Ninox šalamúnsky (Solomons Boobook) — dospelý jedinec s rufus-hnedým operením v dažďovom lese (foto: Wikimedia Commons)

Ninox — Strigidae (sovovité)

Ninox šalamúnsky

Ninox jacquinoti (Bonaparte, 1850) — Solomons Boobook / West Solomons Owl, endemit Šalamúnových ostrovov

IUCN: LC (Least Concern) | Tradične 4 poddruhy, niektoré zdroje 4 samostatné druhy
Dĺžka23–31 cm
Váha~150–300 g
Dožitie~10 r.
Tropické dažďové lesy Šalamúnových ostrovov ukrývajú endemického ninoxa šalamúnskeho. Dĺžka 23–31 cm. Hmyzožravý oportunista (55 % stravy hmyz). Tradične sa uznávali 4 poddruhy (jacquinoti, granti, malaitae, roseoaxillaris); niektoré zdroje (Avibase, BirdLife) ich dnes delia na 4 samostatné druhy: West Solomons, Guadalcanal, Malaita a Makira Boobook. IUCN Least Concern na komplexnej úrovni, ale niektoré ostrovné populácie lokálne ohrozené ťažbou.
Porovnať s príbuznými Ninox
Dĺžka tela
23–31 cm
0 10 20 30 40 50 60 70 80 cm 23 31
0 cm80 cm
Hmotnosť
150–300 g
0 500 1 1.5 2 2.5 150–300 g stupnica do 2.5 kg
Dožitie
6–12 rokov
0 5 10 15 20 Ninox novozélandský Ninox južný Ninox stekavý 6–12 rokov
Ninox novozélandský: ~6–10 r. (max ~17 r) Ninox južný: ~10 r. Ninox stekavý: 10–15 r.

 Identifikácia — stredne veľká rufus-hnedá sova

5 diagnostických znakov: (1) veľkosť 23–31 cm; (2) rusty hnedá vrchná strana s bielymi škvrnami; (3) buffy biela hruď so škvrnami; (4) krémová bruška bez škvŕn; (5) endemický výskyt na Šalamúnových ostrovoch.

Vlastné znaky druhu:

  • Sivohnedý tvárový disk s úzkymi bielymi obočiami
  • Biela pruhovaná čertou cez hrdlo
  • Žlté až tmavé oči (variuje medzi poddruhmi/druhmi)
  • Žiadne perové „ušá" (vs Otus)
  • Krídla zaoblené — adaptácia na manévrovanie v dažďovom lese
  • Mláďatá svetlejšie a so silnejším pruhom

 Endemit Šalamúnových ostrovov — 4 ostrovné taxóny

BirdLife + Avibase — endemit Šalamúnových ostrovov. Tradičná taxonómia uznávala 4 poddruhy; niektoré zdroje ich dnes uznávajú ako 4 samostatné druhy.

  • N. j. jacquinoti — Z Šalamúnove (Choiseul, Santa Isabel, New Georgia)
  • N. j. granti — Guadalcanal (Guadalcanal Owl)
  • N. j. malaitae — Malaita (Malaita Owl)
  • N. j. roseoaxillaris — Makira (Makira Owl)
  • Niektoré zdroje (Avibase, BirdLife) ich aj delia na rod Athene

Výživa

  • Hmyz — veľké chrobáky, fasmidy, kobylky, motýle
  • Drobné stavovce — gekony, sciny, malé hady
  • Drobné cicavce — endemické vakové potkany, mladé hlodavce
  • Vtáky — drobné spevavce, mláďatá
  • Iné — pavúky, žaby
Tip od odborníka Ninox šalamúnsky je endemit Šalamúnových ostrovov. Veľkosť 23–31 cm. Tropický druh, žije v dažďových lesoch ostrovov do 1 500 m. Diéta dominantne hmyz (55 %) doplnená drobnými stavovcami.

Hlasový prejav

Dvojtaktové „woof" alebo „boo-boo" volanie s frekvenciou 0,8–1,2 kHz, podobné Ninox boobook, ale tichšie. Pár tvorí duetá počas toku júl–október. Pri vyrušení vydáva ostré „kuk-kuk" a klepe zobákom. Žobravé mláďatá pískajú „srí-srí".

