Myšiarka juhomexická — stredne veľká sova s perovými chocholmi v suchom tropickom lese

Megascops — Strigidae (sovovité)

Myšiarka juhomexická

Megascops cooperi (Ridgway, 1878) — endemická myšiarka Pacifického pobrežia Mexika a Strednej Ameriky; v Európe sa nevyskytuje

IUCN: LC (Least Concern) — populácia stabilná
Dlzka23–26 cm
Vaha147–175 g
Dozitie~7 r v prírode
Suché tropické lesy Pacifického pobrežia — jeden z najohrozenejších ekosystémov sveta — sú jediným domovom myšiarky juhomexickej. Endemická pre Pacifické pobrežie od Oaxaca (Mexiko) cez Guatemalu, Salvador, Honduras, Nikaraguu po sz. Kostariku. Adaptovaná na sezónnu dry season (november–máj). Cornell BoW: silne insektivorná — ~50 % stravy tvorí hmyz. 2 poddruhy: cooperi (nominátny) a lambi (Pacific Oaxaca). Hlas je hlavný terénny znak — pomalšie a hlbšie „bouncing" tóny než M. kennicottii.
Porovnať veľkosť, hmotnosť a dožitie s príbuznými druhmi
Dĺžka tela
23–26 cm
0 10 20 30 40 50 60 70 80 cm 23 26
0 cm80 cm
Hmotnosť
147–175 g
0 900 1.8 2.7 3.6 4.5 147–175 g stupnica do 4.5 kg
Dožitie
5–8 rokov
0 5 10 15 20 25 30 Myšiarka západná Myšiarka východná Myšiarka fúzatá 5–8 rokov
Myšiarka západná: ~13 r v prírode Myšiarka východná: ~14 r v prírode Myšiarka fúzatá: ~5–7 r v prírode

 Identifikácia — endemit Pacifického pobrežia

5 diagnostických znakov: (1) stredná veľkosť 23–26 cm; (2) perové chocholy; (3) žlté oči; (4) výskyt na Pacifickom pobreží Mexika–Kostariky; (5) hlas: pomalšie a hlbšie „bouncing" tóny než M. kennicottii.

Vlastné znaky druhu:

  • Hmotnosť 147–175 g (priemer ~160 g)
  • Adaptovaná na suché tropické lesy
  • 2 poddruhy — cooperi (nominátny), lambi (Oaxaca)
  • Sympatrická s M. asio v Mexiku
  • Silne insektivorná — ~50 % hmyzu

Podobné druhy: M. kennicottii — vzdialený sister, severnejšie. M. asio — východnejšie, sympatrický v Mexiku. M. trichopsis — sky islands, menšia.

 Suché tropické lesy — najohrozenejší ekosystém sveta

BirdLife + Cornell BoW: Suché tropické lesy (Pacific dry forest) sú jedným z najohrozenejších ekosystémov sveta — menej ako 5 % pôvodného habitátu zostalo. Myšiarka juhomexická je úzko viazaná na tento ekosystém.

  • Charakteristika: sezónne suché tropické lesy s výraznou dry season (nov.–máj)
  • Stromy: Tabebuia, Ceiba, Bursera, mangrove
  • Hlavné lokality: Guanacaste (Costa Rica), Nicoya peninsula, Sinaloa (Mexiko)
  • Ochrana: Santa Rosa NP, Palo Verde NP, Cabo Pulmo
  • Hrozby: poľnohospodárska expanzia, požiare, klimatické zmeny
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
2/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

50% 20% 10% 10% 10% STRAVA zloženie
Hmyz — chrobáky, kobylky, motýle (dominuje) 50%
Drobné cicavce — myši, krty (Peromyscus) 20%
Pavúkovce — pavúky, škorpióny 10%
Plazy — jaštery (Anolis, Sceloporus), gekony 10%
Drobné vtáky a obojživelníky 10%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz — chrobáky, kobylky, motýle, sarančiata (dominuje)
  • Cikády, šváby, šťúrenice
  • Drobné cicavce — myši (Peromyscus), krty
  • Pavúkovce — pavúky, škorpióny (Centruroides)
  • Plazy — jaštery Anolis, Sceloporus, gekony
  • Drobné vtáky — kolibríky, mláďatá z hniezd
  • Obojživelníky — žaby v sezónnych mokradiach
  • Loví aj pri svetle pouličných lámp

