Steirische Rauhhaarbracke · Peintinger-Bracke · Štýrský brakýř
Štajerský hrubosrstý durič: plemeno, ktoré začalo jedným vrhom
Väčšina plemien má hmlistý pôvod „kdesi v horách". Toto nie. Štandard FCI menuje rok, meno chovateľa aj meno sučky — a my sme prešli pramene znak po znaku, aby sme oddelili to, čo je naozaj doložené, od toho, čo sa len opakuje.
Foto: Canarian, Wikimedia Commons, CC BY 4.0
Chovateľ, ktorému na farbiarovi vadili presne dve veci
Carl Peintinger poľoval vo svojej horskej revíri s hanoverskými farbiarmi. Nos mu vyhovoval. Zvyšok psa nie.
Petr Pořádek, Štýrský brakýř — méně známé plemeno honičů v ČR, Svět myslivosti 3/2009 — článok hostovaný Klubom chovatelů honičů ČR
To je celý recept v dvoch vetách. Nechať nos. Zahodiť mohutnosť a krátku srsť. Chýbajúce vlastnosti mal doplniť druhý rodič — hrubosrstý istrijský durič z krasových hôr. Štandard FCI č. 62 to popisuje takto:
Poskladajte recept zakladateľa
Šesť vlastností, dvaja rodičia. Priraďte každú vlastnosť tomu psovi, od ktorého mala podľa vás prísť — a pozrite sa, čo o tom naozaj hovoria pramene. Pri jednej vlastnosti si pramene odporujú; poctivá odpoveď je vtedy tretie tlačidlo.
Recept Carla Peintingera, 1870
Každá odpoveď odkryje doslovnú citáciu prameňa a jej úroveň dôkazu. Pes v okienku sa prekresľuje podľa toho, čo mu priradíte.
Hanoverský farbiar — suka „Hela I"
FCI č. 213 · Nemecko · 25–40 kg · krátka srsť · tichá práca na remeni
Priradené znaky: 0
Istrijský hrubosrstý durič — pes
FCI č. 152 · Chorvátsko · ~20 kg · drsná srsť 5–8 cm · hlasité durenie
Priradené znaky: 0
Zatiaľ nič nepriradené — pes je len obrys.
Zhoda s prameňmi: 0/6
Osem krokov od jedného vrhu po dnešný štandard — a ako pevne stojí každý z nich
Rok 1870 je doložený primárnym dokumentom. Väčšina toho, čo nasledovalo, už nie. Táto os je zoradená chronologicky, ale farbou hovorí niečo iné: ako veľmi sa dá tomu ktorému údaju veriť.
-
1870 DOLOŽENÉ
Prvý vrh: Hela I × hrubosrstý istrijský pes
Carl Peintinger, priemyselník v Štajersku, začína chov. Najlepšie šteňatá z tohto vrhu sa odchovali a pokračovalo sa s nimi.
Zdroj: FCI štandard č. 62
-
? KLUBOVÉ
Ďalšia krv krátkosrstých aj hrubosrstých brakov
Príbuzenská plemenitba, výber a prilievanie ďalšej brakovej krvi. Konkrétne plemená sa nemenujú a rok tiež nie.
Zdroj: Deutscher Brackenverein / DJZ 6/2005
-
1884 · 1886 TRADOVANÉ
Prvé výstavné úspechy
Trojica psov v Brucku an der Mur, o dva roky neskôr sedem červených hrubosrstých psov vo Viedni.
Zdroj: nemecké plemenné weby, bez uvedenia prameňa
-
1888 TRADOVANÉ
Štandard podľa 26 psov
Štandard mal byť spísaný podľa skupiny 26 vyrovnaných psov, ktoré Peintinger vlastnil.
Zdroj: cs.wikipédia, magazinlovuzdar.sk
-
1889 alebo 1890 ROZPOR
Formálne uznanie v Rakúsku
Rok sa v prameňoch líši: nemecké weby uvádzajú 1889, český plemenný klub aj slovenský magazín rok 1890.
