Výrik sandlský (Otus icterorhynchus) — endemit dažďových pralesov Z+C Afriky (foto: Wikimedia Commons)

Otus — Strigidae (sovovité)

Výrik sandlský

Otus icterorhynchus (Shelley, 1873) — Sandy / Cinnamon Scops-Owl; endemit Z+C Afriky, 2 poddruhy

IUCN: LC (Least Concern) — populácia stabilná | Areál: Libéria – DR Kongo
Dlzka17–19 cm
Vaha~60–80 g
Rozpätie40–45 cm
Dažďové pralesy západnej a strednej Afriky — od Libérie po DR Kongo — ukrývajú malého a tajomného výrika sandlského. Druh popísal G. E. Shelley v 1873. Latinský epitet znamená „so žltým zobákom". 2 poddruhy sa líšia sfarbením: hnedé (W Afrika) a škoricovo-rufous (C Afrika) — odtiaľ druhý názov Cinnamon Scops-Owl. Druh je zriedkavý v celom areáli, ale jeho rozsiahly areál (cez 1 milión km²) v Konžskej kotline zabezpečuje stabilnú populáciu. IUCN Least Concern.

 2 poddruhy — Dahomey Gap oddeľuje

2 uznávané poddruhy sú oddelené savanou Dahomey Gap (Togo, Benin, Nigéria) — bezlesie prerušujúce africký rovníkový lesný pás.

O. i. icterorhynchus (nominátny):

  • Hnedo sfarbený
  • Libéria, Pobrežie slonoviny, Ghana
  • Sapo NP (Libéria), Taï NP (Pobrežie slonoviny)

O. i. holerythrus (stredoafrický):

  • Škoricovo-rufous sfarbený („cinnamon")
  • Južný Kamerun, severný Kongo, severovýchod DR Kongo
  • Korup NP (Kamerun), Nouabalé-Ndoki NP (Kongo)
  • Salonga NP (DR Kongo) — najväčší NP v Afrike

 Volanie — dlhý klesajúci whistle

Diagnostické volanie: dlhý klesajúci whistle, opakovaný s pauzami niekoľkých sekúnd. Druh sa typicky pozná podľa volania, lebo je extrémne plachý.

 Vyhľadať volanie na YouTube   Macaulay Library

🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
2/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

75% 12% STRAVA zloženie
Hmyz — chrobáky, cikády, moľa, sarancie 75%
Pavúkovce — pavúky tropického pralesa 12%
Drobné cicavce — myš, hlodavce afrického pralesa 6%
Plazy — gekónidy, scinkidy 4%
Žaby — Arthroleptis, Hyperolius 2%
Drobné vtáky (zriedkavé) 1%

Odporúčané potraviny

  • Chrobáky — Scarabaeidae, Cerambycidae afrických pralesov
  • Cikády (Cicadidae) — sezónna korisť
  • Moľa a nočné motýle (Lepidoptera)
  • Sarancie a kobylky (Orthoptera)
  • Modlivky (Mantodea) a šváby
  • Pavúky a sturlionidy dažďového pralesa
  • Africké hlodavce — Praomys, Hylomyscus, Lemniscomys
  • Myš obrovská (Cricetomys gambianus) — sekundárna korisť
  • Gekónidy — Hemidactylus, Lygodactylus
  • Africké žaby — Arthroleptis, Hyperolius

Zakázané potraviny

  • Pesticídy z plantáží kakaa a kávovníka
  • Rodenticídy z banícksych osád
  • Veľké stavovce nad lovnou kapacitou (100 g)
Tip od odborníka Výrik sandlský (Otus icterorhynchus) je malý africký výrik dažďového pralesa — známy aj ako Cinnamon Scops-Owl. Endemit dažďových pralesov západnej a strednej Afriky. Zriedkavý v celom areáli. Diagnostické volanie je dlhý klesajúci whistle, opakovaný v intervaloch niekoľkých sekúnd. Sfarbenie sa mení od hnedého (západná Afrika) po škoricovo-rufous (stredná Afrika).

