Krahuľa hôrna — dospelý jedinec s dlhým chvostom pripomínajúcim jastraba

Surnia — Strigidae (sovovité)

Krahuľa hôrna

Surnia ulula (Linnaeus, 1758) — holarktická denná sova boreálnej tajgy; v SR extrémne vzácna

IUCN: LC (Least Concern) — populácia stabilná; v SR výskyt len počas „irruption" rokov
Dĺžka 36–45 cm
Váha 300–340 g
Dožitie 3–8 r. (max ~10 r)
Boreálne lesy tajgy od Škandinávie po Kamčatku a Aljašku obývajú sovy s tvarom tela pripomínajúcim jastraba — dlhý chvost, krátke úzke krídla, denná aktivita a útok na korisť z vysokého posedu. Krahuľa hôrna loví prevažne za dňa a na šerí, čo je medzi sovami zriedkavé. V Slovenskej republike sa vyskytuje extrémne vzácne — len počas tzv. „irruption" rokov, keď nízka denzita hrabošov vo Fínsku/Pobaltí vytlačí časť populácie ďaleko na juh.
Porovnať veľkosť, hmotnosť a dožitie s príbuznými druhmi
Dĺžka tela
36–45 cm
0 10 20 30 40 50 60 70 80 cm 36 45
0 cm80 cm
Hmotnosť
300–340 g
0 900 1.8 2.7 3.6 4.5 300–340 g stupnica do 4.5 kg
Dožitie
3–10 rokov
0 5 10 15 20 25 30 Belaňa tundrová Potĺk kapcavý Sova tmavá 3–10 rokov
Belaňa tundrová: ~10 r v prírode Potĺk kapcavý: ~16 r v prírode Sova tmavá: ~13 r v prírode

 Identifikácia — sova s jastrabím vzhľadom

6 diagnostických znakov: (1) dlhý chvost a krátke úzke krídla — silueta pripomína jastraba; (2) bez perových chocholov; (3) jasné žlté oči; (4) pruhované biele a hnedé operenie; (5) denná aktivita — väčšina sov je nočná; (6) typicky na vrchole stromu, dlhý chvost vystrčený do strany.

Vlastné znaky druhu:

  • Dĺžka 36–45 cm — samice mierne väčšie (300–340 g)
  • Faciálne disky biele s hrubými čiernymi okrajmi (charakteristické)
  • „V" tvar nad očami — diagnostický pre druh
  • Pruhované brucho — horizontálne pásy
  • Útok zo vzduchu na korisť ako jastrab Accipiter

Podobné druhy: Bubo scandiacus (belaňa tundrová) — bielo zafarbená, väčšia, tundra. Surnia ulula caparoch (NA poddruh) — tmavší. Žiadny iný európsky druh nemá podobnú „jastrabiu" siluetu.

 Denná aktivita a jastrabí lov — unikát medzi sovami

Cornell BoW + Owl Research Institute: Krahuľa hôrna je jedna z najtypickejších denných sov sveta — loví prevažne za dňa a na šerí, útokom z vysokého posedu strmým letom. Anglické (a slovenské) meno „hawk-owl" odráža tento jastrabí spôsob lovu.

  • Aktivita: denná a šerová, na rozdiel od väčšiny sov
  • Lov: útok z vysokého posedu (vrchol stromu, suchý konár)
  • Korisť: leto = 80–90 % hraboše; zima = 60–90 % vtáky
  • Silueta: dlhý chvost + krátke krídla = jastrabia inverzia (Accipiter)
  • Dôverčivosť: umožní pozorovanie zo 5–10 m bez ulietnutia
  • Sezónne adaptácie: v zime prechod na avian korisť keď hlodavce pod snehom

„Irruption" roky: Pri nízkej denzite hrabošov v Škandinávii a Pobaltí (cyklus typicky 3–4 r) krahuľa hôrna realizuje erupčné migrácie ďaleko na juh — vtedy sa objavuje aj v str. Európe vrátane SR (1983, 1998, 2013).

Výživa

  • Hraboše (Microtus) — leto 80–90 % stravy
  • Myši, pišky, sysle — drobné cicavce po celý rok
  • Vtáky — drozdy, sojky, snežnice, jariabky (zima 60–90 %)
  • Veveričky, lasice — väčšia korisť
  • Hmyz a žaby — sezónne (najmä leto)
Tip od odborníka Krahuľa hôrna je denný a šerový lovec — netypicky pre sovu loví prevažne počas dňa zo skrytého ale vysokého posedu (vrchol stromu, suchý konár). Cornell BoW: v lete dominujú hraboše (80–90 % stravy), v zime keď hlodavce pod snehom sú ťažko dostupné, prechádza na vtáky (až 90 % zimnej stravy). Loví útokom z výšky podobne ako jastraby — odtiaľ meno „hawk-owl".