Typické zvuky

  • Spev — dvojtaktové „woof" alebo „boo-boo", 0,8–1,2 kHz
  • Duet páru — počas toku júl–október
  • Varovanie — krátke „kuk-kuk"
  • Bill-snap — pri ohrození
  • Žobravé mláďatá — „srí-srí"

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — pár vydáva dvojtaktové „woof" volania v júli–októbri
Hniezdenie — 2 vajcia v dutine stromu, znáška august–november
Inkubácia ~30 d, mláďatá ~5 týždňov, závislé do januára
Postupné pelichanie po skončení hniezdenia
Rezident — pár obhajuje malé teritórium 20–100 ha
Disperzia mladých — opúšťajú teritórium

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Dutina stromu v dažďovom lese, výška 5–20 m
Vyžaduje malú dutinu. Vajcia kladie priamo na drevenú trupotinu bez staviva.
Nadmorská výška
0–1 500 m n. m.
Nížinné a horské dažďové lesy. Vajcia ~38 x 32 mm, biele.
Biotop
Tropické dažďové lesy + sekundárne lesy + okraje plantáží
Tolerantný k sekundárnym lesom. Kľúčové: Choiseul, Santa Isabel, New Georgia (poddruh jacquinoti); Guadalcanal (granti); Malaita (malaitae); Makira (roseoaxillaris).
Teplota
Tropický rovnomerný — +22 °C po +32 °C celoročne
Adaptovaný na vlhkú tropickú klímu.
Voda
Pije zriedka — vodu získava z koristi
V dažďových lesoch dostatočná vlhkosť.
Spoločnosť
Monogamný pár; teritórium 20–100 ha
Páry sa formujú v 2. roku.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Júl–október

Pár tvorí duetá „woof" z dutinového stromu.

Znáška
2 vajcia

Vajcia biele, oválne, ~38 x 32 mm. Kladené v dutine stromu. Znáška august–november.

Inkubácia
~30 dní

Sedí výhradne samica.

Liahnutie
September–december

Mláďatá pokryté bielym páperím.

Mláďatá
~5 týždňov v dutine + závislé do januára

Mláďatá opúšťajú dutinu vo veku 5 týždňov.

Samostatnosť
Február–máj

Juvenily disperzujú. Dožitie ~10 rokov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Ninox šalamúnsky 23–31 cm Ninox novozélandský 26–29 cm Ninox južný 27–36 cm Ninox stekavý 39–44 cm Ninox rufý 46–57 cm
Ninox šalamúnsky Ninox novozélandský Ninox južný Ninox stekavý Ninox rufý
Dĺžka23–31 cm26–29 cm27–36 cm39–44 cm46–57 cm
Váha~150–300 g140–216 g146–360 g380–960 g700–1 700 g
Dožitie~10 r.~6–10 r. (max ~17 r)~10 r.10–15 r.15–25 r.
Ochrana / poznámkaIUCN LC (komplex)IUCN LCIUCN LCNSW Vulnerable (1998)IUCN LC
CharakteristikaEndemit Šalamúnových ostrovov, 4 poddruhyNZ ruru, „more-pork"Najmenšia AU sova, „boo-book"„Woof-woof" + screaming woman callJediná tropická AU sova
AreálŠalamúnove ostrovyNový Zéland + Norfolk Is.Celá AustráliaAustrália, N. Guinea, MolukyTropický sever AU, N. Guinea

Zaujímavosti

1

Ninox šalamúnsky je endemit Šalamúnových ostrovov — žije len v archipelágu severovýchodne od Austrálie. Mimo Šalamúnových ostrovov nikde nedostupný.

2

Veľkosť 23–31 cm. Stredný druh medzi malými Otus a veľkými Ninox.

3

Tradične sa uznávali 4 poddruhy: jacquinoti (Z Šalamúnove), granti (Guadalcanal), malaitae (Malaita), roseoaxillaris (Makira). Niektoré zdroje (Avibase) ich delia na 4 samostatné druhy.

4

Druh popísal Charles Lucien Bonaparte v 1850 z exemplárov Šalamúnových ostrovov.

5

Tropický druh dažďových lesov do 1 500 m nadmorskej výšky.

6

Hmyzožravý oportunista — 55 % stravy tvorí hmyz. Doplnkovo drobné stavovce (gekony, sciny, malé hady) a endemické vakové potkany.

7

IUCN komplex Least Concern. Niektoré ostrovné populácie môžu byť lokálne ohrozené ťažbou a mining.

8

V kultúre Šalamúnových ostrovov sovy boli tradične vnímané ako duchovia predkov, podobne ako u iných Pacific civilizácií.