Zakázané potraviny

  • Voľne žijúci druh — kŕmenie ľuďmi narúša lov
  • V rehabcentrách len celé telá koristi
Tip od odborníka Myšiarka juhomexická je silne insektivorná — Cornell BoW: ~50 % stravy tvorí hmyz, vrátane veľkých chrobákov a cikád. Adaptovaná na suché tropické lesy Pacifického pobrežia Mexika a Strednej Ameriky. Loví zo skrytého posedu v noci, často pri svetle pouličných lámp v dedinách Costa Rica a Nicaragua.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 2 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.4
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Diagnostický hlas: séria krátkych „bouncing" tónov, ale výrazne odlišná od M. kennicottii (sister) — pomalšia a hlbšia. Cornell BoW: hlas je hlavný terénny znak na odlíšenie M. cooperi od kontinentálnych Megascops. Páry robia dueting v jarných nociach.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Voľne žijúci druh chránený NOM-059 (Mexiko) a CITES Appendix II. V Strednej Amerike (Costa Rica, Nikaragua) je bežný v dedinách a parkoch — tolerovaný miestnymi obyvateľmi.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Sedavý druh — celoročne v rovnakom teritóriu (~5–10 ha). Aktívna výhradne v noci. Adaptovaná na sezónne suché tropické lesy s výraznou dry season (november–máj).
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Voľne žijúci druh, neimituje ľudskú reč. Vrodený repertoár volaní.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Séria krátkych „bouncing" tónov, ale výrazne odlišná od M. kennicottii (sister) — pomalšia a hlbšia. Cornell BoW: hlas je hlavný terénny znak. Páry robia dueting v jarných nociach (február–apríl). Volania počas celej noci, peak v prvých hodinách po západe slnka.

Dokáže hovoriť? Voľne žijúci druh, neimituje ľudskú reč.

Typické zvuky

  • Bouncing tones — séria krátkych tónov, pomalšie ako M. kennicottii
  • Trill — vzácne, pri vyrušení
  • Pár dueting — synchronizované volania
  • Žobravé volanie mláďat — vysoké pískanie
  • Klepot zobákom (bill-snap) — obrana hniezda

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — pár dueting v suchom tropickom lese (feb.–apr.) Hniezdenie v dutinách stromov; znášanie marec–máj Inkubácia ~26 dní, mláďatá ~28 dní v dutine Pelichanie po vyletení mláďat Roost v dutinách stromov suchých tropických lesov

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Dutiny v stromoch vyhrabané ďatľami
Cornell BoW: druh nevyhrabe vlastnú dutinu. V suchých tropických lesoch.
Výška hniezda
2–8 m nad zemou
V dubech a tropických listnatých stromoch.
Biotop
Suché tropické lesy, mangrove, semi-otvorené krajiny
Cornell BoW: vyhľadáva suché lesy s výraznou dry season. Vyhýba sa vlhkým cloud forestom.
Teplota
Tropické pásmo — celoročne teplo
Sedavý druh, nemigrujúci.
Voda
Voda najmä z koristi
Druh prosperuje v suchých biotopoch s 6-mesačnou dry season.
Spoločnosť
Monogamné páry, celoročné teritórium 5–10 ha
Páry zdieľajú dutinu.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Február–apríl

Páry robia dueting, samec demonštruje dutinu.

Znáška
3–4 vajcia

Biele, takmer guľaté, ~35 x 29 mm.

Inkubácia
~26 dní

Sedí výhradne samica.

Liahnutie
Marec–máj

Mláďatá nidikolné.

Mláďatá
~28 dní v dutine

Opúšťajú dutinu po ~28 dňoch.

