Sova Humeova (Strix butleri) — skalné wadi Al Hajar Mts. v severnom Ománe (foto: Wikimedia Commons)

Strix — Strigidae (sovovité)

Sova Humeova

Strix butleri (A. O. Hume, 1878) — východná Arábia + Pakistan; split z S. hadorami 2015; S. omanensis = synonymum (Robb 2016)

IUCN: LC (Least Concern, 2024) — populácia stabilná | Areál: ~100 000 km² východnej Arábie a Pakistanu
Dlzka29–33 cm
Vaha140–284 g
Rozpätie95–98 cm
Skalné wadi Al Hajar Mts. v severnom Ománe ukrývajú sovu s najturbulentnejšou taxonomickou históriou medzi sovami sveta. Druh popísal A. O. Hume v roku 1878 zo vzorky z Mekran (dnešný Pakistan). 130+ rokov bol považovaný za rozsiahly druh od Izraela po Pakistan. V 2013 Robb et al. popísali nový druh S. omanensis. V 2015 Kirwan, Schweizer & Copete splittli S. butleri na S. butleri + S. hadorami. V 2016 molekulárne potvrdené: S. omanensis = synonymum S. butleri. Pravý S. butleri je obyvateľ východnej Arábie a Pakistanu. Tmavé oči sú diagnostický znak vs žltooký S. hadorami.

 Taxonomická timeline — 1878 → 2013 → 2015 → 2016

Najturbulentnejšia taxonomická história medzi sovami sveta — 4 hlavné publikácie za 138 rokov, ktoré úplne zmenili pohľad na druh.

  • 1878: A. O. Hume popisuje S. butleri (Mekran, Pakistan)
  • 1878–2012: Považovaný za rozsiahly druh Izrael–Pakistan
  • 2013: Robb et al. popisujú nový druh S. omanensis z Al Hajar
  • 2015: Kirwan, Schweizer & Copete split na butleri + hadorami
  • 2016: Robb et al. — S. omanensis = synonymum S. butleri
  • 2024: IOC v15.2, IUCN, BirdLife oficiálne uznávajú split

 Diagnostika vs Strix hadorami

4 diagnostické znaky vs S. hadorami (Desert Tawny Owl): (1) tmavé oči (vs žlté); (2) 4–5 nôt vo volaní (vs 5–6); (3) východná Arábia + Pakistan (vs Izrael/Saudská Arábia); (4) tmavšie sfarbenie.

  • Tmavé oči (orechovo-hnedé) — diagnostické
  • Volanie 4–5 nôt s klesajúcou intonáciou
  • Rytmus pripomína hrdličku obyčajnú
  • Tmavšie šedohnedo-čierne sfarbenie
  • Areál: Omán, SAE, Pakistan, Irán
  • Skalné wadi Al Hajar Mts. ako primárny biotop
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

55% 18% 15% STRAVA zloženie
Drobné cicavce — gerbily, myš domová, jerboa 55%
Plazy — gekonidy, agamy, malé hady 18%
Veľký hmyz — sarancie, kobylky, chrobáky 15%
Pavúkovce — šťúrky (Buthidae), sólifúgy 7%
Drobné vtáky — vrabce stepné, jiřičky 3%
Žaby — sezónne pri wadi s vodou 2%

Odporúčané potraviny

  • Gerbily (Gerbillus dasyurus, Meriones crassus) — kľúčová púštna korisť
  • Myš domová (Mus musculus) — sekundárna korisť v dedinách
  • Jerboa (Jaculus) — sezónne na piesočných plániach
  • Gekonidy (Pristurus, Stenodactylus) — pri stmievaní vo wadi
  • Agamy (Trapelus, Phrynocephalus) — bežná dennná korisť
  • Veľké chrobáky (Tenebrionidae) — celoročne dostupné
  • Sarancie (Schistocerca) — sezónne počas dažďov
  • Šťúrky (Buthidae) — typická wadi korisť
  • Drobné vtáky — vrabce stepné, jiřičky
  • Žaby — sezónne pri trvalých wadi s vodou

