Myšiarka indická škvrnná (Otus bakkamoena) — dospelý jedinec s krátkymi perovými „uškami\', oranžovými očami a béžovým krčným pásom (foto: Wikimedia Commons)

Otus — Strigidae (sovovité)

Myšiarka indická škvrnná

Otus bakkamoena Pennant, 1769 — najväčšia scops-myšiarka indického subkontinentu; 4 poddruhy (IOC v15.2)

IUCN: LC (Least Concern) — populácia stabilná, jedna z najbežnejších sov subkontinentu | Areál: India, Srí Lanka, Pakistan, Nepál, Bangladéš
Dĺžka23–25 cm
Rozpätie60–66 cm
Váha125–152 g
V starých mango stromoch, banyánoch a kokosových palmách indických dedín, sadov a chrámov žije najväčšia scops-myšiarka subkontinentu — myšiarka indická škvrnná. S dĺžkou 23–25 cm a hmotnosťou 125–152 g je dvojnásobne väčšia ako európske scops-myšiarky. Volá charakteristické vzostupné „what?" alebo „whuk?" každých 8–15 sekúnd a hniezdi priamo v dedinách — patrí medzi najadaptabilnejšie indické sovy. 4 poddruhy odzrkadľujú adaptáciu od púšte (deserticolor) po vlhké Sundarbany.

 Identifikácia — krátke „ušá", oranžové oči, béžový collar

5 diagnostických znakov: (1) veľká scops-myšiarka — 23–25 cm vs 16–20 cm u Otus scops; (2) béžový krčný pás (collar) — odlišuje od príbuznej O. lettia; (3) oranžové oči (niekedy hnedé v sivohnedej morfe); (4) krátke perové „ušá" — 1,5–2,5 cm; (5) dva farebné morfy — sivohnedá a červenohnedá, niekedy v rámci jednej znášky.

Vlastné znaky druhu:

  • Sivohnedý alebo červenohnedý chrbát s tmavými prúžkami
  • Béžovo-biele bruško s jemným pruhovaním
  • Béžový krčný pás (collar) — diagnostický
  • Tvárový disk béžový s tmavým lemom
  • Krátke „ušá" 1,5–2,5 cm
  • Pohlavný dimorfizmus minimálny, samica mierne väčšia

 Hniezdenie v dedinách — mango sady a banyány

Najadaptabilnejšia sova indického subkontinentu — hniezdi priamo v dedinách v dutinách mango stromov, banyánov, kokosových paliem a chrámov. Hustota 1–3 páry/km² v dedinskom prostredí.

  • Hniezdny strom: mango (Mangifera indica), banyán (Ficus benghalensis), kokos, palma datľová
  • Dutina: prirodzená alebo opustená po datľoch/barbeti, 2–10 m nad zemou
  • Znáška: 3–5 vajec (január–máj), vajce ~31 x 27 mm
  • Inkubácia: ~25 dní, samica
  • Mláďatá: 4 týždne v hniezde + 4 týždne závislé
  • Hustota: 1–3 páry/km² v dedine, najvyššia spomedzi indických sov

Výživa

  • Veľký hmyz — saranče, modlivky, chrobáky, motýle
  • Malé cicavce — myši, hraboše, mladé potkany, piskor
  • Malé vtáky — vrabce, vlhy, vrabčiare na nocoviskách
  • Jaštery a malé hady (Calotes, Hemidactylus)
  • Pavúky, stonožky, žaby
Tip od odborníka Myšiarka indická škvrnná je bežný druh dedinských sadov a kultúrnej krajiny indického subkontinentu. Loví prevažne hmyz pri lampách a malé cicavce v okolí ľudských sídlisk. Diétou je oportúnny generalista. Pelety obsahujú chitín hmyzu, kosti hrabošov, perá vrabcov a srsť piskora.

Hlasový prejav

Diagnostické volanie je krátke vzostupné „what?" alebo „whuk?" — jedna slabika 0,4–0,6 s, frekvencia 700–900 Hz, opakovaná každých 8–15 s. Samec volá nižšie, samica vyššie a kratšie. Pár duetuje pri toku v decembri–marci. Pri obrane hniezda klapanie zobákom a syčanie. Mláďatá pískajú „kruí" pri kŕmení.