Hlasový prejav

Spev samca: rolovacie trely „ululululul..." — rýchle vibrujúce volanie ~1100–1500 Hz, dĺžka 4–14 s. Druhové meno ulula dal Linnaeus 1758 práve podľa tohto volania. Cornell BoW: druh je tichý mimo hniezdneho obdobia (február–apríl). Pri vyrušení vydáva ostré „kik-kik-kik" alebo whining alarm.

Typické zvuky

  • Spev samca — rolovacie trely „ululululul" (4–14 s, ~1100–1500 Hz)
  • Alarm — ostré „kik-kik-kik" pri vyrušení
  • Whining — pri obhajobe hniezda
  • Žobravé volanie mláďat — „shree" pískanie, jún–august
  • Klepot zobákom — pri obrane hniezda

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva rolovacie „ululululul" volanie z otvorenej koruny smreka
Hniezdenie v dutinách po ďatľoch alebo na vrchole zlomenného stromu
Inkubácia 25–30 dní, mláďatá ~3–4 týždne v hniezde, samostatné v auguste
Pelichanie po vyletení mláďat
Roost v otvorenej krajine s posedy — typicky na vrchole stromov, denná aktivita

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Dutiny po ďatľoch (najmä Dryocopus), vrcholy zlomených stromov, búdky
Cornell BoW: druh nedokáže vyhrabať vlastnú dutinu, využíva dutiny po veľkých ďatľoch alebo vrcholy mŕtvych stromov. Vajcia ~40 x 31 mm, biele.
Výška hniezda
3–15 m nad zemou
Hniezdne miesta v boreálnych ihličnatých lesoch, často na okraji rúbanísk a otvorených močiarov.
Biotop
Boreálne ihličnaté lesy (tajga) + horské lesy s otvorenými plochami
Cornell BoW: Surnia preferuje okraje lesov, požiariská, močiare, otvorené plochy — nelieta dlho cez súvislý les.
Teplota
Studené klíma — znesie zimy −40 °C
Sedavá v severnom areáli; v rokoch s nízkou denzitou hrabošov realizuje erupčné migrácie ďaleko na juh (irruption).
Voda
Voda primárne z koristi
V severných boreálnych zonách typicky blízkosť močiarov a jazier.
Spoločnosť
Monogamné páry, sezónne teritórium 1–5 km²
Páry obnovujú zväzok každú jar. Mimo hniezdenia sólo. Veľkosť teritória závisí od denzity hrabošov.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Február–apríl

Samec spieva rolovacie „ululululul" z vysokého posedu (vrchol smreka), demonštruje hniezdny posed samici, kŕmi ju.

Znáška
3–13 vajec (priemer 6–9)

Biele, ~40 x 31 mm. Počet vajec silno koreluje s denzitou hrabošov — v peak rokoch až 13, v zlých rokoch 3 alebo žiadne hniezdenie.

Inkubácia
25–30 dní

Sedí výhradne samica, samec ju kŕmi. Vajcia znášané v 2-dňových intervaloch, mláďatá líhnu asynchrónne.

Liahnutie
Máj

Mláďatá nidikolné, prvé operenie po 2 týždňoch. Kŕmia obaja rodičia drobnými cicavcami.

Mláďatá
3–4 týždne v hniezde

Opúšťajú hniezdo ako „branchers" v 23.–30. dni, ešte nedokonale lietajú. Cornell BoW: pohyblivosť rastie 2–3 týždne po vyletení.

Samostatnosť
August–september

Mladé sú kŕmené rodičmi 6–8 týždňov po vyletení, potom sa rozptyľujú. Pohlavná zrelosť v 1. roku, max vek ~10 r v prírode.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Krahuľa hôrna 36–45 cm Belaňa tundrová 52–71 cm Potĺk kapcavý 21–28 cm Sova tmavá 61–84 cm Sova obyčajná 37–43 cm
Krahuľa hôrna Belaňa tundrová Potĺk kapcavý Sova tmavá Sova obyčajná
Dĺžka36–45 cm52–71 cm21–28 cm61–84 cm37–43 cm
Váha300–340 g1 600–2 950 g93–215 g700–1 700 g385–800 g
Dožitie3–8 r. (max ~10 r)~10 r v prírode~16 r v prírode~13 r v prírode4–7 r. (max ~21 r)
OchranaV SR vzácna chránenáV SR výnimočnáV SR chránenýV SR vzácna chránenáV SR chránená (700 €)
CharakteristikaDenná, jastrabí lov, dlhý chvostBiela, denná, holarktická tundraHolarktický, boreálne lesyNajdlhšia sova sveta, boreálnaNajbežnejšia sova SR
AreálHolarktická tajga + horské lesyArktická tundra + irruption do EUEurázia + NABoreálne lesy Eurázie + NAEurázia — v SR celé územie

Zaujímavosti

1

Krahuľa hôrna je jedna z najtypickejších denných sov — loví prevažne za dňa a na šerí, na rozdiel od väčšiny ostatných druhov rodu Strigidae.

