Otus — Strigidae (sovovité)
3 diagnostické znaky: (1) séria „hwomph" tónov 9–18×; (2) najväčší výrik Sund (23–27 cm); (3) endemit Sumbawy + Floresu.
Vlastné znaky:
Diagnostické volanie: séria hlbokých „hwomph" tónov opakovaných 9–18-krát, ako švihanie meča. Bezfarebný, hlboký tón ~0,4–0,6 kHz.
Pre overené nahrávky volania vyhľadajte na YouTube alebo Macaulay Library:
Diagnostické volanie je séria hlbokých „hwomph" tónov, opakovaných 9–18-krát s frekvenciou ~1 tón/s. Znie ako švihanie meča — bezfarebný, hlboký tón. Doplnkové volanie: séria drsných „rrrow" notov v intervaloch ~1 s. Tretie volanie je hvízdavé s premenlivými alikvótami. Najhlasitejšie pri stmievaní v suchej sezóne (jún–september).
Samec spieva „hwomph" z vrcholu stromov pri stmievaní. Pár vytvára kontaktné volania.
Vajcia biele, ~33 × 28 mm. Hniezdo v dutine starého stromu (Ficus, Tamarindus).
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína od posledného vajca.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — saranciami, chrobákmi, myšami.
Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4–5 týždňoch, lietajú v 5–6 týždňoch. Závislé do december.
Juvenily sa rozptyľujú v lese. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Výrik malosundský | Výrik rinjani | Výrik lesný | Výrik javánsky | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 23–27 cm | 20–21 cm | 19–21 cm | 18–20 cm |
| Váha | ~180–230 g | ~110–140 g | 60–135 g | ~75–95 g |
| Dožitie | ~6 r | ~5 r | ~5 r | ~5 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 4/5 | 3/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN VU | Chránený v SR | IUCN VU |
| Povaha | Najväčší výrik Sund, „hwomph" volanie | Endemit Lomboka, popísaný 2013 | Migrant, dvojslabičný spev | Endemit Javy |
| Dostupnosť v SR | Sumbawa, Flores (Indonézia) | Lombok (Indonézia) | Európa, Stredomorie, SR juh | Java (Indonézia) |
Príznaky: Vyrubovanie pre kávové plantáže a rýžoviská
Na Floresi sa pralesy strácajú rýchlosťou ~1,5 % ročne kvôli plantážam kávovníka, kakaa a rýže. Sumbawa má len ~10 % pôvodného lesa.
Príznaky: Otrava cez ulovený hmyz a hlodavce
Na Floresi a Sumbawe sa používajú insekticídy a rodenticídy v rýžovej produkcii. Druh hromadí toxíny pri love.
Príznaky: Mačky domáce a Rattus rattus pri hniezdach
V dedinách Sumbawy a Floresu mačky a invázne potkany predujú vajcia a mláďatá v nízkych dutinách.
Príznaky: Erupcie Tambora a Egon — strata lesa
Tambora (Sumbawa) v 1815 zničila časť lesov. Egon a Lewotobi (Flores) pravidelne vybuchujú a redukujú lokálne populácie.
Druh popísal Alfred Russel Wallace v roku 1864 počas svojej slávnej cesty po malajskom súostroví (1854–1862), počas ktorej nezávisle od Darwina formuloval teóriu prirodzeného výberu. Wallace dodnes patrí medzi „otcov biogeografie" — Wallace Line prechádza presne medzi Sumbawou a Floresom na západe a Sulawesi na východe.
Najväčší výrik Veľkej Sundskej oblasti — dĺžka 23–27 cm, hmotnosť 180–230 g. Väčší než Otus lempiji (Sundský výrik) a Otus angelinae (Jávsky výrik). Loví aj malé cicavce, plazy a žaby — nie iba hmyz.
Endemit Sumbawy a Floresu — areál pokrýva ~28 000 km² Malých Sund. Druh sa nevyskytuje na Lomboku (separuje Otus jolandae — Rinjani Scops-Owl, popísaný 2013), ani na Sumbe (kde žije Otus magicus).
Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy. Geneticky najbližšie príbuzný Otus magicus (Molucký výrik) a Otus jolandae (Rinjani).
Strava 60 % hmyz, 14 % cicavce, 11 % plazy — najmenej špecializovaný insektivor v rode Otus regiónu. Druh loví aj endemické myši Floresu (Rattus hainaldi, Komodomys rintjanus).
IUCN Least Concern (2016) — populácia stabilná, v rámci areálu hojná. Druh toleruje sekundárne lesy a plantáže kávovníka, čo mu pomáha prežiť v zmenenej krajine.
Volanie „hwomph" opakované 9–18-krát je kľúčový diagnostický znak — počuteľné pri stmievaní (jún–september). Lokálni obyvatelia Floresu ho prirovnávajú k „švihnutiu meča" — bezfarebný, hlboký tón.
Druh žije v rovnakých lokalitách ako drak komodský (Varanus komodoensis) v Komodo NP a ako endemická flóra Floresu — vrátane troch farebných kráterov Kelimutu (modrý, červený, čierny).
Endemicky iba na ostrovoch Sumbawa a Flores v Malých Sundách (Indonézia). Areál pokrýva ~28 000 km². Druh sa vyskytuje v lesoch, plantážach kávovníka a bambusových húštinách v rozmedzí 350–1 600 m n. m. Najlepšie lokality: Komodo NP, Kelimutu NP, Mt. Ranaka, Tambora.
Hlavné rozdiely: (1) O. silvicola je na Sumbawe a Floresi, O. jolandae iba na Lomboku; (2) O. silvicola je väčší (23–27 cm vs 20–21 cm); (3) iné volanie — O. silvicola „hwomph" 9–18×, O. jolandae jeden „woot" tón. O. jolandae bol popísaný len v 2013.
Najväčší výrik Sundskej oblasti — dĺžka tela 23–27 cm, rozpätie krídel 60–70 cm, hmotnosť ~180–230 g. Väčší než Otus lempiji aj Otus angelinae. Sfarbenie sivohnedé s tmavým pruhovaním na spodku.
Najmenej špecializovaný insektivor v rode — 60 % hmyz (sarancie, chrobáky, modlivky), 14 % cicavce (myši, endemické Rattus Floresu), 11 % plazy (gekónidy, scinkidy). Loví tichým zlosem od stmievania v lesoch, plantážach a okrajoch dedín.
Druh popísal Alfred Russel Wallace v roku 1864. Wallace strávil 8 rokov (1854–1862) výskumom malajského súostrovia a počas tejto cesty nezávisle od Darwina formuloval teóriu prirodzeného výberu. Wallace Line — biogeografická hranica medzi Sundami a Wallaceou — prechádza presne medzi Bali a Lombokom.
IUCN Least Concern (2016) — populácia stabilná. Druh toleruje sekundárne lesy a plantáže kávovníka. Hlavné hrozby: strata pralesa pre rýžoviská, pesticídy, predácia inváznymi mačkami a potkanmi. Areál pokrýva ~28 000 km².
Druh popísal Alfred Russel Wallace v roku 1864 počas svojej slávnej cesty po malajskom súostroví (1854–1862), počas ktorej nezávisle od Darwina formuloval teóriu prirodzeného výberu.
Monotypický druh — endemit Sumbawy a Floresu. Geneticky najbližšie príbuzný Otus magicus (Molucký výrik) a Otus jolandae (Rinjani Scops-Owl, popísaný 2013). Wallace Line — biogeografická hranica — prechádza presne medzi Bali a Lombokom.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: endemit Sumbawy a Floresu (Malé Sundy, Indonézia). Areál pokrýva ~28 000 km². Druh sa nevyskytuje na Lomboku, Sumbe, ani na Sulawesi.
Chránený podľa CITES Appendix II a indonézskej legislatívy (Decree No. 7/1999).
Vyrik malosundsky Flores Sumbawa
