Glaucidium — Strigidae (sovovité)
3 diagnostické znaky vs ostatné Glaucidium: (1) veľkosť — 14–15 cm, ~55 g (jeden z najmenších); (2) vysoký tón spevu — frekvencia ~1,5 kHz; (3) Atlantický prales V Brazílie — endemicky.
Vlastné znaky:
Druh popísal princ Maximilian zu Wied v roku 1830. Pôvodne sa pod menom „minutissimum" označoval široký komplex drobných pygmy-owls Strednej a Južnej Ameriky.
Spev samca je séria 2–3 vysokých píščal „hwii-hwii-hwii" s frekvenciou ~1,5 kHz a tempom 1–2 nóty/s. Druhý prejav je nízky tlmený trill uvádzajúci sériu spevu. Vysoký tón (1,5 kHz) je charakteristický pre najmenšie Glaucidium. Volanie počuteľné na 100–300 m v Atlantickom pralese. Vokalizácia najintenzívnejšia august–november.
Samec spieva „hwii-hwii" v jarnej sezóne juh. Pár vytvára antifonálny duet v Atlantickom pralese.
Vajcia biele, ~26 × 22 mm. Hniezdo v dutine starých stromov po ďatľoch. Málo etologických údajov.
Pravdepodobne sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Údaje extrapolované z iných Glaucidium.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia hmyzom (65 %), drobnými vtákmi (20 %), jaštermi (15 %).
Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch. Závislé od rodičov ďalších 4–6 týždňov.
Juvenily sa rozptyľujú v okruhu 2–3 km v Atlantickom pralese. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Kuvičok najmenší | Kuvičok stredoamerický | Kuvíček vrabčí | Kuvičok subtropický | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 14–15 cm | 13–18 cm | 15–19 cm | 14–16 cm |
| Váha | ~55 g | 50–58 g | 50–80 g | 50–60 g |
| Dožitie | ~6 r | ~6 r | ~7 r | ~6 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 3/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Atlantický prales V Brazílie | Nížiny Mexiko–Kolumbia | Európa, Ázia | Popísaný 1995 |
| Dostupnosť v SR | V Brazília, V Paraguaj | Mexiko po Kolumbiu | SR — najmenšia naša sova | V Andy Kol.–Bol. |
Príznaky: Drastická strata habitatu od koloniálnych čias
Z pôvodných ~1,3 milióna km² Atlantického pralesa zostalo iba <12 % (cca 100 000 km²). Druh je silne fragmentovaný v týchto zvyškoch.
Príznaky: Otrava cez ulovený hmyz a vtáky
V São Paulo, Minas Gerais a Bahia sa intenzívne používajú insekticídy v poľnohospodárstve. Druh hromadí toxíny.
Príznaky: Genetická izolácia
Atlantický prales je dnes mozaika malých zvyškov. Druh je izolovaný v rozličných fragmentoch — genetická konektivita silne ohrozená.
Príznaky: Posun habitatu, zmena dostupnosti koristi
Klimatické zmeny menia distribúciu hmyzu — kľúčovej koristi — a posúvajú lesné habitaty nahor.
Druh popísal princ Maximilian zu Wied-Neuwied v roku 1830 — nemecký prírodovedec, ktorý cestoval po Brazílii v rokoch 1815–1817. Wied opisoval druhy z Atlantického pralesa Bahia a Espírito Santo.
Jeden z najmenších druhov sov sveta — 14–15 cm, hmotnosť ~55 g, dĺžka krídel 85–91 mm. Konkurenčne menší ako G. brasilianum (16–18 cm) a G. peruanum (16–20 cm). Iba G. passerinum a G. perlatum patria do podobnej veľkostnej kategórie.
Tiež známy ako „Sick's Pygmy-Owl" — po Helmutovi Sickovi (1910–1991), nemecko-brazílskom ornitológovi, autorovi knihy „Birds in Brazil: A Natural History" (1993), ktorý druh detailne študoval.
Pôvodne komplex druhov — pod menom „minutissimum" sa pôvodne označoval široký komplex drobných pygmy-owls. Postupne splittnutý na G. minutissimum (V Brazília), G. griseiceps (Stredná Amerika), G. palmarum (Mexiko), G. parkeri (východné Andy) a G. mooreorum (Pernambuco, ohrozený druh).
