Ninox solomonsky

Q: Aky je rozdiel medzi ninox-solomonsky a ninox-salomon?

Strana /sovy/ninox-salomon/ pokryva nominate N. jacquinoti (West Solomons Boobook — Choiseul, Bougainville, atd.). Tato stranka pokryva komplex 3 splittnutych druhov z centralnych a vychodnych Salamonov: granti (Guadalcanal), malaitae (Malaita), roseoaxillaris (Makira). Recent revízie ich povazuju za samostatne druhy.

Q: Su to samostatne druhy alebo poddruhy?

Taxonomicke postavenie sporne . IOC v15.2 tradicne uznava ako poddruhy N. jacquinoti. Avibase a BirdLife recent uznali ako samostatne druhy (granti, malaitae, roseoaxillaris). Niektore studie ich radia v rod Athene namiesto Ninox.

Q: Aka je velkost?

Stredne velke sovy — dlzka tela 23-30 cm , hmotnost ~150 g. Sfarbenim sa lisia: granti je rufus-hnedy, malaitae tmavohnedy, roseoaxillaris ma rose podsadu pod kridlami.

Q: Cim sa zivia?

Insektivori a oportunni dravci — 55 % stravy tvori hmyz. 22 % drobne stavovce. 13 % drobne cicavce vrátane endemickych Salamonovych vakovcov.

Q: Aky je IUCN status?

Pre kazdy z 3 druhov komplexu IUCN Least Concern . Populacie stabilne, ale areal je velmi maly (jeden ostrov). Hlavne hrozby: tazba dreva, introduced predátori.

Q: Kde najlepsie pozorovat?

V Guadalcanal (Mt. Popomanaseu), Malaita (Maramasike) a Makira/San Cristobal . Pravidelne pozorovany pri stmievani v lesnych ihriskach.

Taxonomic split — 3 druhy alebo 3 poddruhy?

Taxonomicke postavenie sporne. Tradicne (IOC v15.2) radené ako poddruhy N. jacquinoti. Recent revízie (Avibase, BirdLife) ich povazuju za samostatne druhy.

N. granti (Sharpe 1888) — Guadalcanal, rufus-hnedy
N. malaitae (Mayr 1931) — Malaita, tmavohnedy
N. roseoaxillaris (Hartert 1929) — Makira, rose podsada
Niektore studie: rod Athene namiesto Ninox
Vokalne rozdiely: klucovy dovod split
Geograficka izolacia: 3 ostrovy

3 ostrovy — 3 druhy

Kazdy z 3 druhov je viazany na jeden ostrov. Salamonove ostrovy maju mnoho endemickych species, ktore vznikli izoláciou na ostrovoch po dlhe casove obdobia.

Guadalcanal: 5 353 km², hlavny ostrov, najvyssi vrch Mt. Popomanaseu 2 447 m
Malaita: 4 307 km², hustejsie obyvana
Makira (San Cristobal): 3 188 km², vychodne najdalej
Cohabitanti: kakadu Cacatua ducorpsii, Solomons Sea-Eagle
Endemicke vakovce: Phalanger lullulae, Spilocuscus papuensis
WWII: Guadalcanal historicka bitka 1942-1943

🔊

Hlučnosť

3/5

🤝

Priľnavosť

1/5

⚡

Aktivita

3/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

5/5

Výživa

Hmyz — velke chrobaky, fasmidy, kobylky, modlivky 55%

Drobne stavovce — gekony, sciny, drobne hady 22%

Drobne cicavce — endemicke Salamonove vakovce 13%

Drobne vtaky — endemicke spevavce Salamonov 7%

Pavuky velke 3%

Odporúčané potraviny

Velke nocne chrobaky Salamonov
Modlivky (Mantodea)
Fasmidy (Phasmatodea)
Cikady tropickych ostrovov
Kobylky a sarancie
Endemicke gekony Salamonov
Sciny — Emoia, Sphenomorphus
Drobne hady — Candoia bibroni
Endemicke drobne vakovce
Drobne spevavce Salamonov

Zakázané potraviny

Otravene insekty z plantaznych pesticidov
Otravene drobne cicavce z rodenticidov

Tip od odborníka Ninox solomonsky komplex (N. granti, malaitae, roseoaxillaris) sa skladá z 3 recent splittnutych druhov endemickych pre Centralne a Vychodne Salamonove ostrovy. 55 % stravy tvori hmyz. Lovi v primarnom a sekundárnom pralesu. Druhy su geograficky izolovane: granti (Guadalcanal), malaitae (Malaita), roseoaxillaris (Makira/San Cristobal).