Zakázané potraviny

  • Rodenticídy z poľnohospodárskych oblastí Pakistanu/Iránu
  • Pesticídy v oblastiach pestovania ďatlí v Ománe
  • Vyrubovanie acacia/balagát stromov v wadi
Tip od odborníka Sova Humeova (Strix butleri, post-split 2015) je striktný púštny insektivor/karnivor — loví v skalných wadi Al Hajar Mts. Severného Ománu, SAE, južného Pakistanu a severovýchodného Iránu. 55 % stravy tvoria gerbily a iné drobné cicavce, 18 % plazy, 15 % hmyz. Diéta Strix butleri v Nakhal (Omán) bola dokumentovaná Robb et al. 2016 — pelety obsahujú prevažne Gerbillus dasyurus a šťúrky. Diagnostické pre druh: tmavé oči (vs žlté u S. hadorami), volanie 4–5 nôt (vs 5–6 u hadorami).

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Volanie je 4–5 hlbokých „hu" nôt s klesajúcou intonáciou, podobné rytmu hrdličky obyčajnej (Streptopelia decaocto). Frekvencia 400–600 Hz, počuteľné 500 m–1 km. Diagnostické pre druh oproti S. hadorami (5–6 nôt s odlišnou rytmikou). Pár vytvára antifonálny duet pri toku január–marec.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Plachý druh skalných wadi, vyhýba sa ľudskej prítomnosti. Pri ohrození hniezda agresívne útočí — dokumentované v Al Hajar Mts. počas terénneho výskumu Sound Approach.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Striktne nočný druh — aktívny od stmievania po úsvit. Rezident — nemigruje, pár obhajuje teritórium 50–200 ha celoročne vo wadi Al Hajar Mts. Cez deň ukrytá v skalných štrbinách, jaskynkách a pod previsom skál.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Druh nepatrí medzi mimické sovy — repertoár stereotypný. V zajatí sa nechová.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Spev samca je 4–5 hlbokých „hu" nôt s klesajúcou intonáciou — „huu... huu... hu-hu-hu". Pripomína rytmus volania hrdličky obyčajnej. Frekvencia 400–600 Hz, počuteľné 500 m–1 km v Al Hajar Mts. Diagnostické vs S. hadorami, ktorá má 5–6 nôt s odlišnou rytmikou. Pár vytvára antifonálny duet január–marec. Vokalizácia najintenzívnejšia februára pri toku.

Dokáže hovoriť? Druh nepatrí medzi mimické sovy. Imitácie reči nie sú dokumentované.

Typické zvuky

  • Teritoriálne volanie — 4–5 nôt „hu-hu-hu", 400–600 Hz
  • Duet páru — antifonálny spev samca a samice, január–marec
  • Alarmový hlas — ostré „kjik" pri prítomnosti predátora
  • Žobravé volanie mláďat — vysoké „šii" pri kŕmení (apríl–jún)
  • Bill-clacking — klapanie zobákom pri obrane hniezda

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — pár hooks v Al Hajar Mts. (január–marec) Hniezdenie — skalná polica alebo dutina v wadi, 2–4 vajcia Inkubácia ~30–33 dní (samica), mláďatá 35–40 dní v hniezde Rezident — celoročne vo východnej Arábii a Pakistane Cez deň ukrytá v skalných štrbinách wadi Pelichanie po hniezdnej sezóne (júl–september)

