Ninox šalamúnsky (Ninox jacquinoti) — Solomons Boobook

Q: Kde žije ninox šalamúnsky?

Endemit Šalamúnových ostrovov v Pacifiku, severovýchodne od Austrálie. Žije na hlavných ostrovoch — Choiseul, Santa Isabel, New Georgia, Guadalcanal, Malaita, Makira. Mimo Šalamúnových ostrovov nikde nedostupný.

Q: Aká je veľká?

Stredne veľká — dĺžka 23–31 cm . Medzi malými Otus (Vyrik lesný) a väčšími Ninox (Ninox boobook).

Q: Koľko poddruhov má?

Tradične 4 poddruhy : jacquinoti (Z Šalamúnove), granti (Guadalcanal), malaitae (Malaita), roseoaxillaris (Makira). Niektoré zdroje (Avibase) ich dnes uznávajú ako 4 samostatné druhy .

Q: Čo loví?

Hmyzožravý oportunista — 55 % stravy tvorí hmyz (chrobáky, fasmidy, kobylky, motýle). Doplnkovo loví drobné stavovce (22 %) — gekony, sciny, malé hady; endemické vakové potkany (13 %); drobné vtáky (7 %).

Q: Je ohrozený?

Komplex IUCN Least Concern . Niektoré ostrovné poddruhy/druhy (Makira roseoaxillaris) môžu byť lokálne ohrozené ťažbou a mining bauxitu. Šalamúnove ostrovy postihnuté komerčnou ťažbou.

Q: Dá sa chovať?

Nie pre súkromníkov. Endemit Šalamúnových ostrovov, chov v zoo neexistuje. Mimo ostrovov nedostupný.

Identifikácia — stredne veľká rufus-hnedá sova

5 diagnostických znakov: (1) veľkosť 23–31 cm; (2) rusty hnedá vrchná strana s bielymi škvrnami; (3) buffy biela hruď so škvrnami; (4) krémová bruška bez škvŕn; (5) endemický výskyt na Šalamúnových ostrovoch.

Vlastné znaky druhu:

Sivohnedý tvárový disk s úzkymi bielymi obočiami
Biela pruhovaná čertou cez hrdlo
Žlté až tmavé oči (variuje medzi poddruhmi/druhmi)
Žiadne perové „ušá" (vs Otus)
Krídla zaoblené — adaptácia na manévrovanie v dažďovom lese
Mláďatá svetlejšie a so silnejším pruhom

Endemit Šalamúnových ostrovov — 4 ostrovné taxóny

BirdLife + Avibase — endemit Šalamúnových ostrovov. Tradičná taxonómia uznávala 4 poddruhy; niektoré zdroje ich dnes uznávajú ako 4 samostatné druhy.

N. j. jacquinoti — Z Šalamúnove (Choiseul, Santa Isabel, New Georgia)
N. j. granti — Guadalcanal (Guadalcanal Owl)
N. j. malaitae — Malaita (Malaita Owl)
N. j. roseoaxillaris — Makira (Makira Owl)
Niektoré zdroje (Avibase, BirdLife) ich aj delia na rod Athene

🔊

Hlučnosť

3/5

🤝

Priľnavosť

1/5

⚡

Aktivita

3/5

🗣️

Reč

0/5

💎

Zriedkavosť

4/5

Výživa

Hmyz — veľké chrobáky, fasmidy, kobylky, motýle 55%

Drobné stavovce — gekony, sciny, malé hady 22%

Drobné cicavce — endemické vakové potkany, mladé hlodavce 13%

Vtáky — drobné spevavce, mláďatá 7%

Iné — pavúky, žaby 3%

Odporúčané potraviny

Veľký hmyz — chrobáky, fasmidy, kobylky, motýle, modlivky
Endemické gekony Lepidodactylus a Gehyra
Sciny Emoia a Lipinia
Drobné hady — Candoia rotundata
Endemické vakové potkany ostrovov Šalamúnových
Mladé Rattus rattus (introdukované)
Drobné spevavce — endemické Šalamúnove honeyeatery
Pavúky, sturíčky
Drobné žaby v daždivom lese

Zakázané potraviny

V SR nedostupný — endemit Šalamúnových ostrovov
Mimo Šalamúnových ostrovov nikde nedostupný

Tip od odborníka Ninox šalamúnsky je endemit Šalamúnových ostrovov. Veľkosť 23–31 cm. Tropický druh, žije v dažďových lesoch ostrovov do 1 500 m. Diéta dominantne hmyz (55 %) doplnená drobnými stavovcami.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Dvojtaktové „woof" alebo „boo-boo" volanie podobné Ninox boobook, ale tichšie. Pár tvorí duetá počas toku júl–október.

