Sova chacoská (Strix chacoensis) — thorn forest Gran Chaco (foto: Wikimedia Commons)

Strix — Strigidae (sovovité)

Sova chacoská

Strix chacoensis Cherrie & Reichenberger, 1921 — endemit Gran Chaco; sister-species S. rufipes; IUCN NT

IUCN: NT (Near Threatened, 2024) — pokles 27 % | Areál: ~1,5 mil. km² Gran Chaco
Dĺžka33–38 cm
Váha~400 g
IUCNNT
Thorn forest Gran Chaco — najväčší thorn-forest biom sveta — ukrýva endemita s nepriaznivou trajektóriou: sovu chacoskú. Druh popísali G. K. Cherrie a E. M. Reichenberger v roku 1921. Vyskytuje sa v Argentíne (Chaco, Formosa, Santiago, Salta až po Córdoba), v západnom Paraguaji a v Bolívii (Santa Cruz). Sister-species je S. rufipes (Patagonia). Gran Chaco je najrýchlejšie vyrubovaná oblasť sveta (~3 % ročne) — sójové plantáže a dobytkárstvo. IUCN Near Threatened — pokles populácie 27 % za 3 generácie (28,8 r). Lokálny názov: „Lechuza Bataraz Chaqueña".

 IUCN Near Threatened — najrýchlejšie miznúci biotop

IUCN Near Threatened (2024) — pokles populácie ~27 % za 3 generácie (28,8 r) kvôli najrýchlejšej deforestácii sveta. Gran Chaco sa stráca ~3 % ročne.

  • Gran Chaco: najrýchlejšie vyrubovaný biotop sveta
  • Hlavné príčiny: sójové plantáže (AR, PY), dobytkárstvo (BO)
  • Pokles 27 % za 28,8 r — IUCN NT klasifikácia
  • Quebracho vyrubovaný pre triesloviny
  • Kandidát na VU v ďalšom decéniu
  • Flagship pre konzerváciu Chaco

 Quebracho + algarrobo — thorn forest špecialista

Striktne viazaná na thorn forest Gran Chaco s quebracho (Aspidosperma) a algarrobo (Prosopis). Hniezdi v starých dutinách 80+ rokov.

  • Quebracho colorado (Aspidosperma quebracho-blanco)
  • Algarrobo (Prosopis nigra, P. alba)
  • Cherrie & Reichenberger 1921 — popis
  • Sister-species S. rufipes (Patagonia)
  • „Lechuza Bataraz Chaqueña" — Argentína
  • Indigenné národy Wichí, Toba, Ayoreo — duchovná tradícia

Výživa

  • Drobné cicavce — gerbily chacoské, myšice, vačice
  • Plazy — varany Salvator, gekonidy, hady
  • Vtáky — drozdy, papagáje (Aratinga), holuby
  • Veľký hmyz — sarancie, kobylky, chrobáky
  • Žaby a piskory — sezónne počas dažďovej sezóny
  • Pavúkovce a šťúrky
Tip od odborníka Sova chacoská (Strix chacoensis) je endemit Gran Chaco regiónu Južnej Ameriky — najväčšieho thorn-forest biotopu sveta. 50 % stravy tvoria drobné cicavce. Loví v thorn foreste s quebracho (Aspidosperma quebracho-blanco) a algarrobo (Prosopis). Gran Chaco je najrýchlejšie vyrubovaná oblasť sveta (~3 % ročne) — preto IUCN Near Threatened.

Hlasový prejav

Spev je séria 3–4 hlbokých „hú-hú-hú-hú" so zvyšujúcou sa intenzitou, podobné príbuznej S. rufipes ale pomalšie. Frekvencia 300–500 Hz, počuteľné 1–2 km. Pár vytvára antifonálny duet. Vokalizácia najintenzívnejšia júl–október pri toku. Mláďatá pri kŕmení žobrajú vysokým „šii".