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Skalná štrbina, polica, jaskynka vo wadi alebo opustené dravčie hniezdo
Vyhľadáva skalné prevísy a štrbiny v Al Hajar Mts. v severnom Ománe a SZ Pakistane. Vajcia ~40 × 33 mm, biele. Hniezdne stanovište obmedzené na skalné wadi s prirodzenými dutinami.
Nadmorská výška
0–1 800 m n. m. — pobrežie po horské polohy Al Hajar Mts.
Najčastejšie v stredných polohách 200–1 200 m v Al Hajar Mts., do 1 800 m v Mekran (Pakistan). V Iráne až do Sistanu.
Biotop
Skalné wadi, kanyony, palmové oázy s acáciami, pôšusti so skalami
Striktne viazaná na skalné wadi s krídiacimi vegetáciami acacií (Acacia, Vachellia). Kľúčové lokality: Al Hajar Mts. (Omán), Hajar Mts. (SAE), Mekran (Pakistan), Sistan (Irán).
Teplota
Suchá horúca, +10 až +45 °C
Wadi Al Hajar Mts. — extrémne suchá klima, denné teploty leta až +45 °C, noci podstatne chladnejšie. Rezident, nesťahuje sa.
Voda
Pri trvalých wadi s vodou, oázach, ruined cisternách
Vodu prijíma aj z koristi. Vo wadi Al Hajar Mts. pravidelne pije z falaj — tradičných ománskych vodných kanálov.
Spoločnosť
Monogamný pár, teritórium 50–200 ha
Páry obhajujú teritóriá pozdĺž wadi. V Al Hajar Mts. hustota ~1 pár/3–10 km² v optimálnom wadi biotope.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Január–marec

Pár hooks 4–5 nôt zo skál Al Hajar Mts. Tok najintenzívnejší vo februári. Samec ponúka korisť samici.

Znáška
2–4 vajcia (priemer 3)

Vajcia biele, okrúhle, ~40 × 33 mm. Hniezdo v skalnej štrbine alebo polici vo wadi.

Inkubácia
~30–33 dní

Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína 1. vajcom, mláďatá sa líhnu asynchrónne.

Liahnutie
Marec–apríl

Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne gerbilmi a hmyzom.

Mláďatá
35–40 dní v hniezde

Mláďatá opúšťajú hniezdo v 5 týždňoch. Plne lietajú v 7 týždňoch. Závislé do júna.

Samostatnosť
Jún–júl

Juvenily sa rozptyľujú v okolitých wadi. Pohlavná zrelosť v 1. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sova Humeova 29–33 cm Sova púšťovo-piesková 29–33 cm Sova omanská ~30 cm Sova obyčajná 37–46 cm
Sova Humeova Sova púšťovo-piesková Sova omanská Sova obyčajná
Dĺžka29–33 cm29–33 cm~30 cm37–46 cm
Váha140–284 g140–284 g~200 g380–680 g
Dožitie~10 r~10 r~10 r5–10 r
Hlučnosť4/54/55/55/5
Cena (SK)IUCN LCIUCN LCIUCN DD (synonymum)Chránená (500 €)
PovahaTmavé oči, 4–5 nôt, východná ArábiaŽlté oči, 5–6 nôt, západná ArábiaSynonymum S. butleri (Robb 2016)Väčšia, šedá/hnedá, čierne oči
Dostupnosť v SROmán, SAE, Pakistan, IránIzrael, Sinaj, Saudská Arábia, JemenAl Hajar Mts., OmánEurópa, SR celé územie

Choroby a prevencia

Vyrubovanie acáciových wadi
stredná

Príznaky: Strata krytov a hniezdnych stanovíšť

V Ománe a SAE sa staré acáciové wadi strácajú kvôli intenzifikácii pastvy ťavami a kozami. Robb et al. 2016 dokumentovali úbytok v okolí Nakhal.

Pesticídy z poľnohospodárstva
stredná

Príznaky: Sekundárna otrava cez gerbily a hmyz

V oblastiach pestovania ďatlí v Ománe a Pakistane sa intenzívne používajú insekticídy. Druh hromadí toxíny pri love hmyzu.

Predácia v dedinách
nízka

Príznaky: Mačky domáce, líšky pri hniezdach

V dedinách Ománu a Pakistanu pri prirodzených hniezdach v skalách dokumentované predácie.

Zrážka s vozidlami a falaj
nízka

Príznaky: Lov pri cestných lampách, utopenie v falaj kanáloch

V modernizovaných dialniciach Ománu a SAE dokumentované zrážky. Falaj kanály sú riziko pre mláďatá.

Prevencia Sova Humeova je chránená podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy: v Ománe pod Royal Decree 6/2003, v SAE pod Federal Law No. 11 z 2002, v Pakistane pod Wildlife Protection Acts jednotlivých provincií. Pre ochranu druhu je kľúčové: (1) zachovanie acáciových wadi Al Hajar Mts., (2) obmedzenie pastvy v ochranných pásmach, (3) udržanie falaj systému, (4) monitoring populácie cez akustické pasce (Sound Approach metóda).