2

Anglické (a slovenské) meno „hawk-owl" pochádza zo spôsobu lovu — útočí na korisť z vysokého posedu strmým letom ako jastrab.

3

Druhové meno ulula dal Linnaeus 1758 podľa diagnostického rolovacieho volania samca „ululululul" — onomatopoeické.

4

V rokoch s nízkou denzitou hrabošov vo Fínsku/Pobaltí realizuje „irruption" migrácie ďaleko na juh — vtedy sa objavuje aj v str. Európe (Nemecko, Poľsko, výnimočne SR).

5

Veľkosť znášky extrémne koreluje s denzitou hrabošov — v peak rokoch až 13 vajec (medzi najvyššími u sov), v zlých rokoch páry vôbec nehniezdia.

6

Druh je mimoriadne dôverčivý — Cornell BoW a Owl Research Institute popisujú, že umožní pozorovateľom priblíženie na 5–10 m bez ulietnutia (slovenský birdwatching profit).

7

V Slovenskej republike je extrémne vzácna — výskyt iba počas erupcií, posledné dokumentované pozorovania v Tatrách a Nízkych Tatrách v rokoch 1983, 1998, 2013 (Mikkola, eBird).

8

Severoamerický poddruh caparoch (popísaný 1761 už pred Linného binárnou nomenklatúrou!) je tmavší než euroázijský ulula.

Taxonomická klasifikácia

species Krahuľa hôrna
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Surnia Duméril, 1805
Druh S. ulula (Linnaeus, 1758)
Poddruhy 3 — S. u. ulula (severná Eurázia, nominátny), S. u. tianschanica (str. Ázia, Ťan-šan), S. u. caparoch (severná Severná Amerika)

? Často kladené otázky

Áno, ale extrémne vzácne — len počas tzv. „irruption" rokov, keď nízka denzita hrabošov vo Fínsku/Pobaltí vytlačí časť populácie ďaleko na juh. Dokumentované pozorovania v SR (Tatry, Nízke Tatry) v rokoch 1983, 1998, 2013 (Mikkola 1983, eBird). Hlavný areál je boreálna tajga Eurázie a NA.

Anglické (a slovenské) meno odkazuje na jastrabí spôsob lovu — krahuľa hôrna loví prevažne za dňa, na šerí, útokom z vysokého posedu strmým letom — podobne ako jastraby (Accipiter). Je jednou z najtypickejších denných sov.

„Irruption" je erupčná migrácia boreálnych druhov v rokoch nízkej dostupnosti koristi. Pre krahuľu hôrnu (a kuvika sneŽneho, kuvika kapcaveho, sovičku snežnú) sú to roky, keď cykly hrabošov v Škandinávii dosiahnu minimum — vtedy stovky až tisíce jedincov migrujú ďaleko na juh, niekedy do str. Európy. Cyklus typicky 3–4 roky.

Kombinácia znakov: (1) dlhý chvost a krátke úzke krídla — pripomína jastraba; (2) bez perových chocholov; (3) jasné žlté oči; (4) pruhované biele a hnedé operenie; (5) denná aktivita (väčšina sov je nočná); (6) v posedu typicky na vrchole stromu, dlhý chvost vystrčený do strany.

V lete hraboše a iné drobné cicavce (Cornell BoW: 80–90 % stravy). V zime, keď sú hlodavce pod snehom ťažko dostupné, prechádza na vtáky — drozdy, snežnice, jariabky (až 90 % zimnej stravy). Loví útokom z vysokého posedu.

Typický vek vo voľnej prírode je 3–8 rokov, max ~10 rokov (BTO ringing data, Mikkola 1983). Mortalita je vysoká počas „irruption" rokov v južných oblastiach — kolízie s vozidlami, vyčerpanie. V hlavnom areáli (tajga) prežíva lepšie.

 Taxonómia — Linné 1758, rod Surnia, 3 poddruhy

Druh popísal Carl Linné 1758 v 10. vydaní Systema Naturae ako Strix ulula. Druhové meno odkazuje na diagnostické rolovacie volanie samca „ululululul" — onomatopoeické. Rod Surnia bol etablovaný Dumérilom 1805.

Etymológia: Surnia = neistý pôvod (možno z gr. „ranná zora"); ulula = lat. „kvíliť, výsvet" — Linné podľa volania.