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 2 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Volanie je dlhý klesajúci whistle, opakovaný s pauzami niekoľkých sekúnd. Druh sa typicky pozná podľa volania, lebo je extrémne plachý a ťažko viditeľný v hustom podraste afrického pralesa.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Plachý druh dažďového pralesa Afriky. V zoologických zariadeniach (Zoo Pretoria, Zoo Lagos) je extrémne zriedkavý. Nie je „mazlivý" druh.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Striktne nočný — aktívny od stmievania po úsvit. Rezident — nemigruje. Pár obhajuje teritórium celoročne v dažďovom pralese. Cez deň ukrytý v hustom podraste.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Druh nepatrí medzi mimické sovy — repertoár stereotypný.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Diagnostické volanie je dlhý klesajúci whistle, opakovaný s pauzami niekoľkých sekúnd. Volanie sa zhoduje so širším vzorom rodu Otus — séria 4 alebo menej whistlov za sekundu, alebo jeden dlhý whistle. Druh sa typicky pozná podľa volania, lebo je extrémne plachý.

Dokáže hovoriť? Druh nepatrí medzi mimické sovy. V zoologických zariadeniach sa nezaznamenali napodobeniny.

Typické zvuky

  • Teritoriálne volanie — dlhý klesajúci whistle (1,2–1,6 kHz)
  • Kontaktné volanie — mäkké tóny medzi párom
  • Alarmový hlas — drsné „chak-chak" pri prítomnosti predátora
  • Žobravé volanie mláďat — vysoké „šii" pri kŕmení
  • Bill-clacking — klapanie zobákom pri obrane hniezda

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — samec spieva klesajúci whistle (suchá sezóna) Hniezdenie — dutina v strome, 2 vajcia Inkubácia ~25 dní, mláďatá v hniezde ~30 dní Rezident — celoročne v dažďovom pralese Afriky Cez deň ukrytý v hustom podraste dažďového pralesa Pelichanie po hniezdnej sezóne (vlhká sezóna)

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Dutina v starom strome dažďového pralesa, 2 vajcia
Vyhľadáva dutiny v starých stromoch primárneho dažďového pralesa. Vajcia ~28 × 23 mm, biele. Hniezdne lokality slabo známe.
Nadmorská výška
0–800 m n. m. — nížiny dažďového pralesa
Druh je striktne nížinný. Najčastejšie v nížinách 0–500 m. V Kamerune a Konžskej kotline na nížinách dažďového pralesa.
Biotop
Primárny dažďový prales západnej a strednej Afriky
Striktný druh primárneho dažďového pralesa. Lokality: Taï NP (Pobrežie slonoviny), Sapo NP (Libéria), Korup NP (Kamerun), Salonga NP (DR Kongo), Nouabalé-Ndoki NP (Kongo).
Teplota
Tropická vlhká, +22 až +32 °C
Afrika má tropické rovníkové podnebie s vlhkou sezónou. Konžská kotlina je najmokrejšia oblasť areálu.
Voda
Pri lesných potokoch a riekach dažďového pralesa
Vodu získava aj z koristi. V Konžskej kotline druh pravidelne pije z lesných potokov.
Spoločnosť
Monogamný pár, teritórium slabo známe
Pár obhajuje teritórium hlasovými volaniami. Druh je extrémne zriedkavý — slabo preskúmaný.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Január–máj

Samec spieva klesajúci whistle v pralese pri stmievaní.

Znáška
2 vajcia

Vajcia biele, ~28 × 23 mm. Hniezdo v dutine starého stromu.

Inkubácia
~25 dní

Sedí výhradne samica, samec donáša korisť.

Liahnutie
Marec–jún

Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia.

Mláďatá
~30 dní v hniezde

Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch, lietajú v 5–6 týždňoch.