Zaujímavosti

1

Druh popísal Allan Octavian Hume v roku 1878 v Stray Feathers 7:316 podľa jedinca z Mekran (dnešný Pakistan). Hume je tiež zakladateľ Indian National Congress (1885) a otec indickej ornitológie — popisal viac ako 100 druhov a poddruhov vtákov Indického subkontinentu.

2

Najturbulentnejšia taxonomická história medzi sovami sveta: 1878 popis (Hume) → 130+ rokov ako rozsiahly druh → 2013 popis nového druhu S. omanensis (Robb et al., Sound Approach) → 2015 split na S. butleri + S. hadorami (Kirwan, Schweizer & Copete) → 2016 S. omanensis potvrdený ako synonymum S. butleri (Robb et al., Avian Research).

3

Pravý S. butleri sa nachádza vo východnej Arábii — Al Hajar Mts. (severný Omán), Hajar Mts. (SV Spojené arabské emiráty), Mekran (SZ Pakistan), Sistan (SV Irán). Areál asi 100 000 km². Západný „Hume's Owl" z Izraela/Saudskej Arábie je v skutočnosti S. hadorami.

4

Tmavé oči sú diagnostický znak Strix butleri — odlišuje druh od žltookého S. hadorami. Druhový znak bol prehliadaný 137 rokov, kým ho Robb et al. (2013) prvý raz dokumentovali na fotografiách z Al Hajar Mts.

5

Volanie 4–5 nôt — Strix butleri má 4–5 nôt s klesajúcou intonáciou, S. hadorami 5–6 nôt s odlišnou rytmikou. Pripomína rytmus hrdličky obyčajnej (Streptopelia decaocto). Vokalizácia bola kľúčový dôkaz pre split.

6

Sound Approach (Magnus Robb, Arnoud van den Berg, Mark Constantine) je nezávislá ornitologická organizácia známa publikáciami CD/knihami o európskych a arabských vtákoch. Ich práca na S. omanensis (2013) a S. hadorami (2015 split) je modelovým príkladom modernej taxonómie založenej na vokálnych nahrávkach a fotografii.

7

Diéta Nakhal (Omán) — Robb et al. 2016 publikovali prvú podrobnú analýzu diéty cez pelety: 55 % drobné cicavce (najmä gerbily Gerbillus dasyurus, Meriones), 18 % plazy, 15 % hmyz. Diétne preferencie odlišné od S. hadorami.

8

V ománskej kultúre je sova Humeova spojená s wadi a falaj systémom — tradičnými vodnými kanálmi vybudovanými pred 1 500 rokmi. Sova hniezdi v skalných stenách wadi nad falaj, pričom využíva drobné cicavce priťahované k zelenej oáze.

Taxonomická klasifikácia

species Sova Humeova
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Strix Linnaeus, 1758
Druh S. butleri (A. O. Hume, 1878)
Poddruhy Monotypický druh. Druh popísal Allan Octavian Hume v roku 1878 zo vzorky z Mekran (dnešný Pakistan). V roku 2015 Kirwan, Schweizer & Copete splittli S. butleri na dva druhy: skutočný S. butleri (východná Arábia, Omán, SAE, Pakistan, Irán) a nový S. hadorami (Izrael, Sinaj, Saudská Arábia, Jemen — popisovaný ako „Desert Tawny Owl"). Robb et al. 2016 potvrdili molekulárne, že S. omanensis (popísaný 2013) je synonymum S. butleri.

? Často kladené otázky

Po splite v roku 2015 žije iba vo východnej Arábii a SZ Pakistane/SV Iráne — Al Hajar Mts. (severný Omán), Hajar Mts. (SAE), Mekran (Pakistan), Sistan (Irán). Areál pokrýva ~100 000 km² skalných wadi a kanyonov. Druh je striktne viazaný na vodné wadi s acaciami a falaj systémom.