Zdroj: Klub chovatelů honičů ČR × nemecké plemenné weby
-
po 1900 TRADOVANÉ
Prikríženie plavého bretónskeho grifóna
Tvrdenie opakujú české a slovenské zdroje. Nespomína ho ani FCI, ani rakúsky, nemecký či český klub.
Zdroj: cs.wikipédia, magazinlovuzdar.sk
-
31. 8. 1954 DOLOŽENÉ
Definitívne uznanie FCI
Od tohto dátumu je plemeno vo FCI uznané na definitívnom základe, so záväzným nemeckým znením štandardu.
Zdroj: nomenklatúra FCI, karta plemena č. 62
-
10. 10. 1995 DOLOŽENÉ
Platné znenie štandardu
Aktuálny text štandardu č. 62; anglická publikácia 18. 6. 1996.
Zdroj: FCI štandard č. 62
Päť miest, kde si zdroje o tomto plemene odporujú
Toto nie je hnidopišstvo. Ak sa má stránka o pôvode plemena čítať ako fakt, musí povedať aj to, kde fakt nie je.
| Sporný bod | Ako to uvádzajú jednotlivé pramene |
|---|---|
| Priezvisko zakladateľa | Anglické znenie štandardu FCI: Peintinger. Nemecké, teda záväzné znenie toho istého štandardu: Peitinger (bez „n"). Nemecký Brackenverein a de.wikipédia: Carl Peintinger. Rakúsky Brackenverein a poľovnícka tlač: Karl Peintinger. Aj český klubový článok raz použije tvar „Peitingerův". Na tejto stránke používame Carl Peintinger — tvar, ktorý má najviac nezávislých potvrdení. |
| Rok začiatku chovu | FCI, Deutscher Brackenverein aj Klub chovatelů honičů ČR zhodne 1870. Rakúsky Brackenverein však píše „polovica 19. storočia". Článok v DJZ 6/2005 má v hlavnom texte „okolo 1880", zatiaľ čo jeho vlastný rámček prevzatý z FCI hovorí 1870 — jeden článok si teda protirečí na jednej strane. |
| Jeden pár, alebo viac psov? | FCI aj nemecký klub opisujú jednu sučku, jedného psa a jeden vrh. Rakúsky klub píše v množnom čísle: „aus rauhaarigen Istrianerbracken und Hannoverschen Schweißhunden". Rozdiel medzi „jeden zakladateľský pár" a „zakladateľská skupina psov" je pritom pre pôvod plemena zásadný. |
| Rok uznania | 1889 podľa nemeckých plemenných webov × 1890 podľa Klubu chovatelů honičů ČR aj slovenského poľovníckeho magazínu (so štandardom z roku 1888). Primárnym dokumentom sa nám nepodarilo doložiť ani jeden. Jediný istý dátum: 31. 8. 1954, definitívne uznanie FCI. |
| Komu patrí tvrdosť | Rakúsky Brackenverein ju uvádza ako dedičstvo farbiarov („die große Härte"). Nemecký Brackenverein ju opisuje ako cieľ chovateľského výberu, nie ako dar konkrétneho rodiča. Štandard FCI o pôvode tvrdosti mlčí — hovorí len, že hotový pes je „harter Jagdhund". |
Sever a juh sa stretli v jednej štajerskej revíri
Recept nespojil dve plemená z jedného kraja. Spojil hanoverský nížinný les s chorvátskym krasom — a výsledok mal fungovať v štajerských Alpách, teda tam, kde nepracovalo ani jedno zo vstupných plemien.
Obec Vordernberg ako pôsobisko Carla Peintingera uvádza nemecká Wikipédia; štandard FCI hovorí len o Štajersku. Slovo „Gewerke" v pôvodnom nemeckom texte znamená podielnika v baníckom či hutníckom podniku — Vordernberg je historické stredisko železiarstva pod Erzbergom, takže označenie „priemyselník" sedí do miestneho kontextu.
FCI č. 62 v číslach a v doslovných formuláciách
Veľkosť
Výška v kohútiku 45–53 cm; psy 47–53 cm, suky 45–51 cm.
Hmotnosť štandard neuvádza vôbec. Kapitola o veľkosti obsahuje výlučne výšku. Chovateľské zdroje hovoria približne o 15–18 kg s výslovnou poznámkou, že ide o údaj mimo štandardu.