Typické zvuky

  • Tok samca — krátke „what?" alebo „whuk?", 0,4–0,6 s, 700–900 Hz
  • Volanie samice — vyššie krátke „wha" v duete so samcom
  • Obrana hniezda — klapanie zobákom a syčanie
  • Žobravé volanie mláďat — vysoké „kruí-kruí" (apríl–júl)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — december–marec, samec volá „what?" alebo „whuk?" zo stromu pri dedinách
Hniezdenie — január–máj, 3–5 vajec v dutine stromu, niekedy v palme
Inkubácia ~25 d (samica), mláďatá v hniezde 4 týždne, závislé do 8 týždňov
Pelichanie počas leta po monzúne
Rezident — pár obhajuje malé teritórium pri ľudských sídlach celoročne

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Prirodzená dutina stromu, opustená dutina po datľoch alebo barbeta, niekedy v palme
Strom obvykle mango, banyán (Ficus benghalensis), kokos, palma datľová. Dutina 2–10 m nad zemou. Hniezdo bez výstelky, vajce kladie priamo na drevo. Vajce ~31 x 27 mm, biele a oblé.
Nadmorská výška
0–2 400 m n. m. (v Himalájach do 2 400)
Najnižší výskyt v Sundarbany (0 m), v Himalájach (východné) až 2 400 m. Najhustejšie populácie 50–800 m v dedinskom prostredí.
Biotop
Dediny, sady, mango hájiky, banyány, púšťová vegetácia, sekundárne lesy
Vyhľadáva ľudské sídla, mango plantáže, kostoly a chrámy s palmami. Vyhýba sa hustému dažďovému lesu. Lokality: Sundarbany, Gir Sanctuary, Ranthambore, Bharatpur, Yercaud (Tamilnadu), Srí Lanka.
Teplota
Tropický a subtropický — od +0 °C v zime po +45 °C v lete (Rajasthan)
Termoregulácia šelestením pier a gular flutter pri >40 °C. Mláďatá v dutine chránené pred teplotnými extrémami.
Voda
Pije z mlák, jariek, dedinských studní, niekedy z kvapiek rosy
Vodu získava aj z koristi. Občas sa kúpe v plytkých nádržiach v záhradách.
Spoločnosť
Monogamný pár, malé teritórium 0,5–2 ha v dedinskom prostredí
Pár sa formuje v 1.–2. roku. Hustota vysoká: 1–3 páry / km² v dedinách. Pár obhajuje hniezdny strom celoročne.

Rozmnožovací cyklus

Tok
December–marec

Samec volá „what?" zo stromu pri dedine, samica odpovedá. Pár duetuje, vrchol vokalizácie január–február.

Znáška
3–5 vajec (priemer 4)

Vajcia biele, oblé, ~31 x 27 mm. Kladie do dutiny stromu bez výstelky. Znáška január–máj v závislosti od regiónu.

Inkubácia
~25 dní

Sedí samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína prvým vajcom — mláďatá sa líhnu asynchrónne.

Liahnutie
Február–máj

Mláďatá pokryté bielym pjavým perím, ~15 g pri liahnutí. Samica zahrieva, oba rodičia kŕmia.

Mláďatá
~4 týždne v hniezde + 4 týždne závislé

Mláďatá opúšťajú dutinu pri 4 týždňoch, najprv „branching" na okolitých vetvách. Plne lietajú v 6 týždňoch. Závislé do júna–júla.