Typické zvuky

  • Teritoriálne volanie — séria „hú-hú-hú-hú", 300–500 Hz
  • Duet páru — antifonálny spev (júl–október)
  • Alarmový hlas — ostré „kjik" pri ohrození
  • Žobravé volanie mláďat — vysoké pískanie (október–december)
  • Bill-clacking — klapanie zobákom pri obrane hniezda

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — pár hooks v thorn foreste (júl–október)
Hniezdenie — dutina v quebracho/algarrobo, 2–3 vajcia
Inkubácia ~30 dní (samica), mláďatá 35–40 dní
Rezident — celoročne v Gran Chaco
Cez deň ukrytá v hustých korunách quebracho stromov
Pelichanie po hniezdnej sezóne (január–marec)

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Dutina v starom quebracho (Aspidosperma) alebo algarrobo (Prosopis)
Vyhľadáva prirodzené dutiny v starých stromoch thorn forestu. Vajcia ~46 × 38 mm, biele. Hniezdi tiež v opustených hniezdach dravcov (Buteogallus).
Nadmorská výška
0–1 200 m n. m. — Gran Chaco rovina až podhorie
Najčastejšie v rovinatých oblastiach 100–500 m. V Bolívii Santa Cruz vystupuje do 1 200 m v podhorí Andov. V Argentíne Córdoba, Buenos Aires okraj areálu.
Biotop
Tall arid thorn forest s quebracho/algarrobo, semi-open dry Chaco
Striktne viazaná na thorn forest Gran Chaco — biom s nízkym úhrnom zrážok (400–800 mm/rok). Kľúčové: Chancaní (Argentína), Defensores del Chaco (Paraguay), Kaa-Iya (Bolívia).
Teplota
Tropická suchá, +5 až +45 °C
Gran Chaco — extrémne sezónna klima, leto +45 °C, zima do -5 °C. Druh sa adaptoval na drsné podmienky.
Voda
Z koristi, sezónne pri tankoch a salinas
Vodu prijíma z koristi. V Gran Chacu je voda hlavný limitujúci faktor — sezónne tanky a salinas (soľné jazerá) sú lokálnymi zdrojmi.
Spoločnosť
Monogamný pár, teritórium 100–400 ha
Páry obhajujú teritóriá hlasovými volaniami. Hustota v zachovanom thorn foreste 0,5–1 pár/km².

Rozmnožovací cyklus

Tok
Júl–október

Pár hooks v thorn foreste. Tok najintenzívnejší august–september.

Znáška
2–3 vajcia (priemer 2,5)

Vajcia biele, okrúhle, ~46 × 38 mm. Hniezdo v dutine quebracho alebo algarrobo.

Inkubácia
~30 dní

Sedí výhradne samica, samec donáša korisť.

Liahnutie
Október–november

Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — gerbily, vtáky, hmyz.

Mláďatá
35–40 dní v dutine

Mláďatá opúšťajú dutinu v 5–6 týždňoch. Plne lietajú v 8 týždňoch.

Samostatnosť
Január–február

Juvenily sa rozptyľujú v thorn foreste. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sova chacoská 33–38 cm Sova červenonohá 33–38 cm Sova červenopruhovaná 30–35 cm Sova pruhovaná juhoamerická 35–40 cm
Sova chacoská Sova červenonohá Sova červenopruhovaná Sova pruhovaná juhoamerická
Dĺžka33–38 cm33–38 cm30–35 cm35–40 cm
Váha~400 g~350 g~300–400 g~450 g
Dožitie~10 r~10 r~12 r~12 r
OchranaIUCN NT (-27 %)IUCN LC (klesá)IUCN LCIUCN NT
CharakteristikaGran Chaco endemit, quebracho/algarroboSister-species, Nothofagus PatagoniaAndský cloud forestAtlantický prales
AreálArgentína, Paraguay, BolíviaChile, Argentína, Tierra del FuegoVenezuela–Bolívia AndesJV Brazília, Paraguay, Argentína

Zaujímavosti

1

Druh popísali G. K. Cherrie a E. M. Reichenberger v roku 1921 podľa exemplára z Bolívie. Cherrie bol americký prírodovedec, ktorý cestoval s Theodorom Rooseveltom po juhoamerickej expedícii (River of Doubt, 1913–1914). Reichenberger bol jeho kolega z American Museum of Natural History.

