

Kupujte len od seriózneho chovateľa alebo na chovateľskej burze — vyžiadajte si informácie o veku, pôvode a doterajšom kŕmení; ideálne vidieť rodičovský kŕdeľ.
Vyberajte čulého, aktívneho vtáka s hladko priliehajúcim perím, čistými očami a nozdrami, suchým okolím kloaky a celými, čistými nôžkami a pazúrikmi.
Vyhnite sa jedincom nafúknutým, ospalým, so zlepeným perím alebo trvalo sediacim na dne — sú to znaky choroby alebo podchladenia.
Keďže ide o výrazne kŕdľový druh, kupujte aspoň pár (alebo viac vtákov) — samotársky chov druhu škodí. Pri ďalšom rozmnožovaní si overte čistokrvnosť (vyhýbajte sa muniím-krížencom).
Na čo si dať pozor Po kúpe nového vtáka dodržte karanténu 2–4 týždne oddelene od ostatných, aby ste predišli zavlečeniu chorôb. Prepravu naplánujte na teplé počasie alebo s vyhrievanou prepravkou — druh je citlivý na chlad. Doma zaistite hneď teplo (nad +15 °C), pokoj, čerstvú vodu a známe krmivo; nové druhy potravy zavádzajte postupne. Pri nákupe na zimu zvážte odklad transportu, prudké podchladenie vie byť osudné.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Amada gaštanovoprsá ~10–11 cm Bengálka domáca 11–12 cm Amada bielohlavá ~11 cm Amada trojfarebná 11–12 cm
Amada gaštanovoprsá Bengálka domáca Amada bielohlavá Amada trojfarebná
Dĺžka~10–11 cm11–12 cm~11 cm11–12 cm
Váha~15–17 g12–16 g~11 g12–14 g
Dožitie5–8 r5–8 r5–8 r5–8 r
Ochrana / poznámkaIUCN LCdomestikovanáIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaGaštanová hruď s čiernym pásom, čierna tvár, sivé temeno, šupinkovaný chrbát, zlatkavá kostrčDomestikovaný druh, hnedo-biele variabilné sfarbenie, neexistuje vo voľnej prírodeCelkom biela hlava a hrdlo, gaštanové telo, tmavé bruško, mohutný modrosivý zobákGaštanové telo, čierna hlava a hruď, biela škvrna na bruchu, modrosivý zobák
AreálAustrália a Nová Guinea — družná otužilá kŕdľová amada, spoľahlivý rodič v kolóniiIba v chove — najlepší pestún a vták pre úplných začiatočníkovJuhovýchodná Ázia (Malajzia, Indonézia) — tichá kŕdľová muniaJužná Ázia (India, Srí Lanka) — príbuzná munia, rovnako tichá a kŕdľová

Choroby a prevencia

Podchladenie a prechladnutie
vysoká

Príznaky: Nafúknuté perie, malátnosť, sedenie na dne, dýchavičnosť, strata chuti do žrania

Najčastejší problém pri chove tohto teplomilného druhu — pri poklese teploty pod +10 °C alebo v prievane vták rýchlo prechladne a oslabne. Prejaví sa nafúknutím a apatiou. Prevencia: vyhrievané priestory nad +10 °C (ideálne +15 až +20 °C), ochrana pred prievanom a vlhkým chladom. Pri náznaku podchladenia presuňte vtáka do tepla (~28–30 °C, infralampa s úkrytom pred svetlom) a vyhľadajte veterinára.

Obezita a stučnenie pečene
stredná

Príznaky: Tučný, ťažkopádny vták, lenivosť, nafúknuté brucho, zhoršené lietanie a plodnosť

Druh má sklon obézňovať v malých klietkach a pri prekrmovaní olejnatými semenami (slnečnica) — tuk sa ukladá v pečeni a podkoží. Prevencia: priestor na lietanie (dlhá letová klietka alebo voliéra), vyvážená zrnková zmes bez nadbytku olejnín, ponuka klasov a naklíčencov na prirodzený zber potravy. Obézny vták žije kratšie a horšie hniezdi.

Aspergilóza a plesňové ochorenia dýchacích ciest
vysoká

Príznaky: Sťažené dýchanie, dýchavičnosť, chvostové „pumpovanie", chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia (najmä Aspergillus) z plesnivého zrna, navlhnutých naklíčencov alebo vlhkej podstielky. Prevencia: len čerstvé, suché krmivo, dôkladne preplachované naklíčence, čistá a suchá voliéra, dobré vetranie bez prievanu. Liečba je zdĺhavá a vyžaduje veterinára.

