Megascops — Strigidae (sovovité)
5 diagnostických znakov vs iné Megascops: (1) biele hrdlo kontrastujúce s tmavým telom; (2) veľká veľkosť 25–28 cm; (3) najvyššie polohy 1 300–3 700 m (rekord rodu); (4) dlhý chvost; (5) hrubé štekajúce volanie do 1 min.
Vlastné znaky druhu:
Cornell BoW + Peru Aves: Druh sa vyskytuje vo vysokých polohách 1 300–3 700 m — najvyššie z celého rodu Megascops. V hornej zóne preferuje endemické Polylepis pralesy.
Hrozby: Zmena klímy posúva andský lesný pás vyššie, kde je menej dostupného habitátu. Polylepis pralesy v hornej zóne sú kriticky ohrozené strate ~95 % pôvodnej rozlohy.
Hlavné teritoriálne volanie samca je hrubá séria štekajúcich nôt, ktoré môžu trvať až jednu minútu. Druhé volanie sú rovnomerne rozdelené húkania klesajúce vo výške, na ktoré samica odpovedá vyšším hlasom v duete. Hlas je hlbší než u iných Megascops kvôli veľkosti druhu.
Samec spieva hrubá séria štekajúcich nôt do 1 minúty. Samica odpovedá vyšším hlasom v duete.
Vajcia biele, ~38 × 32 mm. Hniezdo v dutine stromu v andskom lese.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne hmyzom a drobnými cicavcami.
Mláďatá opúšťajú dutinu po ~35 dňoch. Závislé do mája.
Juvenily sa rozptyľujú v andskom lese. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Myšiarka bielohrdlá | Myšiarka rufy | Myšiarka škoricová | Myšiarka Hoyova | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 25–28 cm | 25–28 cm | ~22 cm | ~20 cm |
| Váha | 160–225 g | 120–195 g | ~100 g | ~95 g |
| Dožitie | ~10 r | ~10 r | ~10 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Biele hrdlo, najvyššie polohy | Operené nohy, biele vzory | Cinnamon-buff sfarbenie | Yungas endemit, loví na zemi |
| Dostupnosť v SR | Andy Venezuela–Bolívia (1 300–3 700 m) | Andy Kolumbia–Bolívia (1 500–2 300 m) | Andy Ekvádor, Peru (1 650–2 450 m) | Yungas (Bolívia, Argentína) |
Príznaky: Pokles primárneho lesa pre chov dobytka a kávu
V Kolumbii, Ekvádore a Peru sa primárny andský les stráca rýchlosťou ~0,5 % ročne. Hlavne pre chov dobytka a kávové plantáže.
Príznaky: Vyrubovanie endemických Polylepis pralesov pre palivové drevo
Polylepis pralesy v Andoch (3 000–4 500 m) sú kriticky ohrozené — stratených ~95 %. M. albogularis je striktne závislý od nich vo vysokých polohách.
Príznaky: Posun andského lesného pásu hore
Andský les je citlivý na zmenu klímy — vyššie teploty môžu posunúť les ešte vyššie, kde je menej dostupného habitátu.
Príznaky: Lasice (Mustela frenata) v andskom lese
Andské lasice môžu predovať na vajciach a mláďatách v dutinách.
Druh popísal John Cassin v roku 1849 — americký ornitológ Academy of Natural Sciences Philadelphia. Cassin je legendárna postava 19. storočia v americkej ornitológii.
Charakteristické biele hrdlo dáva druhu slovenské aj anglické meno — kontrastuje s tmavým operenom tela. Diagnostický znak v rámci rodu Megascops.
Najvyššie polohy z rodu Megascops — vyskytuje sa do 3 700 m na východnom svahu peruánskych Andov. Vďaka vysokej polohe má hustejšie operenie pre tepelnú izoláciu.
3 poddruhy — M. a. albogularis (východné Andy Kolumbie, Ekvádora, Peru, S Bolívie, nominátny), M. a. macabrum (Sierra Nevada de Santa Marta, Kolumbia), M. a. meridensis (Andy V Venezuely).
Veľký Megascops — 25–28 cm, hmotnosť 160–225 g. Niektoré štúdie sugerujú, že môže byť bližšie k rodu Asio než k typickým Megascops kvôli veľkosti a anatomickým znakom.
Polylepis pralesy v andskej hornej zóne (3 000–4 500 m) sú endemické a kriticky ohrozené — stratených ~95 %. M. albogularis je jednou z mnohých endemických druhov závislých od nich.
Volá až 1 minútu — hrubá séria štekajúcich nôt môže trvať jednu minútu, čo je vo svete sov výnimočné. Pár vytvára antifonálny duet, kde samica odpovedá vyšším hlasom.
Cornell BoW: druh je veľký, dlhochvostý, generally tmavo operený s malými svetlými škvrnami. Posterior underparts (zadná spodná časť tela) je svetlejšia.
V Andoch od severnej Kolumbie po strednú Bolíviu — Venezuela, Kolumbia, Ekvádor, Peru a Bolívia. Druh sa vyskytuje hlavne na východnom svahu Andov v 1 300–3 700 m — najvyššie z celého rodu Megascops.
Slovenský preklad odráža anglické meno „White-throated Screech-Owl" — druh má charakteristický biely hrdlový pás, ktorý kontrastuje s tmavým operenom tela. Diagnostický znak v rámci rodu Megascops.
Veľký Megascops — dĺžka 25–28 cm, hmotnosť 160–225 g. Jeden z najväčších druhov rodu. Žlté oči, dlhý chvost, tmavé operenie s drobnými svetlými škvrnami. Biele hrdlo.
3 poddruhy: (1) M. a. albogularis — východné Andy Kolumbie, Ekvádora, Peru, S Bolívie (nominátny); (2) M. a. macabrum — Sierra Nevada de Santa Marta (Kolumbia); (3) M. a. meridensis — Andy V Venezuely. Druh popísal John Cassin v roku 1849.
IUCN Least Concern — areál pokrýva ~600 000 km² Andov. Hlavné hrozby: odlesňovanie andského lesa (~0,5 % ročne), strata Polylepis pralesov (~95 % stratených), zmena klímy posúvajúca lesný pás vyššie.
Hlavné volanie samca je hrubá séria štekajúcich nôt, ktoré môžu trvať až jednu minútu. Druhé volanie sú rovnomerne rozdelené húkania klesajúce vo výške. Pár vytvára antifonálny duet, kde samica odpovedá vyšším hlasom. Hlas hlbší než u menších Megascops.
Druh popísal John Cassin v roku 1849 — americký ornitológ Academy of Natural Sciences Philadelphia. Cassin je legendárna postava 19. storočia v americkej ornitológii.
Zdroj: IOC v15.2, Cornell BoW, BirdLife DataZone.
Areál: andský endemit od V Venezuely cez Kolumbiu, Ekvádor, Peru po strednú Bolíviu. Areál ~600 000 km², polohy 1 300–3 700 m.
Chránená podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy.
White-throated Screech-Owl — PN Natural Chingaza, Kolumbia