Endemit Atlantického pralesa — vyskytuje sa iba v Atlantickom pralese východnej Brazílie od štátu Bahia po Paraná a v východnom Paraguaji. Areál pokrýva ~600 000 km², ale habitat zostáva iba ~12 % z pôvodnej rozlohy.
Atlantický prales — biodiverzitný hotspot — Mata Atlântica je jedným z najohrozenejších biomov sveta. Z pôvodných 1,3 milióna km² zostáva <12 %.
Aktívny aj cez deň — vzácna vlastnosť u sov. Často ho možno počuť cez deň v Atlantickom pralese, ale veľmi zriedka vidieť — druh je veľmi plachý.
Falošné „oči" na zátylku — antipredátorská mimika typická pre rod Glaucidium.
Vysoký tón spevu — frekvencia ~1,5 kHz je výrazne vyššia než u väčších Glaucidium (~1 kHz). Vysoký tón je charakteristický pre najmenšie druhy rodu.
Najlepšie pozorovanie — PN Carlos Botelho (São Paulo), Reserva Linhares (Espírito Santo), PN Itatiaia (Rio de Janeiro) — známe medzi birdermi navštevujúcimi Atlantický prales.
V Atlantickom pralese východnej Brazílie od štátu Bahia po Paraná a v východnom Paraguaji. Areál pokrýva ~600 000 km², ale habitat zostal iba ~12 % z pôvodnej rozlohy. Najlepšie sa pozoruje v PN Carlos Botelho (São Paulo), Reserva Linhares (Espírito Santo) a PN Itatiaia (Rio de Janeiro).
Druh je jeden z najmenších druhov sov sveta — 14–15 cm, hmotnosť ~55 g. Konkurenčne menší ako G. brasilianum (16–18 cm). Iba G. passerinum (Eurázia) a G. perlatum (Afrika) patria do podobnej veľkostnej kategórie.
14–15 cm, hmotnosť ~55 g, dĺžka krídel 85–91 mm, dĺžka chvosta 49–54 mm. Veľmi malá rufus sova s bielymi škvrnkami na bohatej hnedej hlave. Biela hlboká hruď a brucho pruhované rufus.
Hlavne hmyzom — 60 % stravy tvorí hmyz (chrobáky, kobylky, motýle), 18 % drobné vtáky (vrabce, tangary, kolibríky), 12 % plazy (anolisy, gekóny), 7 % cicavce, 3 % žaby. Loví zo zálohy z korún Atlantického pralesa.
Princ Maximilian zu Wied-Neuwied (1782–1867) — nemecký prírodovedec, ktorý popísal druh v roku 1830. Cestoval po Brazílii v rokoch 1815–1817 a publikoval významné dielo „Reise nach Brasilien" (1820–1821).
IUCN Least Concern (2024), ale druh je silne ohrozený stratou Atlantického pralesa — zostáva iba ~12 % pôvodnej rozlohy. Hlavné hrozby: deforestácia, fragmentácia, pesticídy, klimatické zmeny.
YouTube vyhľadávanie — kuvičok najmenší je veľmi zriedka zachytený. Najlepšie nahrávky pochádzajú z HBW Internet Bird Collection a xeno-canto z PN Carlos Botelho a Reserva Linhares.
Druh popísal princ Maximilian zu Wied-Neuwied v roku 1830 — nemecký prírodovedec. Cestoval po Brazílii v rokoch 1815–1817.
Monotypický druh — bez popísaných poddruhov. Pôvodný komplex „minutissimum" bol postupne splittnutý na 5 samostatných druhov (G. griseiceps, palmarum, parkeri, mooreorum, minutissimum).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, Birds of the World, Wikipedia.
Areál: Atlantický prales východnej Brazílie od štátu Bahia po Paraná a v východnom Paraguaji. Z pôvodných 1,3 milióna km² Atlantického pralesa zostáva iba <12 % (~100 000 km²).
Chránený podľa CITES Appendix II a brazílskej Mata Atlântica Law 11.428/2006. Atlantický prales je jedným z najohrozenejších biomov sveta.
