
Glaucidium — Strigidae (sovovité)
5 diagnostických znakov: (1) malá kompaktná sova — 20–22 cm; (2) jemné horizontálne pruhy po celom tele — najdiagnostickejší znak; (3) žlté oči, biele obočie; (4) bez „uší", okrúhla hlava; (5) krátky chvost s tmavými prúžkami.
Vlastné znaky druhu:
Patrí medzi jediné indické sovy aktívne aj cez deň. Cieľene loví hmyz a Phylloscopus warblers v hodine pred západom slnka a po východe.
Hlas je diagnostické rytmické „prao-prao-prao-prao-prao" — séria 5–15 slabík, ktoré najprv akcelerujú, dosiahnu vrchol a potom doznievajú a končia náhle. Trvanie 3–8 s, frekvencia 1,5–2 kHz. Volá za úsvitu, súmraku a cez deň. Pri obrane hniezda klapanie zobákom a vysoké „pi-pi-pi". Mláďatá pískajú „kruí".
Pár volá „prao-prao" za úsvitu a súmraku z koruny stromu. Vrchol vokalizácie marec–apríl.
Vajcia biele, oblé, ~28 x 24 mm. Kladie do dutiny stromu 3–5 m nad zemou. Znáška marec–jún.
Sedí samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína prvým vajcom.
Mláďatá pokryté bielym pjavým perím, ~8 g pri liahnutí. Samica zahrieva, oba rodičia kŕmia.
Mláďatá opúšťajú dutinu pri 4 týždňoch. Plne lietajú v 6 týždňoch. Závislé do augusta.
Juvenily sa rozptyľujú. Pohlavná zrelosť v 1. roku. Dlhovekosť 5–8 r v prírode.
| Kuvičok džungloy | Kuvik škvrnný | Kuvičok vrabčí | Sova hrabavá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 20–22 cm | 19–21 cm | 15–19 cm | 19–28 cm |
| Váha | 90–120 g | 110–114 g | 50–80 g | 110–250 g |
| Dožitie | 5–8 r. | 5–8 r. | 4–7 r. | 6–10 r. |
| Hlučnosť | 2/5 | 1/5 | 3/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | Chránený (SR) | IUCN LC |
| Povaha | Jemné pruhy, žlté oči, krátky chvost | Biele škvrny, žlté oči, plochá hlava | Najmenšia EU sova, žlté oči | Dlhé nohy, denná, hniezdi v norách |
| Dostupnosť v SR | India, scrub až moist deciduous les | India, dediny a mestá | EU horské ihličnaté lesy | Amerika, otvorené stepi |
Príznaky: Pokles hustoty párov, izolácia populácií, zmenšenie areálu
Vyrubovanie a fragmentácia lesov v Západných Ghatoch, podhorí Himalájí. Konverzia na teakové plantáže môže byť čiastočne tolerovaná.
Príznaky: Krvácanie, slabosť, smrť do 7 dní
V okrajových oblastiach lesa pri ryžoviskách a kávových plantážach. Konzumácia otráveného hmyzu.
Príznaky: Stratené mláďatá v dutine, vyrabovaná znáška
Indický mungo (Herpestes edwardsii) a varan obyčajný (Varanus bengalensis) ničia hniezda v dutinách stromov.
Príznaky: Biele povlaky v hltane, dýchacie problémy
Trichomonóza prenášaná holubmi; aspergilóza pri vlhkých horských dutinách.
Kuvičok džungloy je jeden z mála indických sov aktívnych cez deň — cieľene loví hmyz a Phylloscopus warblers v hodine pred západom slnka a po východe.
Druhový epitet radiatum = lat. „lúčovitý" — odkazuje na jemné horizontálne pruhy po celom tele, ktoré sa rozbiehajú „lúčovito" z chrbta na bok. Toto je najdiagnostickejší znak.
Tickell 1833 popísal druh ako Strix radiatum v Journal of the Asiatic Society of Bengal. Tickell bol britský oficier v Bengáli, ktorý popísal mnoho druhov vtákov.
