
Surnia — Strigidae (sovovité)
6 diagnostických znakov: (1) dlhý chvost a krátke úzke krídla — silueta pripomína jastraba; (2) bez perových chocholov; (3) jasné žlté oči; (4) pruhované biele a hnedé operenie; (5) denná aktivita — väčšina sov je nočná; (6) typicky na vrchole stromu, dlhý chvost vystrčený do strany.
Vlastné znaky druhu:
Podobné druhy: Bubo scandiacus (sova snežná) — bielo zafarbená, väčšia, tundra. Surnia ulula caparoch (NA poddruh) — tmavší. Žiadny iný európsky druh nemá podobnú „jastrabiu" siluetu.
Cornell BoW + Owl Research Institute: Sova jastrabia je jedna z najtypickejších denných sov sveta — loví prevažne za dňa a na šerí, útokom z vysokého posedu strmým letom. Anglické (a slovenské) meno „hawk-owl" odráža tento jastrabí spôsob lovu.
„Irruption" roky: Pri nízkej denzite hrabošov v Škandinávii a Pobaltí (cyklus typicky 3–4 r) sova jastrabia realizuje erupčné migrácie ďaleko na juh — vtedy sa objavuje aj v str. Európe vrátane SR (1983, 1998, 2013).
Spev samca: rolovacie trely „ululululul..." — rýchle vibrujúce volanie ~1100–1500 Hz, dĺžka 4–14 s. Druhové meno ulula dal Linnaeus 1758 práve podľa tohto volania. Cornell BoW: druh je tichý mimo hniezdneho obdobia (február–apríl). Pri vyrušení vydáva ostré „kik-kik-kik" alebo whining alarm.
Samec spieva rolovacie „ululululul" z vysokého posedu (vrchol smreka), demonštruje hniezdny posed samici, kŕmi ju.
Biele, ~40 x 31 mm. Počet vajec silno koreluje s denzitou hrabošov — v peak rokoch až 13, v zlých rokoch 3 alebo žiadne hniezdenie.
Sedí výhradne samica, samec ju kŕmi. Vajcia znášané v 2-dňových intervaloch, mláďatá líhnu asynchrónne.
Mláďatá nidikolné, prvé operenie po 2 týždňoch. Kŕmia obaja rodičia drobnými cicavcami.
Opúšťajú hniezdo ako „branchers" v 23.–30. dni, ešte nedokonale lietajú. Cornell BoW: pohyblivosť rastie 2–3 týždne po vyletení.
Mladé sú kŕmené rodičmi 6–8 týždňov po vyletení, potom sa rozptyľujú. Pohlavná zrelosť v 1. roku, max vek ~10 r v prírode.
| Sova jastrabia | Sova snežná | Potĺk kapcavý | Sova bradatá | Sova obyčajná | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 36–45 cm | 52–71 cm | 21–28 cm | 61–84 cm | 37–43 cm |
| Váha | 300–340 g | 1 600–2 950 g | 93–215 g | 700–1 700 g | 385–800 g |
| Dožitie | 3–8 r. (max ~10 r) | ~10 r v prírode | ~16 r v prírode | ~13 r v prírode | 4–7 r. (max ~21 r) |
| Hlučnosť | 4/5 | 5/5 | 5/5 | 4/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | V SR vzácna chránená | V SR výnimočná | V SR chránený | V SR vzácna chránená | V SR chránená (700 €) |
| Povaha | Denná, jastrabí lov, dlhý chvost | Biela, denná, holarktická tundra | Holarktický, boreálne lesy | Najdlhšia sova sveta, boreálna | Najbežnejšia sova SR |
| Dostupnosť v SR | Holarktická tajga + horské lesy | Arktická tundra + irruption do EU | Eurázia + NA | Boreálne lesy Eurázie + NA | Eurázia — v SR celé územie |
Príznaky: Fragmentácia hniezdnych biotopov, pokles dutín
Komerčná ťažba v Škandinávii, Pobaltí a Sibíri redukuje dospelé boreálne lesy a stromy s dutinami po ďatľoch.
Príznaky: Zlyhanie hniezdenia v rokoch s nízkou denzitou
Druh extrémne závisí od cyklov hrabošov — v peak rokoch znesie až 13 vajec, v zlých rokoch nehniezdi vôbec. Klimatická zmena narúša tieto cykly.
Príznaky: Frakturé krídel, traumy hlavy
Pri irruption rokoch sa stovky až tisíce jedincov objavujú v južných oblastiach. Nezvyknuté na cesty, vyššia mortalita.
Príznaky: Krvácanie, slabosť, smrť
V hlavnom areáli (tajga) málo exponovaná. Pri južných erupciách riziko vyššie.
Sova jastrabia je jedna z najtypickejších denných sov — loví prevažne za dňa a na šerí, na rozdiel od väčšiny ostatných druhov rodu Strigidae.
Anglické (a slovenské) meno „hawk-owl" pochádza zo spôsobu lovu — útočí na korisť z vysokého posedu strmým letom ako jastrab.