Samostatnosť
August–október

Juvenily sa rozptyľujú do okolitých dedín. Pohlavná zrelosť v 1. roku. Dlhovekosť 5–10 r v prírode.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Myšiarka indická škvrnná 23–25 cm Myšiarka andamanská 18–20 cm Myšiarka nikobá 20–22 cm Myšiarka východná 16–20 cm
Myšiarka indická škvrnná Myšiarka andamanská Myšiarka nikobá Myšiarka východná
Dĺžka23–25 cm18–20 cm20–22 cm16–20 cm
Váha125–152 g~90 g80–100 g60–135 g
Dožitie5–10 r.5–10 r.5–10 r.4–6 r.
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN NTChránená (SR)
CharakteristikaKrátke „ušá", oranžové oči, béžový collarMenšia, žlté oči, brown a rufous morfaStredne veľká, tmavá, jemné prúžkySivohnedá, žlté oči, migrantná
AreálIndický subkontinent, dediny a sadyEndemit Andamán a Interview IslandEndemit Veľkého NikobaruEU/Mediterán, migruje do Afriky

Zaujímavosti

1

Myšiarka indická škvrnná je najväčšia z rodu Otus (scops-myšiarky) — 23–25 cm a 125–152 g, ďaleko nad priemerom rodu (15–20 cm).

2

Existuje v dvoch farebných morfách — sivohnedá a červenohnedá — niekedy v rámci jednej znášky. Morfy odzrkadľujú adaptáciu na vegetatívne prostredie (sivá v lesoch, hrdzavá v dedinách).

3

Pennant 1769 popísal druh v knihe Indian Zoology ako Strix bakkamoena podľa exempláru zo Srí Lanky — odtiaľ druhový epitet z tamilského „bakkamuna" („chestnut owl"). Pennant bol britský zoológ.

4

Charakteristický béžový krčný pás (collar) ho odlišuje od príbuznej myšiarky vychodnej (Otus lettia), ktorá je dnes oddeleným druhom (IOC v15.2).

5

Žije v najtesnejšom kontakte s človekom spomedzi indických sov — bežne hniezdi v sadoch okolo chrámov, dedín a poľnohospodárskych usadlostí. V Tamilnadu hniezdi aj v palmách datľových.

6

V Srí Lanke (nominátna forma bakkamoena) je najbežnejšia sova ostrova. Lokálne nazývaná „Bassa", pravidelne lovená denníkmi a vranami.

7

V Pakistane (poddruh deserticolor) je sucho-prispôsobená forma s ľahšie sfarbeným perím, prispôsobená Thar púšti a okrajom Pandžábu.

Taxonomická klasifikácia

species Myšiarka indická škvrnná
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Otus Pennant, 1769
Druh O. bakkamoena Pennant, 1769
Poddruhy 4 — O. b. bakkamoena Pennant, 1769 (Srí Lanka, nominátna); O. b. gangeticus Ticehurst, 1922 (severná India, povodie Gangy); O. b. marathae Ticehurst, 1922 (stredná a južná India, Deccan); O. b. deserticolor Ticehurst, 1922 (Pakistan, NW India — sucho-prispôsobená)

? Často kladené otázky

Myšiarka indická škvrnná je najväčšia z rodu Otus (scops-myšiarky) — dĺžka 23–25 cm, rozpätie krídel 60–66 cm, hmotnosť 125–152 g. Pre porovnanie: európska myšiarka východná (Otus scops) má len 16–20 cm. Pohlavný dimorfizmus minimálny.

Žije v dedinách, sadoch a kultúrnej krajine celého indického subkontinentu — India, Srí Lanka, Pakistan, Nepál, Bangladéš. Najbežnejšia okolo mango plantáží, banyánov, palmových chrámov. Areál 0–2 400 m. Najtesnejší kontakt s človekom spomedzi všetkých indických sov.

Je oportúnny generalista: hmyz 50 % (saranče, modlivky, chrobáky, motýle pri lampách), cicavce 25 % (myši, hraboše, piskor, mladé potkany), vtáky 10 % (vrabce), plazy 10 % (gekoni, Calotes), iné 5 % (pavúky, žaby).

Existujú 2 farebné morfy: sivohnedá a červenohnedá, niekedy v rámci jednej znášky. 4 poddruhy: bakkamoena (Srí Lanka, nominátna), gangeticus (povodie Gangy), marathae (Deccan, stredná India), deserticolor (Pakistan, sucho-prispôsobená).

Diagnostické volanie je krátke vzostupné „what?" alebo „whuk?" — jedna slabika 0,4–0,6 s, frekvencia 700–900 Hz, opakovaná každých 8–15 s. Pár duetuje pri toku, samec volá nižšie. Najintenzívnejšie december–marec. Volanie je charakteristický zvuk indických dedín a Srí Lanky.