2 poddruhy s rozdielnou plodnosťou — kontinentálny radiatum kladie 4 vajcia, kým izolovaný malabaricum (Západné Ghatý + Srí Lanka) len 3. Je to typický príklad ostrovnej/horskej redukcie plodnosti.
Pri rušení v dutine sa správa unikátne — „zmrzne" a vyzerá ako mŕtvy kýček stromu. Hustá horizontálna kresba mu poskytuje vynikajúcu kamufláž.
Hlas „prao-prao-prao" akceleruje, dosiahne vrchol a potom doznieva a končí náhle — jedinečný hlas medzi sovami sveta. Vďaka tomu je v lesoch ľahšie identifikovateľný hlasom než pohľadom.
V Bandipur, Nagarhole a Mudumalai (Karnataka–Tamilnadu Western Ghats) je najbežnejšia denná sova — turisti ho pravidelne vidia na safari v korunách teakových stromov.
Kuvičok džungloy je malý kompaktný kuvičok — dĺžka 20–22 cm, hmotnosť 90–120 g. Pre porovnanie: európsky kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum) má 15–19 cm a 50–80 g, kuvik škvrnný (Athene brama) 19–21 cm a 110 g.
Druhový epitet radiatum = lat. „lúčovitý" — odkazuje na jemné horizontálne pruhy po celom tele. Pruhy slúžia ako kryptická kamufláž v podraste a kôre stromov. Pri rušení sa „zmrzne" a vyzerá ako mŕtvy kýček. Najdiagnostickejší znak druhu.
Áno — patrí medzi jediné indické sovy aktívne aj cez deň. Cieľene loví hmyz a malé vtáky (Phylloscopus warblers) v hodine pred západom slnka a po východe. Hlas „prao-prao" volá aj uprostred dňa, najmä v hniezdnej sezóne marec–máj.
Prevažne veľký hmyz 65 % (saranče, kobylky, cikády, modlivky, motýle), malé vtáky 15 % (Phylloscopus warblers, vrabce), cicavce 10 % (myši, hraboše, netopiere), plazy 7 % (Calotes, gekoni Hemidactylus), iné 3 %.
G. r. radiatum (kontinent) — väčší, svetlejší, znáša 4 vajcia. G. r. malabaricum (Západné Ghatý + Srí Lanka) — menší, tmavší, znáša len 3 vajcia. Je to typický príklad ostrovnej/horskej redukcie plodnosti, podobne ako u iných druhov v Sinharaji a Periyaru.
Najlepšie lokality: Bandipur NP, Nagarhole NP, Mudumalai (Karnataka–Tamilnadu), Periyar TR (Kerala), Bandhavgarh, Kanha (Madhya Pradesh), Chitwan (Nepál), Sinharaja (Srí Lanka, poddruh malabaricum). Najlepší čas: úsvit/súmrak január–máj, ale počuteľný aj cez deň.
IUCN: LC (Least Concern), ale BirdLife DataZone uvádza pokles populácie kvôli fragmentácii lesov v Západných Ghatoch a podhorí Himalájí. V Indii chránený podľa Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV) a CITES Appendix II. Najlepšie chránené populácie sú v Bandipur, Nagarhole, Periyar a Sinharaji.
Druh popísal Samuel Tickell 1833 v Journal of the Asiatic Society of Bengal ako Strix radiatum. Súčasný rod Glaucidium stanovil Boie 1826. Druhový epitet radiatum = „lúčovitý" odkazuje na jemné pruhy po tele.
Etymológia: Glaucidium = gr. „malá modrooká"; radiatum = lat. „lúčovitý".
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Avibase.
Areál: India, Srí Lanka, Nepál, Bangladéš, Mjanmarsko. Podhorie Himalájí od Dalhousie (NW India) cez Nepál po Bhután do 2 000 m. V Západných Ghatoch a Srí Lanke (poddruh malabaricum) od pobrežia po horské lesy.
V Indii chránený podľa Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV) a CITES Appendix II. BirdLife DataZone hodnotí populáciu ako mierne klesajúcu.