Priľnavosť

Plachý voľne žijúci endemit. V Šalamúnových ostrovoch chov v zoo neexistuje. Mimo ostrovov nedostupný.

Aktivita

Striktne nočný druh. Cez deň odpočíva v hustom poraste dažďového lesa alebo v dutine stromu. Rezident.

Reč

Sovy nedokážu napodobňovať reč. Repertoár ninoxa šalamúnskeho je inštinktívny a obmedzený.

Hlasový prejav a reč

Dvojtaktové „woof" alebo „boo-boo" volanie s frekvenciou 0,8–1,2 kHz, podobné Ninox boobook, ale tichšie. Pár tvorí duetá počas toku júl–október. Pri vyrušení vydáva ostré „kuk-kuk" a klepe zobákom. Žobravé mláďatá pískajú „srí-srí".

Dokáže hovoriť? Sovy nedokážu napodobňovať reč.

Typické zvuky

Spev — dvojtaktové „woof" alebo „boo-boo", 0,8–1,2 kHz
Duet páru — počas toku júl–október
Varovanie — krátke „kuk-kuk"
Bill-snap — pri ohrození
Žobravé mláďatá — „srí-srí"

Sezónny kalendár

Prostredie a požiadavky

Hniezdo

Dutina stromu v dažďovom lese, výška 5–20 m

Vyžaduje malú dutinu. Vajcia kladie priamo na drevenú trupotinu bez staviva.

Nadmorská výška

0–1 500 m n. m.

Nížinné a horské dažďové lesy. Vajcia ~38 x 32 mm, biele.

Biotop

Tropické dažďové lesy + sekundárne lesy + okraje plantáží

Tolerantný k sekundárnym lesom. Kľúčové: Choiseul, Santa Isabel, New Georgia (poddruh jacquinoti); Guadalcanal (granti); Malaita (malaitae); Makira (roseoaxillaris).

Teplota

Tropický rovnomerný — +22 °C po +32 °C celoročne

Adaptovaný na vlhkú tropickú klímu.

Voda

Pije zriedka — vodu získava z koristi

V dažďových lesoch dostatočná vlhkosť.

Spoločnosť

Monogamný pár; teritórium 20–100 ha

Páry sa formujú v 2. roku.

Rozmnožovací cyklus

Tok

Júl–október

Pár tvorí duetá „woof" z dutinového stromu.

Znáška

2 vajcia

Vajcia biele, oválne, ~38 x 32 mm. Kladené v dutine stromu. Znáška august–november.

Inkubácia

~30 dní

Sedí výhradne samica.

Liahnutie

September–december

Mláďatá pokryté bielym páperím.

Mláďatá

~5 týždňov v dutine + závislé do januára

Mláďatá opúšťajú dutinu vo veku 5 týždňov.

Samostatnosť

Február–máj

Juvenily disperzujú. Dožitie ~10 rokov.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Ninox šalamúnsky	Ninox novozélandský	Ninox južný	Ninox stekavý	Ninox rufý
Dĺžka	23–31 cm	26–29 cm	27–36 cm	39–44 cm	46–57 cm
Váha	~150–300 g	140–216 g	146–360 g	380–960 g	700–1 700 g
Dožitie	~10 r.	~6–10 r. (max ~17 r)	~10 r.	10–15 r.	15–25 r.
Hlučnosť	3/5	5/5	5/5	4/5	3/5
Cena (SK)	IUCN LC (komplex)	IUCN LC	IUCN LC	NSW Vulnerable (1998)	IUCN LC
Povaha	Endemit Šalamúnových ostrovov, 4 poddruhy	NZ ruru, „more-pork"	Najmenšia AU sova, „boo-book"	„Woof-woof" + screaming woman call	Jediná tropická AU sova
Dostupnosť v SR	Šalamúnove ostrovy	Nový Zéland + Norfolk Is.	Celá Austrália	Austrália, N. Guinea, Moluky	Tropický sever AU, N. Guinea

Choroby a prevencia

Ťažba primárnych dažďových lesov

stredná

Príznaky: Lokálne klesanie populácie, fragmentácia

Komerčná ťažba na Choiseul, Santa Isabel a Malaita. Jednotlivé poddruhy/druhy na malých ostrovoch sú citlivejšie.