Srsť
„Rauhhaar, nicht zottig, glanzlos, hart und grob." — drsná, nie strapatá, bez lesku, tvrdá a hrubá. Na hlave je kratšia než na tele a tvorí fúzy.
Chybou je srsť príliš dlhá, riedka, kučeravá alebo mäkká.
Farba
„Rot und fahlgelb. Weißer Bruststern ist gestattet." — červená a plavožltá, povolená biela hviezda na hrudi. Český klubový článok spresňuje odtieň ako „jelení červeň".
Akákoľvek iná farba je vyraďujúca chyba.
Povaha podľa štandardu
„Passionierter, harter Jagdhund mit lockerem Spurlaut, Spursicherheit und Spurwillen." — vášnivý, tvrdý poľovný pes, ktorý sa na stope ľahko ozýva, ide isto a chce ísť.
Celkový výraz: vážny, ale nie zlostný.
Chvost, uši, chrup
Chvost strednej dĺžky, pri koreni silný, nikdy stočený, nesený nahor mierne kosákovito, na spodku s kefou bez zástavy. Uši nie príliš veľké, ploché priliehajúce, jemne osrstené. Nožnicový zhryz, žiaduci plný chrup so 42 zubami.
Vyraďujúce chyby
Agresivita alebo prílišná bojazlivosť · podkus alebo predkus · chýbajúce viac než dva premoláre PM1/PM2 · akákoľvek farba mimo štandardu.
Veľkosť v mierke
Štandard dáva výšku, nie hmotnosť. Nasledujúca grafika je kreslená presne podľa čísel zo štandardov — človek 175 cm slúži ako meradlo.
Jeden pes, dve úplne odlišné práce
Kapitola o využití v štandarde je jednou vetou, ale je to práve tá veta, v ktorej vidno oboch rodičov naraz:
Čo o práci hovoria kluby
Rakúsky Brackenverein: pes vypracuje chladnú stopu diviaka až k ležovisku, dokáže rozraziť čriedu a držať zver hlasom; vyzdvihuje jeho obratnosť v skalnatom teréne a výrazný zmysel pre orientáciu. A dodáva podmienku chovu: do chovu sa pripúšťajú výhradne psy s vynikajúcimi známkami zo skúšky brakírovania.
Ako starý trail zvládne
Klub chovatelů honičů ČR uvádza zo skúsenosti vodiča, že dobre vedený jedinec nemá problém vypracovať stopu starú aj viac než 24 hodín. To je práve to farbiarske dedičstvo z receptu.
Doma pokojný, v revíri nezastaviteľný — a jeden zdroj, ktorý s tým celkom nesúhlasí
Rakúsky klub v tej istej pasáži pridáva, že pre tieto „urwüchsige" inteligentné psy je typická istá samostatnosť, ktorá je pre ich prácu nevyhnutná — a preto je na mieste dôsledná výchova. Nemecký Brackenverein hovorí o veľkom sebavedomí a výraznom charaktere, ktoré na vodiča kladú nároky, ale odmenia ho výkonom.
Srsť a údržba
Drsná srsť tohto plemena nie je náročná na úpravu — chovateľská prax hovorí o pravidelnom kefovaní, v období pĺznutia častejšom, plus bežná kontrola uší a skracovanie pazúrov. Frekvenciu úpravy štandard nepredpisuje, takže žiadne „raz za dva mesiace" tu nenájdete ako fakt.
Dôležitejšie je niečo iné, čo priamo súvisí s receptom: typ srsti nie je v populácii úplne ustálený. Nemecký Brackenverein v článku pre DJZ uvádza, že sa vyskytujú rôzne razy v type srsti vrátane dlhosrstej varianty a ojedinele aj krátkosrsté jedince ako dedičstvo predkov — tie síce nezodpovedajú štandardu, ale slúžia ako protiváha proti príliš drsnej a strapatej srsti. Český klub to formuluje ako úlohu pre chovateľov: udržať pracovnú kvalitu a ustáliť variabilitu exteriéru najmä v farbe, dĺžke a štruktúre srsti.
O zdravotných otázkach plemena sa poraďte s veterinárom.