2

Endemit Gran Chaco — najväčšieho thorn-forest biotopu sveta (~1,5 milióna km²). Vyskytuje sa v Argentíne (Chaco, Formosa, Santiago del Estero, Salta, Córdoba, Buenos Aires okraj), Paraguaji (západná časť) a Bolívii (Santa Cruz Department).

3

Sister-species S. rufipes — fylogeneticky najbližšie príbuzné druhy. Predtým niekedy považované za jeden druh s 2 poddruhmi (S. rufipes rufipes + S. rufipes chacoensis), dnes uznané ako samostatné druhy na základe vokálnych, morfologických a behaviorálnych rozdielov.

4

Najrýchlejšie vyrubovaný biotop sveta — Gran Chaco sa stráca rýchlosťou ~3 % ročne (FAO, 2020). Hlavné príčiny: sójové plantáže v Argentíne a Paraguaji, dobytkárstvo v Bolívii. Strata thorn forestu priamo ohrozuje populáciu sovy chacoskej.

5

Pokles populácie 27 % za 3 generácie (28,8 r) — IUCN reassessment 2024 kvalifikoval druh ako Near Threatened. Modelovanie predpokladá ďalší pokles 30–50 % v ďalšom decéniu, ak deforestácia bude pokračovať. Druh je kandidát na reclassification ako VU.

6

Quebracho colorado (Aspidosperma quebracho-blanco) je symbol Gran Chaco a kľúčový strom pre sovu chacoskú — poskytuje dutiny pre hniezdenie. Quebracho má tvrdé drevo (názov „quebrar el hacha" = zlomiť sekeru), je vysoko žiadané pre triesloviny.

7

Defensores del Chaco NP (Paraguay) je najväčšia chránená oblasť Gran Chaco (7 200 km²), kľúčové pre druh aj pre jaguára (Panthera onca) a pekari (Catagonus wagneri). Sova je flagship pre konzerváciu chacoských ekosystémov.

8

V kultúre pôvodných Wichí, Toba a Ayoreo národov Gran Chaco je sova spojená so šamanstvom a duchovnou cestou. „Lechuza Bataraz" v španielskom názve odráža kontrast peria — bataraz = nepravidelne škvrnitý. Druh je súčasťou tradičnej cosmology indigenných národov regiónu.

Taxonomická klasifikácia

species Sova chacoská
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Strix Linnaeus, 1758
Druh S. chacoensis Cherrie & Reichenberger, 1921
Poddruhy Monotypický druh — endemit Gran Chaco regiónu Južnej Ameriky. Popísali G. K. Cherrie a E. M. Reichenberger v roku 1921 podľa exemplára z Bolívie. Sister-species je S. rufipes (Patagonia). Predtým niekedy považovaná za poddruh S. rufipes chacoensis, dnes uznaná ako samostatný druh.

? Často kladené otázky

Endemicky v Gran Chaco regióne — severná Argentína (Chaco, Formosa, Santiago, Salta až po Córdoba a Buenos Aires okraj), západná Paraguay, juhovýchodná Bolívia (Santa Cruz Department). Areál pokrýva ~1,5 milióna km² thorn forestu v nadmorskej výške 0–1 200 m.

IUCN reassessment 2024 ju kvalifikoval ako Near Threatened kvôli poklesu populácie ~27 % za 3 generácie (28,8 r). Hlavná príčina: deforestácia Gran Chaco rýchlosťou ~3 % ročne — najrýchlejšia na svete. Sójové plantáže, dobytkárstvo a vyrubovanie quebracho.