Predácia introdukovanými druhmi

stredná

Príznaky: Strata mláďat z dutín

Introdukované kočky a Rattus môžu predovať na vajcia a mláďatá. Šalamúnove ostrovy ako súčasť ostrovných ekosystémov citlivé.

Mining a clearing pre poľnohospodárstvo

stredná

Príznaky: Lokálne vymiznutie

Choiseul a Santa Isabel postihnuté ťažbou bauxitu. Riešenie: rezervácie a komunitné lesné riadenie.

Tropické choroby a parazity

nízka

Príznaky: Slabosť, chudnutie

Trichomonóza dokumentovaná v tropických ostrovných populáciách.

Prevencia Ninox šalamúnsky je v komplexe IUCN Least Concern, ale niektoré ostrovné poddruhy/druhy (Makira roseoaxillaris) môžu byť lokálne ohrozené. Hlavné opatrenia: ochrana dažďových lesov, komunitné lesné riadenie, monitorovanie BirdLife Pacific. Pri náleze zraneného jedinca kontaktujte Solomon Islands Environment Office.

Zaujímavosti

Ninox šalamúnsky je endemit Šalamúnových ostrovov — žije len v archipelágu severovýchodne od Austrálie. Mimo Šalamúnových ostrovov nikde nedostupný.

Veľkosť 23–31 cm. Stredný druh medzi malými Otus a veľkými Ninox.

Tradične sa uznávali 4 poddruhy: jacquinoti (Z Šalamúnove), granti (Guadalcanal), malaitae (Malaita), roseoaxillaris (Makira). Niektoré zdroje (Avibase) ich delia na 4 samostatné druhy.

Druh popísal Charles Lucien Bonaparte v 1850 z exemplárov Šalamúnových ostrovov.

Tropický druh dažďových lesov do 1 500 m nadmorskej výšky.

Hmyzožravý oportunista — 55 % stravy tvorí hmyz. Doplnkovo drobné stavovce (gekony, sciny, malé hady) a endemické vakové potkany.

IUCN komplex Least Concern. Niektoré ostrovné populácie môžu byť lokálne ohrozené ťažbou a mining.

V kultúre Šalamúnových ostrovov sovy boli tradične vnímané ako duchovia predkov, podobne ako u iných Pacific civilizácií.

Taxonomická klasifikácia

species Ninox šalamúnsky

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves

Rad Strigiformes (sovotvaré)

Čeľaď Strigidae (sovovité)

Rod Ninox Hodgson, 1837 — niektoré zdroje aj rod Athene

Druh N. jacquinoti (Bonaparte, 1850)

Poddruhy Tradične 4 poddruhy: jacquinoti (Z Šalamúnove), granti (Guadalcanal), malaitae (Malaita), roseoaxillaris (Makira). Niektoré zdroje (Avibase, BirdLife) ich uznávajú ako 4 samostatné druhy.

Často kladené otázky

Endemit Šalamúnových ostrovov v Pacifiku, severovýchodne od Austrálie. Žije na hlavných ostrovoch — Choiseul, Santa Isabel, New Georgia, Guadalcanal, Malaita, Makira. Mimo Šalamúnových ostrovov nikde nedostupný.

Stredne veľká — dĺžka 23–31 cm. Medzi malými Otus (Vyrik lesný) a väčšími Ninox (Ninox boobook).

Tradične 4 poddruhy: jacquinoti (Z Šalamúnove), granti (Guadalcanal), malaitae (Malaita), roseoaxillaris (Makira). Niektoré zdroje (Avibase) ich dnes uznávajú ako 4 samostatné druhy.

Hmyzožravý oportunista — 55 % stravy tvorí hmyz (chrobáky, fasmidy, kobylky, motýle). Doplnkovo loví drobné stavovce (22 %) — gekony, sciny, malé hady; endemické vakové potkany (13 %); drobné vtáky (7 %).

Komplex IUCN Least Concern. Niektoré ostrovné poddruhy/druhy (Makira roseoaxillaris) môžu byť lokálne ohrozené ťažbou a mining bauxitu. Šalamúnove ostrovy postihnuté komerčnou ťažbou.

Nie pre súkromníkov. Endemit Šalamúnových ostrovov, chov v zoo neexistuje. Mimo ostrovov nedostupný.

Taxonómia — Bonaparte 1850

Druh popísal Charles Lucien Bonaparte v roku 1850 z exemplárov Šalamúnových ostrovov. Pomenovaný po francúzskom admirálovi Jacquinottovi (jacquinoti).

Zdroj: IOC v15.2, Avibase.