Taxonomická klasifikácia

species Ninox šalamúnsky
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes (sovotvaré)
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Ninox Hodgson, 1837 — niektoré zdroje aj rod Athene
Druh N. jacquinoti (Bonaparte, 1850)
Poddruhy Tradične 4 poddruhy: jacquinoti (Z Šalamúnove), granti (Guadalcanal), malaitae (Malaita), roseoaxillaris (Makira). Niektoré zdroje (Avibase, BirdLife) ich uznávajú ako 4 samostatné druhy.

? Často kladené otázky

Endemit Šalamúnových ostrovov v Pacifiku, severovýchodne od Austrálie. Žije na hlavných ostrovoch — Choiseul, Santa Isabel, New Georgia, Guadalcanal, Malaita, Makira. Mimo Šalamúnových ostrovov nikde nedostupný.

Stredne veľká — dĺžka 23–31 cm. Medzi malými Otus (Vyrik lesný) a väčšími Ninox (Ninox boobook).

Tradične 4 poddruhy: jacquinoti (Z Šalamúnove), granti (Guadalcanal), malaitae (Malaita), roseoaxillaris (Makira). Niektoré zdroje (Avibase) ich dnes uznávajú ako 4 samostatné druhy.

Hmyzožravý oportunista — 55 % stravy tvorí hmyz (chrobáky, fasmidy, kobylky, motýle). Doplnkovo loví drobné stavovce (22 %) — gekony, sciny, malé hady; endemické vakové potkany (13 %); drobné vtáky (7 %).

Komplex IUCN Least Concern. Niektoré ostrovné poddruhy/druhy (Makira roseoaxillaris) môžu byť lokálne ohrozené ťažbou a mining bauxitu. Šalamúnove ostrovy postihnuté komerčnou ťažbou.

Nie pre súkromníkov. Endemit Šalamúnových ostrovov, chov v zoo neexistuje. Mimo ostrovov nedostupný.

 Taxonómia — Bonaparte 1850

Druh popísal Charles Lucien Bonaparte v roku 1850 z exemplárov Šalamúnových ostrovov. Pomenovaný po francúzskom admirálovi Jacquinottovi (jacquinoti).

Zdroj: IOC v15.2, Avibase.

 Biotop — dažďové lesy do 1 500 m

Biotopové požiadavky: tropické dažďové lesy a sekundárne lesy ostrovov.

  • Choiseul, Santa Isabel, New Georgia: poddruh jacquinoti
  • Guadalcanal: poddruh granti
  • Malaita: poddruh malaitae
  • Makira: poddruh roseoaxillaris
  • Nadmorská výška: 0–1 500 m

 Strava — 55 % hmyz

  • Hmyz (55 %): veľké chrobáky, fasmidy, kobylky, motýle
  • Drobné stavovce (22 %): gekony, sciny, malé hady
  • Drobné cicavce (13 %): endemické vakové potkany, mladé Rattus
  • Vtáky (7 %): drobné spevavce, mláďatá
  • Iné (3 %): pavúky, žaby

 Rozmnožovanie — 2 vajcia

  • Tok: júl–október
  • Znáška: august–november, 2 vajcia
  • Inkubácia: ~30 dní
  • Mláďatá v dutine: ~5 týždňov
  • Dožitie: ~10 rokov

 Právny status — IUCN LC

  • IUCN globálne: Least Concern (na komplexnej úrovni)
  • Šalamúnove ostrovy: chránený národnou legislatívou
  • CITES: Príloha II
  • Hlavné hrozby: ťažba dažďových lesov, mining bauxitu
ZDROJ: Avibase, Wikipedia EN, Owl Pages, IOC v15.2

 Areál — Šalamúnove ostrovy

Areál: Šalamúnove ostrovy v Pacifiku. Endemit. 4 ostrovné taxóny.

 Solomons Boobook

Solomons Boobook — call

 Cudzie názvy

Slovensky:   Ninox šalamúnsky, Česky:   Sovice šalamounská, Anglicky:   Solomons Boobook, West Solomons Owl, Solomons Hawk-Owl, Nemecky:   Salomonenkauz, Francúzsky:   Ninoxe des Salomon, Taliansky:   Gufastore delle Salomone, Španielsky:   Nínox de las Salomón, Holandsky:   Salomonen-valkuil, Japonsky:   ソロモンアオバズク

Pomenovaný po francúzskom admirálovi Charles Hector Jacquinot, ktorý zbieral exempláre v Pacifiku.