Vnútorné parazity (kokcídie, hlístovce, vlasovce)
stredná

Príznaky: Hnačka, chudnutie napriek žraniu, matné perie, slabosť

Bežné u vtákov zo skupinového chovu a voliér, najmä pri kontakte s trusom na dne. Prevencia: hygiena voliéry, pravidelné čistenie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Pri podozrení vyšetrenie trusu a cielené odčervenie u veterinára (aviárneho špecialistu).

Zavretie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica nafúknutá, sedí na dne, namáha sa, ochabnuté nohy, nečinnosť

Samica nedokáže zniesť vajce — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní z prílišného hniezdenia. Prevencia: trvalý prístup k sépiovej kosti a minerálom, dostatok tepla a obmedzenie počtu znášok na 2–3 ročne. Pri zavretí vajca okamžite teplo a urgentne veterinár.

Prerastené pazúriky a roztoče
stredná

Príznaky: Dlhé zahnuté pazúriky, zachytávanie o mriežku, škrabanie, vypadávanie peria, cvakanie pri dýchaní

Druhu majú sklon prerastať pazúriky — pomáhajú prírodné bidielka rôznej hrúbky a orientácie, inak je nutné opatrné zastrihávanie. Vzdušnicový roztoč napáda dýchacie cesty (cvakavé zvuky, dýchavičnosť), iné roztoče dráždia kožu a perie. Prevencia: karanténa nových vtákov, hygiena a kontrola; liečba roztočov len pod dohľadom veterinára.

Prevencia Zdravie amady gaštanovoprsej stojí na teple, priestore, hygiene a kvalitnom kŕmení. (1) Zaistite stabilné teplo nad +10 °C (ideálne +15–20 °C) a chráňte vtáky pred prievanom a vlhkým chladom — podchladenie je hlavnou príčinou úhynov. (2) Dajte vtákom priestor na lietanie a nepreháňajte olejnaté semená — druh v malej klietke ľahko obézňuje. (3) Podávajte výhradne čerstvé, suché zrno a dôkladne preplachované naklíčence, denne meňte vodu — predídete aspergilóze a otravám. (4) Udržiavajte čistú a suchú voliéru, pravidelne čistite dno a misky, znížite tým parazitárnu nákazu. (5) Trvalo ponúkajte sépiovú kosť, grit a minerálnu zmes (vápnik proti zavretiu vajca a na pevné škrupiny) a kontrolujte dĺžku pazúrikov. (6) Každého nového vtáka držte 2–4 týždne v karanténe. (7) Sledujte správanie — nafúknutý, apatický vták sediaci na dne je vždy varovný signál, vtáky chorobu dlho skrývajú. (8) Pri zdravotných problémoch vyhľadajte veterinára so zameraním na vtáky/exoty, nie všeobecnú ambulanciu. (9) Hniezdenie obmedzte na 2–3 znášky ročne, aby ste samicu nevyčerpali.

Zaujímavosti

1

Gaštanová hruď ako poznávací znak — slovenské aj anglické meno (Chestnut-breasted Mannikin) odkazuje na sýto gaštanovú (hrdzavú) hruď, ktorá je ostro oddelená čiernym pásom od bieleho brucha. Práve táto kresba spolu s čiernou tvárou ju jednoznačne odlišuje od ostatných munií.

2

Zlatkavá kostrč a chvost — okrem gaštanovej hrude má druh nápadnú pále zlatkavo-oranžovú kostrč a vrchné krovky chvosta, ktoré pri lete a toku zažiaria; podchvostník je naopak čierny.

3

Sivé temeno a šupinkovaný chrbát — čierna tvár a hrdlo prechádzajú do sivého temena a zátylku, chrbát je hnedý s jemným šupinkovaním, čo dáva vtákovi elegantný a kontrastný vzhľad.

4

Vták ryžovísk a mokradí — v prírode je úzko viazaná na vlhké trávnaté biotopy, tŕstie a ryžoviská, kde vo veľkých kŕdľoch zbiera semená tráv a ryžu. Na ryžových poliach ju miestami považujú za škodcu, podobne ako iné muny.

5

Zvonivé „tink" volanie — vtáky možno často spoznať podľa charakteristického zvončekového kontaktného „tink". Samec má pritom celkom melodický warblujúci spev, no je tlmený a počuteľný len zblízka.