Druhové meno ulula dal Linnaeus 1758 podľa diagnostického rolovacieho volania samca „ululululul" — onomatopoeické.
V rokoch s nízkou denzitou hrabošov vo Fínsku/Pobaltí realizuje „irruption" migrácie ďaleko na juh — vtedy sa objavuje aj v str. Európe (Nemecko, Poľsko, výnimočne SR).
Veľkosť znášky extrémne koreluje s denzitou hrabošov — v peak rokoch až 13 vajec (medzi najvyššími u sov), v zlých rokoch páry vôbec nehniezdia.
Druh je mimoriadne dôverčivý — Cornell BoW a Owl Research Institute popisujú, že umožní pozorovateľom priblíženie na 5–10 m bez ulietnutia (slovenský birdwatching profit).
V Slovenskej republike je extrémne vzácna — výskyt iba počas erupcií, posledné dokumentované pozorovania v Tatrách a Nízkych Tatrách v rokoch 1983, 1998, 2013 (Mikkola, eBird).
Severoamerický poddruh caparoch (popísaný 1761 už pred Linného binárnou nomenklatúrou!) je tmavší než euroázijský ulula.
Áno, ale extrémne vzácne — len počas tzv. „irruption" rokov, keď nízka denzita hrabošov vo Fínsku/Pobaltí vytlačí časť populácie ďaleko na juh. Dokumentované pozorovania v SR (Tatry, Nízke Tatry) v rokoch 1983, 1998, 2013 (Mikkola 1983, eBird). Hlavný areál je boreálna tajga Eurázie a NA.
Anglické (a slovenské) meno odkazuje na jastrabí spôsob lovu — sova jastrabia loví prevažne za dňa, na šerí, útokom z vysokého posedu strmým letom — podobne ako jastraby (Accipiter). Je jednou z najtypickejších denných sov.
„Irruption" je erupčná migrácia boreálnych druhov v rokoch nízkej dostupnosti koristi. Pre sovu jastrabiu (a kuvika sneŽneho, kuvika kapcaveho, sovičku snežnú) sú to roky, keď cykly hrabošov v Škandinávii dosiahnu minimum — vtedy stovky až tisíce jedincov migrujú ďaleko na juh, niekedy do str. Európy. Cyklus typicky 3–4 roky.
Kombinácia znakov: (1) dlhý chvost a krátke úzke krídla — pripomína jastraba; (2) bez perových chocholov; (3) jasné žlté oči; (4) pruhované biele a hnedé operenie; (5) denná aktivita (väčšina sov je nočná); (6) v posedu typicky na vrchole stromu, dlhý chvost vystrčený do strany.
V lete hraboše a iné drobné cicavce (Cornell BoW: 80–90 % stravy). V zime, keď sú hlodavce pod snehom ťažko dostupné, prechádza na vtáky — drozdy, snežnice, jariabky (až 90 % zimnej stravy). Loví útokom z vysokého posedu.
Typický vek vo voľnej prírode je 3–8 rokov, max ~10 rokov (BTO ringing data, Mikkola 1983). Mortalita je vysoká počas „irruption" rokov v južných oblastiach — kolízie s vozidlami, vyčerpanie. V hlavnom areáli (tajga) prežíva lepšie.
Druh popísal Carl Linné 1758 v 10. vydaní Systema Naturae ako Strix ulula. Druhové meno odkazuje na diagnostické rolovacie volanie samca „ululululul" — onomatopoeické. Rod Surnia bol etablovaný Dumérilom 1805.
Etymológia: Surnia = neistý pôvod (možno z gr. „ranná zora"); ulula = lat. „kvíliť, výsvet" — Linné podľa volania.
Zdroj: IOC v15.2, Avibase, BirdLife DataZone, EUNIS.
Cornell BoW + Mikkola 1983: Sova jastrabia (spolu so sovou snežnou, kuvičkom kapcavým) je klasický „irruption" druh boreálnej tajgy. V rokoch nízkej dostupnosti koristi (cyklus hrabošov 3–4 r) stovky až tisíce jedincov migrujú ďaleko na juh.
Praktická rada pre slovenských pozorovateľov: V „irruption" rokoch sledujte aktualizácie z Fínska/Pobaltia. Sova jastrabia sa potom môže objaviť v slovenských horských lesoch novembri–februári. Pozorovanie hlásiť do biomonitoring.sk alebo eBird.
Spev samca: dlhé rolovacie trely „ululululul..." — rýchle vibrujúce volanie ~1100–1500 Hz, trvanie 4–14 sekúnd. Druhové meno ulula dal Linnaeus 1758 práve podľa tohto onomatopoeického zvuku. Cornell BoW: druh je relatívne tichý mimo toku (február–apríl).
Praktická rada: Rolovacie trely v boreálnom lese vo februári–apríli = samec sovy jastrabej. V „irruption" rokoch sú jedince v str. Európe väčšinou ticho — vokalizujú len v hniezdnom areáli.
V Eurázii chránená podľa Bernského dohovoru a smernice EÚ o vtákoch. V SR výskyt extrémne vzácny.