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Diagnostické volanie je seria „kook-kook" not s pomalym tempom, frekvencia 500-1000 Hz. Pocutene 200-400 m v pralesu. Aktivne za uvitania a vecera. Vola sa odlisuje medzi 3 splittnutymi druhmi — to byl jeden z dovodov split rozhodnutia.

Priľnavosť

Plachy druh endemicky Salamonov. V zoo extrémne zriedkavy. V terénu v Guadalcanal, Malaita, Makira pri stmievani.

Aktivita

Striktne nocny prvok — aktivny po zapade slnka. Cez den ukryty v hustom porastu. Rezident — nemigruje.

Reč

Druh nepatri medzi mimicke sovy. Volanie geneticky fixovane, neimituje cudzie zvuky.

Hlasový prejav a reč

Diagnostické volanie je seria „kook-kook" not s pomalym tempom, frekvencia 500-1000 Hz. Pocutene 200-400 m. Vola sa odlisuje medzi 3 splittnutymi druhmi — to bol jeden z dovodov split rozhodnutia (Avibase).

Dokáže hovoriť? Druh nepatri medzi mimicke sovy.

Typické zvuky

Teritorialne volanie — „kook-kook" (varia podla druhu)
Duet paru pri toku
Alarmove „kek-kek" pri narusení
Mladata pri kŕmení
Bill-snap pri obrane

Sezónny kalendár

Prostredie a požiadavky

Hniezdo

Stromova dutina prirodna alebo po datlovi

Vlastne neexkavuje. Vyska 5-25 m. Vajcia ~32 x 26 mm, biele. Klade 2-3 vajcia.

Nadmorska vyska

0-1 500 m

Guadalcanal ma vrchu 2 447 m. Druhy sa vyskytuju aj v horskych polohach.

Biotop

Primarne a sekundárne tropicke pralesy Salamonov

Akceptuje primarne aj sekundárne lesy.

Teplota

Tropicka, 22-32 °C, velka vlhkost

Tropicka rovnikova klima Salamonov.

Voda

Pri lesnych potokoch

Vyuziva lesne pramene.

Spolocnost

Monogamny par, teritorium ~1-2 km²

Par obhajuje teritorium volaniami.

Rozmnožovací cyklus

Tok

Jul–oktober

Samec spieva „kook-kook" pred uvitanim. Par tvori duet.

Znaska

2-3 vajcia

Vajcia ~32 x 26 mm, biele.

Inkubacia

~30 dni

Sedi vyhradne samica.

Liahnutie

September–december

Mladata pokryte bielym páperím.

Mladata

~35 dni v dutine

Mladata opustaju dutinu po ~35 dnoch.

Samostatnost

8-12 tyzdnov

Juvenily zavisle 2-3 mesiace.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Ninox solomonsky	Ninox salamunsky	Ninox bismarcky	Ninox novobritsky
Dĺžka	23-30 cm	23-31 cm	25-30 cm	22-25 cm
Váha	~150 g	~150 g	~180 g	~150 g
Dožitie	~10 r	~10 r	~10 r	~10 r
Hlučnosť	5/5	5/5	5/5	5/5
Cena (SK)	IUCN LC	IUCN LC	IUCN LC	IUCN VU
Povaha	Stred a vyc. Salamony	Z Salamony (nominate)	New Ireland endemit	Russet, New Britain
Dostupnosť v SR	Salamonove ostrovy	Choiseul, Bougainville	Bismarck Arch.	New Britain

Choroby a prevencia

Strata pralesa Salamonov

stredná

Príznaky: Velkoplosna tazba dreva v Centralnych a V Salamonoch

Tazba dreva pre export do Asie patri medzi hlavne hrozby. Maly ostrovny areal.

Introduced predators

stredná

Príznaky: Mačky domáce, kuny, rats

Salamonove ostrovy maju problem s introducovanymi cicavcami, ktore predujú v nizko polozenych hniezdach.

Prevencia Ninox solomonsky komplex je chraneny podla CITES Appendix II. V Solomonovych ostrovoch podla Wildlife Protection Act 1998. Pre kazdy z 3 splittnutych druhov IUCN Least Concern. Klucové: regulacia tazby dreva, eradikacia introduced predátorov.

Zaujímavosti

Strana pokryva komplex 3 splittnutych druhov — N. granti (Guadalcanal), N. malaitae (Malaita), N. roseoaxillaris (Makira). Tradicne radene ako poddruhy N. jacquinoti.

Avibase a BirdLife (recent revízie) ich povazuju za samostatne druhy na zaklade moleculárnych studii a vokalnych rozdielov. IOC v15.2 ich tradicne drzi ako poddruhy N. jacquinoti.