6

Mláďatá vyzerajú úplne inak — juvenily nemajú gaštanovú hruď ani čiernu tvár, sú celé jednotne škoricovo-hnedasté so svetlejším spodkom. Dospelý šat získavajú postupne preperením vo veku 3–6 mesiacov.

7

Otužilá, ale teplomilná — je nenáročná na kŕmenie a chov, no citlivá na chlad: neznáša dlhodobý mráz a v našich podmienkach potrebuje na zimu vyhrievané priestory. To je hlavná vec, na ktorú musí začínajúci chovateľ myslieť.

8

Spoľahlivý rodič v kolónii — na rozdiel od niektorých amád je v priestrannej kolóniovej voliére pokojným a istým rodičom, ktorý vďačne odchová vlastné mláďatá. Neznáša však rušenie hniezda — pár treba nechať na pokoji.

9

Pozor na kríženie s muniami — druh sa nesmie hniezdiť spolu s inými muniami rodu Lonchura (napr. amadou bielohlavou, trojfarebnou či gaštanovou), pretože ľahko vznikajú medzidruhové kríženci s nečistým sfarbením.

10

Polytypický austrálsky druh bez ochranárskeho rizika — IUCN ju vedie ako Least Concern (najmenej ohrozená, populácia stabilná) a nie je v CITES. Rozlišuje sa niekoľko poddruhov, napr. tmavohlavá novoguinejská L. c. ramsayi; introdukovaná je aj vo Francúzskej Polynézii a Novej Kaledónii.

Taxonomická klasifikácia

species Amada gaštanovoprsá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Estrildidae (astrildovité)
Rod Lonchura Sykes, 1832
Druh L. castaneothorax (Gould, 1837)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — austrálsko-novoguinejský druh, chovaný len ako voliérový vták
Poddruhy Druh popísal John Gould v roku 1837. Na rozdiel od mnohých munií je polytypický — IOC rozoznáva niekoľko poddruhov, ktoré sa líšia sýtosťou hrude, farbou brucha a kresbou hlavy. Nominátny Lonchura castaneothorax castaneothorax žije vo východnej Austrálii; L. c. assimilis zo severnej Austrálie má sýtejšiu hruď a krémovejšie brucho; L. c. ramsayi z juhovýchodnej Papuy-Novej Guiney má nápadne tmavšiu až čiernu hlavu so slabým šupinkovaním. Ďalšie ostrovné a novoguinejské formy sa odlišujú odtieňmi sivej, hnedej a oranžovej na temene, bokoch a krovkách chvosta. V chove je blízko príbuzná ďalším ázijsko-australským muniam rodu Lonchura, s ktorými sa však nesmie spoločne hniezdiť — ľahko vznikajú medzidruhové kríženci. Prirodzený areál pokrýva severnú a východnú Austráliu (od oblasti Kimberley cez Severné teritórium po rieku Shoalhaven v Novom Južnom Walese) a Novú Guineu; introdukované populácie z únikov z chovu žijú vo Francúzskej Polynézii a Novej Kaledónii.

? Často kladené otázky

Áno, je to jedna z najvhodnejších amád pre začiatočníkov. Je otužilá (s jednou výnimkou — citlivosťou na chlad), nenáročná na kŕmenie (základ tvorí zmes drobných semien) a má pokojnú, znášanlivú povahu, ktorá ju robí ideálnou do zmiešanej voliéry. V kolónii navyše spoľahlivo hniezdi. Treba jej len zabezpečiť spoločnosť vlastného druhu (minimálne pár), priestor na lietanie (v malej klietke obézňuje) a hlavne teplo cez zimu (nad +10 °C). Nečakajte ochočeného maznáčika — je to vták na pozorovanie, nie na ruku.

Druh je teplomilný a neznáša dlhodobý chlad — to je najdôležitejšie pravidlo chovu. Cez zimu ju treba držať vo vyhrievaných vnútorných priestoroch s teplotou nad +10 °C, ideálne +15 až +20 °C, a chrániť pred prievanom a vlhkým chladom. Vonkajšiu voliéru možno využívať len v teplom období s prístupom do vyhrievanej časti. Pri náznaku podchladenia (nafúknuté perie, apatia, sedenie na dne) vtáka okamžite presuňte do tepla a vyhľadajte veterinára. Mráz a prudké podchladenie bývajú pre druh osudné.