Samostatnosť
Júl–august

Mladé sú kŕmené rodičmi 6–8 týždňov po vyletení.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Myšiarka juhomexická 23–26 cm Myšiarka západná 19–25 cm Myšiarka východná 16–25 cm Myšiarka fúzatá 17–19 cm Myšiarka ušatá (EU) 35–40 cm
Myšiarka juhomexická Myšiarka západná Myšiarka východná Myšiarka fúzatá Myšiarka ušatá (EU)
Dĺžka23–26 cm19–25 cm16–25 cm17–19 cm35–40 cm
Váha147–175 g88–220 g121–244 g85–98 g220–435 g
Dožitie~7 r v prírode~13 r v prírode~14 r v prírode~5–7 r~28 r v prírode
Hlučnosť5/55/55/55/55/5
Cena (SK)Latam (LC)NA druh (LC)NA druh (LC)NA druh (LC)V SR chránená
PovahaEndemit Pacific pobrežia, hmyz 50 %Sister M. asio, „bouncing ball"Sister M. kennicottii, tremoloNajmenšia NA myšiarkaEurópsky druh, iný rod
Dostupnosť v SRPacific Mexiko–KostarikaZápadná NA — Aljaška po MexikoVýchodná NAMadrean sky islandsEurázia, NA

Choroby a prevencia

Strata suchých tropických lesov
vysoká

Príznaky: Pokles populácie v Costa Rica a Nikaragua

BirdLife: suché tropické lesy Pacifického pobrežia sú jedným z najohrozenejších ekosystémov sveta. <5 % pôvodného habitátu zostalo.

Poľnohospodárska expanzia
stredná

Príznaky: Pokles populácie pri pestovaní cukrovej trstiny

Pacifické pobrežie je intenzívne poľnohospodárske — strata habitátu.

Pesticídy
stredná

Príznaky: Slabosť, smrť

Druh je insektivor — pesticídy ovplyvňujú koristnú bázu.

Lesné požiare a klimatické zmeny
stredná

Príznaky: Strata habitátu

Zvýšenie suchosti a požiarov v dry season redukuje habitát.

Prevencia Myšiarka juhomexická je chránená podľa NOM-059 (Mexiko), CITES Appendix II a rôznou legislatívou v Strednej Amerike. Pre podporu druhu podporujte ochranu suchých tropických lesov v Guanacaste (Costa Rica), Nicoya peninsula a Pacifickom pobrežii Mexika.

Zaujímavosti

1

Myšiarka juhomexická je endemická pre Pacifické pobrežie Mexika a Strednej Ameriky — areál od Oaxaca (Mexiko) cez Guatemalu, Salvador, Honduras, Nikaraguu po sz. Kostariku.

2

Druh je adaptovaný na suché tropické lesy s výraznou dry season (november–máj) — tieto ekosystémy sú jedným z najohrozenejších na svete. <5 % pôvodného habitátu zostalo.

3

Cornell BoW: hlas je hlavný terénny znak odlíšenia od kontinentálnych myšiarok (M. asio, M. kennicottii). Pomalšie a hlbšie „bouncing" tóny.

4

Druh popísal Robert Ridgway 1878 ako Scops cooperi. Pomenoval ho po Williamovi Cooperi — americkom ornitologi.

5

2 poddruhy: M. c. cooperi (nominátny, Chiapas po Kostarika) a M. c. lambi (endemit Pacifického pobrežia Oaxaca).

6

V Costa Rica (Guanacaste) je druh cieľom ornitologických vychádzok — populárna „dry forest birding".

7

V Európe sa NEVYSKYTUJE — endemit Pacifického pobrežia Latam. Pre porovnanie: európska myšiarka ušatá (Asio otus) je úplne iný rod.

8

Silne insektivorný — Cornell BoW: ~50 % stravy tvorí hmyz, hlavne veľké chrobáky a cikády. Loví aj pri svetle pouličných lámp v dedinách.

Taxonomická klasifikácia

species Myšiarka juhomexická
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Megascops Kaup, 1848
Druh M. cooperi (Ridgway, 1878)
Poddruhy 2 — M. c. cooperi (Chiapas po sz. Kostarika, nominátny), M. c. lambi (Pacifické pobrežie Oaxaca, Mexiko)

? Často kladené otázky

Nie — myšiarka juhomexická (Megascops cooperi) je endemit Pacifického pobrežia Mexika a Strednej Ameriky. V Európe žije myšiarka ušatá (Asio otus) — úplne iný rod.