Samostatnosť
8 týždňov po vyliahnutí

Juvenily sa rozptyľujú v pralese. Pohlavná zrelosť v 1. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Výrik sandlský 17–19 cm Výrik arabský 19–21 cm Výrik bielobruchý 25–28 cm Výrik lesný 19–21 cm
Výrik sandlský Výrik arabský Výrik bielobruchý Výrik lesný
Dĺžka17–19 cm19–21 cm25–28 cm19–21 cm
Váha~60–80 g~90–110 g~120 g60–135 g
Dožitie~5 r~5 r~6 r~5 r
Hlučnosť4/54/55/53/5
Cena (SK)IUCN LCIUCN LCIUCN VUChránený v SR
PovahaEndemit Z+C Afrika, žltý zobákEndemit Arabia, „prrooo"JV Ázia, biely frontMigrant, dvojslabičný spev
Dostupnosť v SRLibéria – DR KongoArabský polostrovMjanmar, Thajsko, MalajziaEurópa, Stredomorie, SR juh

Choroby a prevencia

Deforestácia
stredná

Príznaky: Konverzia pralesa na plantáže kakaa a kávovníka

Pobrežie slonoviny a Ghana stratili väčšinu primárneho lesa kvôli plantážam kakaa (najväčší producent sveta). Druh je striktný druh primárneho lesa.

Ilegálne vyrubovanie
stredná

Príznaky: Selektívne ťaženie cenných druhov dreva

V Kongu a Kamerune intenzívne ilegálne vyrubovanie (sapele, iroko, ebony). Degraduje prales aj v chránených územiach.

Bushmeat trade
nízka

Príznaky: Pasce a strely v africkom pralese

Pasce na bushmeat (Cephalophus, Atherurus) môžu zachytiť aj sovy. Strely v Kamerune a DRC pre vtáky a primáty tiež hrozba.

Ozbrojené konflikty
nízka

Príznaky: Vojenské operácie v DR Kongo, Stredoafrickej republike

DR Kongo má dlhodobé konflikty, ktoré komplikujú výskum a ochranu druhu. Salonga NP a Okapi WR sú v rizikových oblastiach.

Prevencia Výrik sandlský je chránený podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy: v Libérii Conservation Wildlife Act, v Pobreží slonoviny pod Ministerstvom životného prostredia, v DR Kongo pod ICCN. Pre ochranu druhu je kľúčové: (1) zachovanie primárneho lesa v Taï NP, Sapo NP, Korup NP, Salonga NP, (2) kontrola plantáží kakaa, (3) zastavenie ilegálneho vyrubovania.

Zaujímavosti

1

Druh popísal George Ernest Shelley v roku 1873. Shelley bol britský geológ a ornitológ, ktorý sa špecializoval na africké vtáky. Popísal mnohé africké druhy v 70. a 80. rokoch 19. storočia.

2

Latinský epitet „icterorhynchus" znamená „so žltým zobákom" (icteros = žltý, rhynchus = zobák) — diagnostický znak druhu. Žltý zobák je výrazný oproti tmavej tvári a odlišuje druh od ostatných afrických výrikov.

3

Tiež známy ako Cinnamon Scops-Owl — druhý anglický názov odráža škoricovo-rufous sfarbenie podruhu holerythrus zo strednej Afriky. Sfarbenie sa mení geograficky — z hnedého (W Afrika) do škoricovo-rufous (C Afrika).

4

2 uznávané poddruhyO. i. icterorhynchus (Libéria, Pobrežie slonoviny, Ghana) a O. i. holerythrus (južný Kamerun, severný Kongo, severovýchod DR Kongo). Areály sú oddelené savanou tzv. Dahomey Gap (Togo, Benin, Nigéria).

5

Najmenší africký výrik — dĺžka iba 17–19 cm, hmotnosť 60–80 g. Charakteristický pale rufous celkovým sfarbením, plain tvárou, pale yellow bill a žltými očami.

6

Druh je extrémne zriedkavý a slabo preskúmaný v celom areáli. Veľkosť globálnej populácie nebola kvantifikovaná, ale populácia je stabilná v absencii dôkazov o poklese.