  • S. u. ulula (Linnaeus, 1758) — severná Eurázia, nominátny
  • S. u. tianschanica — str. Ázia (Ťan-šan, Pamír, Altaj)
  • S. u. caparoch (Müller, 1776) — severná Severná Amerika (popísaný už pred Linného binárnou nomenklatúrou)

Zdroj: IOC v15.2, Avibase, BirdLife DataZone, EUNIS.

 „Irruption" — erupčné migrácie pri nízkych hrabošoch

Cornell BoW + Mikkola 1983: Krahuľa hôrna (spolu s belaňou tundrovou, kuvičkom kapcavým) je klasický „irruption" druh boreálnej tajgy. V rokoch nízkej dostupnosti koristi (cyklus hrabošov 3–4 r) stovky až tisíce jedincov migrujú ďaleko na juh.

  • Cyklus hrabošov: 3–4 roky, Microtus + Myodes
  • V peak rokoch: znáška 8–13 vajec, vysoká produktivita
  • V zlých rokoch: znáška 3–4 vajce alebo úplné preskočenie hniezdenia
  • Smer erupcie: Škandinávia → str. Európa, Sibír → Mongolsko, Aljaška → Veľké jazerá
  • SR výskyt: Tatry, Nízke Tatry 1983, 1998, 2013 (Mikkola, eBird)
  • Klimatická zmena: narúša cykly, frekvencia erupcií rastie

Praktická rada pre slovenských pozorovateľov: V „irruption" rokoch sledujte aktualizácie z Fínska/Pobaltia. Krahuľa hôrna sa potom môže objaviť v slovenských horských lesoch novembri–februári. Pozorovanie hlásiť do biomonitoring.sk alebo eBird.

 Hlas — rolovacie „ululululul" (Linnaeus 1758)

Spev samca: dlhé rolovacie trely „ululululul..." — rýchle vibrujúce volanie ~1100–1500 Hz, trvanie 4–14 sekúnd. Druhové meno ulula dal Linnaeus 1758 práve podľa tohto onomatopoeického zvuku. Cornell BoW: druh je relatívne tichý mimo toku (február–apríl).

  • Spev samca: rolovacie trely „ululululul" (4–14 s, ~1100–1500 Hz)
  • Alarm: ostré „kik-kik-kik" pri vyrušení
  • Whining: pri obhajobe hniezda
  • Žobravé mláďat: „shree" pískanie, jún–august
  • Klepot zobákom: pri obrane hniezda

Praktická rada: Rolovacie trely v boreálnom lese vo februári–apríli = samec krahule hôrnej. V „irruption" rokoch sú jedince v str. Európe väčšinou ticho — vokalizujú len v hniezdnom areáli.

 Právny status — Bernský dohovor + smernica EÚ

V Eurázii chránená podľa Bernského dohovoru a smernice EÚ o vtákoch. V SR výskyt extrémne vzácny.

  • Bernský dohovor: Príloha II — prísne chránené živočíchy
  • Smernica EÚ o vtákoch (Annex I): osobitne chránená
  • SR výskyt: 1983, 1998, 2013 — extrémne vzácne (Mikkola, eBird)
  • USA + Kanada: Migratory Bird Treaty Act
  • IUCN globálne: LC, populácia stabilná
  • Reportovanie: biomonitoring.sk + eBird pri pozorovaní v SR
ZDROJ: IUCN Red List — Surnia ulula, BirdLife DataZone, EUNIS, Owl Research Institute, Avibase, Animal Diversity Web (UMMZ), Linnaeus 1758 Systema Naturae, ed. 10, Mikkola 1983 (Owls of Europe)

 Areál — holarktická boreálna tajga

Areál: Holarktická tajga od Škandinávie po Kamčatku + Aljaška a Kanada. 3 poddruhy. V SR „irruption" výskyt (Tatry 1983, 1998, 2013).

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org
Nahrávateľ: Jamescandless
Licencia: CC BY-SA

 Spev a lov — ukážky

Krahuľa hôrna — Northern Hawk Owl

Northern Hawk Owl — volajúci samec (Nórsko)

Krahuľa hôrna — Northern Hawk Owl

Northern Hawk Owl — pozorovanie a hlas (Almunge, Švédsko)

 Cudzie názvy

Slovensky:   Krahuľa hôrna, Česky:   Sovice krahujová, Anglicky:   Northern Hawk Owl, Nemecky:   Sperbereule, Francúzsky:   Chouette épervière, Taliansky:   Ulula, Španielsky:   Cárabo Gavilán, Holandsky:   Sperweruil, Poľsky:   Sowa jarzębata, Maďarsky:   Karvalybagoly, Rusky:   Ястребиная сова, Švédsky:   Hökuggla, Fínsky:   Hiiripöllö, Japonsky:   オナガフクロウ

Väčšina mien odkazuje na podobnosť jastrabovi („hawk", „épervière", „Sperber", „krahujová", „karvaly", „ястребиная").