Fotografie plemena
Dve farebné polohy, ktoré štandard pripúšťa: červená („jelení červeň") a plavožltá. Všimnite si fúzy na papuli, plocho priliehajúce uši a srsť, ktorá neleží hladko.
Video
Plemenný portrét z kanála rakúsko-nemeckej brakovej scény. Klip ukazuje psa v pohybe v alpskom teréne a jeho typ srsti lepšie než ktorákoľvek fotografia.
Zdroj: kanál Bracken SKÖBr, video nesie vodoznak Klubu für Österreichische Bracken. Vložené cez youtube-nocookie. Plemeno sme pred vložením overili vizuálne. Na Wikimedia Commons nie je k tomuto plemenu žiadny videozáznam; lokálny zostrih doplníme, keď sa objaví licenčne voľný zdroj.
Koľko stojí štajerský hrubosrstý durič
Čo sa dalo reálne zistiť z inzercie
Toto plemeno nesledujeme denným cenovým grafom — v našej databáze živých cien pre neho nie je kľúč, pretože ponuka je príliš riedka na to, aby sa z nej dal počítať medián. Namiesto vymysleného grafu je tu snímka skutočných inzerátov z jedného dňa.
Ako to čítať: jediná doložená konkrétna cena priamo pre toto plemeno je 18 000 Kč (približne 720 €) za šteňa s preukazom pôvodu zo zahraničného krytia v českej inzercii. Zvyšné stĺpce sú porovnateľné duriče s PP a slúžia ako kontext, nie ako cena tohto plemena. Bez preukazu pôvodu sa štajerský durič v slovenskej ani českej inzercii v sledovanom období vôbec neponúkal — čo pri pracovnom plemene s povinnou skúškou pre chovnosť dáva zmysel.
Nákladový rozklad
Položky nižšie sú orientačné trhové odhady pre Slovensko v júli 2026, počítané pre psa s hmotnosťou 15–18 kg (údaj mimo štandardu) a výškou 45–53 cm. Nie sú to čísla zo štandardu ani z klubu — sú to náklady, ktoré si viete overiť sami.
| Položka | Odhad | Poznámka k plemenu |
|---|---|---|
| Šteňa s PP od chovateľa | 600–750 € | Kotva: doložených 18 000 Kč v ČR. Na Slovensku treba počítať s dovozom alebo čakaním na vrh — ročne padne v ČR len 2–3 vrhy. |
| Šteňa bez PP z inzerátu | ponuka sa nevyskytla | Pri plemene, kde je chovnosť viazaná na skúšky duričov, je „štajerák bez papierov" v prvom rade signálom, že plemeno nemusí sedieť. |
| Doprava / dovoz | 50–150 € | Reálna položka — dva z troch aktuálnych inzerátov boli české, jeden ponúkal dovoz do Bratislavy. |
| Jednorazová výbava | 200–450 € | Obojok a vôdzka 25–50 €, pelech 30–60 €, misky 15 €, prepravný box do auta 80–200 €, drôtená kefa/trimovacie hrable 10–20 €. Plemenne špecifické: dohľadávací remeň (cca 10 m) 30–70 € — pri psovi vedenom na farbu je to základ, nie doplnok. |
| Krmivo mesačne | 35–55 € | Počítané z hmotnosti: pri 15–18 kg a pracovnej záťaži cca 350–420 g suchého krmiva denne, teda 11–13 kg mesačne pri cene 3–5 €/kg. V poľovníckej sezóne skôr horná hranica. |
| Prevencia mesačne | 10–18 € | Odčervenie a ochrana proti kliešťom rozrátaná na mesiac. U psa, ktorý celý rok pracuje v lese a v húštine, je to položka, na ktorej sa nešetrí. |
| Ročná veterinárna prevencia | 50–80 € | Bežná preventívna starostlivosť a vakcinácia. |
| Daň za psa | 5–40 € / rok | Určuje ju obec všeobecne záväzným nariadením, sadzby sa výrazne líšia. |
| Voliteľne: telemetria / GPS obojok | 250–500 € | Nie je povinnosť, ale pri hlasitom durení na naháňke v horskom teréne je to u tohto plemena bežná výbava. |
Prvý rok spolu: kúpna cena 600–750 € + dovoz 50–150 € + výbava 200–450 € + krmivo 420–660 € + prevencia a veterinár 170–300 € + daň 5–40 € = približne 1 450 – 2 350 €.