Slovenský preklad odkazuje na južné Mexiko (Oaxaca, Chiapas) ako severnú časť areálu. Anglické meno „Pacific Screech-Owl" odkazuje na Pacifické pobrežie — celé od Mexika po Kostariku.

Sú vzdialené príbuzné v rámci rodu Megascops. M. cooperi obýva Pacifické pobrežie Mexika a Strednej Ameriky, M. kennicottii západnú NA (Aljaška po sz. Mexiko). Hlas je hlavný odlišovací znak — M. cooperi má pomalšie a hlbšie „bouncing" tóny. Sympatrické v sz. Mexiku.

Najlepšie v Guanacaste (Costa Rica) — Santa Rosa NP, Palo Verde NP. Tiež v Nicoya peninsula, severnej Nikaragui a Pacifickom pobreží Mexika (Oaxaca, Chiapas). Druh je cieľom „dry forest birding" v Costa Rica.

Dĺžka 23–26 cm, krídlo 163–183 mm, hmotnosť 147–175 g (priemer ~160 g). Stredne veľká myšiarka — väčšia ako M. trichopsis (17–19 cm), menšia ako M. kennicottii (až 25 cm).

IUCN globálne: LC (Least Concern), populácia stabilná. V Mexiku NOM-059. CITES Appendix II. Hlavná hrozba je strata suchých tropických lesov Pacifického pobrežia — jeden z najohrozenejších ekosystémov sveta (<5 % pôvodného habitátu).

 Taxonómia — Ridgway 1878, 2 poddruhy

Druh popísal Robert Ridgway 1878 ako Scops cooperi. Pomenoval ho po Williamovi Cooperi — americkom ornitológovi.

Etymológia: Megascops = gr. „veľký pozeráč"; cooperi = honorifikum pre Williama Coopera.

  • M. c. cooperi (Ridgway, 1878) — Chiapas po sz. Kostarika, nominátny
  • M. c. lambi — Pacifické pobrežie Oaxaca, Mexiko

Zdroj: IOC v15.2, Cornell BoW, BirdLife DataZone.

 Hlas — hlavný terénny znak

Cornell BoW: hlas je hlavný terénny znak odlíšenia myšiarky juhomexickej od kontinentálnych Megascops (M. asio, M. kennicottii). M. cooperi má pomalšie a hlbšie „bouncing" tóny než kontinentálne formy. Páry robia dueting v jarných nociach.

  • „Bouncing tones": séria krátkych tónov, ale pomalšie
  • Hlbšia frekvencia: ~500–800 Hz (vs ~900 Hz u M. kennicottii)
  • Pár dueting: synchronizované volania feb.–apr.
  • Aktivita: celonočná, peak v prvých hodinách po západe slnka

 Právny status — NOM-059 + CITES II

Chránený druh v celom areáli — Latam legislatíva + CITES.

  • Mexiko: NOM-059-SEMARNAT
  • Costa Rica: chránený národnou legislatívou
  • CITES: Appendix II
  • IUCN globálne: LC, populácia stabilná
  • Hlavná hrozba: strata suchých tropických lesov (<5 % pôvodného)
ZDROJ: BirdLife DataZone, Owl Pages, Cornell BoW, eBird, Ridgway 1878

 Areál — Pacific Mexiko–Kostarika

Areál: Pacifické pobrežie od Oaxaca (Mexiko) cez Guatemalu, Salvador, Honduras, Nikaraguu po sz. Kostariku. 2 poddruhy.

 „Bouncing tones" — ukážka

Myšiarka juhomexická — Pacific Screech-Owl

Pacific Screech-Owl (Tecolote de Cooper) — predstavenie druhu

Myšiarka juhomexická — Pacific Screech-Owl

All Screech Owl Species (rod Megascops) — porovnanie

 Cudzie názvy

Slovensky:   Myšiarka juhomexická, Česky:   Výreček tichooceánský (alt. Výreček Cooperův), Anglicky:   Pacific Screech-Owl, Nemecky:   Pazifik-Kreischeule, Francúzsky:   Petit-duc de Cooper, Španielsky:   Tecolote del Pacífico, Holandsky:   Pacifische schreeuwuil, Poľsky:   Syczek pacyficzny, Maďarsky:   Pacifikus füleskuvik