Stredný druh — dĺžka tela 33–38 cm, hmotnosť ~400 g (samica väčšia). Sister-species S. rufipes (Patagonia), podobná veľkosť. Šedohnedo-čierne sfarbenie s bielym pruhovaním. Bez „ušných" chumáčov, okrúhla hlava, tmavé oči.

50 % stravy tvoria drobné cicavce — gerbily chacoské (Calomys, Graomys), myšice, vačice. 18 % plazy — varany Salvator, gekonidy, hady. 15 % vtáky. 10 % veľký hmyz. Loví zo stálej pozorovateľne v quebracho stromoch.

Druh popísali G. K. Cherrie a E. M. Reichenberger v roku 1921. Cherrie bol americký prírodovedec, ktorý cestoval s Theodorom Rooseveltom po juhoamerickej expedícii (River of Doubt 1913–1914). Reichenberger bol jeho kolega z AMNH.

IUCN Near Threatened (2024) — pokles populácie ~27 % za 3 generácie (28,8 r). Hlavné hrozby: deforestácia Gran Chaco (~3 % ročne — najrýchlejšia na svete), pesticídy zo sójových polí, vyrubovanie quebracho stromov, rodenticídy z ranchov. Kandidát na reclassification ako VU.

 Taxonómia — Cherrie & Reichenberger 1921

Druh popísali G. K. Cherrie a E. M. Reichenberger v roku 1921. Cherrie cestoval s Theodorom Rooseveltom po juhoamerickej expedícii (1913–1914).

Monotypický druh. Sister-species S. rufipes (Patagonia) — predtým niekedy zaraďovaná ako poddruh S. rufipes chacoensis.

Zdroj: IOC v15.2, Wikipedia, Birds of the World.

 Areál — Gran Chaco (~1,5 mil. km²)

Areál: Gran Chaco región — Argentína, Paraguay, Bolívia. ~1,5 mil. km², 0–1 200 m. Najväčší thorn-forest biom sveta.

  • Argentína: Chaco, Formosa, Santiago, Salta, Tucumán, Córdoba, Buenos Aires okraj
  • PN Chancaní (Córdoba, AR): kľúčová lokalita
  • PN Defensores del Chaco (Paraguay): 7 200 km², najväčší
  • Bolívia: Santa Cruz Department, Kaa-Iya NP
  • Hraničný biotop: quebracho/algarrobo thorn forest
  • Klíma: tropická suchá, 400–800 mm zrážok/rok

 Právny status — CITES II, IUCN NT

Chránená podľa CITES Appendix II + IUCN Near Threatened. V Argentíne Ley 22.421, v Paraguaji SEAM, v Bolívii Ley del Medio Ambiente.

  • CITES Appendix II: regulovaný obchod
  • IUCN 2024: Near Threatened (-27 % za 28,8 r)
  • Areál: ~1,5 mil. km² (rýchle úbytky)
  • Hrozby: deforestácia, sójové plantáže, pesticídy
  • Pozorovať: Defensores del Chaco (PY), Chancaní (AR), Kaa-Iya (BO)
ZDROJ: Wikipedia, Birds of the World (Cornell), eBird, Avibase, IOC v15.2, Cherrie & Reichenberger 1921

 Areál — Gran Chaco

Areál: Argentína, Paraguay, Bolívia — Gran Chaco. ~1,5 mil. km². IUCN NT (-27 % za 28,8 r).

 Video — Sova chacoská

Strix chacoensis aviary

Sova chacoska v zajati

 Cudzie názvy

Slovensky:   Sova chacoská, Česky:   Puštík čakoský, Anglicky:   Chaco Owl, Nemecky:   Chacokauz, Francúzsky:   Chouette du Chaco, Taliansky:   Allocco del Chaco, Španielsky:   Lechuza Bataraz Chaqueña, Portugalsky:   Coruja-do-Chaco, Guaraní:   Suindara chaco