Orientačný celoživotný odhad: ročné prevádzkové náklady (krmivo 420–660 € + prevencia 120–216 € + veterinár 50–80 € + daň 5–40 €) vychádzajú na 600–1 000 € ročne. Pri dožití 12–13 rokov (údaj z chovateľských zdrojov, štandard ho neobsahuje) je to zhruba 7 000 – 13 000 € za celý život psa, plus jednorazová kúpa a výbava. Poľovnícky výcvik, skúšky a cestovné na ne v tom nie sú.
Kde ho kúpiť a na čo si dať pozor
- Klub chovateľov duričov pri SPZ (KCHD) — slovenský plemenný klub, ktorý plemeno vedie pod názvom štajerský hrubosrstý durič a zverejňuje zoznam chovných jedincov: stránka plemena v klube · klub-chovatelov-duricov.com
- SKJ — Slovenská kynologická jednota, zastrešujúca organizácia: skj.sk
- Österreichischer Brackenverein — klub v krajine pôvodu, vedie chov aj pre Švajčiarsko: bracken.at
- Klub chovatelů honičů ČR — najbližší zdroj šteniat, plemeno vedie pod skratkou BS: klubhonicu.com
- Deutscher Brackenverein e.V. — nemecký klub, člen JGHV a VDH: deutscher-brackenverein.de
- Aktuálne inzeráty: zvierata.bazos.sk „stajersky" · zvirata.bazos.cz „styrsky brakyr"
- Chovateľské burzy a podujatia u nás: lepet.sk/burzy/
Päť vecí, ktoré pri tomto plemene rozhodujú
1. Preukaz pôvodu a klub, ktorý ho vydal
Na Slovensku vedie plemeno KCHD pri SPZ, v ČR Klub chovatelů honičů, v Rakúsku ÖBV. Šteňa bez PP nemá pri pracovnom plemene ako preukázať, že skutočne pochádza z rodičov s absolvovanými skúškami — a práve to je pri štajerskom duričovi celý zmysel chovu.
2. Pýtajte sa na skúšky rodičov, nie na šampionáty
KCHD má od 1. 1. 2020 pre chovnosť stanovené: klubová alebo špeciálna výstava, ocenenie výborný alebo veľmi dobrý, bonitácia od 15 mesiacov a úspešné skúšky duričov (SD) v I. alebo II. cene. Rakúsky klub ide ešte ďalej — do chovu púšťa výhradne psy s vynikajúcimi známkami zo skúšky brakírovania.
3. Pozor na zámenu plemena v inzeráte
Slovo „brakýř" v inzercii oveľa častejšie označuje alpského jazvečíkovitého duriča — nízkonohé plemeno, ktoré so štajerským nemá nič spoločné okrem názvu. Kontrolujte plemeno v PP, nie v texte inzerátu.
4. Srsť šteňaťa nemusí byť ustálená
Klubové zdroje otvorene priznávajú výskyt dlhosrstých aj krátkosrstých jedincov a hovoria o ustaľovaní farby, dĺžky a štruktúry srsti ako o úlohe pre chovateľov. Chovateľ, ktorý vám o tomto povie sám, je dobré znamenie.
5. Bez revíru to nedáva zmysel
Rakúsky klub to hovorí priamo: plemeno sa hodí len k aktívnym poľovníkom. Nie je to obmedzenie z pýchy — je to pes vyšľachtený na to, aby celý deň pracoval v horách. Ponuka mimo poľovníckeho prostredia je preto sama o sebe otázna.
Koľko ich vlastne je
Podľa článku Klubu chovatelů honičů tvorilo českú chovnú základňu 12 psov a 11 súk a ročne padli 2–3 vrhy, pričom tri psy a tri suky pochádzali zo Slovenska. Slovenský klub zverejnil zoznam so šiestimi chovnými psami. Rátajte teda skôr s čakaním než s výberom.