Niektore zdroje radia v rod Athene (Athene granti, A. malaitae, A. roseoaxillaris) namiesto Ninox. Recent fylogeneticke studie (Mathews, Wink et al.) zistili, ze tieto Salamonove sovy klasterujú s Athene, nie s ostatnymi Ninox.

Geograficka izolacia — kazdy z 3 druhov je viazany na jeden ostrov: granti (Guadalcanal, 5 353 km²), malaitae (Malaita, 4 307 km²), roseoaxillaris (Makira/San Cristobal, 3 188 km²).

Sfarbenim sa odlisuju 3 druhy: granti je rufus-hnedy, malaitae je tmavohnedy, roseoaxillaris ma rose podsadu pod kridlami (preto „roseoaxillaris").

Salamonove ostrovy maju samostatnu endemicku faunu — okrem techto sov tam zije aj endemicka kakadu Cacatua ducorpsii, Solomons Sea-Eagle a unikatne vakovce.

Nominate N. jacquinoti (West Solomons Boobook) pokryva zapadne Salamonove ostrovy (Choiseul, Bougainville, Vella Lavella, Kolombangara, New Georgia). Bougainville sice geograficky patri PNG, ale pred 1990s bol pod austraskym mandatom.

Pre kompletny prehlad Ninox jacquinoti komplexu pozri aj /sovy/ninox-salomon/ (nominate druh).

Taxonomická klasifikácia

species Ninox solomonsky

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves

Rad Strigiformes

Čeľaď Strigidae (sovovité)

Rod Ninox Hodgson, 1837 (niektore zdroje Athene Boie, 1822)

Druh N. (Athene) granti / malaitae / roseoaxillaris — Solomon complex

Poddruhy Strana pokryva 3 recent splittnute taxony — Guadalcanal Boobook (granti), Malaita Boobook (malaitae), Makira Boobook (roseoaxillaris). Tradicne radené ako poddruhy N. jacquinoti, recent moleculárne studie (Avibase, BirdLife) ich povazuju za samostatne druhy. Pre nominate N. jacquinoti (zapadne Salamony) pozri /sovy/ninox-salomon/.

Často kladené otázky

Strana /sovy/ninox-salomon/ pokryva nominate N. jacquinoti (West Solomons Boobook — Choiseul, Bougainville, atd.). Tato stranka pokryva komplex 3 splittnutych druhov z centralnych a vychodnych Salamonov: granti (Guadalcanal), malaitae (Malaita), roseoaxillaris (Makira). Recent revízie ich povazuju za samostatne druhy.

Taxonomicke postavenie sporne. IOC v15.2 tradicne uznava ako poddruhy N. jacquinoti. Avibase a BirdLife recent uznali ako samostatne druhy (granti, malaitae, roseoaxillaris). Niektore studie ich radia v rod Athene namiesto Ninox.

Stredne velke sovy — dlzka tela 23-30 cm, hmotnost ~150 g. Sfarbenim sa lisia: granti je rufus-hnedy, malaitae tmavohnedy, roseoaxillaris ma rose podsadu pod kridlami.

Insektivori a oportunni dravci — 55 % stravy tvori hmyz. 22 % drobne stavovce. 13 % drobne cicavce vrátane endemickych Salamonovych vakovcov.

Pre kazdy z 3 druhov komplexu IUCN Least Concern. Populacie stabilne, ale areal je velmi maly (jeden ostrov). Hlavne hrozby: tazba dreva, introduced predátori.

V Guadalcanal (Mt. Popomanaseu), Malaita (Maramasike) a Makira/San Cristobal. Pravidelne pozorovany pri stmievani v lesnych ihriskach.

Taxonomia — 3 druhy v komplexe

3 splittnute druhy:

N. granti Sharpe 1888 — Guadalcanal Boobook
N. malaitae Mayr 1931 — Malaita Boobook
N. roseoaxillaris Hartert 1929 — Makira Boobook

Zdroj: IOC v15.2, Wikipedia, Avibase.

Pravny status — CITES II, IUCN LC

Chraneny podla CITES Appendix II. V Solomonovych ostrovoch podla Wildlife Protection Act 1998. IUCN Least Concern pre kazdy druh.

CITES Appendix II
IUCN 2024: LC pre granti, malaitae, roseoaxillaris
Najlepsie pozorovat: Mt. Popomanaseu (Guadalcanal), Maramasike (Malaita)

ZDROJ: Wikipedia EN, The Owl Pages, Avibase (komplex), Guadalcanal Boobook (granti), Malaita Boobook (malaitae), Makira Boobook (roseoaxillaris), IOC v15.2

Komplex 3 splittnutych druhov: N. granti (Guadalcanal), N. malaitae (Malaita), N. roseoaxillaris (Makira) — Centralne a Vychodne Salamonove ostrovy