Hlavné rozdiely: (1) S. butleri má tmavé oči vs žlté u S. hadorami; (2) 4–5 nôt vo volaní vs 5–6 u hadorami; (3) východná Arábia + Pakistan (butleri) vs Izrael/Saudská Arábia/Jemen (hadorami); (4) molekulárne potvrdené ako dva druhy v roku 2015 (Kirwan, Schweizer & Copete).

Stredne malý druh — dĺžka tela 29–33 cm, hmotnosť 140–284 g, rozpätie krídel 95–98 cm. Menší ako sova obyčajná (S. aluco). Tmavé oči, šedo-hnedé sfarbenie s vertikálnym pruhovaním. Adaptovaný na skalné wadi.

V roku 2013 Magnus Robb a tím Sound Approach popísali nový druh S. omanensis z Al Hajar Mts. v severnom Ománe. V roku 2016 Robb et al. molekulárne potvrdili, že to bol skutočne S. butleri — Humeov pôvodný druh. Strix omanensis je dnes synonymum S. butleri.

Druh popísal britský/indický ornitológ Allan Octavian Hume v roku 1878 v Stray Feathers 7:316 podľa exemplára z Mekran (dnešný Pakistan). Hume je tiež zakladateľ Indian National Congress (1885) a otec indickej ornitológie.

IUCN Least Concern (2024) — populácia stabilná, areál pokrýva ~100 000 km² východnej Arábie a Pakistanu. Hlavné hrozby: vyrubovanie acáciových wadi, pesticídy z poľnohospodárstva, predácia mačiek v dedinách.

 Taxonómia — Hume 1878, split Kirwan 2015

Druh popísal A. O. Hume v roku 1878 v Stray Feathers 7:316 podľa exemplára z Mekran (dnešný Pakistan). Hume je zakladateľ Indian National Congress (1885) a otec indickej ornitológie.

Monotypický druh po splite 2015. Predtým široko ponímaný „Hume\'s Owl" zahŕňal aj S. hadorami (západná Arábia). Robb et al. 2016 molekulárne potvrdili: S. omanensis = synonymum S. butleri.

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, Birds of the World (Omani Owl), The Owl Pages.

 Areál — východná Arábia + Pakistan + Irán

Areál (post-2015 split): ~100 000 km² východnej Arábie a SZ Pakistanu/SV Iránu. Striktne viazaný na skalné wadi s acaciami.

  • Al Hajar Mts. (severný Omán): kľúčová lokalita, Sound Approach 2013
  • Hajar Mts. (SAE): Wadi Wurayah NP (Fujairah)
  • Wadi Nakhal (Omán): diétne štúdie Robb et al. 2016
  • Mekran (SZ Pakistan): typová lokalita Hume 1878
  • Sistan (SV Irán): okraj areálu
  • Habitat: skalné wadi 0–1 800 m, falaj systém

 Právny status — CITES II, IUCN LC

Chránená podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy: v Ománe pod Royal Decree 6/2003, v SAE pod Federal Law No. 11 z 2002, v Pakistane pod provinčnými Wildlife Protection Acts.

  • CITES Appendix II: regulovaný medzinárodný obchod
  • IUCN 2024: Least Concern (post-split)
  • Areál: ~100 000 km²
  • Hlavné hrozby: vyrubovanie acáciových wadi, pesticídy
  • Najlepšie pozorovať: Wadi Wurayah NP (SAE), Al Hajar Mts. (Omán)

 Areál — východná Arábia

Areál: Al Hajar Mts. (Omán), Hajar Mts. (SAE), Mekran (Pakistan), Sistan (Irán). ~100 000 km². IUCN LC.

 Video — Sova Humeova

Overené YouTube nahrávky pre tento druh nemáme. Vyhľadaj:

 Cudzie názvy

Slovensky:   Sova Humeova, Česky:   Puštík ománský, Anglicky:   Hume\'s Owl / Omani Owl, Nemecky:   Omankauz, Francúzsky:   Chouette d\'Oman, Taliansky:   Allocco di Hume, Španielsky:   Cárabo de Hume, Arabsky:   بومة هيوم