7

IUCN Least Concern napriek zriedkavosti — pretože areál je veľký (cez 1 milión km²), zahrňuje primárne pralesy strednej Afriky, ktoré sú relatívne intaktné. Konžská kotlina je druhý najväčší dažďový prales sveta.

8

Druh žije v rovnakých lokalitách ako kultové africké druhy — okapi (Okapia johnstoni) v DR Kongo, šimpanzy (Pan troglodytes) v Libérii, gorily nížinné (Gorilla gorilla) v Kamerune.

Taxonomická klasifikácia

species Výrik sandlský
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Otus Pennant, 1769
Druh O. icterorhynchus (Shelley, 1873)
Poddruhy 2 uznávané poddruhy: O. i. icterorhynchus (Libéria, Pobrežie slonoviny, Ghana) a O. i. holerythrus (južný Kamerun, severná Konžská republika, severovýchod DR Kongo). Latinský epitet znamená „so žltým zobákom" (icteros = žltý, rhynchus = zobák).

? Často kladené otázky

V dažďových pralesoch západnej a strednej Afriky. 2 poddruhy: O. i. icterorhynchus (Libéria, Pobrežie slonoviny, Ghana) a O. i. holerythrus (južný Kamerun, severný Kongo, severovýchod DR Kongo). Areály sú oddelené savanou tzv. Dahomey Gap.

Slovenský názov „sandlský" je tradičný preklad z anglického Sandy Scops-Owl — odkazuje na „sandy" (pieskovo-žltý) odtieň peria niektorých jedincov. Druhý anglický názov je Cinnamon Scops-Owl, ktorý lepšie odráža škoricové sfarbenie podruhu holerythrus.

Malý druh — dĺžka tela 17–19 cm, hmotnosť 60–80 g, rozpätie krídel 40–45 cm. Charakteristický pale rufous celkovým sfarbením, plain tvárou, pale yellow bill a žltými očami.

Striktný insektivor — 75 % stravy tvorí hmyz (chrobáky, cikády, sarancie, modlivky). 12 % pavúkovce, 6 % drobné cicavce (africké hlodavce — Praomys, Hylomyscus). Loví v noci v dažďovom pralese.

IUCN Least Concern — populácia stabilná napriek zriedkavosti druhu. Areál cez 1 milión km², zahrňuje primárne pralesy strednej Afriky (Konžská kotlina). Hlavné hrozby: deforestácia pre kakao v Pobreží slonoviny, ilegálne vyrubovanie v Kongu.

Druh popísal George Ernest Shelley v roku 1873. Shelley bol britský geológ a ornitológ, ktorý sa špecializoval na africké vtáky. Latinský epitet „icterorhynchus" znamená „so žltým zobákom".

 Taxonómia — Shelley 1873

Druh popísal George Ernest Shelley v roku 1873. Shelley bol britský geológ a ornitológ, špecializujúci sa na africké vtáky.

2 uznávané poddruhy — O. i. icterorhynchus (Libéria, Pobrežie slonoviny, Ghana) a O. i. holerythrus (južný Kamerun, severný Kongo, DR Kongo). Latinský epitet „icterorhynchus" znamená „so žltým zobákom".

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

 Areál — Z+C Afrika

Areál: dažďové pralesy Z+C Afriky — Libéria, Pobrežie slonoviny, Ghana, Kamerun, Kongo, DR Kongo. 2 poddruhy oddelené Dahomey Gap. IUCN LC.

 Cudzie názvy

Slovensky:   Výrik sandlský, Česky:   Výreček žlutozobý, Anglicky:   Sandy Scops-Owl / Cinnamon Scops-Owl, Nemecky:   Gelbschnabel-Zwergohreule, Francúzsky:   Petit-duc à bec jaune, Taliansky:   Assiolo beccogiallo, Španielsky:   Autillo piquigualdo, Holandsky:   Geelsnaveldwergooruil, Portugalsky:   Mocho-de-bico-amarelo