Áno — patrí medzi najadaptabilnejšie sovy indického subkontinentu. Hniezdi v dutinách starých mango stromov, banyánov, kokosových paliem a chrámov priamo v dedinách. Hustota 1–3 páry/km² v dedinskom prostredí. Tolerantná k pouličným lampám — pri nich loví hmyz.

IUCN: LC (Least Concern), jedna z najbežnejších sov indického subkontinentu. V Indii chránená podľa Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV). Hlavné lokálne hrozby: pesticídy v poľnohospodárstve, vyrubovanie starých stromov pri urbanizácii.

 Taxonómia — Pennant 1769, 4 poddruhy

Druh popísal Thomas Pennant 1769 v Indian Zoology ako Strix bakkamoena podľa exempláru zo Srí Lanky. Druhový epitet z tamilského „bakkamuna" (chestnut owl). Súčasný rod Otus stanovil Pennant 1769. Predtým označované populácie ako poddruhy boli oddelené (O. lettia, O. semitorques) ako samostatné druhy (IOC v15.2).

Etymológia: Otus = gr. „rohatá sova"; bakkamoena z tamilského „bakkamuna" (chestnut owl).

  • O. b. bakkamoena Pennant, 1769 — Srí Lanka (nominátna)
  • O. b. gangeticus Ticehurst, 1922 — severná India, povodie Gangy
  • O. b. marathae Ticehurst, 1922 — stredná a južná India, Deccan
  • O. b. deserticolor Ticehurst, 1922 — Pakistan, NW India, Thar púšť (svetlejšia)

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Avibase.

 Areál — celý indický subkontinent

Areál: celý indický subkontinent — India, Srí Lanka, Pakistan, Nepál, Bangladéš. V Himalájach do 2 400 m (východné). Vyhýba sa hustému dažďovému lesu, preferuje kultúrnu krajinu.

  • Severná India — povodie Gangy (Bharatpur, Sundarbany)
  • Stredná India — Deccan (Maháráštra, Karnátaka)
  • Južná India — Tamilnadu, Kerala (Yercaud, Gir Sanctuary)
  • Srí Lanka — nominátna forma bakkamoena, lokálne „Bassa"
  • Pakistan — Sindh, Pandžáb, NW (poddruh deserticolor)
  • Nepál, Bhután — predhorie Himalájí do 2 400 m

 Právny status — IUCN LC, WPA 1972 Schedule IV

V Indii chránená podľa Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV). CITES Appendix II (celá čeľaď Strigidae).

  • India WPA 1972: Schedule IV
  • CITES Appendix II: regulovaný obchod
  • IUCN globálne: LC, populácia stabilná
  • Hustota: 1–3 páry/km² v dedinskom prostredí — najvyššia spomedzi indických sov
  • Hlavné hrozby: pesticídy, vyrubovanie starých stromov
  • Najlepšie pozorovať: dediny po západe slnka, december–marec

 Areál — celý indický subkontinent

Areál: India, Srí Lanka, Pakistan, Nepál, Bangladéš. 4 poddruhy odzrkadľujú regionálnu adaptáciu. Rezident, nemigruje. Najbežnejšia sova indického subkontinentu, hniezdi priamo v dedinách.

 Hlas — ukážka

Indian Scops-Owl — Otus bakkamoena — hlas a video

Indian Scops-Owl — žabovité „wuk?" volania

 Cudzie názvy

Slovensky:   Myšiarka indická škvrnná, Česky:   Výreček indický, Anglicky:   Indian Scops-Owl, Nemecky:   Halsband-Zwergohreule, Francúzsky:   Petit-duc indien, Taliansky:   Assiolo indiano, Španielsky:   Autillo indio, Holandsky:   Indische dwergooruil, Poľsky:   Syczek indyjski, Hindsky:   चोटीदार उल्लू (Chotidar Ullu), Sinhálsky:   බස්සා (Bassa), Tamilsky:   பக்கமுனா (Bakkamuna)