Základom je kvalitná zrnková zmes pre exoty — proso (žlté, červené, striebristé), mohár, lesknica kanárska a panicum. Denne dopĺňajte čerstvú vodu, grit a sépiovú kosť (vápnik). Mimo hniezdenia toto stačí; pred a počas odchovu pridajte naklíčené semená, vaječnú (mäkkú) zmes, zelené krmivo (hviezdica, púpava, šalát) a polozrelé klasy tráv. Živá potrava (pár múčnych červov, pinkies, drobné cvrčky) nie je nevyhnutná, ale pri kŕmení mláďat pomáha a chovatelia ju spolu so semennými klasmi tráv pokladajú za kľúč k odchovu. Vyhnite sa nadbytku olejnatých semien (slnečnica) — vták tučnie a obézňuje.

Nie je hlučná — patrí medzi tiché voliérové vtáky. Spieva len samec, a to jemným, warblujúcim spevom, ktorý je celkom melodický, ale počuteľný len zblízka; pri speve naťahuje krk, nafukuje perie a poskakuje po bidielku. Najnápadnejším zvukom je zvonivé kontaktné „tink", ktorým sa vtáky ohlasujú v kŕdli. Vďaka tomu je vhodná aj do bytu a neruší susedov. Hovoriť ani napodobňovať ľudskú reč nedokáže — astrildovité amady nie sú mimické druhy.

Amadu gaštanovoprsú (Lonchura castaneothorax) spoľahlivo spoznáte podľa gaštanovej hrude ostro oddelenej čiernym pásom od bieleho brucha, čiernej tváre, sivého temena a zlatkavej kostrče — žije v Austrálii a na Novej Guinei. Príbuzná amada bielohlavá (L. maja) má celkom bielu hlavu na gaštanovom tele a žije v juhovýchodnej Ázii. Amada trojfarebná (L. malacca) má čiernu hlavu a hruď, gaštanové telo a bielu škvrnu na bruchu. Bengálka domáca je domestikovaný druh s variabilným hnedo-bielym sfarbením, ktorý vo voľnej prírode neexistuje. Všetky sú povahovo podobné, ale nemali by sa spolu hniezdiť (kríženci).

Pohlavia sú navonok takmer rovnaké (veľmi slabý dimorfizmus) a spoľahlivé vizuálne rozlíšenie je ťažké. Najistejším znakom je spev — spieva len samec (tichý warblujúci tokový spev, často so steblom v zobáku a poskakovaním po bidielku), samica nespieva. Pri dôkladnom porovnaní mávajú samce o čosi sýtejšiu a širšiu gaštanovú hruď a výraznejšiu kresbu, no v páre je tento rozdiel málo spoľahlivý. Najistejšie potvrdenie pohlavia poskytne DNA test z pera alebo dlhodobé pozorovanie tokového správania.

Pri teple, pokoji a kvalitnom kŕmení hniezdi ochotne, najmä na jar a v kolónii, kde je spoľahlivým rodičom. Pár stavia guľovité (dómovité) hniezdo z jemných stebiel s bočným vchodom v hustom kríku alebo búdke/košíku. Samica znáša typicky 4–6 bielych vajec, inkubácia trvá 13–16 dní (sedia oba partneri). Mláďatá sú krmivé, hniezdo opúšťajú asi po 3 týždňoch a rodičia ich ešte približne 3 týždne dokrmujú; dospelý šat získavajú za 3–6 mesiacov. Pri dobrých podmienkach 2–3 znášky ročne, no netreba samicu vyčerpať. Druh neznáša rušenie hniezda a nemal by sa hniezdiť spolu s inými muniami (riziko krížencov).

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Lonchura castaneothorax — Least Concern, kritérium 3.1, hodnotené 2018), BirdLife DataZone (Chestnut-breasted Mannikin, factsheet 22719886), Cornell Lab Birds

 Video — Amada gaštanovoprsá

Amada gaštanovoprsá (Lonchura castaneothorax) — video o speve a chove

Amada gaštanovoprsá (Lonchura castaneothorax) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Slovensky (iné názvy):   amada gaštanovohrdzavá (zriedkavo používaný názov), Česky:   panenka kaštanová, Anglicky:   Chestnut-breasted Mannikin / Chestnut-breasted Munia / Barley Bird, Nemecky:   Braunbrust-Schilffink (Kastanienbrust-Bronzemännchen), Francúzsky:   Capucin à poitrine châtaine, Poľsky:   mniszka kasztanowata, Maďarsky:   gesztenyemellű apácapinty